(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Vzhľadom na nové zmeny je v záujme prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Komisia v pláne cieľov v oblasti klímy (6) navrhla zvýšiť mieru ambície Únie a stanoviť cieľovú hodnotu zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na úrovne, ktoré budú v porovnaní s rokom 1990 minimálne o 55 % nižšie. V porovnaní s doterajšou cieľovou hodnotou 40 % ide o výrazné sprísnenie. Návrh predstavuje naplnenie záväzku formulovaného v oznámení o Európskej zelenej dohode (7) predložiť komplexný plán zvýšenia cieľovej hodnoty Únie do roku 2030 na 55 % zodpovedným spôsobom. Takisto je v súlade s cieľmi 21. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (Parížska dohoda) udržať nárast globálnej teploty pod úrovňou 2 oC a naďalej sa usilovať udržať ho na úrovni 1,5 oC.

(3)

Európska rada v decembri 2020 schválila záväznú únijnú cieľovú hodnotu čistého domáceho zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 % v porovnaní s rokom 1990 (8). Dospela k záveru, že mieru ambície v oblasti klímy treba zvýšiť takým spôsobom, aby sa prostredníctvom podpory inovácií v oblasti zelených technológií podnietil udržateľný hospodársky rast, vytvárali pracovné miesta, aby občania EÚ získali prínosy v oblasti zdravia a životného prostredia a aby sa prispelo k dlhodobej globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ.

(4)

Európska komisia so zámerom vykonať tieto ciele oznámila vo svojom pracovnom programe na rok 2021 (9) balík „Fit for 55“, na základe ktorého sa má do roku 2030 dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o minimálne 55 % a do roku 2050 klimatická neutralita Európskej únie. Tento balík sa vzťahuje na celú škálu oblastí politík od energetickej efektívnosti, cez energiu z obnoviteľných zdrojov, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo, zdaňovanie energie či spoločné úsilie až po obchodovanie s emisiami.

(4a)

Balík Fit for 55 by mal udržiavať a vytvárať pracovné miesta v Únii a umožniť Únii stať sa svetovým lídrom vo vývoji a zavádzaní čistých technológií v rámci globálnej energetickej transformácie, najmä pokiaľ ide o riešenia v oblasti energetickej efektívnosti.

(5)

Z prognóz vyplýva, že pri úplnom vykonaní súčasných politík by sa do roku 2030 dosiahlo približne 45 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ak nerátame emisie z využívania pôdy a absorpcie, a približne 47 %, ak by sa tieto emisie zarátali. V pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030 sa preto uvádza súbor opatrení potrebných vo všetkých sektoroch hospodárstva, ako aj revízia kľúčových legislatívnych nástrojov, aby sa podarilo zrealizovať zvýšenú mieru ambícií.

(6)

Energetická efektívnosť je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba konať, pretože ináč nemožno dosiahnuť úplnú dekarbonizáciu hospodárstva Únie (10). Potreba využiť nákladovo efektívne príležitosti na šetrenie energie viedla k súčasnej politike Únie v oblasti energetickej efektívnosti. V decembri 2018 sa ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov zaviedla nová hlavná cieľová hodnota Únie minimálne 32,5 % do roku 2030 (v porovnaní s predpokladanou spotrebou energie v roku 2030).

(7)

V snahe naplniť vyššiu mieru ambícií sa v posúdení vplyvu, ktoré tvorilo sprievodný dokument k plánu cieľov v oblasti klímy, preukázalo, že zlepšenie energetickej efektívnosti sa bude musieť výrazne zintenzívniť oproti súčasnej úrovni ambícií 32,5 %. Zvýšená ambícia cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2030 môže znížiť ceny energie a má zásadný význam pre zníženie emisií skleníkových plynov, pričom ju bude sprevádzať zvýšenie a zavádzanie elektrifikácie, vodíka, e-palív a ďalších relevantných technológií potrebných na zelenú transformáciu, a to aj v odvetví dopravy. Aj pri rýchlom raste výroby ekologickej elektrickej energie môže energetická efektívnosť znížiť potrebu nových kapacít na výrobu elektrickej energie. Zlepšená energetická efektívnosť je veľmi dôležitá aj z hľadiska bezpečnosti dodávok energie Únie prostredníctvom zníženia závislosti Únie od dovozu palív z tretích krajín. Energetická efektívnosť je jedným z najčistejších a nákladovo najefektívnejších opatrení, ktorými možno túto závislosť riešiť.

(8)

Súhrn národných príspevkov, ktoré oznámili členské štáty vo svojich národných energetických a klimatických plánoch (NEKP), nedosahuje úroveň ambícií Únie 32,5 %. Príspevky by spolu viedli k zníženiu o 29,4 % v prípade konečnej energetickej spotreby a 29,7 % v prípade primárnej energetickej spotreby v porovnaní s prognózami v referenčnom scenári z roku 2007 na rok 2030. Výsledkom by bol kolektívny rozdiel 2,8 percentuálneho bodu v prípade primárnej energetickej spotreby a 3,1 percentuálneho bodu v prípade konečnej energetickej spotreby v EÚ27. Pokiaľ ide o údaje o primárnej a konečnej spotrebe energie za rok 2020 a dosiahnutie cieľa Únie, mali by sa vnímať v kontexte dočasných účinkov opatrení prijatých v roku 2020 v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré výrazne spomalili hospodársku činnosť, najmä dopravu. Nahlásené úrovne primárnej a konečnej spotreby energie za rok 2020 si vyžadujú dôkladnú analýzu.

(9)

Hoci potenciál úspor energie zostáva vo všetkých odvetviach veľký, osobitnú výzvu predstavuje odvetvie dopravy, pretože naň pripadá vyše 30 % konečnej energetickej spotreby, a odvetvie budov, pretože 75 % fondu budov Únie vykazuje nedostatočnú energetickú hospodárnosť. Ďalším čoraz dôležitejším odvetvím z tohto hľadiska je odvetvie informačných a komunikačných technológií, na ktoré pripadá 5 – 9 % celkovej svetovej spotreby elektriny a vyše 2 % všetkých emisií. Za rok 2018 možno dátovým centrám pripísať 2,7 % dopytu po elektrine v EÚ28 (11). V danom kontexte sa v digitálnej stratégii Únie (12) zdôraznila potreba energeticky vysokoefektívnych a udržateľných dátových centier aj opatrení zameraných na transparentnosť telekomunikačných operátorov, pokiaľ ide o ich environmentálnu stopu. Okrem toho treba do úvahy vziať aj možný nárast dopytu priemyslu po energii ako dôsledok jeho dekarbonizácie, predovšetkým pri energeticky náročných procesoch.

(10)

Vyššia úroveň ambícií si vyžaduje silnejšiu podporu opatrení zameraných na nákladovo efektívnu energetickú efektívnosť vo všetkých oblastiach energetického systému a vo všetkých relevantných odvetviach, v ktorých činnosť ovplyvňuje dopyt po energii, ako sú odvetvia dopravy, vodného hospodárstva a poľnohospodárstva. Zlepšenie energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečnej spotreby energie bude predstavovať prínos pre životné prostredie, povedie k zlepšeniu kvality ovzdušia a verejného zdravia, zníženiu emisií skleníkových plynov, zvýšeniu energetickej bezpečnosti znížením potreby dovozu energie, najmä fosílnych palív, zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k zvýšenej konkurencieschopnosti, väčšej zamestnanosti a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve, čím sa zlepší kvalita života občanov. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci energetickej únie a globálneho programu v oblasti klímy prijatého na základe Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015.

(10a)

Zlepšenie energetickej hospodárnosti rôznych odvetví vrátane dopravy a bývania má potenciál podporiť obnovu miest, zamestnanosť, zlepšenie stavu budov a zmeny v mobilite a prístupnosti. Preto je nevyhnutné podporovať účinnejšie, udržateľnejšie a cenovo dostupnejšie možnosti.

(11)

Táto smernica predstavuje ďalší krok k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, pri ktorej sa má energetická efektívnosť vnímať ako samostatný zdroj energie. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je ústrednou zásadou, ktorú treba zohľadniť vo všetkých odvetviach, nielen v energetike, a na všetkých úrovniach vrátane finančného sektora. Pri stanovovaní nových pravidiel na strane dodávky a v iných oblastiach politiky by sa mali ako prvá voľba zvažovať riešenia energetickej efektívnosti v politike, plánovaní a investičných rozhodnutiach, pokiaľ to nevedie k zvýšeniu emisií skleníkových plynov.  Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať bez toho, aby ňou boli dotknuté iné právne povinnosti, ciele a zásady, zároveň by však jej uplatňovanie alebo vyňatie z jej uplatňovania nemalo byť nimi obmedzované. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mohli rovnocenne konkurovať výrobnej kapacite. K zlepšeniam energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď sú nákladovo efektívnejšie než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to pomôcť využívať početné prínosy energetickej efektívnosti pre Úniu, najmä pre občanov a podniky. Vykonávanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti by malo byť prioritou aj pri zmierňovaní energetickej chudoby.

(12)

Energetická efektívnosť by sa mala považovať za kľúčový prvok a prioritu v budúcich investičných rozhodnutiach o energetickej infraštruktúre Únie. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať tak, že v prvom rade by sa mala zohľadniť koncepcia efektívnosti systému a spoločenské a zdravotné hľadisko, pričom by sa mala venovať pozornosť bezpečnosti dodávok, integrácii energetického systému a prechodu ku klimatickej neutralite. Následne by mala pomôcť zlepšiť efektívnosť jednotlivých odvetví konečného použitia a celého energetického systému. Uplatňovanie tejto zásady by takisto malo podporovať investície do energeticky efektívnych riešení prispievajúcich k environmentálnym cieľom uvedeným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (13).

(13)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti sa vymedzila v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (14) a tvorí jadro stratégie integrácie energetického systému (15). Hoci je zásada založená na nákladovej efektívnosti, jej uplatňovanie má širšie dôsledky zo spoločenského hľadiska, ktoré by sa mali dôkladne posúdiť spoľahlivými metodikami posudzovania nákladov a prínosov, v ktorých sa zohľadnia viacnásobné prínosy energetickej efektívnosti. Komisia vypracovala špecializované usmernenia k prevádzke a uplatňovaniu zásady a navrhla v nich konkrétne nástroje a príklady uplatňovania v rozmanitých odvetviach. Takisto vydala odporúčanie členským štátom, ktoré vychádza z požiadaviek tejto smernice a vyžaduje si konkrétne opatrenia v súvislosti s uplatňovaním tejto zásady. Členské štáty by mali v čo najväčšej miere zohľadniť toto odporúčanie a riadiť sa ním pri uplatňovaní zásady energetickej efektívnosti v praxi.

(13a)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti znamená prijatie celostného prístupu, v ktorom sa zohľadňuje celková účinnosť integrovaného energetického systému, bezpečnosť dodávok a nákladová efektívnosť a podporujú sa najefektívnejšie riešenia týkajúce sa klimatickej neutrality v celom hodnotovom reťazci, a to od výroby energie, sieťovej prepravy po konečnú energetickú spotrebu, takže sa úspory dosiahnu aj v primárnej, aj v konečnej energetickej spotrebe. Pri tomto prístupe by sa malo prihliadať na výkon sústavy a dynamické využívanie energie, pri ktorom sa zdroje na strane dopytu a flexibilita systému považujú za efektívne riešenia. Zároveň sa táto zásada môže uplatňovať aj na nižšej úrovni aktív, keď sa má určiť výkonnosť v oblasti energetickej efektívnosti konkrétnych riešení a keď sa riešenia prispôsobia tak, aby sa uprednostnili riešenia s vyššou efektívnosťou, ak zároveň predstavujú nákladovo efektívnu cestu dekarbonizácie.

(14)

Ak má mať zásada prvoradosti energetickej efektívnosti nejaký vplyv, v prvom rade ju musia uplatňovať konzistentným spôsobom vnútroštátni, regionálni, miestni a sektoroví aktéri s rozhodovacími právomocami pri všetkých relevantných scenároch a politických, plánovacích a významných investičných rozhodnutiach (teda veľkých investíciách s hodnotou vyše 50 miliónov eur alebo 75 miliónov eur v prípade projektov dopravnej infraštruktúry), ktoré majú dosah na spotrebu, prenos, distribúciu, skladovanie alebo dodávku energie. Riadne uplatňovanie tejto zásady si vyžaduje správnu metodiku analýzy nákladov a prínosov, stanovenie základných podmienok energeticky efektívnych riešení a správne monitorovanie. Analýzy nákladov a výnosov by mali vždy vychádzať z najaktuálnejších informácií o cenách energie a mali by zahŕňať scenáre zvyšovania cien, napríklda v dôsledku znižovania kvót systému ETS, aby sa vytvoril stimul na uplatňovanie opatrení energetickej efektívnosti, a mali by sa systematicky vypracúvať, vykonávať a zverejňovať. Mali by sa uprednostniť riešenia na strane spotreby, keď sú pri plnení cieľov politiky nákladovo efektívnejšie než investície do infraštruktúry na dodávku energií. Flexibilita na strane dopytu môže priniesť širšie hospodárske, environmentálne a spoločenské výhody pre spotrebiteľov a  miestne komunity a môže zvýšiť efektívnosť energetického systému a znížiť náklady na energiu, napríklad ak sa znížia náklady na prevádzku systému, výsledkom čoho by bolo zníženie taríf pre všetkých spotrebiteľov. Členské štáty by mali pri uplatňovaní zásady prvoradosti energetickej efektívnosti zohľadniť možné výhody spojené s flexibilitou na strane dopytu a v relevantných prípadoch zvážiť reakciu na strane spotreby na centralizovanej aj decentralizovanej úrovni, uskladňovanie energie a inteligentné riešenia ako súčasť svojho úsilia zvýšiť efektívnosť integrovaného energetického systému.

(15)

Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala vždy uplatňovať úmerne a požiadavky tejto smernice by nemali obsahovať povinnosti členských štátov, ktoré by sa prekrývali alebo boli v rozpore s inými povinnosťami, keď uplatňovanie zásady priamo zaručujú iné právne predpisy. Takáto situácia môže nastať pri projektoch spoločného záujmu uvedených v zozname Únie podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869  (16), v ktorom sa zavádza požiadavka zvážiť pri vývoji a posudzovaní daných projektov zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti.

(16)

Ústredným prvkom Európskej zelenej dohody je spravodlivý prechod na klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050. Energetická chudoba je kľúčový pojem konsolidovaný v legislatívnom balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, ktorý má uľahčiť spravodlivú transformáciu energetiky. Komisia podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (17) poskytla orientačné usmernenie k primeraným ukazovateľom na meranie energetickej chudoby a vymedzenie toho, čo predstavuje „významný počet domácností v energetickej chudobe“ (18). V smerniciach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 a 2009/73/ES (19) sa členským štátom ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia v snahe riešiť energetickú chudobu vždy, keď sa zistí, a to vrátane opatrení na riešenie širšieho kontextu chudoby. Je to dôležité najmä v kontexte rastúcich cien energie a inflačných tlakov, keď by sa mali zaviesť krátkodobé aj dlhodobé opatrenia na riešenie systémových výziev pre energetický systém Únie.

