21.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 341/50

1.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že je potrebné prepracovať obidve smernice s cieľom čeliť demografickým a ekonomickým výzvam.

1.2

Európska únia naliehavo potrebuje inteligentnú a pevne stanovenú migračnú politiku, ak chce dosiahnuť ciele stanovené prostredníctvom stratégie Európa 2020 a ostatných hlavných iniciatív. Ak chce Európska únia naďalej zostať centrom inovácií a silným hospodárskym centrom, musí pritiahnuť talenty a zabezpečiť účinnú výmenu odborníkov.

1.3

Výbor sa domnieva, že politika na podporu migrácie a mobility musí byť pevne ukotvená v systéme základných ľudských práv. Zásady Charty základných práv sa musia uplatňovať v praxi na všetkých úrovniach.

1.4

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali zložité situácie, v ktorých sa nachádzajú zraniteľní štátni príslušníci tretích krajín, a navrhli členským štátom prijať aktívne opatrenia na ich vyriešenie. Je potrebné odhodlane bojovať proti prípadom diskriminácie, a to na všetkých úrovniach.

1.5

Výbor v plnej miere podporuje opatrenia Európskej komisie na rozvoj bilaterálnych partnerstiev v oblasti mobility, ktoré ponúkajú rámec na spoluprácu medzi Európskou úniou a krajinami mimo EÚ, najmä s krajinami, ktoré s ňou priamo susedia.

1.6

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali rodový rozmer a vypracovali programy na podporu výraznejšieho zastúpenia žien v tomto rámci.

1.7

Je potrebné dôkladne preskúmať prekážky brániace udeľovaniu víz, bez ohľadu na to, o aké prekážky ide, a určiť opatrenia na ich odstránenie. Proces udeľovania víz musí byť jednoduchý, primeraný, dostupný a nediskriminačný.

1.8

Výbor upozorňuje, že pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám, je dôležité, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.

1.9

Výbor upriamuje pozornosť na to, že je potrebné zabezpečiť primeranú ochranu pre študentov, výskumných pracovníkov a dobrovoľníkov, ako aj pre pracovníkov aupair, ak vykonávajú platenú činnosť alebo sú aktívni na trhu práce. Platené činnosti často maskujú pracovné vzťahy a zneužívanie, ktoré môže vyplývať z takýchto situácií, a je potrebné im predchádzať prostredníctvom rovnakého zaobchádzania so všetkými týmito kategóriami. Osobitnú pozornosť treba venovať osobám a najmä ženám, ktoré vykonávajú domáce práce formou „aupair“.

1.10

Výbor oceňuje článok 24, ktorý umožňuje, aby si štátni príslušníci tretích krajín hľadali prácu počas 12 mesiacov po ukončení výskumnej činnosti alebo štúdia. Ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní uvedené v smernici 2011/98/EÚ však obsahujú odchýlky, ktoré sa zdajú byť neprimerané vzhľadom na ciele návrhu na prepracovanie obidvoch smerníc.

1.11

Výbor sa domnieva, že komunikácia má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnej realizácie tejto politiky. Členské štáty a európske inštitúcie musia komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a zabezpečiť im prístup ku kvalitným informáciám.

2.1

EÚ čelí veľkým štrukturálnym výzvam demografickej aj hospodárskej povahy. Počet aktívneho obyvateľstva klesá a podniky majú ťažkosti s hľadaním kvalifikovaných pracovníkov.

2.2

Komplexný prístup EÚ k migrácii a mobilite vytvára všeobecný rámec pre jej migračnú politiku. Takisto vymedzuje spôsob, akým EÚ organizuje dialóg a spoluprácu s krajinami mimo EÚ.

2.3

EÚ taktiež súrne potrebuje inováciu. Ciele stratégie Európa 2020 a iniciatívy Únia inovácií stanovujú nárast objemu investícií v oblasti výskumu a inovácie, čo si vyžaduje vytvoriť približne jeden milión dodatočných pracovných miest v oblasti výskumu. Prisťahovalectvo z krajín mimo EÚ môže byť zdrojom kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov, ktorých členské štáty môžu a musia prilákať.

2.4

Článkom 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únia poveruje úlohou rozvíjať spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch.

