1.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 192/53

(1)

Toto rozhodnutie sa týka vykonávania článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (ďalej len „doložka o solidarite“) Úniou. Netýka sa vykonávania doložky o solidarite podľa článku 222 ods. 2 ZFEÚ členskými štátmi. V súlade s Vyhlásením (č. 37) k článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si členský štát môže vybrať najvhodnejšie prostriedky na splnenie vlastného záväzku solidarity voči inému členskému štátu.

(2)

Podľa článku 222 ods. 1 ZFEÚ majú Únia a členské štáty konať spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Je potrebné vyvinúť úsilie o súlad a komplementárnosť opatrení Únie a členských štátov v prospech ktoréhokoľvek členského štátu, ktorý sa dovoláva ustanovení doložky o solidarite, aby sa zabránilo duplicite úsilia. Vzhľadom na to, že členské štáty majú koordinovať vzájomnú činnosť v Rade, aby si splnili vlastné záväzky solidarity podľa článku 222 ods. 2 ZFEÚ, je vhodné, aby sa s ohľadom na vykonávanie doložky o solidarite Úniou vymedzili podrobnosti tejto koordinácie v Rade.

(3)

Podrobnosti koordinácie v Rade by sa mali zakladať na dojednaniach o integrovanej politickej reakcii na krízu EÚ (IPCR), ktoré Rada schválila 25. júna 2013 a v ktorých sa uvádza, že z IPCR majú vychádzať aj podrobnosti vykonávania doložky o solidarite. Je vhodné, aby Rada upravila dojednania IPCR, najmä v prípade preskúmania.

(4)

Vykonávanie doložky o solidarite Úniou by malo vychádzať v čo najväčšej miere z existujúcich nástrojov, malo by zvýšiť účinnosť zlepšením koordinácie a zabránením duplicite, malo by fungovať bez akýchkoľvek dodatočných zdrojov, malo by poskytovať jednoduché a jasné rozhranie s členskými štátmi na úrovni Únie a malo by rešpektovať právomoci udelené každej inštitúcii a útvaru Únie.

(5)

Doložkou o solidarite sa Únia vyzýva, aby zmobilizovala všetky svoje dostupné nástroje. Príslušné nástroje zahŕňajú stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (1) (ďalej len „mechanizmus Únie“), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ (2) a štruktúry vytvorené v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SZBP).

(6)

Rozsah podrobností vykonávania doložky o solidarite Úniou by sa mal jasne vymedziť.

(7)

Pokiaľ ide o boj proti terorizmu, strategickým rámcom pre opatrenia Únie je stratégia Európskej únie na boj proti terorizmu. Existujú rôzne nástroje, ako napríklad nástroje na posilnenie ochrany kritických infraštruktúr v oblasti energetiky a dopravy (3). Následne po oznámení Komisie nazvanom Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy boli tiež prijaté opatrenia, napríklad opatrenia na posilňovanie spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, posilňovanie prevencie radikalizácie najmä zriadením siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a na obmedzovanie prístupu teroristov k finančným prostriedkom, výbušninám (4) a k chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým materiálom, ako aj opatrenia na posilnenie bezpečnosti výbušnín.

(8)

Na úrovni Únie by sa mal vymedziť mechanizmus dovolávania sa a mechanizmus postupného zrušenia doložky, pokiaľ ide o podrobnosti v zmysle tohto rozhodnutia, založené na žiadosti dotknutého členského štátu na vysokej politickej úrovni a podporované jediným kontaktným miestom na úrovni Únie.

(9)

Dojednaniami o reakcii na úrovni Únie by sa mala zlepšiť účinnosť, a to pomocou posilnenej koordinácie vychádzajúcej z existujúcich nástrojov.

(10)

Účelom mechanizmu Únie je posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a Úniou a uľahčiť koordináciu v oblasti civilnej ochrany. Rozhodnutím č. 1313/2013/EÚ sa zriadilo Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ďalej len „ERCC“), ktorým sa má zabezpečiť operačná kapacita 24 hodín denne 7 dní v týždni a ktoré pomáha členským štátom a Komisii pri plnení cieľov mechanizmu Únie.

(11)

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) má k dispozícii štruktúry so skúsenosťami v oblasti spravodajstva a s odbornými vojenskými znalosťami, ako aj sieť delegácií, ktoré takisto môžu prispievať k reakcii na hrozby alebo katastrofy na území členských štátov alebo na krízy s vonkajším rozmerom. Iné štruktúry a agentúry Únie pôsobiace v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) vrátane SBOP by mali poskytovať svoje príspevky v závislosti od krízy a podľa potreby v súlade s príslušnými ustanoveniami práva Únie.

