Priamy účinok práva Európskej únie

HLAVNÉ BODY

Priamy horizontálny a vertikálny účinok

Existujú dva aspekty priameho účinku: vertikálny aspekt a horizontálny aspekt.

• Vertikálny priamy účinok je dôležitý vo vzťahoch medzi jednotlivcami a krajinou. To znamená, že jednotlivci sa môžu vo vzťahu k štátu odvolávať na ustanovenie práva EÚ.
• Horizontálny priamy účinok je dôležitý vo vzťahoch medzi jednotlivcami. To znamená, že jednotlivec sa môže vo vzťahu k inému jednotlivcovi odvolávať na ustanovenie práva EÚ.
• Podľa druhu dotknutého aktu Súdny dvor uznal buď úplný priamy účinok (t. j. horizontálny priamy účinok a vertikálny priamy účinok), alebo čiastočný priamy účinok (obmedzený na vertikálny priamy účinok).

Priamy účinok a primárne právo

• Pokiaľ ide o primárne právo, Súdny dvor stanovil zásadu priameho účinku v rozsudku vo veci Van Gend en Loos. Stanovil však podmienku, že povinnosti musia byť presné, jasné a bezpodmienečné a že si nesmú vyžadovať dodatočné opatrenia, či už vnútroštátne, alebo európske.
• V rozsudku vo veci Becker Súdny dvor zamietol priamy účinok, ak majú krajiny určitý priestor na voľnú úvahu, aj keď minimálny, pokiaľ ide o vykonávanie predmetného ustanovenia. Vo veci Kaefer a Procacci proti Francúzskej republike Súdny dvor potvrdil, že predmetné ustanovenie je bezpodmienečné, pretože neponecháva členským štátom žiadny priestor na voľnú úvahu, a teda má priamy účinok.

Priamy účinok a sekundárne právo

Zásada priameho účinku sa vzťahuje aj na akty sekundárneho práva, teda akty prijaté inštitúciami EÚ, ako sú nariadenia, smernice a rozhodnutia, ktoré sú odvodené od zásad a cieľov stanovených v zmluvách. Uplatnenie priameho účinku však závisí od druhu aktu.

• Nariadenia sú v členských štátoch priamo uplatniteľné, ako je uvedené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a preto majú priamy účinok. V súlade so všeobecnými zásadami to však platí len pod podmienkou, že pravidlá sú dostatočne jasné, presné a relevantné pre situáciu jednotlivého účastníka konania (priamy účinok, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Politi proti Ministero delle finanze.
• Smernice sú akty určené členským štátom, ktoré sa musia transponovať do vnútroštátneho práva. V určitých prípadoch však Súdny dvor uznáva priamy účinok smerníc s cieľom chrániť práva jednotlivcov. Preto Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Van Duyn proti Home Office stanovil, že smernica má priamy účinok, ak sú jej ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné a presné a ak členský štát netransponoval smernicu do stanoveného termínu. Môže však mať len priamy vertikálny účinok – členské štáty sú povinné vykonávať smernice, ale nemôžu citovať smernice proti jednotlivcovi (pozri rozsudok vo veci Ratti).
• Rozhodnutia môžu mať priamy účinok, ak sa ako adresát uvádza členský štát. Súdny dvor preto uznáva len priamy vertikálny účinok (rozsudok vo veci Hansa Fleisch proti Landrat des Kreises Schleswig-Flensburg).
• Medzinárodné dohody. Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Demirel proti Stadt Schwäbisch Gmünd uznal priamy účinok určitých dohôd v súlade s rovnakými kritériami ako vo veci Van Gend en Loos.
• Stanoviská a odporúčania nie sú právne záväzné. V dôsledku toho nemajú priamy účinok.