This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62016CA0684
Case C-684/16: Judgment of the Court (Grand Chamber) of 6 November 2018 (request for a preliminary ruling from the Bundesarbeitsgericht — Germany) — Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften e.V. v Tetsuji Shimizu (Reference for a preliminary ruling — Social policy — Organisation of working time — Directive 2003/88/EC — Article 7 — Right to paid annual leave — National legislation providing for the loss of annual leave not taken and of the allowance in lieu thereof where an application for leave has not been made by the worker prior to the termination of the employment relationship — Directive 2003/88/EC — Article 7 — Obligation to interpret national law in conformity with EU law — Charter of Fundamental Rights of the European Union — Article 31(2) — Whether it may be relied upon in a dispute between individuals)
Vec C-684/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV/Tetsuji Shimizu (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Organizácia pracovného času — Smernica 2003/88/ES — Článok 7 — Nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok — Vnútroštátna práva úprava stanovujúca stratu nároku na nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok a na peňažnú náhradu za uvedenú dovolenku v prípade, že pracovník nepodal žiadosť o dovolenku pred skončením pracovného pomeru — Smernica 2003/88/ES — Článok 7 — Povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva — Charta základných práv Európskej únie — Článok 31 ods. 2 — Možnosť odvolávať sa v rámci sporu medzi jednotlivcami)
Vec C-684/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV/Tetsuji Shimizu (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Organizácia pracovného času — Smernica 2003/88/ES — Článok 7 — Nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok — Vnútroštátna práva úprava stanovujúca stratu nároku na nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok a na peňažnú náhradu za uvedenú dovolenku v prípade, že pracovník nepodal žiadosť o dovolenku pred skončením pracovného pomeru — Smernica 2003/88/ES — Článok 7 — Povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva — Charta základných práv Európskej únie — Článok 31 ods. 2 — Možnosť odvolávať sa v rámci sporu medzi jednotlivcami)
Ú. v. EÚ C 16, 14.1.2019, p. 5–6
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
14.1.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 16/5 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht – Nemecko) – Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV/Tetsuji Shimizu
(Vec C-684/16) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Organizácia pracovného času - Smernica 2003/88/ES - Článok 7 - Nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok - Vnútroštátna práva úprava stanovujúca stratu nároku na nevyčerpanú platenú dovolenku za kalendárny rok a na peňažnú náhradu za uvedenú dovolenku v prípade, že pracovník nepodal žiadosť o dovolenku pred skončením pracovného pomeru - Smernica 2003/88/ES - Článok 7 - Povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva - Charta základných práv Európskej únie - Článok 31 ods. 2 - Možnosť odvolávať sa v rámci sporu medzi jednotlivcami))
(2019/C 16/05)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesarbeitsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľ: Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV
Odporca: Tetsuji Shimizu
Výrok rozsudku
1. |
Článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, na základe ktorej pokiaľ pracovník nepožiadal o možnosť uplatniť svoj nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok počas príslušného referenčného obdobia, tento pracovník automaticky a bez predchádzajúceho overenia toho, či mu zamestnávateľ skutočne umožnil uplatniť tento nárok, a to najmä tým, že ho náležite informoval, stráca na konci tohto obdobia dni platenej dovolenky za kalendárny rok, na ktorú mal podľa uvedených ustanovení z titulu uvedeného obdobia nárok, ako aj svoj súvisiaci nárok na peňažnú náhradu z titulu tejto nevyčerpanej platenej dovolenky za kalendárny rok v prípade skončenia pracovného pomeru. Vnútroštátnemu súdu v tejto súvislosti prináleží, aby vzhľadom na vnútroštátne právo ako celok a na základe výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, overil, či môže dospieť k výkladu tohto práva, ktorým by bola zaručená úplná účinnosť práva Únie. |
2. |
V prípade, že nie je možné podať výklad takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, spôsobom, ktorým sa zabezpečí jej súlad s článkom 7 smernice 2003/88 a článkom 31 ods. 2 Charty základných práv, z tohto posledného uvedeného ustanovenia vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore medzi pracovníkom a jeho bývalým zamestnávateľom v postavení jednotlivca, má povinnosť neuplatniť uvedenú vnútroštátnu právnu úpravu a dbať na to, aby v prípade, že by zamestnávateľ nebol schopný preukázať, že konal s náležitou starostlivosťou vyžadovanou na to, aby pracovník mohol skutočne čerpať platenú dovolenku za kalendárny rok, na ktorú má nárok podľa práva Únie, uvedenému pracovníkovi nemohol byť odňatý jeho získaný nárok na takúto platenú dovolenku za kalendárny rok a v prípade skončenia pracovného pomeru ani súvisiaci nárok na peňažnú náhradu z titulu nevyčerpanej dovolenky, ktorú má v tomto prípade vyplatiť priamo dotknutý zamestnávateľ. |