21.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 21/15

1.1

Nová obchodná stratégia, ktorá je začlenená do stratégie Európa 2020, by mala priniesť odpovede na závažné otázky týkajúce sa životného prostredia, pričom by sa mala vyhnúť protekcionistickým snahám. Mala by presadzovať inovačnejší trh, ktorý bude vo väčšej miere rešpektovať životné prostredie a podporovať sociálny blahobyt. Vyjadrením tohto cieľa môže byť zmena v smerovaní rastu a jeho preorientovanie na nízkouhlíkový model, ktorým Európska únia pôjde príkladom a zachová si tak vedúce postavenie v boji proti klimatickým zmenám. Vzhľadom na vplyv hospodárskeho rastu, dopravy a šírenia technológií je medzinárodný obchod neoddeliteľnou súčasťou diskusií o klimatických zmenách a prechode na ekologické hospodárstvo.

1.2

EHSV by veľmi uvítal, ak by celkové závery dauhaských rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) uľahčili výmenu environmentálnych tovarov a služieb výrazným znížením colných a necolných prekážok. Zároveň sa domnieva, že EÚ by mala ísť naďalej príkladom a uľahčovať prenos ekologických technológií v rámci svojich obchodných bilaterálnych a regionálnych dohôd.

1.3

V súvislosti s budúcou obchodnou stratégiou EHSV odporúča, aby sa uskutočnilo viac štúdií o environmentálnom a sociálnom aspekte klimatických zmien vrátane hospodárenia s vodnými zdrojmi. Nabáda občianske spoločnosti v Európe a v tretích krajinách, aby sa ešte pred obchodnými bilaterálnymi a regionálnymi rokovaniami zapojili do štúdií o dosahu, najmä pokiaľ ide o otázku udržateľného rozvoja.

1.4

V oblasti dopravy EHSV podporuje prijatie celosvetových cieľov, ktoré stanovuje Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, a to zníženie emisií v leteckej doprave o 10 % a o 20 % v námornej doprave. Rozhodnutie znížiť spoločným úsilím emisie sa bude vzťahovať aj na odvetvie dopravy, pretože od roku 2012 bude letecký priemysel postupne začlenený do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS). K tomuto úsiliu by prispela aj európska iniciatíva, ktorej zámerom by bolo stanovenie ambicióznych cieľov v oblasti energetickej účinnosti v doprave na otvorenom mori.

1.5

Vzhľadom na neistý výsledok Kodanskej dohody o klimatických zmenách z decembra 2009 a následné opatrenia obsahuje balík o klimatických zmenách a energetike ustanovenia, na základe ktorých má byť spolurozhodovacím postupom s Európskym parlamentom prijatá v júni 2010 správa, ktorá bude obsahovať „vhodné návrhy“. Tieto návrhy sa budú týkať odvetví, kde existuje riziko presunu emisií CO2 v dôsledku medzinárodnej konkurencie a/alebo dodatočných nákladov zapríčinených cenou CO2 v rámci Spoločenstva. Hoci toto riziko nebolo zatiaľ zaznamenané, nedá sa vylúčiť po roku 2013. Riziko by malo postupom času rásť so zvyšujúcim sa objemom kvót EÚ určených do dražby a vzhľadom na to, že veľkí producenti emisií mimo EÚ odkladajú zavedenie trhu na výmenu kvót alebo vnútroštátnej dane.

1.6

Z krátkodobého hľadiska musia kroky, ktorými sa má obmedziť riziko presunu emisií CO2, zahŕňať predovšetkým zvýšenie bezplatných emisných kvót v závislosti od toho, ako sa budú vyvíjať viacstranné rokovania o klimatických zmenách a od ich výsledku. Tieto bezplatné emisné kvóty, ktoré sa sústredia na citlivé odvetvia, by sa mali stanoviť na základe najlepšieho výkonu a podmieniť splnením dvoch kritérií – otvorenie trhu a dodatočné náklady spojené s CO2. Mali by vychádzať zo skúseností, dodržiavať pravidlá medzinárodného obchodu a nízkouhlíkový model hospodárstva a mali by byť iba dočasným riešením.

