Sekundárne právo Európskej únie

HLAVNÉ BODY

Právne akty EÚ a ich typy

Podľa článku 288 ZFEÚ môžu európske inštitúcie prijímať päť typov právnych aktov:

• nariadenie
• smernicu
• rozhodnutie
• odporúčanie
• stanovisko.

Nariadenia, smernice a rozhodnutia sú záväzné právne akty. Ak sú prijaté legislatívnym postupom v súlade s článkom 289, považujú sa za legislatívne akty. Rozhodnutie môže byť osobitne určené jednému alebo viacerým adresátom (členským štátom, fyzickým alebo právnickým osobám). Existujú aj rozhodnutia bez osobitného adresáta, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Odporúčania a stanoviská sú nelegislatívne, nezáväzné právne akty.

Niektoré akty nie sú uvedené v článku 288 ZFEÚ.

• Určité konkrétne akty vychádzajúce z predchádzajúcich zmlúv: napríklad v oblasti trestných vecí, slobody, spravodlivosti a bezpečnosti sa naďalej uplatňujú „rámcové rozhodnutia“ (boli prijaté ešte pred nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy, keď justičná a policajná spolupráca v trestných veciach mala špecifické postavenie).
• „Netypické akty“, medzi ktoré patria medziinštitucionálne dohody [napr. o rozpočtovej disciplíne (pozri súhrn)] a rokovací poriadok [napr. rokovací poriadok Európskeho parlamentu (pozri súhrn) a Komisie (pozri súhrn)], ktoré sú právne záväznými aktmi, a uznesenia a závery, ktoré nemajú mať právny účinok. Sú citované v iných článkoch zmlúv EÚ alebo vychádzajú z praxe inštitúcií EÚ.

Právne postavenie sekundárneho práva

• Inštitúcie EÚ si môžu voľne voliť typ aktu, ktorý považujú za najvhodnejší na vykonávanie svojej politiky.
• Keďže EÚ má však len kompetencie, ktoré sú jej zverené na základe zmlúv, každý akt musí mať právny základ, ktorý zodpovedá oblasti, v ktorej inštitúcie EÚ prijímajú opatrenia.
• Okrem toho sa podľa článku 296 ZFEÚ v aktoch musia citovať nástroje, ktorými získavajú právomoc na prijatie (v citáciách začínajúcich sa výrazom „so zreteľom na“), a uviesť dôvody, na ktorých sú založené (v odôvodneniach začínajúcich sa výrazom „keďže“).
• Podľa podmienok uvedených v článku 297 ZFEÚ sa právne akty buď uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo oznamujú adresátom. Ak sa uverejnia, môžu nadobudnúť účinnosť 20. deň po svojom uverejnení, ak sa v ich znení neuvádza inak. Ostatné právne akty, ktoré uvádzajú, komu sú určené, sa musia oznámiť, komu sú určené, a oznámením nadobúdajú účinnosť.
• V mnohých prípadoch možno ich zákonnosť napadnúť na Súdnom dvore Európskej únie prostredníctvom žaloby o neplatnosť (podľa článku 263 ZFEÚ). To však neplatí v prípade odporúčaní a stanovísk.

Delegované akty

• V článku 290 ZFEÚ sa zákonodarcovi EÚ (zväčša ide o Európsky parlament a Radu) umožňuje delegovať na Komisiu právomoc prijímať nelegislatívne akty so všeobecným uplatnením, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Zákonodarca sa tak môže sústrediť na smerovanie a ciele politiky bez toho, aby sa púšťal do veľmi podrobných a často vysoko technických diskusií.
• Delegovanie právomoci na prijímanie delegovaných aktov však podlieha prísnym obmedzeniam. Len Komisii môže byť udelené právo prijať delegované akty. Zásadné prvky oblasti navyše nemusia podliehať delegovaniu právomoci. V legislatívnych aktoch musia byť ďalej vymedzené ciele, obsah, rozsah pôsobnosti a trvanie delegovanej právomoci. Zákonodarca musí napokon v legislatívnom akte výslovne stanoviť podmienky, podľa ktorých sa má toto delegovanie vykonávať. Parlament a Rada môžu v tejto súvislosti zabezpečiť právo odobrať delegovanie alebo vysloviť námietky voči delegovanému aktu.
• Tento postup sa vo veľkom rozsahu používa v mnohých oblastiach, napr.: vnútorný trh, poľnohospodárstvo, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa, doprava a priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Vykonávacie akty

• Zodpovednosť za vykonávanie právne záväzných aktov EÚ prináleží najmä členským štátom. Niektoré právne záväzné akty EÚ si však vyžadujú jednotné podmienky vykonávania. V takýchto prípadoch je Komisia alebo v riadne odôvodnených prípadoch a v prípadoch stanovených v článku 24 a článku 26 Zmluvy o Európskej únii Rada oprávnená prijať vykonávacie akty (článok 291 ZFEÚ).
• V nariadení (EÚ) č. 182/2011 sa stanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorých členské štáty kontrolujú, ako Komisia uplatňuje svoje vykonávacie právomoci (pozri súhrn). Táto kontrola sa vykonáva prostredníctvom postupu, ktorý sa v žargóne EÚ nazýva komitologický postup, t. j. Komisii pomáhajú výbory, ktoré pozostávajú zo zástupcov členských štátov a ktorým predsedá predstaviteľ Komisie. Akýkoľvek návrh vykonávacieho aktu predkladá výboru jeho predseda.