17.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/20

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Transatlantické vzťahy a medzinárodné presadzovanie európskeho sociálneho modelu“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 51/04

Spravodajkyňa: pani BATUT

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2009 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Transatlantické vzťahy a medzinárodné presadzovanie európskeho sociálneho modelu“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2010.

Vzhľadom na obnovu mandátu výboru na ďalšie funkčné obdobie sa plenárne zhromaždenie rozhodlo hlasovať o tomto stanovisku na októbrovom plenárnom zasadnutí. V súlade s článkom 20 rokovacieho poriadku bola pani BATUT vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 466. plenárnom zasadnutí 21. októbra 2010 prijal 110 hlasmi za, pričom 34 členovia hlasovali proti a 16 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Vzhľadom na postupnú integráciu euroatlantického voľného obchodu EHSV vyjadruje želanie prehĺbiť euroatlantické vzťahy a osobitne zdôrazniť sociálny aspekt s cieľom anticipovať dôsledky tejto hospodárskej transatlantickej integrácie, aby bola rovnako výhodná pre obidve spoločnosti, tak americkú, ako aj európsku, a aby boli spoločne konkurencieschopnejšie hlavne voči rozvíjajúcim sa hospodárstvam.

1.2   Vzhľadom na to, že hospodárske a sociálne danosti sústredené pod pojmom „európsky sociálny model“ (ESM) predstavujú jedinečný svetový systém, ktorý je základňou plodného rozvoja (1) a v kontexte súčasnej celosvetovej hospodárskej krízy pre postihnutú populáciu aj silným tlmiacim prostriedkom, EHSV pripomína, že signatári Lisabonskej zmluvy sa dohodli, že zabezpečia podporu tohto modelu. Výbor vyjadruje želanie, aby sa v rámci transatlantického dialógu poukázalo na legitimitu:

1)	európskej identity,

2)	hodnôt a kultúry Európy vrátane ochrany životného prostredia,

3)	EHSV, ktorý prostredníctvom svojich členov reprezentuje organizovanú občiansku spoločnosť Únie.

1.3   Systémy kolektívnej sociálnej ochrany, verejné služby a sociálny dialóg spolu vytvárajú „európsky sociálny model“. EHSV vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby tento model, ktorého sa dovolávajú všetci občania na obidvoch stranách Atlantiku, nielen reprezentovali, ale aj presadzovali za každých okolností, zvlášť v rámci transatlantického dialógu.

1.3.1   Zaradenie sociálneho rozmeru medzi všeobecné priority EÚ by Európanom vytvorilo lepšiu východiskovú pozíciu v existujúcich dialógoch, t.j. v TEC ako aj v TALD (2).

1.3.2   EHSV sa domnieva, že EÚ by mala v americkej spoločnosti šíriť informácie o európskom sociálnom modeli, aby spoločnosť USA lepšie poznala sociálne hodnoty EÚ, a aby lepšie vzájomné porozumenie na oboch brehoch Atlantiku viedlo napokon k väčšej konvergencii pri dosahovaní pokroku v oblasti sociálnych záujmov v záujme sociálneho porozumenia. Vhodnou príležitosťou na to by mohli byť Transatlantická hospodárska rada TEC a transatlantický dialóg TALD. Podľa EHSV európsky sociálny model možno „presadzovať“ (3) výraznejším zviditeľnením EÚ v USA.

1.4   EHSV odporúča, aby euroatlantická zóna okrem nových predpisov pre finančné trhy prijala aj spoločné predpisy o ratingových agentúrach a nové pravidlá o hospodárskej súťaži, ktoré budú lepšie hájiť záujmy občanov. Od Európskej únie očakáva, že bude neochvejne hájiť životnú úroveň svojich občanov, a od transatlantického dialógu, že zvýši váhu hlasu občianskej spoločnosti na obidvoch brehoch Atlantiku.

1.5   EÚ by mala prisúdiť väčšiu váhu dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou a zástupcami sveta práce tak v rámci Únie, ako aj v rámci vzťahov so zástupcami podnikov, pričom začať by sa malo v existujúcich euro-amerických orgánoch. Európska komisia, ktorá zvýšila svoju pomoc pre dialóg zo 600 000 na 800 000 EUR na obdobie 2011/2012, by tento dialóg mohla uľahčiť. EHSV je pripravený v spolupráci s americkými partnermi zabezpečiť vytvorenie potrebnej štruktúry pre euro-americkú radu občianskej spoločnosti. Bude potrebné nájsť cesty medzi týmito dvoma občianskymi spoločnosťami, hlavne v tomto kritickom období po páde finančného systému v roku 2008, aby sa dostali k slovu pracujúci, aby sa rozvinuli informačné a konzultačné štruktúry, EHSV zastáva názor, že intenzívnejším dialógom, tak občianskym, ako aj sociálnym, a väčšou transparentnosťou by sa bolo zabránilo tejto kríze, ktorá trvá už tri roky.

1.5.1   Medzi cieľmi transatlantického dialógu musí byť aj vzájomná výmena skúseností a konkrétny prínos k podpore ľudských, politických a občianskych práv, ale aj ekonomických a sociálnych práv. EÚ by mala ekonomické a sociálne práva občanov prezentovať v rámci transatlantického dialógu ako práva, ktoré sú pevnou súčasťou jej postojov.

