8.9.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/46

1.1

Od 28. februára do 11. marca 2005 bude 49. zasadnutie komisie pre postavenie žien Spojených národov venované zhodnoteniu implementácie Akčného plánu a Pekingského vyhlásenia, ktoré boli prijaté na 4. svetovej konferencii o ženách (Peking 1995), a záverov, schválených na 23. osobitnom zasadnutí generálneho zhromaždenia „Ženy 2000: rovnoprávnosť mužov a žien, rozvoj a mier pre 21. storočie“ (New York 2000), na ktorom sa po prvýkrát hodnotili dosiahnuté pokroky a prekážky, ktoré sa vyskytli na ceste k rovnoprávnosti mužov a žien.

1.2

Pri tejto príležitosti schválilo generálne zhromaždenie rezolúciu, obsahujúcu „Ďalšie akcie a iniciatívy k implementácii Pekingského prehlásenia a Akčného plánu“ a politické prehlásenie, ktoré zaväzuje členské krajiny desať rokov po prijatí Platformy k novej konfrontácii, zhodnoteniu dosiahnutého pokroku a zváženiu nových činností.

1.3

Podľa viacročného pracovného programu Komisie pre postavenie žien sa práce na 49. zasadnutí sústredia na úspechy, ktoré boli dosiahnuté v rámci dvanástich oblastí definovaných v Akčnom programe a na definíciu aktuálnych úloh a nových stratégii, zameraných na podporu a nezávislosť žien a dievčat v každodennom živote. Pre zlepšenie dialógu bude pri tejto príležitosti zasadnutie otvorené čo najväčšiemu počtu delegácií členských štátov, občianskych organizácií a medzinárodných organizácií.

1.4

Úsilie Spojených národov je nevyhnutné, aby problematika rovnakých práv pre mužov a ženy nadobudla na medzinárodnej vážnosti. V roku 1975 sa konala Prvá svetová konferencia o ženách, na ktorej bolo vyhlásené „Desaťročie ženy“ (Mexiko City); na 2. konferencii (konferencia „polovica desaťročia“ – Kodaň 1980) začínajú vlády (57) podpisovať Zmluvu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, 1979), ktorá predstavuje jeden z historických míľnikov na zložitej ceste k rovnoprávnosti mužov a žien; na 3. konferencii (Nairobi 1985) je schválený akčný plán „Dlhodobá stratégia pre posilnenie postavenia žien“, ktorou vlády a medzinárodné organizácie vyhlasujú cieľ tykajúci sa rovnoprávnosti mužov a žien.

1.5

Ďalší krok v uznaní žien a ich postavení bol uskutočnený rezolúciou 1325 z roku 2000 Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o ženách, mieri a bezpečnosti (ktorá uznáva, že vplyv vojny na ženy je iný a znovu zdôrazňuje, že je nutné posilniť ich úlohu v rozhodovacích procesoch, tykajúcich sa prevencie a riešenia konfliktov). Všeobecnejšie je téma napredovania žien už viac ako desať rokov zohľadňovaná v záveroch všetkých veľkých konferencií a medzinárodných stretnutí, podporovaných v rámci Spojených národov (1).

1.6

Ďalší významný bod predstavuje Miléniový summit OSN zo septembra 2000 (Ciele rozvoja pre tisícročie), na ktorom členské štáty stanovili osem konkrétnych a merateľných cieľov, zameraných na obmedzenie chudoby, hladu, choroby a znečistenia životného prostredia do roku 2015. Miléniová deklarácia sa zrodila z potreby vypracovať jednotný zoznam priorít, na základe priorít stanovených v predchádzajúcom desaťročí v rámci rôznych medzinárodných konferencií a summitov. Tretí ciel je venovaný podporovaniu rovnoprávnosti mužov a žien a emancipácii žien a viaže sa úzko na vzdelávanie a odbornú prípravu a piaty cieľ sa zaoberá reprodukčným zdravím. Jednako však prelína otázka pohlaví všetkých osem bodov.

2.1

Napriek tomu, že systém Spojených národov stanovil významnú rámcovú normu k dosiahnutiu rovnoprávnosti mužov a žien, niekedy sa vyskytujú nezrovnalosti medzi formulovaným zámerom na papieri a aplikáciou zásad v praxi v jednotlivých štátoch a v ich obchodnej a rozvojovej politike. Úplné uplatnenie občianskych, hospodárskych, sociálnych a politických práv žien je v skutočnosti často ohrozené makroekonomickou politikou a obchodnými dohodami, ovplyvnenými neoliberalizmom, ktoré otázku rovnoprávnosti mužov a žien vôbec nezohľadňujú.

