7.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 258/91

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na rozhodnutie UNFCCC č. 36/CP.7 o zlepšovaní účasti žien na zastupovaní zmluvných strán v orgánoch zriadených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a s Kjótskym protokolom z 9. novembra 2001,

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 18. septembra 2000,

—

so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o uplatňovaní hľadiska rovnosti v práci Európskeho parlamentu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 na tému 2050: budúcnosť začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0049/2012),

A.

keďže zmena klímy nie je rodovo neutrálna a má rodovo diferencované účinky;

B.

keďže spotreba a životný štýl majú významný vplyv na zmenu klímy;

C.

keďže ženy predstavujú približne 50 percent svetovej populácie, nesú však pomerne väčšiu zodpovednosť za každodenné rozhodnutia v oblasti spotreby a starostlivosti o deti a za činnosti týkajúce sa domácnosti; keďže modely správania v oblasti spotreby sa medzi ženami a mužmi líšia, pretože ženy spotrebovávajú udržateľnejším spôsobom než muži a prejavujú väčšiu ochotu konať v oblasti ochrany životného prostredia tak, že v oblasti spotreby robia udržateľnejšie rozhodnutia;

D.

keďže vzhľadom na úlohy pohlaví ženy neovplyvňujú životné prostredie tak isto ako muži a ich prístup k zdrojom a spôsoby, ako sa vyrovnávať so zmenou klímy a prispôsobiť sa jej, sú ovplyvnené diskrimináciou v oblasti príjmov, prístupu k zdrojom, politickej moci, vzdelaniu a zodpovednosti za domácnosť;

E.

keďže zmenou klímy sa umocnia rozdiely a hrozí, že politiky týkajúce sa zmeny klímy budú mať nepriaznivý dosah aj na rodovú rovnosť a práva žien, ak sa v nich od začiatku nebude zohľadňovať diskriminácia na základe pohlavia;

F.

keďže bez skutočnej rodovej rovnosti nebude existovať ani klimatická spravodlivosť a na odstránenie nerovností a boj proti zmene klímy by sa nemalo hľadieť ako na dva protikladné problémy;

G.

keďže demokracia, dodržiavanie ľudských práv a rovnosť príležitostí mužov a žien prispievajú k udržateľnému rozvoju a k ochrane životného prostredia;

H.

keďže všetky iné ako rodovo podmienené príčiny diskriminácie a zraniteľnosti (napríklad chudoba, zemepisná poloha, tradičné a inštitucionálne dôvody diskriminácie, rasa atď.) majú spoločné to, že bránia v prístupe k zdrojom a prostriedkom čelenia dramatickým zmenám, napr. zmene klímy;

I.

keďže v niektorých oblastiach je takmer 70 % žien zamestnaných v poľnohospodárstve (6), produkujú až 90 % niektorých obilnín (7), ale napriek tomu majú takmer nulové zastúpenie pri rokovaniach o rozpočte a v činnostiach v oblasti zmeny klímy;

J.

keďže 70 % chudobných ľudí, ktorí majú na prežitie denne menej ako 1 USD, sú ženy a keďže ženy vlastnia menej ako 1 % majetku na celom svete; keďže v rozvojových krajinách ženy v porovnaní s mužmi reinvestujú výrazne väčšiu časť svojho príjmu do rodiny;

K.

keďže plánovanie rodičovstva môže podstatne zlepšiť zdravotný stav v materstve a kontrolu nad veľkosťou rodiny a napokon aj zvýšiť nezávislosť a znížiť pracovnú záťaž žien, ktoré sú hlavnými osobami zabezpečujúcimi starostlivosť o deti, pričom sa zvýši odolnosť žien a ich rodín voči účinkom zmeny klímy, ako sa uvádza v 20-ročnom pláne prijatom na Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji;

L.

keďže problémy v oblasti životného prostredia, ktoré spôsobuje a prehlbuje zmena klímy, sú v súčasnosti dôvodom rastu nútenej migrácie, a preto existuje rastúca spojitosť medzi žiadateľmi o azyl a oblasťami so znehodnoteným životným prostredím; keďže je potrebná lepšia ochrana a presídlenie klimatických utečencov a tiež osobitná pozornosť venovaná ženám, lebo predstavujú najzraniteľnejšiu skupinu;

M.