1.5.2   EHSV sa domnieva, že dialóg medzi EÚ a USA by sa len obohatil prerokúvaním sociálnych otázok takých zásadných pre súdržnosť spoločnosti na obidvoch brehoch Atlantiku, medzi ktoré patrí počiatočné a celoživotné vzdelávanie, ktoré sú v pôsobnosti národnej ale aj „federálnej“ úrovne a sú nesmierne potrebné pre hospodárstvo služieb založené na vedomostiach v spoločnosti na obidvoch stranách. S cieľom vytvárať pracovné miesta a zvyšovať životnú úroveň Európanov, je potrebné presadzovať v politickom programe predovšetkým otázku produktívnych investícií a inovácie. V schopnosti vytvárať a podporovať v tejto oblasti USA výrazne predstihli Európu.

1.5.3   EHSV sa domnieva, že spoločne stanovené ukazovatele by umožnili zhodnotiť a porovnať situáciu účastníkov dialógu v sociálnej a pracovnej oblasti.

1.6   EHSV považuje otázku prisťahovalcov za dôležitú pre demokraciu a domnieva sa, že by mala byť predmetom transatlantického sociálneho dialógu, na ktorom by sa mohlo podieľať aj Európske fórum pre integráciu (EIF).

1.7   EHSV sa domnieva, že transatlantický dialóg môže urýchliť proces uvedomenia si potreby zvyšovania udržateľnosti a ochrany životného prostredia a že občianska spoločnosť a spotrebitelia by tu mohli zohrať určitú úlohu.

1.8   EHSV by chcel postupovať inovatívne a do transatlantického dialógu by chcel začleniť aj zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti. Domnieva sa, že EÚ v sociálnej oblasti tohto dialógu ešte stále nevystupuje dosť „európsky“. EHSV odporúča, aby každé štádium transatlantického dialógu zohľadňovalo sociálny rozmer.

1.9   Prijatím programu spolupráce a zriadením Transatlantickej hospodárskej rady (4) sa obidve strany zaviazali urýchliť skutočnú integráciu s cieľom vytvoriť do roku 2015 jednotný transatlantický trh (5).Prekážok, hlavne v oblasti právnych predpisov, je veľa, ale cieľ je stanovený a EHSV sa chce dôrazne zasadiť za to, aby historické rozhodnutia EÚ, ktoré dali európskemu sociálnemu modelu (6) podobu, nezanikli. Americkú spoločnosť a európsku spoločnosť, ktoré sú si podobné svojimi hodnotami, na ktorých spočívajú, nie je jednoduché sociálne „integrovať“. Európania síce uznávajú nutnosť prispôsobenia niektorých aspektov tohto modelu vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu, ale z dlhodobého hľadiska sú za zachovanie jeho princípov.

2.   Hospodárska integrácia

2.1   Spojené štáty sú motorom severoamerického hospodárskeho priestoru, ktorý bol vytvorený na základe dohody NAFTA (North American Free Trade Agreement). Členské štáty Európskej únie a USA spolu produkujú 60 % svetového HDP, zabezpečujú 40 % celosvetového obchodu a 62 % zdrojov priamych investícií. Sedem miliónov pracovných miest na obidvoch stranách závisí od transatlantických vzťahov.

2.2   V štúdii (7), ktorá bola publikovaná ešte pred tým, než obidve krajiny postihla kríza, sa OECD domnieva, že úplná integrácia obidvoch ekonomík by mohla každému z partnerov umožniť nárast o 3 % a zabezpečiť im vedúce postavenie v oblasti ekonomiky voči skoro všetkým krajinám sveta.

2.3   EHSV sa domnieva, že kríza by mohla zmeniť euro-americké vzťahy, a preto by sa urýchlene mala v rámci Transatlantickej hospodárskej rady (TEC) a Transatlantického dialógu o práci (TALD) začať diskusia sociálnych partnerov o týchto modeloch. Kríza možno spôsobí oneskorenie integrácie a poskytne čas na spoločné preskúmanie oblastí, ako je užitočnosť inštitúcií (sociálneho a občianskeho) dialógu, ktorých je v USA málo, alebo problém prisťahovalectva, ktorému musia čeliť obidve strany tak v oblasti spoločenskej, ako aj v oblasti pracovných miest v súvislosti s riešením problému starnutia populácie (zásobník pracovných síl).

2.4   Všeobecne sa uznáva, že plány obnovy v Európskej únii a Spojených štátoch nie sú porovnateľné, ale že ich dôsledky sú v obidvoch prípadoch rovnaké, teda zvýšenie schodku verejných financií, posilnenie verejných opatrení a nárast počtu hlasov požadujúcich viacej kontroly a preorientovanie prerozdelenia bohatstva. Tieto rozdielne a zhodné aspekty by mohli byť jedným z bodov dialógu TALD a budúceho bilaterálneho poradného útvaru.