2.2

Okrem toho niet pochýb o tom, že zložitá medzinárodná situácia nie je pre podporovanie žien úrodnou pôdou. Práve naopak – spochybňuje úspechy, ktoré boli dosiahnuté v predchádzajúcich rokoch.

2.3

Súčasné konflikty čím ďalej, tým viac oslabujú a zhoršujú situáciu žien.

2.4

Násilie v domácnosti je ešte stále realitou na celom svete a zasahuje ženy v každom veku, všetkých sociálnych kategórií a náboženských vyznaní.

2.5

Preto je nutné znovu potvrdiť rovnoprávnosť pohlaví a ochranu práv žien ako prioritný cieľ a prostriedok k dosiahnutiu spravodlivého vývoja, lepšieho prerozdelenia bohatstva, trvale udržateľnej ekonomiky a k posilneniu systémov ochrany najslabších zložiek obyvateľstva.

3.1

Považujeme za dôležité, aby sa Európsky hospodársky a sociálny výbor podieľal vlastným dokumentom na súčasnom hodnotení výsledkov, ktoré boli dosiahnuté v Európskej únii v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien.

3.2

Pri tejto príležitosti pripomíname, že výbor vždy veľmi pozorne sledoval aktivity v spojitosti s posilnením postavenia žien v spoločnosti, či už formou viacerých stanovísk alebo tým, že sám organizoval rôzne iniciatívy. Zvláštna pozornosť patrí Štvrtej konferencii o ženách (Peking 1995) a následnej akcii (Peking +5), pre ktorú výbor pripravil dve stanoviská (EXT/131 a REX/033) a kde sa okrem iného pripomína, že je dôležité, aby sa delegácia výboru podieľala na prácach Spojených národov.

3.3

Okrem toho, z hľadiska spolupráce s európskymi inštitúciami – predovšetkým s Radou, Parlamentom a Komisiou – výbor získal dôležitú úlohu v monitorovaní viacerých iniciatív Európskej únie pre zaistenie rovnoprávnosti mužov a žien, ktoré mali byť v posledných rokoch odpoveďou na výzvy a prekážky spomínané v Pekingu.

3.4

V tomto zmysle sa domnievame, že tým, že sa preverí, aké úspechy sa dosiahli od Štvrtej konferencie a s akými prekážkami sa stretávame, môže Výbor značne prispieť k tomu, aby bola integrácia problematiky žien systematickejšia v širších sektoroch európskej politiky a spoločnosti.

3.5

Ďalej, vychádzajúc z toho, že Európska únia musí zaujať podstatnú úlohu v medzinárodnom scenári a z veľkej zodpovednosti, ktorá je s tým spojená, chceme týmto dokumentom stanoviť, čím môže Európska únia prispieť k zlepšeniu životných podmienok a emancipácie žien vo svete na základe svojej hospodárskej politiky a politiky spolupráce a rozvoja.

4.1

V Európskej únii bola tematika rovnoprávnosti mužov a žien, už obsiahnutá v Zmluve o založení ES, dodatočne uzákonená v Amsterdamskej zmluve, ktorá prijala „dvojitý prístup“, ktorý porovnáva na jednej strane aplikáciu mainstreamingu pohlaví vo všetkých politikách Spoločenstva a na strane druhej uskutočnenie špecifických akcií v prospech žien. Otázka rovnosti príležitostí žien a mužov ale bola včlenená do kohéznej hospodárskej a sociálnej politiky Spoločenstva a bola prvotným cieľom štrukturálnych fondov už v roku 1994.

4.2

EÚ zvolila integrovaný prístup, pričom rozlišuje medzi legislatívnymi a finančnými nástrojmi a použitím otvorenej metódy koordinácie v sociálnych politikách. Medzi najnovšími nástrojmi, použitými na dosiahnutie rovnoprávnosti mužov a žien, sa nachádza v rámci EÚ Rámcová stratégia rovnoprávnosti mužov a žien (2001-2005), s príslušnými ročnými pracovnými programami, a štrukturálne fondy.

