5.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 212/11

A.

keďže hlavným negatívnym dôsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej krízy pre EÚ bude dramatický nárast nezamestnanosti, ktorý vážnejšie postihne najzraniteľnejšie sociálne skupiny; keďže vyššia úroveň nezamestnanosti je spojená s nárastom chudoby a nerovností v oblasti zdravia, vylúčením, kriminalitou, neistotou a nedostatkom dôvery,

B.

keďže EÚ už bez ohľadu na súčasnú krízu čelila problémom v dôsledku slabého hospodárskeho rastu, napätej demografickej situácie a ťažkostí súvisiacich so životom v čoraz globalizovanejšom hospodárstve,

C.

keďže v roku 2007 bol podiel občanov EÚ vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne zanechali štúdium, na úrovni 15,2 %,

D.

keďže zamestnanie ešte stále nezaručuje mnohým ľuďom v EÚ cestu z chudoby, pretože v roku 2006 ňou bolo ohrozených 8 % pracujúcich,

E.

keďže v roku 2006 bolo chudobou ohrozených 16 % európskych občanov; keďže deti, veľké rodiny, osamelí rodičia, nezamestnaní, ľudia s postihnutím, mladí ľudia, starší ľudia, etnické menšiny a migranti sú obzvlášť zraniteľní,

F.

keďže ženy stále čelia vyššiemu riziku chudoby ako muži kvôli svojej ekonomickej závislosti, pretrvávajúcim platovým rozdielom medzi mužmi a ženami a vyššiemu zastúpeniu žien v horšie platených zamestnaniach; keďže táto situácia zvyšuje riziko pretrvávania chudoby v ďalších generáciách,

G.

keďže nárast cien v posledných rokoch mal značný vplyv na rozpočet domácností a neúmerne postihol zraniteľné sociálne skupiny,

H.

keďže rôzne štúdie (ako napr. výskum budúcnosti práce, ktorý uskutočnila Russell Sage Foundation) ukázali, že každý štvrtý pracujúci v najrozvinutejších ekonomikách by sa mohol čoskoro stať pracujúcim s nízkym príjmom a mohol by byť vo zvýšenej miere ohrozený chudobou; keďže sa zdá, že pracovné miesta s nízkou mzdou sa do značnej miery vyznačujú jednotnosťou, pretože ide často o neštandardné pracovné vzťahy, kde sú viac ohrození pracovníci s nízkou kvalifikáciou, pracovníci na čiastočný úväzok, ženy, prisťahovalci a mladí pracovníci; keďže existuje tendencia prenášať prácu za nízku mzdu z jednej generácie na druhú a keďže zle platená práca obmedzuje prístup k dobrému vzdelaniu, kvalitnej zdravotnej starostlivosti a ďalším základným životným podmienkam,

I.

keďže článok 2 Zmluvy o ES stanovuje, že rovnoprávne postavenie žien a mužov je jedným zo základných princípov EÚ,

J.

keďže EÚ čelí demografickým zmenám, ktorých najvýznamnejšími charakteristikami sú nárast priemernej dĺžky života a klesajúca miera pôrodnosti, aj keď v niektorých krajinách sa prejavujú náznaky obrátenia trendu nízkej pôrodnosti,

K.

keďže sa očakáva, že demografická zmena povedie k zdvojnásobeniu podielu závislých starších osôb do roku 2050, čo bude mať následky najmä na fyzické a duševné zdravie obyvateľstva,

L.

keďže správa Komisie s názvom Správa o demografickej situácii za rok 2008: uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti (SEK(2008)2911) uznáva kľúčovú úlohu neformálnych opatrovateľov v spoločnosti, vyzýva Komisiu, aby zvážila silné sociálne argumenty v prospech zapojenia opatrovateľov do vypracovávania budúcej politiky,

M.

keďže dôsledky finančnej krízy pre reálne hospodárstvo nie sú celkom známe, bude však nemožné dosiahnuť cieľ, ktorým je vytvorenie 5 miliónov pracovných miest v EÚ v rokoch 2008 až 2009; keďže hospodárska recesia povedie k vyššej nezamestnanosti a určite i k väčšej chudobe a prinesie výzvy pre európsky sociálny model,

N.

keďže finančná a hospodárska kríza má za následok rastúcu nezamestnanosť a neistotu, čo vyvoláva značný tlak na sociálnu súdržnosť v celej EÚ spojený so sociálnymi poruchami a napätím v mnohých členských štátoch,

O.

keďže EÚ sa zaviazala k dosiahnutiu cieľa, ktorým je sociálne a environmentálne trvalo udržateľný rozvoj, a keďže príležitosti na vytváranie pracovných miest, ktoré môžu vyplývať z tohto záväzku, by sa mali v plnej miere využiť,