2.4.1   O dôsledkoch krízy, ako aj mnohých iných otázkach sa diskutuje na najvyššej úrovni (stretnutia na najvyššej úrovni medzi EÚ a USA) v rámci prebiehajúceho dialógu medzi Komisiou a jej partnermi z americkej administratívy a agentúr pôsobiacich v oblastí financií, hospodárstva a domácich trhov. Občianska spoločnosť v Európe trpí nedostatkom právnych predpisov o praktikách bánk a ratingových agentúr (8) a o ich nedostatočnej transparentnosti. Navyše občianska spoločnosť znáša finančné dôsledky plánov hospodárskeho oživenia. Aj keď jedným z cieľov zmluvy je podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku európskych národov, sociálna ochrana občanov, považovaná za veľmi nákladnú, sa zmenšuje. Zlyhali finančné systémy a vážne poškodili reálnu ekonomiku. K ťažkostiam sociálnych systémov vyplývajúcich z nedostatku hospodárskeho rastu a zamestnanosti pridali ďalšie problémy. EHSV, ktorý si je vedomý, že protekcionizmus nie je synonymom zamestnanosti, podporuje obchod a neobmedzené investície, avšak za predpokladu, že nedôjde k zanedbaniu sociálnych práv. K obnoveniu dôvery, ktoré predstavuje vysokú prioritu, musí dôjsť prostredníctvom novej a inteligentnej regulácie finančných trhov. EHSV pokladá v rámci transatlantického dialógu za prioritu aj presadzovanie sociálneho rozmeru v ekonomike a obchode. EHSV vyjadruje želanie, aby zástupcovia EÚ ako zástupcovia občanov v rámci transatlantického dialógu aj naďalej presadzovali podporu európskeho sociálneho modelu v oblasti hospodárstva a obchodu. Pokiaľ ide o Komisiu, tá koná v súlade so zmluvou a zabezpečuje uplatňovanie jej ustanovení.

2.4.2   EHSV pokladá za užitočné, aby sa ekonomické väzby na oboch brehoch Atlantiku posilnili a aby sa zaviedla ekonomická solidarita medzi členskými štátmi EÚ. Domnieva sa, že tieto dva prvky by priaznivo vplývali na oživenie a rozvoj ekonomiky v úplnej zhode s rozvojom sociálnej sféry EÚ. Takto by aj Európania mali o čom rokovať v rámci dialógu občianskych spoločností.

2.5   Integračný projekt transatlantického trhu (9) občania dobre nepoznajú. Skúsenosti zo severoamerickej integrácie NAFTA ukazujú, že sociálnej a environmentálnej sfére bola venovaná len okrajová pozornosť a na žiadnej strane nebola vyvinutá snaha o podporu zamestnanosti. Tu je potrebné hodnotenie. V USA, Kanade a Mexiku sa zhoršil stav životného prostredia, poklesli mzdy, pracovné miesta sú delokalizované do Číny. Európska integrácia na jednej strane síce vytvorila bohatstvo (zvýšenie HDP), ale na druhej strane spôsobila, že došlo k zatvoreniu baní a lodeníc, oslabeniu metalurgického a textilného priemyslu, reštrukturalizácii celých odvetví ako rybolov, poľnohospodárstvo a automobilový priemysel. Od vzniku jednotného trhu však boli poskytované určité kompenzácie. EHSV vyjadruje želanie v predstihu viesť dialóg o environmentálnych (napríklad geneticky modifikované organizmy) a sociálnych dôsledkoch prebiehajúcej integrácie. Niektoré z týchto dôsledkov sú už zrejmé: zamestnanosť vo filmovom priemysle, ochrana osobných údajov v rámci systému SWIFT.

3.   Možné dôsledky transatlantickej integrácie

3.1   Hospodárske a obchodné štruktúry EÚ a USA sú dosť podobné. Prvým dôsledkom by mohlo byť zintenzívnenie konkurencie v oblasti kvality a diferenciácie výrobkov, menej v oblasti nákladov. Výmenný kurz dolára umožňuje USA opäť získať stratenú konkurencieschopnosť v oblasti vývozu. V USA sú úrokové sadzby nižšie a americká centrálna banka FED reaguje rýchlejšie než ECB. Bez radikálnych zmien by eurozóna v súčasnosti nemala potrebnú akcieschopnosť na rozvoj na rozsiahlom transatlantickom trhu.

3.2   Integrácia by mohla negatívne pôsobiť na náklady a pracovné podmienky, a v rámci stratégie kompetitívnej dezinflácie so sebou priniesť zvýšenú nestálosť pracovných pomerov uľahčovanú flexibilizáciou trhu práce, výraznejšie zmierňovanie rastu miezd a intenzívnejšie delokalizácie. Európania sa obávajú tlakov na zníženie svojich štandardov v sociálnej, zdravotnej a environmentálnej oblasti a na mieru zamestnanosti, ako aj na ich životnú úroveň vôbec, zatiaľ čo integrácia by mala prinášať výhody na obidvoch stranách. Zlepšovanie výkonnosti ekonomiky a produktivity je súčasťou riešení, ale časť tých pracovníkov, ktorí stratili svoje pracovné miesto, už ho znovu nezíska. Členské štáty, ktoré boli po vojne obnovené na základe výrazného vnútorného socio-ekonomického konsenzu, sú už teraz vystavené napätiu vyvolanému rozdielnymi systémami, čo sa od mája 2010 výrazne prejavilo v súvislosti so špekuláciami o spoločnej mene.

