5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/60

A.

keďže ľudské práva a ich ochrana sa opierajú o uznanie dôstojnosti ľudskej bytosti; keďže v tejto súvislosti treba pripomenúť úvodné slová Všeobecnej deklarácie ľudských práv: „uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete“,

B.

keďže spravodlivosť, sloboda, demokracia a zásada právneho štátu vychádzajú zo skutočného uznania dôstojnosti ľudskej bytosti a keďže takéto uznanie je základom všetkých ľudských práv;

C.

keďže desiata výročná správa EÚ o ľudských právach za rok 2008, ktorú vypracovali Rada a Komisia, poskytuje všeobecný prehľad činností inštitúcií EÚ týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a za hranicami EÚ,

D.

keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmať, zhodnotiť a v osobitných prípadoch ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie, Rady a Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv,

E.

keďže stav ľudských práv vo vnútri EÚ má priamy vplyv na dôveryhodnosť a schopnosť EÚ vykonávať účinnú vonkajšiu politiku ľudských práv,

F.

keďže treba vyvinúť úsilie, aby sa pri rokovaniach a vykonávaní dvojstranných alebo regionálnych obchodných dohôd vrátane dohôd uzatvorených s významnými obchodnými partnermi venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu základných ľudských práv, najmä politických práv,

G.

keďže je potrebné dodržiavať doložky o ľudských právach v dohodách, ktoré podpísala EÚ s partnerskými tretími krajinami,

H.

keďže v rôznych oblastiach sveta sú politiky podpory ľudských práv aj naďalej ohrozené, pretože porušovanie ľudských práv nevyhnutne úzko súvisí so snahou ich porušovateľov znížiť vplyv akejkoľvek politiky, ktorá tieto práva podporuje, a to najmä v krajinách, v ktorých je porušovanie ľudských práv rozhodujúce pre udržanie nedemokratických vlád pri moci,

1.

domnieva sa, že EÚ musí pokročiť v otázke vypracovania súdržnej a dôraznej politiky na udržanie a podporu ľudských práv vo svete, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné účinnejšie uskutočňovať uvedenú politiku;

2.

opakuje svoje presvedčenie, že na dosiahnutie výrazného zlepšenia v rámci podpory ľudských práv treba posilniť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) EÚ a zabezpečiť, aby sa v rámci dialógu a inštitucionálnych vzťahov EÚ so všetkými krajinami sveta dôsledne uplatňovala podpora ľudských práv, ktorá je jedným z hlavných cieľov SZBP, ako sa uvádza v článku 11 Zmluvy o EÚ;

3.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli väčšie úsilie na zlepšenie schopnosti EÚ pohotovo reagovať na prípady porušenia ľudských práv tretími krajinami; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva EÚ v oblasti ľudských práv v dnešnom svete, a tým aj zvýšené očakávania; požaduje spoločnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv tak v rámci jej vonkajšej politiky, ako aj na jej území;

4.

žiada, aby sa aj naďalej pristupovalo čo najobozretnejšie k doložkám o ľudských právach v dohodách podpísaných EÚ a partnerskými tretími krajinami, a o systematické začleňovanie takýchto doložiek do budúcich dohôd; pripomína, že doložky o ľudských právach, keďže ide o podstatný prvok, by sa mali vzťahovať na všetky ustanovenia zmluvy; trvá na svojej požiadavke, aby takéto doložky systematicky sprevádzal skutočný mechanizmus vykonávania;

5.

zdôrazňuje význam výročnej správy EÚ o ľudských právach pri analýze a hodnotení politiky EÚ v oblasti ľudských práv a uznáva kladnú úlohu, ktorú zohrali činnosti inštitúcií EÚ v tejto oblasti;

6.

opakuje svoju žiadosť, aby sa na hodnotenie predchádzajúcich politík poskytovalo viac informácií vyššej kvality a aby sa navrhli prvky a usmernenia na zlepšenie celkového prístupu, minimalizovanie prípadných rozporov, ako aj na prispôsobenie politických priorít v závislosti od príslušnej krajiny s cieľom prijať stratégiu krajiny pre ľudské práva, alebo aspoň kapitolu o ľudských právach v strategickom dokumente krajiny; opakuje svoju žiadosť o pravidelné hodnotenie uplatňovania a výsledkov politík, nástrojov a iniciatív EÚ v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili osobitné merateľné ukazovatele a referenčné hodnoty na meranie účinnosti uvedených politík;

7.

víta verejnú prezentáciu správy za rok 2008, ktorú uskutočnila Rada a Komisia na schôdzi podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva 4. novembra 2008, čo časovo súviselo so 60. výročím Všeobecnej deklarácie ľudských práv z 10. decembra 1948, a prezentácia v pléne sa konala v ten istý deň ako odovzdávanie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Hu Jiaovi z Číny;

8.

opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby určili krajiny, ktoré vzbudzujú osobitné obavy a v ktorých je podporovanie ľudských práv obzvlášť problematické, ako aj krajiny, kde sa porušujú ľudské práva, a aby s týmto zámerom vytvorili kritériá na hodnotenie stavu ľudských práv v jednotlivých krajinách, čo by umožnilo stanoviť osobitné politické priority;

9.

žiada Radu a Komisiu, aby pri šírení ich výročnej správy o ľudských právach vyvinuli viac úsilia a aby zabezpečili, aby sa dostala k čo najširšej verejnosti; žiada tiež o verejné informačné kampane zamerané na zlepšenie viditeľnosti EÚ v tejto oblasti;

10.

žiada Radu a Komisiu, aby pravidelne vykonávali štúdie sociálnych dôsledkov činnosti EÚ vo sfére ľudských práv a o informovanosti občanov o nej;

11.

domnieva sa, že správy dokazujú, že napriek vyšetrovaniam v niektorých členských štátoch EÚ nevykonala hodnotenie postupov členských štátov v súvislosti s protiteroristickou politikou vlády USA pod vedením Georgea Busha;

12.

v súlade s uznesením, ktoré peruánsky kongres prijal jednomyseľne v apríli 2008, vyzýva Radu, aby sa zamyslela nad zaradením Revolučného hnutia Túpac Amaru (MRTA) do európskeho zoznamu teroristických organizácií;

13.

zdôrazňuje, že v očiach veľkej časti verejnej mienky na celom svete politika prisťahovalectva je výzvou pre dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ v oblasti ľudských práv,

14.

domnieva sa, že kvantitatívne a kvalitatívne zlepšenie situácie sekretariátu Rady pre ľudské práva umožní EÚ zviditeľniť jej úlohu pri podporovaní a zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv v jej vonkajšej politike; očakáva, že budúce vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý by bol zároveň podpredsedom Komisie, by výrazným spôsobom posilnilo súdržnosť a účinnosť EÚ v tejto oblasti v prípade, ak Lisabonská zmluva nadobudne platnosť;

15.

vzhľadom na význam otázok ľudských práv počas konfliktov a v situáciách po konfliktoch považuje za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia EÚ mali v budúcnosti mandát, v ktorom sa bude konkrétne uvádzať podpora a zaistenie dodržiavania ľudských práv;

16.

opakovane žiada Komisiu, aby členské štáty EÚ a tretie krajiny, s ktorými prebiehajú rokovania o budúcom pristúpení alebo posilnení vzťahov, podnietila k podpísaniu a ratifikácii všetkých kľúčových dohovorov OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčných protokolov a k spolupráci s postupmi a mechanizmami v oblasti ľudských práv; osobitne požaduje, aby sa uzavrela rámcová dohoda medzi EÚ a UNHCR s cieľom podporovať ratifikáciu a vykonávanie dohovorov Organizácie Spojených národov zo strany členských štátov;

17.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojom intenzívnom úsilí zameranom na podporu všeobecnej ratifikácie Rímskeho štatútu a na prijatie potrebných vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde (21) a akčným plánom z roku 2004 s cieľom nadviazať na spoločnú pozíciu; požaduje, aby sa toto úsilie rozšírilo aj na ratifikáciu a vykonávanie Dohody o výsadách a imunitách MTS, ktorá je dôležitým pracovným nástrojom tohto súdu; víta skutočnosť, že Madagaskar, Cookove ostrovy a Surinam ratifikovali v roku 2008 Rímsky štatút, čím sa k júlu 2008 zvýšil celkový počet zmluvných štátov na 108; žiada Českú republiku, ktorá ako jediný členský štát EÚ doposiaľ neratifikovala Rímsky štatút, aby tak bezodkladne urobila (22); vyzýva Rumunsko, aby zrušilo svoju dvojstrannú dohodu o imunite so Spojenými štátmi americkými;

18.

žiada všetky predsedníctva EÚ, aby na všetkých samitoch a pri všetkých rozhovoroch s tretími krajinami upozornili na dôležitosť spolupráce s MTS vrátane samitu EÚ – Rusko a dialógu medzi EÚ a Čínou, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu so súdom a uzavreli bilaterálne dohody o presadzovaní rozsudkov, ako aj o ochrane svedkov a obetí; okrem toho potvrdzuje dohodu o spolupráci a pomoci medzi EÚ a MTS a na základe toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami súdu poskytli všetku nevyhnutnú pomoc vrátane tzv. podpory na mieste; v tomto rámci víta pomoc Belgicka a Portugalska pri zadržaní Jean-Pierra Bembu a jeho vydaní MTS v máji 2008;

19.

