11.2.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/1

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako posilniť účinné partnerstvá v oblasti riadenia politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na základe osvedčených postupov“ (prieskumné stanovisko)

2011/C 44/01

Spravodajca: pán OLSSON

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, požiadala 23. februára 2009 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému:

„Ako posilniť účinné partnerstvá v oblasti riadenia politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na základe osvedčených postupov“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. júna 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 464. plenárnom zasadnutí 14. a 15. júla 2010 (schôdza zo 14. júla 2010) prijal 141 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV je pevne presvedčený, že skutočné a silné partnerstvo do veľkej miery zvyšuje efektívnosť a celkový úspech politiky súdržnosti EÚ. Partnerstvo je nástrojom udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Pomocou neho fondy EÚ lepšie reagujú na potreby aktérov na miestnej úrovni. Partnerstvo zvyšuje viditeľnosť EÚ a posilňuje demokraciu. Úspešné partnerstvo sa musí zakladať na dlhodobej perspektíve skutočnej účasti a poskytovať rovnaké príležitosti pre súkromných partnerov na to, aby zohrávali aktívnu úlohu popri orgánoch verejnej správy. DO TANCA TREBA VŽDY DVOCH.

1.2   Súčasné predpisy ešte stále ponechávajú priestor na širokú interpretáciu koncepcie partnerstva na vnútroštátnej úrovni. Je potrebné posilniť tieto predpisy, najmä článok 11 všeobecného nariadenia č. 1083/2006. EHSV pre budúcnosť navrhuje celý rad úprav znenia tohto článku, čím sa ustanovia minimálne požiadavky na partnerstvo.

1.3   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia sa v posledných rokoch zameriava viac na postup, a tým menej na výsledky. Výbor pevne verí v silnejšiu a oveľa proaktívnejšiu úlohu Komisie ako záštity zásady partnerstva. Komisia by mala spolu s členskými štátmi, regiónmi a organizovanou občianskou spoločnosťou zintenzívniť propagáciu tejto zásady založenej na otvorenej metóde koordinácie.

1.4   Kľúčový význam má neustále budovanie kapacít partnerov. Sociálni partneri a občianska spoločnosť by v rámci všetkých operačných programov mali mať k dispozícii zdroje technickej pomoci.

1.5   EHSV zdôrazňuje že globálne granty sú veľmi účinným nástrojom na dosiahnutie skutočnej účasti partnerov, najmä malých podnikov a subjektov sociálneho hospodárstva, a členské štáty by ich preto mali vo veľkej miere využívať v programoch Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

1.6   EHSV je rovnako za návrat k jednoduchším programom iniciatív Spoločenstva zameraným na sociálnu inováciu a miestny rozvoj.

1.7   Čo sa týka politiky súdržnosti na obdobie po roku 2013, programové štruktúry a predpisy by mali umožňovať uplatňovanie zásady partnerstva. Bolo by to v súlade s Barcovou správou, ktorá sa zameriava predovšetkým na vzťah medzi „prístupom založeným na miestnom kontexte“ a partnerstvom. Barcova správa má osobitný význam pre EFRR a mala by byť súčasťou stratégie Európa 2020.

1.8   Aby sa zabezpečilo väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do všetkých fáz politiky súdržnosti, mal by sa na európskej úrovni vytvoriť kódex osvedčených postupov, na ktorom sa dohodnú príslušní európski partneri.

1.9   Zjednodušenie je nevyhnutné, aby sa prehĺbil pozitívny vplyv programov, a to najmä na projekty, do ktorých sú zapojení menší aktéri. Kontroly projektov sa musia zracionalizovať. Financovanie týchto subjektov je nevyhnutné uľahčiť a urýchliť prostredníctvom predbežného financovania a včasného vyplácania platieb.

1.10   EHSV si intenzívne uvedomuje, že neexistuje univerzálne riešenie pre všetkých. Jednako by sa osvedčené postupy mohli a mali šíriť vo veľkej miere. Takéto príklady osvedčených postupov boli identifikované a sú podrobnejšie uvedené v prílohe tohto stanoviska Európska komisia by mala podporiť šírenie osvedčených postupov.

1.11   Regióny zohrávajú vo väčšine členských štátov kľúčovú úlohu pri uplatňovaní zásady partnerstva. EHSV preto navrhuje, aby regióny, ktoré majú záujem o výmenu svojich skúseností a šírenie osvedčených postupov, vytvorili sieť „regiónov vynikajúcich v partnerstve“ a domnieva sa, že Výbor regiónov by mohol byť vhodným tútorom tejto siete.

2.   Úvod

2.1   Európska komisia požiadala vo februári 2009 EHSV o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Ako posilniť účinné partnerstvá v oblasti riadenia nového cyklu programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na základe osvedčených postupov“. Stanovisko by malo tiež „prispieť k príprave budúcej politiky súdržnosti“. EHSV bol požiadaný, aby sa zameral predovšetkým na aspekty partnerstva a zapojenia občianskej spoločnosti do rozvoja politiky súdržnosti. Toto stanovisko sa však nezaoberá „vertikálnym“ partnerstvom v rámci verejnej sféry, t.j. medzi Európskou komisiou, členskými štátmi, regionálnymi, miestnymi alebo inými verejnými orgánmi.

2.2   Predkladané stanovisko vzniklo v úzkej spolupráci s útvarmi Komisie. Spravodajca vykonal veľký kus práce v teréne, na ktorej sa podieľali členovia EHSV, národné hospodárske a sociálne rady, sociálni partneri a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti tým, že identifikovali a zdokumentovali osvedčené postupy. V Katoviciach, Porte a Schwerine sa uskutočnili verejné diskusie, ktoré doplnili pracovné návštevy v rôznych iných členských štátoch. Cennou pomocou prispel aj Európsky parlament a Výbor regiónov.