4.3

Rámcová stratégia rovnoprávnosti mužov a žien (2001-2005) je zameraná na koordináciu aktivít a programov, ktoré sa najskôr vyvíjali v sektoroch a snažia sa o pohľad dvojitého prístupu z Amsterdamu, aby sa zaistila väčšia súvislosť medzi vypracovanými ukazovateľmi a monitorovacím systémom, hodnotením a šírením dosiahnutých výsledkov.

4.4

V zásade je pre realizáciu cieľov, ktoré medzi sebou viac menej súvisia a ktoré boli v stratégii stanovené pre podporu rovnoprávnosti mužov a žien, celkom 5 sektorov: hospodárstvo (ktoré sa viaže na stratégiu zamestnanosti a na štrukturálne fondy, ako aj na aplikáciu mainstreamingu vo všetkých politikách, ktoré majú vplyv na postavenie žien v hospodárskom živote); účasť a zastupiteľstvo (týkajúce sa rozhodovacích procesov); sociálne práva (vzťahujúce sa na každodenný život a na nerovnoprávnosti v systémoch sociálnej ochrany); občiansky život (v súvislosti s ľudskými právami a základnými slobodami, kladie dôraz obzvlášť na násilie a na obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania); zmena rolí a stereotypov (v súvislosti s kultúrnym systémom a masmédiami).

4.5

Politika rovnoprávnosti mužov a žien sa posilnila i prostredníctvom štrukturálnych fondov. V nariadení pre fondy na obdobie rokov 2000-2006, ktorému predchádzala podrobná analýza a kritické zhodnotenie opatrení pre posilnenie rovnoprávnosti mužov a žien a ich nedostatkov, bola uplatnená zásada dvojitého prístupu, definovaného v Amsterdamskej zmluve. Okrem toho boli štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond, vždy považované za najdôležitejší nástroj Európskej stratégie pre zamestnanosť; v nových usmerneniach pre zamestnanosť schválených v júli 2003 má rovnoprávnosť mužov a žien horizontálnu dimenziu v rámci všetkých cieľov a Rovnoprávnosť mužov a žien predstavuje jedno zo špecifických usmernení.

4.6

V rámci Európskeho sociálneho fondu sa veľké pokroky dosiahli predovšetkým v oblasti politík zamestnanosti a vzdelania; v tomto sektore sa usilovalo predovšetkým o zlepšenie prístupu žien k trhu práce, ich podielu na ňom a ich postavenie na trhu práce (os E) a o možnosti zlúčenia rodinného života a zamestnania. V tomto smere už existuje viacero pozitívnych príkladov. V tejto súvislosti prevzal ESF kvantitatívny cieľ, schválený na zasadnutí Európskej rady 2000 v Lisabone, podľa ktorého sa musí zvýšiť podiel zamestnanosti žien z 51 % v roku 2000 na 60 % a cieľ zo zasadnutia Rady v Barcelone v r. 2002, podľa ktorého musí byť zaistené predškolské zaradenie pre 90 % všetkých detí vo veku od 3 rokov do veku nástupu školskej dochádzky a minimálne pre 33 % všetkých detí vo veku do troch rokov.

4.7

Napriek tomu sa zdá, že opatrenia pre zlepšenie kvality pracovných miest a kariérnych možností, podporovanie podnikateľských aktivít žien, zníženie platových rozdielov na základe pohlavia, ako aj opatrenia k zvýšeniu podielu žien v sektore nových technológii sú doposiaľ veľmi vzácne. V oblasti zlučiteľnosti rodinného života a práce existujú rôzne iniciatívy v oblasti mimoškolskej starostlivosti o deti, je však skutočne málo možností v oblasti starostlivosti o starších občanov alebo nesamostatných členov rodiny.

4.8

Problematika rovnoprávnosti mužov a žien zostavá v iných fondoch doposiaľ nedostatočne zohľadnená, obzvlášť v rámci poľnohospodárstva a rybárstva, t.j. v sektoroch, kde sú tradične ženy zastúpené minimálne, hoci k ich rozvoju významne prispievajú. V spomenutých sektoroch sú teda aj naďalej veľké rozdiely a podiel, ktorým ženy prispievajú do Spoločenstva, i v súvislosti s väčšou ochranou životného prostredia, nie je dostatočne ocenený.