keďže 75 až 80 % z celkového počtu 27 miliónov utečencov tvoria ženy a deti (8); keďže migrácia spôsobená zmenou klímy bude mať rôzny vplyv na mužov a ženy a na ženy často závažnejší; keďže sú potrebné osobitné ustanovenia týkajúce sa zdravia, bezpečnosti a nezávislosti, aby sa znížila zraniteľnosť žien v takýchto prípadoch vynútenej alebo dobrovoľnej migrácie;

N.

keďže podiel žien na politickom rozhodovaní a najmä na rokovaniach o zmene klímy je stále neuspokojivý a pokrok v tomto smere je veľmi slabý, či takmer nijaký; keďže ženy sú vo vedení delegácií zastúpené len 12 až 15 % a medzi delegátmi ich je približne 30 %;

O.

keďže dve tretiny všetkých negramotných ľudí tvoria ženy (9), a preto je prístup k informáciám a odbornej príprave prostredníctvom vhodných komunikačných prostriedkov nesmierne dôležitý, aby sa zaručila ich nezávislosť a začlenenie, najmä v naliehavých prípadoch, ako sú prírodné katastrofy;

P.

keďže prírodné katastrofy majú zo strednodobého a dlhodobého hľadiska dôležitý vplyv na vzdelanie, zdravie, štrukturálnu chudobu a presídľovanie osôb a keďže deti tvoria skupinu zvlášť ohrozenú dôsledkami prírodných katastrof; keďže je preukázaná súvislosť medzi výskytom katastrof a znížením vzdelanosti a keďže katastrofy výrazne zhoršujú rozdiel medzi pohlaviami v úrovni vzdelania;

Q.

keďže sucho a nedostatok vody v dôsledku zmeny klímy núti ženy viac sa venovať zabezpečeniu vody, potravín a energií a mladí často opúšťajú školy, aby matkám v týchto úlohách pomáhali;

R.

keďže ženy sú zároveň aj vplyvnými aktérmi zmien, sú celkovo aktívnejšie v rámci činností občianskej spoločnosti a ich plné zapojenie do každého aspektu boja proti zmene klímy by zaručilo spravodlivejšie a komplexnejšie a účinnejšie politiky na riešenie zmeny klímy, pokiaľ ide o aspekty prispôsobovania a zmierňovania jej vplyvov;

S.

keďže v dôsledku zodpovednosti za správu obmedzených prírodných zdrojov ženy získali dôležité poznatky o nutnosti trvalej udržateľnosti životného prostredia, čím dostali potenciálnu úlohu, ktorá by nemala byť zanedbaná pri rozvoji stratégií zameraných na prispôsobovanie sa zmene klímy a na jej zmierňovanie;

T.

keďže mechanizmy alebo financovanie určené na predchádzanie a prispôsobovanie sa katastrofám a ich zmierňovanie ostanú nedostatočnými, ak sa ženy nebudú v plnej miere zúčastňovať na procese navrhovania, rozhodovania a vykonávania; keďže sa osvedčenými postupmi, napríklad z Tuniska, Nikaraguy, Salvádoru a Hondurasu, dokázalo, že vedomosti a účasť žien zachraňujú životy pri zvládaní katastrof, posilňujú biodiverzitu a zlepšujú vodné hospodárstvo, posilňujú bezpečnosť potravín, zabraňujú rozširovaniu púští a podporujú verejné zdravie;

1.

berie na vedomie, že zmenou klímy sa okrem jej iných katastrofálnych následkov zvyšuje aj diskriminácia na základe pohlavia, a preto zdôrazňuje skutočnosť, že predchádzanie nebezpečnej zmene klímy musí byť absolútnou prioritou EÚ vnútornej, ako aj vonkajšej politiky;

2.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zapracovali a začlenili rodový aspekt do každej fázy politík v oblasti klímy od navrhovania až po financovanie, vykonávanie a hodnotenie s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia týkajúce sa klímy neviedli k zvýšeniu rodových rozdielov, ale naopak, aby boli prínosné aj pre postavenie žien;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na všetkých úrovniach rozhodovania zahrnuli ciele rodovej rovnosti a rodovej spravodlivosti do politík, akčných plánov a iných opatrení, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja, rizika katastrof a zmeny klímy tým, že budú robiť systematické analýzy podľa pohlavia, vytvoria ukazovatele a kritériá zohľadňujúce rodové špecifiká a vyvinú praktické nástroje; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o zmene klímy je potrebné brať do úvahy zásady rodovej rovnosti na všetkých úrovniach, od výskumu a analýzy až po návrh a uplatňovanie a rozvoj stratégií pre zmiernenie a prispôsobenie;