3.3   V rámci rastúcej fragmentácie výrobného procesu (10) by sa veľkými víťazmi transatlantickej integrácie mohli stať práve rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky, čím by sa zvýšil konkurenčný tlak medzi dvoma hlavnými ekonomikami zóny OECD. Pre EHSV to predstavuje jednu z tém, o ktorých by sa malo prednostne diskutovať v rámci transatlantického dialógu.

4.   Spôsoby integrácie

4.1   Pri vytváraní euroatlantického bloku nemožno nechať ľudí, ktorých sa týka, v nevedomosti. Európska únia by mohla postupovať demokraticky a prisúdiť väčšiu váhu dialógu s občanmi a zástupcami sveta práce tak v rámci Únie, ako aj v rámci euro-amerických orgánov vytvorených na tento účel. Európska komisia by tento dialóg mohla uľahčiť, keby na tento účel venovala ešte viacej prostriedkov než naň vyhradila (11). EHSV je pripravený v spolupráci s partnermi z USA zabezpečiť vytvorenie potrebnej štruktúry pre euro-americkú radu občianskej spoločnosti.

4.2   EHSV sa domnieva, že transatlantická integrácia musí byť podľa Lisabonskej zmluvy predmetom diskusie s občanmi. Bez zaujatia jasného postoja rozhodovacích orgánov k medzinárodnej podpore európskeho sociálneho modelu hrozí, že pri euro-atlantickej integrácii dôjde k rozpadu európskeho „sociálneho paktu“. Preto je potrebná verejná diskusia.

4.3   EHSV vyjadruje želanie, aby sa v rámci transatlantického dialógu poukázalo na legitimitu

1)	európskej identity,

2)	hodnôt a kultúry Európy vrátane ochrany životného prostredia,

3)	EHSV, ktorý prostredníctvom svojich členov reprezentuje organizovanú občiansku spoločnosť Únie.

5.   Pravidlá pre bankový sektor

5.1   Globalizovaná ekonomika si vyžaduje naliehavé reformy. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že reforma medzinárodných finančných inštitúcií je taká pomalá, čo škodí spravodlivej hospodárskej súťaži a zachovaniu všeobecnej sociálnej rovnováhy.

5.2   Je potrebné urýchlene definovať súbor spoločných predpisov o ratingových agentúrach, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom ich konania (12). Veď tieto agentúry dobre hodnotili banky, ktoré spôsobili krízu, a teraz hodnotia zle štáty pre ich zadlženosť a deficity, ktoré sú výsledkom pomoci týmto bankám. Pomoci, ktorá bude hradená z vreciek občanov. Konanie bánk a ratingové agentúry sú dve témy, o ktorých by mohli diskutovať občianske spoločnosti EÚ a USA v rámci transatlantického dialógu.

6.   Základné slobody a ľudské práva

6.1   Niektoré princípy síce obidve strany uznávajú, ale nie rovnakým spôsobom. K slobode pohybu Európania a Američania ešte nepristupujú rovnako. Problematika víz, pasov a bezpečnostných kontrol by sa mala viacej zharmonizovať na základe spoločne stanoveného modelu.

6.2   Príznačným príkladom v tejto súvislosti je spoločnosť SWIFT (13): Európsky parlament sa vo svojom legislatívnom uznesení z 11. februára 2010 (14) postavil proti obnoveniu zmluvy o spracovaní a prenose finančných údajov z EÚ do USA, ktoré zabezpečuje spoločnosť SWIFT. Išlo tu o to, či sa umožní priamy prístup k európskym serverom na účely monitorovania terorizmu. Nové právomoci EP umožňujú pozrieť sa z iného uhla na tento prenos dôverných informácií občanov Európy o ich bankových transakciách do USA. Občania Európy totiž fakticky strácajú ochranu, ktorú im zaručujú právne predpisy členských štátov a Únie. Poslanci žiadali, aby EÚ spresnila svoju predstavu o transatlantickom trhu, pokiaľ ide o ochranu práv. Vyslovili sa za výraznejšie európsky systém, za novú úlohu pre Europol, požadovali pre občanov právo na náhradu škôd. Záruky sú v súčasnosti síce neúplné, ale dohodu podpísanú 8. júla 2010 bude možné každý rok revidovať. Zodpovedá to predstavám komisára Barniera, podľa ktorého by vnútorný trh mal byť v službách spoločenského projektu, ktorý definujú spoločne európske inštitúcie (15). O to sa usiluje aj EHSV v tomto stanovisku. Chce, aby EÚ potvrdila svoju vlastnú koncepciu transatlantického trhu a podporila svoj európsky sociálny model pri rešpektovaní svojho veľkého amerického suseda.

6.3   Právo na život a bioetika ako oblasti, v ktorých EÚ zaujíma pokrokové postoje, je potrebné chrániť a zachovať v rámci spoločnej dohody uzavretej mimo obchodné dohody.

