This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010AE1172
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘The role of legal immigration in the context of demographic challenges’ (exploratory opinion)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Úloha legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte (prieskumné stanovisko)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Úloha legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte (prieskumné stanovisko)
Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, p. 6–13
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
15.2.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 48/6 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému: Úloha legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte (prieskumné stanovisko)
2011/C 48/03
Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS
Pani Joëlle Milquet, podpredsedníčka belgickej vlády a ministerka pre zamestnanosť a rovnosť príležitostí, zodpovedná za prisťahovaleckú a azylovú politiku, požiadala listom zo 16. februára 2010 podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v mene budúceho belgického predsedníctva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému
„Úloha legálneho prisťahovalectva v demografickom kontexte“.
Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 2. septembra 2010.
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 465. plenárnom zasadnutí 15. a 16. septembra 2010 (schôdza z 15. septembra 2010) prijal 115 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Závery
1.1 |
EHSV sa domnieva, že pre zvládnutie demografických výziev je potrebný holistický prístup s opatreniami týkajúcimi sa mnohých hospodárskych, sociálnych a politických aspektov. Legálne prisťahovalectvo je súčasťou odpovede EÚ na túto demografickú situáciu. |
1.2 |
Interná mobilita európskych občanov je nízka a je menšia než prisťahovalectvo štátnych príslušníkov tretích krajín. Výbor sa domnieva, že je potrebné odstrániť prekážky a uľahčiť internú mobilitu európskych pracovníkov. |
1.3 |
EHSV podporuje zámer stratégie Európa 2020, aby sa miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov zvýšila na 75 %, a to prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácii prisťahovalcov do pracovného trhu. |
1.4 |
Spoločná prisťahovalecká politika musí byť strategicky zameraná, musí mať strednodobú a dlhodobú víziu a musí zohľadniť súbor aspektov, akými sú: demografický kontext, vývoj pracovných trhov, integrácia, kultúrna rozmanitosť, základné práva, rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia a spolupráca s krajinami pôvodu. |
1.5 |
Rozhodovanie o prijímaní nových prisťahovalcov prináleží podľa Zmluvy každému členskému štátu. EÚ tu môže byť veľkým prínosom prostredníctvom spoločnej politiky a právnych predpisov s vysokou mierou harmonizácie. |
1.6 |
Napriek určitým rozdielom medzi štátmi potrebuje mať Európska únia a členské štáty otvorené právne predpisy, ktoré by umožňovali prisťahovalectvo z pracovných dôvodov legálnou a transparentnou cestou, a to tak pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj pre pracovníkov v oblastiach vyžadujúcich si nižšiu kvalifikáciu. |
1.7 |
Vzhľadom na demografickú výzvu sa EHSV domnieva, že sa musia zmeniť platné smernice a vypracovať nové legislatívne nástroje. |
1.8 |
Schválením Lisabonskej zmluvy vstúpila do platnosti Charta základných práv, ktorá Európskej únii umožňuje vyváženejší prístup v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa prisťahovalectva a dôslednejšie rešpektovanie ľudských práv. |
1.9 |
V Európe však narastá intolerancia, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom a menšinám. Je potrebné, aby politici, predstavitelia spoločnosti a médiá konali veľmi zodpovedne a pôsobili politicky a spoločensky výchovne s cieľom zabrániť takémuto správaniu. Inštitúcie EÚ musia konať rozhodne a organizácie občianskej spoločnosti musia byť veľmi aktívne v boji proti týmto ideológiám a takémuto správaniu. |
1.10 |
Európske právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva musia zaručiť rovnaké zaobchádzanie na základe zásady nediskriminácie. |
1.11 |
Spolupráca s krajinami pôvodu by sa nemala zakladať len na boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, návrate prisťahovalcov a kontrole hraníc, ale dohody by mali zohľadňovať záujmy všetkých strán, t. j. záujem prisťahovalcov o to, aby sa rešpektovali ich základné práva, záujem krajín pôvodu o to, aby mala emigrácia pozitívny vplyv na ich hospodársky a sociálny rozvoj, a záujem spoločnosti v európskych hostiteľských krajinách. |