žiada, aby Európske spoločenstvo a jeho členské štáty urýchlene ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; trvá na tom, že opčný protokol k dohovoru treba považovať za jeho neoddeliteľnú súčasť a žiada, aby sa k dohovoru a protokolu pristúpilo súčasne (23);

20.

zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať aktívne angažovanie sa EÚ a jej členských štátov v otázkach ľudských práv a demokracie, pokiaľ ide o ich účasť na rôznych medzinárodných fórach v roku 2009 vrátane účasti na činnostiach UNHRC, na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN, v ministerskej rade Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a v Rade Európy;

21.

víta konferenciu obhajcov ľudských práv, ktorú financoval EIDHR a ktorá sa konala na pôde Európskeho parlamentu 7. – 8. októbra 2008, ako významnú medziinštitucionálnu iniciatívu Európskeho parlamentu, Komisie a OSN pri príležitosti 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

22.

víta spoluprácu medzi EÚ a Radou Európy v rámci memoranda o porozumení podpísaného v máji 2007; víta skutočnosť, že medzi predsedníctvom EÚ, Komisiou, generálnym tajomníkom Rady Európy a predsedom Výboru ministrov Rady Európy sa 23. októbra 2007 a 10. marca 2008 uskutočnili štvorstranné schôdze; zdôrazňuje význam ďalšej podpory spolupráce v oblasti ľudských práv, právneho štátu a pluralitnej demokracie, ktoré sú spoločnými hodnotami oboch týchto organizácií a všetkých členských štátov EÚ;

23.

víta dohodu o spolupráci v rámci Agentúry EÚ pre základné práva, ktorú 18. júna 2008 podpísali Komisia a Rada Európy; konštatuje, že dohoda obsahuje ustanovenia o organizovaní pravidelných zasadnutí, výmene informácií a koordinácii činností;

24.

víta skutočnosť, že počas diplomatickej konferencie v Dubline, ktorá sa konala od 19. do 30. mája 2008, bol prijatý Dohovor o kazetovej munícii; je znepokojený tým, že na konferencii v Osle 3. decembra 2008 nepodpísali tento dohovor všetky členské štáty EÚ a žiada ich, aby tak čo najskôr urobili (24); konštatuje, že dohovor nariaďuje okamžitý a bezpodmienečný zákaz všetkých druhov kazetovej munície, ktorá spôsobuje neprijateľnú ujmu civilnému obyvateľstvu;

25.

víta spoluprácu Srbska pri zatýkaní a vydaní Radovana Karadžiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY); s obavami konštatuje, že Ratko Mladič a Goran Hadžič zostávajú na slobode a neboli predvedení pred ICTY; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby zaistili plnú spoluprácu s ICTY, na základe ktorej by mali byť zatknutí a vydaní všetci zvyšní obžalovaní, aby sa otvorila cesta k ratifikácii dohody o stabilizácii a pridružení;

26.

naliehavo žiada všetky členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali na medzinárodných mechanizmoch trestného súdnictva, a najmä pri vytvorení podmienok, v ktorých možno vinných utečencov postaviť pred súd; s veľkým znepokojením konštatuje, že Sudán doteraz nezadržal Ahmada Muhammada Hárúna („Ahmada Hárúna“) a Alího Muhammada Alího Abd-al-Rahmána („Alího Kušajbu“) a nevydal ich MTS, čím porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1593 (2005); dôrazne odsudzuje odvetné opatrenie Sudánu po vydaní zatykača MTS na prezidenta al-Bašíra a vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym tvrdým zásahom proti obhajcom ľudských práv, ktorý v júni 2008 viedol k zatknutiu Mohammeda el-Sarího, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody na 17 rokov za spoluprácu s MTS; víta prepustenie Hasana al-Turábího, vodcu hlavnej opozičnej skupiny Ľudová kongresová strana, po dvoch mesiacoch väznenia za jeho vyhlásenie vyzývajúce prezidenta al-Bašíra, aby prevzal politickú zodpovednosť za zločiny spáchané v Darfúre; v neposlednom rade pripomína svoje uznesenie z 22. mája 2008 o Sudáne a Medzinárodnom trestnom súde (25) a opätovne vyzýva predsedníctva EÚ a členské štáty, aby konali v duchu vlastných slov vyjadrených vo vyhlásení EÚ z marca 2008 a v záveroch Rady z júna 2008, v ktorých sa uvádza, že EÚ „je pripravená zvážiť opatrenia voči osobám, ktoré sú zodpovedné za nedostatočnú spoluprácu s MTS, ak sa aj naďalej bude ignorovať záväzok vyplývajúci z rezolúcie BR OSN 1593 o spolupráci s MTS“;

27.

víta otvorenie vôbec prvého súdneho procesu pred MTS 26. januára 2009 proti Thomasovi Lubangovi z Konžskej demokratickej republiky (KDR).a poznamenáva, že ide o prvý súdny proces v histórii medzinárodného trestného práva s aktívnou účasťou obetí na konaní; v tejto súvislosti nalieha na MTS, aby zintenzívnil svoje úsilie v oblasti podporných aktivít s cieľom zapojiť spoločenstvá v krajinách zmietaných krízami do procesu konštruktívnej interakcie s MTS, ktorého cieľom je presadzovať porozumenie a podporovať jeho mandát, naplniť očakávania a umožniť týmto spoločenstvám sledovať proces medzinárodnej trestnej spravodlivosti a porozumieť mu; víta spoluprácu KDR pri vydaní Thomasa Lubangu, Germaina Katangu a Mathieua Ngudjola MTS; odsudzuje však skutočnosť, že príkaz MTS na zatknutie Bosca Ntagandu zatiaľ nebol vykonaný, a vyzýva Radu pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, aby na nadchádzajúcich stretnutiach žiadala okamžité zatknutie Bosca Ntagandu a jeho vydanie MTS; so znepokojením poznamenáva, že už aj tak nestálu situáciu v KDR ešte viac destabilizovali nedávne útoky Božej armády odporu (LRA), pri ktorých bolo v severnej časti KDR brutálne zmasakrovaných 620 civilistov a odvlečených viac ako 160 detí v období medzi 24. decembrom 2008 a 13. januárom 2009; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu zatknúť veliteľov LRA, ako to požaduje uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o obvinení a postavení Josepha Konyho pred Medzinárodný trestný súd (26); so znepokojením konštatuje, že príkaz MTS na zatknutie štyroch členov Armády božieho odporu v Ugande sa dosiaľ nevykonal;

28.

berie s uspokojením na vedomie prvé sľubné vyhlásenia novej vlády USA v súvislosti s MTS, ktoré potvrdzujú, že MTS „sa stane dôležitým a dôveryhodným nástrojom snáh o vyvodenie zodpovednosti vodcov zodpovedných za krutosti spáchané v Kongu, Ugande a Darfúre“ (27), a vyzýva USA, aby obnovili svoj podpis štatútu MTS a viac sa zapájali do činnosti MTS, predovšetkým v rámci spolupráce v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania tohto súdu alebo predbežnej analýzy;

29.

opäť berie s uspokojením na vedomie, že valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu o právach pôvodného obyvateľstva, ktorá vytvorí rámec, v ktorom budú môcť štáty bez výnimky a akejkoľvek diskriminácie chrániť a podporovať práva pôvodného obyvateľstva; nalieha preto na Komisiu, aby sledovala vykonávanie tejto deklarácie, najmä pomocou Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), a zároveň nariadila všetkým členským štátom, aby bezodkladne podpísali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, ktorý podporuje zásady stanovené v tejto deklarácii právne záväzným nástrojom; víta však činnosti Komisie v súvislosti s domorodým obyvateľstvom a víta projekt s názvom Podpora práv domorodého a kmeňového obyvateľstva prostredníctvom právneho poradenstva, budovania kapacít a dialógu, začatý ako projekt so spoločným riadením vykonávaným Komisiou a MOP; konštatuje, že dohovor MOP ratifikovali len tri členské štáty, konkrétne Dánsko, Holandsko a Španielsko, hoci od jeho vstupu do platnosti uplynulo už takmer dvadsať rokov; podporuje preto podnety na zvýšenie informovanosti o tomto dôležitom právnom nástroji a na zlepšenie jeho účinnosti na celom svete tým, že sa zaistí jeho ratifikácia zo strany všetkých členských štátov;

30.

opakuje výzvu, aby sa vzhľadom na osobitnú sociálnu situáciu rómskych komunít v EÚ vytvorila európska rámcová stratégia pre Rómov, a to v kandidátskych krajinách a krajinách zapojených do procesu stabilizácie a pridruženia; s uspokojením berie na vedomie prvý samit EÚ – Rómovia, ktorý sa uskutočnil v septembri 2008 pod spoločnou záštitou predsedu Komisie a francúzskeho predsedníctva s cieľom podporiť pevný záväzok bojovať proti konkrétnym problémom a vytvoriť mechanizmy, ktoré zabezpečia lepšie pochopenie situácie Rómov v Európe;

31.

víta skutočnosť, že na Durbanskej konferencii o preskúmaní, ktorá nadviazala na Svetovú konferenciu proti rasizmu, sa 21. apríla 2009 dosiahol konsenzus v súvislosti s výsledným dokumentom, ktorý okrem iného v plnej miere ochraňuje právo na slobodu prejavu, ako ho stanovuje medzinárodné právo, potvrdzuje a podporuje výzvu na ochranu práv prisťahovalcov, ako aj uznáva rôznorodé a závažné formy diskriminácie; odsudzuje prejav prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý bol v rozpore s duchom a účelom konferencie, konkrétne boju proti pliage rasizmu; víta zasadania UNHRC, ktoré boli prípravným výborom Durbanskej konferencie o preskúmaní a ktoré sa konali v dňoch od 21. apríla do 2. mája 2008 a od 6. do 17. októbra 2008;

32.

vyjadruje sklamanie nad absenciou vedenia zo strany Rady a neschopnosťou členských štátov dosiahnuť dohodu o spoločnej stratégii na Durbanskej hodnotiacej konferencii proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej netolerancii, ktorá sa konala v Ženeve v dňoch 20. až 24. apríla 2009 (Durban II); vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom jednotnosti a spolupráce, najmä z hľadiska očakávaného posilnenia zahraničných politík EÚ v súlade s novou zmluvou o EÚ; vyzýva Komisiu a najmä Radu, aby oznámili Parlamentu, či bola plánovaná stratégia EÚ a aké kroky sa podnikli na dosiahnutie spoločného stanoviska, a aby predložili správu s vysvetlením situácie a dosahu výsledkov konferencie Durban II;

