2.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 351/73

A.

keďže podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii môže o členstvo v Únii požiadať každý európsky štát,

B.

keďže pokrok každej krajiny na ceste k členstvu v EÚ je založený na zásluhách a závisí od jej úsilia plniť prístupové kritériá, pričom sa musí brať zreteľ aj na integračnú kapacitu Únie,

C.

keďže Island 17. júla 2009 predložil žiadosť o členstvo v Európskej únii,

D.

keďže Komisia 24. februára 2010 predložila stanovisko, v ktorom odporúča, aby sa s Islandom začali prístupové rokovania,

E.

keďže vzhľadom na to, že predchádzajúce rozšírenia boli bezpochyby úspechom tak Európskej únie, ako aj členských štátov, ktoré k nej pristúpili, a keďže tieto rozšírenia prispeli k stabilite, rozvoju a prosperite celej Európy, je nevyhnutné vytvoriť podmienky potrebné na dokončenie prístupového procesu Islandu a na zabezpečenie toho, aby aj jeho pristúpenie bolo úspešné, a to v súlade s kodanskými kritériami,

F.

keďže vzťahy medzi Islandom a EÚ siahajú až do roku 1973, keď podpísali dvojstrannú dohodu o voľnom obchode,

G.

keďže Island už úzko spolupracuje s EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a ako signatársky štát Schengenských dohôd a dublinského nariadenia, a preto už prijal podstatnú časť acquis communautaire,

H.

keďže Island má rozvinutú demokratickú tradíciu a jeho právne predpisy sú vo vysokej miere zosúladené s acquis,

I.

keďže Island od roku 1994 významným spôsobom prispieva k súdržnosti a solidarite v Európe prostredníctvom finančného mechanizmu v rámci EHP,

J.

keďže Island ako krajina s nevojenskou históriou prispieva k mierovým misiám EÚ civilnými kapacitami a pravidelne sa pripája k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ,

K.

keďže Island a jeho obyvateľov vážne postihla celosvetová finančná a hospodárska kríza, ktorá viedla k zrúteniu islandského bankového systému v roku 2008,

L.

keďže vlády Spojeného kráľovstva a Holandska podpísali v júni a októbri 2009 s vládou Islandu dve dohody o podmienkach splatenia pôžičky Holandsku vo výške 1,3 miliardy EUR a Spojenému kráľovstvu vo výške 2,4 miliardy GBP; keďže na základe referenda, ktoré sa konalo 6. marca 2010, bola dohoda z októbra odmietnutá a očakáva sa, že zúčastnené strany dosiahnu novú dohodu o vyplatení náhrad, ktoré spadajú pod islandský systém ochrany vkladov,

M.

keďže Dozorný organ EZVO (ESA) vo svojej formálnej výzve z 26. mája 2010 uviedol, že Island je povinný zaistiť vyplatenie minimálnych náhrad vkladateľom banky Icesave v Spojenom kráľovstve a Holandsku,

N.

keďže verejná mienka a politické strany na Islande sa rozchádzajú v názore na otázku členstva v EÚ; keďže od leta 2009 sa mienka verejnosti na členstvo v EÚ vzhľadom na politickú a hospodársku krízu jasne zmenila negatívnym smerom,

1.

víta rozhodnutie Európskej rady o začatí prístupových rokovaní s Islandom;

2.

víta možnosť, že by sa novým členským štátom EÚ stala krajina so silnou demokratickou kultúrou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pristúpenie Islandu môže byť prínosom tak pre túto krajinu, ako aj pre EÚ a ďalej posilní úlohu Únie ako subjektu, ktorý presadzuje a obhajuje ľudské práva a základné slobody na celom svete;

3.

poukazuje na vynikajúcu spoluprácu medzi poslancami Európskeho parlamentu a islandského parlamentu Althingi v rámci spoločného parlamentného výboru EHP a očakáva rovnako úspešnú spoluprácu v rámci nového spoločného parlamentného výboru EP – Island;

4.

víta najmä islandskú iniciatívu za moderné médiá (Icelandic Modern Media Initiative), ktorá umožní Islandu aj EÚ dôrazne sa vymedziť z hľadiska právnej ochrany slobody prejavu a slobody informácií;

5.

vyzýva islandské orgány, aby sa zaoberali súčasným problémom rozlišovania medzi občanmi EÚ, pokiaľ ide o ich právo voliť a byť volený v miestnych voľbách na Islande;