P.

keďže sociálny dialóg môže byť dôležitý na zvládnutie krízy dôvery, ktorá sa prehlbuje v dôsledku hospodárskej krízy, pretože mnoho ľudí v našej spoločnosti sa obáva budúcnosti; keďže rovnakou prioritou musia byť aj tí, ktorí sú už vylúčení a ktorých súčasné postavenie sa v dôsledku súčasnej krízy zhoršuje,

Q.

keďže inštitucionálne opatrenia EÚ, ktoré majú výraznejší intervenčný charakter a ktoré sa vyznačujú určitým stupňom prerozdelenia príjmov a spoločným poňatím európskeho sociálneho modelu, vplývajú pozitívne na kvalitu pracovného života miliónov mužov a žien vo viac znevýhodnených odvetviach našich pracovných trhov,

R.

keďže rešpektovanie národných právnych a zmluvných rámcov charakterizovaných rovnováhou medzi pracovným právom a kolektívnymi dohodami, ktoré upravujú tieto modely, sú základným predpokladom harmonizovaných hodnôt v rôznorodých systémoch,

S.

keďže v prípade neštandardných pracovných vzťahov sa neuplatňujú pravidlá a postupy dohodnuté partnermi v rámci kolektívneho vyjednávania,

T.

keďže obnovená sociálna agenda by mala vychádzať zo zásady, že účinné a účelné sociálne politiky prispievajú k hospodárskemu rastu a prosperite, a keďže to môže napomôcť aj obnovenie klesajúcej podpory EÚ zo strany občanov,

U.

keďže je poľutovaniahodné, že obnovená sociálna agenda sa nevenuje otázke právnej istoty sociálnych služieb všeobecného záujmu,

V.

keďže boli vyjadrené značné obavy v súvislosti s úlohou a viditeľnosťou obnovenej sociálnej agendy vrátane skutočnosti, že nie je dostatočne jasný jej účel ani to, aké budú ďalšie nadväzné opatrenia, ako aj so znižovaním významu pripisovanému sociálnej otvorenej metóde koordinácie,

W.

keďže európske sociálne modely predstavujú jednotu hodnôt v rôznorodosti systémov a vo všeobecnosti spadajú do právomoci členských štátov; keďže ciele sociálnej Európy ustanovené v zmluve o ES, v Charte základných práv a v Lisabonskej zmluve musia byť zdôrazňované ako ústredný cieľ EÚ, ak má reagovať na očakávania a rozptýliť obavy svojich občanov; keďže Európska rada na viacerých jarných zasadnutiach opakovane zdôraznila cieľ odstránenia chudoby a sociálneho vylúčenia a potrebu posilniť sociálnu dimenziu v lisabonskej stratégii; keďže zlyhanie alebo úspech vnútroštátnych sociálnych politík a politík zamestnanosti majú dosah aj na ostatné členské štáty, a preto musí byť diskusia o reforme európskeho sociálneho modelu základom interakcie medzi EÚ a členskými štátmi,

X.

keďže zlyhanie lisabonskej stratégie pri znižovaní chudoby - keď v súčasnosti v EÚ 78 000 000 osôb žije v chudobe - a čoraz väčšia nerovnosť musia byť v centre pozornosti; keďže EÚ musí dosiahnuť pokrok pri rozvoji a plnení cieľov na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnych cieľov v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia a v kľúčových oblastiach, pre ktoré existujú v súčasnosti ukazovatele, ak majú občania veriť tomu, že EÚ je tu na to, aby slúžila v prvom rade im a až potom podnikom a bankám,

Y.

keďže vo viacerých konaniach pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev sa použilo spojenie „ustanovenia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku“ bez toho, aby bolo objasnené, kto môže v tejto súvislosti rozhodnúť, ktoré ustanovenia sú rozhodujúce pre ochranu všeobecných opatrení verejnej politiky v členskom štáte,

Z.

keďže Súdny dvor rozhodol, že nie je v právomoci členských štátov, aby jednostranne definovali pojem verejnej politiky alebo aby jednostranne vyžadovali uplatňovanie všetkých povinných ustanovení svojho pracovného práva od dodávateľov služieb so sídlom v inom členskom štáte, a keďže nie je jasné, kto má túto právomoc, ak nie členské štáty,

AA.

keďže nie je jasne odlíšené využívanie subdodávateľskej pracovnej sily od pochybného obchodovania s pracovnou silou a poskytovania služieb, ktoré je založené na zákonných zmluvách so skutočne samostatne zárobkovo činnými osobami; keďže by sa mal riešiť rozdiel medzi nekalými praktikami a skutočnými občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vzťahmi,