1.12 |
Spoločná prisťahovalecká politika musí zahŕňať integráciu ako dvojsmerný spoločenský proces vzájomného prispôsobovania, ktorý prebieha medzi prisťahovalcami a hostiteľskou spoločnosťou a ktorý treba podporovať prostredníctvom dobrého riadenia v Európskej únii, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Spoločný európsky prístup je veľkým prínosom, pretože prepája integráciu s hodnotami a zásadami stanovenými v Zmluve, so zásadou nediskriminácie, s Chartou základných práv, s Európskym dohovorom o ľudských právach a so stratégiou Európa 2020. |
1.13 |
EHSV navrhuje, aby si Európska komisia vyžiadala vypracovanie prieskumného stanoviska o vhodnosti vzniku európskej platformy pre dialóg, ktorá by sa venovala riadeniu prisťahovalectva za prácou. |
2. Obyvateľstvo Európskej únie
2.1 |
EÚ má niečo menej než 500 miliónov obyvateľov (1). Počas uplynulých desiatich rokov došlo k pozitívnemu vývoju a počet obyvateľov vzrástol o vyše 18 miliónov (2). |
2.2 |
Ukazujú sa však veľké rozdiely medzi štátmi. Vo viacerých štátoch, predovšetkým v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a Rumunsku, došlo k poklesu obyvateľstva. V ostatných členských štátoch bol počet obyvateľov stabilný alebo sa zvýšil, a to predovšetkým v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Veľkej Británii. V niektorých členských štátoch možno tiež pozorovať veľké rozdiely medzi regiónmi. |
2.3 |
Vďaka prirodzenému prírastku obyvateľstva pribudlo v EÚ niečo vyše 3 miliónov nových občanov (3). Štátmi s najvyšším prirodzeným prírastkom v absolútnych číslach sú: Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Holandsko, hoci kladné hodnoty sa zaznamenali aj iných štátoch. Negatívny prirodzený prírastok zaznamenalo Nemecko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. |
2.4 |
Obyvateľstvo EÚ starne. Podiel obyvateľstva mladšieho než 15 rokov poklesol zo 17,7 % v roku 1998 na 15,7 % v roku 2008. |
2.5 |
Podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac sa zvýšil z 15,3 % v roku 1998 na 17 % v roku 2008. Tento podiel sa mierne znížil v Írsku a Luxembursku, zatiaľ čo v Nemecku a Taliansku sa blíži k 20 % a v Grécku prevyšuje 18,5 %. |
2.6 |
Miera demografickej závislosti (4) sa v EÚ držala počas posledných desiatich rokov v podstate na stabilnej úrovni: v roku 1998 to bolo 49,2 % a v roku 2008 išlo o 48,6 %. V Dánsku, Nemecku, Grécku, Taliansku a Holandsku sa v uvedenom období zvýšila, vo Francúzsku a Fínsku bola stabilná a v ostatných štátoch EÚ poklesla, pričom k výraznému poklesu došlo v štátoch, kde sa najviac znížil podiel detí a mládeže. |
2.7 |
Úhrnná miera plodnosti (5) v roku 2006 predstavovala 1,53 dieťaťa na ženu. V období 1999 – 2008 sa zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ. V mnohých členských štátoch je však aj naďalej pod úrovňou 1,5 dieťaťa na ženu. Len vo Francúzsku predstavuje 2 deti na ženu. |
2.8 |
U európskeho obyvateľstva sa zvyšuje očakávaná dĺžka života pri narodení, ktorá u žien prevyšuje 82 rokov a u mužov 76 rokov. |
2.9 |
Detská úmrtnosť (6) klesá vo väčšine členských štátov, pričom v roku 2006 to v EÚ bolo menej než 5 úmrtí na 1 000 živonarodených detí. |
3. Prisťahovalectvo v Európskej únii
3.1 |
Európa je miestom, kam smeruje malá časť medzinárodnej migrácie a už dlhú dobu tvorí súčasť jej populácie početná skupina osôb prisťahovaleckého pôvodu. |
3.2 |
V Zmluve a tým aj v stanoviskách EHSV sa o prisťahovalectve hovorí v súvislosti s osobami, ktoré sú príslušníkmi tretích krajín. |
3.3 |
Prisťahovalectvo predstavovalo hlavnú príčinu nárastu obyvateľstva EÚ v období 1999 – 2008. Čistá migrácia predstavuje nárast obyvateľstva EÚ o takmer 15 miliónov (7). Negatívne hodnoty má len: Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Vo viacerých štátoch sa zaznamenal mierny nárast, zatiaľ čo najvyššiu čistú migráciu má Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. V období 1999 – 2008 dosiahla čistá migrácia vo väčšine členských štátov kladné hodnoty, s výnimkou Bulharska (– 215 600), Lotyšska (– 24 700), Litvy (– 88 100), Poľska (– 566 100) a Rumunska (– 594 700). |
3.4 |
Migračné toky zvyšujú počet obyvateľov EÚ. K nárastu obyvateľstva došlo v uplynulých desiatich rokov v 80 % v dôsledku prisťahovalectva. |
3.5 |