4.

pripomína, že Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej 4. hodnotiacej správe z roku 2007 potvrdil, že vplyv zmeny klímy na ľudí je rôzny v závislosti od ich pohlavia, veku a spoločenskej triedy, pričom pravdepodobne najväčšie dôsledky má na chudobné vrstvy; zastáva názor, že dosiahnutie rodovej rovnosti je kľúčovým činiteľom ľudského rozvoja a je základným cieľom v boji proti chudobe; žiada, aby sa pri zostavovaní politík týkajúcich sa rozvoja, ľudských práv a zmeny klímy všeobecne uplatňoval prístup založený na rodovej rovnosti; žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa Rámcový dohovor Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) vykonával v súlade s rámcami v oblasti ľudských práv, vnútroštátnymi a medzinárodnými dohodami o rodovej rovnosti a spravodlivosti vrátane Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

5.

zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy a jej negatívne vplyvy by mali byť tiež považované za oblasť súvisiacu s rozvojom, ktorá má rodové dôsledky a ktorá sa týka všetkých oblastí života (sociálnej, kultúrnej, hospodárskej a politickej) na miestnej až celosvetovej úrovni, a že od všetkých zúčastnených strán sa vyžaduje spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa v opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy a znižovania rizika katastrof zohľadňovalo rodové hľadisko, citlivo sa v nich pristupovalo k pôvodnému obyvateľstvu a dodržiavali sa ľudské práva;

6.

víta rastúcu informovanosť o rodovom aspekte zmeny klímy v rámci diskusií o klíme na vysokej úrovni a zásahov zo strany aktérov na vysokej úrovni; zdôrazňuje však potrebu konkrétnych krokov zameraných na začlenenie väčšieho počtu žien do diplomacie EÚ v oblasti klímy na všetkých úrovniach rozhodovania, a najmä do rokovaní v oblasti zmeny klímy prostredníctvom takých opatrení, ako napr. zavedenie 40 % kvóty v delegáciách;

7.

pripomína Komisii a členským štátom svoje uznesenie o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17) a naliehavo ich vyzýva, aby splnili svoj záväzok „usilovať sa o dosiahnutie zastúpenia žien vo všetkých príslušných orgánoch na úrovni najmenej 40 %“, ‚ked‘ ide o financovanie v oblasti klímy; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať túto zásadu aj na orgány činné v oblasti prenosu a prispôsobovania technológií;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní a hodnotení politík, programov a projektov v oblasti boja proti zmene klímy zhromažďovali rodovo diferencované údaje, špecifické pre jednotlivé krajiny, aby sa účinne vyhodnotili a riešili rôzne vplyvy, ktoré má zmena klímy na každé pohlavie, a aby sa vypracovali pokyny na prispôsobovanie sa zmene klímy s návrhom politík, ktoré môžu chrániť ženy a posilniť ich postavenie, aby sa mohli vyrovnať s účinkami zmeny klímy;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodovo citlivé štatistiky do všetkých politických oblastí týkajúcich sa životného prostredia s cieľom zlepšiť posúdenie všeobecnej situácie žien a mužov, pokiaľ ide o zmenu klímy;

10.

upozorňuje, že zahrnutie otázok týkajúcich sa podpory rodovej rovnosti a odstránenia diskriminácie do vonkajšej politiky EÚ by malo naďalej prispievať k tomu, že ženy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní, tvorbe politiky, riadení, zachovaní a sledovaní prírodných zdrojov, životného prostredia a v úsilí bojovať proti zmene klímy;

11.

žiada, aby sa spôsob, akým rast, spotreba a životný štýl ovplyvňujú zmenu klímy, monitoroval pomocou ukazovateľa, ktorý vyjadruje ohľaduplný prístup ku klíme (ako alternatíva k HNP);

12.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby posúdili, do akej miery politiky týkajúce sa klímy zohľadňujú potreby žien, a naliehavo ich žiada, aby pri vytváraní politiky trvalo udržateľného rozvoja zohľadňujúcej rodové špecifiká uplatňovali rodové hľadisko;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednoducho použiteľné nástroje na hodnotenie vplyvu projektov z rodového hľadiska počas všetkých fáz projektov, ako sú nástroje používané v prípade rozvojových projektov;

14.