4.9

Politiky Európskej únie podporujú rôzne iniciatívy a špecifické finančné programy. Je tu možné vymenovať napríklad NOW (zamestnanosť) na trhu práce, STOP na posilnenie spolupráce v boji proti obchodovaniu so ženami a dievčatami, DAPHNE pre zlepšenie výmeny informácií a ochrany obetí násilia, Woman and Science (rámcový program pre výskum a rozvoj) v oblasti nových technológií. Rámcová stratégia pre rovnoprávnosť mužov a žien sa ďalej usiluje o posilnenie mainstreamingu pohlaví v rôznych iniciatívach Spoločenstva, ako napríklad Equal, Interreg, Urban, Leader a v iniciatívach v kultúrnej oblasti, ako napríklad Leonardo, Sokrates, Youth, Culture atď.

4.10

Správa Komisie pre rovnoprávnosť mužov a žien (KOM(2004) 115) zdôrazňuje, že Európska únia už má príslušné právne úpravy značne vyvinuté (2), a že ešte budú posilnené rozsiahlou jurisdikciou. Tiež sa plánuje jednotná smernica pre implementáciu zásad rovných príležitostí a rovného zaobchádzania s muži a ženami v oblasti zamestnania, ktorá by mala súčasné právne predpisy v tejto oblasti zjednotiť a systematicky zhrnúť.

4.11

V tomto zmysle sa vyjadrila nedávno i Európska rada ministrov práce a sociálnych vecí na svojom zasadnutí počas holandského predsedníctva, ktorá s ohľadom na jednotnú smernicu o rovnakom zaobchádzaní zdôraznila nasledujúce oblasti, o ktorých je potrebné rokovať: rovnoprávnosť odmeňovania, rovnoprávnosť príležitostí na trhu práce, rovnoprávnosť zaobchádzania v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a kariérnych možností, ako aj dôkazné bremeno v prípade diskriminácie na základe pohlavia.

4.12

Návrhom smernice k implementácii zásad rovnakého zaobchádzania s muži a ženami ohľadom prístupu k tovarom a službám (2003/0265(CNS)) sa zaoberal aj EHSV (pozri stanovisko (3)), pričom bolo poukázané na niektoré nedostatky, ktoré je nutné v nadchádzajúcich rokoch odstrániť.

4.13

Ďalej v posledných rokoch pribudli v dôsledku schválenia Pekingskej akčnej platformy a Európskej rady z Lisabonu, i na základe definície nových indikátorov (napríklad týkajúcich sa rozhodovacích procesov, trhu práce a domáceho násilia), príslušné štatistiky, ktoré umožňujú realistickú analýzu problémov a monitorovanie vplyvu politiky a uskutočnených opatrení. V oblasti štatistiky je už možné celkom jasne pozorovať pokrok, hoci sa musí ešte veľa urobiť, aby sa mohli seriózne preveriť jednotlivé sektory. Presný objem dosiahnutého pokroku môže byť zistený iba na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho preverenia súčasných javov a procesov.

4.14

Takmer neznáme sú, ako na európskej tak na národnej úrovni, rozpočty v súvislosti s pohlavím (gender budgeting), vnímané ako aplikácia mainstreamingu pohlaví na rozpočtové procedúry. Pri zavádzaní problematiky pohlaví na všetkých úrovniach procesu definovania rozpočtu sa vychádza z toho, že s tým súvisiace administratívne rozhodnutie nie sú neutrálne, ale že majú rozdielny vplyv na mužov a ženy. V tomto zmysle predstavuje „gender budgeting“ tiež nástroj na hodnotenie vplyvu rôznych politik a finančných a daňovo-politických opatrení na mužov a ženy.

4.15

Napriek tomu, že boli posilnené opatrenia Spoločenstva pre podporovanie žien, sú pre dosiahnutie vytýčených cieľov bohužiaľ i naďalej nutné podporné opatrenia a zvýšené úsilie členských štátov, nakoľko sú hlavnými zodpovednými za uvedenie tejto politiky do praxe.