V niektorých štátoch EÚ dosahovala čistá migrácia vyše 4 % priemerného počtu obyvateľstva za dané obdobie: Taliansko, Malta, Rakúsko a Portugalsko vyše 10 %, Cyprus (11,64 %), Španielsko (12,62 %), Írsko (10,66 %) a Luxembursko (11,08 %). Na druhej strane sa pokles počtu obyvateľstva v dôsledku čistej migrácie pohybuje medzi 0,75 % obyvateľstva v Lotyšsku a 2,62 % obyvateľstva v Rumunsku. |
3.6 |
V roku 2008 sa počet cudzincov (vrátane európskych občanov a občanov tretích krajín) zvýšil na takmer 31 miliónov. Nemecko je štátom s najväčším počtom cudzincov (vyše 7 miliónov), nasleduje Španielsko (5,3 milióna), Spojené kráľovstvo (4), Francúzsko (3,7) a Taliansko (3,4), pričom vo všetkých uvedených štátoch s výnimkou Nemecka došlo v roku 2009 k nárastu. V Grécku a Belgicku sa počet cudzincov blíži k jednému miliónu, zatiaľ čo v Írsku, Holandsku, Rakúsku a Švédsku tento počet prevyšuje pol milióna. |
3.7 |
V štvrtom štvrťroku 2009 (8) malo takmer 11 miliónov európskych občanov bydlisko v inom členskom štáte. Z toho 2,5 milióna žilo v Nemecku, 1,8 milióna v Spojenom kráľovstve, 1,6 milióna v Španielsku, 1,2 milióna vo Francúzsku a 1,1 milióna v Taliansku. V menšej miere žili tiež v Belgicku (642 900), Írsku (350 500), Luxembursku (191 000), Rakúsku (322 200), Holandsku (272 100), Grécku (142 500) a Švédsku (185 700). |
3.8 |
Od štvrtého štvrťroka 2005 sa počet občanov členských štátov EÚ, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte, zvýšil o viac než 2,7 milióna osôb, pričom Taliansko, Spojené kráľovstvo a Španielsko sú najčastejšími destináciami týchto interných presunov, keď na ne pripadá 1,7 milióna týchto osôb. |
3.9 |
V roku 2009 rast počtu cudzincov klesol pod jeden milión, čo predstavuje podobnú úroveň ako v roku 2006. |
4. Budúcnosť obyvateľstva Európskej únie
4.1 |
Podľa demografických prognóz Eurostatu sa počet obyvateľov EÚ bude v roku 2018 pohybovať medzi 495 miliónmi a 511 miliónmi v závislosti od existencie alebo neexistencie migrácie v nadchádzajúcich rokoch. |
4.2 |
Ak sa zoberie do úvahy prisťahovalectvo príslušníkov tretích krajín, počet obyvateľov EÚ sa podľa prognóz zvýši v roku2020 na 514 miliónov a dosiahne 520 miliónov v roku 2030. Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že by čistá migrácia predstavovala každý rok menej než 1,5 milióna osôb. |
4.3 |
V roku 2020 by mal preto nárast obyvateľstva vrátane migrácie dosiahnuť podľa odhadov 14 miliónov osôb. Z toho by 5,3 milióna pripadlo na Španielsko, 4 milióny na Spojené kráľovstvo, 1,4 milióna na Taliansko, 1,3 milióna na Francúzsko, takmer 1 milión na Írsko, približne 0,5 milióna na Švédsko a Belgicko a takmer 0,5 milióna na Portugalsko. Na druhej strane by došlo k poklesu obyvateľstva o vyše 660 000 v Rumunsku, o 530 000 v Nemecku a o 419 000 v Bulharsku, zatiaľ čo v Poľsku, Maďarsku, Litve a Lotyšsku by išlo o vyše 100 000. |
4.4 |
V roku 2020 by sa počet obyvateľov EÚ v porovnaní s rokom 2008 zvýšil o takmer 845 000 osôb vo veku 0 - 14 rokov, znížil o 2,8 milióna vo vekovej skupine 15 - 64 rokov a vzrástol o 18,1 milióna v skupine osôb od 65 rokov. Okrem toho by poklesol o 4,7 milióna počet osôb vo veku 20 - 59 rokov. Prognózy rastu obyvateľstva EÚ sa tak opierajú hlavne o osoby vo veku 65 a viac rokov, z čoho vyplýva výrazné starnutie obyvateľstva, keď podiel osôb starších než 65 rokov dosahuje 20 %. |
5. Pracovný trh Európskej únie
5.1 |
Demografický aspekt na pracovných trhoch treba zohľadniť spolu s ďalšími hospodárskymi, sociálnymi a politickými aspektmi, ktoré presahujú rámec tohto stanoviska. |
5.2 |
V období 1998 - 2008 vzrástol počet potenciálne aktívneho obyvateľstva podľa veku o 12,1 milióna osôb, z čoho niečo pod 12 miliónov sú osoby vo veku 20 až 59 rokov. |
5.3 |
V roku 2009 bolo v EÚ asi 218 miliónov zamestnaných osôb, čo znamená pokles o 3,8 milióna v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Viac než 24 miliónov (11 %) malo zamestnanie na dobu určitú. Priemerný vek odchodu do dôchodku bol 61,4 roka. |
5.4 |
V štvrtom štvrťroku 2009 pracovalo 5,8 miliónov európskych občanov v inom členskom štáte. Z tohto počtu pracovalo 1,4 milióna v Nemecku, 1,1 milióna v Spojenom kráľovstve, 820 000 v Španielsku, 650 000 v Taliansku, 540 000 vo Francúzsku, 280 000 v Belgicku, 190 000 v Írsku, 180 000 vo Rakúsku, 150 000 v Holandsku a 125 000 vo Švédsku. |
5.5 |
