Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Dobrovoľníci – občania formujú budúcnosť Európy

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 152/04)

Spravodajca:

Krzysztof PATER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25.3.2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	24.11.2021
Prijaté v pléne	8.12.2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	214/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV konštatuje, že v diskusii o budúcnosti Európy si musia tvorcovia politík uvedomiť, že budúcnosť Európy bude formovaná nielen politikmi a inštitúciami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ale aj miliónmi občanov – dobrovoľníkov, ktorí každý deň vynakladajú čas a energiu a konajú solidárne v záujme spoločného dobra v rámci organizácií občianskej spoločnosti i mimo nich.

1.2.

Dobrovoľníctvo zahŕňa milióny občanov v Európskej únii, ktorí zo solidarity voči ostatným ľuďom pomáhajú jednotlivo alebo v rámci organizovaných štruktúr (neformálnych aj formálnych). Toto hnutie si vyžaduje systematickú a premyslenú podporu na úrovni EÚ aj členských štátov, pretože jeho vplyv na sociálny rozvoj je mnohonásobne vyšší ako potenciálne náklady. EHSV by rád videl v nasledujúcich rokoch pozitívne kvalitatívne zmeny v tejto podpore, ktoré budú lepšie odrážať hodnotu dobrovoľníkov pre budúcnosť Európy.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby podnikla kroky na vyhlásenie roku 2025 za Európsky rok dobrovoľníkov, pričom sa domnieva, že by šlo o: — spôsob, ako vzdať úctu miliónom dobrovoľníkov, ktorí preukazujú svoju významnú sociálnu úlohu, najmä v posledných mesiacoch svojou prácou v boji proti dôsledkom pandémie, — spôsob ďalšej propagácie myšlienky dobrovoľníctva v spoločnostiach členských štátov, podnecovania väčšieho počtu ľudí k dobrovoľníctvu a preukázania, že ide o inkluzívnu, univerzálnu aktivitu, ktorá zahŕňa ľudí zo všetkých skupín a prostredí bez ohľadu na ich vek a postavenie v spoločnosti, — príležitosť na výmenu skúseností a know-how medzi orgánmi členských štátov o právnych a politických nástrojoch na podporu aktivít dobrovoľníkov, — inšpiráciu pre Európsku komisiu rozšíriť a vytvoriť nové programy zamerané na dobrovoľníkov všetkých vekových skupín; — spôsob, ako propagovať porozumenie projektom, ktoré majú mimoriadny význam pre budúcnosť Európy a jej občanov, objektívnym údajom a faktom, a bojovať proti falošným a neobjektívnym informáciám.

1.4.

Aktivita dobrovoľníkov má skutočnú ekonomickú hodnotu (v mnohých krajinách predstavuje viac ako 2 % HDP); v mnohých spoločenských sférach sú dobrovoľníci potrební na zabezpečenie základných potrieb občanov vrátane ich bezpečnosti; dobrovoľníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení všetkých cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; a dobrovoľníci sú majú zastúpenie v každej sociálnej a vekovej skupine. EHSV sa preto domnieva, že je nerozumné obmedzovať programy podpory dobrovoľníkov na úrovni EÚ a financované EÚ iba na mladých ľudí.

1.5.

V nadväznosti na stanovisko prijaté v roku 2013 (1) EHSV opäť vyzýva Európsku komisiu, aby podnikla rozhodné kroky s cieľom vypracovať podrobné pravidlá umožňujúce porovnateľný zber údajov o dobrovoľníckej činnosti zo všetkých členských štátov, pričom zdôrazňuje, že bez spoľahlivých údajov nie je možné dosiahnuť účinnú politiku v akejkoľvek oblasti.

2.   Pojem dobrovoľnícka činnosť

2.1.

Oficiálne vymedzenie pojmu „dobrovoľnícka činnosť“ v EÚ neexistuje, ale vo všeobecnosti sa rozumie, že zahŕňa akúkoľvek formu dobrovoľníckych aktivít, formálnych alebo neformálnych, ktoré daná osoba vykonáva podľa vlastného rozhodnutia a bez nároku na odmenu a ktoré prispievajú k spoločnému dobru.

2.2.

Vymedzenie dobrovoľníckej práce, ktorú v roku 2011 zverejnila Medzinárodná organizácia práce vo svojej príručke Manual on the Measurement of Volunteer Work (Príručka pre posudzovanie dobrovoľníckej práce), je v súlade so spoločným chápaním dobrovoľníckej činnosti. Podľa tohto vymedzenia dobrovoľnícka práca označuje „dobrovoľnú (nepovinnú) nezárobkovú činnosť, t. j. čas, ktorý jednotlivci bezplatne venujú na aktivity vykonávané prostredníctvom nejakej organizácie alebo priamo v prospech iných osôb mimo vlastnej domácnosti“ (2). Toto vymedzenie možno použiť v medzinárodnom porovnávacom výskume na označenie formálnej dobrovoľníckej činnosti (často označovanej ako nepriama dobrovoľnícka práca) a neformálnej dobrovoľníckej činnosti (ktorú MOP nazýva „priama dobrovoľnícka práca“ (3)) v rôznych kultúrnych a právnych systémoch. EHSV poukazuje na to, že uznesenie týkajúce sa štatistiky práce, zamestnanosti a nedostatočného využívania pracovnej sily prijaté 19. medzinárodnou konferenciou MOP štatistikov práce v októbri 2013 (4) (ktoré obsahuje nové vymedzenie práce, v ktorom sa rozlišuje medzi platenou a neplatenou prácou, a zmeny zberu údajov o práci) by malo zlepšiť schopnosť posudzovať dobrovoľnícku činnosť nezávisle od iných foriem neplatenej práce, ako je starostlivosť o ľudí vo vlastnej domácnosti.