1.7

Cezhraničné prispôsobenie dane nebude možné odôvodniť v rámci WTO, pokiaľ Európska únia bude naďalej presadzovať bezplatné kvóty – EÚ ETS totiž bude možné považovať za daň (a teda upraviť na hraniciach) iba v prípade, ak sa budú všetky kvóty predávať formou dražby. Najlepším riešením by bolo, ak by sa takéto prispôsobenie použilo len dočasne a na obmedzený počet colných položiek, a to na základe preukázaného rizika presunu emisií CO2, a v prípade, keď sa bezplatné kvóty vyčerpajú. Pred orgánom pre riešenie sporov WTO možno obhájiť iba presne cielené a riadne odôvodnené prispôsobenie dane, ktorého jediným cieľom bude udržanie zvýšenia teploty do 2 °C, čo je vlastne hlavným prínosom konferencie v Kodani.

1.8

Vzhľadom na pomalú a neistú prípravu projektov týkajúcich sa vytvorenia trhu na obchodovanie s emisnými kvótami vo svete budú členské štáty EÚ ešte počas nasledujúcich niekoľko rokov jednými z mála krajín, ktoré stanovujú cenu CO2. Keďže v niektorých európskych odvetviach, ktoré podliehajú systému EÚ ETS, existuje riziko presunu CO2, Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča, aby sa výrazne zvýšil aj objem dlhodobých investícií určených na dekarbonizáciu hospodárstva a aby sa vytvoril predvídateľný a stabilný rámec založený na stimuloch, ktorý podnieti inovácie, výskum a vývoj v oblasti čistých technológií, ktoré zatiaľ nie sú vhodné pre trh.

1.9

Ak si chce Európa vybudovať ekologické hospodárstvo a udržať popredné miesto v tejto oblasti, mala by vo vlastnom záujme a v záujme ochrany podnebia sledovať svoj veľmi ambiciózny cieľ, ktorým je dosiahnuť v roku 2050 postupné zníženie emisií CO2 o 80 %, pričom napríklad strednodobým cieľom by mohlo byť zníženie o 25 až 40 % v období rokov 2020 až 2030. Výbor navrhuje vypracovať analýzy dosahu (oblasť životného prostredia, zamestnanosti a rozvoja), aby sa mohli naplánovať prechodné obdobia medzi rokmi 2020 a 2050.

1.10

Boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje rázne spoločné kroky zo strany orgánov verejnej správy na národnej a európskej úrovni. Okrem tlaku trhu (EÚ ETS) musia orgány verejnej správy urýchlene zaviesť cielené finančné a daňové stimuly a podporiť investície do výskumu a vývoja čistých technológií a služieb. Územné samosprávy môžu pomôcť pri vývoji čistých technológií prostredníctvom verejného obstarávania.

1.11

Spotrebiteľ spolu s producentmi emisií CO2 musí v boji proti znižovaniu emisií skleníkových plynov tiež zohrávať úlohu priamo prostredníctvom obchodu. Výbor vyzýva k harmonizácii a upevneniu metódy používanej pri meraní emisií CO2 výrobkov vo všetkých štádiách, od ich vzniku až po ich distribúciu. Výbor v tejto súvislosti odporúča zlepšiť analýzy životného cyklu podporovaním metodologických štúdií o „bilancii CO2“. Hoci zavedenie noriem týkajúcich sa obsahu CO2 a označovania výrobkov údajmi o jeho emisiách musí byť naďalej záležitosťou decentralizovaného súkromného sektora v rámci EÚ, bude nevyhnutné zaviesť spoločný rámec pre meranie a hodnotenie, ktorý bude spadať do právomoci Európskej komisie alebo do právomoci agentúry zriadenej na tento účel.

1.12

EHSV odporúča vyjasniť ešte predtým, ako bude k dispozícii budúca judikatúra orgánu pre riešenie sporov WTO, do akej miery môžu byť výrobné postupy a metódy dôvodom obmedzenia obchodu v záujme ochrany životného prostredia (1). Podľa názoru EHSV by sa mali rozšíriť právomoci Výboru WTO pre obchod a životné prostredie, aby sa vyjasnili právne dôsledky sporu Spojených štátov v otázke kreviet.