3.   Zásada partnerstva a jej vývoj

3.1   Zásada partnerstva je jednou z kľúčových zásad politiky súdržnosti EÚ. Jej korene možno nájsť v Rímskej zmluve z roku 1957, kedy bol Európsky sociálny fond zriadený. Ďalším krokom v roku 1988 bolo ustanovenie zásady partnerstva ako spoločného nástroja štrukturálnych fondov Na začiatku bolo partnerstvo zamerané len na tradičné hospodárske a sociálne subjekty. V súčasnosti ide o partnerstvo „akýchkoľvek vhodných subjektov zastupujúcich občiansku spoločnosť, environmentálnych organizácií, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti medzi mužmi a ženami“ (1). Uvedený vývoj odráža strategický cieľ EÚ, ktorým je dobrá správa vecí verejných. Tento cieľ nedávno potvrdila vízia EÚ do roku 2020.

3.1.1   Článok 11 všeobecného nariadenia je kľúčovým pri definovaní rozsahu a uplatňovania zásady partnerstva. Členské štáty zapoja do jednotlivých štádií plánovania všetkých relevantných partnerov. Ďalej určia „v súlade s národnými predpismi a praxou“ najreprezentatívnejších partnerov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v hospodárskej, sociálnej, environmentálnej alebo inej oblasti. Komisia bude každoročne konzultovať organizácie zastupujúce hospodárskych a sociálnych partnerov na európskej úrovni.

3.2   Nariadenie zavádza pojem „globálne granty“. Riadenie takýchto finančných prostriedkov môže byť zverené sprostredkovateľskému orgánu, vrátane orgánov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií (čl. 42).

3.2.1   Opatrenia technickej pomoci môžu byť zamerané na partnerov, prijímateľov pomoci z fondov a na širokú verejnosť. Medzi takéto opatrenia patria opatrenia zamerané na šírenie informácií, budovanie sietí, zvyšovanie povedomia, podporu spolupráce a výmenu skúseností (čl. 45 a 46).

3.3   Článok 163 Zmluvy o fungovaní EÚ a článok 104 vyššie uvedeného nariadenia Rady udeľuje osobitnú úlohu sociálnym partnerom v Európskom sociálnom fonde. Pri správe ESF by mal Komisii pomáhať výbor zložený zo zástupcov vlád, odborových zväzov a zamestnávateľských organizácií.

3.4   Pokiaľ ide o ESF, nariadenie (ES) č. 1081/2006 ďalej rozvíja zásadu partnerstva.

3.4.1   Nariadenie zdôrazňuje dobrú správu vecí verejných, partnerstvo, vytváranie kapacít a skúsenosti získané z programu EQUAL, ktoré by bolo vhodné podporiť zapojením sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných subjektov (preambula a čl. 5).

3.4.2   ESF by mal prostredníctvom sietí príslušných zainteresovaných strán, ako sú sociálni partneri a mimovládne organizácie, podporovať partnerstvá, dohody a iniciatívy na nadnárodnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni (čl. 3 ods. 1 písm. e). Vytváranie kapacít by tento proces malo podporiť (čl. 3 ods.2 písm. b).

3.4.3   Špecifickou úlohou ESF je posilniť sociálnych partnerov a sociálny dialóg v konvergenčných regiónoch. Predovšetkým mimovládne organizácie by mali zohrávať aktívnu úlohu v programoch zameraných na sociálne začlenenie, rovnosť medzi mužmi a ženami a rovnosť príležitostí (čl. 5).

3.4.4   Osobitnú pozornosť treba venovať inovatívnym aktivitám v kontexte partnerstva (čl. 7).

3.5   Na rozdiel od nariadenia o ESF alebo nariadenia o EPFRV, nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) neobsahuje žiadne konkrétne ustanovenia týkajúce sa partnerstva. EHSV sa domnieva, že EFRR by sa mal zamerať viac na malé podniky, inováciu a miestny rozvoj, a to prostredníctvom nástrojov, ktoré v tomto smere zvýhodňujú partnerstvo (napr. cielené opatrenia, globálne granty).

4.   Partnerstvo v praxi

4.1   Faktory úspechu a účinnosti politiky súdržnosti pripisované zásade partnerstva možno zhrnúť takto:

—	Prináša rôzne názory a poznatky zdôrazňujúce realitu v praxi.

—	Jestvuje lepšia odozva na potreby a perspektívy partnerov.

—	Pôsobením na miestnej úrovni je možné intervencie lepšie prispôsobiť podnikateľskej praxi, pracovníkom a občanom všeobecne.

—	Otázkam životného prostredia, rovnosti pohlaví a opatreniam na boj proti sociálnemu vylúčeniu bude v programoch pridelený väčší význam.

—	Prínos integrovaných politík je viditeľnejší.

—	Partnerstvo je kľúčovým nástrojom kolektívneho záväzku a prispieva k lepšej efektívnosti verejných výdavkov a verejných politík.

—	Partneri priblížia politiku súdržnosti EÚ občanom.

4.2   Úspešné partnerstvo závisí do veľkej miery od toho, či je tradícia konzultácií a účasti súčasťou národnej a politickej kultúry. V prípadoch, kde to tak je, je účasť partnerov intenzívnejšia a môžu vytvárať, či dokonca realizovať programy a projekty.

4.3   Skúsenosti ukazujú, že celkové uplatňovanie partnerstva sa v priebehu rokov zlepšilo, hoci jednotliví partneri ho posudzujú rôzne. Hlavné prekážky, ktoré sa odlišujú nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj v rámci nich, naďalej pretrvávajú. V niektorých členských štátoch sa však občianska spoločnosť domnieva, že v porovnaní s programovacím obdobím 2000 – 2006 došlo k niekoľkým zdržaniam.