2.3.

Analýzy dobrovoľníckej činnosti sú veľmi často založené na rozdiele medzi formálnou a neformálnou dobrovoľníckou činnosťou. Formálna dobrovoľnícka činnosť zahŕňa činnosti v organizačnom kontexte, zahŕňa zapojenie ľudí prostredníctvom organizovaných (štruktúrovaných) orgánov, akými sú mimovládne organizácie, kluby alebo verejné inštitúcie. Neformálna dobrovoľnícka činnosť predstavuje neplatenú pomoc, ktorú jednotlivci poskytujú iným ľuďom mimo ich vlastných domácností alebo blízkej rodiny, ale nie v kontexte formálnej organizácie. EHSV s poľutovaním konštatuje, že ľudia, ktorí ponúkajú pomoc, príjemcovia ich činností alebo právne rámce pre dobrovoľníctvo v niektorých členských štátoch EÚ často neformálnu dobrovoľnícku činnosť nepovažujú za dobrovoľnícku činnosť. Aj preto sa v súčasnosti úloha dobrovoľníkov podceňuje.

2.4.

Dobrovoľnícka činnosť môže prebiehať jednorazovo v súvislosti s udalosťou alebo pomocou pri odstraňovaní následkov katastrof, napr. po požiari alebo povodni. Dobrovoľnícka činnosť môže predstavovať aj trvalejší záväzok. Môže to byť v sektoroch „súvisiacich s ľuďmi“, napr. v sociálnych službách, zdravotníctve, vzdelávaní, športe atď., alebo sa môže týkať projektov v oblasti životného prostredia a infraštruktúry, ako je ochrana a obnova prírodných zdrojov alebo údržba verejných záhrad. V tejto súvislosti môže dôjsť aj k jednorazovej dobrovoľníckej činnosti, ale v týchto sektoroch sa angažujú pravidelnejšie sa zapájajúci dobrovoľníci.

2.5.

EHSV zdôrazňuje, že právne rámce pre dobrovoľnícku činnosť v Európe by mali byť podporovať a uľahčovať kvalitnú dobrovoľnícku činnosť a nemali by jej vytvárať zbytočné prekážky. Mali by sa starostlivo vykonávať požiadavky, akými sú poistenie dobrovoľníka, dohody o dobrovoľníckej činnosti a kontrola výpisu z registra trestov, pričom základnými zásadami by mali byť kvalita a prístup.

2.6.

EHSV vo svojom stanovisku z roku 2013 uviedol: „Na základe v súčasnosti dostupných údajov o dobrovoľníckej činnosti nie je možné vypracovať analýzu, o ktorú EK, Európsky parlament, Európska rada alebo EHSV žiadajú vo svojich dokumentoch. V súčasnosti nie je možné spoľahlivo monitorovať hospodársky význam dobrovoľníckej činnosti alebo jej prínos k politike na úrovni EÚ. Nedá sa určiť celkový čas venovaný dobrovoľníckej činnosti ani jej peňažná hodnota, a tak zhodnotiť jej rozsah na základe univerzálnych ekonomických ukazovateľov, ako je miera národnej zamestnanosti (počet osôb pracujúcich v národnom hospodárstve) alebo HDP.“ EHSV takisto vyzval na prípravné práce, ktoré by na základe rámcového návrhu MOP mali viesť k vymedzeniu podrobných pravidiel vykonávania výskumu v EÚ. EHSV s poľutovaním konštatuje, že odvtedy, čo sa zaviedol spoločný systém posudzovania hodnoty dobrovoľníckej činnosti v Európe, nedošlo k žiadnemu pokroku. Výbor preto opäť vyzýva Európsku komisiu, aby rozhodne konala pri uplatňovaní odporúčaní EHSV, pričom zdôrazňuje, že bez spoľahlivých údajov nie je možné presadzovať účinnú politiku v akejkoľvek oblasti.

2.6.1.

EHSV zdôrazňuje, že lepší zber údajov presahujúci rámec HDP a ekonomickú hodnotu, ktorý by sa zameriaval napríklad aj na čas venovaný zo strany dobrovoľníkov, ich vek, pohlavie, oblasti činnosti a pridanú hodnotu pre spoločnosť všeobecnejšie, ako sú zdravie a životné podmienky, ukazovatele kvality života a sociálnej súdržnosti, by bol všestranným prínosom.

2.6.2.