žiada inkluzívne miestne riešenia a projekty vrátane zvyšovania informovanosti o existujúcich ohrozeniach a možnostiach ich riešiť, ako sú tradičné skúsenosti a poznatky pôvodného obyvateľstva, a najmä žien;

15.

poukazuje na skutočnosť, že ženy sú v celosvetovom meradle aktívnejšie, pokiaľ ide o činnosti občianskej spoločnosti, a preto vyzýva Komisiu, aby uľahčila a podporovala vytváranie sietí ženských organizácií a subjektov občianskej spoločnosti;

16.

vyzýva Komisiu, aby pripravila programy, v ktorých presun moderných technológií a know-how môže pomôcť rozvíjajúcim sa spoločenstvám a regiónom prispôsobiť sa zmene klímy;

17.

poukazuje na skutočnosť, že v rozvojových krajinách sveta majú hlavnú úlohu pri odbere vody a hospodárení s ňou ženy, keďže často sú to práve ony, kto vodu zachytáva, používa a rozdeľuje, a to nielen v domácnosti, ale aj pri poľnohospodárskych prácach; vyzýva Komisiu, aby poskytla rozvojovú pomoc na dostupné programy na hĺbenie studní s využitím energií z obnoviteľných zdrojov a jednoduchých systémov na úpravu vody, ktoré si nevyžadujú náročnú údržbu;

18.

žiada, aby sa budovanie kapacít a odbornej prípravy zohľadňujúce rodové hľadisko začlenilo do riešení zameraných na prispôsobenie sa zmene klímy, ktoré musia byť v súlade s osobitnými potrebami žien a zohľadňovať špecifické prekážky, ale aj schopnosti a skúsenosti žien;

19.

zdôrazňuje, že je dôležité spoliehať sa na znalosti žien a podporovať riešenia na miestnej úrovni, ktoré majú na každodenný život ľudí veľmi konkrétny vplyv, napríklad projekt v Južnej Afrike s názvom Girls in Risk Reduction Leadership (Vedúca úloha dievčat pri znižovaní rizík) alebo niekoľko projektov na pomoc skupinám žien pri inštalácii zariadení s pitnou vodou a záchodov v indických slumoch;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zvyšovania odolnosti žien zahrnuli rodové otázky do stratégií na predchádzanie a riadenie rizík spojených s prírodnými katastrofami a aby podporovali posilnenie postavenia a informovanosti žien prostredníctvom budovania kapacít pred katastrofami súvisiacimi s klímou, pri takýchto katastrofách a po nich, ako aj ich aktívne zapojenie do predvídania katastrof, systémov včasného varovania a predchádzania katastrofám;

21.

poznamenáva, že v mnohých spoločenstvách na svete sú ženy z dôvodu rodinných povinností zraniteľnejšie voči zmene životného prostredia, pričom táto zraniteľnosť sa vplyvom zmeny klímy ešte prehlbuje; poukazuje na skutočnosť, že na ženy vplývajú mnohé úlohy, ktoré zastávajú ako pestovateľky a obstarávateľky potravín, opatrovníčky a hospodárske subjekty;

22.

vyzýva na zvýšenie transparentnosti a inkluzívneho charakteru existujúcich mechanizmov a postupov plánovania, ako sú národné akčné programy na adaptáciu (NAPA) a budúce národné plány na prispôsobenie, a žiada, aby sa tieto zásady presadzovali v budúcich zmluvách, mechanizmoch a v rámci bilaterálnej spolupráce v oblasti klímy;

23.

zdôrazňuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vplyv okolností, ktoré súvisia so zmenou klímy, ako je podvýživa a výskyt infekčných chorôb, na zdravie človeka je iný u každého pohlavia; so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru úmrtnosti žien počas katastrof; domnieva sa, že rodovo zameraný výskum v oblasti vplyvu zmeny klímy na zdravie žien by pomohol dosiahnuť cielenejšie riešenie; vyzýva vlády všetkých krajín, aby vyvinuli väčšie úsilie na zabezpečenie lepšej prevencie, starostlivosti a prístupu k zdravotníckym službám a liekom predovšetkým pre ženy, pretože patria do zraniteľnej skupiny, aby sa najmä z pozície poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviazali uskutočňovať mnohé opatrenia, ktoré budú riešiť zdravotné riziká spojené so zmenou klímy, a aby vytvorili rámec na posudzovanie zdravotných rizík na základe pohlavia a prijali opatrenia na zmierenie a prispôsobenie v súvislosti so zmenou klímy;