1.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vzhľadom na hospodársku recesiu opätovne zdôraznili dôležitosť silnej sociálnej Európy zahŕňajúcej trvalo udržateľné, účinné a účelné sociálne politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu agendu sociálnej politiky na obdobie rokov 2010 – 2015;

2.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila konzistentný plán politiky pre dôstojnú prácu v súlade s Chartou základných práv EÚ;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby v tomto ťažkom období bolo na prvom mieste sociálnej agendy vytváranie a podpora pracovných miest; domnieva sa, že väčšia pružnosť na pracovisku je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým;

4.

vyzýva Komisiu, aby obnovenú sociálnu agendu spojila s inými iniciatívami, napríklad s Európskym paktom pre rovnosť pohlaví, Európskym paktom mládeže a Európskou alianciou pre rodiny, s cieľom umožniť sociálne znevýhodneným skupinám lepší prístup k sociálnym výhodám;

5.

je znepokojený tým, že opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende nie sú dostatočne konzistentné a nemajú dosah na súčasnú úroveň chudoby a vylúčenia v EÚ a neriešia súčasné problémy sociálnej súdržnosti;

6.

ľutuje najmä, že v oznámení Komisie o obnovenej sociálnej agende chýbajú návrhy týkajúce sa nasledujúcich otázok, ktoré majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami:

7.

zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvinúť minimálne normy v oblasti zamestnaneckých práv; je si vedomý, že hospodárske slobody ani pravidlá hospodárskej súťaže nemajú prednosť pred základnými sociálnymi právami;

8.

poznamenáva, že sociálna politika by mala zahŕňať kľúčové opatrenia, ako napríklad lepšiu rovnováhu medzi silnejšími sociálnymi právami a slobodami, boj proti diskriminácii a presadzovanie rovnosti, modernizáciu a reformovanie európskych sociálnych modelov a zároveň posilňovanie ich hodnôt;

9.

konštatuje, že vymedzenie toho, čo tvorí ustanovenia členského štátu, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku, je politickou otázkou a malo by sa uskutočniť v rámci demokraticky legitímneho postupu; vyzýva preto Komisiu, aby začala otvorenú diskusiu s cieľom vyjasniť, čo tvorí tieto všeobecné ustanovenia verejnej politiky, a aby prípadne navrhla právne predpisy;

10.

domnieva sa, že v súčasnej dobe by sa nemali znižovať sociálne výdavky, ale skôr posilňovať štrukturálne reformy; dodáva, že EÚ by mala podporovať infraštruktúru sociálnych modelov členských štátov vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu tým, že opätovne zdôrazní dôležitosť ich všeobecného prístupu, kvality a trvalej udržateľnosti;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci finančná kríza poukazuje na význam štátnych zásahov pre udržanie hospodárskej činnosti a posilnenie sociálnej súdržnosti, Komisia nezabezpečila budúcnosť a kľúčovú úlohu verejných služieb v EÚ prostredníctvom návrhu rámcovej smernice o službách verejného záujmu;

12.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude mať za cieľ zabezpečiť právnu istotu sociálnych služieb všeobecného záujmu;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť spôsoby modernizácie a reformovania vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom odstrániť chudobu v dlhodobom horizonte, najmä pokiaľ ide o primeraný minimálny príjem, dôchodky a služby zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že existuje potenciál na posilnenie finančnej udržateľnosti minimálnej mzdy a dôchodkových systémov, ako aj kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti zdokonalením ich organizácie a prístupu k nim a posilnením partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, a to pri dodržiavaní zásady subsidiarity a podpore zvýšeného úsilia o zavedenie progresívnych daňových systémov s cieľom zníženia nerovnosti;

14.

konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli koncepciu minimálnej mzdy; navrhuje, aby ostatné členské štáty čerpali z ich skúseností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podmienky pre sociálnu a hospodársku účasť pre všetkých a najmä zaviedli právne predpisy týkajúce sa týchto oblastí ako minimálna mzda, iné právne a všeobecne záväzné dohody, alebo kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi tradíciami, ktoré umožnia pracovníkom na plný úväzok zarobiť si na dôstojný život;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k základným bankovým službám pre všetkých občanov;

16.

je toho názoru, že šport a kultúrne aktivity sú základnými nástrojmi sociálneho začlenenia a prispievajú k osobnému rozvoju, podporujú spoločenskú prospešnosť a rozvíjajú talenty;

17.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že environmentálna a zdravotná problematika bude urýchlene začlenená do všetkých politík EÚ s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES;