2.5

Smernica 2004/114/ES obsahuje povinné ustanovenia týkajúce sa prijímania študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Uplatňovanie smernice na žiakov, dobrovoľníkov a neplatených stážistov zostalo pre členské štáty voliteľnou možnosťou. V smernici 2005/71/ES sa stanovuje zrýchlený postup prijímania výskumných pracovníkov z tretích krajín, ktorí uzavreli dohodu o hosťovaní s výskumnou organizáciou schválenou členským štátom.

2.6

Komisia v roku 2011 predložila Európskemu parlamentu a Rade správy o začatí uplatňovania týchto dvoch smerníc. Správy poukázali na to, že smernice majú niekoľko nedostatkov.

2.7

Najväčší problém v spojitosti s týmito dvomi smernicami predstavujú povolenia na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ (dlhodobé víza a/alebo povolenia na pobyt). Právne ustanovenia sú často komplexné a nejasné, pričom postupy sú nadmerne dlhé a nie vždy sa uplatňujú spravodlivo alebo dôsledne. Súčasné ustanovenia o prisťahovalectve nepoukazujú v dostatočnej miere na programy Únie, ktoré zahŕňajú opatrenia týkajúce sa mobility, ako Erasmus Mundus alebo Marie Curie.

2.8

Pokiaľ ide o trh práce, absolventi z tretích krajín nemajú dostatočné možnosti na to, aby si po skončení štúdia našli pracovné miesto, a to isté platí aj pre výskumných pracovníkov po ukončení ich výskumného projektu. V niektorých prípadoch sa štátni príslušníci tretích krajín nemôžu zamestnať na univerzitách, keďže tieto sú považované za súčasť verejného sektora. Prioritne treba podporovať prístup žien k vedeckým profesiám odstránením všetkých foriem priamej a nepriamej diskriminácie alebo ostatných prekážok, ktoré im bránia v tom, aby mohli zastávať vysokokvalifikované pozície vo vedeckej oblasti.

3.1

Výbor víta iniciatívu Európskej komisie a domnieva sa, že obidve smernice je potrebné prepracovať.

3.2

Otvorenie Únie smerom von zostáva naďalej prioritou, hoci tento cieľ sa za súčasných podmienok dá len ťažko dosiahnuť. Únia musí uľahčiť mobilitu a využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na to, aby občania tretích krajín mali lepší prístup k vzdelávaniu, výskumu a na trh práce.

3.3

Európska únia potrebuje nový prístup k ekonomickej migrácii, ktorá umožní štátnym príslušníkom tretích krajín získavať poznatky a zručnosti. Spolupráca s tretími krajinami musí povzbudzovať „mobilitu mozgov“, ktorá bude výhodná pre prijímajúce aj pre vysielajúce krajiny.

3.4

Európska komisia v októbri 2010 prijala iniciatívu, v ktorej navrhuje súbor odvážnych a potrebných opatrení a politík, prostredníctvom ktorých sa Európska únia pretransformuje na „Úniu inovácií“. EÚ potrebuje v tejto súvislosti zmierniť predpisy vzťahujúce sa na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.5

Štátni príslušníci tretích krajín môžu vniesť dynamiku a rozmanitosť do vzdelávacích, vedeckých, kultúrnych a ekonomických činností v Európe. Výbor sa domnieva, že uľahčenie mobility pre občanov tretích krajín by mohlo byť jednou z odpovedí na demografické výzvy a výzvy v oblasti hospodárskeho rozvoja v Európskej únii. Výbor sa zároveň domnieva, že politika na podporu mobility musí byť pevne ukotvená v systéme základných ľudských práv.

3.6

Výbor víta záväzok zjednotiť a zjednodušiť postupy pre vstup na územie Európskej únie. Súčasné hospodárske a politické podmienky môžu viesť k roztrieštenosti systémov, politík a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa štátnych príslušníkov tretích krajín.

3.7

Úlohou Únie je usmerňovať diskusie, hľadať spoločné riešenia, podporovať postupy a úsilie členských štátov, tretích krajín a ich štátnych príslušníkov.