Miera ekonomickej aktivity v EÚ-15 sa v období 1998 - 2008 zvýšila vo všetkých vekových skupinách, avšak s rozdielmi, ktoré sa pohybuje v rozpätí od 1 percentuálneho bodu (veková skupina 15 - 19 rokov) do 10 percentuálnych bodov (veková skupina 60 - 64 rokov). Miera ekonomickej aktivity u mužov sa v podstate nezmenila s výnimkou vekovej skupiny 50 - 70 rokov, v rámci ktorej sa zvýšila takmer na 10 percentuálnych bodov u 60 - 65-ročných. Miera ekonomickej aktivity žien vzrástla vo všetkých vekových skupinách, predovšetkým v skupine 30 - 65 rokov, v rámci ktorej došlo k rastu o vyše 10 percentuálnych bodov vo vekovej skupine 50 - 65-ročných. |
5.6 |
Počas uplynulých rokov sa značne zvýšilo zapojenie žien do pracovného trhu, avšak miera ekonomickej aktivity žien je aj naďalej nižšia než miera aktivity mužov. |
5.7 |
V roku 2020 bude počet potenciálne aktívneho obyvateľstva predstavovať 361 miliónov osôb, z čoho bude 238 miliónov skutočne aktívnych (9) a 123 miliónov osôb nebude vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Znamená to, že miera ekonomickej aktivity pre vekovú skupinu 20 - 64 rokov bude 74,2 %, čo je mierne pod úrovňou z roku 2008 vzhľadom na zmeny demografickej štruktúry. |
5.8 |
Berúc do úvahy mieru nezamestnanosti (10) by v roku 2020 mohol počet zamestnaných osôb dosiahnuť 221,5 milióna, čo by predstavovalo mieru zamestnanosti 69,3 % pre vekovú skupinu 20 – 64 rokov. |
5.9 |
Stratégia Európa 2020 (11) však navrhuje, aby sa miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 - 64 rokov zvýšila na 75 %, a to prostredníctvom intenzívnejšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácii prisťahovalcov do pracovného trhu. |
5.10 |
Vyše 17,5 milióna ďalších osôb by mohlo mať zamestnanie v roku 2020, ak sa dosiahne miera zamestnanosti 75 % u osôb vo veku 20 - 64 rokov. Aj tak by však v tejto vekovej skupine zostalo vyše 76 miliónov osôb bez práce, hoci by sa do tohto počtu zahrnuli aj chorí a zdravotne postihnutí, ktorí nie sú schopní pracovať. |
5.11 |
Medzi mierou zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch EÚ existujú značné rozdiely. V roku 2009 bola táto miera najnižšia na Malte (menej než 60 %) a najvyššia v Holandsku (takmer 80 %), pričom niektoré štáty už prekračujú stanovený cieľ, ktorým je 75 %. Zvýšenie miery zamestnanosti v štátoch, v ktorých je momentálne nízka - pod úrovňou priemeru EÚ - čo je väčšina členských štátov - alebo stredná, t. j. nad priemerom EÚ, ale pod úrovňou 75 % - by preto mohlo viesť k interným presunom obyvateľstva v EÚ. |
5.12 |
Jedným z faktorov zvýšenia miery zamestnanosti je zvýšenie úrovne vzdelania obyvateľstva. V roku 2008 bola miera zamestnanosti osôb s vysokoškolským vzdelaním vo vekovej skupine 15 - 64 rokov 84 %, zatiaľ čo u osôb so stredoškolským vzdelaním to bolo 71 % a u osôb s nižšou úrovňou vzdelania 48 %. Miera zamestnanosti osôb s vysokoškolským vzdelaním bola okrem toho jednoznačne nad priemerom, ktorý predstavoval 66 %. Zvýšenie úrovne vzdelania môže byť okrem toho faktorom zvýšenia produktivity a prispeje k uspokojeniu rastúceho dopytu po vysokokvalifikovaných pracovníkoch. |
5.13 |
Počas pretrvávajúcej hospodárskej krízy nie sú pracovné trhy schopné ponúknuť zamestnanie všetkým obyvateľom v produktívnom veku (domácim a prisťahovalcom) a miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 10 %. Vo februári 2010 bolo v EÚ 23,01 milióna nezamestnaných mužov a žien v produktívnom veku, čo je o 3,1 milióna viac než v tom istom mesiaci v roku 2009. |
5.14 |
Starnutie obyvateľstva sa zrýchľuje. Po tom, ako začne odchádzať do dôchodku generácia narodená v období zvýšenej pôrodnosti v 60. rokoch, poklesne počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva EÚ a počet osôb starších než 60 rokov sa bude zvyšovať dvakrát rýchlejšie než pred rokom 2007, t. j. asi o dva milióny ročne namiesto jedného milióna predtým. |
5.15 |
Podľa Európskej komisie (12) bude od roku 2020 nedostatok pracovníkov ešte výraznejší, takže Európa bude mať problémy s udržaním svojej úrovne hospodárskej aktivity a zamestnanosti, pričom táto situácia môže trvať niekoľko desaťročí. |
5.16 |
V niektorých členských štátoch sa starším osobám umožňuje, aby zostali aktívne zapojené do pracovného trhu, čím sa skutočný dôchodkový vek približuje zákonnému veku a dokonca sa podporujú legislatívne formy na zvýšenie veku odchodu do dôchodku za hranicu 65 rokov, ako sa uvádza v zelenej knihe Komisie (13). |
6. Úloha prisťahovalectva v tomto demografickom kontexte
6.1 |
Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že pre zvládnutie demografických výziev je potrebný holistický prístup s opatreniami týkajúcimi sa mnohých hospodárskych, sociálnych a politických aspektov. EÚ musí konať okrem iného v oblasti politiky zamestnanosti a odbornej prípravy, zlepšovania pracovných trhov, v oblasti dôchodkových systémov, pracovných vzťahov, aktívnych rodinných politík atď. |