Iba niekoľko národných štatistických úradov iniciovalo a realizovalo výskum dobrovoľníckej práce na základe metodiky MOP a Poľsko je jedinou krajinou, ktorej národný štatistický úrad už vykonal takýto výskum dvakrát, a to v rokoch 2011 a 2016, pričom ďalšia štúdia je naplánovaná na začiatok roku 2022. V štúdii z roku 2011 sa hodnota dobrovoľníckej práce vyčíslila približne na 2,8 % HDP (5), štúdia z roku 2016 približne na 1,2 % HDP (6). Tento široký rozpor vyplynul z určitých zmien v metodike. Jednou z nich bola skutočnosť, že kým v roku 2011 otázky zahŕňali dobrovoľnícku činnosť, ktorú respondent vykonával v prospech rodinných príslušníkov, ale žijúcich v inej domácnosti, v roku 2016 sa na túto aktivitu neprihliadalo. Ďalšou zmenou bolo, že otázky v roku 2011 sa týkali činnosti počas celého roka 2010, zatiaľ čo v roku 2016 sa zohľadňovala iba dobrovoľnícka činnosť, ktorá sa vykonávala počas štyroch týždňov v prvom štvrťroku, ktorý bezprostredne predchádzal prieskumu. Tento príklad jasne ukazuje, že nie je možné získať porovnateľné údaje bez vypracovania spoločnej metodiky na úrovni EÚ, ktorú inicioval Eurostat.

2.7.

Dobrovoľnícka činnosť má hodnotu pre jednotlivcov, komunity, životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť ako jeden z najviditeľnejších prejavov solidarity. Podporuje a uľahčuje sociálne začlenenie, buduje sociálny kapitál a má transformačný účinok na spoločnosť. Rozvoj prosperujúcej občianskej spoločnosti so zapájajúcimi sa dobrovoľníkmi môže ponúknuť kreatívne a inovatívne riešenia spoločných výziev. Dobrovoľnícka činnosť prispieva k hospodárskemu rastu a ako taká si zaslúži konkrétne a cielené meranie z hľadiska ekonomického a sociálneho kapitálu. Zohráva takisto čoraz väčšiu úlohu v oblasti ochrany životného prostredia a pre mnohých dobrovoľníkov je zásadným zdrojom získavania poznatkov. S ohľadom na to by mali verejné politiky, aj keď sú priamo zamerané na podporu dobrovoľníkov, takisto odrážať potrebu podpornej infraštruktúry pre dobrovoľnícku činnosť s dostatočným a vhodným financovaním podporných opatrení, ako sú náklady na školenia a poistenie.

3.   Dobrovoľnícke činnosti na úrovni EÚ

3.1.

EHSV s poľutovaním konštatuje, že po skončení Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 (EYV2011) sa začala dobrovoľnícka činnosť z európskej agendy postupne vytrácať. V oficiálnych dokumentoch sa uvádzala iba zriedka – pri vytvorení Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EU Aid Volunteers) a Európskeho zboru solidarity a ako prioritná téma v programe „Európa pre občanov“.

3.2.

EHSV zdôrazňuje, že v členských štátoch sa uskutočnil len obmedzený počet výskumov dobrovoľníckej činnosti. Týkal sa rôznych aspektov dobrovoľníckej činnosti (napríklad miery účasti na dobrovoľníckej činnosti, demografického profilu zapojených ľudí a ich motivácie). Tento výskum nie je možné využiť na analýzu uskutočňovanú na úrovni celej EÚ, pretože chýba konzistentnosť metodických prístupov vrátane rozsahu vymedzenia dobrovoľníckej činnosti a rozdielov v termínoch výskumu. Správa, ktorú v roku 2010 vypracovala na žiadosť Európskej komisie poradenská spoločnosť GHK (7), je napriek svojim nedostatkom z hľadiska porovnateľnosti údajov stále posledným dostupným komplexným a hodnotným zdrojom údajov.

3.2.1.

Zo správy GHK vyplynulo, že 22 – 23 % občanov EÚ vo veku nad 15 rokov sa zapájalo do dobrovoľníckej činnosti, ktorá je vymedzená ako činnosť vykonávaná z vlastnej slobodnej vôle osoby, predovšetkým v rámci mimovládnej organizácie na neziskové účely.

3.2.2.

V správe sa zároveň uvádza, že vzhľadom na metodické rozdiely môže byť odchýlka vo výsledkoch často až 30 až 40 percentuálnych bodov.

3.3.

Modul ad hoc Sociálna/kultúrna účasť a materiálna deprivácia (8), ktorý bol v roku 2015 doplnený do výročného prieskumu Eurostatu o Príjmoch a životných podmienkach, obsahoval niekoľko otázok o dobrovoľníckych činnostiach. Na základe údajov získaných z tohto prieskumu sa odhaduje, že približne 18,9 % občanov EÚ sa zapájalo do formálnej dobrovoľníckej činnosti a približne 22,5 % do neformálnej dobrovoľníckej činnosti, čo je podobná miera zapájania občanov EÚ, ako sa uvádza v správe GHK.

3.4.