3.8

Výbor takisto víta, že bolo objasnené, ktoré kategórie občanov tretích krajín majú uľahčený prístup na územie Únie. Vďaka tomu sa zvyšuje jasnosť a predvídateľnosť pre členské štáty, ako aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Aj keď sú podmienky vstupu a pobytu odlišné, zahrnutím všetkých podmienok do novej smernice sa podporia kľúčové prierezové aspekty, ako je dodržovanie základných práv.

3.9

Štátni príslušníci tretích krajín majú určité práva aj povinnosti, ktoré musia poznať a plniť.

3.10

Výbor oceňuje snahu o efektívnejšie prepojenie prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín s hlavnými oblasťami politiky týkajúcimi sa migrácie, vzdelávania a výskumu, a najmä v súvislosti s uznávanými programami, ako sú Erasmus Mundus a Marie Curie.

3.11

Výbor takisto víta, že sa venuje pozornosť základným právam štátnych príslušníkov tretích krajín. Napriek tomu je však potrebné sa viac sústrediť na aktívne opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie. Občania tretích krajín sa v každodennom živote často nachádzajú v situácii, keď sú zraniteľní, a to najmä študenti alebo osoby pracujúce ako aupair. Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali tieto situácie a navrhli členským štátom prijať aktívne opatrenia na ich vyriešenie.

3.12

Výbor vyjadruje znepokojenie v súvislosti so šírením rasistických a xenofóbnych postojov namierených proti štátnym príslušníkom tretích krajín. Ak sa im uľahčí mobilita a nepodarí sa potlačiť tieto postoje, budú ohrozené všetky politické ciele.

3.13

Výbor poukazuje na skutočnosť, že návrh obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré občanom tretích krajín uľahčia zapojenie do európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru a trhu práce.

3.14

Je potrebné povzbudzovať prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k formám zamestnania, ktoré kombinujú prácu so vzdelávaním a odbornou prípravou. Treba posilniť zásadu rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o zamestnávanie a pracovné podmienky osôb, ktorých postavenie upravujú skúmané smernice.

3.15

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu a členské štáty, aby zohľadnili rodový rozmer a vypracovali programy na podporu výraznejšieho zastúpenia žien v tomto rámci. Tento cieľ by mal byť prioritným v prípade mobility študentov a najmä výskumných pracovníkov.

3.16

Výbor si želá povzbudzovať členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zohľadnili širšiu škálu interakcií, vrátane interakcií v oblasti výskumu, vzdelávania a práce. Umelecká tvorba a tvorivé odvetvia sú v európskom priestore faktorom začlenenia, spoločenského pokroku ako aj hospodárskeho rozvoja.

3.17

Výbor povzbudzuje Európsku komisiu, členské štáty a Európsky parlament, aby posilnili ochranu na pracovisku, ako aj ochranu štátnych príslušníkov tretích krajín prijímaných na účel štúdia, výskumu alebo ako pracovníkov aupair, ak sú aktívni na trhu práce. Výbor sa okrem toho domnieva, že je potrebné odstrániť odchýlky od ustanovení smernice 2011/98/EÚ o rovnakom zaobchádzaní, ktoré sa vzťahujú na študentov, výskumných pracovníkov a pracovníkov aupair.

4.1

Výbor považuje za vhodné rozšíriť všeobecnú oblasť uplatňovania smernice na platených stážistov a pracovníkov aupair.

4.2

Výbor sa domnieva, že v praxi pretrvávajú mnohé procedurálne a inštitucionálne prekážky brániace mobilite. Vzťahuje sa to najmä na postup udeľovania víz, ktorý je zdĺhavý, nepredvídateľný a dokonca svojvoľný. Pre osoby, ktoré si podávajú žiadosti o vízum, znamená veľmi vysoké náklady, v dôsledku čoho sú pre ne tieto doklady takmer nedostupné. Dostupnosť veľvyslanectiev alebo konzulátov je často obmedzená. Je potrebné dôsledne preskúmať tieto prekážky, bez ohľadu na to, o aké prekážky ide, a musia sa určiť opatrenia na ich odstránenie. Proces udeľovania víz musí byť jednoduchý, primeraný, dostupný a nediskriminačný.