(12)

Ak je to vzhľadom na naliehavosť situácie potrebné a uskutočniteľné, dojednania o reakcii na úrovni Únie by sa mali doplniť prijatím právnych aktov alebo zmenou existujúcich aktov v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv.

(13)

Toto rozhodnutie nebude mať vplyv na obranu. V prípade, že si kríza vyžaduje prijatie opatrenia v rámci SZBP alebo SBOP, Rada by mala prijať takéto rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

(14)

Týmto rozhodnutím nie je dotknutý článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii.

(15)

V oznámení Komisie nazvanom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe sa stanovil cieľ zvýšiť odolnosť Únie voči krízam a katastrofám prostredníctvom niekoľkých opatrení vrátane plného využívania doložky o solidarite. Ako už pripomenula Rada vo svojich záveroch z 24. a 25. januára 2011, zvyšovanie odolnosti Európy voči krízam a katastrofám je zásadné pre ďalšie posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii.

(16)

Európska rada má pravidelne vyhodnocovať hrozby pre Úniu tak, aby Únia a jej členské štáty mohli prijímať účinné opatrenia. Na základe požiadavky zo strany Európskej rady by sa mali vypracúvať správy o špecifických hrozbách.

(17)

V súlade s článkom 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ nemá byť žiaden členský štát povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(18)

Európsky parlament prijal 22. novembra 2012 uznesenie 2012/2223 nazvané Doložky EÚ o vzájomnej ochrane a solidarite: politické a operačné rozmery.

(19)

Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané v Charte základných práv Európskej únie a malo by sa uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(20)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia, a to vykonávanie doložky o solidarite Úniou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

a)

na území členských štátov, na ktoré sa vzťahujú zmluvy, to znamená na pevnine, vo vnútrozemských vodách, v teritoriálnych vodách a vo vzdušnom priestore;

b)

v prípade, že je postihnutá infraštruktúra (napríklad pobrežné ropné a plynové zariadenia), ktorá sa nachádza v teritoriálnych vodách, vo výhradnej hospodárskej zóne alebo kontinentálnom šelfe členského štátu.

a)

„katastrofa“ je akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať závažný vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok, vrátane kultúrneho dedičstva;

b)

„teroristický útok“ je teroristický čin ako sa vymedzuje v rámcových rozhodnutiach Rady 2002/475/SVV (5);

c)

„kríza“ je katastrofa alebo teroristický útok s ďalekosiahlym vplyvom alebo politickým významom, ktorý si vyžaduje včasnú politickú koordináciu a reakciu na politickej úrovni Únie;

d)

„reakcia“ je akékoľvek opatrenie prijaté v prípade katastrofy alebo teroristického útoku zamerané na riešenie jej/jeho bezprostredných nepriaznivých následkov.

a)

identifikujú všetky relevantné nástroje Únie, ktoré môžu najlepšie pomôcť reagovať na krízu, vrátane odvetvových, operatívnych, politických alebo finančných nástrojov a štruktúr, a prijmú všetky potrebné opatrenia ustanovené v rámci týchto nástrojov;

b)

s podporou vojenského štábu EÚ identifikujú vojenské kapacity, ktoré môžu najlepšie pomôcť reagovať na krízu;

c)

identifikujú a navrhnú uplatňovanie nástrojov a zdrojov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti agentúr Únie a ktoré môžu najlepšie pomôcť reagovať na krízu;

d)

poskytujú Rade poradenstvo o tom, či sú existujúce nástroje dostatočným prostriedkom pomoci pre dotknutý členský štát po dovolávaní sa doložky o solidarite;

e)

vypracúvajú pravidelné integrované hodnotiace a analytické správy o situácii, aby informovali a podporovali koordináciu a rozhodovanie na politickej úrovni v Rade v súlade s článkom 6 tohto rozhodnutia.

a)

rozhodnutia o mimoriadnych opatreniach, ktoré nie sú stanovené v existujúcich nástrojoch;

b)

žiadosti o vojenské kapacity, ktoré presahujú existujúce dojednania o civilnej ochrane, alebo

c)

podporné opatrenia na rýchlu reakciu členských štátov.