2.1

Za posledné desaťročia došlo k bezprecedentnému rozmachu medzinárodného obchodu (21 % svetového HDP v roku 2007, vnútroeurópsky obchod do tohto údaja nie je zahrnutý) i napriek poklesu o 12 % v roku 2009 z dôvodu krízy. Vzhľadom na vplyv hospodárskeho rastu, dopravy a šírenia technológií je medzinárodný obchod neoddeliteľnou súčasťou diskusií o klimatických zmenách.

2.2

Doteraz neexistuje žiadna ucelená teória, ktorá by dokázala alebo podrobne opísala všetky aspekty vzájomného pôsobenia a kauzálneho vzťahu medzi obchodom a podnebím (2). Pri meraní dosahu obchodu na podnebie a všeobecne na životné prostredie využívajú vedci tri premenné, ktoré sa vzájomne kombinujú: a) premenná rozsahu: obchod prispieva k zvyšovaniu objemu hospodárskej činnosti, a teda, za predpokladu, že technológia sa nemení, zvyšuje emisie; b) premenná výrobnej štruktúry: vzhľadom na geografické rozloženie a súvisiace komparatívne výhody sa objem emisií môže znižovať alebo zvyšovať v závislosti od množstva znečisťujúcich látok, ktoré sa do ovzdušia dostávajú pri výrobe, na ktorú sa krajiny špecializujú v kontexte globalizácie; c) technická premenná: pod tlakom občianskej spoločnosti a s pomocou podnikov a opatrení orgánov verejnej správy vznikajú čistejšie technológie, ktorými sa znižujú emisie. Európske podniky, ktoré podliehajú EÚ ETS, prispeli k tomu, že EÚ dosiahla ciele v znižovaní emisií stanovené Kjótskym protokolom.

2.3

Súčet týchto troch účinkov obchodu na emisie CO2 je záporný vzhľadom na prevahu objemu obchodu, ktorý čisté technológie zatiaľ nevyrovnávajú. Vzdialenosť medzi miestom výroby a koncovým spotrebiteľom nie je jediným alebo dominantným faktorom, ktorý sa zohľadňuje pri hodnotení CO2.

2.4

Špecifická súvislosť s podnebím však existuje, a to v dosahu obchodu na dopravu (3), a v konečnom dôsledku aj na emisie. V súčasnosti pochádza 95 % energie využívanej v celosvetovej doprave z ropy, takže odvetvie vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy prispieva k emisiám skleníkových plynov (z celkových emisií predstavuje necelých 15 %).

2.5

Najväčšia časť medzinárodného obchodu sa uskutočňuje po mori (90 % hmotnosti). Tento druh dopravy patrí naďalej medzi najmenej znečisťujúce druhy dopravy, pokiaľ ide o emisie CO2 na kilometer a na prepravenú tonu. Do úvahy však treba vziať očakávané zvýšenie. Podľa Medzinárodnej námornej organizácie by sa emisie z námornej dopravy mohli do roku 2050 zvýšiť trojnásobne, najmä z dôvodu zvýšenia objemu obchodu medzi južnými krajinami.

2.6

Napokon hroziaca kríza súvisiaca s nedostatkom vody je ďalším závažným dôsledkom otepľovania podnebia. Pokiaľ sa neprijmú preventívne opatrenia, hrozí, že do roku 2020 by mohla polovica svetového obyvateľstva trpieť nedostatkom vody. Už teraz viac ako 1,5 miliardy ľudí na Zemi nemá prístup k pitnej vode a kanalizáciám. Okrem toho bude na niektorých miestach trpieť nedostatkom vody aj poľnohospodárstvo, čím sa obchod stane strategickou súčasťou presadzovania národných záujmov v oblasti energetickej, klimatickej a potravinovej bezpečnosti. Medzinárodný obchod by mohol pomôcť pri účinnom rozdelení vzácnych zdrojov, a tým prispieť k zníženiu celosvetového tlaku na vodné zdroje.