Rýchly prieskum Eurobarometra „Európska mládež“ zverejnený v apríli 2015 (9) obsahuje najnovšie dostupné údaje o aktivite mladých občanov EÚ vo veku 15 – 30 rokov. EHSV poznamenáva, že podobnosti medzi údajmi o mladých ľuďoch v tejto štúdii a údajmi o všetkých dospelých občanoch EÚ z iných štúdií jasne ukazujú, že všetky vekové skupiny sa do dobrovoľníckej činnosti zapájajú v rovnakej miere.

3.4.1.

Podľa prieskumu „Európska mládež“ sa 25 % mladých ľudí v EÚ za posledných 12 mesiacov zapojilo do organizovanej dobrovoľníckej činnosti, ale tento podiel sa medzi jednotlivými krajinami značne líši (od 10 % do 42 %).

3.4.2.

V tomto istom prieskume sa takisto dospelo k záveru, že: „Existujú dve hlavné oblasti zamerania dobrovoľníckych aktivít mladých ľudí: charita, humanitárna a rozvojová pomoc (44 %) a vzdelávanie, odborná príprava a šport (40 %)“. Zároveň ide o najbežnejšie dobrovoľnícke činnosti mladých ľudí v každom z členských štátov.

3.4.3.

93 % respondentov uviedlo, že v zahraničí ešte nikdy nevykonávali dobrovoľnícku činnosť.

3.4.4.

Nový Európsky zbor solidarity, ktorý v súčasnosti zahŕňa dobrovoľnícku činnosť v situáciách humanitárnej pomoci (v minulosti ho zastrešovali dobrovoľníci pomoci EÚ), by mal mať dostatočnú silu a rozsah, aby viedol k väčšiemu zapájaniu mladých ľudí do dobrovoľníckej činnosti, a to najmä v iných krajinách, v rámci programu aj mimo neho. Na dosiahnutie tohto cieľa by mali byť poskytnuté potrebné zdroje. Takisto by sa mala preskúmať možnosť rozšírenia programu na podporu zapájania sa do dobrovoľníckej činnosti medzi ľuďmi staršími ako 30 rokov alebo by sa alternatívne mali poskytnúť ďalšie zdroje EÚ na rozvoj paralelného programu bez obmedzenia veku.

3.5.

V januári 2021 Európska komisia zverejnila Zelenú knihu o starnutí, v ktorej sa zdôrazňuje, že veľký počet starších ľudí naďalej aktívne a hodnotne prispieva k spoločnosti a hospodárstvu, pričom 20 % osôb vo veku 65 až 74 rokov sa zapája do formálnej dobrovoľníckej činnosti a ľudia vo veku nad 75 rokov sa takisto angažujú, pokiaľ to ich zdravotný stav umožňuje.

3.6.

V septembri 2020 Rada Európskej únie zverejnila konečné závery na tému „Ľudské práva, účasť a životné podmienky seniorov v ére digitalizácie (10), v ktorých okrem iného vyzvala Komisiu, aby zvážila zriadenie digitálnej platformy pre „účasť a dobrovoľníctvo po skončení pracovného života“.

3.6.1.

Takáto platforma by mohla poskytovať starším ľuďom informácie o zapojení sa do dobrovoľníckej činnosti v iných krajinách, ako je ich krajina pôvodu. Mohli by sa na nej informovať miestne samosprávy a ostatní aktéri o tom, ako zapojiť starších ľudí do dobrovoľníckej činnosti a poskytnúť vedenie a informácie ľuďom, ktorí majú záujem nájsť si dobrovoľnícke príležitosti vhodné pre starších ľudí v celej Európe.

3.6.2.

EHSV dôrazne podporuje zriadenie platformy, ktorá by integrovala existujúce platformy a zabránila duplicite úsilia, pričom zdôrazňuje, že dobrovoľnícka činnosť starších ľudí zohráva dôležitú úlohu pre tých, ktorých ich činnosť podporuje, ako aj pre samotných dobrovoľníkov tým, že im umožní zostať aktívnymi nad rámec zamestnania, pretože to má významný pozitívny vplyv na ich duševnú a fyzickú pohodu.

3.6.3.

EHSV poukazuje na to, že Európsky zbor solidarity pre mladých ľudí a navrhovaná platforma na podporu starších dobrovoľníkov by mali poskytnúť základ pre komplexnejšiu a prierezovejšiu európsku politiku v oblasti dobrovoľníckej činnosti, ktorá posilní solidaritu a zodpovednosť medzi ľuďmi všetkých vekových skupín, ktorí slobodne prispievajú k budúcnosti Európy založenej na solidarite a európskych hodnotách.

3.6.4.

EHSV odporúča, aby táto platforma postupne zahŕňala širšie vekové skupiny dobrovoľníkov a aby ju sprevádzalo väčšie úsilie o odstraňovanie prekážok cezhraničného dobrovoľníctva, ako je strata práv na verejné výhody a podporné systémy, práva na pobyt a súvisiace ustanovenia, ako je prístup k zmluve o pripojení mobilných telefónov a internetu.

3.7.

