Prednosť práva EÚ (precedencia, nadradenosť)

Zásada prednosti práva Európskej únie (EÚ) (nazývaná tiež „precedencia“ alebo „nadradenosť“) je založená na myšlienke, že v prípade rozporu medzi aspektom práva EÚ a aspektom práva v členskom štáte EÚ (vnútroštátne právo) má prednosť právo EÚ. Pokiaľ by to tak nebolo, členské štáty by mohli jednoducho dovoliť, aby ich vnútroštátne právne predpisy mali prednosť pred primárnymi alebo sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, čo by marilo vykonávanie politík EÚ.Zásada prednosti práva EÚ sa vyvíjala postupne prostredníctvom judikatúry (jurisprudencie) Súdneho dvora Európskej únie. Nie je zakotvená v zmluvách o EÚ, aj keď k Lisabonskej zmluve je v tejto súvislosti pripojené krátke vyhlásenie.Vo veci Van Gend en Loos/Nederlandse Administratie der Belastingen (vec 26/62) Súdny dvor vyhlásil, že právne predpisy prijaté inštitúciami EÚ sú spôsobilé na vytváranie zákonných práv, ktorých sa môžu domáhať fyzické aj právnické osoby na súdoch členských štátov. Právo EÚ je teda priamo uplatniteľné.

Vo veci Costa/ENEL (vec 6/64) Súdny dvor ďalej staval na zásade priamej uplatniteľnosti a zaznamenal myšlienku, že by sa ohrozilo dosahovanie cieľov zmlúv, keby sa právo EÚ podriaďovalo vnútroštátnemu právu. Keďže členské štáty presunuli určité právomoci na EÚ, obmedzili svoje zvrchované práva, takže v záujme účinného uplatňovania noriem EÚ musia mať tieto normy prednosť pred akýmikoľvek ustanoveniami vnútroštátneho práva vrátane ústav.Medzi ďalšie veci, v ktorých Súdny dvor potvrdil prednosť práva EÚ, patria napríklad:

• Internationale Handelsgesellschaft mbH/Einfuhr- und Vorratsstelle fur Getreide und Futtermittel (vec 11/70),
• Amministrazione delle Finanze dello Stato/Simmenthal SpA (vec 106/77),
• Marleasing SA/La Comercial Internacional de Alimentacion SA (vec C-106/89).

Súdny dvor v týchto veciach objasnil, že prednosť práva EÚ sa musí uplatňovať na všetky vnútroštátne akty, či už boli prijaté pred daným aktom EÚ, alebo po ňom. V prípade, že právo EÚ má prednosť pred konfliktným vnútroštátnym právom, vnútroštátne ustanovenia nie sú automaticky zrušené ani zneplatnené. Vnútroštátne orgány a súdy však musia odmietať uplatňovanie daných ustanovení, pokiaľ platia prednostné normy EÚ.

Zásadou prednosti sa teda zabezpečuje, aby boli osoby jednotne chránené právnym predpisom EÚ na všetkých územiach EÚ.Treba poznamenať, že prednosť práva EÚ sa uplatňuje len v tých oblastiach, v ktorých členské štáty postúpili zvrchovanosť EÚ – t. j. v oblastiach, ako sú jednotný trh, životné prostredie, doprava atď. Neuplatňuje sa však v oblastiach, ako sú vzdelávanie, kultúra či cestovný ruch.