3.1

Medzivládna skupina expertov pre klimatické zmeny vypracovala zoznam technológií na zmiernenie klimatických zmien a prispôsobenie sa im, ktoré môžu pomôcť pri riešení problémov spojených s klimatickými zmenami. O mnohých týchto technológiách sa práve diskutuje v rámci rokovaní WTO o environmentálnych tovaroch a službách. Ide napríklad o veterné a vodné turbíny, solárne ohrievače vody, solárne panely a zariadenia potrebné pre fungovanie zariadení a technológií využívajúcich energie z obnoviteľných zdrojov.

3.2

Spomínané dauhaské rokovania o environmentálnych tovaroch a službách môžu prispieť k lepšiemu prístupu k tovarom a technológiám rešpektujúcim podnebie. Z krátkodobého hľadiska však môže liberalizácia obchodu priniesť v oblasti ochrany podnebia iba obmedzené výhody. Na veľkú škálu výrobkov, a to najmä na výrobky súvisiace s energiami z obnoviteľných zdrojov, sa uplatňujú nízke alebo mierne colné prekážky (v priemere 2 % v bohatých krajinách a 6 % v rozvojových krajinách). Naopak, prekážky pri investovaní a necolné prekážky naďalej vážne bránia v ich šírení. Ide najmä o technické a priemyselné normy, administratívne obmedzenia, povinné obchodné zastúpenie poskytovateľa služieb v dovážajúcej krajine a obmedzenie činnosti zahraničných podnikov.

3.3

V súvislosti s budúcou obchodnou stratégiou, ktorú plánuje Európska komisia do roku 2020, sa EHSV domnieva, že toto stanovisko už v určitej miere hodnotí deklarovaný cieľ, ktorým sa majú stanoviť „iniciatívy v oblasti otvorenia obchodu v odvetviach budúcnosti, ako sú ‚ekologické‘ produkty a technológie, produkty a služby špičkových technológií a medzinárodná štandardizácia najmä v rastových oblastiach“. EHSV predovšetkým odporúča, aby sa uskutočnilo viac štúdií o environmentálnom a sociálnom aspekte klimatických zmien vrátane hospodárenia s vodnými zdrojmi. Nabáda občianske spoločnosti v Európe a v tretích krajinách, aby sa ešte pred obchodnými bilaterálnymi a regionálnymi rokovaniami zapojili do štúdií o dosahu, najmä pokiaľ ide o otázku udržateľného rozvoja.

3.4

Medzinárodný obchod môže zohrať úlohu v oblasti prenosu technológií, pokiaľ ide o pitnú vodu (zariadenia na odsoľovanie morskej vody, opätovné využitie použitých vôd a technika úpravy odpadových vôd). Tento aspekt preto treba zahrnúť do všetkých samostatných rokovaní o obchode s environmentálnymi tovarmi a službami, tak ako to odporúča EHSV.

3.5

V oblasti dopravy EHSV podporuje prijatie celosvetových cieľov stanovených Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy, a to zníženie emisií v leteckej doprave o 10 % a v námornej doprave o 20 %. Rozhodnutie znížiť spoločným úsilím emisie sa bude vzťahovať aj na odvetvie dopravy, pretože letecký priemysel bude postupne od roku 2012 začlenený do systému EÚ na obchodovanie s emisiami. K tomuto úsiliu by prispela aj európska iniciatíva, ktorej zámerom by bolo stanovenie ambicióznych cieľov v oblasti energetickej účinnosti v doprave na otvorenom mori.

3.6

Väčšia ochrana duševného vlastníctva sa pravidelne uvádza ako jedna z prekážok v šírení čistých technológií a služieb. Štúdie ukázali, že od konca deväťdesiatich rokov sa počet práv duševného vlastníctva, a najmä patentov, výrazne zvýšil. Hoci je pravda, že hlavne patenty umožňujú ich držiteľom obmedziť dostupnosť, využívanie a rozvoj technológií užitočných v boji proti klimatickým zmenám, spomínané nedávne štúdie potvrdili, že duševné vlastníctvo je kľúčovou otázkou pre dlhodobé investície a rozvoj zatiaľ nedostupných technológií. Naopak z krátkodobého hľadiska nepredstavujú najrozhodujúcejšiu prekážku pri šírení čistých technológií. V súčasnosti je priemerná cena patentov na tieto predajné technológie skôr nízka. Dôležitejšie je vyriešiť problémy s nedostatočným vykonávaním a dodržiavaním práv duševného vlastníctva, ktoré sú naďalej prekážkou pri vývoze do niektorých krajín.