6.

zdôrazňuje, že v rámci novej stratégie rozširovania EÚ je súdny systém kandidátskej krajiny jednou z oblastí, ktorej EÚ venuje osobitnú pozornosť už v ranej predvstupovej fáze; zastáva názor, že vláda Islandu by mala v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie nezávislosti súdnictva a primerane sa venovať otázke rozhodujúcej úlohy ministra spravodlivosti a ľudských práv pri vymenúvaní sudcov, prokurátorov a najvyšších súdnych orgánov; vyjadruje presvedčenie, že islandské orgány zavedú nevyhnutné zmeny;

7.

nabáda Island, aby ratifikoval Dohovor OSN proti korupcii a Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii;

8.

vyjadruje Islandu uznanie za jeho dobré výsledky v oblasti ľudských práv; vyzýva však islandské orgány, aby ratifikovali Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín, ako aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

9.

nabáda Island, aby sa riadil odporúčaniami Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva z roku 2008, ktoré sa týkajú zločinov z nenávisti;

10.

konštatuje, že Island má vo všeobecnosti uspokojivé výsledky, pokiaľ ide o plnenie povinností v rámci EHP a schopnosť odolávať konkurenčnému tlaku a trhovým silám v EÚ; poznamenáva však, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na zosúladenie so všeobecnými zásadami a zabezpečenie úplného súladu s acquis v oblasti posudzovania zhody, akreditácie a dohľadu nad trhom; berie na vedomie formálnu výzvu Dozorného orgánu EZVO z 26. mája 2010 adresovanú vláde Islandu, ktorá je prvým krokom v konaní o porušení z dôvodu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohody o EHP pri vykonávaní smernice 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, a víta pripravenosť islandskej vlády čo najskôr uzavrieť rokovania o banke Icesave;

11.

víta politiky zamerané na ďalšiu diverzifikáciu islandského hospodárstva ako nevyhnutný krok pre dlhodobú hospodársku prosperitu tejto krajiny;

12.

poukazuje na to, že životné prostredie je prioritou EÚ, a víta veľkú angažovanosť Islandu v environmentálnych politikách;

13.

konštatuje, že kým fiškálna konsolidácia zostáva kľúčovým problémom, na Islande sa prejavujú povzbudivé znaky hospodárskej stabilizácie; považuje menové opatrenia, ktoré boli dosiaľ prijaté, za správny krok smerom k zlepšeniu finančnej a hospodárskej stability;

14.

víta správu osobitnej vyšetrovacej komisie, ktorá môže prispieť k obnoveniu národnej dôvery; podnecuje prijatie opatrení nadväzujúcich na prácu tejto komisie s cieľom riešiť naliehavé politické, hospodárske a inštitucionálne nedostatky uvedené v spomínanej správe;

15.

víta, že Islandské združenie dôchodkových fondov (IPFA) súhlasilo s tým, že zorganizuje nezávislé preskúmanie pracovných postupov a investičných politík dôchodkových fondov v období pred hospodárskym kolapsom;

16.

vyzýva na uzavretie bilaterálnej dohody o opatreniach na splatenie pôžičky v celkovej výške 3,9 miliardy EUR vládam Spojeného kráľovstva a Holandska; zdôrazňuje, že dosiahnutie dohody prijateľnej pre všetky strany obnoví dôveru v schopnosť Islandu plniť svoje záväzky vrátane všetkých záväzkov vyplývajúcich z Dohody o EHP a posilní verejnú podporu prístupového procesu Islandu na samotnom Islande aj v rámci EÚ;

17.

berie na vedomie prianie Islandu stať sa súčasťou eurozóny a poznamenáva, že túto ambíciu možno dosiahnuť po vstupe do EÚ a splnení všetkých nevyhnutných podmienok;

18.

víta schválenie druhej revízie dohody o pohotovostnom úvere MMF, ktorá je zameraná na stabilizáciu meny, reštrukturalizáciu bánk a fiškálnu konsolidáciu;

19.

vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti a inflácie, zároveň však poukazuje na to, že v poslednom čase možno pozorovať určité znaky zlepšenia;

20.

vyjadruje Islandu uznanie za vysokú mieru investícií do vzdelávania, výskumu a vývoja;

21.