4.16

Napriek tomu, že sa miera nezamestnanosti žien v Európe v posledných rokoch znížila na 55,6 %, cieľ, ktorý vytýčila Európska rada v Lisabone, je v rozličných krajinách ešte veľmi ďaleko a ženy skutočne plnia rady sociálne najslabších vrstiev kategórie zamestnancov, ktoré sa vyznačujú prekérnymi podmienkami a ktoré nemajú žiadne sociálne zabezpečenie. V mnohých štátoch pretrváva alebo sa zvyšuje diskriminácia žien platovými rozdielmi na základe pohlavia a ich vertikálna a horizontálna segregácia je bohužiaľ i naďalej poľutovaniahodnou skutočnosťou. Ako už bolo naznačené, zdá sa, že opatrenia v súvislosti so zlučiteľnosťou rodinného života so zamestnaním sa zameriavajú iba na starostlivosť o deti, zatiaľ čo neexistujú takmer žiadne opatrenia, týkajúce sa iných rodinných príslušníkov, vyžadujúcich starostlivosť. Okrem toho zaviedlo len málo štátov opatrenia na podporu otcovskej dovolenky aj pre pracujúcich otcov.

4.17

I v oblasti rozhodovacích procesov existujú veľké rozdiely: stačí pripomenúť, že kolégium členov Európskej komisie je zložené z 22 mužov a 7 žien (čo je iba 24 %) a parlament sa skladá z 510 mužov a 222 žien (čo je iba 30 %). Na národnej úrovni nie je situácia o nič lepšia: v priemere je podiel žien v národných parlamentoch nižší než 25 %, vo vládach len mierne presahuje 20 % (4). V EHSV je zastúpenie žien podpriemerné – z 317 členov je iba 79 žien (iba 25 %).

5.1

Problematika v súvislosti s rovnakými príležitosťami pre mužov a ženy je dnes pevnou súčasťou politiky Európskej únie v oblasti spolupráce a rozvoja: oznámenie Komisie (KOM(95) 123 v konečnom znení z 18. septembra 1995), a po nej nasledujúca rezolúcia Rady o zohľadnení problematiky pohlaví pri spolupráci a rozvoji (20. decembra 1995) vytvorili základ k schváleniu prvého nariadenia (ES) č. 2836/98 Rady z 22. decembra 1998, ktoré bolo teraz obnovené na obdobie 2004-2006. Nový dokument (ES č. 806/2004) znovu zdôrazňuje ciele, podporovanie mainstreamingu a prijatie špecifických opatrení pre podporovanie rovnakých príležitostí ako základný príspevok k zníženiu chudoby vo svete. Za prioritné sa považuje sprístupniť ženám zdroje a služby, predovšetkým v oblasti vzdelávania a zamestnanosti a zaistiť ich podiel na rozhodovacích procesoch. Zdôrazňuje sa ďalej i podporovanie verejných i súkromných aktivít, zamarených na rovnoprávnosť mužov a žien.

5.2

Akčný program pre rovnoprávnosť mužov a žien ako úloha pre spoluprácu a rozvoj Spoločenstva (2001-2006) (5) si klade za ciel prispieť k prekonaniu rozporu medzi prehlásenými zásadami a dennou praxou. Toto sa má uskutočniť na základe konkrétnej stratégie a určenia nasledujúcich prioritných oblastí: podporovanie stratégií v oblasti makroekonómie na potlačovanie chudoby a programov pre sociálny rozvoj v zdravotníctve a školstve, bezpečnosť potravín a trvalý rozvoj poľnohospodárstva, doprava, „capacity building“ a „good governance“, obchod a rozvoj, regionálna spolupráce a integrácia, systematické zohľadňovanie problematiky rovnoprávnosti mužov a žien v projektoch a programoch na regionálnej a národnej úrovni, a zaistenie potrebných nástrojov a príslušného vzdelania v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien pre zamestnancov Európskej komisie.

5.3

V plánovanom dokumente pre podporovanie rovnoprávnosti mužov a žien v spolupráci a rozvoji (2005-2006) sú uvedené tieto oblasti pôsobenia: podporovanie pozitívneho správania mládeže v boji proti násiliu voči ženám a dievčatám a vzdelávaní a metodologická podpora dôležitých zúčastnených činiteľov v partnerských krajinách.

5.4

Európska komisia podporuje akcie a projekty zamerané na zlepšenie situácie v oblasti rovnoprávnosti mužov a žien prostredníctvom bilaterálnej a regionálnej spolupráce so štátmi západného Balkánu, východnej Európy, krajinami strednej Ázie, štátmi ACP (krajiny africkej, karibskej a tichomorskej oblasti) a latinskej Ameriky. Ďalšie financovanie sa neuskutočňuje podľa geografického aspektu, ale podľa tematického zamerania.