(17)

Výhody z uplatňovania zásady prvoradosti energetickej efektívnosti by mali plynúť domácnostiam s nízkymi a stredne vysokými príjmami, zraniteľným odberateľom vrátane konečných spotrebiteľov, ľuďom, ktorí čelia energetickej chudobe alebo riziku, že do nej upadnú, a ľuďom žijúcim v sociálnych bytoch, ako aj MSP a mikropodnikom. Opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť by sa mali vykonávať prioritne v snahe zlepšiť situáciu týchto jednotlivcov a domácností a v snahe zmierniť energetickú chudobu a nemali by podporovať neprimerané zvyšovanie nákladov na bývanie, mobilitu alebo energiu. Celostný prístup v tvorbe politiky a pri vykonávaní politík a opatrení si vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby iné politiky a opatrenia nemali nepriaznivý účinok na týchto jednotlivcov a domácnosti.

(18)

Táto smernica je súčasťou širšieho politického rámca politík energetickej efektívnosti, ktoré sú zamerané na potenciál energetickej efektívnosti v konkrétnych politických oblastiach vrátane budov [smernica 2010/31/EÚ (20)], výrobkov [smernica 2009/125/ES, nariadenie (EÚ) 2017/1369 a nariadenie (EÚ) 2020/740 (21)] a mechanizmov riadenia [nariadenie (EÚ) 2018/1999]. Dané politiky zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri realizovaní úspor energie, keď sa nahrádzajú výrobky alebo stavajú alebo renovujú budovy (22).

(19)

Dosiahnutie ambiciózneho cieľa energetickej efektívnosti si vyžaduje odstránenie prekážok, aby sa uľahčilo investovanie do opatrení energetickej efektívnosti. Z podprogramu LIFE Prechod na čistú energiu budú plynúť osobitne vyčlenené finančné prostriedky na podporu vývoja najlepších európskych postupov pri vykonávaní politiky energetickej efektívnosti zamerané na behaviorálne, trhové a regulačné prekážky energetickej efektívnosti.

(20)

Európska rada 23. a 24. októbra 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 vo výške 27 % na úrovni Únie, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať so zreteľom na cieľ vo výške 30 % na úrovni Únie. Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii vyzval Komisiu, aby posúdila navyše realistickosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období energetickú efektívnosť vo výške 40 %.

(21)

Podľa prognóz by dosiahnutie únijnej cieľovej hodnoty energetickej efektívnosti 32,5 % do roku 2030 a využitie ostatných politických nástrojov existujúceho rámca viedli k 45 % zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 (23). Posúdenie vplyvu plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 na účely sprísnenej ambície v oblasti klímy, teda dosiahnuť 55 % zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030, bolo zamerané na otázku, aká úroveň úsilia by bola potrebná v rôznych oblastiach politiky. Dospelo sa v ňom k záveru, že v porovnaní so základným scenárom by dosiahnutie cieľovej hodnoty emisií skleníkových plynov nákladovo optimálnym spôsobom znamenalo, že konečnú energetickú spotrebu treba znížiť o minimálne 36 – 37 % a primárnu energetickú spotrebu na 39 – 41 %.

(22)

Cieľová hodnota Únie v oblasti energetickej efektívnosti sa pôvodne stanovila a vypočítala pomocou prognóz v referenčnom scenári z roku 2007 na rok 2030 ako základný scenár. Zmena metodiky Eurostatu na výpočet energetickej bilancie a zlepšenia v následných modelových prognózach si vyžadujú zmenu základného scenára. Pomocou použití tej istej koncepcie na stanovenie cieľovej hodnoty, to znamená jej porovnaním s prognózami budúcich základných scenárov, sa teda ambícia Únie v podobe cieľovej hodnoty energetickej efektívnosti do roku 2030 stanovuje na základe porovnania s prognózami v referenčných scenároch z roku 2020 na rok 2030, pričom sa zvážili aj národné príspevky z NEKP. Vychádzajúc z tohto aktualizovaného základného scenára bude Únia musieť ešte zvýšiť svoju ambíciu energetickej efektívnosti ▌. Nový spôsob vyjadrenia úrovne ambícií pri cieľovej hodnote Únie nemá vplyv na to, aké úsilie je v skutočnosti potrebné ▌.

(23)

Metodika výpočtu konečnej energetickej spotreby a primárnej energetickej spotreby sa zlaďuje s novou metodikou Eurostatu, ale ukazovatele používané na účely tejto smernice majú odlišný rozsah pôsobnosti – je z nich vylúčené teplo z okolitého prostredia a zahŕňajú spotrebu energie v medzinárodnom letectve na účely cieľovej hodnoty konečnej energetickej spotreby. Používanie nových ukazovateľov takisto znamená, že akékoľvek zmeny spotreby energie vysokých pecí sa teraz sa teraz prejavujú len v primárnej energetickej spotrebe.

(24)

Potreba Únie zlepšiť svoju energetickú efektívnosť by sa mala vyjadriť v primárnej a konečnej energetickej spotrebe. ktoré sa majú dosiahnuť v roku 2030, a mali by sa uviesť dodatočné úrovne úsilia potrebného v porovnaní so zavedenými opatreniami alebo opatreniami plánovanými v národných energetických a klimatických plánoch. Podľa projekcií referenčného scenára z roku 2020 sa do roku 2030 dosiahne konečná energetická spotreba vo výške 864 Mtoe a primárna energetická spotreba vo výške 1 124 Mtoe (s výnimkou tepla z okolitého prostredia a vrátane medzinárodného letectva). Dodatočné 14,5 % zníženie povedie k príslušným hodnotám 740 Mtoe a  960 Mtoe v roku 2030. Zodpovedá to zníženiu o 40 % v prípade konečnej energetickej spotreby a 42,5 % v prípade primárnej energetickej spotreby v porovnaní s prognózami v referenčnom scenári z roku 2007 na rok 2030. Neexistujú žiadne záväzné ciele na úrovni členských štátov na dosiahnutie cieľa energetickej efektívnosti do roku 2020. Národné príspevky na cieľ do roku 2030 by mali byť záväzné a členské štáty mali stanoviť svoje príspevky na účely dosiahnutia cieľovej hodnoty Únie v oblasti energetickej efektívnosti podľa vzorca stanoveného v tejto smernici. Členské štáty by si mali môcť slobodne stanoviť svoje národné ciele na základe buď primárnej alebo konečnej energetickej spotreby alebo úspor primárnej energie alebo konečnej energie či energetickej náročnosti. Touto smernicou sa mení spôsob, akým by členské štáty mali vyjadrovať svoje záväzné národné príspevky k dosahovaniu záväznej cieľovej hodnoty Únie. Záväzné príspevky členských štátov k cieľovej hodnote Únie by sa mali vyjadrovať v konečnej energetickej spotrebe a primárnej energetickej spotrebe, aby sa zaručil súlad a monitorovanie pokroku. Pokrok v dosahovaní cieľov Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/1999.

(25)

Cieľ energetickej efektívnosti by sa mal dosiahnuť v dôsledku kumulovaného vykonávania špecifických miestnych, regionálnych , vnútroštátnych a európskych opatrení podporujúcich energetickú efektívnosť v rôznych oblastiach. Členské štáty by mali mať povinnosť stanoviť politiky a opatrenia týkajúce sa energetickej efektívnosti. Tieto politiky a opatrenia a individuálne úsilie každého členského štátu spolu s údajmi o dosiahnutom pokroku by mala hodnotiť Komisia s cieľom posúdiť pravdepodobnosť dosiahnutia celkového cieľa Únie a mieru, v akej sú individuálne snahy dostatočné na splnenie spoločného cieľa.

(26)

Na verejný sektor pripadá približne 5 až 10 % celkovej konečnej energetickej spotreby Únie. Výdavky orgánov verejnej moci sa pohybujú na úrovni približne 1,8 bilióna eur ročne. To zodpovedá približne 14 % hrubého domáceho produktu Únie. Z uvedeného dôvodu verejný sektor predstavuje dôležitú hnaciu silu pre stimuláciu transformácie trhu smerom k efektívnejším výrobkom, budovám a službám, ako aj na spustenie zmien v správaní občanov a podnikov, pokiaľ ide o spotrebu energie. Okrem toho sa znížením spotreby energie prostredníctvom opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti môžu uvoľniť verejné zdroje na iné účely. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, verejné subjekty na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali ísť príkladom.

(27)

Verejný sektor by mal ísť príkladom a stanoviť svoje vlastné ciele v oblasti dekarbonizácie a energetickej efektívnosti. Zlepšenia energetickej efektívnosti vo verejnom sektore by mali odrážať úsilie vyžadované na úrovni Únie. ▌Povinnosť dosiahnuť vo verejnom sektore ročné zníženie spotreby energie o minimálne 2  % by mala byť zárukou toho, že verejný sektor si splní svoju úlohu ísť príkladom. Členské štáty si zachovávajú úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o výber opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti v snahe dosiahnuť zníženie konečnej energetickej spotreby. Požiadavka ročného znižovania konečnej energetickej spotreby znamená menšiu administratívnu záťaž než v prípade zavedenia metód merania úspor energie.

(28)

Členské štáty by sa pri plnení svojej povinnosti mali zamerať na konečnú energetickú spotrebu všetkých verejných služieb a zariadení verejných subjektov. Na určenie rozsahu adresátov by členské štáty mali uplatňovať pojem „verejní obstarávatelia“ vymedzený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (24). Povinnosť možno splniť znížením konečnej energetickej spotreby v ktorejkoľvek oblasti verejného sektora vrátane dopravy, verejných budov, zdravotnej starostlivosti, priestorového plánovania, vodného hospodárstva a úpravy odpadových a iných vôd, nakladania s odpadom, centralizovaného zásobovania teplom a chladom, distribúcie energie, dodávok a skladovania, verejného osvetlenia, plánovania infraštruktúry. Na zníženie administratívnej záťaže pre verejné subjekty by členské štáty mali zriadiť digitálne platformy alebo nástroje na zber agregovaných údajov o spotrebe od verejných subjektov, verejne ich sprístupniť a nahlasovať údaje Komisii.

(29)

Členské štáty by mali ísť príkladom a zabezpečiť, aby sa všetky zmluvy o energetickej efektívnosti, energetické audity a systémy energetického manažérstva vo verejnom sektore realizovali v súlade s európskymi alebo medzinárodnými normami, alebo aby sa v častiach verejného sektora s intenzívnou energetickou spotrebou vo veľkej miere používali energetické audity. Členské štáty by mali poskytnúť jasné usmernenia a postupy na používanie týchto nástrojov.

(30)

Orgánom verejnej moci sa odporúča, aby získavali podporu subjektov, ako sú agentúry pre udržateľnú energiu, prípadne subjektov zriadených na regionálnej alebo miestnej úrovni. Organizačná štruktúra daných agentúr spravidla zodpovedá jednotlivým potrebám orgánov verejnej moci v určitom regióne alebo pôsobiacim v určitej oblasti verejného sektora. V iných ohľadoch môžu potreby lepšie napĺňať alebo účinnejšie pracovať centralizované agentúry, napríklad v menších alebo centralizovaných členských štátoch alebo vzhľadom na komplexné alebo medziregionálne aspekty, ako je centralizované zásobovanie teplom a chladom. Agentúry udržateľnej energetiky môžu slúžiť ako jednotné kontaktné miesto podľa článku 21. Často sú zodpovedné za vypracovanie miestnych alebo regionálnych plánov dekarbonizácie, čo môže zahŕňať aj iné opatrenia na dekarbonizáciu, ako napríklad výmenu kotlov na fosílne palivá, a majú podporovať orgány verejnej moci pri vykonávaní politík súvisiacich s energetikou. Agentúry udržateľnej energetiky alebo iné subjekty podporujúce regionálne a miestne orgány môžu mať jasné kompetencie, ciele a zdroje v oblasti udržateľnej energie. Agentúry udržateľnej energetiky by sa mohli podnecovať, aby zvažovali iniciatívy prijímané v rámci Dohovoru primátorov a starostov, ktorý združuje miestne samosprávy s dobrovoľným záväzkom realizovať ciele Únie v oblasti klímy a energetiky, ako aj iné existujúce iniciatívy na tento účel. Plány dekarbonizácie by mali byť prepojené s plánmi územného rozvoja a malo by sa v nich zohľadňovať komplexné posúdenie, ktoré majú vykonať členské štáty.

(31)

Členské štáty by mali podporovať verejné subjekty pri plánovaní a zavádzaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni, a v záujme toho by mali poskytnúť finančnú a technickú podporu a predložiť plány zamerané na riešenie nedostatku pracovnej sily a kvalifikovaných odborníkov potrebných pre všetky fázy zelenej transformácie vrátane remeselníkov, ako aj vysokokvalifikovaných odborníkov na ekologické technológie, vedcov pôsobiacich v oblasti aplikovanej vedy a inovátorov. Členské štáty by mali podporovať verejné subjekty, aby okrem úspor energie zohľadňovali aj širšie prínosy, ako je zlepšenie kvality vnútorného ovzdušia a zdravšie vnútorné prostredie, ako aj zlepšenie kvality života ľudí, najmä v prípade škôl, centier dennej starostlivosti, zariadení opatrovateľskej starostlivosti, chráneného bývania a nemocníc. Členské štáty by mali poskytnúť usmernenia podporujúce budovanie kompetencií a príležitosti na vzdelávanie a  podnecovať spoluprácu medzi verejnými subjektmi, a to aj medzi agentúrami. Na tento účel by členské štáty mohli vytvoriť národné a regionálne kompetenčné centrá venujúce sa komplexným otázkam, ako napríklad poradenstvu pre miestne alebo regionálne agentúry o centralizovanom zásobovaní teplom alebo chladom.

(31a)

V situácii krízy energetickej bezpečnosti a prudkého nárastu cien energie by sa mali členským štátom poskytnúť stimuly na urýchlenie investícií do úspor energie. Na tento účel by členské štáty, ktoré v ktoromkoľvek roku počas obdobia 2024 – 2026 obnovia viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy svojich budov, mali mať možnosť započítať tento prebytok do ročnej miery obnovy v ktoromkoľvek z nasledujúcich troch rokov. Členský štát, ktorý od 1. januára 2027 obnoví viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy svojich budov, môže tento prebytok započítať do ročnej miery obnovy v nasledujúcich dvoch rokoch. Táto možnosť by sa nemala využívať na účely, ktoré nie sú v súlade so všeobecnými cieľmi a úrovňou ambícií tejto smernice.