6.4   EHSV vyjadruje želanie, aby transatlantické partnerstvo prispelo k dodržiavaniu ľudských, politických a občianskych práv, ale aj ekonomických a sociálnych práv. USA má veľmi veľkú tradíciu podpory občianskych a politických práv. EÚ ju doplnila o rozvoj ekonomických a sociálnych práv. Obidva kontinenty majú záujem a politickú vôľu, aby ich občania a osoby tretích krajín žijúce na ich území mali úžitok z celej škály práv a možností každého subjektu.

7.   Sociálne práva

7.1   EHSV už konštatoval, že v rámci „sociálneho“ transatlantického dialógu sa nedosiahli významné výsledky (16). Zdá sa, že sociálne práva sa považujú za súčasť pojmu „základné práva“, ale ide vlastne o „občianske a politické práva“.

7.2   EHSV sa domnieva, že nestačí pravidelne pripomínať, že USA a EÚ uznávajú rovnaké hodnoty a že okrem ekonomiky spoločne chránia slobodu, demokraciu a ľudské práva. V svojej vonkajšej činnosti by EÚ vždy mala pripomínať, že ostatné „základné“ práva, teda sociálne práva sú pevnou súčasťou jej postojov. Texty jej zmlúv obsahujú „horizontálnu sociálnu klauzulu“, ktorá zaväzuje EÚ, aby pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliadala na požiadavky spojené s podporou vysokej miery zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia (17).

7.3   Práve „sociálny štát“, teda sociálne systémy a dodržiavanie sociálnych práv, ktoré sú súčasťou ľudských práv, odlišujú Európu od iných kontinentov.

Európsky sociálny model spája občianske slobody, mechanizmy sociálnej trhovej ekonomiky s dôraznou činnosťou verejných orgánov. Tvoria ho tri piliere: systémy kolektívnej sociálnej ochrany, verejné služby a sociálny dialóg. Istým spôsobom symbolizuje „európsky spôsob života“. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ ho priamo nepresadzuje. Všetky tieto aspekty sú uvedené v Lisabonskej zmluve. Tento model sa musí politicky zhodnotiť na základe prístupu „Európa = blahobyt pre všetkých“ aj v rámci transatlantických rokovaní. EHSV sa domnieva, že EÚ musí dôkladne trvať na tom, aby sa prvky tohto sociálneho štátu dostali centra euroatlantických diskusií. Ak sa tak nestane, bude to na škodu občanom, európskej identite a rozmanitosti.

8.   Systémy sociálnej ochrany

8.1   Občania Európy akceptovali prerozdelenie určitej časti bohatstva svojich členských štátov do vnútroštátnych systémov kolektívnej sociálnej ochrany, ktorú destabilizovala zintenzívnená globalizácia obchodu. Ak EÚ nebude chrániť európsky sociálny model, vystaví sa nebezpečenstvu jeho rozpadu. Celá spoločnosť je na tom lepšie, ak ohraničená pracovná doba dovoľuje tráviť viacej času so svojou rodinou, ktorá je sociálnym pilierom Európy, keď dlhé platené materské a rodičovské dovolenky umožňujú lepší rozvoj malých detí, keď je v ťažkých prípadoch zabezpečená starostlivosť, keď sa odkázaným osobám vysokého veku dostáva pomoci. Toto všetko však nie sú darčeky štátov, pretože tieto vysoké náklady, ktorým sa je možné v danom prípade vyhnúť, už boli uhradené vopred formou odvodov alebo daní.

8.2   V súčasnosti nie sú transatlantické vzťahy v tejto oblasti vyvážané. USA sú federáciou štátov bez sociálneho štátu (ktorý nejestvuje ani na federálnej, ani na štátnej úrovni), ale uvažujú o sociálnych zmenách (federálny zákon o nemocenskom poistení). V EÚ je v každom členskom štáte sociálny štát, nejestvuje však vo forme troch pilierov na „federálnej“ úrovni, na ktorej sa ciele konvergencie odporúčajú metódou otvorenej koordinácie. EHSV sa domnieva, že tieto rozdiely medzi USA a EÚ sa nesmú odstraňovať na úkor európskeho sociálneho modelu. Kladie si otázku, či práva členských štátov prežijú proces transatlantickej integrácie, ak hlavne v tomto krízovom období nebudú prijímané opatrenia na úrovni Spoločenstva a neprejaví sa politická vôľa na podporu európskeho sociálneho modelu.

8.3   EHSV sa domnieva, že transatlantický sociálny dialóg, ktorý víta, by sa mal zaoberať aj touto výzvou „otvorenosti/bezpečnosti“, ktorá je v súčasnom vývoji taká aktuálna. Veď ide o blahobyt 300 miliónov ľudí na jednej strane a 500 miliónov na strane druhej.