3.7

Boj proti klimatickým zmenám si vyžaduje rázne spoločné kroky zo strany orgánov verejnej správy na národnej a európskej úrovni. Okrem tlaku trhu (EÚ ETS) musia orgány verejnej správy urýchlene zaviesť cielené finančné a daňové stimuly a podporiť investície do výskumu a vývoja čistých technológií a služieb, ktoré zatiaľ nie sú vhodné pre trh. Územné samosprávy môžu pomôcť pri vývoji čistých technológií prostredníctvom verejného obstarávania.

3.8

Vzájomný kauzálny vzťah medzi otvorením trhu a hospodárskym rastom ponecháva otvorenú otázku zodpovednosti podnikov a spotrebiteľov v dovážajúcich krajinách, pokiaľ ide o emisie. Polovica čínskeho exportu smeruje do Európy a Spojených štátov. Treba zohľadniť otázku „bilancie CO2“, ktorá by sa neobmedzovala iba na primárne zdroje emisií a na nadväzujúce odvetvia, ale zahŕňala by všetky zložky od vzniku výrobku až po jeho distribúciu.

3.9

Výbor konštatuje, že vzhľadom na geografické rozptýlenie a silnú geografickú mobilitu v globalizovaných odvetviach je v súčasnosti ťažké presne a vierohodne zmerať obsah CO2 určitého výrobku. Tento problém, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prostredia, kde sa vykonáva množstvo činností a úloh, neuľahčuje vymedzenie opatrení v oblasti obchodu, ktorých cieľom je informovať spotrebiteľa a zvyšovať jeho povedomie, napríklad prostredníctvom iniciatív súkromného sektora v oblasti označovania, ekologickej značky a vydávania osvedčení. Zmeny v správaní a rozhodovaní jednotlivcov v čase krízy ukazujú, že tieto mechanizmy sa musia podporovať. Podľa výboru však nenahrádzajú normatívnu činnosť orgánov verejnej správy, ktorá zahŕňa aj zavedenie dane z emisií pri zdroji. Výbor odporúča zlepšiť analýzy životného cyklu a prehĺbiť štúdie o komplexných metodologických otázkach týkajúcich sa najmä bilancie CO2, ale tiež finančných aspektov postupného zavedenia takejto bilancie, ktorá sa bude vzťahovať na všetky zainteresované strany zapojené do celého procesu v danom odvetví.

3.10

Každá účinná politika v oblasti životného prostredia musí umožniť rozlišovať výrobky podľa použitých výrobných postupov a metód. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sa stane skutočnosťou iba vtedy, ak bude možné určiť, ktoré výrobky sú vyrobené podľa metód, pri ktorých vzniká iba malé množstvo skleníkových plynov. Určité techniky treba preto uprednostniť pred ostatnými. Ak sa bude spotrebiteľ rozhodovať na základe označovania, ktoré mu umožní zistiť, či bol výrobok vyrobený podľa ekologických postupov, zmení to konkurenčné vzťahy a umožní mu posúdiť, či ide o dva podobné výrobky vyrobené odlišným spôsobom.

3.11

Cena CO2 je vo svete diferencovaná, a preto je otázka podobnosti výrobkov – hlavná koncepcia WTO – neoddeliteľnou súčasťou diskusií o obchode a klimatických zmenách. EHSV odporúča vyjasniť ešte predtým, ako bude k dispozícii budúca judikatúra orgánu pre riešenie sporov WTO, do akej miery môžu byť výrobné postupy a metódy dôvodom pre obmedzenie obchodu v záujme ochrany životného prostredia (4). Podľa názoru EHSV by sa mali rozšíriť právomoci Výboru WTO pre obchod a životné prostredie, aby sa vyjasnili právne dôsledky sporu Spojených štátov v otázke kreviet.