4.3

Súkromný sektor je veľmi dôležitý pri dosahovaní cieľov spojených s financovaním a rozvojom výskumu. Podniky sa musia povzbudzovať, aby k získavaniu výskumných pracovníkov pristupovali proaktívne. Okrem toho by orgány členských štátov v spolupráci so súkromnými inštitúciami a podnikmi mali vytvoriť osobitné opatrenia, aby sa odstránili praktické prekážky brániace integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín. Napríklad založenie bankového účtu sa môže ukázať ako komplikované a zdĺhavé.

4.4

Výbor poukazuje na procedurálne ťažkosti pri udeľovaní víz osobám vykonávajúcim dobrovoľnícku činnosť. Dobrovoľníctvo je osobitnou činnosťou, ktorá nie je prácou ani vzdelávaním, ale do určitej miery v sebe zahŕňa prvky obidvoch činností. Je potrebné, aby dobrovoľníctvo bolo formálne uznané ako činnosť, ktorá opodstatňuje udelenie víza.

4.5

V tejto súvislosti sa výbor domnieva, že by bolo vhodné zapojiť miestne a regionálne orgány verejnej správy.

4.6

Pokiaľ ide o ustanovenie, že členské štáty môžu priznať priaznivejšie podmienky osobám, na ktoré sa vzťahuje návrh smernice, výbor víta toto ustanovenie vzhľadom na to, že umožňuje štátom vytvárať vlastné politiky ako prilákať štátnych príslušníkov tretích krajín na svoje územie. Aj keď sa tým nemení oblasť pôsobnosti smernice, politiky členských štátov by nemali diskriminovať určité skupiny štátnych príslušníkov alebo niektorých jednotlivcov.

4.7

Výbor v rámci tejto politiky podporuje rozvoj partnerstiev v oblasti mobility a zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spoluprácu EÚ s tretími krajinami v snahe zabezpečiť účinnú „mobilitu mozgov“. Rozvoj vzdelávania a výskumu v Európskej únii by sa nemal realizovať tak, že tretie krajiny budú ochudobnené o schopnosti vlastných občanov. Z návrhu Komisie jasne nevyplýva, aké sú konkrétne kroky v tomto smere.

4.8

Pokiaľ ide o situáciu študentov a novú kategóriu platených stážistov, výbor súhlasí s návrhom, podľa ktorého by študenti a platení stážisti mali právo zdržiavať sa v druhom členskom štáte počas obdobia od troch do šiestich mesiacov za predpokladu, že spĺňajú všeobecné podmienky stanovené v tejto smernici.

4.9

Výbor súhlasí s uľahčením prístupu študentov na trh práce v súlade s podmienkami stanovenými v smernici, ktoré im umožňujú pracovať najmenej 20 hodín týždenne. Každý členský štát určí v rámci sociálneho dialógu so sociálnymi partnermi maximálny počet hodín za týždeň alebo dní alebo mesiacov za rok, počas ktorých možno vykonávať túto činnosť, pričom to nesmie byť menej ako 20 hodín za týždeň alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok. Vzhľadom na to, že ich prioritným cieľom zostáva ukončenie štúdia, obdobie, počas ktorého sa im povoľuje vykonávať prácu, musí byť obmedzené tak, aby im umožnilo venovať sa štúdiu. O pokroku v štúdiu by sa malo pravidelne predkladať potvrdenie.

4.10

Výbor upozorňuje, že pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám, je dôležité, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu.

4.11

Výbor sa vo svojom stanovisku o zelenej knihe o ekonomickej migrácii, ktorá bola prijatá v roku 2006 (1), ako aj v stanovisku o jednotnom povolení zavedenom v roku 2008 (2) vyslovil za to, aby sa legálnym migrantom okrem rovnakého zaobchádzania na pracovisku (pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, zdravotná starostlivosť a bezpečnosť na pracovisku, právo združovať sa atď.), poskytlo aj právo na vzdelávanie a odbornú prípravu.

4.12

Členské štáty by mali zabezpečiť, že základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín sa dodržiavajú v praxi.

4.13

Výbor sa domnieva, že komunikácia má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnej realizácie tejto politiky. Členské štáty a európske inštitúcie musia komunikovať so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a zabezpečiť pre nich prístup ku kvalitným informáciám.

4.14

Európsky hospodársky a sociálny výbor bude i naďalej pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a európskymi inštitúciami a má v úmysle ďalej podporovať osvedčené postupy v oblasti prisťahovalectva a integrácie.