(32)

Budovy a doprava majú spolu s priemyslom najväčšiu spotrebu energie a sú hlavnými zdrojmi emisií (25). Na budovy pripadá v Únii približne 40 % celkovej spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov z energetik (26). Oznámenie Komisie s názvom „Vlna obnovy pre Európu“ (27) je venované problematike dvojakej výzvy energetickej efektívnosti a efektívnosti využívania zdrojov a cenovej dostupnosti v sektore budov a kladie si za cieľ zdvojnásobiť mieru obnovy budov. Je zamerané na budovy vykazujúce najhoršie výsledky, na energetickú chudobu a verejné budovy. Okrem toho sú budovy rozhodujúcim prvkom pri dosahovaní cieľa Únie do roku 2050 dospieť ku klimatickej neutralite. Budovy vo vlastníctve verejných subjektov a budovy poskytujúce služby všeobecného záujmu, ako je vzdelávanie (napr. centrá dennej starostlivosti, školy a univerzity), zdravotníctvo (napr. nemocnice a domovy dôchodcov) a sociálne služby (napr. komunitné centrá slúžiace mladým ľuďom, starším ľuďom a ľuďom žijúcim v domácnostiach s nízkymi príjmami) alebo sociálne bývanie, predstavujú značný podiel z fondu budov a verejnosť ich vníma veľmi intenzívne. Preto je vhodné stanoviť ročnú mieru obnovy budov, ktoré na území členského štátu vlastnia verejné subjekty a budov na sociálne účely na území členského štátu s cieľom zlepšiť ich energetickú hospodárnosť a premeniť ich aspoň na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. Členským štátom sa adresuje výzva stanoviť vyššiu mieru obnovy budov tam, kde ide o nákladovo efektívne riešenie v rámci obnovy ich fondu budov v súlade s ich dlhodobými stratégiami obnovy budov alebo národnými programami obnovy budov. Touto mierou obnovy by nemali byť dotknuté povinnosti týkajúce sa budov s takmer nulovou spotrebou energie, stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ (28). Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať menej prísne požiadavky na niektoré budovy, napríklad na budovy s osobitnou architektonickou alebo historickou hodnotou. Komisia by počas ďalšieho preskúmania smernice 2010/31/EÚ mala posúdiť pokrok, ktorý členské štáty dosiahli pri obnove budov verejných subjektov. Mala by zvážiť, že predloží legislatívny návrh na revíziu miery obnovy budov, pričom zohľadní pokrok, ktorý členské štáty dosiahli, zásadný hospodársky alebo technický vývoj, alebo v prípade potreby záväzky Únie v oblasti dekarbonizácie a nulového znečisťovania. Povinnosťou obnoviť budovy vo vlastníctve verejných subjektov v tejto smernici sa dopĺňa uvedená smernica, v ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby sa v prípade existujúcich budov, ktoré prechádzajú významnou obnovou, zabezpečilo zlepšenie ich energetickej hospodárnosti tak, aby spĺňali požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Komisia a členské štáty by mali poskytnúť ďalšie usmernenia týkajúce sa hĺbkovej obnovy budov s historickou hodnotou.

(33)

Členské štáty potrebujú mať prehľad o budovách, ktoré nedosahujú úroveň budov s takmer nulovou spotrebou energie, aby mohli stanoviť mieru obnovy. Preto by mali uverejniť a priebežne aktualizovať zoznam verejných budov vrátane sociálneho bývania ako súčasť celkovej databázy energetických certifikátov. Daný zoznam by mal umožňovať aj súkromným aktérom vrátane spoločností poskytujúcich energetické služby navrhovať riešenia obnovy, ktoré môže agregovať únijné pozorovacie stredisko fondu budov.

(34)

V roku 2020 žila vyše polovica svetovej populácie v mestských oblastiach. Očakáva sa, že do roku 2050 tento podiel stúpne na 68 % (29). Okrem toho sa polovica mestskej infraštruktúry potrebnej do roku 2050 ešte len má postaviť (30). Mestá a metropolitné oblasti sú centrami ekonomickej činnosti, tvorby znalostí, inovácie a nových technológií. Mestá ovplyvňujú kvalitu života občanov, ktorí v nich žijú alebo pracujú. Členské štáty by mali obciam poskytovať technickú i finančnú podporu. Množstvo obcí a iných verejných subjektov v členských štátoch už zaviedlo integrované prístupy k úsporám energie, dodávkam energie a udržateľnej mobilite, napríklad prostredníctvom akčných plánov pre udržateľnú energiu alebo plánov udržateľnej mestskej mobility , ako sú napr. plány, ktoré boli vypracované v rámci iniciatívy Dohovor primátorov a starostov, ako aj integrované urbanistické prístupy, ktoré presahujú rámec individuálnych zásahov do budov alebo druhov dopravy. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť v oblasti zlepšovania energetickej efektívnosti mestskej mobility, a to v osobnej aj nákladnej doprave, keďže využíva približne 40 % celkovej energie v cestnej doprave. Nariadenie … [revidované nariadenie o TEN-T – 2021/420(COD)] by malo významne prispieť k riešeniu energetickej efektívnosti mestskej dopravy konzistentným, integrovaným a multimodálnym prístupom prostredníctvom požiadavky prijať plány udržateľnej mestskej mobility, ako sa vymedzuje v uvedenom nariadení. Okrem toho by členské štáty mali v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice dôrazne nabádať čo najväčší počet miestnych orgánov, aby prijali plány udržateľnej mestskej mobility s cieľom prispieť k zníženiu spotreby energie a podľa možnosti sa vyhnúť zbytočnej doprave v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti.

(35)

Pokiaľ ide o nákup určitých výrobkov a služieb a nákup a prenájom budov, verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí uzatvárajú zmluvy o verejných prácach, dodávkach tovaru alebo služieb, by mali ísť príkladom a rozhodovať o energeticky efektívnych nákupoch a uplatňovať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, a to aj pri tých verejných zákazkách a koncesiách, na ktoré sa v prílohe IV nekladú žiadne osobitné požiadavky. Malo by sa to týkať orgánov štátnej správy s právomocami s pôsobnosťou na celom území členského štátu. Ak v dotknutom členskom štáte neexistuje orgán štátnej správy s danou právomocou s pôsobnosťou na celom území, povinnosť by sa mala vzťahovať na tie orgány štátnej správy, ktorých právomoci sa spolu vzťahujú na celé územie. Tým by však nemali byť dotknuté ustanovenia smerníc Únie o verejnom obstarávaní. Členské štáty by mali odstrániť vnútroštátne alebo cezhraničné prekážky pre spoločné obstarávanie, ak tak možno znížiť náklady a dosiahnuť väčší prospech z vnútorného trhu vytvorením podnikateľských príležitostí pre dodávateľov a poskytovateľov energetických služieb.

(36)

Všetky verejné subjekty investujúce verejné zdroje prostredníctvom obstarávania by mali ísť príkladom pri zadávaní zákaziek a udeľovaní koncesií, a teda by sa mali rozhodovať v prospech výrobkov, služieb a prác s čo najvyššou energetickou efektívnosťou a budov s čo najvyššou energetickou hospodárnosťou, a to aj v prípade obstarávania, na ktoré sa nevzťahujú osobitné požiadavky podľa smernice 2009/30/ES. V tejto súvislosti sa pri všetkých postupoch zadávania verejných zákaziek a udeľovania koncesií s hodnotou nad prahovými hodnotami uvedenými v článkoch 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (31), článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (32) a článkoch 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ musí vziať do úvahy energetická efektívnosť výrobkov a služieb a energetická hospodárnosť budov stanovené v únijných alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, pričom prioritou je zásada prvoradosti energetickej efektívnosti v postupoch obstarávania.

(37)

Takisto je dôležité, aby členské štáty monitorovali, ako verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri obstarávaní výrobkov, budov, prác a služieb zohľadňujú požiadavky energetickej efektívnosti, a to tým, že zabezpečia, aby sa pri víťazných ponukách, ktoré presahujú prahové hodnoty uvedené v smerniciach o verejnom obstarávaní, verejne sprístupnili informácie o ich vplyvoch na energetickú efektívnosť. To umožňuje zainteresovaným stranám a občanom posudzovať úlohu verejného sektora pri zabezpečovaní prvoradosti energetickej efektívnosti vo verejnom obstarávaní transparentným spôsobom.

(38)

V Európskej zelenej dohode sa uznáva úloha obehového hospodárstva pri prispievaní k celkovým cieľom Únie v oblasti dekarbonizácie. Verejný sektor by mal prispieť k týmto cieľom tak, že svoju kúpnu silu bude vo vhodných prípadoch využívať tak, že sa rozhodne pre výrobky, budovy, služby a práce šetrné k životnému prostrediu, a to prostredníctvom dostupných nástrojov zeleného verejného obstarávania, čím môže významne prispieť k zníženiu spotreby energie a vplyvov na životné prostredie.

(39)

Je dôležité, aby členské štáty verejným subjektom poskytovali potrebnú podporu pri zavádzaní požiadaviek energetickej efektívnosti vo verejnom obstarávaní a ▌pri využívaní zeleného verejného obstarávania a na tento účel poskytovali potrebné usmernenia a metodiky na účely posudzovania nákladov počas životného cyklu a vplyvu na životné prostredie a súvisiacich nákladov. Očakáva sa, že dobre skoncipované nástroje, predovšetkým digitálne nástroje, uľahčia postupy obstarávania a znížia administratívne náklady najmä v menších členských štátoch, ktoré nemusia mať dostatočné kapacity na prípravu výziev na prekladanie ponúk. V tomto ohľade by členské štáty mali aktívne propagovať využívanie digitálnych nástrojov a spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi, a to aj cezhranične, v záujme výmeny najlepších postupov.

(40)

Vzhľadom na skutočnosť, že budovy spôsobujú emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou aj po nej, členské štáty by mali zvážiť aj emisie CO2 počas celého životného cyklu budov. Deje sa to v kontexte úsilia venovať väčšiu pozornosť výsledkom počas celého životného cyklu, aspektom obehového hospodárstva a vplyvom na životné prostredie, ako súčasť úlohy verejného sektora ísť príkladom. Verejné obstarávanie môže teda slúžiť ako príležitosť riešiť problematiku zabudovaného uhlíka v budovách počas ich životného cyklu. V tomto ohľade sú verejní obstarávatelia dôležitými aktérmi, ktorí by mali konať kroky ako súčasť postupov obstarávania a nakupovať nové budovy, pri ktorých sa rieši potenciál globálneho otepľovania počas celého ich životného cyklu.

(41)

Pomocou potenciálu globálneho otepľovania počas celého životného cyklu sa merajú emisie skleníkových plynov súvisiace s budovou v rôznych fázach jej životného cyklu. Meria sa teda, akou celkovou mierou emisie budovy prispievajú k zmene klímy. Tento postup sa niekedy označuje ako posudzovanie uhlíkovej stopy alebo meranie emisií CO2 za celú životnosť. Združujú sa pri ňom emisie CO2 zabudované v stavebných materiáloch s priamymi a nepriamymi emisiami CO2 z fázy používania. Budovy sú významným zásobníkom materiálov, na mnoho desaťročí sa stanú úložiskom zdrojov bohatých na CO2, a preto je dôležité preskúmať koncepcie, ktoré uľahčia budúce opätovné použitie a recykláciu na konci prevádzkovej životnosti v súlade s novým akčným plánom pre obehové hospodárstvo. Členské štáty by mali podporovať obehovosť, trvanlivosť a prispôsobivosť stavebných materiálov s cieľom riešiť udržateľnosť stavebných výrobkov a zároveň stanoviť konkurencieschopné a atraktívne náklady, a to využitím všetkých dostupných finančných nástrojov na poskytovanie stimulov na používanie obehových materiálov.

(42)

Potenciál globálneho otepľovania sa vyjadruje ako číselný ukazovateľ v kgCO2e/m2 (úžitkovej interiérovej podlahovej plochy) za každú fázu životného cyklu spriemerovaný na jeden rok referenčného obdobia 50 rokov. Výber údajov, vymedzenie scenára a výpočty sa vykonávajú v súlade s normou EN:15978. Rozsah prvkov budov a technického vybavenia sa stanovuje v ukazovateli 1,2 spoločného rámca Únie Level(s). V prípadoch, keď existuje vnútroštátny nástroj na výpočet alebo je tento nástroj potrebný na uverejňovanie údajov alebo získanie stavebných povolení, malo by byť možné používať ho na poskytovanie požadovaných informácií. Malo by byť možné používať iné nástroje na výpočet, ak spĺňajú minimálne kritériá stanovené v spoločnom rámci Únie Level(s).

(43)

Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (33) sa spravujú zariadenia, ktoré prispievajú k výrobe energie alebo využívajú energiu na účely výroby, pričom informácie o energii využitej alebo vyrobenej v zariadení sa musia zahrnúť do žiadostí o integrované povolenia [článok 12 ods. 1 písm. b)]. Okrem toho sa v článku 11 uvedenej smernice špecifikuje, že efektívne využívanie energie je jednou z hlavných zásad, ktorými sa riadia základné povinnosti prevádzkovateľa, a jedným z kritérií určovania najlepších dostupných techník podľa prílohy III k smernici 2010/75/EÚ. Prevádzková účinnosť energetických systémov je v každom danom momente ovplyvnená schopnosťou dodávať elektrinu vyrobenú z rôznych zdrojov – s rôznou mierou zotrvačnosti a dobou nábehu – do sústavy plynulo a flexibilne. Zlepšenie účinnosti umožní lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(44)

Zlepšenie energetickej efektívnosti môže prispieť k vyššej hospodárskej výkonnosti. Členské štáty a Únia by sa mali zameriavať na znižovanie spotreby energie bez ohľadu na úrovne hospodárskeho rastu.

(45)

Povinnosť úspor energie stanovená v tejto smernici by sa mala rozšíriť a mala by platiť aj po roku 2030. Tak sa zaručia stabilnejšie podmienky pre investorov, a teda podnietia dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad hĺbková obnova budov, s dlhodobým cieľom uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie.  Hĺbková obnova, ktorá zlepšuje energetickú hospodárnosť budovy aspoň o 60 %, sa v súčasnosti každoročne vykonáva len v 0,2 % fondu budov a energetická hospodárnosť sa výrazne zlepší len v pätine prípadov. Povinnosť úspor energie má dôležitú úlohu pri tvorbe miestneho rastu, pracovných miest, konkurencieschopnosti a pri zmenšovaní energetickej chudoby. Malo by sa zabezpečiť, aby Únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti energetiky a klímy vytváraním ďalších príležitostí a prerušiť spojenie medzi spotrebou energie a rastom. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na posúdenie podmienok, za akých je možné mobilizovať súkromné investície do projektov energetickej efektívnosti, a na vytvorenie nových modelov príjmov pre inováciu v oblasti energetickej efektívnosti.

(46)

Opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti majú pozitívny vplyv aj na kvalitu ovzdušia, pretože energeticky efektívnejšie budovy prispievajú k zníženiu spotreby vykurovacích palív vrátane tuhých vykurovacích palív. Opatrenia energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia vnútri aj vonku a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia stanovené najmä smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (34).

(47)

Od členských štátov sa vyžaduje, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa počas celého povinného obdobia až do roku 2030, pričom tieto úspory majú byť rovnocenné novým ročným úsporám na úrovni aspoň 0,8 % konečnej energetickej spotreby do 31. decembra 2023 a aspoň 2 % od 1. januára 2024. Uvedená požiadavka by sa mohla splniť prostredníctvom nových politických opatrení prijatých počas povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo prostredníctvom nových individuálnych opatrení vyplývajúcich z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pokiaľ sa individuálne opatrenia, ktorými sa úspory energie dosahujú, zavedú počas nasledujúceho obdobia. Na uvedený účel by členské štáty mali mať možnosť využiť povinnú schému energetickej efektívnosti, alternatívne politické opatrenia alebo oboje.

(48)

Od Cypru a Malty by sa na obdobie od roku 2021 do 31. decembra 2023 malo požadovať, aby dosiahli kumulatívne úspory energie u konečného spotrebiteľa zodpovedajúce novým úsporám na úrovni 0,24 % konečnej energetickej spotreby len v období rokov 2021 až 2030. Predmetná individuálna miera úspor by sa mala prestať uplatňovať od 1. januára 2024.