33.

víta druhé Európske fórum o právach dieťaťa, ktoré zorganizovala Komisia v marci 2008, ktoré sa sústredilo na mechanizmy varovania v prípade nezvestných detí a na otázky chudoby detí a sociálneho vylúčenia s osobitným dôrazom na rómske deti;

34.

víta Európsky rok medzikultúrneho dialógu 2008, ktorý bol iniciovaný Komisiou a zriadený rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady; opakuje, že dialóg medzi kultúrami musí hrať stále dôležitejšiu úlohu pri posilňovaní európskej identity a občianstva; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby predložili stratégie na posilnenie medzikultúrneho dialógu, aby v rámci svojich právomocí podporovali ciele projektu Aliancia civilizácií a aby ďalej pokračovali v politickej podpore pre túto alianciu;

35.

víta prácu UNHRC a zdôrazňuje jej významnú úlohu v rámci celkovej štruktúry OSN a jej potenciál vytvoriť hodnotný rámec pre mnohostranné úsilie EÚ v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že tento nový orgán musí aj naďalej vyvíjať svoju činnosť, aby získal väčšiu dôveryhodnosť;

36.

zdôrazňuje, že úloha organizácií občianskej spoločnosti je pre efektívnosť UNHRC nenahraditeľná;

37.

víta začatie všeobecného pravidelného preskúmania a prvé kolo tohto preskúmania, ktoré sa uskutočnilo v apríli a máji 2008 a skončilo sa v júni 2008 prijatím správ o výsledkoch plénom UNHRC; konštatuje, že vykonávanie prvých dvoch kôl nového mechanizmu potvrdzuje potenciál všeobecného pravidelného preskúmania, a verí, že uplatňovaním mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania sa dosiahnu ďalšie konkrétne výsledky a zlepšenia; vyzýva Radu a Komisiu, aby podrobne sledovali a monitorovali činnosti v rámci všeobecného pravidelného preskúmania, a vyzýva Radu, aby v tejto veci uskutočnila konzultácie s Európskym parlamentom;

38.

konštatuje, že výročná správa poukazuje na to, že členské štáty EÚ majú v UNHRC menšinové zastúpenie; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby koordinovanou činnosťou dosiahli nápravu tejto situácie a nadviazali vhodné spojenectvá s krajinami a neštátnymi subjektmi, ktoré naďalej obraňujú univerzálny a nedeliteľný charakter ľudských práv;

39.

v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili svoje kontakty s demokratickými vládami ostatných regionálnych skupín v rámci UNHRC s cieľom zlepšiť vyhliadky na úspech iniciatív zameraných na dodržiavanie zásad obsiahnutých vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; žiada Komisiu, aby vypracovala výročnú správu o modeloch hlasovania o ľudských právach v rámci OSN, v ktorej zanalyzuje, ako boli tieto modely ovplyvnené politikami EÚ, členských štátov a iných blokov;

40.

požaduje užšiu spoluprácu medzi Radou Európy a EÚ v oblasti podpory práv menšín a ochrany regionálnych a menšinových jazykov, využívaním právnych nástrojov nediskriminácie na obranu rozmanitosti a tolerancie;

41.

znovu potvrdzuje rozhodujúci význam osobitných postupov a mandátov pre krajiny v rámci UNHRC; domnieva sa, že proces obnovenia mandátov musí byť transparentný; víta novú príručku osobitných postupov OSN a trvá na tom, aby sa pokračovalo v úsilí o vymenovanie nezávislých a skúsených kandidátov, ktorí budú reprezentatívnymi zástupcami z geografického i rodového hľadiska; berie do úvahy najnovší vývoj v oblasti mandátov na jednotlivé témy a pre jednotlivé krajiny; víta novo zriadené mandáty na jednotlivé témy, ktoré sa týkajú súčasných foriem otroctva a prístupu k bezpečnej pitnej vode a k hygiene; víta skutočnosť, že mandát osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Sudáne bol predĺžený do júna 2009;

42.

víta skutočnosť, že EÚ iniciovala uskutočnenie osobitného zasadnutia UNHRC týkajúceho sa Barmy v októbri 2007, výsledkom ktorého bolo v júni 2008 prijatie rezolúcie, ktorá odsúdila pretrvávajúce systematické porušovanie ľudských práv a nábor detských vojakov v Barme a vyzvala vládu Barmy, aby bezpodmienečne a okamžite prepustila všetkých politických väzňov;

43.

domnieva sa, že napriek oneskoreniu konečnej ratifikácie Lisabonskej zmluvy by sa prípravy na vytvorenie nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť mali aktívne využívať na harmonizáciu prístupu zastupiteľstiev členských štátov a Komisie v zahraničí v oblasti ľudských práv spoločným využívaním štruktúr a zamestnancov s cieľom vytvoriť skutočné veľvyslanectvá EÚ;

44.

berie na vedomie úsilie slovinského a francúzskeho predsedníctva dokončiť usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv v súvislosti s právami dieťaťa; s potešením očakáva, že v priebehu nasledujúceho roka mu budú predložené návrhy osobitných vykonávacích opatrení, ktoré sa budú zameriavať na vykonávanie holistického a komplexného prístupu, ktorý rozvíjajú hlavné usmernenia;

45.

domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že k problematike ľudských práv sa bude počas misií EÚ pristupovať systematickejším spôsobom, napríklad určením ústredných miest pre ľudské práva a zahrnutím usmernení o ľudských právach a ich vykonávaní do programov odbornej prípravy pre personál misií EÚ;

46.

víta, že francúzske predsedníctvo v druhej polovici roka 2008 pripísalo otázkam žien prvoradý význam v kontexte činnosti EÚ v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje najmä potrebu vyrovnať sa so smutnými javmi násilia páchaného na ženách (vrátane praktiky ženskej obriezky) a vraždenia žien (vrátane praktiky interrupcií na základe výberu pohlavia);

47.

keďže sa medzinárodnému spoločenstvu nepodarilo dosiahnuť zlepšenie situácie v Zimbabwe, kde je katastrofálna situácia v oblasti ľudských práv, vyzýva Radu a členské štáty, aby preskúmali dôvody tohto stavu, určili účinnejšie politiky a informovali Európsky parlament o opatreniach, ktoré zamýšľajú prijať, a to so zreteľom na rozsah partnerstva medzi EÚ a jej členskými štátmi a mnohými africkými krajinami, predovšetkým v južnej Afrike;

48.

víta prijatie nových usmernení dňa 8. decembra 2008, čím sa vytvára komplexná stratégia na posilnenie činnosti EÚ zacielenej na zlepšenie bezpečnosti pre ženy, najmä v krajinách postihnutých konfliktami, ako aj v iných krajinách; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nebol užšie zapojený do vypracúvania týchto nových usmernení a v tejto súvislosti požaduje, aby sa v budúcnosti vytvoril mechanizmus pre konzultácie s Európskym parlamentom pri vypracúvaní nových usmernení, ako aj pri ich posudzovaní a revidovaní;

49.

upozorňuje však na súčasné nedostatky vo vývoji politík a opatrení EÚ v oblasti ľudských práv žien; domnieva sa, že tieto nedostatky sú vyjadrené v správe Rady, ktorá však pri posudzovaní rôznych špecifických oblastí nezachádza do podrobností;

50.

pripomína rezolúciu o moratóriu na využívanie trestu smrti (rezolúcia 62/149), ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 2007 a v ktorej sa požaduje všeobecné moratórium na využívanie trestu smrti; zdôrazňuje, že rezolúcia končí výzvou určenou všetkým členským štátom OSN, aby zaviedli moratórium na popravy s cieľom zrušiť trest smrti;

51.

víta spoločné vyhlásenie proti trestu smrti, ktoré 10. októbra 2008 v mene EÚ podpísali predsedovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ako aj predseda Parlamentného zhromaždenia, predseda Výboru ministrov a generálny tajomník Rady Európy, v súvislosti s Európskym dňom proti trestu smrti, ktorý sa každoročne slávi 10. októbra; pripomína, že zákaz trestu smrti je jedným z kľúčových ustanovení Charty základných práv Európskej únie, ktorej článok 2 výslovne stanovuje: „Nikto nesmie byť odsúdený na trest smrti ani popravený“;

52.

víta revidovanú a aktualizovanú verziu usmernení EÚ o treste smrti; pripomína, že EÚ je za každých okolností proti trestu smrti, a znovu zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

53.

vyzýva predsedníctvo, aby podnietilo Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko, ktoré podpísali, ale ešte neratifikovali protokol č. 13 k EDĽP o zrušení trestu smrti za každých okolností, aby tak učinili; v tomto ohľade uznáva, že usmernenia o treste smrti by sa mohli vykonávať koherentnejším spôsobom, ak by sa členské štáty k týmto protokolom a dohovorom zmluvne zaviazali a ratifikovali ich;

54.