4.4   V posledných rokoch sa Komisia viac ako doposiaľ začala zameriavať na formality a požiadavky auditu. Malé podniky a organizácie majú menší priestor na realizáciu projektov. Do veľkej miery sa vytratili zdroje vhodné na podporu malých projektov. Programy iniciatív Spoločenstva sa zrušili a snaha o ich uplatnenie v členských štátoch skončila vo väčšine z nich neúspechom.

4.5   Partnerstvo sa ešte vždy vníma veľmi formálne. Medzi orgánmi správy a partnermi často panuje nedôvera, pretože nemajú žiadny spoločný alebo jasný názor na účel partnerstva. Neexistuje jednoznačné chápanie pojmu organizovaná občianska spoločnosť a jej úlohy. Posilňujú to aj nejasné pravidlá v nariadení a názor orgánov správy na partnerstvo, ktoré považujú za dodatočnú záťaž. Spochybňuje sa tiež legitímnosť a reprezentatívnosť partnerov a vznikajú obavy, že prehnané a časovo náročné konzultácie by mohli spomaliť uplatňovanie programov.

4.6   Postupy konzultácie sú potom často nevhodné: príliš byrokratické, technicky náročné a partnerom na ne nebol vyhradený dostatok času. Medzi kompetentnými orgánmi správy a partnermi zíva veľká informačná priepasť. Často sú partneri iba čiastočne zapojení do vytvárania politiky a jej uplatňovania. Prehliadanie partnerov znamená, že ich hlas ostáva nevypočutý. Existuje tiež odpor voči novému spôsobu myslenia a inovatívnym nápadom. Možno povedať, že platné predpisy a ich uplatňovanie nie sú prispôsobené na podporu partnerstva. To partnerov odrádza od zapájania sa a prijímania záväzkov.

4.7   Aby mohli plniť úlohu partnerov, potrebujú mnohí sociálno-ekonomickí aktéri a mimovládne organizácie znalosti, organizáciu, profesionálne schopnosti a finančné zdroje. Najmä pre malé organizácie je ťažké zapojiť sa plnej miere.

4.8   Prieskum organizácie BusinessEurope ukazuje podstatné zlepšenie počas programovacieho obdobia 2007 – 2013 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, a to najmä vďaka väčším skúsenostiam orgánov a sociálnych partnerov, väčšej transparentnosti diskusií a lepšej organizácii konzultácií a vykonávacích postupov. Zapájanie sa vo všeobecnosti javí tak, že prináša lepšie výsledky na národnej úrovni ako na regionálnej úrovni. Zlepšenia sú určite potrebné v tých členských štátoch, ktoré nedávno vstúpili do EÚ, platí to však aj pre krajiny, ktoré sú členmi EÚ už dlho. BusinessEurope zdôrazňuje nesúlad medzi krátkym konzultačným postupom a dlhou lehotou realizácie programu a požaduje lepšiu spätnú väzbu z procesu konzultácie.

4.9   Európska únia remeselníkov a malých a stredných podnikov (UEAPME) uprednostňuje prístup zdola nahor a „najskôr myslieť v malom“, ktorý je prispôsobený potrebám miestnych podnikov a komunít. Partnerstvo by sa malo vytvárať v rámci riadenia na viacerých úrovniach a s viacerými aktérmi. UEAPME zdôrazňuje pojem horizontálna subsidiarita, ktorú považuje za faktor podmieňujúci dosiahnutie úspechu, t. j. zapojenie sociálno-ekonomických partnerov súbežne na európskej, národnej a miestnej úrovni. Administratívne a finančné pravidlá sa musia zjednodušiť a potrebné sú vyššie preddavky, ako aj globálne granty, ktoré sú veľmi účinné. Podľa UEAPME existujú regióny, v ktorých malé podniky dostávajú iba 1 až 2 % dostupnej finančnej podpory zo strany EÚ. Na to, aby malé a stredné podniky získali prístup k financovaniu, musia pôsobiť v partnerstve a prostredníctvom sprostredkovateľských organizácií. Tu je technická pomoc nevyhnutná. UEAPME žiada Komisiu, aby vydala príručku ako využívať finančné zdroje.

4.10   EZÚS sa domnieva, že sa v ostatnom programovacom období nedosiahlo výrazné zlepšenie. Požaduje, aby sa v nariadení uviedli jasné pravidlá definujúce partnerstvo a žiada stanovenie minimálnych požiadaviek. Kvalita partnerstva závisí do značnej miery od vôle orgánov správy uplatniť túto zásadu. EZÚS sa pripája k myšlienke, že partnerstvo na národnej a regionálnej úrovni funguje lepšie ako miestne partnerstvo. Je dôležité deliť sa o skúsenosti. Programy medziregionálnej spolupráce sa musia posilniť predovšetkým zapojením medziregionálnych odborových rád. EZÚS vydal príručku vychádzajúcu z praktických skúseností svojich členov o tom, ako môžu odborové zväzy pracovať s ESF.

4.11   Európski sociálni partneri (Európsky odborový zväz ETUC, BE, CEEP) vydali vo februári 2010 spoločnú správu o ESF. Jej hlavným záverom je, že budovanie kapacít je nevyhnutné na zlepšenie účinnosti fondu. Upozornila aj na ďalšie prekážky, ako administratívnu nepružnosť a nedostatočné pochopenie partnerstva v niektorým členských štátoch. Sociálni partneri vyzývajú na vytvorenie silnejšieho partnerstva medzi nimi a regionálnymi resp. miestnymi samosprávami.