(49)

Členské štáty by pri využívaní povinnej schémy mali určiť povinné subjekty spomedzi prevádzkovateľov prenosovej sústavy, prevádzkovateľov distribučnej sústavy , distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií. Určenie určitých kategórií takých distribútorov alebo maloobchodných predajcov, alebo ich vyňatie z určenia, by sa nemalo považovať za nezlučiteľné so zásadou nediskriminácie. Členské štáty sa preto môžu rozhodnúť, či sa takí prevádzkovatelia prenosovej sústavy, prevádzkovatelia distribučnej sústavy, distribútori alebo maloobchodní predajcovia, alebo len ich určité kategórie, určujú za povinné subjekty. Členské štáty v snahe posilniť postavenie zraniteľných odberateľov a domácností s nízkymi príjmami, ľudí postihnutých energetickou chudobou a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch a v snahe chrániť ich, ako aj vykonávať politické opatrenia prioritne medzi nimi, môžu povinným subjektom uložiť povinnosť dosiahnuť úspory energie u zraniteľných odberateľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch. Na tento účel môžu členské štáty stanoviť aj cieľové hodnoty znižovania nákladov na energiu. Povinné subjekty by tieto cieľové hodnoty mohli dosiahnuť podporou zavedenia opatrení, ktoré povedú k úsporám energie a finančným úsporám pri vyúčtovaniach energie, ako je napríklad inštalácia izolácie a opatrenia zamerané na zásobovanie teplom, a podporou iniciatív na úsporu energie komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskymi energetickými spoločenstvami. Tieto opatrenia môžu byť obzvlášť prospešné pre zraniteľných odberateľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch, pretože títo ľudia zvyčajne bývajú v budovách s horšou energetickou hospodárnosťou, a preto môžu mať zo zlepšenia energetickej efektívnosti najväčší úžitok.

(50)

Členské štáty by pri koncipovaní politických opatrení na splnenie povinnosti úspor energie mali dodržiavať normy a priority Únie v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj zásadu „výrazne nenarušiť“ v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/852 (35). Členské štáty by nemali podporovať činnosti, ktoré nie sú udržateľné z hľadiska životného prostredia, ako je používanie fosílnych palív. Povinnosť úspor energie je prejavom úsilia posilniť reakciu na zmenu klímy prostredníctvom podpory stimulov pre členské štáty, aby vykonávali udržateľný a čistý súbor politík, ktorý je odolný a zmierňuje zmenu klímy. Preto úspory energie vyplývajúce z politických opatrení zameraných na používanie priameho spaľovania fosílnych palív môžu byť oprávnenými úsporami energie v rámci povinnosti úspor energie za určitých podmienok a počas určitého obdobia po transpozícii tejto smernice v súlade s prílohou V . Transpozícia umožní zladiť povinnosť úspor energie s cieľmi Európskej zelenej dohody, plánom cieľov v oblasti klímy, stratégiou „vlna obnovy“ a zdôrazní potrebu konať, ako skonštatovala IEA vo svojej správe o nulových čistých emisiách (36). Účelom obmedzenia je podnecovať členské štáty, aby vynakladali verejné financie len na nadčasové udržateľné technológie. Je dôležité, aby členské štáty účastníkom trhu poskytli jednoznačný politický rámec a investičnú istotu. Zavedenie metodiky výpočtu v rámci povinnosti úspor energie by všetkým účastníkom trhu malo umožniť, aby prispôsobili svoje technológie v realizovateľnom časovom rámci. Ak členské štáty podporujú zavádzanie efektívnych technológií založených na fosílnom palive alebo včasné nahradenie takýchto technológií, napríklad prostredníctvom subvenčných schém alebo schém povinnosti dosiahnuť energetickú efektívnosť, je možné, že úspory energie už v rámci povinnosti úspor energie nebudú oprávnené. Úspory energie vyplývajúce napríklad z podpory kombinovanej výroby používajúcej zemných plyn by síce neboli oprávnené, obmedzenie by sa však nevzťahovalo na nepriame používanie fosílnych palív, napríklad, keď sa pri výrobe elektriny používajú aj fosílne palivá. Politické opatrenia zamerané na zmeny správania s cieľom znížiť spotrebu fosílnych palív, napríklad prostredníctvom informačných kampaní, by mali naďalej zostať oprávnené. Úspory energie vyplývajúce z politických opatrení zameraných na obnovu budov môžu zahŕňať opatrenia, ako je výmena vykurovacích systémov na fosílne palivá spolu so zlepšeniami stavebného materiálu, čo by malo byť obmedzené na tie technológie, ktoré umožňujú dosiahnuť požadované úspory energie v súlade s národnými stavebnými zákonmi stanovenými v členských štátoch. Členské štáty by napriek tomu mali podporovať modernizáciu vykurovacích systémov ako súčasť hĺbkovej obnovy v súlade s dlhodobým cieľom uhlíkovej neutrality, t. j. znížiť dopyt po vykurovaní a zostávajúci dopyt po ňom uspokojiť zo zdrojov energie bez emisií CO2. Pri započítavaní úspor potrebných na dosiahnutie podielu povinných úspor energie u ľudí postihnutých energetickou chudobou môžu členské štáty zohľadniť svoje klimatické podmienky.

(51)

Opatrenia členských štátov na zlepšenie energetickej efektívnosti v doprave sú oprávnené, aby boli zohľadnené na účely splnenia ich povinnosti úspor energie u konečného spotrebiteľa. Takéto opatrenia zahŕňajú politiky, ktoré sú okrem iného zamerané na podporu efektívnejších vozidiel vrátane vozidiel na batériový pohon, prechodu na iný druh dopravy, ako je cyklistika, chôdza a hromadná doprava, alebo plánovanie mobility a územné plánovanie, ktoré znižuje dopyt po doprave. Okrem toho systémy, ktoré urýchľujú prechod na nové, efektívnejšie vozidlá, alebo politiky, ktoré podporujú prechod na využívanie palív so zníženými úrovňami emisií skleníkových plynov, s výnimkou politických opatrení týkajúcich sa používania priameho spaľovania fosílnych palív, ktoré znižujú spotrebu energie na kilometer, môžu byť takisto oprávnené, pokiaľ sú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa podstatnosti a doplnkovosti stanovenými v prílohe V k tejto smernici. Politické opatrenia na podporu zavádzania vozidiel na nové fosílne palivá by sa nemali dať kvalifikovať ako opatrenia v rámci povinnosti úspor energie.

(52)

Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (37) a ktorých výsledkom sú overiteľné, a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenia energetickej efektívnosti, možno považovať za nákladovo efektívny spôsob pre členské štáty, aby splnili svoju povinnosť úspor energie podľa tejto smernice.

(53)

V rámci povinných schém by členské štáty mali mať ako alternatívu k požiadavke, aby povinné subjekty dosiahli objem kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa požadovaný podľa článku 8 ods. 1 tejto smernice, možnosť umožniť povinným subjektom prispievať do národného fondu energetickej efektívnosti alebo od nich tento príspevok vyžadovať, pričom by sa dal využiť na vykonávanie politických opatrení ako priorita u zraniteľných odberateľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a prípadne ľudí žijúcich v sociálnych bytoch.

(54)

Členské štáty a povinné subjekty by mali využívať všetky dostupné prostriedky a technológie, s výnimkou technológií priameho spaľovania fosílnych palív, na dosiahnutie požadovaných kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom podpory inteligentných a udržateľných technológií v rámci účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom, efektívnej infraštruktúry vykurovania a chladenia, efektívnych a inteligentných budov, elektrických vozidiel a priemyselných odvetví a energetických auditov alebo rovnocenných systémov manažérstva za predpokladu, že nárokované úspory energie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 8 a v prílohe V k tejto smernici. Členské štáty by sa mali usilovať o vysokú mieru flexibility pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych politických opatrení. Mali by podnecovať činnosti, pri ktorých by sa dosahovali úspory energie počas celého životného cyklu.

(55)

Hoci sa dlhodobými opatreniami energetickej efektívnosti budú dosahovať úspory energie aj po roku 2020, na účely prispievania k cieľu energetickej efektívnosti Únie na rok 2030 by sa týmito opatreniami mali po roku 2020 dosiahnuť nové úspory. Na druhej strane úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 by sa nemali započítať do kumulatívnych úspor energie u konečného spotrebiteľa vyžadovaných za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

(56)

Nové úspory by mali ísť nad rámec „bežného chodu vecí“, takže úspory, ku ktorým by došlo v každom prípade, by sa nemali započítavať do plnenia požiadaviek úspor energie. Na výpočet dosahu zavedených opatrení by sa mali zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu energetickej efektívnosti vykonávanému na účely článku 8 tejto smernice. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár toho, ako by sa situácia vyvíjala bez predmetného opatrenia. Predmetné politické opatrenie by sa malo vyhodnotiť vzhľadom na uvedený základný scenár. Členské štáty by mali zohľadniť minimálne požiadavky stanovené v relevantnom legislatívnom rámci na úrovni Únie, ako aj skutočnosť, že v rovnakom časovom rámci môžu byť vykonané aj iné politické opatrenia, ktoré takisto môžu mať vplyv na objem úspor energie, takže nie všetky zmeny pozorované od zavedenia konkrétneho hodnoteného politického opatrenia možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Opatrenia povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu by mali skutočne prispievať k dosahovaniu nárokovaných úspor energie, aby sa zabezpečilo splnenie požiadavky podstatnosti.

(57)

Je dôležité, aby sa v prípade potreby vo výpočte úspor energie zohľadnili všetky články energetického reťazca s cieľom zvýšiť potenciál úspor energie v oblasti prenosu a distribúcie elektriny. Na základe zrealizovaných štúdií a konzultácií so zainteresovanými stranami sa zistil výrazný potenciál. Fyzické podmienky a hospodárska situácia jednotlivých členských štátov sa však značne líšia, často sú rozdiely aj v rámci viacerých členských štátov, a je veľký počet prevádzkovateľov sústav. Tieto okolnosti svedčia o decentralizovanom prístupe podľa zásady subsidiarity. Národné regulačné orgány majú požadované vedomosti, právne kompetencie a administratívne kapacity, aby mohli podporovať vývoj energeticky efektívnej elektrizačnej sústavy. Subjekty ako Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) a Európsky subjekt prevádzkovateľov distribučných sústav (subjekt PDS EÚ) takisto môžu zabezpečiť potrebný prínos a pri zavádzaní opatrení energetickej efektívnosti by mali svojich členov podporovať.

(58)

Podobné úvahy platia v prípade veľmi veľkého počtu prevádzkovateľov systémov zemného plynu. Úloha zemného plynu a miera dodávok a pokrytia územia sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líšia. V takých prípadoch majú národné regulačné orgány najlepšie predpoklady na monitorovanie a riadenie vývoja systému smerom k zvýšenej efektívnosti a subjekty ako Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) môžu zabezpečiť potrebný prínos a pri zavádzaní opatrení energetickej efektívnosti by mali svojich členov podporovať.

(58a)

Spoločnosti poskytujúce energetické služby sú dôležité pri vývoji, navrhovaní, výstavbe a zabezpečovaní financovania projektov, ktoré šetria energiu, znižujú náklady na energiu a náklady na prevádzku a údržbu v odvetviach, ako je stavebníctvo, priemysel a doprava.

(59)

Zohľadnenie prepojenia medzi vodou a energiou je obzvlášť dôležité na riešenie vzájomnej závislosti medzi využívaním energie a vody a narastajúceho tlaku na oba zdroje. Efektívne hospodárenie s vodami môže výrazne prispieť k úsporám energie, čo by prinieslo nie len klimatické, ale aj hospodárske a sociálne výhody.  Podiel odvetví vodohospodárstva a odpadových vôd na spotrebe elektriny v Únii je 3,5 %, pričom sa očakáva sa, že uvedený podiel vzrastie. Okrem toho úniky vody predstavujú 24 % celkovej spotrebovanej vody v Únii a odvetvie energetiky je najväčším spotrebiteľom vody, predstavujúc 44 % spotreby. Mal by sa v plnej miere preskúmať potenciál úspor energie prostredníctvom inteligentných technológií a procesov vo všetkých priemyselných, rezidenčných a komerčných vodných cykloch a aplikáciách , a mal by sa využiť vždy, keď sa ukáže ako nákladovo efektívny, a mala by sa zvážiť zásada prvoradosti energetickej efektívnosti. Vyspelé technológie zavlažovania, technológie zachytávania dažďovej vody a opätovného využívania vody by zasa mohli výrazne znížiť spotrebu vody v poľnohospodárstve, budovách a priemysle, ako aj množstvo energie využívanej na jej úpravu a prepravu.

(60)

V súlade s článkom 9 zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne a mali by teda zabezpečovať rovnaký prístup k opatreniam energetickej efektívnosti pre všetkých spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Zlepšenia energetickej efektívnosti by sa mali realizovať ako priorita v prípade zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a ▌podľa potreby domácností s  nízkymi a stredne vysokými príjmami a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch, starších osôb a ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach a vzdialených regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch.  V tomto kontexte by sa osobitná pozornosť mala venovať konkrétnym skupinám vystaveným väčšiemu riziku postihnutia energetickou chudobou alebo náchylnejším podliehať nepriaznivým vplyvom energetickej chudoby, ako sú ženy, ľudia so zdravotným postihnutím, staršie osoby, deti a ľudia s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Členské štáty môžu vyžadovať od povinných subjektov, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele, ktoré súvisia s energetickou chudobou, a táto možnosť sa už rozšírila aj o alternatívne politické opatrenia a národné fondy energetickej efektívnosti. Táto možnosť by sa mala zmeniť na povinnosť v snahe chrániť zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov a posilniť ich postavenie a zmenšiť energetickú chudobu, a to pri umožnení členským štátom zachovať si úplnú flexibilitu, pokiaľ ide o typ politického opatrenia, jeho veľkosť, rozsah a obsah. Ak povinná schéma energetickej efektívnosti nepovoľuje opatrenia týkajúce sa jednotlivých spotrebiteľov energie, opatrenia na zmiernenie energetickej chudoby môže členský štát prijať len prostredníctvom alternatívnych politických opatrení. Členské štáty by vo svojom súbore politík mali zabezpečiť, aby iné politické opatrenia nemali negatívny dosah na zraniteľných odberateľov, konečných spotrebiteľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a prípadne ľudí žijúcich v sociálnych bytoch. Členské štáty by mali čo najlepším spôsobom využívať investície z verejných zdrojov na opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti vrátane financovania a finančných nástrojov zriadených na úrovni Únie.

(61)

Táto smernica sa odvoláva na pojem „zraniteľný odberateľ“, ktorý majú členské štáty zaviesť podľa smernice (EÚ) 2019/944. Navyše podľa smernice 2012/27/EÚ je z pojmu „konečný spotrebiteľ“ spolu s pojmom „koncový odberateľ“ jasné, že právo na informácie o vyúčtovaní a spotrebe majú aj spotrebitelia, ktorí nemajú individuálne alebo priame zmluvy s dodávateľom energie využívanej na spoločné vykurovanie, chladenie alebo ohrev teplej úžitkovej vody v budovách s viacerými užívateľmi. Pojem „zraniteľný odberateľ“ nezaručuje automaticky zameranie na konečných spotrebiteľov. Preto by členské štáty v snahe zabezpečiť, aby opatrenia stanovené v tejto smernici zahŕňali všetkých jednotlivcov a domácnosti v zraniteľnej situácii, mali do svojho vymedzenia pojmu „zraniteľný odberateľ“ začleniť nielen odberateľov v užšom zmysle, ale aj konečných spotrebiteľov.