18.

podporuje odhodlanie Komisie rozšíriť sociálnu agendu o nové oblasti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že otázka životného prostredia sa príliš často posudzuje iba z hľadiska zmeny klímy; víta opakované vyhlásenia Komisie v prospech trvalo udržateľného hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že návrh Komisie neobsahuje žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by zohľadnilo sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej a klimatickej krízy;

19.

zdôrazňuje, že extrémna chudoba a z nej vyplývajúce sociálne vylúčenie sa nemôžu chápať výhradne z ekonomického hľadiska na základe čísiel, ale musia sa tiež chápať v zmysle ľudských práv a občianstva; uznáva, že samotná zásada voľného pohybu kapitálu a tovaru nemôže odstrániť chudobu, a najmä pretrvávajúcu chudobu, a že extrémna chudoba pripravuje tých, ktorých postihuje, o príležitosti, bráni im v tom, aby sa naplno zúčastňovali na živote spoločnosti a robí z nich ľudí ľahostajných k svojmu okoliu;

20.

víta návrhy zahrnuté v balíku Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorý bol predložený na konci roka 2008; vyzýva Komisiu, aby poskytla odporúčania členským štátom, ktoré jednoznačne zaostávajú v plnení cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti do roku 2010; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala otvorenosť zamestnávateľov voči pružným pracovným opatreniam prostredníctvom lepšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, a aby tak podporovala pružnejší režim práce a jeho súlad s fungovaním podnikov a administratívy a s vyučovacími hodinami;

21.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na lepšie zosúladenie súkromného, rodinného a pracovného života prostredníctvom lepšieho využívania IKT a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, pričom by zároveň zohľadnila potreby a blahobyt detí a súčasne podporila účinnejšiu ochranu zamestnanosti, čím sa potvrdí právo rodičov a opatrovateľov na pružné pracovné modely, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a venovala osobitnú pozornosť prístupu osôb, ktoré majú nízky príjem, sú v neistej situácii alebo majú zamestnanie nízkej kvality;

22.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami politík EÚ a členských štátov vzhľadom na rastúcu chudobu, najmä chudobu detí;

23.

vyzýva členské štáty, aby v záujme sociálneho začlenenia zaviedli systémy minimálnej garantovanej mzdy, a to v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

24.

navrhuje, aby sa nové demografické problémy riešili nápravou situácie žien, ktoré žijú v chudobe, nemajú rovnaký a adekvátny prístup k strave, bývaniu, vzdelávaniu a odmeňovaniu a čelia ťažkostiam pri zlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života;

25.

požaduje účinnejšie predchádzanie predčasnému ukončeniu štúdia a boj proti nemu v duchu hesla „škola sa oplatí“; požaduje účinne organizované vzdelávacie systémy a školské osnovy prispôsobené budúcemu pracovnému trhu, ktoré budú zohľadňovať potreby spoločnosti a technologický vývoj; vyzýva na ďalšiu podporu a pomoc pre koncepciu škôl druhej šance a neformálneho a neoficiálneho vzdelávania, pri ktorom sa preukázalo, že vedie k vyššej účasti mladých ľudí a dospelých ako tradičné školské prostredie, čo by prispelo k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ; na tento účel žiada o dlho očakávané odstránenie všetkých nerovností, pokiaľ ide o príležitosti v systémoch vzdelávania v EÚ, najmä odstránenie vzdelávania s nízkou úrovňou a oddeleného vzdelávania, ktoré má nezvratné negatívne následky na marginalizované skupiny, obzvlášť na Rómov;

26.

trvá na tom, že je potrebné prijať účinnejšie opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by boli zamerané na lepšiu prípravu občanov, najmä menej kvalifikovaných, na hladký a nediskriminačný (opätovný) vstup na trh práce a prispievanie k sociálnej inovácii; navrhuje, aby sa zdôrazňovali podnikateľské zručnosti, najmä u žien a mladých ľudí, schopnosti v oblasti IKT a komunikácie, finančná gramotnosť a jazykové zručnosti;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzdelávanie v Európe prostredníctvom mobilizácie procesu kompatibility a komparability vzdelávacích systémov členských štátov s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a noriem;

28.

domnieva sa, že politiky aktívneho sociálneho začleňovania musia mať rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to tak pre osoby s plateným zamestnaním (tzv. chudobných pracujúcich), ako aj pre osoby bez plateného zamestnania;

29.

