(1)

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (4) zabezpečuje, že v členských štátoch sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo prispievajúcimi k vykonávaniu takejto činnosti. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činné osoby a vypomáhajúcich manželov alebo manželky, smernica 86/613/EHS nebola veľmi účinná a mal by sa prehodnotiť rozsah jej pôsobnosti, keďže diskriminácia na základe pohlavia sa vyskytuje aj mimo oblasti plateného zamestnania. V záujme zrozumiteľnosti by smernica 86/613/EHS mala byť nahradená touto smernicou.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 1. marca 2006 nazvanom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006-2010“  (5) oznámila, že v záujme zlepšenia riadenia v oblasti rodovej rovnosti preskúma platné právne predpisy EÚ v oblasti rodovej rovnosti, ktoré neboli zahrnuté do projektu prepracovania právnych predpisov v roku 2005 s cieľom tieto predpisy v prípade potreby aktualizovať, modernizovať a prepracovať. Smernica 86/613/EHS nebola zahrnutá do tohto projektu prepracovania právnych predpisov.

(3)

Rada vo svojich záveroch z 5. a 6. decembra 2007 s názvom„Vyvážené úlohy žien a mužov v oblasti zamestnanosti, rastu a sociálnej súdržnosti“ (6) vyzvala Komisiu, aby zvážila potrebu prípadnej revízie smernice ║ 86/613/EHS s cieľom zabezpečiť práva súvisiace s materstvom a otcovstvom samostatne zárobkovo činných osôb a im vypomáhajúcich manželov alebo manželiek.

(4)

Európsky parlament systematicky vyzýval Komisiu, aby preskúmala smernicu 86/613/EHS najmä v záujme zvýšenia ochrany materstva samostatne zárobkovo činných žien a zlepšenia situácie manželov alebo manželiek vypomáhajúcich v poľnohospodárstve, remeselníctve, obchode, malých a stredných podnikoch a slobodných povolaniach.

(5)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. februára 1997 o situácii manželov alebo manželiek vypomáhajúcich samostatne zárobkovo činným osobám (7) navrhol povinnú registráciu vypomáhajúcich manželov alebo manželiek, aby už neboli neviditeľnými pracovníkmi, a povinnosť členských štátov umožniť vypomáhajúcim manželom alebo manželkám registráciu do systémov poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pokrývajú náklady v chorobe, invalidite a starobe.

(6)

Komisia vo svojom oznámení s názvom„Obnovená sociálna agenda: príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia“ (8) potvrdila potrebu prijať opatrenia v súvislosti s rozdielmi medzi ženami a mužmi v podnikaní, ako aj zlepšiť zosúladenie súkromného a pracovného života.

(7)

Existuje už celý rad právnych nástrojov na presadzovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré sa vzťahujú na samostatne zárobkovú činnosť, najmä smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (9) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (10). Táto smernica by sa preto nemala vzťahovať na oblasti, ktoré už spadajú do rozsahu pôsobnosti iných smerníc.

(8)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na samostatne zárobkovo činné osoby a vypomáhajúcich manželov alebo manželky, keďže obe tieto kategórie sa podieľajú na podnikateľskej činnosti.

(9)

Je potrebné zabezpečiť, aby vypomáhajúci manželia a manželky získali jasne vymedzené profesijné postavenie, a stanoviť ich práva.

(10)

Smernica by sa nemala vzťahovať na záležitosti spadajúce do rozsahu pôsobnosti iných smerníc, ktorými sa presadzuje zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, najmä smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (11) . Predovšetkým článok 5 smernice 2004/113/ES tákajúci sa poistných zmlúv a súvisiacich finančných služieb sa uplatňuje aj naďalej.

(11)

Aby sa zabránilo diskriminácii na základe pohlavia, táto smernica by sa mala vzťahovať tak na priamu diskrimináciu, ako aj na nepriamu diskrimináciu. Obťažovanie a sexuálne obťažovanie by sa malo považovať za diskrimináciu, a preto by malo byť zakázané.

(12)

Členské štáty môžu podľa článku 141 ods. 4 zmluvy zachovať alebo prijať opatrenia stanovujúce osobitné výhody s cieľom uľahčiť nedostatočne zastúpenému pohlaviu vykonávať samostatne zárobkovú činnosť alebo predchádzať znevýhodneniu či vyrovnávať znevýhodnenie v ich profesijnej kariére. V zásade by tieto opatrenia v podobe pozitívnych krokov zameraných na dosiahnutie rovnosti v praxi nemali byť považované za porušenie právnej zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami.

(13)

Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti znamená, že nesmie dochádzať k žiadnej diskriminácii v súvislosti so zakladaním, riadením, zariaďovaním alebo rozširovaním podniku alebo akejkoľvek inej formy samostatnej zárobkovej činnosti.