(62)

Približne 34 miliónov domácností v Únii si v roku 2019 nedokázalo udržiavať v príbytku primerané teplo (38). V Európskej zelenej dohode figuruje sociálny rozmer transformácie ako priorita, pretože obsahuje záväzok voči zásade, že „na nikoho sa nezabudne“. Zelená transformácia vrátane čistej transformácie sa dotkne žien inak ako mužov a môže mať osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny vrátane ľudí so zdravotným postihnutím. Opatrenia energetickej efektívnosti musia preto byť ústredným prvkom každej nákladovo efektívnej stratégie na riešenie energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti významne znížili energetickú chudobu nájomníkov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj ich cenová dostupnosť pre vlastníkov nehnuteľností a nájomníkov, pričom na úrovni členských štátov by mala byť pre takéto opatrenia zaručená primeraná finančná a technická podpora. Členské štáty by mali zisťovaním energetickej chudoby a jej zmierňovaním podporovať miestnu a regionálnu úroveň.  Zahŕňa to určenie a riešenie osobitných potrieb konkrétnych skupín ohrozených energetickou chudobou alebo náchylnejších podliehať jej účinkom. Členské štáty v snahe chrániť ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a prípadne ľudí žijúcich v sociálnych bytoch by mali podnecovať povinné subjekty, aby vykonávali opatrenia, ako je obnova budov vrátane sociálneho bývania, výmena spotrebičov, finančná podpora a stimuly na opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v súlade s vnútroštátnymi schémami financovania a podpory, či energetické audity. Členské štáty by mali od povinných strán vyžadovať, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi a zapojili sa do sociálnych služieb a organizácií občianskej spoločnosti (ako sú spotrebiteľské organizácie, sociálne mimovládne organizácie a bytové združenia) s cieľom vytvoriť platformu angažovanosti zameranú na zmiernenie energetickej chudoby. Fond budov v Únii je v súlade s cieľmi Parížskej dohody potrebné v dlhodobom horizonte zmeniť na fond budov s takmer nulovou spotrebou energie. Súčasná miera obnovy budov je nedostatočná a najťažšie je dosiahnuť obnovu budov, ktoré majú v užívaní občania s nízkymi príjmami postihnutí energetickou chudobou. Opatrenia stanovené v tejto smernici, ktoré sa týkajú povinnosti dosiahnuť úspory energie, povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení, sú preto mimoriadne dôležité.

(63)

Na využitie potenciálu úspor energie v určitých segmentoch trhu, v ktorých sa spravidla energetické audity komerčne neponúkajú [napríklad v malých a stredných podnikoch (MSP)], by členské štáty mali vypracovať programy, ktorými sa MSP budú podporovať a nabádať na to, aby energetické audity absolvovali a realizovali odporúčania z energetických auditov, napríklad vytvorením podporných systémov, ako sú centrá energetických auditov pre MSP a mikropodniky, na pokrytie nákladov na energetický audit. Takéto centrá by mohli sídliť na univerzitách a mali by centrálnu databázu na zhromažďovanie a oznamovanie výsledkov auditu. Energetické audity by mali byť pre veľké podniky povinné a pravidelné, pretože úspory energie môžu byť značné. Pri energetických auditoch by sa malo prihliadať na príslušné európske alebo medzinárodné normy, ako napríklad EN ISO 50001 (systémy energetického manažérstva), EN ISO 50005 (systémy energetického manažérstva), EN 16247-1 (energetické audity), ISO 50002 (energetické audity) alebo EN ISO 14000 (systémy environmentálneho manažérstva) v prípade zahrnutia energetického auditu, aby tak boli v súlade aj s ustanoveniami prílohy VI k tejto smernici, pretože takéto ustanovenia nepresahujú požiadavky týchto príslušných noriem. V súčasnosti sa pracuje na osobitnej európskej norme pre energetické audity. Energetické audity možno vykonávať jednotlivo, alebo môžu byť súčasťou širšieho systému environmentálneho manažérstva alebo zmluvy o energetickej efektívnosti. Vo všetkých takých prípadoch by predmetné systémy mali spĺňať minimálne požiadavky prílohy VI. Navyše možno osobitné mechanizmy a schémy, ktoré zaviedli určití prevádzkovatelia dopravy na účely monitorovania emisií a spotreby paliva, napríklad EU ETS podľa práva EÚ, považovať za zlučiteľné s energetickými auditmi, a to aj v systémoch energetického manažérstva, ak spĺňajú minimálne požiadavky stanovené v prílohe VI.

(63a)

Členské štáty by mali zabezpečiť povinný charakter vykonávania odporúčaní energetických auditov podnikmi. Absencia povinnosti vykonávať odporúčania auditu je hlavným dôvodom, prečo podniky tieto odporúčania primerane nezohľadňujú.

(64)

Priemerná spotreba podniku by mala slúžiť ako kritérium na vymedzenie uplatňovania systému energetického manažérstva a energetických auditov s cieľom zvýšiť citlivosť daných mechanizmov pri zisťovaní relevantných príležitostí na nákladovo efektívne úspory energie. Podniky, ktoré nedosahujú prahové hodnoty spotreby vymedzené na účely systémov energetického manažérstva a energetických auditov, by mali byť nabádané a mala by im byť poskytnutá technická podpora , aby sa podrobili energetickému auditu a zaviedli odporúčania, ktoré z daných auditov vyplynú.

(65)

V prípade, že energetické audity vykonávajú vnútropodnikoví odborníci, je z hľadiska potrebnej nezávislosti nevyhnutné, aby títo odborníci neboli priamo zapojení do činnosti, ktorá je predmetom auditu.

(66)

Odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) je ďalším dôležitým sektorom, ktorému sa dostáva čoraz väčšia pozornosť. V roku 2018 spotreba energie dátových centier v EÚ predstavovala 76,8 TWh. Očakáva sa, že do roku 2030 stúpne na 98,5 TWh, čo je nárast o 28 %. Tento nárast v absolútnych hodnotách možno takisto pozorovať v relatívnom vyjadrení: v EÚ na dátové centrá v roku 2018 pripadalo 2,7 % dopytu po energii a do roku 2030 tento podiel narastie na 3,21 %, ak súčasný trend bude pokračovať (39). V digitálnej stratégii Únie sa už zdôraznila potreba energeticky vysokoefektívnych a udržateľných dátových centier, ako aj požiadavka na opatrenia zamerané na transparentnosť telekomunikačných operátorov, pokiaľ ide o ich environmentálnu stopu. Členské štáty by na podporu udržateľného rozvoja odvetvia IKT, predovšetkým v prípade dátových centier, mali zbierať a uverejňovať údaje relevantné z hľadiska energetickej hospodárnosti, vodnej stopy dátových centier a ich flexibility na strane dopytu, na základe spoločného vzoru Únie. Mali by zbierať a uverejňovať údaje len o dátových centrách s  nainštalovaným príkonom IT minimálne 100 kW , pri ktorých by primeraná koncepcia nových zariadení alebo efektívne zásahy v prípade existujúcich zariadení mohli viesť k citeľnému zníženiu spotreby energie a vody, k zvýšeniu efektívnosti systémov podporujúcich dekarbonizáciu siete alebo k opätovnému využitiu odpadového tepla z blízkych zariadení a vykurovacích sietí. Na základe zozbieraných údajov a tiež s prihliadnutím na už existujúce iniciatívy v tomto sektore by sa mali stanoviť ukazovatele udržateľnosti dátových centier. S cieľom uľahčiť zverejňovanie informácií by Komisia mala pripraviť usmernenia o monitorovaní a zverejňovaní informácií o energetickej hospodárnosti dátových centier po uskutočnení konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami a po zvážení existujúcich štandardizovaných metrík. Je nevyhnutné mať harmonizovaný prístup vo všetkých členských štátoch, aby sa zabránilo rozdielnym systémom podávania správ a kľúčovým ukazovateľom výkonnosti v jednotlivých členských štátoch.

(67)

Ukazovatele udržateľnosti dátových centier by sa mali používať na meranie šiestich základných rozmerov udržateľného dátového centra, konkrétne ako využíva energiu, aký podiel predmetnej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov, opätovné využitie odpadového tepla, ktoré generuje, účinnosť chladenia, účinnosť používania uhlíka a využívanie sladkej vody. Tento ukazovateľ by mal slúžiť na zvýšenie informovanosti prevádzkovateľov siete, majiteľov a prevádzkovateľov dátových centier, výrobcov vybavenia, vývojárov softvéru a služieb, používateľov služieb dátového centra na všetkých úrovniach, ako aj subjektov a organizácií, ktoré zavádzajú, používajú alebo poskytujú služby cloudu a dátových centier. Takisto by mal byť zárukou istoty vzhľadom na skutočné zlepšenia ako výsledok úsilia a opatrení na zvýšenie udržateľnosti v nových alebo existujúcich dátových centrách. A napokon by sa mal používať ako základ transparentného plánovania a rozhodovania založeného na dôkazoch. Používanie ukazovateľa udržateľnosti dátových centier by pre členské štáty malo byť povinné . Používanie ukazovateľa udržateľnosti dátových centier by pre členské štáty malo byť voliteľné. Komisia by mala posúdiť efektívnosť dátových centier na základe informácií oznámených členskými štátmi.

(67a)

Komisia by mala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119  (40) vytvoriť sektorové partnerstvá v oblasti energetickej efektívnosti tým, že inkluzívnym a reprezentatívnym spôsobom spojí kľúčové zainteresované strany vrátane mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov v sektoroch, ako sú IKT, doprava, financie a budovy.

(68)

Zníženie výdavkov spotrebiteľov za energiu by sa malo dosiahnuť tak, že spotrebiteľom sa poskytne pomoc pri znižovaní spotreby energie znížením energetických potrieb budov a zlepšením účinnosti spotrebičov, čo by malo byť spojené s dostupnosťou druhov dopravy s nízkou spotrebou energie prepojených s verejnou dopravou, spoločnou mobilitou a využívaním bicyklov. Členské štáty by mali zvážiť aj zlepšenie pripojiteľnosti vo vidieckych a vzdialených regiónoch.

(69)

Rozhodujúcim krokom je zvýšiť povedomie všetkých občanov Únie o prínosoch zlepšenej energetickej efektívnosti a poskytovať im presné informácie o spôsoboch, ktorými je ju možné dosiahnuť. Občania každého veku by mali byť zapojení aj do transformácie energetiky, a to prostredníctvom Európskeho klimatického paktu a Konferencie o budúcnosti Európy. Zlepšená energetická efektívnosť je veľmi dôležitá aj z hľadiska bezpečnosti dodávok energie Únie prostredníctvom zníženia závislosti Únie od dovozu palív z tretích krajín.

(70)

Náklady a prínosy všetkých prijatých opatrení energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti investícií by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.

(71)

Pri vykonávaní tejto smernice a prijímaní iných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť synergiám medzi opatreniami energetickej efektívnosti a efektívnym využívaním prírodných zdrojov v súlade so zásadami obehového hospodárstva.

(72)

Členské štáty by v snahe podporovať a uľahčovať zavádzanie opatrení energetickej efektívnosti mali využívať nové obchodné modely a technológie vrátane inovatívnych energetických služieb pre veľkých a malých odberateľov.

(73)

Je dôležité stanoviť častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie, pokiaľ je to technicky možné a nákladovo efektívne vzhľadom na použité meracie zariadenia. Táto smernica objasňuje, že nákladová efektívnosť pomerového merania závisí od toho, či sú súvisiace náklady primerané možným úsporám energie. Pri posudzovaní nákladovej efektívnosti pomerového merania sa môže zohľadniť vplyv ďalších konkrétnych plánovaných opatrení v danej budove, napríklad akejkoľvek pripravovanej obnovy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané k možným úsporám energie, poskytli koncovým odberateľom zemného plynu, kúrenia, chladenia a teplej úžitkovej vody individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.

(74)

Táto smernica takisto objasňuje, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe by sa mali vzťahovať na spotrebiteľov tepla, chladu alebo teplej úžitkovej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah.

(75)

S cieľom dosiahnuť transparentnosť vyúčtovania individuálnej spotreby tepelnej energie, a tak uľahčiť zavedenie pomerového merania, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali zavedené transparentné a verejne dostupné vnútroštátne pravidlá rozdeľovania nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej úžitkovej vody v bytových domoch a viacúčelových budovách. Členské štáty by mohli okrem transparentnosti zvážiť aj prijatie opatrení na posilnenie hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania služieb pomerového merania, a tým pomôcť zabezpečiť primeranosť všetkých nákladov, ktoré znášajú koneční spotrebitelia.

(76)

Novo namontované meradlá tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov by mali umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe a mali by byť schopné poskytovať informácie, ako sú podrobné údaje o teplote a fázovom zaťažení. Všetky údaje by mali byť pre koncového odberateľa energie ľahko dostupné a zdieľané v reálnom čase. Meradlá a pomerové meradlá by mali zobrazovať spotrebu energie v prístupnej a užívateľsky ústretovej forme. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa merania v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody; pomerového merania a rozdelenia nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody; požiadavky na diaľkový odpočet; informácií o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody; nákladov na prístup k informáciám o meraní, vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody; a minimálnych požiadaviek na vyúčtovanie a informácie o spotrebe v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody sa majú uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či sa pochôdzkové systémy odčítania meradiel (walk-by) alebo systémy odčítania meradiel z vozidla (drive-by) majú považovať za diaľkovo odpočítateľné alebo nie. Pri zariadeniach umožňujúcich diaľkový odpočet sa na vykonanie odpočtu nevyžaduje prístup do jednotlivých bytov alebo jednotiek.

(77)

Členské štáty by mali vziať do úvahy skutočnosť, že úspešné zavedenie nových technológií na meranie spotreby energie si vyžaduje zvýšené investície do vzdelávania a zručností tak pre užívateľov, ako aj pre dodávateľov energie.

(78)

Informácie o vyúčtovaní a ročné výkazy sú dôležitým prostriedkom informovania odberateľov o ich spotrebe energie. Údaje o spotrebe a nákladoch môžu obsahovať aj ďalšie informácie, ktoré pomáhajú spotrebiteľom porovnať si svoju súčasnú zmluvu s inými ponukami a využiť mechanizmus na podávanie sťažností a mechanizmus alternatívneho riešenia sporov. Avšak vzhľadom na to, že spory súvisiace s vyúčtovaním sú častým zdrojom sťažností spotrebiteľov a predstavujú faktor, ktorý prispieva k trvalo nízkej úrovni spokojnosti spotrebiteľov a zainteresovanosti vo vzťahu k svojim poskytovateľom energie, je potrebné, aby vyúčtovanie bolo jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie pochopiteľné, pričom je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivé nástroje, ako sú informácie o vyúčtovaní, informačné nástroje a ročné výkazy, poskytovali všetky potrebné informácie, aby spotrebitelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, porovnávať ponuky a meniť dodávateľov.