5.5

Dôležitým bodom vo vzťahoch EÚ k tretím štátom sa ďalej zdá byť 23. jún 2000, kedy bola podpísaná Dohoda v Cotonou s krajinami ACP. Dohoda, ktorá zdôrazňuje previazanosť vzťahov medzi politikou, obchodom a rozvojom, vnáša sociálny rozmer aj tým, že podporuje plnú účasť neštátnych činiteľov vrátane občianskej spoločnosti na stratégiách rozvoja a stanovuje, že je problematika rovnoprávnosti mužov a žien jednou z kľúčových otázok dohody a musí byť preto systematicky zohľadňovaná. (články 8 a 31). Výbor víta, že bolo ustanovené, že sa neštátni činitelia majú podieľať na rôznych fázach plánovania dokumentov pre národnú stratégiu a žiada, aby sa venovala zvláštna pozornosť zapojeniu ženských organizácií.

Okrem toho dohoda výslovne poveruje výbor, aby sa obracal na hospodárske a sociálne záujmové skupiny a stanovuje jeho úlohu prednostného poradného orgánu.

5.6

Úplná účasť a aktívne zapojenie žien do politiky rozvoja isto znamená neľahký a dlhý proces, ale výbor sa domnieva, že pozornosť všetkých európskych inštitúcií musí byť neustále udržovaná na vysokej úrovni, aby sa všetko, čo bolo písomne prehlásené, tiež skutočne realizovalo v praxi.

5.7

Z tohoto pohľadu má zásadný význam, aby sa politika Spoločenstva v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti stala vývozným modelom pre celý svet a aby sa Európska únia zaviazala, že bude podporovať a uplatňovať tieto princípy prostredníctvom vzťahov s tretími krajinami na medzinárodnej úrovni.

5.8

Užitočným nástrojom môže byť aj prijatie zvláštnych dodatkov do obchodných zmlúv a dohôd o spolupráci a prijatí špecifických opatrení pre krajiny, v ktorých sú práva žien rešpektované.

5.9

Je pravda, že liberalizácia obchodu priaznivo ovplyvnila zamestnanosť žien v rozvojových krajinách, ale na druhej strane je však tiež pravda, že ženy často patria k vrstvám pracujúcich, ktoré majú veľmi zlé pracovné podmienky, nízku kvalifikáciu, sú menej platené a nemajú takmer žiadne sociálne zabezpečenie. Liberalizácia obchodu tiež často súvisí s politikou štrukturálnych zmien, ktoré odporúčajú alebo presadzujú medzinárodné organizácie. Pokiaľ nie je táto politika patrične podložená systémom sociálnej ochrany, môže sa ukázať, že ju možno ťažko presadiť u najslabších vrstiev obyvateľstva, v ktorých ženy často predstavujú väčšinu.

5.10

Napriek tomu sa v tejto politike venuje otázke rovnoprávnosti mužov a žien príliš malá pozornosť, predovšetkým v oblasti obchodu. Vzhľadom k tomu, že táto politika nie je bez účinnosti a že má naopak často negatívny vplyv práve na ženy a že nemožno hospodársky rozvoj krajiny oddeliť od jeho sociálneho rozvoja, bolo by na jednej strane užitočné, aby táto politika zohľadnila mainstreaming pohlaví a na strane druhej aby sa naplánovali systémy pre kontrolu vplyvov na makroekonomickej, ako aj na mikroekonomickej úrovni.

—

účasť v rozhodovacích procesoch a zastúpenie žien sú ako v európskych inštitúciách tak aj v členských štátoch na národnej, regionálnej a miestnej úrovni ešte stále príliš nízke a mali by sa podporovať na všetkých úrovniach, aj so zvážením kvótových systémov;

—

vzdelávacie akcie za účelom rozširovania mainstreamingu pohlaví by sa mali uskutočniť v inštitúciách Európskej únie, ako aj v členských štátoch a mali by do nich byť zapojení rozhodujúci činitelia a tiež tí, ktorí programy a projekty realizujú;

—

cielené štúdie a analýzy týkajúce sa mužov a žien, štatistiky a špecifické ukazovatele sú pre stanovenie tematických oblastí a vylepšenie politiky a stratégie bezpodmienečne nutné; je nutné pokračovať v zbere informácií a údajov a stanoviť nové ukazovatele;