24.

zdôrazňuje, že 70 % najchudobnejších obyvateľov sveta tvoria ženy, ktoré vykonávajú dve tretiny všetkej práce, ale vlastnia menej ako 1 % všetkých majetkov; poznamenáva, že ženy nemajú rovnaký prístup k zdrojom, technológiám, službám, právam na pôdu, úverovým a poisťovacím systémom a rozhodovacím právomociam a nemajú ani kontrolu nad týmito oblasťami, v dôsledku čoho sú voči zmene klímy nepomerne zraniteľnejšie, sú ňou vo vyššej miere ovplyvňované a majú menej príležitostí na prispôsobenie; zdôrazňuje, že 85 % ľudí, ktorí zomrú následkom prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy, sú ženy, že 75 % environmentálnych utečencov sú ženy a že ženy sa s väčšou pravdepodobnosťou stávajú aj skrytými obeťami bojov o zdroje a násilia vyplývajúceho zo zmeny klímy;

25.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu „klimatickej spravodlivosti“; trvá na tom, že najnespravodlivejším dôsledkom našej neschopnosti účinne riešiť zmenu klímy by bol nepriaznivý vplyv na chudobné krajiny a obyvateľstvo, a najmä na ženy;

26.

vyzýva Komisiu a budúce predsedníctva Rady Európskej únie, aby nechali vypracovať štúdiu osobitne zameranú na rodový rozmer politík v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

27.

zdôrazňuje, že sú potrebné cielené politiky, aby sa zabránilo segregácii a diskriminácii na základe pohlavia v ekologickom hospodárstve, kde v nových technológiách a na vedeckých miestach prevládajú už takmer výlučne muži; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podnikania pre otvorenie ekologického hospodárstva ženám i mužom;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali ženy k technickému a vedeckému vzdelávaniu a povolaniu v oblasti životného prostredia a energetiky, lebo potreba odborných vedomostí v tejto oblasti zabezpečí ženám bezpečné a perspektívne zamestnanie a lepšie zohľadnenie potrieb žien pri definovaní politík v oblasti zmeny klímy;

29.

vyzýva Komisiu, aby podporila reformu existujúcich mechanizmov a finančných prostriedkov s cieľom zvýšiť ich transparentnosť a inkluzívny charakter a dosiahnuť, aby sa v nich odrážal podiel miestnych komunít, najmä žien, na znižovaní emisií, a aby presadzovala tieto zásady v budúcich zmluvách, mechanizmoch a v rámci bilaterálnej spolupráce v oblasti klímy s cieľom vytvoriť lepšie možnosti na posilnenie hospodárskeho postavenia žien;

30.

uznáva, že rast obyvateľstva má vplyv na klímu, a zdôrazňuje potrebu primerane reagovať na všetky neuspokojené potreby žien a mužov v oblasti antikoncepcie vo všetkých spoločnostiach;

31.

pripomína, že na predchádzanie závažnému negatívnemu dosahu na ženy a ďalšie zraniteľné skupiny obyvateľstva je potrebné a úplne nevyhnutné zabrániť nebezpečnej zmene klímy a obmedziť zvyšovanie priemerných teplôt na 2 °C alebo v rámci možností na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami z obdobia pred priemyselnou revolúciou;

32.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov s cieľom podnietiť inkluzívne rozhodovanie, ako sa stalo v dopravnom a energetickom odvetví v Malmö (Švédsko) a v oblasti Vollsmose (Dánsko) (10);

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele na hodnotenie vplyvu projektov a programov z rodového hľadiska a aby presadzovali rodové rozpočtovanie v politikách súvisiacich s klímou bez ohľadu na to, či sa tieto politiky vykonávajú na medzinárodnej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli nástroje a usmernenia určené na analýzu politík a programov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj súvisiacich výskumných programov a činností z rodového hľadiska;

35.

zdôrazňuje význam úlohy žien pri realizácii opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy v každodennom živote, napríklad prostredníctvom krokov na úsporu energie a vody, recyklovaním a používaním výrobkov šetrných k životnému prostrediu a ekologických výrobkov, pretože sú stále ako prvé zodpovedné za zaobchádzanie s týmito zdrojmi v domácnosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na zvýšenie informovanosti na miestnej úrovni so zameraním na každodenné rozhodnutia v oblasti spotreby spojené s činnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o domácnosť a deti;