6.2 |
Prisťahovalecká politika je súčasťou politických rozhodnutí, ktoré musí EÚ v tejto súvislosti prijať. |
6.3 |
Výbor poukazuje na závery dokumentu Európa 2030 (14), ktorý vypracovala skupina pre reflexiu pod vedením Felipeho Gonzáleza a v ktorom sa uvádza: „Na tento účel sa bude demografická výzva Európskej únie riešiť prostredníctvom dvoch súborov vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení: posilnenie miery účasti na trhu práce; a vykonávanie vyrovnanej, spravodlivej a aktívnej prisťahovaleckej politiky“. „[…] Napriek tomu bude pracovná sila migrantov súčasťou riešenia budúceho nedostatku pracovnej sily a zručností a EÚ bude musieť k prisťahovalectvu zaujať aktívnejší postoj.“ |
6.4 |
EHSV prijal viacero stanovísk, v ktorých sa zasadzuje za spoločnú prisťahovaleckú politiku, ktorá by umožnila ďalším osobám prisťahovať sa do EÚ v súlade s legálnymi a transparentnými postupmi. |
6.5 |
Európa je miestom, kam smerujú niektoré migračné prúdy, pretože je vzhľadom na svoju relatívnu hospodársku prosperitu a politickú stabilitu považovaná niektorými prisťahovalcami za atraktívne miesto pre hľadanie príležitostí. |
6.6 |
EÚ musí mať na pamäti, že mnohí prisťahovalci sú veľmi podnikaví a že si v Európe založia podniky a prispejú tak k vzniku nových pracovných miest. |
6.7 |
Interná mobilita v rámci EÚ z pracovných dôvodov je nižšia než prisťahovalectvo. Právo na voľný pohyb v rámci EÚ využili v uplynulých rokoch v najväčšej miere poľskí a rumunskí občania. EHSV sa domnieva, že EÚ musí podporovať a uľahčovať pracovnú mobilitu európskych občanov. Z tohto dôvodu treba posilniť sieť EURES a uznávať akademické diplomy a odbornú kvalifikáciu. |
7. Spoločná prisťahovalecká politika
7.1 |
Rozvoj spoločnej prisťahovaleckej politiky sprevádzajú veľké ťažkosti. Zlepšila sa spolupráca v boji proti ilegálnemu prisťahovalectvu a obchodu s ľuďmi, dosiahli sa určité dohody s tretími krajinami, vypracoval sa európsky prístup k integrácii, avšak pokrok je malý v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa prijímania nových ekonomických prisťahovalcov, ako aj v oblasti podmienok pre vstup a pobyt prisťahovalcov a ich práv. |
7.2 |
Pri vypracúvaní spoločnej prisťahovaleckej politiky sa musí zohľadniť skutočnosť, že každý členský štát má svoje vlastné osobitné charakteristiky (trhy práce, právne systémy, historické väzby s tretími krajinami atď.) |
7.3 |
Spoločné právne predpisy pre prijímanie sa vypracúvajú v podobe rozličných smerníc v závislosti od druhu povolania pracovníkov z radov prisťahovalcov. |
7.4 |
Európske firmy majú záujem o zlepšenie medzinárodného procesu zamestnávania vysokokvalifikovaných pracovníkov z radov prisťahovalcov. Z tohto dôvodu EÚ prijala smernicu (15) týkajúcu sa modrej karty, ktorú výbor s určitými pozmeňovacími návrhmi podporil. |
7.5 |
Neexistuje však zatiaľ žiadna spoločná legislatíva, ktorá by pokrývala ostatné pracovné aktivity, hoci do EÚ príde v budúcnosti množstvo pracovníkov z radov prisťahovalcov, ktorí budú vykonávať prácu vyžadujúci si strednú a nízku kvalifikáciu. |
7.6 |
Vo svojom príspevku k Štokholmskému programu Komisia navrhla vytvoriť európsku platformu pre pracovnú migráciu, do ktorej by sa zapojili sociálni partneri. Rada však tento návrh neprijala. EHSV žiada, aby s ním Komisia prekonzultovala užitočnosť vzniku tejto platformy. |
8. Právne predpisy
8.1 |
EÚ už dva roky diskutuje o návrhu rámcovej smernice (16) o právach pre prisťahovalcov, ktorý predložila Komisia a ktorý tiež zahŕňa jednotný postup. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa táto smernica prijala počas belgického predsedníctva. |
8.2 |
Komisia predložila 13. júla dva nové legislatívne návrhy: jeden pre sezónnych pracovníkov z radov prisťahovalcov (17) a druhý pre pracovníkov z radov prisťahovalcov, ktorí sú dočasne vyslaní do iného členského štátu (18). EHSV preskúma prístup obsiahnutý v týchto smerniciach a vypracuje príslušné stanoviská. |
8.3 |
Minimalistický charakter smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny umožňuje, že v niektorých národných legislatívach sa štátnym príslušníkom tretích krajín plne nezaručuje právo na zlúčenie rodiny. Smernicu treba upraviť tak, aby prisťahovalci mohli po prvom roku legálneho pobytu požiadať úrady o zlúčenie rodiny a tým si uplatniť základné právo na rodinný život. Výbor sa tiež domnieva, že zlúčení manželia alebo partneri a deti po dosiahnutí zákonného veku, musia mať možnosť získať pracovné povolenie. Komisia predloží v októbri k tejto téme zelenú knihu. |