poznamenáva, že Island ako člen EHP už vo veľkej miere spĺňa požiadavky 10 prerokovávaných kapitol, čiastočne spĺňa požiadavky 11 kapitol, takže je nutné v plnej miere prerokovať len 12 kapitol, ktoré nie sú pokryté v rámci EHP; zdôrazňuje, že Komisia upozornila na potrebu toho, aby Island vyvinul vážne úsilie na zosúladenie svojich právnych predpisov s acquis vo viacerých oblastiach a účinne ich vykonával a presadzoval v strednodobom horizonte s cieľom splniť prístupové kritériá; zdôrazňuje, že plnenie záväzkov Islandu v rámci EHP, ako aj dohody, ktorou sa Island pridružuje k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, sú dôležitými požiadavkami v prístupových rokovaniach;

22.

vyzýva islandské orgány, aby sa zaoberali kľúčovými inštitucionálnymi nedostatkami svojho hospodárstva, najmä organizáciou a fungovaním systému finančného dohľadu a systému ochrany vkladov;

23.

nabáda Island, aby zaviedol poľnohospodársku politiku a politiku rozvoja vidieka, ktoré budú v súlade s politikami EÚ, a aby vytvoril administratívne štruktúry potrebné na realizáciu týchto politík; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v politikách EÚ sa musí zohľadniť osobitosť životného prostredia, flóry a fauny na Islande, ako aj jeho geografická vzdialenosť od kontinentálnej Európy;

24.

vyzýva Komisiu, aby islandské orgány zapojila do súčasných diskusií o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky;

25.

oceňuje zodpovedný a udržateľný prístup Islandu k hospodáreniu s jeho morskými zdrojmi a očakáva, že orgány EÚ a Islandu zaujmú konštruktívny prístup pri rokovaní o požiadavke, aby Island prijal spoločnú európsku rybársku politiku, tak aby sa dosiahlo vzájomne uspokojivé riešenie vychádzajúce z najlepších postupov a ochránili sa záujmy rybárov i spotrebiteľov tak v EÚ, ako aj na Islande;

26.

nabáda Island, aby prijal opatrenia v oblasti rybárskej politiky, ktoré mu umožnia prechod k zavedeniu spoločnej rybárskej politiky;

27.

trvá na tom, aby Island úplne zastavil lov veľrýb a stiahol všetky výhrady, ktoré predložil Medzinárodnej veľrybárskej komisii;

28.

poznamenáva, že Island môže vďaka svojim skúsenostiam v oblasti obnoviteľných energií, najmä geotermickej energie, ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy cenným spôsobom prispieť k politikám EÚ týkajúcim sa životného prostredia a energetiky;

29.

považuje pristúpenie Islandu k EÚ za strategickú príležitosť na to, aby EÚ mohla hrať aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu, ako aj prispievať k mnohostrannej správe v oblasti Arktídy tým, že sa ešte viac upevní európska prítomnosť v Arktickej rade; zdôrazňuje, že sa tým pomôže riešiť spoločné environmentálne otázky a mohol by sa zvýšiť záujem EÚ o Arktídu a jej ochranu v regionálnom a medzinárodnom meradle;

30.

víta skutočnosť, že pristúpenie Islandu k EÚ by posilnilo severoatlantickú dimenziu vonkajších politík Únie;

31.

nabáda islandské orgány, aby začali širokú verejnú diskusiu o pristúpení k EÚ, do ktorej by bola od začiatku zapojená občianska spoločnosť a ktorá by pozornosť venovala obavám islandských občanov súvisiacim s členstvom v EÚ a zohľadnila potrebu pevného záväzku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie úspešných rokovaní; vyzýva Komisiu, aby islandským orgánom, pokiaľ o to požiadajú, poskytla materiálnu a technickú podporu, ktorá by im pomohla zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s prístupovým procesom a zorganizovať dôkladnú a rozsiahlu informačnú kampaň o dôsledkoch členstva v EÚ s cieľom umožniť islandským občanom informovane sa rozhodnúť v budúcom referende o pristúpení;

32.

domnieva sa, že je veľmi dôležité poskytnúť občanom EÚ jasné a komplexné informácie o dôsledkoch pristúpenia Islandu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere vyvíjali úsilie, a považuje za rovnako dôležité vypočuť si obavy a otázky občanov a zaoberať sa nimi, ako aj reagovať na ich názory a záujmy;

33.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, predsedníčke islandského parlamentu Althingi a vláde Islandu.