4.1

Rokovania o obchode a klimatických zmenách zahŕňajú dve časové roviny: v prvom prípade sú potrebné dlhodobé politiky a opatrenia, v druhom prípade ide o krátkodobé opatrenia. Komplexnosť vzťahov medzi obchodnou politikou a politikou v oblasti klimatických zmien spočíva v prekrývaní sa týchto dvoch časových rovín. Účinky opatrení v oblasti klimatických zmien na obchod sa môžu prejaviť okamžite, zatiaľ čo dosah obchodných opatrení bude možné pocítiť až vo veľmi ďalekej budúcnosti.

4.2

V ideálnom svete by bola pre CO2 stanovená jednotná cena, ktorá by umožnila rast svetových hospodárstiev produkujúcich menšie množstvo skleníkových plynov a nespôsobovala by diskrimináciu alebo narušenie hospodárskej súťaže medzi krajinami. Súčasný stav diskusií o klimatických zmenách ukazuje, že takýto svet je ešte ďaleko. Cena CO2 vo svete nebude jednotná ešte mnoho rokov – jeho cena sa v rámci EÚ pohybuje medzi 20 a 30 eur za tonu (v závislosti od očakávaného priemeru) a v zdrvujúcej väčšine ostatných krajín a regiónov je jeho cena nulová.

4.3

EHSV uznáva, že v tomto nedokonalom svete sa riziko straty konkurenčnej schopnosti a presunu CO2 (presunutie výroby v priemyselných odvetviach produkujúcich emisie skleníkových plynov z krajín a regiónov, kde je CO2 najviac zaťažené daňami) týka predovšetkým tej skupiny krajín, ktorá má najväčšiu vôľu zdaňovať emisie CO2, v tomto prípade európskych krajín. Diskusie o vypracovaní a uplatňovaní medzinárodných odvetvových dohôd sa vedú už viac ako desať rokov. Vzhľadom na nedostatok konsenzu ostáva táto otázka nevyriešená, avšak energeticky náročným priemyselným odvetviam sa otvára priestor pre nové možnosti. Rozvoj lacných energií z obnoviteľných zdrojov a inteligentné siete by tiež prispeli k zníženiu rizika straty konkurenčnej schopnosti.

4.4

Výbor súhlasí s návrhom Európskej komisie (5), ktorý je v súlade s vyhlásením z marca 2010, na základe ktorého by sa mali európskym podnikom zabezpečiť „rovnaké východiskové podmienky“ vo vzťahu k zahraničným konkurentom. V závislosti od výsledku viacstranných rokovaní o klimatických zmenách by mali odvetvia, ktoré sú najviac vystavené riziku presunu CO2, získať v blízkej budúcnosti ďalšie bezplatné kvóty až do výšky 100 % na začiatku obdobia po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (2013 – 2014).

4.5

Napokon vo fáze, keď sa budú všetky emisné kvóty predávať prostredníctvom dražby a keď bude možné cenu kvót považovať za daň, by mohli opatrenia na cezhraničné vyrovnanie dane kompenzovať problémy so stratou konkurenčnej schopnosti spôsobenou úsilím EÚ, ktoré je v porovnaní s jej obchodnými partnermi mnohonásobne väčšie. Tieto mechanizmy, či už v podobe dovoznej dane alebo mechanizmu na vyrovnanie CO2 na hraniciach alebo povinnosti európskych dovozcov kupovať emisné kredity v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (tiež známy pod názvom európsky trh s CO2), by boli odpoveďou na potrebu internalizácie klimatických nákladov hospodárskej činnosti v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS.

4.6

Štúdie ukázali, že počas prvých dvoch fáz implementácie EÚ ETS nedošlo k výraznej strate konkurenčnej schopnosti a výrazným presunom CO2. Objem prideľovaných emisných kvót v období 2005 – 2012 je vysoký a prideľovanie je v zásade bezplatné (6). Vzhľadom na to, že neexistuje svetový trh s CO2, ktorý by bol ideálnym riešením, Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje vznik rôznych systémov stropov emisných kvót a obchodovania s nimi podľa vzoru európskeho systému alebo rovnako účinných iných systémov stropov a obchodovania. Odporúča, aby sa preskúmali všetky problémy a riešenia týkajúce sa ich harmonizácie, pričom by sa malo vychádzať z prípadov regionálnej integrácie a mali by sa zohľadniť fluktuácie výmenných kurzov.