8.4 |
Už niekoľko rokov je v platnosti smernica (19) týkajúca sa študentov. Podľa výboru by osoby, ktoré majú povolenie na pobyt stanovené v tejto smernici, mali mať po jeho vypršaní možnosť požiadať o pracovné povolenie prostredníctvom zrýchleného konania, pričom by sa predĺžilo pôvodné povolenie na pobyt. Komisia vypracuje v roku 2011 správu o uplatňovaní tohto postupu. |
8.5 |
V platnosti je takisto smernica (20) týkajúca sa vedeckých pracovníkov. Výbor si myslí, že je potrebné zaistiť urýchlený postup, aby tieto osoby mohli po ukončení svojho výskumného projektu získať modrú kartu a začať pracovať. Komisia vypracuje v roku 2012 správu o uplatňovaní tohto postupu. |
8.6 |
Je potrebné, aby sa vyriešil jeden z najväčších problémov mnohých európskych prisťahovalcov a mnohých podnikov v Európe a to uznávanie akademických titulov a odborných kvalifikácií. |
8.7 |
Výbor sa domnieva, že ak má väčšina prisťahovalcov prichádzať legálnou a transparentnou cestou, musia právne predpisy týkajúce sa ich prijímania zohľadniť tiež pracovné aktivity v mikropodnikoch a rodinných podnikoch. EHSV preto v inom stanovisku (21) navrhol, aby sa povolenie na vstup a na pobyt dočasného charakteru používalo na hľadanie práce v trvaní šiestich mesiacov. |
8.8 |
EÚ musí s ohľadom na Chartu základných práv zaistiť každej osobe ochranu ľudských práv v rámci právnych poriadkov EÚ a členských štátov. |
8.9 |
Ľudské práva sú univerzálne, neodvolateľné a ochraňujú všetky osoby, nezávisle od ich situácie a právneho štatútu. EHSV preto vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy (22), v ktorom navrhol, aby opatrenia a právne predpisy EÚ týkajúce sa prisťahovalectva a hraníc dôsledne rešpektovali ľudské práva. |
8.10 |
Európske právne predpisy v oblasti prisťahovalectva musia zaistiť rovnaké zaobchádzanie na základe zásady nediskriminácie (článok 21 Charty) a musia tiež zaručiť plnenie článku 15, bod 3 Charty, podľa ktorého „štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie“. |
8.11 |
Rovnaké zaobchádzanie na pracovisku sa vzťahuje na pracovné podmienky, mzdy, ukončenie pracovného pomeru, zdravie a bezpečnosť pri práci, na právo na združovanie sa v odboroch a na právo na štrajk. A tiež na iné základné sociálne práva, medzi ktoré patrí: právo na zdravotnícku starostlivosť, dôchodkové práva, právo na ochranu v nezamestnanosti a právo na vzdelanie. |
8.12 |
EHSV so znepokojením konštatuje, že v Európe narastá rasizmus, xenofóbia a intolerancia. Výbor kladne hodnotí činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva. |
8.13 |
EHSV zastáva názor, že niektoré migračné toky majú dočasný a niektoré okružný charakter, avšak skúsenosti dokazujú, že mnohé z týchto migračných tokov sú trvalého alebo dlhodobého charakteru a preto je dôležité, aby európska politika a legislatíva vždy presadzovali dodržiavanie ľudských práv, istotu právneho štatútu prisťahovalcov, integráciu a zlučovanie rodín. |
8.14 |
EÚ a členské štáty môžu s krajinami pôvodu dohodnúť systémy okružného prisťahovalectva, ktoré by umožnili prisťahovalectvo prostredníctvom transparentných postupov. EHSV podporuje partnerstvá pre mobilitu, ktoré sa uzatvorili s niektorými krajinami pôvodu. Navrhuje však, aby tieto dohody boli vyvážené, tak aby z nich profitovali všetky strany: prisťahovalci, krajiny pôvodu a členské štáty EÚ. |
8.15 |
Na to, aby mohol systém okružnej imigrácie fungovať, je potrebné, aby legislatíva Spoločenstva poskytovala veľmi pružné krátkodobé povolenia, ktoré by boli kombinované s procesom návratu a so zárukami uzatvorenia novej zmluvy v budúcnosti. Mnohí prisťahovalci by vďaka tomuto využívali legálne cesty a po ukončení platnosti povolenia k pobytu by nezostávali v Európe nelegálne. |
8.16 |
EHSV navrhuje, aby sa často udeľovali dočasné povolenia na tri až deväť mesiacov, ktoré by bolo možné obnovovať v priebehu troch, štyroch a piatich rokov. Tieto postupy si vyžadujú finančné a logistické prostriedky a spoluprácu medzi zamestnávateľmi a orgánmi krajín pôvodu a hostiteľských štátov, ako aj spoluprácu s odbormi. |
8.17 |
Výbor chce upozorniť na to, že okružné prisťahovalectvo sťažuje možnosť zžiť sa so spoločnosťou a integrovať sa do nej, nepodporuje vytváranie záväzných vzťahov medzi pracovníkmi a podnikmi, ani zapojenie odborov. Komplikuje tiež odborné vzdelávanie. |