(79)

Pri navrhovaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti by členské štáty mali náležitým spôsobom zohľadniť potrebu zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zosúladeného vykonávania acquis v súlade so ZFEÚ.

(80)

Vysokoúčinná kombinovaná výroba a účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom predstavujú významný potenciál úspor primárnej energie v Únii . Členské štáty by mali vykonať komplexné posúdenie potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby a účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom. Tieto posúdenia by mali vychádzať zo základného scenára, ktorý by viedol k vytvoreniu vnútroštátneho odvetvia vykurovania a chladenia založeného na obnoviteľných zdrojoch energie v časovom rámci, ktorý by bol zlučiteľný s dosiahnutím cieľa klimatickej neutrality , a mali by byť v súlade s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi a dlhodobými stratégiami obnovy budov. Nové zariadenia na výrobu elektriny a existujúce zariadenia, ktoré sú v značnej miere renovované, alebo ktorých povolenia alebo licencie boli aktualizované, by mali byť po vykonaní analýzy nákladov a prínosov, ktorou sa preukáže prevaha prínosov, vybavené zariadeniami vysokoúčinnej kombinovanej výroby na využitie odpadového tepla vznikajúceho pri výrobe elektriny. Podobne iné zariadenia so značným priemerným ročným energetickým vstupom by mali byť vybavené technickými riešeniami na využitie odpadového tepla zo zariadenia, ak z analýzy nákladov a prínosov vyplýva prevaha prínosov. Toto odpadové teplo by mohlo byť prostredníctvom sietí centralizovaného zásobovania teplom prepravované tam, kde je to potrebné. Udalosti, na základe ktorých vznikne požiadavka uplatňovať povoľovacie kritériá, budú vo všeobecnosti udalosťami, na základe ktorých vznikajú aj požiadavky na povolenia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EU (41) a na povolenie podľa smernice (EÚ) 2019/944.

(80a)

Pri posudzovaní potenciálu účinného vykurovania a chladenia by členské štáty mali zohľadniť širšie environmentálne, zdravotné a bezpečnostné aspekty. Keďže tepelné čerpadlá sú nevyhnutným nástrojom na dosiahnutie energetickej efektívnosti pri vykurovaní a chladení, všetky potenciálne vplyvy chladív na životné prostredie by sa mali v plnej miere posúdiť a odstrániť.

(81)

V prípade zariadení na výrobu elektriny, ktoré majú využívať geologické ukladanie povolené na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (42), môže byť žiaduce, aby boli umiestnené na miestach, kde využitie odpadového tepla vysokoúčinnou kombinovanou výrobou alebo dodávka do systému centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom nie sú nákladovo efektívne. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť takéto zariadenia od povinnosti vykonať analýzu nákladov a prínosov na účely jeho vybavenia zariadením umožňujúcim zhodnotenie odpadového tepla prostredníctvom zariadenia vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Od povinnosti poskytovať teplo by malo byť takisto možné oslobodiť aj zariadenia vyrábajúce elektrinu v špičkovom zaťažení a záložné zariadenia, pri ktorých sa plánuje prevádzka menej ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako kĺzavý priemer za päťročné obdobie.

(82)

Je vhodné, aby členské štáty podporovali zavádzanie opatrení a postupov na podporu zariadení kombinovanej výroby s celkovým menovitým tepelným príkonom menším ako 5 MW s cieľom podporiť distribuovanú výrobu energie.

(83)

Členské štáty by v záujme vykonávania národného komplexného posúdenia mali podporovať posudzovanie potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby, výroby elektrickej energie z odpadového tepla na vlastnú spotrebu a účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom na regionálnej a miestnej úrovni. Mali by vykonať kroky na podporu a uľahčenie realizácie zisteného nákladovo efektívneho potenciálu vysokoúčinnej kombinovanej výroby a účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

(84)

Požiadavky na účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom by mali byť v súlade s dlhodobými cieľmi politiky v oblasti klímy a normami a prioritami Únie v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/85. Pri všetkých systémoch centralizovaného zásobovania teplom a chladom by sa úsilie malo zamerať na zlepšenie schopnosti interakcie s ostatnými časťami energetického systému s cieľom optimalizovať používanie energie a zabrániť jej plytvaniu, a to prostredníctvom využívania úplného potenciálu budov uchovávať teplo alebo chlad vrátane nadbytočného tepla zo servisných zariadení a dátových centier nachádzajúcich sa v blízkosti. Z toho dôvodu by účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom malo zabezpečiť efektívnosť primárnej energie a postupnú integráciu energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla, ako je definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001  (43), alebo chladu. Preto sa touto smernicou postupne zavádzajú prísnejšie požiadavky na dodávky vykurovania a chladenia, ktoré by mali byť uplatniteľné počas konkrétne určených období a trvalo uplatniteľné od 1. januára 2050.

(85)

Vysokoúčinná kombinovaná výroba bola vymedzená prostredníctvom úspor energie dosiahnutých kombinovanou výrobou namiesto samostatnej výroby tepla a elektriny. Požiadavky na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu by mali byť v súlade s dlhodobými cieľmi politiky v oblasti klímy. Vymedzenie pojmov kombinovanej výroby a vysokoúčinnej kombinovanej výroby používané v právnych predpisoch Únie by nemalo mať vplyv na používanie iného vymedzenia pojmov vo vnútroštátnych právnych predpisoch na iné účely, než sú účely príslušných právnych predpisov Únie. Na maximalizáciu úspor energie a zabránenie nevyužitiu príležitostí na úsporu energie by sa mala maximálna pozornosť venovať podmienkam prevádzky zariadení kombinovanej výroby.

(86)

Na účely zabezpečenia transparentnosti a s cieľom umožniť koncovému odberateľovi vybrať si medzi elektrinou z kombinovanej výroby a elektrinou vyrobenou inými technológiami, by pôvod vysokoúčinnej kombinovanej výroby mal byť garantovaný na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti. Systémy záruk pôvodu samy osebe neimplikujú právo využívať vnútroštátne podporné mechanizmy. Je dôležité, aby sa na všetky formy elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou mohli vzťahovať záruky pôvodu. Záruky pôvodu by sa mali odlišovať od výmenných certifikátov.

(87)

Najmä pri revízii administratívnych postupov na získanie povolenia na výstavbu zariadenia kombinovanej výroby alebo súvisiacich sietí by sa malo prihliadať na zásadu „najskôr myslieť na malých“, aby sa zohľadnila osobitná štruktúra odvetví kombinovanej výroby a centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktoré zahŕňajú mnoho malých a stredných výrobcov.

(88)

Väčšina podnikov v Únii patrí do kategórie MSP. Pre Úniu predstavujú obrovský potenciál úspor energie. Členské štáty by mali pomáhať MSP prijímať opatrenia energetickej efektívnosti stanovením priaznivého rámca, na základe ktorého im budú poskytovať technickú pomoc a cielené informácie.

(89)

Členské štáty by mali na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií stanoviť pravidlá, ktorými by sa riadilo znášanie a rozdelenie nákladov na pripojenie do sústavy a posilnenia sústavy, ako aj na technické úpravy potrebné na začlenenie nových výrobcov elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou, berúc do úvahy usmernenia a predpisy vypracované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (44) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (45). Výrobcovia elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou by mali mať možnosť vyzvať na predkladanie ponúk na práce súvisiace s pripojením. Mal by sa uľahčiť prístup elektriny vyrobenej vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do sústavy, najmä pre malé zariadenia kombinovanej výroby a zariadenia kombinovanej výroby veľmi malých výkonov. V súlade s článkom 9 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/944 a článkom 3 ods. 2 smernice 2009/73/ES môžu členské štáty uložiť podnikom pôsobiacim v elektroenergetike a plynárenstve povinnosti služby vo verejnom záujme vrátane tých, ktoré sa týkajú energetickej efektívnosti.

(90)

Je potrebné stanoviť ustanovenia týkajúce sa vyúčtovania, jednotného kontaktného miesta, mimosúdneho urovnávania sporov, energetickej chudoby a základných zmluvných práv s cieľom zladiť ich v prípade potreby s relevantnými ustanoveniami týkajúcimi sa elektriny podľa smernice (EÚ) 2019/944 v snahe posilniť ochranu spotrebiteľa, aby koncoví odberatelia mali priamy prístup k podrobným, jasným a aktualizovaným informáciám o svojej spotrebe elektriny , vykurovania, chladenia alebo teplej úžitkovej vody a mohli regulovať svoje využívanie energie tak, aby bola spotreba energie pre odberateľov úplne transparentná.

(91)

Väčšiu ochranu spotrebiteľa by mali zaručiť účinné, nezávislé mimosúdne mechanizmy na urovnávanie sporov dostupné pre všetkých spotrebiteľov, ako sú ombudsman pre otázky energetiky, orgán spotrebiteľov alebo regulačný orgán. Preto by členské štáty mali zaviesť rýchle a účinné postupy na vybavovanie sťažností.

(92)

Treba uznať a aktívne podporovať prínos komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov podľa smernice (EÚ) 2018/2001 ▌a občianskych energetických spoločenstiev podľa smernice (EÚ) 2019/944 k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody a plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Preto by členské štáty mali zvážiť a podporovať úlohu komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev. Tieto komunity a spoločenstvá môžu členským štátom pomôcť uplatňovať zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti na miestnej úrovni , pretože presadzujú energetickú efektívnosť na miestnej úrovni alebo na úrovni domácností, ako aj vo verejných budovách v spolupráci s miestnymi orgánmi. Môžu posilniť postavenie spotrebiteľov a zaangažovať ich a umožniť určitým skupinám odberateľov v domácnostiach (vrátane domácností vo vidieckych, vzdialených a najvzdialenejších regiónoch) účasť na projektoch a opatreniach v oblasti energetickej efektívnosti, pričom takéto akcie často kombinujú s investíciami do energie z obnoviteľných zdrojov. Energetické komunity a spoločenstvá takisto zohrávajú významnú úlohu pri vzdelávaní a zvyšovaní informovanosti občanov o opatreniach, ktoré môžu prijať na dosiahnutie úspor energie. Energetické komunity a spoločenstvá, ak ich riadne podporia členské štáty, môžu prispieť k boju proti energetickej chudobe podporou projektov energetickej efektívnosti, nižšej spotreby energie a nižších taríf za dodávky. Členské štáty by mali odstrániť zbytočné prekážky, aby zabezpečili atraktívnosť budovania energetických komunít a spoločenstiev. Orgány verejnej správy na všetkých úrovniach by mali byť v tejto oblasti riadne vyškolené.

(92a)

Dlhodobé zmeny správania pri spotrebe energie možno dosiahnuť posilnením postavenia občanov. Energetické komunity a spoločenstvá môžu pomôcť dosiahnuť dlhodobé úspory energie, najmä v domácnostiach a zvýšiť udržateľné investície občanov a malých podnikov. Členské štáty by mali posilniť takéto kroky občanov prostredníctvom podpory komunitných energetických projektov a organizácií.

(93)

Treba uznať prínos jednotných kontaktných miest alebo podobných štruktúr ako mechanizmov, ktoré môžu umožniť mnohým cieľovým skupinám (vrátane občanov, MSP a orgánov verejnej moci) koncipovať a realizovať projekty a opatrenia týkajúce sa prechodu na čistú energiu. Prínos jednotných kontaktných miest môže byť veľmi dôležitý pre najzraniteľnejších odberateľov vrátane žien v celej ich rozmanitosti a osamelých rodičov, pretože by mohli poskytnúť jednoduchší, spoľahlivý a dostupný zdroj informácií o zlepšeniach energetickej efektívnosti. Daný prínos môže zahŕňať poskytovanie technického, administratívneho a finančného poradenstva a pomoci, uľahčovanie potrebných administratívnych postupov alebo prístupu na finančné trhy či usmerňovanie v oblasti vnútroštátneho alebo únijného právneho rámca vrátane pravidiel a kritérií verejného obstarávania, ako aj taxonómie EÚ.

(94)

Komisia by mala preskúmať vplyv svojich opatrení zameraných na podporu rozvoja platforiem alebo fór, ktoré zahŕňajú okrem iného subjekty európskeho sociálneho dialógu, posilňovaním programov odbornej prípravy na účely energetickej efektívnosti, a v prípade potreby predloží ďalšie opatrenia. Takisto by mala podnecovať európskych sociálnych partnerov, aby sa vo svojich diskusiách zaoberali energetickou efektívnosťou, predovšetkým v prospech zraniteľných odberateľov a konečných spotrebiteľov vrátane tých, ktorí čelia energetickej chudobe.

(95)

Ústredným prvkom Európskej zelenej dohody je spravodlivý prechod na klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050. Európsky pilier sociálnych práv, ktorý spoločne 17. novembra 2017 vyhlásili Európsky parlament a Rada, okrem iného zahŕňa základné služby, na ktoré majú všetci nárok. Podpora prístupu k takýmto službám musí byť dostupná pre osoby v núdzi (46), najmä v kontexte inflačných tlakov a výrazného zvýšenia cien energií.

(96)

Je potrebné zabezpečiť ochranu ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a prípadne ľudí žijúcich v sociálnych bytoch a na tento účel posilniť ich postavenie, aby sa mohli aktívne zapájať do intervencií zameraných na zvýšenie energetickej efektívnosti, opatrení a súvisiacich opatrení zacielených na ochranu alebo informovanie spotrebiteľov, ktoré vykonávajú členské štáty. Mali by sa vypracovať cielené kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom poukázať na výhody energetickej efektívnosti a poskytnúť informácie o dostupnej finančnej podpore.

(97)

Financie z verejných zdrojov dostupné na vnútroštátnej i únijnej úrovni by sa mali strategicky investovať do opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, predovšetkým v prospech zraniteľných odberateľov, ľudí postihnutých energetickou chudobou a ľudí žijúcich v sociálnych bytoch. Členské štáty by mali využívať akékoľvek finančné príspevky, ktoré im môžu plynúť zo Sociálno-klimatického fondu (47), ako aj príjmy zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii. Tieto príjmy pomôžu členským štátom plniť si povinnosť vykonávať opatrenia energetickej efektívnosti a politické opatrenia v rámci povinnosti úspor energie prioritne medzi zraniteľnými odberateľmi a ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, a to aj vo vidieckych a vzdialených regiónoch.

(98)

Vnútroštátne schémy financovania by mali doplniť vhodné schémy lepšieho informovania, technickej a administratívnej pomoci, jednoduchšieho prístupu k financiám, čo umožní najlepšie využívanie dostupných finančných zdrojov, predovšetkým ľuďom postihnutým energetickou chudobou, zraniteľným odberateľom a prípadne ľuďom žijúcim v sociálnych bytoch.

(99)

Členské štáty by mali posilniť postavenie všetkých ľudí a chrániť ich všetkých rovnako, bez ohľadu na pohlavie, rod, vek, zdravotné postihnutie, rasu či etnický pôvod, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo presvedčenie, a mali by zabezpečiť, aby ľudia najviac postihnutí alebo ohrození energetickou chudobou alebo najviac vystavení jej negatívnym účinkom boli primerane chránení. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť neprehĺbili žiadnu existujúcu nerovnosť, predovšetkým vzhľadom na energetickú chudobu.