Mnoho dobrovoľníkov v celej Európe sa zapája do činností, ktoré sú v súlade s dlhodobými projektmi Európskej komisie týkajúcimi sa EÚ (s mimoriadnym významom pre budúcnosť Európy, napríklad pokiaľ ide o očkovanie, digitalizáciu, otázky klímy, finančné reformy, diskusiu o jadrovej energii, reformy v oblasti práce a pod.). Keďže občania musia získať faktické a nezaujaté informácie o kľúčových návrhoch inštitúcií EÚ, aby ich mohli podporiť, EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby aktívne podporovala tie činnosti dobrovoľníkov, ktoré môžu pomôcť získať podporu občanov pre kľúčové projekty EÚ, a to aj znížením rizika falošných a neobjektívnych informácií.

3.8.

Zvýšenie paušálneho a jednorazového financovania projektov by malo umožniť uznanie príspevku dobrovoľníkov ako spolufinancovania grantov EÚ. V praxi to však nefunguje dobre, pretože čas vynaložený na dobrovoľnícku činnosť nemožno vo všeobecnosti zahrnúť do účtovníctva organizácie. Mnoho agentúr spravujúcich granty EÚ okrem toho požaduje, aby boli príjmy z platieb poskytnuté v plnej výške paušálnych a jednorazových platieb, čo je v rozpore so zámerom a duchom prístupu financovania ako metódy výpočtu. EHSV v tejto súvislosti opakuje svoje požiadavky uvedené v stanoviskách prijatých v rokoch 2006 (11) a 2013 (12) a vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte neboli v plnej miere implementované. EHSV poznamenáva, že programy financovania Rady Európy majú mechanizmus, ktorý zahŕňa dobrovoľnícky čas ako formu spolufinancovania ich grantov.

3.9.

EHSV rozhodne podporuje súťaž o Európske hlavné mesto dobrovoľníctva (13), ktorú začalo organizovať Centrum pre európske dobrovoľníctvo v roku 2013 ako súčasť odkazu Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 a ktorá spája miestne politiky a postupy dobrovoľníctva s európskym kontextom a európskymi hodnotami a politickými rámcami. EHSV požaduje, aby túto iniciatívu stimulovali a podporovali všetky inštitúcie EÚ, ale aby sa osobitne zamerala aj na nižšiu než vnútroštátnu úroveň ako spôsob, akým sa občania dostanú bližšie k tvorcom politík EÚ, a na preukázanie podpory činností založených na solidarite na úrovni EÚ a aktívnych občanov prispievajúcich k budúcnosti Európy. EHSV žiada Európsku komisiu, aby aktívne podporovala šírenie osvedčených postupov vo verejných politikách, ktoré podporujú dobrovoľnícku činnosť na miestnej úrovni, pričom by sa mali osobitne využiť príklady z obcí, ktoré sa prihlásili do súťaže Európske hlavné mesto dobrovoľníctva a vyhrali.

4.   Trendy v dobrovoľníckej činnosti

4.1.

EHSV poukazuje na to, že prebiehajúce demografické zmeny budú mať v nasledujúcich rokoch vplyv na činnosť dobrovoľníkov.

4.1.1.

Európa má starnúcu populáciu a nižšiu pôrodnosť. To znamená, že je k dispozícii viac kvalifikovaných dobrovoľníkov na dlhšie obdobie, ale aj viac starších ľudí, ktorí potrebujú podporu dobrovoľníkov, pretože žijú dlhšie. S klesajúcou pôrodnosťou však môže vzniknúť nedostatok mladších ľudí, ktorí sa venujú dobrovoľníckej činnosti, a bude potrebných viac partnerských projektov pre dospelých a starších dobrovoľníkov.

4.1.2.

Európa má čoraz rozmanitejšiu a meniacu sa populáciu a na zabezpečenie sociálneho začlenenia bude potrebné urobiť viac. Členské štáty nemôžu toto všetko financovať z verejných financií, a aj keď na to majú finančné prostriedky, nejde len o peniaze. Na skutočné začlenenie je potrebný ľudskejší a solidárnejší prístup. Sú na to potrební dobrovoľníci, ktorí konajú zo solidarity. Väčšie úsilie je potrebné v boji proti osamelosti a pri poskytovaní podpory sociálnych služieb v prípade, že sú rodiny viac rozptýlené medzi krajinami a v rámci kontinentu. EHSV sa domnieva, že verejné orgány na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni by na to mali byť pripravené a že tento proces musí zahŕňať vytvorenie priaznivých podmienok na rozšírenie dobrovoľníckych činností.

4.1.3.

V členských štátoch sa vyberie menej daní a znižujú sa verejné rozpočty, ale zároveň je vyšší dopyt po službách. Väčšia nerovnosť a chudoba majú za následok väčšiu potrebu obyvateľstva, čo je však v kontraste so znížením financovania organizácií občianskej spoločnosti, ktoré by mohli – s podporou dobrovoľníkov – veľa urobiť na zlepšenie situácie jednotlivých občanov a rodín. EHSV upozorňuje, že sa musí nastaviť lepšia rovnováha.

4.2.