zdôrazňuje potrebu presadzovania spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi, pretože je dôležité zabezpečiť, aby títo partneri spolupracovali a navzájom sa podporovali v prospech svojich vlastných organizácií, zamestnancov a študentov; domnieva sa, že by sa mala vytvoriť väzba medzi vysokoškolskými študijnými programami a podnikateľským svetom a že podniky by mali mať okrem iného možnosť dopĺňať študijné programy, ponúkať stáže, organizovať dni otvorených dverí pre študentov atď.;

30.

upozorňuje na to, že na integráciu mladých a starších ľudí, žien, dlhodobo nezamestnaných ľudí a znevýhodnených skupín na trhu práce je potrebný vyváženejší prístup k flexibilite, bezpečnosti a potrebe zabezpečiť dôstojnú mzdu; navrhuje, aby členské štáty pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií flexiistoty zohľadnili uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty;

31.

nazdáva sa, že najmä v čase finančnej a hospodárskej krízy, ktorá má často za následok prepúšťanie a reštrukturalizáciu, je nanajvýš dôležité zapojenie pracovníkov do rozhodovacieho procesu v rámci podnikov, ktorý má vplyv na ich pracovné miesta a živobytie; víta nedávnu revíziu (15) smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (16); opakuje svoju výzvu na ďalšie posilnenie fungovania európskych zamestnaneckých rád, ako je uvedená v jeho uznesení zo 4. septembra 2001 o uplatňovaní smernice 94/45/ES (17);

32.

zdôrazňuje, že sociálna politika a politika zamestnanosti by mali podporovať vytváranie pracovných miest a mali by sa urýchlene aktivovať ako reakcia na súčasnú hospodársku krízu, mali by zabezpečiť pracovné príležitosti a príležitosti na vzdelávanie a tiež zmierňovať stratu príjmov; domnieva sa, že tieto politiky by mali aktívne motivovať ľudí k tomu, aby vyhľadávali pracovné príležitosti alebo začali vlastnú podnikateľskú činnosť; domnieva sa, že členské štáty by preto mali posúdiť dostupné spôsoby financovania, ako sú úverové záruky, znížené úrokové sadzby alebo poskytovanie jednorazových dávok v nezamestnanosti, ktoré okrem zmierňovania straty príjmov poskytujú aj príležitosti na vzdelávanie, čo nezamestnaným ľuďom pomôže nájsť nové zamestnanie; pripomína holistický prístup Komisie k aktívnemu začleňovaniu, ktorý zahŕňa primeranú podporu príjmov, prístup k inkluzívnym trhom práce a vysokokvalitným sociálnym službám;

33.

vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy, ktoré povedú k jasnému odlíšeniu zamestnávateľov, skutočne samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikateľov na jednej strane a zamestnancov na strane druhej;

34.

zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné podporovať matky prostredníctvom rodinných prídavkov v období starostlivosti o deti a vytvorením vhodného rámca pre ich návrat na pracovný trh, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť slobodným matkám vzhľadom na ich zraniteľnosť;

35.

poukazuje na to, že sociálna ekonomika ako ďalšia forma podnikania zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k trvalo udržateľnému európskemu hospodárstvu, tým, že spája ziskovosť so solidaritou; dodáva, že podniky sociálnej ekonomiky potrebujú istý právny rámec; zdôrazňuje veľmi dôležitý prínos dobrovoľníckej činnosti v sociálnej oblasti, najmä v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v poskytovaní podpory znevýhodnenejším skupinám v spoločnosti;

36.

zdôrazňuje, že nie všetci ľudia sú schopní pracovať a v súčasnosti ani nie sú pracovné miesta pre všetkých, a potvrdzuje, že je dôležité vykonávať odporúčanie 92/441/EHS potvrdené na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008, ktoré sa týka poskytovania „dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci na zabezpečenie spôsobu života, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou“ prostredníctvom rozšírenia mechanizmov minimálnej mzdy na všetky členské štáty a zvýšenia úrovne, aby sa zabezpečil prístup a primeranosť;

37.

vyjadruje presvedčenie, že rozvoj mikrokreditov môže zohrávať významnú úlohu pri podpore (dlhodobo) nezamestnaných osôb pri ich prechode k samostatnej zárobkovej činnosti; poukazuje na to, že mikrokredity pomohli už v mnohých takýchto situáciách pri opätovnom zaradení sa do pracovného života a že je to v súlade s lisabonskou stratégiou; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie informácií o možnostiach a dostupnosti mikroúverov, ako aj prístup k týmto informáciám, a aby sa aktívne zamerala na tie spoločenské skupiny, ktoré by z ponuky mikroúverov mohli mať najväčší úžitok a ktoré ich najviac potrebujú;

38.