4.7

V tretej fáze EÚ ETS môže nastať pokles konkurenčnej schopnosti a presun CO2. V tejto fáze je naplánované postupné prideľovanie emisných kvót formou dražby a každoročné znižovanie dostupných emisných kvót, aby sa v roku 2020 dosiahlo zníženie emisií o 20 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990. Napokon sa v roku 2025 poskytne do dražby 100 % kvót, pričom v roku 2020 to bude minimálne 70 %. Pokiaľ by sa prijalo rozhodnutie znížiť emisie o 30 %, bolo by vhodné znovu preskúmať a upraviť minimálnu hranicu určenú pre dražbu, a to vzhľadom na výsledky ostatných krajín, ktorých viaže Kodanská dohoda.

5.1

Vzhľadom na riziko poklesu konkurenčnej schopnosti a presunu CO2 vyplývajúcich z postupného obchodovania s kvótami formou dražby a zo stanovenia stropu emisií v roku 2020 Komisia vo svojom balíku v oblasti energetiky a klimatických zmien navrhuje postupovať v dvoch etapách. V prvej etape sa určia najviac ohrozené odvetvia na základe dvoch kritérií: intenzita obchodu (miera otvorenia mimoeurópskemu obchodu) a vplyv ceny CO2. Prvý zoznam „citlivých odvetví“ bol zostavený v decembri 2009 a prehodnotí sa každých 5 rokov. Komisia preskúmala 200 až 300 odvetví (7). EHSV odporúča, aby 100 % bezplatných emisných kvót na základe spoločných ukazovateľov výkonnosti mohli od roku 2013 využiť iba tie odvetvia, ktoré splnia obe kritériá (cena CO2 a intenzita obchodu). Pri prvom preskúmaní sa stanovil veľmi malý počet odvetví. Výbor poznamenáva, že v súlade s uvedenou požiadavkou splnilo obe kritériá ceny CO2 a intenzity obchodu iba 11 odvetví (8).

5.2

Právne nezáväzná a nedostatočne ambiciózna Kodanská dohoda naďalej značne zaostáva za očakávaným výsledkom EHSV, ktoré výbor vyjadril vo svojom vyhlásení z novembra 2009. Dohoda má deklaratívny charakter a nemá právnu silu zmluvy; okrem toho nevyriešila ani otázku budúcnosti Kjótskeho protokolu. Jej prínos je však v tom, že poskytuje počiatočný základ pre zaznamenanie a porovnanie úsilia jednotlivých krajín v znižovaní emisií. V prílohe Kodanskej zmluvy zopakovala EÚ svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o 30 % v prípade, že ostatné priemyselné krajiny prijmú porovnateľný záväzok.

5.3

Vzhľadom na záväzok ostatných priemyselných krajín by sa mohla EÚ pridržiavať svojho cieľa znížiť emisie o 20 %. Rozhodla by sa tak obmedziť možné problémy so stratou konkurenčnej schopnosti a presunu CO2, ktorým čelia európske odvetvia podliehajúce EÚ ETS. Napriek tomu táto voľba úplne neodstráni problém presunu CO2, a to z dvoch dôvodov:

5.4

Keďže EÚ podmienila svoj záväzok znížiť emisie o 30 % do roku 2020 úsilím a záväzkami ostatných krajín, stala sa závislou od hypotetickej viacstrannej dohody s cieľom vyvolať skutočnú zmenu smerom k nízkouhlíkovému modelu a dosiahnuť tak do roku 2050 zníženie svojich emisií o 75 %. Bez ohľadu na akúkoľvek podmienku a cieľ takéhoto typu sa v Spojených štátoch a v Číne postupná „dekarbonizácia“ hospodárstva chápe ako jednostranný prístup zdola nahor v podobe investícií a inovácií. V určitom zmysle stavia Kodanská dohoda na technológiách. Je to výzva, ktorej musí čeliť i Európa.