8.4   Sociálne systémy v Európe sú často odrazom rozpočtov jednotlivých štátov. Podiel 16 % amerického HDP vyčleneného na zdravotníctvo predstavuje vysokú sumu, ale občanom poskytuje nižšie krytie nemocenských nákladov než v prípade európskych občanov, kde je vyššie krytie dosiahnuté nižšími nákladmi (priemer krajín OECD: 8,9 % HDP). Tieto výdaje zabezpečujú fungovanie reálneho hospodárstva. Prispievajú k tomu, že dochádza k zmierňovaniu dôsledkov krízy pre štát a občanov. Naplatí to však pre individuálne poistenie v rámci súkromných finančných fondov, ktoré sú vystavené výkyvom trhu. EHSV sa domnieva, že je povinnosťou rozhodovacích orgánov zabrániť, aby úplné otvorenie konkurencii v rámci veľkej hospodárskej integrovanej euroamerickej zóny viedlo k oslabeniu ochrany občanov. V tejto súvislosti EHSV vyjadruje svoje potešenie nad úspechom súčasnej americkej vlády pri presadzované novátorského systému zdravotného poistenia v USA.

8.4.1   Zdravie

8.4.1.1   Cieľ EÚ dosiahnuť sociálnu konvergenciu smerom nahor vychádzajúcu zo zásady sociálneho neodbúravania nachádza podporu občanov, a preto treba v jeho dosahovaní ďalej pokračovať. Európske ženy by napríklad nikdy nesúhlasili so znížením svojich nárokov na materskú dovolenku, ktorá je v USA veľmi krátka a niekedy neplatená.

8.4.1.2   EHSV sa domnieva, že dialóg medzi Európou a USA sa len obohatí, keď sa bude zaoberať týmito otázkami, ktoré majú pre spoločnosti na obidvoch brehoch Atlantiku zásadný význam. Americká spoločnosť sa výrazne rozdelila v súvislosti s návrhom na kolektívnu ochranu zdravia financovanú z fondov, ktoré by sa napĺňali z daní a ktoré by boli pod kontrolou volených zástupcov. EHSV sa domnieva, že to je možno dôkazom o nedostatku informácií o európskom modeli, ktorý síce nie je predpismi centrálne upravený na európskej úrovni, poskytuje však prostredníctvom systémov všeobecného nemocenského poistenia, ktoré prispievajú k HDP, solidárne a kolektívne záruky všetkým, aj osobám tretích krajín žijúcim na území EÚ. Podľa EHSV by EÚ mala zabezpečiť, aby sa tieto informácie dostali k americkej občianskej spoločnosti. Vhodným miestom na to by mohol byť dialóg občianskych spoločností.

8.4.2   Dôchodky

8.4.2.1   Tak ako v iných oblastiach systémov sociálnej ochrany aj tu existujú rozdiely v rámci EÚ, ich dosah na celkovú ekonomiku je značný. V rámci euroamerického dialógu by sa na túto témy mali vypočuť aj zástupcovia občianskej spoločnosti, pretože obchodné dohody zamerané na integráciu obdivoch spoločenstiev môžu viesť k ďalekosiahlym zmenám v ich životnej úrovni.

8.4.3   Nezamestnanosť

8.4.3.1   Všetky členské štáty EÚ majú verejné systémy finančnej kompenzácie v prípade nezamestnanosti. Integrácia atlantickej zóny prináša so sebou nebezpečenstvo, že z dôvodov hospodárskej súťaže sa síce zvýši flexibilita, ale bez toho, aby sa zvýšila aj miera zabezpečenia. Európania sa môžu právom obávať, podobne ako Američania, že ich situácia sa zhorší (18). Situácia pracujúcich v USA sa od roku 1970 zhoršila. S krízou sa na obidvoch stranách Atlantiku zvyšuje počet neistých pracovných miest ako aj počet chudobných pracujúcich („working poors“). Uprostred tejto nebývalej hospodárskej krízy vznikajú na oboch stranách Atlantiku obavy, že sa situácia po zvýšení flexibility ešte zhorší. EHSV sa domnieva, že flexiistota môže v niektorých prípadoch zamestnancom pomôcť, pokiaľ sa im sľúbená istota naozaj poskytne, pričom však nič nedokáže nahradiť stabilné pracovné miesta so slušným platom a dôstojným dôchodkom. Európska únia má rozvinutú tradíciu sociálneho dialógu, ktorý dokáže zohľadniť záujmy jednotlivých aktérov. Sociálnym dialógom sa v EÚ zaoberajú mnohé dokumenty a inštitúcie. Na úspešné vedenie rokovaní sú potrebné reprezentatívne organizácie zamestnávateľov a zamestnancov, ktoré vedia efektívne vyjednávať.

9.   Verejné služby  (19)

9.1   Vzdelávanie

9.1.1   Univerzity v USA, za štúdium na ktorých treba platiť, sú považované za najlepšie na svete. Európania chcú na nich študovať, ale aj vyučovať. Tak Európania, ako aj Američania sa domnievajú, že pracovné miesta budúcnosti sú väčšmi otvorené pre odborne dobre pripravených a vysoko kvalifikovaných pracovníkov:

[Výkonné grémium prezidenta USA – Rada ekonomických poradcov (CEA), Pracovné miesta budúcnosti].

9.1.2   Vzdelanie je mostom do budúcnosti. V EÚ, kde vzdelanie je vo všeobecnosti bezplatné, viedlo zníženie počtu pracovných miest vo verejnej službe a zablokovanie rozpočtových politík členských štátov viedlo k nárastu prípadov nerovnosti príležitostí. V Lisabonskej stratégii EÚ svojím členským štátom odporúča nasmerovať najskôr univerzity (vysoké školy) a neskôr možno aj gymnázia (stredné školy) na potreby podnikov.