víta skutočnosť, že trest smrti je na ústupe a že Rwanda a Uzbekistan ho v roku 2008 zrušili pre všetky druhy zločinov; víta návrh trestného zákona v Iráne, v ktorom sa zakazujú rozsudky smrti ukameňovaním, a naliehavo žiada parlament Iránu, aby prijal tento trestný zákon, a umožnil tak absolútny zákaz kameňovania; odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim ešte stále odsudzuje na smrť a popravuje osoby mladšie ako 18 rokov (predovšetkým tých, ktorých jediným „zločinom“ podľa práva šaríja je to, že sa dopustili homosexuálneho správania); zdôrazňuje, že Irán je jedinou krajinou na svete, ktorá v roku 2008 popravila mladistvých páchateľov; je vážne znepokojený tým, že najmenej 130 mladistvých páchateľov v Iráne čaká na vykonanie trestu smrti; znovu odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim čoraz častejšie uplatňuje trest smrti, čo Irán radí na druhé miesto hneď za Čínou v tabuľke krajín s najvyšším počtom popráv; berie na vedomie, že v Guatemale nebol uložený žiadny trest smrti; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že vykonávanie trestu smrti by sa mohlo znovu obnoviť; nalieha na guatemalskú vládu, aby sa naopak zaviazala ku skutočnému všeobecnému moratóriu na trest smrti; víta však rozhodnutia, ktoré prijal prezident Colom v marci 2008 a ktoré môžu viesť k zrušeniu trestu smrti v Guatemale; vyjadruje znepokojenie nad zachovaním trestu smrti vo vnútroštátnych právnych predpisoch Peru; berie na vedomie, že od roku 2007 posudzuje všetky prípady udelenia trestu smrti v Číne najvyšší súd; je však stále znepokojený tým, že najvyšší počet popráv v celosvetovom meradle sa naďalej vykonáva v Číne; odsudzuje uplatňovanie trestu smrti v Bielorusku, ktoré je jedinou krajinou v Európe naďalej uplatňujúcou trest smrti, a preto porušuje európske hodnoty;

55.

nalieha na všetky členské štáty EÚ, ktoré opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT) dosiaľ nepodpísali a/alebo neratifikovali, aby tak učinili čo najskôr;

56.

naďalej vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnou angažovanosťou v oblasti ľudských práv tých členských štátov EÚ, ktoré odmietajú podpísať uvedený Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím; víta ratifikáciu tohto dohovoru Argentínou v máji 2008 a žiada všetky členské štáty EÚ, ktoré ho doteraz nepodpísali a neratifikovali, aby tak urýchlene učinili (28);

57.

víta revidovanú verziu usmernení EÚ o mučení, ktoré boli prijaté Radou v apríli 2001 a aktualizované v roku 2008 a ktorých cieľom je poskytnúť EÚ operatívny nástroj pri kontaktoch s tretími krajinami na všetkých úrovniach i na viacstranných fórach zaoberajúcich sa ľudskými právami s cieľom podporiť a posilniť súčasné úsilie zamerané na prevenciu a odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania na celom svete; opätovne zdôrazňuje, že EÚ sa pevne zasadzuje za dodržiavanie absolútneho zákazu mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

58.

očakáva, že Rada a Komisia posilnia spoluprácu s Radou Európy s cieľom vytvoriť celoeurópsku oblasť bez mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, ktorá má byť jasným znamením, že európske krajiny sa pevne zasadzujú za odstránenie týchto praktík predovšetkým v rámci svojich hraníc, čím vytvárajú príklad pre ostatné krajiny sveta, v ktorých žiaľ takéto praktiky stále pretrvávajú;

59.

víta hodnotenie usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, ktoré zahŕňa nové odporúčania a vykonávacie opatrenia zamerané na ďalšie posilnenie činnosti v tejto oblasti; s uspokojením berie na vedomie začlenenie odporúčaní uvedených v štúdii s názvom „Vykonávanie usmernení Európskej únie o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní“, ktorá bola predložená podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva 28. júna 2007 a pracovnej skupine COHOM v decembri 2007; s uspokojením berie na vedomie závery vyvodené z preskúmania vykonávania týchto usmernení; víta vykonávacie opatrenia, ktorých cieľom je poskytovať v tomto ohľade pomoc misiám EÚ a delegáciám Komisie; v tejto súvislosti víta osobitné kritériá pre opatrenia týkajúce sa jednotlivých prípadov a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými opatreniami na zabránenie presunu osôb do krajiny, kde by mohli byť vystavené riziku mučenia alebo iných neľudských alebo ponižujúcich trestov; v tejto súvislosti znovu naliehavo žiada EÚ, aby dodržiavala normy a štandardy stanovené v medzinárodných a regionálnych nástrojoch týkajúcich sa mučenia a zlého zaobchádzania;

60.

víta rezolúciu 62/148 o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, na ktorej sa podieľala aj EÚ a ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 4. marca 2008, pričom pripomína, že oslobodenie od mučenia a iného krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je základným právom, ktoré treba chrániť za každých okolností; berie na vedomie, že Sieť parlamentných výborov EÚ pre ľudské práva uskutočnila 25. júna 2008 druhé zasadnutie v Európskom parlamente za prítomnosti osobitného spravodajcu OSN pre mučenie Manfreda Nowaka, ktoré sa zameralo predovšetkým na boj proti mučeniu;

61.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým medzinárodným partnerom EÚ pokračovali v politike demaršov v súvislosti s ratifikáciou a uplatňovaním medzinárodných dohovorov zakazujúcich uplatňovanie mučenia a zlého zaobchádzania a rovnako v súvislosti s poskytovaním rehabilitácie osobám, ktoré prežili mučenie; vyzýva Radu a Komisiu, aby boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu považovali za najvyššiu prioritu politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä tým, že sa posilní vykonávanie usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ, ako je napríklad EIDHR, a že sa zabezpečí, aby sa členské štáty vyhli prijímaniu diplomatických záruk od tretích krajín, v ktorých existuje reálne nebezpečenstvo, že ľudia budú vystavení mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu;

62.

berie na vedomie význam nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (29), ktoré zakazuje vývoz a dovoz tovaru prakticky využívaného výlučne na účel vykonania trestu smrti, mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a ktoré nadobudlo účinnosť 30. júla 2006; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vykonali hodnotenie vykonávania tohto nariadenia členskými štátmi a preskúmali možnosti rozšírenia rozsahu jeho pôsobnosti;

63.

odsudzuje skutočnosť, že v KDR je 1 350 000 milióna vysídlených osôb vrátane 850 000 vysídlených osôb v Severnom Kivu; opätovne zdôrazňuje potrebu okamžitej akcie vo forme úplného vyšetrovania zameraného na postavenie pred spravodlivosť páchateľov, ktorí sú zodpovední za zabitie asi 150 ľudí Národným kongresom obrany ľudu (CNDP) a bojovníkmi Mai Mai v Kiwanji v novembri 2008; vyzýva vlády KDR a Rwandy, aby sa zaviazali k plnej podpore misie MONUC (misia OSN v KDR) v regióne pri plnení jej mierového mandátu a usilovali sa o ochranu civilistov v regióne pred násilím a ohavnými činmi, ktoré sa tam v minulosti odohrali; okrem toho žiada Radu a Komisiu, aby podporili vyšetrovanie vážnych porušení medzinárodného humanitárneho práva, ku ktorým dochádza dennodenne, vrátane znásilňovania, mimosúdneho zabíjania a mučenia, a poukazuje na potrebu vykonania spoľahlivej stratégie EÚ, ktorá by napomohla dosiahnutiu zmeny v regióne;

64.

je naďalej hlboko znepokojený zničujúcou humanitárnou krízou v Zimbabwe, epidémiou cholery a pretrvávajúcim odmietaním zo strany Mugabeho režimu účinne sa zaoberať touto krízou; ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby otvorene odsúdili kroky Mugabeho režimu a potvrdili svoj záväzok voči obyvateľstvu Zimbabwe vo forme dlhodobého programu humanitárnej pomoci; okrem toho kritizuje zastrašovanie a väznenie obhajcov ľudských práv a členov občianskej spoločnosti ako Jestina Mukoka zo strany Mugabeho režimu a požaduje, aby boli páchatelia týchto činov postavení pred súd;

65.

opätovne zdôrazňuje kľúčovú potrebu plniť usmernenia EÚ týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov; dôrazne vyzýva všetky štáty, aby prijali parížske záväzky z roku 2007 týkajúce sa ochrany detí pred nezákonným náborom alebo ich zneužívaním ozbrojenými silami alebo ozbrojenými skupinami;

66.

víta aktualizovanú verziu týchto usmernení, prijatú 16. júna 2008, a s uspokojením konštatuje, že EÚ dala veľvyslancom pokyny na predloženie individuálnych stratégií pre 13 prioritných krajín týkajúce sa plnenia šiestich nových tematických okruhov definovaných v usmerneniach: nábor, zabíjanie a mrzačenie, útoky na školy a nemocnice, blokáda humanitárneho prístupu, sexuálne a rodovo založené násilie a porušovania práv a zneužívanie;

67.

víta skutočnosť, že Európska rada prijala v júni 2008 závery k otázke práv detí, najmä detí v ozbrojených konfliktoch; všíma si, že Rada vyzvala Komisiu a členské štáty, aby naďalej zabezpečovali jednotnosť, komplementárnosť a koordináciu politík a programov v oblasti ľudských práv, bezpečnosti a rozvoja s cieľom efektívne, udržateľne a komplexne riešiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vplyvy ozbrojeného konfliktu na deti;

68.

víta skutočnosť, že EÚ v júni 2008 prijala revidovaný kontrolný zoznam, ktorého cieľom je integrácia otázky ochrany detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktami do Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky; konštatuje, že tento proces si vyžaduje podstatné zlepšenia, najmä pokiaľ ide o rozpracovanie definície ochrany detí, osobitné školenia týkajúce sa otázky detí v ozbrojených konfliktoch, monitorovanie a podávanie správ, lepšie zviditeľnenie a informovanosť, možnosť využitia konkrétnych odborných poznatkov na mieste a zlepšovania odbornej komunikácie medzi misiami/operáciami a Bruselom;

69.

víta iniciatívy predsedníctva na poli problematiky detí v ozbrojených konfliktoch; berie na vedomie konferenciu s názvom Zvyšovanie účinku na mieste – spolupráca mimovládnych organizácií a EÚ v tematickej oblasti detí v ozbrojených konfliktoch, ktorú v apríli 2008 zorganizovalo slovinské predsedníctvo;

70.

berie na vedomie uznesenie o deťoch a ozbrojených konfliktoch, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN 22. februára 2008, a správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN; ostro odsudzuje odvody a využívanie detí v ozbrojených konfliktoch v Čade a Iraku;