vyzýva na podporu intenzívnejšieho prepojenia medzi uplatňovaním flexiistoty a posilňovaním sociálneho dialógu pri rešpektovaní národných zvykov a postupov;

39.

trvá na odstránení byrokratických prekážok pre malé a stredné podniky; vyzýva na ďalšie uplatňovanie zásad navrhnutých v oznámení Komisie o iniciatíve Small Business Act pre Európu;

40.

aj keď plne uznáva právomoc členských štátov v oblasti mzdovej politiky, navrhuje sociálnym partnerom na národnej úrovni, aby prediskutovali nové metodiky mzdových politík, ktoré by mohli zvrátiť súčasný pokles pomeru medzi mzdami a ziskami a zahŕňať vyššiu účasť zamestnancov na zisku podnikov využívaním systémov zmierňujúcich dosah inflácie; domnieva sa, že takéto systémy by mohli umožniť presun osobitných príjmov zamestnancov do špeciálnych kapitálových fondov vytvorených podnikmi; vyzýva na diskusiu týkajúcu sa spôsobov podnecovania podnikov, aby uplatňovali tieto metodiky, a ďalej vyzýva na diskusiu o právnych rámcoch, ktoré budú regulovať postupný prístup zamestnancov k týmto fondom; pripomína sociálnym partnerom význam obnoveného záväzku týkajúceho sa miezd umožňujúcich dôstojný život, ktoré zaručujú minimálne mzdy výrazne nad úrovňou primeraného príjmu s cieľom umožniť ľuďom dostať sa z chudoby a využívať výhody plynúce z práce;

41.

trvá na tom, že pokrok v oblasti nediskriminácie a rovnakých príležitosti spočíva v pevnom právnom základe, ako aj v celom rade politických nástrojov, a že nediskriminácia a rovnosť príležitostí musia byť zahrnuté do všetkých oblastí obnovenej sociálnej agendy;

42.

žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdie o strednodobom a dlhodobom dosahu mobility znalostí s cieľom využiť výsledky ako silný základ pre opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov;

43.

upozorňuje na negatívne dôsledky (možný únik mozgov), ktoré môže mať prisťahovalectvo na rozvojový proces v krajinách pôvodu vrátane štruktúry rodín, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu; na druhej strane pripomína dôsledky hospodárskej krízy, pokiaľ ide o nerovnováhu trhov práce hostiteľských krajín;

44.

zdôrazňuje význam etického náboru z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o zdravotníckych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vypracovali kódex postupov pre medzinárodný nábor;

45.

zdôrazňuje, že dlhodobý vplyv prisťahovalectva na demografické zmeny je neistý, pretože závisí od premenlivosti migračných tokov, znovuzjednocovania rodín a miery pôrodnosti;

46.

domnieva sa, že prisťahovalci, ak sú zamestnaní legálne, môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju systémov sociálneho zabezpečenia a takisto môžu zaručiť svoje vlastné dôchodkové a sociálne práva;

47.

zdôrazňuje, že úspešná prisťahovalecká politika založená na ľudských právach by mala podporovať ucelenú a účinnú stratégiu začleňovania migrantov na základe rovnakých príležitostí, ktorá by vychádzala zo zaručenia ich základných práv a zabezpečenia rovnováhy medzi právami a povinnosťami;

48.

víta návrh Komisie uvaliť sankcie na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom; zdôrazňuje význam boja proti využívaniu štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom pri súčasnom rešpektovaní práv osôb v zraniteľnom postavení; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala príležitosti zákonného zamestnávania príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom;

49.

víta návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (KOM(2008)0414); upozorňuje však na skutočnosť, že smernica nesmie viesť k ďalšej diskriminácií občanov EÚ na základe ich ekonomického postavenia;

50.

domnieva sa, že posilnenie vykonávania a presadzovania existujúcich pracovnoprávnych predpisov vnútroštátneho práva, práva Spoločenstva a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) musí byť pre inštitúcie EÚ a členské štáty prioritou;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť antidiskriminačné zákony v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby stimulovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi so zreteľom na väčšiu podporu úspešnej integrácie migrantov; konštatuje, že najmä v čase neľahkej hospodárskej situácie sú neúmerne postihnuté najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti, medzi ktoré často patria migranti;

52.

domnieva sa, že EÚ by mohla v oblasti vonkajších vzťahov zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní hlavných sociálnych a environmentálnych noriem; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vyvíjať dodatočné úsilie, pokiaľ ide o mechanizmy prevencie, dohľadu a sankcionovania porušovania týchto noriem;

53.