EHSV zdôrazňuje, že prebiehajúce zmeny v životnom štýle a druhoch činností, ktoré prinášajú spoločenské uznanie, alebo potreba rozvíjať nové zručnosti, ktoré môžu byť profesionálne užitočné pre mladšie generácie, môžu mať za následok nesúlad medzi záujmom občanov o dobrovoľnícku činnosť a skutočnými príležitosťami na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, a že miera dobrovoľníckej činnosti sa môže napriek vysokej „ponuke a dopytu“ znížiť. Tento jav je potrebné neprestajne monitorovať, aby v primeranom čase mohlo dôjsť k úpravám verejných politík.

4.3.

Je zrejmé, že dochádza k posunu od tradičnej, pravidelnej a dlhodobej dobrovoľníckej činnosti založenej na plánovaných a dlhodobejších záväzkoch k jednorazovej dobrovoľníckej činnosti. Mnoho dobrovoľníkov je pripravených podniknúť jednorazovú aktivitu, aj keď ide o jednorazovú udalosť, ale nechcú prijať žiadne dlhodobé osobné záväzky. Tento trend sa odráža v raste „dobrovoľníckeho turizmu“, keď ľudia cestujú za konkrétnym účelom dobrovoľníckej činnosti alebo využívajú možnosti dobrovoľníckej činnosti na dovolenke. Je potrebné venovať veľkú pozornosť tomu, aby tento druh dobrovoľníckej činnosti zahŕňal vo svojej podstate skutočné spoločenské potreby. Ak by dobrovoľníctvo mohlo spôsobiť viac škody ako úžitku, napr. v ústavných zariadeniach s deťmi alebo inými zraniteľnými osobami (napr. detské domovy), malo by sa zakázať.

4.4.

Ďalším trendom pozorovaným v posledných rokoch je vznik sprostredkovateľov, akými sú sociálne alebo vzdelávacie inštitúcie, náboženské organizácie, organizátori dobrovoľníckej činnosti v rodinách, miestne dobrovoľnícke centrá alebo dobrovoľnícka činnosť zamestnancov (podnikov). Tieto orgány pomáhajú dobrovoľníkom nájsť miesto činnosti, pričom hľadajú organizácie, ktoré dobrovoľníkov umiestnia priamo. Poskytuje sa tak podpora ľuďom, ktorí hľadajú príležitosť začať s dobrovoľníckou činnosťou. Existuje však riziko, že činnosti týchto sprostredkovateľov môžu nepriaznivo ovplyvniť vnímanie dobrovoľníctva v spoločnosti – najmä ak sa ich činnosti napríklad skomercializujú.

4.5.

Pokroky v online možnostiach a sociálnych médiách umožňujú občanom jednoduchšiu organizáciu dobrovoľníckej práce ad hoc. Vďaka tomu sú všetky druhy dobrovoľníckych príležitostí pre občanov rýchlejšie dostupné, keďže online platformy spájajú ponuku s dopytom. Rýchly vzostup nových technológií umožnil vznik nových foriem dobrovoľníckej činnosti, ako je napríklad online dobrovoľníctvo, ktoré nezávisí od konkrétneho času a miesta a je možné ho vykonávať všade tam, kde má dobrovoľník prístup online a zariadenie, z ktorého je možné sa pripojiť.

4.5.1.

EHSV však poukazuje na to, že je potrebné dbať na to, aby sa z dobrovoľníctva nevylúčili osoby bez prístupu na internet.

4.5.2.

EHSV zdôrazňuje, že právne rámce pre dobrovoľnícku činnosť v členských štátoch musia držať krok s touto zmenou a zabezpečiť, napríklad pokiaľ ide o ochranu údajov, aby boli zraniteľní ľudia naďalej chránení a dobrovoľníci boli vhodne vyškolení, a to aj vtedy, keď vykonávajú neformálnu dobrovoľnícku činnosť ad hoc spôsobom. Tvorcovia politík by sa nemali domnievať, že nie je potrebné financovať dobrovoľnícku podporu a organizácie infraštruktúry, keď sa ľudia môžu sami organizovať online.

4.6.

EHSV vidí potrebu väčšej medziodvetvovej spolupráce medzi sociálnymi partnermi v rámci dobrovoľníckej činnosti zamestnancov. Na to, aby mali zamestnávatelia a zamestnanci čo najväčší vplyv, by sa mali radšej spojiť s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sú odborníkmi v tejto oblasti a/alebo vo veci, ktorú chcú podporiť, ako pokúšať sa realizovať programy dobrovoľníckej činnosti sami.

4.7.

EHSV uznáva, že „dobrovoľnícky turizmus“ je v Európe rastúcim odvetvím a mal by sa regulovať, aby sa chránila integrita dobrovoľníctva, potenciálnych dobrovoľníkov a miestnych komunít.

4.8.

V rámci prieskumu Eurobarometra (14) 54 % mladých respondentov uviedlo, že im v priebehu dobrovoľníckych aktivít nevznikli žiadne výdavky, zatiaľ čo 28 % uviedlo, že im výdavky vznikli, ale nedostali žiadne príspevky, a 16 % vynaložilo výdavky a dostalo príspevky na tieto výdavky. Tieto údaje musia príjemcovia alebo koordinátori práce dobrovoľníkov vziať do úvahy, aby sa výdavky nestali prekážkou obmedzujúcou zapojenie mladých ľudí. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité nahradiť dobrovoľníkom aj malé výdavky, a očakáva, že národné a miestne orgány v členských štátoch budú presadzovať a podporovať tento prístup bez akýchkoľvek nepriaznivých daňových dôsledkov pre príslušných dobrovoľníkov alebo organizácie.