71.

víta výročnú správu a závery pracovnej skupiny Bezpečnostnej rady OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch; ostro odsudzuje závažné porušovanie práv detí a ich pretrvávajúce využívanie v ozbrojených konfliktoch na Srí Lanke, v Barme, na Filipínach, v Somálsku, Kongu a Burundi;

72.

víta skutočnosť, že 16 členských štátov EÚ (30) podpísalo Ženevské vyhlásenie o ozbrojenom násilí a rozvoji, čím sa celkový počet zmluvných štátov zvýšil na 97; nalieha na zvyšných 11 členských štátov EÚ, ktoré ešte nepodpísali Ženevské vyhlásenie, aby tak urobili čo najskôr;

73.

vyzýva tie členské štáty, ktoré doteraz nepodpísali a neratifikovali opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa (31), aby tak bezodkladne učinili;

74.

víta skutočnosť, že v roku 2008 Komisia v rámci tematického programu Investovanie do ľudí začala adresovať mimovládnym organizáciám žiadosti o návrhy na projekty týkajúce sa detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktami a obchodovaním s deťmi; vyzýva Komisiu, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť situácii detí zasiahnutých ozbrojenými konfliktami;

75.

víta konferenciu obhajcov ľudských práv, ktorá sa konala 7. – 8. októbra 2008; opätovne pripomína záväzok EÚ zlepšiť ochranu obhajcov ľudských práv v ich boji o naplnenie vízie stanovenej vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;

76.

upozorňuje na zneužívanie a sexuálne využívanie miliónov detí na celom svete; žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie zamerané na zamedzenie sexuálnemu využívaniu a pohlavnému zneužívaniu detí a na boj proti týmto javom, na ochranu práv obetí takéhoto využívania a zneužívania, ako aj na podporu medzinárodnej spolupráce v rámci boja proti sexuálnemu využívaniu a pohlavnému zneužívaniu detí;

77.

víta vyhlásenie o krokoch Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporovanie ich činností, ktorú prijal výbor ministrov 6. februára 2008;

78.

víta, že Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) zriadil v roku 2006 stredisko pre obhajcov ľudských práv, ktoré monitoruje situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv vo všetkých krajinách OBSE; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby posilnili podporu pre obhajcov ľudských práv vytvorením strediska v rámci Európskeho parlamentu, Rady a Komisie s cieľom zlepšiť monitorovanie jednotlivých prípadov, ako aj koordináciu s ostatnými medzinárodnými a európskymi organizáciami;

79.

víta usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, ktoré boli revidované v roku 2008; zdôrazňuje začlenenie ustanovení zameraných na zlepšenie poskytovanej podpory a ochrany pre obhajcov ľudských práv zo strany misií EÚ, ako sú miestne stratégie vykonávania usmernení, miestne pracovné skupiny pre ľudské práva a organizovanie stretnutí aspoň raz ročne medzi obhajcami ľudských práv a diplomatmi; zároveň víta zahrnutie možnosti vydávania núdzových víz a zjednodušenia poskytovania prístrešia v členských štátoch EÚ ako opatrenia na zabezpečenie rýchlej pomoci a ochrany pre obhajcov ľudských práv v ohrození v tretích krajinách;

80.

opätovne vyzýva Radu a členské štáty, aby konkrétne posúdili otázku udeľovania mimoriadnych víz obhajcom ľudských práv prostredníctvom začlenenia jasného odkazu týkajúceho sa osobitnej situácie obhajcov ľudských práv do nového vízového kódexu Spoločenstva, na základe ktorého sa vytvoria osobitné a zrýchlené postupy vybavovania víz, ktoré môžu vychádzať zo skúseností írskej a španielskej vlády v tejto oblasti; všíma si diskusie týkajúce sa vydávania víz na dočasné premiestnenie obhajcov ľudských práv, ktorí sú v bezprostrednom ohrození alebo potrebujú ochranu a vyzýva COHOM, aby prijala ďalšie opatrenia; domnieva sa, že dôvernosť demaršov EÚ v prospech obhajcov ľudských práv je niekedy prospešná, žiada však, aby miestny personál EÚ aj napriek tejto dôvernosti systematicky a dôverne poskytoval všetky užitočné informácie o takýchto demaršoch miestnym mimovládnym organizáciám, obhajcom ľudských práv a ich rodinám;

81.

odvoláva sa na závery Rady z 13. októbra 2008 týkajúce sa Bieloruska a vyhlásenie predsedníctva z 30. septembra 2008 o parlamentných voľbách, ktoré sa v tom mesiaci konali v Bielorusku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že voľby nezodpovedali medzinárodným normám a nesplnili demokratické kritériá OBSE; víta prepustenie posledného medzinárodne známeho politického väzňa Alexandra Kozulina pred voľbami; naďalej však vyjadruje obavy z toho, že aspoň na desať aktivistov sa stále uplatňuje trest „obmedzenia slobody“, ktorý im povoľuje zdržiavať sa iba doma alebo na pracovisku; je stále hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Bielorusku;

82.

odsudzuje sprísnenie obmedzení uvalených čínskou vládou na obhajcov ľudských práv pred olympijskými hrami, ktoré im zabránili používať telefonické a internetové komunikačné služby, pričom sa sledoval ich pohyb a tieto osoby podliehali rôznym stupňom domáceho väznenia a nevídaného sledovania a monitorovania, v dôsledku čoho sa mnohí aktivisti rozhodli odložiť alebo prerušiť svoju činnosť až do skončenia hier;

83.

osobitne upozorňuje na významný vplyv, ktorý môže mať právo na slobodu prejavu na internete na uzavreté spoločenstvá, a vyzýva EÚ, aby podporila internetových disidentov na celom svete; žiada preto Radu a Komisiu, aby sa v rámci vonkajšej obchodnej politiky EÚ zaoberali všetkým obmedzeniami pri zabezpečovaní internetových služieb a poskytovaní služieb informačnej spoločnosti európskymi spoločnosťami v tretích krajinách a aby všetky zbytočné obmedzenia týkajúce sa poskytovania týchto služieb považovali za prekážky obchodu;

84.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že Irán v roku 2008 naďalej obmedzoval nezávislých obhajcov ľudských práv a členov občianskej spoločnosti a stále dochádzalo k závažnému porušovaniu ľudských práv; odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, mučenie a väznenie obhajcov ľudských práv pre ich činnosť na základe obvinení z „aktivít v rozpore s národnou bezpečnosťou“; s poľutovaním si všíma súčasnú vládnu politiku zameranú proti učiteľom a akademikom a odsudzuje bránenie študentom v prístupe k vyššiemu vzdelávaniu a prenasledovanie a väznenie študentských aktivistov;

85.

vyjadruje znepokojenie nad stavom dodržiavania ľudských práv v Nikarague a vo Venezuele a nad útokmi a zastrašovaním viacerých organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v týchto krajinách; vyzýva vládu a orgány Nikaraguy a Venezuely, aby postupovali v záujme ochrany demokratických práv a slobôd a zásady právneho štátu;

86.

opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v súvislosti s kubánskymi držiteľmi Sacharovovej ceny Oswaldom Payá Sardiñasom a skupinou známou ako „Damas de Blanco“ („Ženy v bielom“); považuje za neprijateľné, aby krajina, s ktorou EÚ opätovne nadviazala politický dialóg o širokej škále otázok vrátane ľudských práv, zakázala Oswaldovi Payáovi a skupine „Damas de Blanco“ zúčastniť sa na oslavách 20. výročia udelenia tejto ceny; dôrazne odsudzuje sústavné násilie a opakované útoky namierené proti držiteľom Sacharovovej ceny; v tejto súvislosti vyzýva kubánsku vládu, aby okamžite prepustila na slobodu všetkých politických väzňov a väzňov svedomia a aby uznala právo všetkých Kubáncov na slobodný vstup do krajiny a odchod z nej;

87.

berie na vedomie revidované znenie usmernení týkajúcich sa dialógov v oblasti ľudských práv s tretími krajinami, ktoré boli prijaté v čase francúzskeho predsedníctva; opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby iniciovali ucelené hodnotenie týchto usmernení na základe dôkladného vyhodnotenia každého dialógu a získaných výsledkov a aby na tento účel vypracovali jednoznačné ukazovatele vplyvu každého dialógu a kritériá na začatie, skončenie a obnovenie týchto dialógov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naďalej uskutočňovali neformálne medziinštitucionálne stretnutia pred každým dialógom a po jeho skončení, aby sa zvýšila výmena informácií medzi inštitúciami a podľa potreby zlepšila koordinácia; v tejto súvislosti pripomína, že prijatie stratégií pre oblasť ľudských práv v závislosti od krajiny prispeje k zlepšeniu súdržnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

88.

v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje návrhy formulované vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácii o ľudských právach s tretími krajinami;

89.