8.18 |
Postupy pre dočasné prijímanie by mohli zahŕňať tiež dohody o odbornom vzdelávaní a uznávaní odborných kvalifikácií. Dočasní migranti, ktorí v Európe pracujú, by si tak mohli zlepšiť svoju odbornú kvalifikáciu a po návrate by sa im rozšírili pracovné príležitosti. |
8.19 |
Prisťahovalci, ktorí majú štatút osôb s dlhodobým pobytom podľa smernice o dlhodobom pobyte (23), tento štatút stratia, ak sa zdržiavajú počas 12 mesiacov mimo územia EÚ. |
8.20 |
Na uľahčenie cirkulácie prisťahovalcov a podnikateľských a pracovných aktivít v krajinách pôvodu musia európske právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva umožniť, aby si tieto osoby mohli dlhodobo (minimálne počas troch rokov) ponechať právo na trvalý pobyt a aby návrat neznamenal stratu pracovného povolenia a povolenia na pobyt v Európe. |
8.21 |
Je potrebné zaručiť dôchodkové práva získané v EÚ. Na to bude potrebné uzavrieť recipročné dohody s krajinami pôvodu a tiež ratifikovať Dohovor č. 157 Medzinárodnej organizácie práce (MOP). |
8.22 |
Výbor navrhuje, aby členské štáty EÚ ratifikovali Dohovory č. 97 a 143 MOP, ktoré sa týkajú pracovníkov z radov prisťahovalcov. Členské štáty EÚ by tiež mali podpísať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (24), tak ako navrhol EHSV v stanovisku z vlastnej iniciatívy (25). |
9. Spolupráca s krajinami pôvodu
9.1 |
EHSV navrhol (26), aby EÚ v rámci zahraničnej politiky podporovala vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie. |
9.2 |
EÚ je v súčasnosti signatárom rozličných nástrojov susedstva a pridruženia. EHSV sa domnieva, že v týchto dohodách sa musí posilniť časť, ktorá sa týka migrácie a mobility. Prioritou je realizácia dohôd zameraných na mobilitu medzi EÚ a krajinami v geografickej blízkosti, s ktorými už máme väzby v podobe hospodárskej a politickej spolupráce. |
9.3 |
Výbor prijal dve stanoviská (27), v ktorých konštatuje, že prisťahovalectvo v Európe by malo podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín pôvodu. |
9.4 |
Odborná príprava v krajinách pôvodu môže uľahčiť prisťahovaleckú politiku pomôcť riadeniu prisťahovalectva zohľadňujúc pritom profesionálne požiadavky európskych podnikov. |
9.5 |
EHSV navrhuje, aby sa uzavreli dohody medzi EÚ a krajinami pôvodu s cieľom uľahčiť uznávanie odborných kvalifikácií a odbornej prípravy v krajinách pôvodu. |
9.6 |
Treba zvážiť možnosť, že by EÚ a členské štáty financovali programy odbornej prípravy v krajinách pôvodu a tým tiež prispeli k rozvoju kvalitných vzdelávacích systémov. Kvalifikácie získané prostredníctvom týchto programov sa budú musieť uznávať ako európske kvalifikácie. Tieto programy odbornej prípravy musí sprevádzať urýchlený proces pre získanie pracovného povolenia a povolenia na pobyt. |
10. Integračné politiky
10.1 |
Jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je integrácia. Integrácia je dvojsmerným spoločenským procesom vzájomného prispôsobovania, ktorý prebieha v rámci zložitých vzťahov medzi osobami a skupinami. Procesy integrácie sa rozvíjajú pomaly v rámci štruktúr spoločnosti (v rodine, v školách a na univerzitách, v mestských štvrtiach a na dedinách, na pracovisku, v odboroch, podnikateľských organizáciách, náboženských, kultúrnych a športových inštitúciách atď.). |
10.2 |
Vďaka spolupráci medzi Európskou komisiou a EHSV vzniklo Európske fórum pre integráciu, aby sa občianska spoločnosť a organizácie prisťahovalcov mohli podieľať na integračnej politike EÚ. |
10.3 |
EHSV vypracoval niekoľko stanovísk s cieľom stimulovať integračnú politiku a zriadil stálu skupinu na podporu integrácie a upevnenia vzťahov s organizáciami občianskej spoločnosti a s fórom. |
10.4 |
EHSV prijal nové stanovisko (28) z vlastnej iniciatívy s názvom „Integrácia a sociálna agenda,“ aby sa v rámci stratégie Európa 2020 a novej európskej agendy sociálnej politiky posilnil cieľ integrácie a vo väčšej miere sa zohľadnili sociálne dôsledky prisťahovalectva, situácia prisťahovalcov v zamestnaní, sociálne začlenenie, rovnosť mužov a žien, chudoba, vzdelanie a odborná príprava, zdravie, sociálna ochrana a boj proti diskriminácii. |
10.5 |
Španielske predsedníctvo Rady EÚ tiež požiadalo EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Integrácia pracovníkov z radov prisťahovalcov.“ Stanovisko (29) analyzuje význam, ktorý má pre integráciu zamestnanosť, rovnosť pracovných podmienok, príležitostí a zaobchádzania. Obsahuje tiež odporúčania pre európske a národné orgány, ako aj pre sociálnych partnerov. |