(100)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby národné energetické regulačné orgány zaujali integrovaný prístup zahŕňajúci potenciálne úspory v sektoroch dodávky energie a konečnej spotreby. Národné energetické regulačné orgány by bez toho, aby bola dotknutá bezpečnosť dodávok energie, integrácia trhov a anticipačné investície do sústav na mori potrebných na zavedenie morskej energie z obnoviteľných zdrojov, mali zabezpečiť, aby sa pri plánovaní a rozhodovacích procesoch uplatňovala zásada prvoradosti energetickej efektívnosti a aby sieťové tarify a regulácie pôsobili ako stimul zlepšovania energetickej efektívnosti. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti zohľadňovali prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy. Pomohlo by im to zvažovať lepšie riešenia energetickej efektívnosti a prírastkové náklady na obstarávanie zdrojov na strane dopytu, ako aj environmentálne a sociálno-ekonomické vplyvy rozmanitých sieťových investícií a operačných plánov. Takáto koncepcia si vyžaduje prechod z úzkeho hľadiska hospodárskej efektívnosti na hľadisko maximalizovanej sociálnej starostlivosti. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať predovšetkým pri vytváraní scenárov rozširovania energetickej infraštruktúry, kde by sa riešenia na strane dopytu mohli zvažovať ako realizovateľné alternatívy a je potrebné ich náležite posúdiť, a mala by sa stať neoddeliteľnou súčasťou posudzovania projektov plánovania sietí. Jej uplatňovanie by mali podrobne kontrolovať národné regulačné orgány.

(101)

Na zabezpečenie účinného a včasného vykonávania tejto smernice by mal byť k dispozícii dostatočný počet spoľahlivých odborníkov pôsobiacich v oblasti energetickej efektívnosti, napríklad pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na energetické audity a vykonávanie povinných schém energetickej efektívnosti. Členské štáty by preto mali zavádzať certifikačné systémy a/alebo rovnocenné systémy kvalifikácie a vhodné systémy odbornej prípravy pre poskytovateľov energetických služieb, energetických auditov a ďalších opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi odbornej prípravy a inými relevantnými zainteresovanými stranami. Tieto systémy by sa mali posudzovať každé štyri roky počnúc od decembra 2024 a v prípade potreby by sa mali aktualizovať, aby sa zaručila potrebná úroveň kompetencie poskytovateľov energetických služieb, energetických audítorov, manažérov v oblasti energetiky a subjekty inštalujúce prvky budov .

(102)

Je potrebné pokračovať v rozvoji trhu s energetickými službami s cieľom zaistiť dostupnosť dopytu a ponuky energetických služieb. Transparentnosť, napríklad pomocou zoznamov certifikovaných poskytovateľov energetických služieb, a dostupné vzorové zmluvy, výmena najlepších postupov a usmernenia výrazne prispievajú aj k zavádzaniu energetických služieb a zmlúv o energetickej efektívnosti a môžu pomôcť aj stimulovať dopyt a zvýšiť dôveru v poskytovateľov energetických služieb. V zmluve o energetickej efektívnosti sa príjemca energetických služieb vyhne investičným nákladom tým, že použije časť finančnej hodnoty úspor energie na splatenie investícií plne alebo čiastočne uskutočnených treťou stranou. Táto skutočnosť môže pomôcť prilákať súkromný kapitál, ktorý je kľúčovým predpokladom toho, aby sa zvýšila miera obnovy budov v Únii, dostali sa na trh odborné znalosti a vytvárali inovačné obchodné modely. Preto by sa malo vyžadovať, aby sa pri nebytových budovách a verejných bytových budovách s úžitkovou podlahovou plochou nad 500  m2 a budovách na sociálne účely posudzovala realizovateľnosť využitia zmlúv o energetickej efektívnosti na účely obnovy. Týmto krokom sa zvýši dôvera v spoločnosti poskytujúce energetické služby a vytvoria podmienky na intenzívnejšiu realizáciu takýchto projektov v budúcnosti.

(103)

Vzhľadom na ambiciózne ciele obnovy v nasledujúcom desaťročí v súvislosti s oznámením Komisie s názvom „Vlna obnovy pre Európu“ je potrebné zintenzívniť úlohu nezávislých trhových sprostredkovateľov vrátane jednotných kontaktných miest alebo podobných podporných mechanizmov s cieľom stimulovať vývoj trhu na stranách dopytu a dodávky a podporovať uzatváranie zmlúv o energetickej efektívnosti pri obnove súkromných aj verejných budov. Miestne energetické agentúry by mohli v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, pričom by určovali možných sprostredkovateľov alebo jednotné kontaktné miesta a pomáhali by pri ich zriaďovaní. Táto smernica by mala prispieť k zlepšeniu dostupnosti výrobkov, služieb a poradenstva dostupných na trhu Únie a na miestnych trhoch, a to aj podporou potenciálu podnikateliek, aby sa vyplnili medzery na trhu a poskytli inovatívne spôsoby zvýšenia energetickej efektívnosti.

(104)

Vo viacerých členských štátoch ešte stále existujú výrazné prekážky pre zmluvy o energetickej efektívnosti, a to z dôvodu pretrvávajúcich regulačných a neregulačných bariér. Preto je potrebné riešiť nejednoznačnosť v národných legislatívnych rámcoch, nedostatok odborných znalostí, predovšetkým vzhľadom na postupy zadávania zákaziek, a konkurenčné úvery a granty.

(105)

Členské štáty by mali naďalej podporovať verejný sektor pri zavádzaní zmlúv o energetickej efektívnosti a poskytovať modelové zmluvy, v ktorých sú zohľadnené dostupné európske alebo medzinárodné normy, usmernenia k zadávaniu zákaziek, ako aj príručka o štatistickom spracovaní zmlúv o energetickej efektívnosti (48), ktorú v máji 2018 uverejnil Eurostat a Európska investičná banka a ktorej predmetom je zaobchádzanie so zmluvami o energetickej efektívnosti v účtoch verejnej správy, ktoré priniesli možnosti riešenia pretrvávajúcich prekážok.

(106)

Členské štáty prijali opatrenia na zistenie a riešenie regulačných a neregulačných bariér. Je však potrebné zvýšiť úsilie a odstrániť regulačné a neregulačné bariéry využívania zmlúv o energetickej efektívnosti a dohôd o financovaní treťou stranou, ktoré pomáhajú dosahovať úspory energie. Tieto bariéry zahŕňajú aj účtovné pravidlá a postupy, ktoré bránia tomu, aby sa kapitálové investície a ročné finančné úspory vyplývajúce z opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti primerane odzrkadľovali v účtovníctve počas celého životného cyklu investície.

(107)

Členské štáty využili národné akčné plány energetickej efektívnosti (NEEAP) z rokov 2014 a 2017 pri nahlasovaní pokroku v odstraňovaní regulačných a neregulačných bariér energetickej efektívnosti, pokiaľ ide o rozdielnosť motivácie vlastníkov a nájomníkov alebo vlastníkov budovy alebo jednotiek budovy. Členské štáty by však mali svoju prácu naďalej zameriavať týmto smerom a využívať potenciál energetickej efektívnosti v súvislosti so štatistikami Eurostatu za rok 2016, z ktorých vyplýva, že viac než štyria z desiatich Európanov žijú v bytoch a viac než traja z desiatich Európanov sú nájomníkmi.

(108)

Členské štáty, regionálne a miestne orgány by sa mali nabádať na plné využívanie európskych fondov dostupných vo VFR a nástroji NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, fondov politiky súdržnosti, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Fondu na spravodlivú transformáciu, ako aj nástrojov financovania a technickej pomoci dostupných v rámci Programu InvestEU na pritiahnutie súkromných a verejných investícií do opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti. Investície do energetickej efektívnosti majú potenciál prispievať k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, inováciám a znižovaniu energetickej chudoby v domácnostiach, a preto pozitívne prispievajú k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti i zelenej obnove. Potenciálne oblasti financovania zahŕňajú opatrenia energetickej efektívnosti vo verejných budovách a budovách na bývanie a  odborné školenia, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručnosti, najmä v pracovných miestach súvisiacich s obnovou budov, a podporu zamestnanosti v oblasti energetickej efektívnosti. Komisia zabezpečí synergické účinky rôznych nástrojov financovania, predovšetkým finančných zdrojov v zdieľanom riadení a v priamom riadení (akými sú centrálne riadené programy: Horizont Európa alebo LIFE), ako aj grantov, úverov a technickej pomoci na maximalizovanie ich pákového efektu na súkromné financovanie a ich vplyvu na dosahovanie cieľov politiky v oblasti energetickej efektívnosti.

(109)

Členské štáty by mali podporovať využívanie nástrojov financovania na podporu cieľov tejto smernice. Takéto nástroje financovania by mohli zahŕňať finančné príspevky a pokuty za neplnenie určitých ustanovení tejto smernice; zdroje pridelené na energetickú účinnosť podľa článku 10 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (49); zdroje pridelené na energetickú efektívnosť v európskych fondoch a programoch a špecializovaných európskych finančných nástrojoch, ako Európsky fond energetickej efektívnosti. Členské štáty by mali pracovať na budovaní platforiem, ktorých cieľom je združovať malé a stredné projekty s cieľom vytvoriť súbory projektov vhodných na účely financovania.

(110)

Nástroje financovania by mohli byť v príslušných prípadoch založené na zdrojoch pridelených na energetickú efektívnosť z dlhopisov na projekty Únie, zdrojoch pridelených na energetickú efektívnosť z Európskej investičnej banky a ďalších európskych finančných inštitúcií, predovšetkým Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Rozvojovej banky Rady Európy, zdrojoch získaných z finančných inštitúcií pomocou finančnej páky, verejných vnútroštátnych zdrojov, a to aj vytvorením regulačných a fiškálnych rámcov na podporu realizácie iniciatív a programov v oblasti energetickej efektívnosti, príjmoch ročných pridelených emisných kvót podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (50);

(111)

Nástroje financovania by mohli predovšetkým využívať tieto príspevky, zdroje a príjmy na umožnenie a podporu súkromných kapitálových investícií, pričom sa opierajú najmä o inštitucionálnych investorov, s tým, že sa pri poskytovaní finančných prostriedkov používajú kritériá na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych aj sociálnych cieľov; využívať inovačné finančné mechanizmy (napríklad záruky na úvery pre súkromný kapitál, záruky na úvery na podporu uzatvárania zmlúv o energetickej efektívnosti, granty, zvýhodnené pôžičky a špecializované úverové linky, systémy financovania treťou stranou), ktoré znižujú mieru rizika v súvislosti s projektmi energetickej efektívnosti a umožňujú nákladovo efektívnu obnovu aj v prípade domácností s nízkymi a strednými príjmami; byť napojené na programy alebo agentúry, ktoré zlučujú projekty zamerané na úsporu energie a posudzujú ich kvalitu, poskytujú technickú pomoc, podporujú trh s energetickými službami a pomáhajú vytvárať dopyt spotrebiteľov po týchto službách.

(112)

Nástroje financovania by mohli takisto poskytovať náležité zdroje na podporu programov odbornej prípravy a certifikácie, ktoré slúžia na zlepšovanie a akreditáciu zručností v oblasti energetickej efektívnosti; poskytovať zdroje na výskum a predvádzanie a urýchlenie zavádzania malých technológií a mikrotechnológií na výrobu energie a na optimalizáciu pripojenia týchto zariadení do sústavy; byť napojené na programy, v rámci ktorých sa vykonáva činnosť na podporu energetickej hospodárnosti vo všetkých obydliach v záujme predchádzania energetickej chudobe a podnecovania majiteľov prenajímaných obydlí, aby sa usilovali dosiahnuť čo najvyššiu energetickú hospodárnosť týchto obydlí; poskytovať náležité zdroje na podporu sociálneho dialógu a určovania noriem so zameraním na zlepšenie energetickej efektívnosti a zabezpečenie dobrých pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(113)

Dostupné programy financovania, finančné nástroje Únie a jej inovačné mechanizmy financovania by sa mali používať na reálne plnenie cieľa, ktorým je zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov verejných subjektov. Členské štáty môžu v tomto ohľade používať svoje príjmy z ročných pridelených emisných kvót podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES na rozvoj takýchto mechanizmov na dobrovoľnom základe a pri zohľadnení vnútroštátnych rozpočtových pravidiel. Komisia a členské štáty by mali poskytovať regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy primerané informácie o takýchto programoch. Iniciatíva Dohovor primátorov a starostov by mohla byť jedným z nástrojov na poskytovanie primeraných informácií.

(114)

Pri plnení cieľa energetickej efektívnosti by Komisia mala monitorovať vplyv relevantných opatrení na smernicu 2003/87/ES o vytvorení systému Únie obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (ETS) s cieľom uchovať stimuly v rámci systému ETS, ktorými sa odmeňujú nízkouhlíkové investície, a pripraviť odvetvia, na ktoré sa vzťahuje ETS, na budúce potrebné inovácie. Bude potrebné, aby monitorovala vplyv na tie priemyselné odvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka, ako sa to určuje v rozhodnutí Komisie 2014/746/EÚ (51), s cieľom zabezpečiť, aby táto smernica podporila rozvoj týchto odvetví, a nie aby mu bránila.

(115)

Opatrenia členských štátov by mali byť podporené dobre navrhnutými a účinnými finančnými nástrojmi Únie v rámci Programu InvestEU a financovaním zo strany Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“), ktoré by mali podporovať investície do energetickej efektívnosti vo všetkých článkoch energetického reťazca a uplatňovať komplexnú analýzu nákladov a prínosov s modelom diferencovaných diskontných sadzieb. Finančná podpora by sa mala zameriavať na nákladovo efektívne metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti, čo by viedlo k zníženiu spotreby energie. EIB a EBOR by spolu s národnými podpornými bankami mali navrhovať, vytvárať a financovať programy a projekty určené pre oblasť efektívnosti, a to aj pre energeticky chudobné domácnosti.

(116)

Medziodvetvové právne predpisy predstavujú solídny základ ochrany spotrebiteľa pri širokej palete energetických služieb a je pravdepodobné, že sa budú ďalej vyvíjať. Napriek tomu by sa mali jednoznačne stanoviť určité základné zmluvné práva odberateľov. Spotrebiteľom by sa mali poskytovať jednoduché a jednoznačné informácie o ich právach v súvislosti s odvetvím energetiky.

(117)

Zárukou väčšej ochrany spotrebiteľa sú účinné, nezávislé mimosúdne mechanizmy na urovnávanie sporov dostupné pre všetkých spotrebiteľov, ako sú ombudsman pre otázky energetiky, orgán spotrebiteľov alebo regulačný orgán. Preto by členské štáty mali zaviesť postupy rýchleho a účinného vybavovania sťažností.

(118)

S cieľom vyhodnotiť účinnosť tejto smernice by sa mala stanoviť požiadavka uskutočniť celkové preskúmanie tejto smernice a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2027. Uvedené preskúmanie by malo umožniť potrebné zosúladenie, pričom by sa mal zohľadniť aj hospodársky vývoj a vývoj v oblasti inovácie.

(119)

Miestne a regionálne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vývoji a navrhovaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v tejto smernici, aby mohli vhodne reagovať na osobitosti svojich vlastných klimatických podmienok, kultúry a spoločnosti.