vyjadruje poľutovanie nad odložením jedenásteho samitu Čína – EÚ z dôvodu návštevy dalajlámu v Európe; kladie dôraz na potrebu zásadného zintenzívnenia a prehodnotenia dialógu EÚ a Číny o ľudských právach; vyjadruje znepokojenie nad vážnym porušovaním ľudských práv v Číne a zdôrazňuje, že aj napriek prísľubom, ktoré jej vedúci politickí predstavitelia vyjadrili pred olympijskými hrami v auguste 2008, sa situácia týkajúca sa ľudských práv nezlepšila; upozorňuje ďalej, že obmedzenia slobody združovania, prejavu a náboženského vyznania sa ešte viac sprísnili; dôrazne odsudzuje tvrdé zásady proti Tibeťanom po vlne protestov, ktorá sa rozšírila v Tibete počnúc 10. marcom 2008, a represie čínskej vlády, ktoré sa odvtedy v Tibete vystupňovali, a požaduje obnovenie úprimného a na výsledky zameraného dialógu medzi oboma stranami na základe „Memoranda o skutočnej autonómii pre tibetský národ“; poukazuje na to, že čínska vláda stále neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach napriek opakovaným uisteniam, že tak učiní; odvoláva sa na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o zatknutí čínskeho disidenta Chu Ťiu (32), ktorý v roku 2008 získal Sacharovovu cenu za slobodu myslenia; vyzýva čínsku vládu, aby okamžite prepustila Chu Ťiu a zrušila domáce väzenie pre jeho ženu Ceng Ťinjan a jeho dcéru; odsudzuje vlnu represií voči signatárom petície „Charta 08“, dokumentu volajúceho po demokratických reformách v Číne a žiadajúceho prepustenie na slobodu disidenta Lioua Siao-poa, ktorý je zadržiavaný od 9. decembra 2008; vyjadruje obavy z toho, že právny systém zostáva zraniteľný, pokiaľ ide o svojvoľné vykladanie predpisov a často politicky motivované zásahy, vrátane systému štátnych tajomstiev, ktorý bráni transparentnosti nevyhnutnej na rozvoj dobrej správy verejných vecí a systému, v ktorom prevládajú zásady právneho štátu; v tejto súvislosti odsudzuje systematické trestanie právnikov, ktorí sa usilujú o to, aby čínsky právny systém fungoval v súlade s vlastnými čínskymi zákonmi a právami občanov; berie na vedomie pretrvávajúcu krehkosť internetovej slobody v Číne a v tejto súvislosti žiada európske podniky zabezpečujúce služby poskytovania priestoru pre internetový obsah (webhosting), aby nesprístupňovali žiadnemu zahraničnému úradníkovi informácie, ktoré osobne identifikujú konkrétneho používateľa takejto služby, s výnimkou zákonného vymáhania zahraničného práva v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv;

90.

naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že v roku 2004 sa prerušil dialóg o ľudských právach s Iránom z dôvodu, že situácia v oblasti ľudských práv sa v žiadnom ohľade nezlepšila a spolupráca bola nedostatočná; vyzýva iránske orgány, aby obnovili tento dialóg s cieľom podporiť všetky zainteresované skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa zaviazali k demokracii, a aby pokojnou a nenásilnou cestou zintenzívňovali súčasné postupy, ktoré môžu podporiť demokratické, inštitucionálne a ústavné reformy, zabezpečiť ich udržateľnosť a posilniť zapojenie všetkých obhajcov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti v Iráne do procesov tvorby politík, čím sa posilní úloha, ktorú zohrávajú vo všeobecnom politickom dialógu; vyjadruje nesmierne znepokojenie nad tým, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa v roku 2008 zhoršila a naďalej pretrvávajú obmedzenia slobody prejavu a zhromažďovania; v tejto súvislosti vyjadruje nesmierne znepokojenie nad obmedzovaním novinárov, spisovateľov, vzdelancov a aktivistov v oblasti práv žien a ľudských práv; je naďalej znepokojený utláčaním etnických a náboženských menšín v Iráne; odsudzuje skutočnosť, že v Iráne sa čoraz častejšie uplatňuje trest smrti, a to aj v prípade mladistvých osôb;

91.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom výsledkov z konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach; s poľutovaním konštatuje, že ruské orgány odmietli účasť na každom stretnutí za okrúhlym stolom, ktoré sa konali v rámci prípravy na konzultácie zahŕňajúce domáce a medzinárodné mimovládne organizácie; konštatuje, že EÚ počas konzultácií otvorila otázku ľudských práv, pričom sa osobitne sústredila na slobodu prejavu a zhromaždenia, chod civilnej spoločnosti, práva menšín, boj proti rasizmu a xenofóbii a práva detí a žien, ako aj medzinárodné záväzky EÚ aj Ruska na poli ľudských práv; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že EÚ sa nepodarilo dosiahnuť politické zmeny v Rusku, predovšetkým so zreteľom na beztrestnosť a nezávislosť súdnictva, zaobchádzanie s obhajcami ľudských práv a politickými väzňami vrátane Michaila Chodorkovského, nezávislosť médií a slobodu prejavu, zaobchádzanie s etnickými a náboženskými menšinami, dodržiavanie zásad právneho štátu a ochranu ľudských práv v ozbrojených silách, diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie a ďalšie otázky; odvoláva sa na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 26. – 27. júna 2008 v Chanty-Mansijsku (33); opätovne vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov ľudských práv a ťažkosťami, s ktorými bojujú mimovládne organizácie pri registrácii a výkone svojich činností; opätovne vyjadruje obavy nad právnymi predpismi o extrémizme, ktoré by mohli mať vplyv na voľný tok informácií a mohli by viesť k tomu, že ruské orgány budú naďalej obmedzovať právo na slobodu prejavu nezávislým novinárom a politickým oponentom; okrem toho v súlade so správou Amnesty International z roku 2008 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že úrad prokurátora naďalej nerešpektuje právo Michaila Chodorkovského a jeho spoločníka Platona Lebedeva na spravodlivý súd podľa medzinárodných noriem, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad zaobchádzaním s bývalým viceprezidentom Yukosu Vasilijom Alexanianom, ktorého odmietnutie poskytnúť falošné svedectvo proti Michailovi Chodorovskému viedlo k tomu, že ruské orgány dopustili, aby sa jeho zdravotný stav zhoršil až do nevyliečiteľného štádia; pripája sa k výzve Parlamentného zhromaždenia Rady Európy adresovanej ruským orgánom na využitie „všetkých dostupných právnych prostriedkov“ na zabezpečenie prepustenia Igora Suťjagina a Valentina Danilova; víta prepustenie Michaila Trepaškina; vyjadruje nesmierne poľutovanie nad tým, že z dôvodu reštrikcií a obmedzení uložených ruskými orgánmi bola zrušená volebná pozorovateľská misia ODIHR, ktorá sa mala venovať ruským prezidentským voľbám v roku 2008;

92.

berie na vedomie existenciu podvýboru pre ľudské práva zahrňujúceho krajiny na južnom brehu Stredozemného mora (Maroko, Tunisko, Libanon, Jordánsko, Egypt, Izrael a Palestínsku samosprávu) v súvislosti s európskou politikou susedských vzťahov a žiada Radu a Komisiu, aby zriadili podvýbory pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami; opakuje svoju požiadavku, aby sa na príprave stretnutí týchto podvýborov zúčastňovali poslanci a aby boli o ich výsledkoch informovaní; víta prechádzajúce a následné konzultácie s občianskou spoločnosťou vedené delegáciou Komisie v danej krajine a príslušnými útvarmi Komisie v Bruseli; zamýšľa sa však nad účinnosťou a súdržnosťou používanej metodiky a predovšetkým kritérií na hodnotenie diskusií v rámci týchto podvýborov; domnieva sa, že týmto podvýborom by sa malo umožniť osobitne prerokovať otázky ľudských práv zahrnuté do akčného plánu, pričom zdôrazňuje, že o ľudských právach by sa určite nemalo diskutovať len v týchto podvýboroch a zdôrazňuje, že je dôležitá koordinácia s ostatnými podvýbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami ľudských práv, akou je napríklad migrácia; zdôrazňuje nevyhnutnosť zaradiť tieto otázky do politického dialógu vrátane najvyšších úrovní s cieľom posilniť súdržnosť politiky EÚ v tejto oblasti, je presvedčený, že európska susedská politika by sa vzhľadom na svoje vypracovanie a štruktúru (akčný plán, hodnotiaca správa a podvýbory) mohla stať účinným nástrojom podpory ľudských práv, ak by EÚ preukázala skutočnú politickú vôľu zabezpečiť dodržiavanie prvoradosti ľudských práv uceleným, systematickým a komplexným spôsobom; je preto presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad musí byť nevyhnutným predpokladom zlepšenia vzťahov medzi EÚ a treťou krajinou; v súvislosti s uzavretím rámcovej dohody s Líbyou víta otvorenie rokovaní a vyzýva Radu a Komisiu, aby venovali primeranú pozornosť dialógu a spolupráci v oblasti ľudských práv;

93.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedávnou vojenskou eskaláciou a nad ďalším zhoršením humanitárnej situácie v Gaze, pričom zároveň vyslovuje svoju bezpodmienečnú solidaritu s civilným obyvateľstvom v južnom Izraeli; naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby v plnom rozsahu vykonávali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1860 (2009) s cieľom zabezpečiť trvalé prímerie; zdôrazňuje naliehavú potrebu účinnej zodpovednosti v prípadoch porušovania medzinárodného humanitárneho práva; víta v tejto súvislosti rozhodnutie Rady OSN pre ľudské práva (UNHCR) stanoviť nezávislú vyšetrovaciu misiu, ktorá by prešetrila vojnové zločiny a prípady vážneho porušovania ľudských práv všetkými stranami počas nedávneho konfliktu v Gaze; naliehavo žiada všetky zúčastnené strany, aby spolupracovali s vyšetrovateľmi OSN pre ľudské práva; berie na vedomie záväzok Rady pre vonkajšie vzťahy z 27. januára 2009 dôkladne sledovať tieto vyšetrovania a žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi rozhodla o tom, aké ďalšie opatrenia prijať, keď budú známe výsledky vyšetrovania;

94.