—

mali by sa starostlivo kvantifikovať všetky zdroje, určené na aktivity v prospech žien vo všetkých fondoch a finančných nástrojoch EÚ a členských štátov, aj a predovšetkým prostredníctvom podporovania a šírenia rozpočtu v súvislosti s pohlaviami (gender budgeting);

—

základným a najdôležitejším predpokladom je v každom prípade presadenie rovnoprávneho prístupu žien k odbornej príprave a vzdelávaniu, v zmysle bodu 3 o miléniových cieľoch rozvoja;

—

pokiaľ sa týka štrukturálnych fondov, mali by byť posilnené aktivity, zamerané na ženy v oblasti poľnohospodárstva (EZOZF) a rybolovu (FIFG) a spojené s ochranou životného prostredia, ďalším témam, kde je otázka rovnoprávnosti mužov a žien veľmi slabo zastúpená;

—

nové impulzy by mala dostať politika podporovania žien a zvýšenia ich zastúpenia v oblasti nových technológií;

—

treba zintenzívniť vzdelávacie aktivity v sektore spoločnosti založenej na vedomostiach, aby sa nestala ďalšou oblasťou diskriminácie a vylúčenia žien, ktoré naopak môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov vytýčených lisabonskou stratégiou;

—

všeobecne musí byť vertikálna a horizontálna segregácia na základe pohlaví i naďalej na trhu práce potieraná prostredníctvom cielených opatrení a musia byť odbúrané všetky prekážky, ktoré bránia skutočnej rovnoprávnosti žien a mužov; toho by sa malo dosiahnuť na základe stanovenia konkrétnych a merateľných cieľov členskými štátmi v súlade so sociálnymi partnermi; obzvlášť ohľadom platovej diskriminácie musia členské štáty začať s uplatňovaním multidimenzionálneho prístupu, ako je uvedené v rozhodnutí Rady o usmerneniach pre opatrenia v oblasti politiky zamestnanosti v členských štátoch (6), a ktoré obsahujú odbornú prípravu a vzdelávanie, klasifikáciu druhov práce, systémy odmeňovania a kultúrne stereotypy, ako aj zásadné aspekty tejto problematiky;

—

v oblasti opatrení k zlučiteľnosti povolania a rodiny – i vzhľadom k starnutiu ľudstva – by mala byť venovaná väčšia pozornosť starostlivosti o starších rodinných príslušníkov; nezanedbajúc pritom ani oblasť starostlivosti o deti;

—

na stimulovanie rovnosti príležitostí mužov a žien musia byť podporované a rozšírené investície do verejných služieb, najmä v oblasti školského a vysokoškolského vzdelávania, zdravotníctva a starostlivosti;

—

opatrenia v oblasti migrácie a integrácie ženských emigrantiek v členských štátoch a v oblasti azylov udeľovaných ženám, ktoré boli v krajinách svojho pôvodu obeťami ozbrojených konfliktov, diskriminácie a násilia;

—

boj proti obchodovaniu so ženami a deťmi;

—

v rámci rozvojovej a obchodnej politiky musí byť participačný prístup vo vzťahu k spoločnosti všeobecne a k ženám obzvlášť viac posilnený, pričom je nutné, aby sa v príslušných krajinách zainteresované skupiny žien plne podieľali na koncepcii rozvojových a politických opatrení a na vypracovaní národných strategických dokumentov; predovšetkým je ale nutné uvolniť viac prostriedkov pre podporovanie žien, aby sa postavenie ženy na hospodárskej a spoločenskej úrovni trvale posilnilo;

—

vplyv obchodných dohôd a rozvojových politických opatrení je nutné sledovať aj na úrovni mikroekonomickej, je nutné vopred naplánovať analýzy vplyvu na životné podmienky sociálne najslabších zložiek spoločnosti a osobitne zohľadniť rozdiely medzi mužmi a ženami;

—

Komisia a delegácie by mali využiť svoju váhu a vplyv pre ochranu ľudských práv, teda aj žien, v prípade že tieto práva boli porušené;

—

delegácie by mali niesť zvláštnu zodpovednosť v rámci propagácie mainstreamingu pohlaví;

—

Európska únia by mala uplatniť všetok svoj vplyv, aby viac štátov ratifikovalo a implementovalo všetky medzinárodné zmluvy, ktoré majú pozitívny vplyv na postavenie žien; jedná sa predovšetkým o Dohodu o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a dodatku k tejto Dohode; signatárske štáty by mali stiahnuť svoje pripomienky.