(119a)

Vzhľadom na osobitosti najvzdialenejších regiónov, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o energetické prepojenie, výrobu, dodávku, spotrebu a zvýšené riziko energetickej chudoby, by sa mala venovať osobitná pozornosť najvzdialenejším regiónom a ich obyvateľom pri vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v tejto smernici.

(120)

Vzhľadom na technologický pokrok a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v sektore výroby elektriny by sa mal prehodnotiť predvolený koeficient úspor elektriny v kWh, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie pre elektrinu a iné nosiče energie. Výpočty faktora primárnej energie pre elektrinu, v ktorých je premietnutý energetický mix, vychádzajú z priemerných ročných hodnôt. Na výrobu elektriny a tepla z jadrovej energie sa uplatňuje výpočtová metóda „fyzického energetického obsahu“ a na výrobu elektriny a tepla z fosílnych palív a biomasy sa uplatňuje metóda „účinnosti technickej premeny“. V prípade energie z nepalivových obnoviteľných zdrojov je metódou priamy ekvivalent vychádzajúci z prístupu založeného na „celkovej primárnej energii“. Na výpočet podielu primárnej energie pre elektrinu v kombinovanej výrobe sa používa metóda stanovená v prílohe II k tejto smernici. Namiesto marginálnej pozície na trhu sa používa priemerná. V prípade nepalivových obnoviteľných zdrojov energie sa predpokladá účinnosť premeny 100 %, v prípade geotermálnych elektrární 10 % a v prípade jadrových elektrární 33 %. Celková účinnosť kombinovanej výroby sa počíta na základe najnovších údajov Eurostatu. Pokiaľ ide o vymedzenie systému, hodnota faktora primárnej energie je 1 pre všetky zdroje energie. Hodnota faktora primárnej energie sa vzťahuje k roku 2018 a vychádza z interpolovaných údajov najnovšej verzie referenčného scenára PRIMES na roky 2015 a 2020 upravených o údaje Eurostatu do roku 2016. Analýza zahŕňa členské štáty a Nórsko. Súbor údajov pre Nórsko je založený na údajoch ENTSO-E .

(121)

Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania práva Únie by sa nemali nárokovať, pokiaľ nevyplývajú z opatrenia, ktoré prekračuje minimálne požiadavky stanovené v predmetnom právnom akte Únie, či už stanovením ambicióznejších požiadaviek na energetickú efektívnosť na úrovni členského štátu alebo intenzívnejším uplatňovaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnova budov je kľúčovým a dlhodobým prvkom pri zvyšovaní úspor energie spojeným s úsporami z rozsahu. Je preto potrebné objasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov si možno nárokovať za predpokladu, že prevyšujú úspory, ku ktorým by došlo bez prijatia daného politického opatrenia a za predpokladu, že členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor energie.

(122)

V súlade so stratégiou energetickej únie a zásadami lepšej tvorby práva by sa mal klásť väčší dôraz na pravidlá monitorovania a overovania, ktoré sa týkajú vykonávania povinných schém energetickej efektívnosti a alternatívnych politických opatrení, vrátane požiadavky kontrolovať štatisticky reprezentatívnu vzorku opatrení. V tejto smernici by sa štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti mali chápať ako požiadavka na vytvorenie podsúboru štatistickej populácie daných opatrení na úsporu energie takým spôsobom, ktorý bude presne odrážať celú populáciu všetkých opatrení na úsporu energie, a tak umožňovať primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení.

(123)

Energiou, ktorá sa na budovách alebo v nich získava z obnoviteľných zdrojov, sa znižuje množstvo energie dodávanej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov sú významnými opatreniami na znižovanie energetickej závislosti Únie, ako aj emisií skleníkových plynov v Únii, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky stanovené do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v kontexte Parížskej dohody. Na účely svojej povinnosti kumulatívnych úspor energie môžu členské štáty s cieľom splniť svoje požiadavky úspor energie v súlade s metodikou výpočtu stanovenou v tejto smernici zohľadniť úspory energie vyplývajúce z politických opatrení na podporu technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Úspory energie v dôsledku politických opatrení týkajúcich sa používania priameho spaľovania fosílnych palív by sa nemali započítavať.

(124)

Niektoré zo zmien zavedených touto smernicou si môžu vyžadovať následnú zmenu nariadenia (EÚ) 2018/1999, aby sa zabezpečila koherentnosť medzi oboma právnymi aktmi. Nové ustanovenia, predovšetkým ustanovenia týkajúce sa stanovenia záväzných národných príspevkov, trajektórií a míľnikov, mechanizmov preklenutia rozdielov a nahlasovacích povinností, by sa mali zjednodušiť a zaviesť do zmenenej verzie uvedeného nariadenia. Vzhľadom na zmeny navrhované v tejto smernici môže existovať potreba preskúmať aj určité ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1999. Dodatočné požiadavky na nahlasovanie a monitorovanie by nemali viesť k vzniku paralelného systému nahlasovania, ale vzťahoval by sa na ne existujúci rámec monitorovania a nahlasovania podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(125)

Komisia by na podporu praktického vykonávania tejto smernice na celoštátnej, regionálne i miestnej úrovni mala aj naďalej podporovať výmenu skúseností z praxe, referenčné porovnávanie, činnosti vytvárania sietí, ako aj inovačné postupy na online platforme.

(126)

Ciele tejto smernice, a to do roku 2020 dosiahnuť cieľovú hodnotu Únie v oblasti energetickej efektívnosti a vytvoriť podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti a dosahovanie klimatickej neutrality nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a preto môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(127)

S cieľom umožniť prispôsobenie sa technickému pokroku a zmenám v distribúcii zdrojov energie by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o preskúmanie harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti stanovených na základe tejto smernice a v súvislosti s hodnotami, metódami výpočtu, predvoleným koeficientom primárnej energie a požiadavkami v prílohách k tejto smernici.

(128)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (52). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(129)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (53).

(130)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(131)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v časti B prílohy XV do vnútroštátnych právnych predpisov,

1.

C1252023SK16610120220913SK0016.000116621661P9_TC1-COD(2021)0275Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2022 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/… o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (kodifikované znenie)(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2022/1999.)C1252023SK17110120220913SK0020.000117121711P9_TC1-COD(2021)0343Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2022 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o prudenciálne zaobchádzanie s globálnymi systémovo významnými inštitúciami so stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch a metódy nepriameho upisovania nástrojov oprávnených na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2022/2036.)C1252023SK29310120220913SK0023.000129322931P9_TC1-COD(2022)0035Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2022 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/833, ktorým sa ustanovujú ochranné a vynucovacie opatrenia uplatniteľné v regulačnej oblasti Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2022/2037.)C1252023SK29410120220913SK0024.000129422941P9_TC1-COD(2021)0103Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. septembra 2022 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/…, ktorým sa stanovujú ochranné a riadiace opatrenia uplatniteľné v oblasti Dohovoru o rybolove v západnom a strednom Tichom oceáne a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 520/2007(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2022/2056.)C1252023SK39710120220914SK0026.000139723971P9_TC1-COD(2020)0310Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. septembra 2022 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/… o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2022/2041.)C1252023SK46210120220915SK0028.000146224621P9_TC1-COD(2022)0281Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. septembra 2022 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/…, ktorým sa poskytuje výnimočná makrofinančná pomoc Ukrajine, posilňuje spoločný rezervný fond zárukami členských štátov a osobitnou tvorbou rezerv na niektoré finančné záväzky týkajúce sa Ukrajiny zaručené podľa rozhodnutia č. 466/2014/EÚ a ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2022/1201(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2022/1628.)

kde CEU je korekčný faktor stanovený Komisiou po tom, ako členské štáty oznámili Target, Target je úroveň ambícií konkrétneho členského štátu a FECB2030, PECB2030 je referenčný scenár z roku 2020 použitý ako základný scenár pre rok 2030.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

a)

Množstvo elektriny vyrobené kombinovanou výrobou sa považuje za rovné celkovej ročnej výrobe elektriny vyrobenej v danom zariadení meranej na výstupe z hlavných generátorov, ak sú splnené tieto podmienky:

b)

V zariadeniach kombinovanej výroby s celkovou ročnou účinnosťou nižšou ako hodnota uvedená v písmene a) bode i) [zariadenia kombinovanej výroby typov b), d), e), f), g) a h) uvedené v časti II] alebo s celkovou ročnou účinnosťou nižšou ako hodnota uvedená v písmene a) bode ii) [zariadenia kombinovanej výroby typu a) a c) uvedené v časti II] sa množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou vypočíta podľa tohto vzorca:

EKVET = HKVET * C

kde:

EKVET je množstvo elektriny vyrobenej kogeneráciou;

C je pomer elektriny a tepla;

HKVET je množstvo využiteľného tepla vyrobeného kombinovanou výrobou (vypočítané na tento účel ako celková výroba tepla znížená o akékoľvek množstvo tepla vyrobené v samostatných kotloch alebo odberom ostrej pary z parného generátora pred turbínou).

Výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou musí byť založený na skutočnom pomere elektriny a tepla. Ak skutočný pomer elektriny a tepla zariadenia kombinovanej výroby nie je známy, je možné pre zariadenia typu a), b), c), d) a e) uvedené v časti II používať ďalej uvedené predvolené hodnoty najmä na štatistické účely za predpokladu, že vypočítané množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou je menšie alebo sa rovná celkovému množstvu elektriny vyrobenej v zariadení:

Ak členské štáty zavedú predvolené hodnoty pomerov elektriny a tepla pre zariadenia typov f), g), h), i), j) a k) uvedené v časti II, tieto predvolené hodnoty zverejnia a oznámia ich Komisii.

c)

Ak je časť energetického obsahu paliva na vstupe do procesu kombinovanej výroby získaná späť v chemikáliách a znova použitá, túto časť je možné odčítať od množstva paliva na vstupe pred výpočtom celkovej účinnosti použitým v písmenách a) a b).

d)

Členské štáty môžu určiť pomer elektriny a tepla ako pomer elektriny a využiteľného tepla pomocou prevádzkových údajov konkrétneho zariadenia pri prevádzke v režime kombinovanej výroby na nižšom výkone.

e)

Členské štáty môžu na účel výpočtov podľa písmen a) a b) použiť iné intervaly predkladania správ než jeden rok.

a)

Plynová turbína s kombinovaným cyklom a s regeneráciou tepla.

b)

Protitlaková parná turbína.

c)

Kondenzačná parná turbína s odberom pary.

d)

Spaľovacia turbína s regeneráciou tepla.

e)

Spaľovací motor.

f)

Mikroturbína.

g)

Stirlingov motor.

h)

Palivový článok.

i)

Parný stroj.

j)

Rankinov organický cyklus.

k)

Akýkoľvek iný typ technológie alebo ich kombinácia, na ktorú sa vzťahuje vymedzenie pojmu uvedené v článku 2 bode 32.

—

výroba kombinovanou výrobou v zariadeniach kombinovanej výroby prináša úspory primárnej energie vypočítané podľa písm. b) vo výške najmenej 10 % v porovnaní s referenčnými hodnotami pre samostatnú výrobu tepla a elektriny,

—

výroba v malých zariadeniach kombinovanej výroby a v zariadeniach kombinovanej výroby veľmi malých výkonov prinášajúca úspory primárnej energie sa môže považovať za vysokoúčinnú kombinovanú výrobu,

—

priame emisie oxidu uhličitého z kombinovanej výroby, pri ktorej sa používajú fosílne palivá, sú nižšie ako 270 g CO2 na 1 kWh energie z kombinovanej výroby (vrátane vykurovania/chladenia, elektriny a mechanickej energie).

—

Členské štáty pri výstavbe alebo významnej obnove zariadenia kombinovanej výroby zabezpečia, aby v existujúcich zdrojoch tepla nedošlo v porovnaní s priemernou ročnou spotrebou za predchádzajúce tri kalendárne roky plnej prevádzky pred obnovou k zvýšeniu využívania iných fosílnych palív ako zemného plynu a aby žiadne nové zdroje tepla v tomto systéme nevyužívali iné fosílne palivá ako zemný plyn.

d)

Členské štáty môžu na účely výpočtov podľa písmen b) a c) tejto prílohy používať iné intervaly predkladania správ než jeden rok.

e)

V prípade zariadení kombinovanej výroby veľmi malých výkonov môže byť výpočet úspor primárnej energie založený na atestovaných údajoch.

i)

v prípade zariadení kombinovanej výroby sa porovnanie so samostatnou výrobou elektriny opiera o zásadu porovnania rovnakých druhov paliva;

ii)

každé zariadenie kombinovanej výroby sa porovnáva s najlepšou dostupnou a ekonomicky zdôvodnenou technológiou samostatnej výroby tepla a elektriny na trhu v roku výroby zariadenia kombinovanej výroby;

iii)

referenčné hodnoty účinnosti zariadení kombinovanej výroby starších ako 10 rokov sa určia ako referenčné hodnoty 10-ročných zariadení;

iv)

referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a výroby tepla odrážajú klimatické rozdiely medzi členskými štátmi.

a)

obstarávajú iba tie produkty, ktoré spĺňajú kritérium stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369, ak ide o produkt, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa uvedeného nariadenia alebo súvisiaca vykonávacia smernica Komisie;

b)

obstarávajú iba tie produkty, ktoré sú v súlade s referenčnými hodnotami energetickej účinnosti stanovenými vo vykonávacom opatrení podľa smernice 2009/125/ES prijatom po nadobudnutí jej účinnosti, ak ide o produkt, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) a vzťahuje sa naň uvedené vykonávacie opatrenie;

c)

vynakladajú maximálne úsilie na to, aby obstarávali iba také produkty a služby, ktoré spĺňajú aspoň technické špecifikácie stanovené na „základnej“ úrovni v príslušných kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania, a to okrem iného v kritériách pre dátové centrá, serverovne a cloudové služby, kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania osvetlenia pozemných komunikácií a dopravnej signalizácie a kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania počítačov, monitorov, tabletov a smartfónov, ak sa na produkt alebo službu vzťahujú kritériá Únie týkajúce sa zeleného verejného obstarávania, ktoré majú význam z hľadiska energetickej efektívnosti produktu alebo služby;

d)

obstarávajú iba pneumatiky, ktoré spĺňajú kritérium triedy najvyššej energetickej úspornosti palív, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 (73). Táto požiadavka nebráni verejným orgánom obstarávať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti za mokra alebo triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je takéto obstarávanie zdôvodnené bezpečnosťou alebo zdravím obyvateľstva;

e)

vo svojich výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek na poskytovanie služieb požadujú od poskytovateľov služieb, aby na účely poskytovania predmetných služieb používali iba produkty, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) , b) a d). Táto požiadavka sa uplatňuje len na nové produkty, ktoré poskytovatelia služieb obstarali čiastočne alebo úplne na účely poskytovania predmetnej služby;

f)

obstarávajú iba také budovy alebo uzatvárajú nové zmluvy o prenájme len takých budov, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v článku 4 ods. 1 smernice 2010/31/EÚ, okrem prípadov, ak predmetom obstarávania je:

1.

Povinné, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty alebo vykonávajúce orgány verejnej moci môžu na výpočet úspor energie použiť tieto metódy:

2.