uznáva druhé kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré sa uskutočnilo 5. júna 2008; berie na vedomie seminár o slobode médií, ktorý sa uskutočnil v Taškente 2. a 3. októbra 2008; domnieva sa však, že sa seminárom nedosiahol pôvodný zámer, ktorým bolo poskytnutie otvorenej diskusie o porušovaní ľudských práv a slobode médií v Uzbekistane; poukazuje na neuskutočnenie nezávislého medzinárodného vyšetrovania masakra v Andižane a nedosiahnutie zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v Uzbekistane; víta prepustenie dvoch obhajcov ľudských práv, Dilmuroda Muchiddinova a Mamarajaba Nazarova; odsudzuje uväznenie obhajcov ľudských práv a nezávislých novinárov na základe politicky motivovaných obvinení a naliehavo žiada uzbecké orgány, aby prepustili všetkých obhajcov ľudských práv a iných politických väzňov; opakovane vyjadruje hlboké znepokojenie nad uväznením nezávislého novinára Salijona Abdurachmanova a aktivistu za ľudské práva Agzama Turgunova; berie na vedomie závery Rady z 13. októbra 2008 o Uzbekistane; naliehavo žiada uzbecké orgány, aby uznali akreditáciu nového riaditeľa organizácie Human Rights Watch pre Uzbekistan, a aby tejto organizácii a iným medzinárodným organizáciám a MVO umožnili činnosť bez obmedzenia; žiada Uzbekistan, aby plne a efektívne spolupracoval s osobitnými spravodajcami OSN pre otázky mučenia a slobodu prejavu, a aby zrušil obmedzenia týkajúce sa registrácie a pôsobenia mimovládnych organizácií v Uzbekistane; berie na vedomie, že Rada sa rozhodla neobnoviť cestovné obmedzenia, ktoré sa týkali určitých jednotlivcov uvedených v Spoločnej pozícii 2007/734/SZBP (34), ktoré boli pozastavené v súlade so závermi Rady z 15. – 16. októbra 2007 a 29. apríla 2008; víta však skutočnosť, že Rada rozhodla obnoviť na obdobie 12 mesiacov zbrojné embargo, ktoré je uvedené v spomínanej spoločnej pozícii; vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili celkovú situáciu v oblasti ľudských práv v Uzbekistane; opakuje svoju výzvu na okamžité prepustenie politických väzňov; berie na vedomie vyhlásenie predsedníctva EÚ zo 17. decembra 2008 o individuálnych prípadoch;

95.

víta skutočnosť, že EÚ a Turkménsko v júli 2008 uskutočnili prvé kolo dialógu v oblasti ľudských práv; víta otvorenie otázok o situácii v oblasti ľudských práv v Turkménsku, najmä v súvislosti so slobodou názoru a združovania, nezávislosťou súdnictva a fungovaním občianskej spoločnosti; odvoláva sa na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o stratégií EÚ pre strednú Áziu (35) a opakovane zdôrazňuje, že na to, aby mohla EÚ uzavrieť dočasnú dohodu, musí Turkménsko urobiť pokrok v kľúčových oblastiach, okrem iného tým, že umožní voľný a neobmedzený prístup Medzinárodnému výboru Červeného kríža, zreformuje vzdelávací systém podľa medzinárodných noriem, bezpodmienečne prepustí všetkých politických väzňov a väzňov svedomia, zruší všetky vládne obmedzenia cestovania a umožní všetkým mimovládnym organizáciám a organizáciám v oblasti ľudských práv slobodne pôsobiť v krajine; vyzýva Radu a Komisiu, aby pred podpísaním dočasnej dohody jasne formulovali konkrétne zlepšenie dodržiavania ľudských práv a aby na tento účel prijali jasný časový plán plnenia;

96.

podporuje ochotu Rady nadviazať dialóg o ľudských právach s každou zo zostávajúcich krajín strednej Ázie; požaduje, aby sa dialógy zameriavali na výsledky, aby prebiehali v plnom súlade s usmerneniami EÚ týkajúcimi sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami a aby zaručili zapojenie občianskej spoločnosti a Európskeho parlamentu; žiada, aby nadviazanie dialógu sprevádzalo poskytnutie príslušných zdrojov v rámci sekretariátov Rady a Komisie;

97.

poukazuje na význam angažovanosti Turecka a EÚ v prístupovom procese Turecka v súvislosti s prebiehajúcimi reformami v oblasti ľudských práv v Turecku; považuje rozhodnutie vlády povoliť vysielanie kurdskej televízie za pozitívny krok k slobode prejavu v Turecku; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že používanie kurdského jazyka je stále zakázané na parlamentnej pôde a v politickej kampani; znovu opakuje, že sú potrebné ďalšie legislatívne reformy, aby sa podľa zákona a v praxi zabezpečilo rešpektovanie a ochrana menšín a úplná sloboda prejavu v súlade s EDĽP a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva; so znepokojením konštatuje, že sa nedosiahol žiaden pokrok, pokiaľ ide o ratifikáciu nástrojov v oblasti ľudských práv, predovšetkým OPCAT, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dodatkových protokolov č. 4, 7 a 12 k EDĽP;

98.

naliehavo žiada novú pakistanskú vládu, aby prijala primerané kroky smerované na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Pakistane; odvoláva sa na žiadosť organizácie Amnesty International, ktorou naliehavo žiada pakistanskú vládu o vrátenie do funkcie všetkých sudcov, ktorí boli nezákonne odvolaní bývalým prezidentom Parvízom Mušarrafom v roku 2007; víta skutočnosť, že EÚ vyslala nezávislú volebnú pozorovateľskú misiu na všeobecné parlamentné voľby vo februári 2008; s uspokojením poznamenáva, že voľby boli pluralistické a mali za následok zvýšenú dôveru verejnosti v demokratický proces; poznamenáva, že EÚ je zaviazaná podporiť posilnenie demokratických inštitúcií a vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili hnutie za demokraciu, ktoré iniciovali sudcovia a komory advokátov, najmä prostredníctvom pozvania niektorých zástupcov hnutia vrátane pána Čaudhrího; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ľudské práva boli jednou z hlavných priorít EÚ v rámci pokračujúceho dialógu s Pakistanom;

99.

víta návrhy Rady na začatie dialógov o ľudských právach s viacerými krajinami Latinskej Ameriky; zdôrazňuje, že tieto dialógy by mali ísť ruka v ruke s rozhodnými, konkrétnymi a hmatateľnými požiadavkami na dodržiavanie ľudských práv, ktoré aj inštitúciami EÚ ukladajú povinnosti v rámci ich vzťahov s príslušnými krajinami;zdôrazňuje, že je žiaduce zahrnúť aj krajiny strednej Ameriky; berie na vedomie že kubánska vláda podpísala vo februári 2008 Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach a Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; požaduje, aby tieto dohovory boli bezvýhradne ratifikované; žiada kubánsku vládu, aby prepustila na slobodu všetkých politických väzňov a držiavala práva chránené v podpísaných zmluvách; berie na vedomie rozhodnutie Rady z 20. júna 2008 o zrušení neformálnych sankcií voči Kube; poznamenáva, že Rada rozhodne v roku 2009 o nadviazaní politického dialógu s Kubou na základe toho, či sa v oblasti ľudských práv dosiahnu podstatné zlepšenia;

100.

vyzýva Rusko, ako okupačnú silu v Gruzínsku, aby dodržiavalo ľudské práva v Abcházsku a Južnom Osetsku vrátane práva občanov vrátiť sa do svojich domovov; vyzýva všetky strany, aby naďalej plnili ich záväzky uvedené v dohodách z 12. augusta a 8. septembra 2008; žiada všetky zúčastnené vlády, aby naďalej poskytovali podrobné mapy a informácie týkajúce sa všetkých oblastí ovplyvnených konfliktom, ktoré boli ostreľované trieštivými bombami, aby sa tým uľahčilo odstraňovanie munície trieštivých zbraní a aby sa územia stali bezpečné pre civilistov; domnieva sa, že obe vlády by prostredníctvom verejných informačných kampaní mali zároveň zabezpečiť, aby bola verejnosť informovaná o nebezpečenstvách nevybuchnutého materiálu; vyzýva zodpovedné vlády, aby súhlasili s vyslaním medzinárodných pozorovateľov v oblasti ľudských práv do Južného Osetska a Abcházska;

101.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v oblasti ľudských práv v Barme, predovšetkým so zreteľom na blížiace sa voľby naplánované na rok 2010; odsudzuje nedávne zatknutia a odsúdenia po fingovaných súdnych procesoch viac ako stovky členov barmskej opozície a veľmi prísne rozsudky, ktoré im boli vymerané; nalieha na barmskú vládu, aby bezodkladne prepustila na slobodu všetkých politických väzňov; domnieva sa, že Európsky parlament by mal vyslať do Barmy misiu na vysokej úrovni vzhľadom na to, že súčasná situácia v oblasti ľudských práv sa napriek všetkým sankciám stále nezlepšuje a že treba vyvinúť väčší medzinárodný tlak na barmský režim;

102.

vyzýva predsedníctvo Rady, aby sa zameralo na krajiny, ktoré z hľadiska dodržiavania ľudských práv vzbudzujú osobitné obavy;

103.

víta udalosti a diskusie, ktoré sa uskutočnili v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008) a s uspokojením berie na vedomie iniciatívy, ktoré sa uskutočnili počas oboch predsedníctiev;

104.

víta desiate Fórum EÚ MVO o ľudských právach zorganizované francúzskym predsedníctvom a Komisiou, ktoré sa uskutočnilo 10. decembra 2008 pri príležitosti 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a ktoré sa zameralo najmä na diskrimináciu voči ženám;

105.