36.

z tohto dôvodu uznáva, že ženy môžu významne prispieť k úspešným inováciám vďaka svojej schopnosti vzdelávať sa v oblasti podnikania aj vedenia domácnosti;

37.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilňovania aktívnej účasti žien na inováciách zameraných na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja ako prostriedku na riešenie závažných problémov vyvolaných zmenou klímy;

38.

zdôrazňuje, že zmena klímy bude nevyhnutne viesť k migrácii z oblastí postihnutých pohromami, ako sú napríklad suchá alebo záplavy, a že EÚ nesmie zabudnúť na to, že musí chrániť ženy vo všetkých táboroch pre vnútorne presídlené osoby a utečencov;

39.

konštatuje, že v budúcnosti sa zvýši vplyv zmeny životného prostredia na migráciu a presídľovanie a že podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) 80 % utečencov na svete tvoria ženy a deti; opätovne zdôrazňuje, že pri riešení environmentálnych a humanitárnych kríz, ktoré sú spôsobené zmenou klímy, je dôležité stanoviť stratégie zohľadňujúce rodové špecifiká; preto zastáva názor, že je potrebné bezodkladne uskutočniť výskum s cieľom zistiť, ako riadiť environmentálnu migráciu tak, aby boli zohľadnené rodové špecifiká, čo znamená uznanie mužských a ženských úloh a zodpovedností v oblasti prírodných zdrojov a reakciu na ne a prípadne zabezpečenie toho, aby boli obmedzené zdroje dostupné chudobným spoločenstvám a aby utečenci mali k dispozícii vodu;

40.

vyzýva delegácie EÚ, aby dodržiavali zásadu stanovenú v uvedenom uznesení o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17), aby zabezpečili vyvážené zastúpenie mužov a žien vo všetkých rozhodovacích orgánoch v oblasti financovania opatrení na boj proti zmene klímy vrátane správnej rady zeleného klimatického fondu a prípadných podriadených rád pre individuálne prípady financovania;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili programy a stratégie na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu, ktoré využijú rodovú analýzu na zlepšenie životných podmienok žien a dievčat a zohľadnia rodovú nerovnosť v oblasti prístupu k úverom, informáciám, technológiám, pôde, prírodným zdrojom, udržateľnej energii a prístupu k informáciám a službám v oblasti reprodukčného zdravia; žiada, aby takéto programy a stratégie zahŕňali inovatívne spôsoby financovania, napr. systémy mikroúverov, najmä v naliehavých prípadoch, ako sú utečenci v dôsledku zmeny klímy;

42.

zdôrazňuje, že sú potrebné finančné mechanizmy, ktoré zohľadňujú ženské priority a potreby, a potrebné je aj aktívne zapojenie organizácií, ktoré podporujú rodovú rovnosť, do vypracovania finančných kritérií a vyčleňovania financií na iniciatívy týkajúce sa zmeny klímy, predovšetkým na miestnej úrovni, a do činností v rámci Kodanského zeleného klimatického fondu;

43.

žiada začlenenie rodovej rovnosti ako prierezovej otázky do všetkých finančných prostriedkov a nástrojov v oblasti klímy; zdôrazňuje, že toto začlenenie si vyžaduje odbornú znalosť rodovej problematiky a malo by sa rozšíriť na úlohu, riadenie a spôsoby fungovania takýchto finančných mechanizmov a že spôsoby fungovania a mechanizmy monitorovania a hodnotenia by mali zaručiť, aby ženy a miestne komunity mali prospech z náležitého financovania;

44.

vyzýva Komisiu a delegácie EÚ, aby podporovali zvýšené, nové a doplnkové finančné prostriedky predovšetkým v prípade opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy s priamym prínosom pre ženy, ktoré sú často neprimerane zraniteľné voči vplyvom zmeny klímy; žiada, aby sa takéto financovanie v oblasti prispôsobenia poskytovalo výlučne formou grantov;

45.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v rozvojových krajinách prostredníctvom procesov odovzdávania technológií a znalostí, ktoré by zahŕňali aj vyváženú účasť žien, s cieľom prispieť k rovnosti príležitostí a zároveň k zmierneniu zmeny klímy;

46.

so znepokojením poukazuje na nepriaznivý vplyv, ktorý môže mať zmena klímy na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov OSN, najmä tých, ktoré sú spojené s postavením žien a ich ochranou;

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.