4.12   Európska sieť proti chudobe (EAPN) navrhuje, aby konzultácia bola široká a podrobná a aby využívala širokú škálu metód a pokryla rôzne typy organizácií. Stretnutia by sa mali uskutočňovať s dostatočnou pravidelnosťou a náklady na účasť na stretnutia treba preplácať. EAPN považuje za dôležité začleniť do ESF skúsenosti získané z iniciatívy EQUAL a zamerať sa na zásady inovácie, partnerstva a nadnárodnosti, ako aj na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Mal by sa vytvoriť väčší priestor pre malé projekty ako v predchádzajúcom programovacom období.

4.13   Európsky útvar pre občiansku činnosť (ECAS) navrhuje, aby malé a stredné podniky a regióny vypracovali plán poskytovania informácií, konzultácii a účasti, ktorý by pokrýval všetky fázy programov a ich projektov. Tieto plány by boli zverejnené a posúdené v rámci viacúrovňového riadenia a partnerstva, ktoré spája miestnych vedúcich predstaviteľov. ECAS navrhuje, aby regióny, ktoré sa chcú ujať vedenia pri výmene praktických skúseností, vytvorili spoločenstvo.

4.14   V správe českého Centra pre komunitnú prácu z roku 2008 mimovládne organizácie zo strednej a východnej Európy analyzovali prostredníctvom svojej platformy Tím pre udržateľnú budúcnosť (SF team for sustainable future) partnerstvá v šiestich krajinách (v Bulharsku, Maďarsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku) a došli k záveru, že najväčší problém predstavujú obmedzené kapacity mimovládnych organizácií. Centrum pre komunitnú prácu tiež konštatovalo, že politická podpora partnerstiev je malá. Mimovládne organizácie musia vyškoliť svojich expertov a manažérov prostredníctvom technickej pomoci, ktoré však často využije priamo verejná správa. Proces výberu členov monitorovacích výborov a iných orgánov by si zaslúžil väčšiu pozornosť.

4.15   V správe EP (2) založenej na prípadových štúdiách sa uvádza, že je dôležité presunúť riadenie na nižšie územné úrovne, rovnako ako vytvoriť sprostredkovateľské platformy alebo koordinačné orgány a neformálne siete. Ďalej sa v správe odporúča zjednodušiť programy. Nadobúdanie skúseností z realizácie politických opatrení a vytváranie kapacít by malo prebiehať prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako sú strategické diskusie, nadnárodné opatrenia, podporné štruktúry, šírenie osvedčených postupov.

5.   Všeobecné pripomienky

5.1   EHSV je presvedčený a vo svojich stanoviskách opakovane predložil argumenty, že skutočné a silné partnerstvo povedie k cielenejšiemu a účinnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov, a tým k úspešným projektom. Partnerstvo sa musí zakladať na dlhodobej perspektíve skutočnej účasti a poskytovať rovnaké príležitosti pre súkromných partnerov na ich účasť popri orgánoch verejnej správy. Skutočné partnerstvo je prínosom pre všetky zainteresované strany.

5.2   Stredobodom politiky Spoločenstva musí byť občan. Preto by partnerstvá vytvorené v kontexte štrukturálnych fondov mali odrážať prístup zdola nahor a poskytovať všetkým občanom a ich organizáciám príležitosť zapojiť sa do politiky súdržnosti a projektov, ktoré financuje. Ak je zásada partnerstva súčasťou plánovania a uplatňovania, vedie to k aktívnej účasti občanov a organizovanej občianskej spoločnosti na politike súdržnosti, a tým k posilneniu demokracie.

5.3   Kultúra skutočného partnerstva sa vytvára postupným získavaním skúseností a znalostí. Ide o posilňovanie postavenia partnerov a vytváranie rovnakých príležitostí pre každého z nich na účasť vo všetkých fázach politiky súdržnosti. Ukázalo sa, že zdroje na vytváranie kapacít zohrali kľúčovú úlohu pri zvyšovaní účinnosti partnerstva. Takéto zdroje treba preto využívať nielen v konvergenčných regiónoch, ale pre všetkých partnerov, súkromných i verejných, a vo všetkých operačných programoch. Ďalšia „spoločná odborná príprava“ verejných a súkromných partnerov je veľmi potrebná.

5.4   Existuje nerovnováha medzi partnermi, čo sa týka vplyvu a moci, prístupu k informáciám, finančných prostriedkov, odborných schopností atď. Na obdobie po roku 2013 bude veľmi potrebné stanoviť rámec, ktorý pomôže vytvoriť novú rovnováhu medzi orgánmi verejnej správy a súkromným sektorom prostredníctvom modelu riadenia založeného na zásade partnerstva, ktorého piliermi sú regionálny a miestny rozmer a súkromní sociálni a hospodárski aktéri.

5.5   Všetci súkromní a verejní partneri si musia navzájom dôverovať a musia potlačiť do úzadia svoje vlastné špecifické záujmy. To si vyžaduje zmenu spôsobu myslenia. Je potrebná nová kultúra dialógu založeného na zásade „najskôr myslieť v malom“, ktorá spĺňa potreby miestnych podnikov a organizácií. Orgány verejnej správy musia byť otvorené poskytovaným vstupom; súkromní partneri musia byť odhodlaní plne sa zapojiť, čo je možné stimulovať tak, že sa umožní väčšie spolufinancovanie projektov zo súkromných zdrojov. Partneri musia byť zapojení do procesu od jeho počiatku, aby mohli hrať rozhodujúcu a konštruktívnu úlohu.