4.9.

V celej Európe existujú nezrovnalosti v právnych rámcoch a právnych a bezpečnostných požiadavkách na dobrovoľníkov a príjemcov ich pomoci. EHSV zdôrazňuje, že by sa mali podniknúť kroky na zefektívnenie systému z hľadiska bezpečnosti a prospechu pre všetkých. Na poistnom trhu vo všetkých krajinách by malo byť k dispozícii poistenie občianskej zodpovednosti dobrovoľníkov a mala by byť zavedená podpora vlády a/alebo nadácií na pokrytie nákladov. Výpisy z registra trestov pre dobrovoľníkov pracujúcich s deťmi alebo zraniteľnými osobami by mali byť povinné v každom členskom štáte a ľahko a lacno dostupné pre potenciálnych dobrovoľníkov. EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli tieto riešenia, a naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala najlepšie postupy v tejto oblasti. Tieto činnosti budú podporovať aj cezhraničné dobrovoľníctvo.

4.10.

EHSV sa domnieva, že čím je nižší vek, od ktorého sa môžu ľudia dobrovoľníctvu začať venovať, tým je väčšia pravdepodobnosť, že z nich vyrastú sociálne začlenení a angažovaní dospelí jedinci, ktorí svojím dielom prispejú k budúcnosti Európy. Mali by sa podporovať iniciatívy, ako sú programy vzdelávania v školách a dobrovoľníctvo v rodinách. V prípade potreby by sa mali prispôsobiť právne rámce tak, aby mladším ľuďom a deťom umožnili vykonávať dobrovoľnícku činnosť. Mládežnícke organizácie zohrávajú v tomto procese veľmi dôležitú úlohu, a preto by mali dostať vhodnú a dostatočnú podporu od verejných orgánov.

5.   Úloha dobrovoľníkov v komunite

5.1.

Niet pochýb o tom, že dobrovoľníci vytvárajú značnú ekonomickú, environmentálnu a sociálnu hodnotu. V neziskových organizáciách sú dobrovoľníci často nevyhnutní na zabezpečenie efektívneho plnenia úloh a sú jedným z najdôležitejších zdrojov týchto organizácií. Verejnosť ich často považuje za symbol činnosti týchto subjektov. Pre mnohých, najmä mladých ľudí, je dobrovoľníctvo niečím výnimočné. Často je to prvá činnosť, v rámci ktorej majú možnosť reagovať na skutočné sociálne potreby a sú schopní rýchlo vidieť účinky svojich činov ako angažovaní občania, čím sa výrazne zníži riziko sociálneho vylúčenia.

5.2.

V mnohých prípadoch je pre občanov právne náročnejšie zorganizovať sa v súvislosti s otázkami spoločného záujmu a zapojiť ľudí ako dobrovoľníkov, ktorí prispievajú do spoločnosti bez toho, aby hľadali osobný prospech. Mali by sa zaistiť práva združovania sa verejné financovanie, ako aj podpora organizácií občianskej spoločnosti. EHSV zdôrazňuje, že verejné financovanie organizácií občianskej spoločnosti vo veľkej miere prispieva nielen k ich funkcii a úlohe v spoločnosti, ale aj k zachovaniu ich nezávislosti a schopnosti zabezpečiť vnútorné demokratické procesy, ktoré umožnia uznanie a zastúpenie želaní ich členov bez vonkajších zásahov.

5.2.1.

Dobre fungujúca občianska spoločnosť je znakom zdravej demokracie a vo veľkej miere prispieva ku kvalite života, mieru a stabilite. Participatívna demokracia je doplnkom zastupiteľskej demokracie, a nie hrozbou.

5.2.2.

V prípade organizácií koordinujúcich činnosti dobrovoľníkov verejné financovanie umožňuje prostredníctvom špecifického pákového mechanizmu dosiahnuť oveľa vyšší prínos pre spoločnosť, prínos, ktorý má skutočnú ekonomickú hodnotu.

5.3.

Ľudia v Európe sa v súčasnosti s väčšou pravdepodobnosťou zapoja do krátkodobých dobrovoľníckych aktivít, často s jasným osobným prospechom, napr. dobrovoľnícka činnosť na festivale alebo koncerte, ako by prijali dlhodobý záväzok a riešili určitú spoločenskú potrebu. EHSV by chcel, aby tvorcovia politík urobili viac pre podporu pridanej hodnoty dobrovoľníckej práce ako sociálneho kapitálu, nielen v rámci súkromnej príležitosti alebo mechanizmu šetrenia nákladov na ľudské zdroje. Verejné orgány musia pomôcť dobrovoľníkom a organizáciám podporujúcim ich aktivity lepšie ukázať ich hodnotu a dosah, aby mohli dobrovoľníkov aj naďalej priťahovať, pretože občania majú čoraz viac možností, ako využívať svoj voľný čas.

5.4.