5.5

Ak si chce Európa vybudovať ekologické hospodárstvo a udržať popredné miesto v tejto oblasti, mala by vo vlastnom záujme a v záujme ochrany podnebia pokračovať vo svojom veľmi ambicióznom cieli, ktorým je dosiahnuť v roku 2050 postupné zníženie emisií CO2 o 80 %, pričom napríklad strednodobým cieľom by mohlo byť zníženie o 25 až 40 % v období rokov 2020 až 2030. Výbor navrhuje vypracovať analýzy dosahu (oblasť životného prostredia, zamestnanosti a rozvoja), aby sa mohli naplánovať prechodné obdobia medzi rokmi 2020 a 2050.

5.6

Uvedený strednodobý cieľ musia sprevádzať regulačné a daňové opatrenia, ktoré podporia ďalšie investície do výskumu a vývoja čistých technológií. Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie na tému Európa 2020 (9), investície do výskumu a vývoja v Európe nedosahujú ani 2 % v porovnaní s 2,6 % v USA a 3,4 % v Japonsku, pričom dôvodom sú najmä nižšie súkromné investície. Táto miera výdavkov do výskumu a vývoja je v rozpore s cieľmi EÚ (3 %) a problematikou klimatických zmien. V záujme priblíženia sa k tomuto cieľu výbor navrhuje prehĺbiť analýzy dosahu (oblasť životného prostredia, zamestnanosti a rozvoja), aby sa mohol naplánovať prechod do ďalšej fázy v roku 2020 a do nasledujúcich fáz (2030, 2040, 2050).

5.7

V oboch prípadoch, či už ide o nedostatočne ambicióznu alebo naopak odvážnu voľbu, sa členské krajiny EÚ vystavujú riziku, že budú ešte niekoľko rokov jednými z mála krajín, ktoré prostredníctvom trhu na výmenu emisných kvót stanovujú cenu CO2 (za primeranú cenu). Popri svojich vysokých ambíciách v súvislosti s viacstrannými rokovaniami na budúcich konferenciách strán v Mexiku (2010) a v Indii (2011) nesmie Európa zabúdať na prístup „zdola nahor“ v oblasti výskumu, inovácií a investícií. Ak sa však EÚ zameria výlučne na vplyv trhu s CO2, môže zanedbať ostatné politiky, ktoré môžu podnietiť výskum, inovácie a investície. V porovnaní s Áziou a Amerikou je zrejmé, že rôzne plány obnovy v Európe nesplnili svoj cieľ. V porovnaní s Áziou a Amerikou je zrejmé, že rôzne plány obnovy v Európe nesplnili svoj cieľ.

5.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča, aby sa k otázke riešenia presunu CO2 pristupovalo obozretne a pragmaticky. V súlade so strategickými záujmami EÚ by sa malo naďalej uplatňovať bezplatné prideľovanie emisných kvót, ktoré je už aj tak vo veľkej miere rozšírené. Cezhraničné prispôsobenie dane nebude možné odôvodniť v rámci WTO, pokiaľ Európska únia bude naďalej presadzovať pridelenie bezplatných emisných kvót – systém EÚ na obchodovanie s emisiami totiž bude možné považovať za daň (a teda upraviť na hraniciach) iba v prípade, ak budú všetky kvóty poskytnuté do dražby. Najlepším riešením by bolo, ak by sa takéto prispôsobenie použilo len dočasne a na obmedzený počet colných položiek, a to na základe preukázaného rizika presunu emisií CO2, a v prípade, že sa bezplatné kvóty vyčerpajú. Pred orgánom pre riešenie sporov WTO možno obhájiť iba presne cielené prispôsobenie zdôvodnené jediným cieľom, ktorým je udržanie zvýšenia teploty do 2 °C, čo je vlastne hlavným prínosom konferencie v Kodani.

5.9

Zo strednodobého hľadiska takáto voľba predpokladá dôsledné financovanie európskej politiky v oblasti zmierňovania klimatických zmien. Táto politika sa už teraz uskutočňuje prostredníctvom skúšobných projektov v oblasti zachytávania a ukladania CO2 a zahŕňa výbor na monitorovanie investícií a sprístupnenie duševného vlastníctva. Dočasné adaptačné opatrenia budú vierohodné iba vtedy, ak ich budú sprevádzať inovačné politiky, ktorých cieľom bude hľadanie riešení v oblasti udržateľného rozvoja.