5.6   Sociálni partneri sú kľúčovými sociálno-ekonomickými aktérmi a je potrebné ich zapojiť rovnako ako organizácie zo sociálnej sféry a mimovládne organizácie. Je dôležité zapájať malé inovatívne podniky, organizácie a ostatné subjekty, ktoré môžu v budúcnosti zohrávať významnú úlohu, a podporiť tak pluralitu. Partnerstvo by však malo byť pružné a zamerané na špecifické potreby rôznych programov.

5.7   Ako už bolo povedané, politická kultúra, tradícia a skúsenosti určujú spôsob uplatňovania zásady partnerstva v praxi v jednotlivých členských štátoch. Keďže tieto aspekty sa v rámci Únie s 27 členskými štátmi značne odlišujú, neexistuje jednotný homogénny model, ktorý by vyhovoval za každých okolností. Osvedčené postupy by sa preto mali vymieňať v rámci vzájomného procesu získavania znalostí a skúseností, pričom by všetky zainteresované subjekty boli spoločne zodpovedné za šírenie osvedčených postupov, a teda aj účinnejšie využívanie finančných prostriedkov.

5.8   Zodpovednosti, práva a povinnosti v rámci partnerstva sa líšia podľa úlohy a postavenia partnerov. Je to tak najmä v prípade, že právo na účasť je konfrontované s právomocami pri rozhodovaní o rozpočte. Aj takýto rozpor je však možné prekonať, ak všetci partneri presadzujú konsenzuálny prístup k stratégii a financovaniu.

5.9   Podľa platného nariadenia sú to členské štáty, ktoré riadia uplatňovanie zásady partnerstva podľa vnútroštátnych pravidiel a postupov. Podľa EHSV je jednoznačne a naliehavo potrebné stanoviť minimálne európske požiadavky na dobré fungovanie partnerstva. EHSV sa preto domnieva, že EFRR by sa mal zamerať viac na malé podniky, inováciu a miestny rozvoj, a to prostredníctvom nástrojov, ktoré v tomto smere zvýhodňujú partnerstvo (cielené programy, globálne granty, atď.) a sú preň prínosom.

5.10   Plánovanie vo všeobecnosti by však bolo možné, či dokonca nutné, zreformovať tak, aby posilnilo partnerstvo. Dosiahne sa to užším zameraním a orientovaním programov na problémy z hľadiska cieľov a rozsahu (napr. podľa zemepisnej oblasti, odvetvia, úlohy atď.).

5.11   Bolo to zrejmé v prípade iniciatív Spoločenstva ako EQUAL a URBAN II, v ktorých sa partnerstvo vyslovene vyžaduje. Skutočnosť, že tieto iniciatívy boli zrušené, možno považovať za úpadok zásady partnerstva v porovnaní s programovacím obdobím 2000 – 2006. Mnohým členským štátom sa nepodarilo uplatniť skúsenosti z programu EQUAL v súčasnom programovacom období, napriek tomu, že takéto ustanovenie existuje v nariadení o ESF.

5.12   Program LEADER zameriavajúci sa na vidiecke oblasti bol od začiatku priekopníkom uplatňovania zásady partnerstva. Hoci LEADER už nie je iniciatívou Spoločenstva, treba poznamenať, že metóda LEADER sa v súčasnom období plne uplatňuje ako záväzná os programov rozvoja vidieka, a to tak vďaka úspechu iniciatívy, ako aj prísnejším ustanoveniam článku 6 nariadenia o EPFRV (ES) č. 1698/2005. Jej cieľom je zapojiť a mobilizovať miestnych aktérov prostredníctvom vytvárania územných združení pre vnútorný rozvoj. Vytvorenie miestneho partnerstva známeho ako „miestne akčné skupiny“ je originálnym prvkom. Na miestnej úrovni rozhodovania tvoria sociálno-ekonomickí partneri a občianska spoločnosť väčšinu. Program LEADER podporujú národné siete pre vidiecke oblasti pozostávajúce z rozsiahleho partnerstva, ktoré spája miestne projekty s vnútroštátnou úrovňou a úrovňou EÚ.

5.13   EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že úloha Európskej komisie sa v poslednom čase stala procedurálnejšou a formálnejšou s väčším zameraním na audit a formu a menej na výsledky. EHSV zdôrazňuje, že Komisia by pri uplatňovaní zásady partnerstva mala byť silnejšia a proaktívnejšia. Vracajúc sa k filozofii politiky súdržnosti z minulosti by Komisia mala prejsť z úlohy pozorovateľa do úlohy skutočného zúčastneného „partnera“.

5.14   EHSV zastáva názor, že zložité administratívne a finančné postupy týkajúce sa programov a projektov štrukturálnych fondov majú obmedzujúci a odstrašujúci účinok a dokonca odrádzajú najmä MSP, mikropodniky a organizácie sociálneho hospodárstva od využívania štrukturálnych fondov. Podľa EHSV je teda logické, že ak sa má dosiahnuť úspešné partnerstvo, je potrebné takéto postupy na európskej i národnej úrovni zjednodušiť, a zároveň urýchliť platby. Toto je potrebné bezodkladne riešiť.

5.15   Globálne granty preukázali svoju mimoriadnu účinnosť pri priblížení riadenia fondov k prijímateľom pomoci a ich potrebám. Takéto granty hrajú významnú úlohu pri financovaní malých projektov. EHSV vyslovuje poľutovanie nad tým, že tento systém bol v súčasnosti v porovnaní s programovacím obdobím 2000 – 2006 značne zredukovaný. Tvrdí, že všetky členské štáty v značnej miere využívajú globálne granty z oboch fondov, pričom skutočná zodpovednosť za ich využívanie je u príjemcov, aby sa využil obrovský potenciál malých a stredných podnikov a sociálnej ekonomiky.