Počas pandémie COVID-19 mohli mnohí tvorcovia politík a bežní občania vidieť konkrétny potenciál a skutočný vplyv dobrovoľníctva – štruktúrované činnosti koordinované verejnou inštitúciou alebo organizáciou a jednotlivé činnosti ad hoc, ktoré sa vykonávajú spontánne na základe vôle pomôcť. EHSV vzdal úctu státisícom dobrovoľníkov z celej Európy, ktorí v roku 2020 pomáhali ľuďom v núdzi v dôsledku pandémie, udelením Ceny za občiansku solidaritu (15) organizáciám a jednotlivcom zapojeným do dobrovoľníckych činností spojených s dôsledkom pandémie COVID-19.

5.5.

Pre pracovníkov s menej pravidelným pracovným časom a menej stabilným pracovným životom je náročnejšie prijať dlhodobé záväzky v rámci dobrovoľníckej činnosti. Napríklad pre pracovníkov obchodu, ktorých informujú s 24-hodinovým predstihom v prípade, že musia ísť pracovať, je mimoriadne ťažké záväzne sa venovať dobrovoľníctvu. To isté platí napríklad aj pre mnohých pracovníkov vykonávajúcich pohotovostnú službu. EHSV poukazuje na to, že dobrovoľnícke organizácie by mali byť podporované prostredníctvom know-how vrátane osvedčených postupov o budovaní dodatočných kapacít na zvládnutie tejto meniacej sa dostupnosti potenciálnych dobrovoľníkov a na rozvoj nových spôsobov riadenia dobrovoľníkov.

5.6.

Prideľovanie sociálnych pracovníkov (16) je prostriedkom na riešenie zlého zdravotného stavu bez predpisovania liekov alebo spolu s nimi. Dobrovoľnícka činnosť sa stala účinnou a čoraz obľúbenejšou súčasťou programov prideľovania sociálnych pracovníkov. Výskumy preukazujú, že dobrovoľníctvo má pozitívny vplyv na duševné zdravie a že účasť na dobrovoľníckych aktivitách v rámci prideľovania sociálnych pracovníkov je prospešná. EHSV sa domnieva, že dobrovoľníctvo ako postup prideľovania sociálnych pracovníkov by sa mal v Európe v širšej miere uplatňovať ako súčasť obnovy po pandémii COVID-19 a jeho vplyv by sa mal dôsledne monitorovať. Malo by sa zaistiť, aby organizácie, ktoré ponúkajú umiestnenie dobrovoľníkov ako súčasť programov prideľovania sociálnych pracovníkov, dodržiavali etické zásady a usmernenia pre kvalitu v rámci činností s veľkým vplyvom, na základe potrieb, s pridanou hodnotou a na základe dobrovoľnosti.

5.7.

EHSV vzhľadom na pozitívne účinky Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011, veľkú potrebu vytvoriť právny a sociálny rámec pre rozvoj dobrovoľníctva a významné zmeny v správaní dobrovoľníkov a potenciálnych dobrovoľníkov vyzýva Európsku komisiu, aby konala a vyhlásila rok 2025 za Európsky rok dobrovoľníkov.

5.7.1.

Európsky rok dobrovoľníkov by bol vhodným ocenením úsilia a vplyvu všetkých dobrovoľníkov počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a poukázal by na ich vplyv a dôležitosť pre obnovu a budúcnosť Európy založenú na solidarite, rešpekte, rovnosti a spoločných hodnotách.

5.7.2.

EHSV sa domnieva, že balík opatrení koordinovaných Európskou komisiou by bol impulzom pre členské štáty, aby komplexne podporovali dobrovoľnícke činnosti, so zreteľom na návrhy predložené EHSV, a že otázka činností vykonávaných dobrovoľníkmi bude trvalou, a nie príležitostnou súčasťou európskej politiky.

---

(1)  ECO/343 – Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti (Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 11).

(2)  Príručka MOP pre posudzovanie dobrovoľníckej práce.

(3)  Opis ukazovateľa: Dobrovoľnícka práca. MOP.

(4)  Uznesenie medzinárodnej konferencie MOP štatistikov práce.

(5)  Štatistiky Poľsko – Dobrovoľnícka činnosť 2011.

(6)  Štatistiky Poľsko – Dobrovoľnícka činnosť 2016.

(7)  Správa GHK Volunteering in the European Union (Dobrovoľníctvo v Európskej únii), GHK, 2010.

(8)  2015 EU-SILC Modul Sociálna/kultúrna účasť a materiálna deprivácia.

(9)  Rýchly prieskum Eurobarometra 408 – Európska mládež.

(10)  Závery Rady z 9. októbra 2020.

(11)  SOC/243 – Dobrovoľná činnosť, jej úloha v európskej spoločnosti a jej vplyv (Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 46).

(12)  ECO/343 – Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti (Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 11).

(13)  European Volunteering Capital – CEV.

(14)  Rýchly prieskum Eurobarometra 408 – Európska mládež.

(15)  Cena EHSV za občiansku solidaritu.

(16)  The Healing Power of Social Prescribing a Policy Statement on Volunteering & Social Prescribing – CEV 2019.