a)

pokiaľ vnútroštátne právo členského štátu až do prebratia požiadaviek tejto smernice nestanovilo žiadne požiadavky týkajúce sa maximálnej dĺžky doby zaistenia ani dôvody jeho predĺženia a pri preberaní smernice nebola stanovená spätná účinnosť nových ustanovení, sú uvedené ustanovenia smernice uplatniteľné až od okamihu prebratia požiadaviek smernice do vnútroštátneho práva členským štátom a majú účinky iba pre túto dobu;

b)

smernicou stanovená dĺžka doby zaistenia v špecializovanom zariadení na účely odsunu nezahrňuje dobu, počas ktorej právne ustanovenie výslovne zakazovalo výkon rozhodnutia o odsune z členského štátu, keďže na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny prebiehalo azylové konanie, aj keď sa dotknutá osoba počas tohto konania aj naďalej zdržiavala v tomto špecializovanom zariadení, ak to pripúšťa vnútroštátne právo členského štátu?

a)

v čase súdneho preskúmavania zaistenia štát, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom, jej odmietol vydať cestovný doklad na účely návratu, a aj napriek úsiliu správnych orgánov členského štátu v tom čase neexistovala dohoda s treťou krajinou o readmisii;

b)

v čase súdneho preskúmavania zaistenia existovala dohoda o readmisii medzi Európskym spoločenstvom a štátom, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom, členský štát sa ale z dôvodu existencie nového dôkazu — rodného listu dotknutej osoby — neodvolával na túto dohodu, za predpokladu, že dotknutá osoba nechce byť vrátená;

c)

v článku 15 ods. 6 smernice stanovené možnosti predĺženia dĺžky doby zaistenia sa vyčerpali a ak v čase súdneho preskúmavania zaistenia dotknutej osoby podľa článku 15 ods. 6 písm. b) smernice neexistovala dohoda s treťou krajinou o readmisii?

a)

nemá sa nariadiť jeho bezodkladné prepustenie, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: dotknutá osoba nemá platné preukazy totožnosti bez ohľadu na ich dobu platnosti, z čoho vyplývajú pochybnosti o jej totožnosti, správa sa agresívne, nemá prostriedky na svoju obživu a neexistuje tretia osoby, ktorá sa zaviazala jej poskytnúť obživu;

b)

je nutné v rámci rozhodovania o prepustení posúdiť, či štátny príslušník tretej krajiny v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva členského štátu disponuje potrebnými prostriedkami na pobyt na území členského štátu a či má adresu, na ktorej môže bývať?