5.16   V tejto súvislosti by vítaným doplnením bola intenzívnejšia a rozsiahlejšia činnosť EIB. EHSV tiež žiada posilnenie programu JEREMIE v záujme podnietenia podpory pre malé podniky a ich organizácie.

5.17   EHSV opakuje svoju požiadavku koordinovať a integrovať všetky fondy súvisiace s politikou súdržnosti EÚ, napríklad aj EPFRV a fond pre rybné hospodárstvo, do jednotných operačných programov. Takáto integrácia podporí účinnosť partnerstva, pretože partneri sa vo všeobecnosti dívajú na rozvoj celistvo. EHSV sa domnieva, že sú dôvody na aktívnu snahu o integráciu s národnými politikami, z čoho by vďaka integrovanému prístupu vyplýval prínos tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

5.18   Táto požiadavka je v úplnom v súlade s Barcovou správou (3), ktorá zdôrazňuje úlohu partnerstva v organizovanej občianskej spoločnosti so zámerom dať územnému rozmeru politiky súdržnosti kľúčovú úlohu v rámci európskej integrácie. Partnerstvo má kľúčový význam pre účinné a riadne využívanie finančných zdrojov. Správa podčiarkuje potrebu mobilizovať miestnych aktérov v jednotlivých oblastiach a zapojiť občanov prostredníctvom verejnej diskusie. Barca navrhuje, aby stanoveniu novej politiky súdržnosti na obdobie po roku 2013 predchádzala v rokoch 2010 – 2012 ozajstná strategická diskusia so zapojením občianskej spoločnosti.

6.   Európske iniciatívy na zlepšenie

6.1   EHSV sa nazdáva, že je potrebný celý rad povinných a dobrovoľných opatrení na európskej a vnútroštátnej úrovni na posilnenie a zlepšenie partnerstva v štrukturálnych fondoch a na rozšírenie chápania pojmu osvedčený postup v partnerstve medzi všetky členské štáty. EHSV žiada zmeniť a doplniť rôzne právne predpisy EÚ. Okrem toho je potrebný kódex osvedčených postupov prepojený s jednoznačnejšími usmerneniami Európskej komisie.

6.2   EHSV navrhuje, aby článok 11, ktorým sa stanovujú opatrenia pre partnerstvo vo všeobecnom nariadení č. 1083/2006, bol v budúcnosti v novom nariadení prepracovaný (konsolidované znenie všetkých navrhovaných zmien je prílohe 1).

6.2.1

Slovné spojenie „v súlade s národnými predpismi a praxou“ v odseku 1 by bolo treba doplniť spojením „po dohode s príslušnými partnermi“. Iba dosiahnutím dohody s partnermi o povahe takéhoto partnerstva môže byť tento proces legitimizovaný a viesť k úspešnejším projektom. EHSV podporuje ustanovenia zakotvené v rámci Výboru ESF s cieľom zistiť, ktorí partneri sú relevantní. Toto ustanovenie by sa malo rozšíriť na všetky štrukturálne fondy.

6.2.2

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby znenie článku 11 zahŕňalo aj myšlienku, že uplatňovanie zásady partnerstva by mala monitorovať Komisia spolu s členskými štátmi a organizovanou občianskou spoločnosťou. Otvorená metóda koordinácie ponúka pre to vynikajúci príklad. Komisia v spolupráci s členskými štátmi stanovuje ciele, ukazovatele, usmernenia a referenčné výsledky pre porovnanie a sprostredkúva výmenu osvedčených postupov, ako aj posudkov partnerov.

6.2.3

Lisabonská zmluva uznáva otvorenú metódu komunikácie, ako sa uvádza v článkoch 149, 153, 156, 168, 173 a 181 ZFEÚ. EHSV teda navrhuje použiť podobnú formuláciu v článku 11: „Komisia môže v úzkej spolupráci s členskými štátmi vyvinúť iniciatívy zamerané na vydanie usmernení a stanovenie ukazovateľov, organizovanie výmeny osvedčených postupov a prípravu potrebných prvkov na pravidelné monitorovanie a vyhodnocovanie“. Do tohto by sa mali zapojiť aj hlavné európske organizácie zastupujúce sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť.

6.2.4

Konzultácia hospodárskych a sociálnych partnerov na európskej úrovni „by sa mala konať najmenej dvakrát do roka“ a mala by zahŕňať príslušné a reprezentatívne organizácie uvedené v článku 11 ods. 1 písm. c), ako aj organizácie vidieckeho rozvoja, aby sa vytvorilo prepojenie na EPFRV. Takéto konzultácie by sa mali usporadúvať už teraz ako súčasť ozajstnej strategickej diskusie na európskej úrovni, ktorá predchádza budúcej politike súdržnosti na obdobie po roku 2013 (pozri Barcovu správu).

6.2.5

Rovnako EHSV navrhuje, aby sa zlepšili konkrétne konzultačné postupy pre každý z fondov na Európskej úrovni. Výbor Európskeho sociálneho fondu by sa po uskutočnení zodpovedajúcich konzultácii mal bez obmedzenia výsadnej úlohy sociálnych partnerov spolupodieľať na výbere obmedzeného počtu pozorovateľov z iných organizácií zastupujúcich zainteresované subjekty.

6.2.6

EHSV dôrazne požaduje doplniť nariadenie o EFRR a nariadenie o EPFRV o článok 5 o „dobrej správe a partnerstve“ z nariadenia o ESF. Výbor takisto navrhuje, aby sa partnerský výbor objavil v novom nariadení o EFRR.