žiada o väčšie úsilie a sústredenejšie konanie zo strany EÚ s cieľom dosiahnuť politické urovnanie konfliktu v Darfúre a uľahčiť vykonanie globálnej mierovej dohody; zdôrazňuje, že je potrebné ukončiť beztrestnosť a uložiť sankcie Bezpečnostnej rady OSN; víta podporu zo strany EÚ týkajúcu sa zatýkacích rozkazoch vydaných MTS v súvislosti s Darfúrom, ktoré sa musia vykonať čo najskôr;

106.

víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1834 z 24. septembra 2008, ktorou sa predlžuje mandát misie OSN v Stredoafrickej republike a v Čade do marca 2009, spolu so zámerom Organizácie Spojených národov povoliť vyslanie vojenských zložiek OSN, ktorý by nasledoval sily EUFOR v Čade a v Stredoafrickej republike;

107.

víta skutočnosť, že Rada zostavuje a pravidelne aktualizuje zoznamy ťažiskových krajín, v súvislosti s ktorými sa vynakladá dodatočné intenzívne úsilie, ktoré má viesť k vykonávaniu usmernení EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch, treste smrti (tzv. krajiny v bode zvratu) a obhajcoch ľudských práv;

108.

opakuje svoju požiadavku, aby sa všetky diskusie o ľudských právach a demokracii s tretími krajinami, nástroje, dokumenty a správy vrátane výročných správ o ľudských právach explicitne venovali otázkam diskriminácie vrátane otázok týkajúcich sa etnických, národných a jazykových menšín, náboženských slobôd vrátane netolerancie voči náboženstvám, diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, ochrany a podpory práv pôvodného obyvateľstva, ľudských práv žien, práv detí, osôb so zdravotným postihnutím vrátane osôb s mentálnym postihnutím, ako aj ľudí všetkých sexuálnych orientácií a rodových identít, pričom v prípade potreby sa budú musieť v plnej miere zapojiť ich organizácie, a to v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách;

109.

berie na vedomie iniciatívu Únia pre Stredomorie, ktorú zaviedlo francúzske predsedníctvo ako novú výzvu s cieľom podporiť demokraciu a dodržiavanie ľudských práv v oblasti Stredomoria; zdôrazňuje, že vývoj nových iniciatív zo strany Únie pre Stredomorie nesmie viesť k tomu, že podpore potrebných reforiem v regióne v oblasti demokracie a ľudských práv sa bude venovať menšia pozornosť a prisúdi sa jej nižšia priorita;

110.

víta skutočnosť, že priority Európskeho parlamentu sa zohľadnili v programových dokumentoch EIDHR na roky 2007 a 2008;

111.

žiada o zaktualizovanie elektronických prehľadov, ktoré majú za cieľ pokryť všetky organizované projekty EIDHR geograficky a tematicky;

112.

s uspokojením berie na vedomie záujem, ktorý vyplynul z predkladania projektov v rámci nového cieľa podpory obhajcov ľudských práv a možnosť okamžitých krokov prijatých na ich ochranu; berie na vedomie, že Komisia vybrala 11 príjemcov na vykonanie týchto projektov a očakáva, že reálna činnosť začne na začiatku roka 2009;

113.

znova vyzýva Komisiu, aby prispôsobila počet zamestnancov určených na vykonávanie nástroja EIDHR ústrediu aj delegáciám tak, aby sa zohľadnili osobitosti a problémy tohto nového nástroja;

114.

vyzýva Komisiu, aby zaistila súdržnosť medzi politickými prioritami EÚ a projektmi a programami, ktoré podporuje, predovšetkým v súvislosti s dvojstranným plánovaním s tretími krajinami;

115.

s uspokojením konštatuje, že EÚ využíva pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb čoraz viac na podporu demokracie v tretích krajinách, čím zlepšuje dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a zásady právneho štátu, a že kvalita a nezávislosť týchto misií sú všeobecne uznávané;

116.

zdôrazňuje, že komplexnosť metodiky EÚ, ktorá pokrýva celý volebný cyklus a zahŕňa pomoc pri voľbách aj pozorovanie volieb, je pre EÚ veľmi úspešná, a transformuje ju na poprednú medzinárodnú organizáciu pre pozorovanie volieb;

117.

víta prvú príručku pre volebné pozorovateľské misie EÚ, vydanú v apríli 2008; s uspokojením berie na vedomie samostatnú časť o rodových otázkach; konštatuje, že príručka poskytuje komplexný prehľad metodiky EÚ v oblasti volebných pozorovateľských misií a opis plánovania, vysielania a realizácie misií, ako aj používania medzinárodných noriem pri hodnotení a podávaní správ;

118.

požaduje zvýšenie ostražitosti v súvislosti s kritériami výberu krajín, v ktorých sa má poskytnúť pomoc pri voľbách alebo má byť do nich vyslaná volebná pozorovateľská misia, a dodržiavaním metodiky a predpisov stanovených na medzinárodnej úrovni, týkajúcich sa predovšetkým nezávislej povahy misie;

119.

znovu opakuje svoju požiadavku, aby sa volebný proces vrátane predvolebnej aj povolebnej fázy stal súčasťou jednotlivých úrovní politického dialógu s danými tretími krajinami s cieľom zaistiť súdržnosť politík EÚ a potvrdiť zásadnú úlohu ľudských práv a demokracie;

120.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podrobne sledovala poskytovanie výhod vyplývajúcich zo systému všeobecných preferencií plus (GSP+) krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky pri plnení ôsmich dohovorov MOP týkajúcich sa základných pracovných noriem, porušovania občianskych a politických práv alebo využívania práce väzňov; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá, na základe ktorých sa stanoví, v ktorých prípadoch sa výhody systému GSP majú odobrať z dôvodu nedodržiavania ľudských práv;

121.

zdôrazňuje, že HSK práva sú rovnako dôležité ako občianske a politické práva; pripomína záväzok EÚ poskytovať podporu prínosom rozvojových cieľov milénia tak, ako sú uvedené v záveroch zasadnutí Európskej rady v decembri 2007 a v júni 2008;

122.

vyzýva EÚ, aby včlenila HSK práva do svojich vonkajších vzťahov s tretími krajinami a pravidelne ich dopĺňala do programu dialógov o ľudských právach a konzultácií s tretími krajinami a presadzovala uplatňovanie opčného protokolu Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, predovšetkým s ohľadom na efektívne fungovanie postupu podávania individuálnych sťažností;

123.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili súdržnosť HSK práv v rozvojových politikách, politikách vonkajšieho obchodu a politikách v oblasti ľudských práv EÚ a aby s týmto cieľom vytvorili vnútornú pracovnú skupinu pre HSK práva;

124.

zdôrazňuje, že ľudské práva zahŕňajú tiež práva na obživu, primerané bývanie, vodu, pôdu, dôstojnú prácu, sociálne zabezpečenie a právo na vytvorenie odborov a že je veľmi dôležité, aby tieto práva mohli využívať mimoriadne ohrozené skupiny, ako sú ľudia v najmenej rozvinutých oblastiach, v krajinách, ktoré prešli konfliktami, a v nových krajinách, ďalej pôvodní obyvatelia, utečenci z dôvodu zmeny klímy, migranti atď.;

125.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula osobitné úsilie a zabezpečila právo na obživu v rámci súčasnej potravinovej a všeobecnej hospodárskej krízy;

126.

zdôrazňuje potrebu presadzovať sociálnu zodpovednosť podnikov a ukladať nadnárodným podnikom so sídlom v členských štátoch EÚ povinnosť, aby pri operáciách v tretích štátoch plnili príslušné nariadenia MOP;

127.

s potešením konštatuje, že spájaním ľudských práv a medzinárodného obchodu podporuje režim GSP+ trvalo udržateľný rozvoj, ako aj dobrú správu, a vyzýva na efektívne monitorovanie plnenia doložky ustanovujúcej ľudské práva ako základný prvok;

128.

opäť vyzýva Radu a Komisiu, aby sa na medzinárodnej úrovni chopili iniciatív EÚ a bojovali proti prenasledovaniu a diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a rodovej identite, napríklad podporou príslušnej rezolúcie na pôde OSN a podporou mimovládnych organizácií a činiteľov presadzujúcich rovnosť a nediskrimináciu;

129.

očakáva, že uznesenia a ostatné kľúčové dokumenty týkajúce sa otázok ľudských práv budú preložené do jazykov krajín, ktorými sa hovorí v cieľových oblastiach;

130.

víta prelomové vyhlásenie podporované 66 krajinami vrátane členských štátov EÚ, ktoré bolo predložené na Valnom zhromaždení OSN dňa 18. decembra 2008 a v ktorom sa potvrdzuje, že medzinárodná ochrana ľudských práv zahŕňa aj sexuálnu orientáciu a rodovú identitu, a pripomína sa princíp nediskriminácie, ktorý vyžaduje, aby sa ľudské práva vzťahovali rovnako na všetky ľudské bytosti bez ohľadu na to, aká je ich sexuálna orientácia či rodová identita;

131.

vyzýva Radu, aby vecne reagovala na priania a obavy vyjadrené vo formálnych oznámeniach Európskeho parlamentu, najmä pokiaľ ide o naliehavé uznesenia;

132.

pripomína parlamentným delegáciám navštevujúcim tretie krajiny, aby do svojich programov systematicky zahŕňali medziparlamentnú diskusiu o situácii v oblasti ľudských práv, ako aj stretnutia s obhajcami ľudských práv, aby sa mohli z prvej ruky dozvedieť o situácii v oblasti ľudských práv v danej krajine a aby im prípadne poskytli medzinárodné zviditeľnenie a ochranu;

133.

je presvedčený, že jediný, posilnený orgán pre ľudské práva v Parlamente by dokázal presadzovať koherentnú, účinnú, systematickú a komplexnú politiku v oblasti ľudských práv v rámci Parlamentu a vo vzťahu k Rade a ku Komisii, predovšetkým so zreteľom na ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa zahraničnej politiky;

134.

víta vytvorenie tzv. Sacharovovej siete, ako bolo ohlásené pri príležitosti 20. výročia Sacharovovej ceny ; zastáva názor, že treba urýchlene rozhodnúť o spôsobe jej fungovania a vyčleniť nevyhnutné prostriedky na dosiahnutie jej cieľov; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby všetci držitelia Sacharovovej ceny a predovšetkým Aung San Suu Kyi, Oswaldo José Payá Sardiñas, kubánska skupina „Damas de Blanco“ a Hu Jia získali prístup do európskych inštitúcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa výzvy na dodržiavanie základných slobôd, predovšetkým slobody prejavu a slobody politického združovania, ktoré EÚ adresovala čínskym, barmským a kubánskym orgánom, nestretli s výraznou odozvou;

135.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a vládam krajín a území uvedených v tomto uznesení.