domnieva sa, že EÚ by mohla urobiť viac na ovplyvnenie medzinárodnej agendy v oblasti dôstojnej práce a aktívne podporovať dodržiavanie dohovorov MOP, ako aj ľudských práv a základných slobôd, a že by tým mohla prispieť k dosiahnutiu svetového mieru a takisto k ochrane záujmov a hodnôt EÚ;

54.

zdôrazňuje skutočnosť, že vytváranie právneho rámca Spoločenstva, či už prostredníctvom primárnej alebo sekundárnej legislatívy, nesmie byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami v rámci dohovorov MOP;

55.

poznamenáva, že EÚ by sa mala zamerať na proces globalizácie, ktorý sa vyznačuje vyššou mierou sociálneho začlenenia a hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti; konštatuje, že spôsob, akým spoločnosti vykonávajú obchodnú činnosť, má nielen veľký hospodársky dosah, ale aj významný sociálny dosah v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, a najmä v rozvojových krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby aktívne podporovala koncepciu podnikovej sociálnej zodpovednosti, a to buď prostredníctvom podpory „mäkkého práva“ alebo prípadne prostredníctvom legislatívnych návrhov;

56.

navrhuje posilnenie potenciálu štrukturálnych fondov zjednodušením, spružnením a zlepšením postupov a rozmeru sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva členské štáty a regióny, aby plne zapojili partnerov v súlade s článkom 16 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch (18); dôrazne odporúča sprístupniť Európsky sociálny fond (ESF) partnerom na budovanie kapacít;

57.

zdôrazňuje, že obnovená sociálna agenda musí prijať jasný záväzok, že štrukturálne fondy a kohézny fond EÚ pomôžu dosiahnuť jej ciele; žiada preto členské štáty, aby využívali ESF a všetky ostatné štrukturálne fondy nielen na zlepšenie zamestnateľnosti, ale aj sociálnej infraštruktúry;

58.

uznáva, že štrukturálne fondy z veľkej časti zostávajú hlavným nástrojom financovania na plnenie sociálnych cieľov, a žiada Komisiu a členské štáty, aby presadzovali synergie s inými programami a podporovali súdržnosť viacročných rámcových programov, napríklad programov Daphne a Progress, programu verejného zdravia a programu Európa pre občanov;

59.

požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala regiónom, ktoré sú najviac zasiahnuté globalizáciou, ako aj regiónom v nových členských štátoch, v ktorých prebieha proces sociálneho zbližovania;

60.

domnieva sa, že program Progress by mohol prispieť k lepšiemu posúdeniu modernizácie európskych sociálnych modelov prostredníctvom zhodnotenia pilotných projektov;

61.

domnieva sa, že v dôsledku slobody pohybu osôb vznikajú v niektorých častiach EÚ, a najmä vo väčších mestách, nové problémy súvisiace so zabezpečením sociálnej ochrany v núdzi pre ľudí, ktorí sa nedokážu sami uživiť, čím sa vytvára ďalší tlak na (charitatívne) súkromné a verejné služby, ktoré poskytujú pomoc v núdzi napríklad bezdomovcom alebo marginalizovaným skupinám obyvateľstva v spoločnosti;

62.

zdôrazňuje, že flexibilitu občanov a ich vôľu akceptovať zmeny možno zvýšiť väčšou vzájomnou dôverou, ktorú možno posilniť účinnejším a transparentnejším sociálnym dialógom, ako aj zabezpečením účinnejšej participatívnej demokracie pri vytváraní a uskutočňovaní politík;

63.

domnieva sa, že pre sociálny dialóg je obzvlášť dôležité podporovať politiky v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a vo všeobecnosti podporovať zvyšovanie kvality života na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu o tom, ako do sociálneho dialógu zapojiť pracovníkov, ktorí nie sú zamestnaní na plný úväzok (ako sú dočasní pracovníci, pracovníci na čiastočný úväzok, pracovníci na dobu určitú);

64.

vzhľadom na to, že výsledky rokovaní európskych sociálnych partnerov nie sú príliš známe alebo zverejňované, vyzýva na podporu informovanosti o výsledkoch sociálneho dialógu v záujme zlepšenia jeho dosahu a podpory jeho rozvoja;

65.

vyjadruje presvedčenie, že kultúra spolupráce, ktorá nahrádza na pracovnom trhu kultúru konfliktu, by sa mala naďalej podporovať prostredníctvom podpory sociálneho dialógu;

66.

je presvedčený, že organizácie občianskej spoločnosti a ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení musia byť priamejšie a na rovnakom základe zapojení do diskusií o hospodárskom a sociálnom modeli;

67.

poznamenáva, že sociálni partneri by sa mali usilovať pracovať na základe viacročných plánov s osobitnými harmonogramami a termínmi so zameraním na dlhodobú udržateľnú stratégiu;