10.6 |
Na ministerskej konferencii, ktorá sa konala 15. - 16. apríla 2010 v Zaragoze bola Komisia požiadaná, aby vypracovala nový program na začlenenie migrantov. EHSV spolupracuje v tomto smere, keď vypracoval informačnú správu s názvom „Nové výzvy integrácie“, v ktorej navrhuje, aby nový program podporil občianske zapojenie osôb prisťahovaleckého pôvodu a ich účasť na demokratickom procese. |
10.7 |
Dvojsmerný prístup si vyžaduje nové záväzky zo strany vlád, tak aby národné zákony uľahčovali udeľovanie občianstva prisťahovalcom, ktorí oň požiadajú a aby tieto postupy boli transparentné. |
10.8 |
EHSV vypracoval stanovisko z vlastnej iniciatívy (30) určené Konventu, ktorý vypracoval Ústavnú zmluvu, v ktorom navrhuje, aby sa udelilo európske občianstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú štatút osoby s dlhodobým pobytom. |
10.9 |
EÚ a členské štáty musia čeliť okrem demografickej výzvy tiež ďalšej veľkej politickej a sociálnej výzve, ktorá spočíva v integrácii nových občanov s rovnakými právami a povinnosťami. Právo na občianstvo členského štátu a občianstvo Európskej únie sa musí z tohto dôvodu vzťahovať aj na osoby prisťahovaleckého pôvodu, ktoré prinášajú Európe veľkú etnickú, náboženskú a kultúrnu rozmanitosť. |
11. Nelegálni prisťahovalci
11.1 |
EHSV chce pripomenúť, že v EÚ žijú státisíce osôb, ktoré sú z administratívneho hľadiska v nelegálnej situácii, vyvíjajú pracovnú aktivitu v rámci šedej ekonomiky, pracujú nelegálne a sú „neviditeľní“ v spoločnosti a nemôžu uplatňovať svoje základné práva. |
11.2 |
V správe, ktorú vypracovala skupina pre reflexiu Európa 2030, sa poukazuje na to, že je potrebná „harmonizácia práv nelegálnych prisťahovalcov v celej EÚ.“ EHSV súhlasí s týmto návrhom. |
11.3 |
Ako už EHSV navrhol v iných stanoviskách (31), je potrebné, aby prebehli individualizované procesy regularizácie situácie nelegálnych prisťahovalcov, pri ktorých by sa zohľadnil stupeň ich sociálneho a pracovného etablovania, na základe záväzku Rady EÚ v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (32). |
V Bruseli 15. septembra 2010
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Mario SEPI
(1) Predbežné údaje Eurostatu k 1. januáru 2009.
(2) Vypočítané na základe údajov Eurostatu za obdobie 1999 – 2009 k 1. januáru každého roku.
(3) Vypočítané na základe údajov Eurostatu z rokov 1999 a 2008 (počet narodení mínus počet úmrtí).
(4) Definovaná ako pomer medzi súčtom obyvateľov mladších než 15 rokov a minimálne 65-ročných na jednej strane a obyvateľstvom vo vekovej skupine 15 až 64 rokov na strane druhej.
(5) Priemerný počet živonarodených detí pripadajúci na jednu ženu v roku, vypočítaný ako súčet miery plodnosti podľa veku.
(6) Detská úmrtnosť je definovaná ako počet úmrtí živonarodených detí pred dosiahnutím jedného roka.
(7) Vypočítané prostredníctvom rovnice: čistá migrácia = populácia v roku2009 - populácia v roku 1999 - prirodzený prírastok za obdobie1999 – 2008).
(8) Podľa údajov zo zisťovania pracovných síl.
(9) Odhad vychádzajúci z priemernej miery ekonomickej aktivity v 4. štvrťroku 2007 a 1. štvrťroku 2008.
(10) Rovnako ako pre poznámku pod čiarou č. 9.
(11) KOM(2010) 2020 v konečnom znení.
(12) KOM(2009) 674 v konečnom znení.
(13) KOM(2010) 365 v konečnom znení.
(14) Pozri: http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/sk_web.pdf.
(15) Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania.
(16) KOM(2007) 638 v konečnom znení.
(17) KOM(2010) 379 v konečnom znení.
(18) KOM(2010) 378 v konečnom znení.
(19) Smernica Rady 2004/114/ES.
(20) Smernica Rady 2005/71/ES.
(21) Ú. v. ES C 80, 3.4.2002, s. 37.
(22) Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 29.
(23) Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom.
(24) Schválený na Valnom zhromaždení OSN v uznesení č. 45/158 z 18. decembra 1990.
(25) Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 49.
(26) Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91.
(27) Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 82 a Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91.
(28) Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 19.
(29) Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 16.
(30) Stanovisko z vlastnej iniciatívy, Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003, s. 76.
(31) Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 16.
(32) Závery Rady EÚ, 13440/08 z 24. septembra 2008.