9.1.3   EHSV sa domnieva, že vzdelanie pre všetkých, z neho vyplývajúca rovnosť medzi mužmi a ženami, a zosúladenie rodiny a práce by mali byť pre všetkých občanov zárukou rovnosti príležitostí. Vzdelanie by mohlo byť predmetom výmen a dialógu medzi spoločnosťami na obidvoch brehoch Atlantiku (rovnako aj celoživotné vzdelávanie a spôsoby jeho financovania), aby hospodárstvo služieb založené na vedomostiach prinášalo úžitok obidvom spoločnostiam a pritom sa našli aj spôsoby ako zohľadniť tých, ktorí k nim nemajú prístup.

9.2   Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS)

9.2.1   Občania Európskej únie bojovali za záchranu svojho filmového priemyslu a zachovanie špecifického charakteru európskej kultúry vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré so sebou prináša celosvetová liberalizácia služieb. V záujme ochrany európskej identity je potrebné posilniť dialóg medzi kultúrami v záujme zachovania bohatstva, ktoré je výsledkom rozmanitosti: svoju úlohu tu zohrávajú rôzne aspekty ako napríklad pracovnú miesta, zachovanie dedičstva, rozvoj inovácie a tvorivosti.

9.2.2   Kultúra je viacej než len tovar. EHSV sa domnieva, že by mala byť súčasťou transatlantického dialógu organizovaných občianskych spoločností.

9.3   Špecifický prípad prisťahovalectva a integrácie

9.3.1   Starnúce spoločnosti na obidvoch stranách Atlantiku musia riadiť a zvládať prisťahovalectvo. Výzva spočíva v tom, že je potrebné zosúladiť starnutie populácie s potrebami pracovnej sily a pritom nájsť prah tolerancie pre sociálnu kohéziu. Tento prah závisí od prisťahovaleckých politík, ku ktorým sa musí pristupovať z dlhodobého hľadiska, globálne a obojstranne ako ku vzťahu medzi prisťahovalcami a hosťujúcou spoločnosťou. Vnútorné a vonkajšie tlaky sú silné. EHSV považuje otázku prisťahovalcov za dôležitú pre demokraciu a domnieva sa, že by mala byť predmetom transatlantického sociálneho dialógu, na ktorom by sa v tejto otázke mohlo podieľať aj Európske fórum pre integráciu.

10.   Sociálny dialóg

10.1   Je to jeden z bodov, v ktorom sa spoločnosti na protiľahlých brehoch Atlantiku od seba najviac odlišujú. Sociálny dialóg, ktorý je výsledkom dejinného vývoja Európy, má v súčasnosti aj kultúrnu hodnotu. Americkým občanom chýba, a tak sa ich názorom nevenuje primeraná pozornosť. Bude toho potrebné ešte veľa vykonať, bude potrebné nájsť cesty medzi týmito dvoma spoločnosťami, hlavne v tomto kritickom období po páde finančného systému v roku 2008, aby sa dostali k slovu pracujúci, aby sa rozvinuli informačné a konzultačné štruktúry, EHSV sa domnieva, že sú nevyhnutné spoločne stanovené normy na hodnotenie a porovnávanie situácie v sociálnej a pracovnej oblasti v týchto dvoch blokoch, hlavne pokiaľ ide o dĺžku pracovného času a sociálne výhody. Ide o vytvorenie jasnej predstavy o konkurencieschopnosti každého, keďže pri globalizácii obchodu sa stále používa mzda ako adaptačná premenná.

10.2   Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2009 navrhuje politickú koordináciu s americkým kongresom a úzku spoluprácu medzi centrálnymi bankami USA a EÚ. Dohovory Medzinárodnej organizácie práce neboli však v USA ratifikované. Jedna štúdia (20) vykresľuje americký svet práce, kde veľkému počtu pracujúcich sú odopierané základné práva na ochranu ako napríklad právo na minimálnu mzdu, na zaplatené nadčasy, právo na obedňajšiu prestávku, na odškodnenie v prípade úrazu alebo právo požadovať lepšie pracovné podmienky.

10.3   EHSV sa domnieva, že v rámci transatlantického sociálneho dialógu je v súčasnosti len malá pozornosť venovaná názorom zástupcov občianskej spoločnosti a zvlášť názorom zástupcov pracujúcich.

11.   Životné prostredie

11.1   Americká politika životného prostredia by mala dosah na rozpočet a zamestnanosť. EHSV sa domnieva, že transatlantický dialóg môže urýchliť proces uvedomenia si potreby zvyšovania udržateľnosti a že občianska spoločnosť a spotrebitelia by mohli zohrať určitú úlohu pri „ekologizovaní“ hospodárstva.

11.2   EÚ a USA by mali dokázať spoločne vyvinúť nové priemyselné odvetvia na krytie potreby obnoviteľných zdrojov energie. Kalifornia a Portugalsko sa rozhodli rovnako, pokiaľ ide o postavenie, ktoré bude prislúchať solárnej a veternej energii. EHSV sa domnieva, že by bolo katastrofou pre budúcnosť obidvoch mocností, keby síce vyvinuli nové riešenia, ale nakoniec predsa len používali čínske technológie (pozri prípad fotovoltaického priemyslu).