68.

vyzýva na širokú diskusiu o sociálnej agende na obdobie po roku 2010 medzi európskymi zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi verejnými orgánmi, zamestnávateľmi, zamestnancami a organizáciami občianskej spoločnosti;

69.

poznamenáva, že členské štáty by mali podporovať nové merateľné, záväzné a kvantitatívne sociálne ciele a ukazovatele pre lisabonskú stratégiu po roku 2010 vrátane záväzkov snažiť sa o odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj o vytvorenie nového paktu sociálneho pokroku, ktorý by stanovil ciele a štruktúru novej sociálne trvalo udržateľnej a celkovo spravodlivej EÚ, ktorá by mala budovať a posilňovať sociálnu otvorenú metódu koordinácie ako kľúčový pilier;

70.

poznamenáva, že podniky zohrávajú v EÚ dôležitú úlohu nielen z hospodárskeho, ale aj zo sociálneho hľadiska; upozorňuje preto na podporu podnikovej sociálnej zodpovednosti a potrebu urýchlene dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o vysokokvalitnú prácu vrátane miezd umožňujúcich dôstojný život, aby sa posilnil sociálny model a zabránilo sociálnemu dumpingu;

71.

uprednostňuje účinný dialóg medzi Európskym parlamentom a organizáciami občianskej spoločnosti; poukazuje na to, že takýto dialóg je potrebný aj v rámci členských štátov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

72.

poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníctva by bol pre EÚ ideálnou príležitosťou na prepojenie s organizáciami občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby pripravila podmienky na vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníctva a aby na tento účel čo najskôr predložila primerané legislatívne návrhy;

73.

domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali byť zapájané od začiatku rozhodovacích procesov a že informácie by mali byť verejne prístupné, spätná väzba obojstranná a účastníkom by sa mal objasniť priestor na zmenu;

74.

zdôrazňuje dôležitosť a hodnotu konzultačného procesu ako účinného nástroja na posilnenie právomocí občanov umožnením ich priameho zapojenia do vytvárania politiky na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na zvýšenie informovanosti o budúcich konzultáciách EÚ prostredníctvom médií a ďalších vhodných fór na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

75.

domnieva sa, že je naliehavo nutné, aby európske inštitúcie, sociálni partneri na národnej úrovni a organizácie občianskej spoločnosti prijali „sociálny pakt“ zahŕňajúci sociálne opatrenia s realistickými, záväznými cieľmi a ukazovateľmi;

76.

poznamenáva, že občianska účasť sa začína v detstve, a požaduje podporu participatívnych štruktúr a iniciatív pre deti a mládež na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

77.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok a dokončiť nariadenie týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, smernicu o prenosnosti dôchodkových práv a návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

78.

požaduje zlepšenie legislatívneho procesu na úrovni EÚ tým, že sa objasní, prečo sú potrebné opatrenia na tejto úrovni, zabezpečí sa kvalita obsahu a vykonávanie prísnych a nezávislých hodnotení vplyvu zahŕňajúcich sociálne, environmentálne a hospodárske účinky; požaduje najmä účinné vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 (19);

79.

zdôrazňuje, že účinná spolupráca medzi členskými štátmi a účinné monitorovanie transpozície práva EÚ by mali byť prioritou;

80.

domnieva sa, že v záujme lepšieho legislatívneho procesu na úrovni EÚ by sa malo aktívne podporovať zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a reagovať na záujmy občanov, a tak ich priblížiť k EÚ;

81.

domnieva sa, že na úrovni EÚ by malo existovať lepšie prepojenie medzi hospodárskou, environmentálnou a sociálnou politikou, pričom by sa mali znovu potvrdiť pôvodné ciele lisabonskej stratégie a potreba zabezpečiť, aby hospodárska politika a politika zamestnanosti aktívne prispievali k odstraňovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia;

82.

zdôrazňuje, že je potrebné prijať právne záväznú chartu základných sociálnych práv;

83.

poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že pri definovaní a vykonávaní politík EÚ by sa mali zohľadňovať najzásadnejšie aspekty sociálnej politiky;

84.

domnieva sa, že lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 by mala zahŕňať posilnenú otvorenú metódu koordinácie, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podnecovala členské štáty k stanoveniu vnútroštátnych kvantifikovaných cieľov, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby a posilňovanie sociálneho začleňovania, podporovaných predovšetkým novými merateľnými a kvantitatívnymi ukazovateľmi;

85.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príležitosti na skutočné zapojenie Európskeho parlamentu do lisabonskej stratégie na obdobie po roku 2010;

86.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.