6.2.7

EHSV osobitne zdôrazňuje, že na vytváranie kapacít budú vyčlenené zdroje v zodpovedajúcej výške pre všetkých súkromných partnerov, a preto navrhuje vyčleniť ako príklad 10 % rozpočtu na technickú pomoc na budovanie kapacít a získavanie znalostí a skúseností zo všetkých operačných programov. Je tiež potrebné podporovať európsku odbornú prípravu, ktorá je prínosom pre vnútroštátnu úroveň, a tým uľahčuje aj výmenu skúseností a osvedčených postupov.

6.3   EHSV sa domnieva, že na dosiahnutie nevyhnutného zjednodušenia je potrebné racionalizovať audity a kontroly projektov. Platby, finančné záruky a predbežné financovanie by sa mali urýchliť a prispôsobiť potrebám príjemcov, najmä pokiaľ ide o malé subjekty. Súčasné možnosti predbežného financovania sú napriek celému radu zlepšení, ktoré v roku 2009 navrhla Komisia, naďalej do značnej miery nedostatočné.

6.4   S ohľadom na plnenie minimálnych požiadaviek vedúcich k vysokej úrovni partnerstva EHSV navrhuje, aby Komisia v spolupráci s partnerskými kategóriami uvedenými v článku 11 vypracovala v súvislosti s uplatňovaním zásady partnerstva kódex osvedčených postupov, ktorý by vychádzal z týchto usmernení:

—	dosiahnuť od samého začiatku dohodu medzi príslušnými verejnými i súkromnými partnermi o pláne informovania, konzultácií a účasti, ktorý by pokrýval fázu plánovania, uplatňovania a hodnotenia s jasne stanovenými cieľmi a harmonogramom;

—	zaistiť, aby kompetentné orgány vykazovali, ako vo svojich návrhoch a správach zohľadňujú zásadu partnerstva. Názory partnerov by mali byť jasne a otvorene zdokumentované;

—	udeliť partnerstvu zodpovednosť za postupy na výber zástupcov z radov vlastných členov do riadiacich výborov a ďalších konzultačných orgánov vytvorených v rámci štrukturálnych fondov. Výber by mal vychádzať zo záujmu, reprezentatívnosti a otvorenosti voči novým, nadšeným a inovatívnym aktérom;

—	dať partnerstvu pri všetkých operačných programoch k dispozícii technickú pomoc na vytváranie kapacít, koordináciu a reprezentáciu, pričom by partneri takéto projekty sami vytvárali a riadili;

—	zapojiť partnerstvo už od samého začiatku do stanovenia kritérií pre výber projektov;

—	ustanoviť existenciu partnerstva ako kritérium pre projekty financované z európskych fondov;

—	podporovať nadnárodné partnerstvo;

—	stanoviť ukazovatele účinného riadenia z hľadiska príjemcov pomoci;

—	uplatňovať zjednodušenie postupov a kontrol;

—	urýchliť platby príjemcom;

—	prediskutovať dlhodobé stratégie v riadiacich výboroch alebo v iných vhodných orgánoch prepojených s národným strategickým referenčným rámcom.

6.5   Pri rozsiahlej revízii operačných programov v programovacím období je potrebné zdôrazniť zásadu partnerstva a dôsledne ju dodržiavať.

6.6   EHSV navrhuje, aby regióny, ktoré si chcú vymieňať skúsenosti a šíriť osvedčené postupy, vytvorili sieť „regiónov vynikajúcich v partnerstve“. Zárodky takýchto sietí už existujú (4). Navrhujeme, aby EHSV, VR a Európska komisia postupovali spoločne s cieľom podporiť takúto iniciatívu. Výbor regiónov by bol vhodným tútorom tejto siete.

6.7   EHSV napokon navrhuje, aby Komisia vytvorila pracovnú skupinu skladajúcu sa zo všetkých príslušných partnerov na európskej úrovni na podporu zásady partnerstva z rôznych hľadísk a aby štátna pomoc a pravidlá verejného obstarávania nevplývali negatívne na partnerstvo.

7.   Osvedčené postupy

7.1   Počas prípravy tohto stanoviska boli identifikované príklady osvedčených postupov z hľadiska účasti a úlohy (nie orgánov verejnej správy). Prípady predstavené v prílohe sú iba malou vzorkou. Určite ich existuje viac.

7.2   Príklady osvedčených postupov sa posudzovali zo štyroch hľadísk: prístup k partnerstvu, právomoci udelené partnerom, partnerstvo v oblasti rozhodovania a cielené partnerstvá.

7.3   Ak sa určitý postup osvedčil v jednej z oblastí, neznamená to, že ide o celkovo osvedčený postup. Ten istý prípad však môže byť príkladom osvedčeného postupu v dvoch alebo viacerých oblastiach. Niekoľko prípadov je potrebné vyzdvihnúť, ako systematický prístup k partnerstvu v celom Anglicku, mierový program zmierenia v Severnom Írsku, kde sú kľúčovými faktormi miestne partnerstvá a angažovanosť na miestnej úrovni, partnerské riadenie všetkých fondov (vrátane EPFRV) na účely integrovaného rozvoja v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko (Nemecko), jedinečný spôsob riadenia občianskou spoločnosťou (Fundación ONCE a ďalšie) (Španielsko), systém podpory tretieho sektora vo Walese (3-SET).

7.4   Všetky štyri hľadiská je možné pozorovať v niektorých zaujímavých prípadoch, v ktorých sú štrukturálne fondy explicitne zamerané na uspokojenie potrieb miestnych aktérov: inovatívne partnerstvo (odbory/družstevné banky), ktoré riadi globálny grant Esprit v Toskánsku (Taliansko), strategické a intenzívnejšie využívanie globálnych grantov v Poitou-Charentes (Francúzsko), rakúska územná dohoda o zamestnanosti a decentralizované riadenie ESF v Bádensku – Württembergsku (Nemecko). V tomto kontexte treba spomenúť miestne akčné skupiny v rámci programu LEADER.