12.   Inštitucionálna rovina

12.1   EHSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku na tému transatlantických vzťahov načrtol niekoľko možných smerovaní vývoja transatlantického dialógu o práci (TALD) a transatlantickej hospodárskej rady CET.

12.2   EHSV by chcel postupovať inovatívne a do transatlantického dialógu organizovaných občianskych spoločností by chcel začleniť aj zástupcov občianskej spoločnosti. Každý dialóg, každá správa, štúdia, dohoda v rámci transatlantických vzťahov by mala obsahovať okrem kapitoly o tvorbe pracovných miest aj kapitolu o sociálnych dôsledkoch plánovaných opatrení. Členské štáty zatiaľ nedali Európskej únii integrovanú sociálnu politiku, hoci v praxi existuje skutočný spoločný model. V rámci dialógu s USA by EÚ teda svoje stanovisko mohla uplatniť. EÚ musí podporiť európsky sociálny model aj tým, že sa v USA viacej zviditeľní.

---

(1)  Svedčí o tom nárast HDP členských štátov od vzniku EÚ. Ďalej pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(2)  TEC: Transatlantická hospodárska rada (Transatlantic Economic Council), TALD: transatlantický dialóg o práci (Transatlantic Labour Dialogue), dialóg odborov.

(3)  EÚ C 309, 16.12.2006, s. 119–125.

(4)  Dohoda, ktorú v Bielom dome podpísali G. W. Bush, A. Merkel a J. M. Barroso.

(5)  Uznesenie EP z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA.

(6)  K Európskemu sociálnemu modelu pozri preambulu k Lisabonskej zmluve „Potvrdzujúc svoju oddanosť základným sociálnym právam tak, ako sú vymedzené v Európskej sociálnej charte podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov spoločenstva z roku 1989 …“, pozri ďalej články 4, 6 a 32 Zmluvy o EÚ, článok 9 a hlavu X Zmluvy o fungovaní EÚ, a tiež články 28, 34, 35 a 36 Charty základných práv Lisabonskej zmluvy.

(7)  OECD, Odbor hospodárskych a sociálnych záležitostí, 2005, „Výhody liberalizácie trhov s výrobkami a znižovanie obchodných prekážok a prekážok brániacich medzinárodným investíciám: prípad USA a EÚ“.

(8)  Kapitola 1, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 117–124.

(9)  Tento projekt predložili v roku 1998 spoločne členovia Komisie Leon Brittan (vonkajší obchod), Martin Bangemann (priemysel a telekomunikácie) a Mario Monti (vnútorný trh). Týkal sa vzťahov medzi EÚ a USA a mal štyri oblasti: zóna voľného obchodu pre služby, odstránenie technických prekážok obchodu hlavne dohodami o vzájomnom uznávaní, liberalizácia verejného obstarávania, duševného vlastníctva a investícií a prípadne postupné odstránenie ciel na priemyselné výrobky do roku 2010. Tento termín bol predĺžený do roku 2015.

(10)  Deindustrializácia pokračuje tak v Európe, ako aj USA, kde zamestnanosť vo výrobnom sektore poklesla o 30 % v priebehu desiatich rokov. Podiel USA na celosvetovom obchode sa znížil z 13 % (stav pred desiatimi rokmi) na 9 %. V EÚ pokračuje delokalizácia výroby. O pracovnej dobe pozri štúdiu autorov Rones & al. z roku 1977, ktorá vyšla v Revue Internationale de l'IRES, č. 54-01, 2001.

(11)  V roku 2009 GR Relex Európskej komisie vyzvalo na projekty občianskej spoločnosti podporujúce dialóg medzu EÚ a USA. Na tieto projekty bolo vyčlenených 800 000 eur.

(12)  EÚ C 277, 17.11.2009, s. 117–124.

(13)  SWIFT: Society for Worldwide Interbank Financial Communications, americká spoločnosť belgického práva, ktorá riadi medzinárodnú výmenu finančných údajov medzi vyše 200 krajinami.

(14)  EP (05305/1/2010 REV1-C7-0004/2010-2009/0190(NLE). Dohoda SWIFT II, EP 8. 7. 2010 (11222/1/2010/REV1 a COR1-C7-0158/2010-0178-(NLE)).

(15)  Diskusia, ktorú usporiadal 17. marca 2010 Euroactiv.fr spolu so stálym zastúpením Komisie v Paríži a podporou DTCC (Depositary Trust and Clearing Corporation), v Questions d’Europe No 165 zo 6. apríla 2010, Nadácia Roberta Schumana.

(16)  EÚ C 288, 22.9.2009, s. 32–39.

(17)  ZFEÚ, článok 9.

(18)  „Middle Class in America“.

(19)  EÚ C 128, 18.5.2010, s. 97–102.

(20)  Pod vedením Dr. Annetty Bernhardt, politickej spoluriaditeľky projektu National Employment Law Project NELP (návrh zákona o zamestnaní).

---

---