10.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 73/21

1.

Majú sa články 43 ES a 49 ES vykladať v tom zmysle, že im v zásade odporuje taká právna úprava členského štátu, akou je talianska právna úprava uvedená v článku 88 T.U.L.P.S., podľa ktorej „povolenie na prevádzkovanie stávok môže byť udelené výlučne držiteľom koncesie alebo povolenia ministerstiev alebo iných subjektov, ktorým zákon vyhradzuje možnosť organizovať alebo prevádzkovať stávky, ako aj subjektom, ktoré poverí koncesionár alebo držiteľ povolenia na základe tejto koncesie alebo povolenia“ a článku 2 ods. 2b zákonného dekrétu č. 40 z 25. marca 2010, ktorý sa zmenil na zákon č. 73/2010, na základe ktorého „článok 88 Testo unico delle leggi di pubblica sicurezza (Úplného znenia zákonov o verejnej bezpečnosti), uvedený v kráľovskom dekréte č. 773 z 18. júna 1931 v znení neskorších zmien a doplnkov sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ sa tam upravené povolenie vydáva pre obchodné prevádzky, v ktorých sa vykonáva prevádzkovanie a zber verejných hier s peňažnými cenami, má sa považovať za účinné až po tom, ako bude držiteľom týchto povolení vydaná príslušná koncesia na prevádzkovanie a zber týchto hier zo strany Ministero dell’economia e delle finanze — Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato (ministerstva hospodárstva a financií — nezávislá správa štátnych monopolov)“?

2.

Majú sa uvedené články 43 ES a 49 ES vykladať v tom zmysle, že im v zásade tiež odporuje taká právna úprava členského štátu, aká je uvedená v článku 38 ods. 2 zákonného dekrétu č. 223 zo 4. júla 2006, ktorý sa zmenil na zákon č. 248/2006, podľa ktorej sa „článok 1 ods. 287 zákona č. 311 z 30. decembra 2004 nahrádza takto:

‚287.   Opatreniami Ministero dell’economia e delle finanze — Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato (ministerstva hospodárstva a financií — nezávislá správa štátnych monopolov) sú upravené nové spôsoby rozdelenia hier pri iných podujatiach ako konské dostihy, pri zachovaní týchto kritérií:

Predmetom otázky týkajúcej sa zlučiteľnosti vyššie uvedených zásad Spoločenstva a článku 38 ods. 2 citovaného predpisu sú výlučne tie časti uvedeného ustanovenia, v ktorých: a) sa ustanovuje všeobecná tendencia na ochranu držiteľov koncesií vydaných pred zmenou právneho rámca; b) sa zavádzajú povinnosti otvorenia nových predajných miest v určitej vzdialenosti od už pridelených predajných miest, ktoré de facto garantujú udržanie nadobudnutých obchodných pozícií. Okrem toho je predmetom otázky všeobecný výklad, ktorý vo vzťahu k článku 38 ods. 2 citovaného predpisu poskytla Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato (nezávislá správa štátnych monopolov), pričom do dohôd o udelení koncesie (článok 23 ods. 3) vložila doložku o uplynutí platnosti koncesie, ktorá bola predtým ustanovená pre prípad priameho alebo nepriameho prevádzkovania cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie.

3.

V prípade kladnej odpovede, čiže takej, ktorá považuje vnútroštátne predpisy uvedené v predchádzajúcich bodoch za zlučiteľné s právnou úpravou Spoločenstva, má sa článok 49 ES ďalej vykladať v tom zmysle, že v prípade obmedzenia slobodného poskytovania služieb z dôvodov všeobecného záujmu je potrebné prihliadať na to, či tento všeobecný záujem nebol už dostatočne zohľadnený v právnych predpisoch, kontrolách a previerkach, ktorým poskytovateľ služieb podlieha v štáte, v ktorom je usadený?

4.

V prípade kladnej odpovede v zmysle špecifikovanom v predchádzajúcom bode, musí vnútroštátny súd v rámci skúmania proporcionality takéhoto obmedzenia zohľadniť skutočnosť, že dotknuté predpisy sa v štáte, v ktorom je poskytovateľ služieb usadený, vyznačujú rovnakou alebo dokonca prísnejšou kontrolou ako predpisy štátu, v ktorom sa služby poskytujú?