7.5   Dynamický proces zlepšovania a rozvoja zásady partnerstva je tiež príkladom osvedčeného postupu. Poľsko je príkladom krajiny, kde je decentralizované riadenie fondov v rukách pracovných skupín, v rámci ktorých zohrávajú partneri rozhodujúcu úlohu. Národná rámcová dohoda (Protocollo d'Intesa) o pravidlách partnerstva v Taliansku, ako aj následné opatrenia v niektorých regiónoch (napr. Puglia) sú dobrými zámermi, na ktoré treba nadviazať.

7.6   EHSV konštatuje, že národné a/alebo regionálne hospodárske a sociálne výbory sú iba čiastočne zapojené, s výnimkou talianskeho CNEL, ktorý zohráva významnú úlohu pri tvorbe a hodnotení politiky pre región Mezzogiorno (južné Taliansko). Výbory napr. v Portugalsku, Francúzsku (regionálna úroveň) a na Malte sa zapájajú do fázy plánovania.

7.7   Prístup vyvoláva otázky o tom, akí partneri boli zvolení a akým spôsobom. Postupy transparentnosti a legitímnosti sú potrebné na stanovenie partnerov. Výber zvyčajne nie je problémom v prípade sociálnych partnerov, ale skôr u mimovládnych organizácii, pričom ide najmä o otázku ako zapojiť zraniteľné a okrajové skupiny, ako napr. osoby s postihnutím, bývalých väzňov, Rómov a iné národnostné menšiny.

7.7.1   Osvedčilo sa prenechať zodpovednosť za výber organizovanej občianskej spoločnosti. Jeden zaujímavý príklad sa našiel v Česku (systém volieb).

7.8   Našlo sa niekoľko zaujímavých príkladov vytvárania kapacít a posilňovania partnerstva:

—	učenie sa zo sociálneho dialógu (napr. Česko);

—	budovanie odbornej kapacity v partnerských organizáciách (Mezzogiorno, Nemecko, Španielsko, Poitou-Charentes, Slovinsko);

—	zriaďovanie špecifických vedomostných centier alebo monitorovacích stredísk („Kompetenzstellen“ v Nemecku, 3-SET vo Walese);

—	vypracovanie príručiek a usmernení pre organizácie partnerstva na národnej (napr. DGB Brandenburg, Nemecko) a európskej úrovni (EZÚS, EAPN, Bankwatch).

7.9   V niektorých prípadoch sa reálna rozhodovacia právomoc o tom, ktorý projekt sa bude financovať, delegovala na organizácie v rámci partnerstva. Globálne granty sú iba jedným z príkladov (Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko). Švédsky príklad (Västra Götaland a ďalšie partnerstvá v oblasti štrukturálneho fondu) a spomínaný operačný program ONCE Fundación sú ďalšími.

7.10   Iba málo programov je cielene zameraných, či už geograficky, na skupiny, odvetvia, spoločenstvá alebo na konkrétne úlohy atď., a teda zvyčajne úzko prepojených na konkrétnu skupinu partnerov, ktorí majú skutočnú rozhodovaciu moc. Mierový program v Severnom Írsku, ako aj fóra zamerané na rast (Dánsko), ale aj miestne iniciatívy uvedené vyššie v bode 7.4 patria do tejto kategórie osvedčených postupov.

8.   Navrhované zmeny v článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006:

Článok 11

Partnerstvo

1.   Ciele fondov sa napĺňajú v rámci úzkej spolupráce (ďalej len „partnerstvo“) medzi Komisiou a každým členským štátom. , každý členský štát organizuje partnerstvo s orgánmi a subjektmi, ako sú:

a)	príslušné regionálne, miestne, mestské a ostatné orgány verejnej správy;

b)	hospodárski a sociálni partneri;

c)	akýkoľvek iný vhodný subjekt, ktorý zastupuje občiansku spoločnosť, partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu rovnosti medzi mužmi a ženami.

Každý členský štát určí najreprezentatívnejších partnerov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a v hospodárskej a sociálnej, environmentálnej alebo inej oblasti (ďalej len „partneri“) v súlade s národnými predpismi a praxou, pričom vezme do úvahy potrebu presadzovať rovnosť medzi mužmi a ženami a podporovať trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom zahrnutia požiadaviek na ochranu a zlepšovanie životného prostredia.

2.   Partnerstvo sa uskutočňuje v plnom súlade s príslušnými inštitucionálnymi, zákonnými a finančnými právomocami každej kategórie partnerov vymedzených v odseku 1. Partnerstvo zahŕňa prípravu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie operačných programov. lenské štáty zapoja do rôznych etáp programovania a v rámci časového limitu stanoveného pre každú etapu každého z príslušných partnerov, a najmä regióny.

3.   Komisia uskutočňuje porady o pomoci z fondov s organizáciami, ktoré zastupujú partnerov na európskej úrovni.

---

(1)  Pozri čl. 11 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 o štrukturálnych fondoch.

(2)  „Správa vecí verejných a partnerstvo na vnútroštátnej a na regionálnej úrovni a základ pre projekty v oblasti regionálnej politiky“, spravodajca Jean-Marie Beaupuy, schválené v Európskom parlamente 21.10.2008.

(3)  Program pre reformu európskej politiky súdržnosti. Prístup k napĺňaniu úloh a očakávaní Európskej únie založený na miestnom kontexte – máj 2009.

(4)  Napríklad Reves (partnerstvo regionálnych a miestnych orgánov s sociálnou sférou hospodárstva), sieť Bankwatch, IQ net (regionálne orgány správy a výskum), iniciatíva ECAS a Komunita praxe riadiacich orgánov ESF.

---