(14)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby podmienky zakladania spoločnosti manželmi alebo životnými partnermi v zmysle vnútroštátneho práva neviedli k diskriminácii na základe manželského alebo rodinného stavu. Na účely tejto smernice by sa pojmy „manželský stav“ a „rodinný podnik“ mali vykladať so zreteľom na uznanie životného partnerstva v príslušných rozsudkoch Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

(15)

Vzhľadom na prínos vypomáhajúcich manželov alebo manželiek do rodinného podniku by vypomáhajúci manželia alebo vypomáhajúce manželky mali mať možnosť požívať ochranu na minimálne takej istej úrovni ako samostatne zárobkovo činné osoby, a to za rovnakých podmienok ako samostatne zárobkovo činné osoby ▐. Od členských štátov by sa malo požadovať, aby prijali nevyhnutné opatrenia na umožnenie takejto voľby. V každom prípade by mala byť úroveň ochrany ▐ vypomáhajúcich manželov alebo manželiek úmerná miere ich účasti na činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v rodinnom podniku.

(16)

Hospodárska a fyzická zraniteľnosť tehotných samostatne zárobkovo činných žien a vypomáhajúcich manželiek vyžaduje, aby im bolo priznané právo na materskú dovolenku, ktorej časť by sa mala považovať za povinnú. Za predpokladu, že sú splnené minimálne požiadavky tejto smernice, členské štáty majú aj naďalej právomoc ustanoviť výšku príspevkov a všetky modality týkajúce sa dávok a platieb. Samostatne zárobkovo činné ženy a vypomáhajúce manželky by vzhľadom na svoju osobitnú situáciu mali mať možnosť konečného rozhodnutia o tom, či využijú alebo nevyužijú materskú dovolenku.

(17)

V záujme zohľadnenia osobitostí samostatne zárobkovej činnosti by samostatne zárobkovo činné ženy a vypomáhajúce manželky ║, pokiaľ je to možné, popri finančnej dávke mali mať prístup k službám dočasného zastúpenia počas materskej dovolenky.

(18)

Zvýšenie efektívnosti a účinnosti systémov sociálnej starostlivosti, najmä prostredníctvom lepších stimulov, kvalitnejšej správy a hodnotenia a vytyčovania priorít výdavkových programov, nadobudlo zásadný význam v záujme zabezpečenia dlhodobej finančnej udržateľnosti európskych sociálnych modelov. ▐

(19)

Osoby diskriminované na základe pohlavia by mali mať náležité prostriedky právnej ochrany. Na zabezpečenie účinnejšej ochrany by mali mať združenia, organizácie a iné právne subjekty oprávnenie zapojiť sa do konania, ak tak rozhodnú členské štáty, buď v mene alebo na podporu obete bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne procesné pravidlá týkajúce sa zastupovania a obhajoby na súdoch.

(20)

Ochrana samostatne zárobkovo činných osôb a vypomáhajúcich manželov alebo manželiek pred diskrimináciou na základe pohlavia by mala byť posilnená existenciou jedného subjektu v každom členskom štáte, ktorý by bol oprávnený analyzovať vzniknuté problémy, skúmať možné riešenia a poskytovať praktickú pomoc obetiam. ▐

(21)

Keďže ciele navrhovanej činnosti, a to zabezpečenie jednotnej vysokej úrovne ochrany pred diskrimináciou vo všetkých členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

„samostatne zárobkovo činné osoby“sú všetky osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na vlastný účet v súlade s podmienkami ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane poľnohospodárov , príslušníkov slobodných povolaní, remeselníkov, obchodníkov, a v rámci malých a stredných podnikov;

b)

„vypomáhajúci manželia alebo manželky“: manželia alebo manželky alebo životní partneri samostatne zárobkovo činných osôb v zmysle vnútroštátneho práva, ktorí nie sú zamestnancami alebo podnikateľskými partnermi a ktorí sa zvyčajne za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi podieľajú na činnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby a vykonávajú rovnaké alebo pomocné úlohy;

c)

„priama diskriminácia“: keď sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo z dôvodu pohlavia, než sa zaobchádza alebo zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii;

d)

„nepriama diskriminácia“: keď v dôsledku zdanlivo neutrálneho ustanovenia, kritéria alebo praxe je osoba jedného pohlavia osobitným spôsobom znevýhodnená v porovnaní s osobami druhého pohlavia, s výnimkou prípadu, že toto ustanovenie, kritérium alebo prax sú objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné;

e)

„obťažovanie“: keď dochádza k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s pohlavím osoby s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia;

f)

„sexuálne obťažovanie“: keď dochádza k akejkoľvek forme nežiaduceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä vytváraním zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.

a)

poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri podávaní sťažností týkajúcich sa diskriminácie bez toho, aby boli dotknuté práva obetí a združení, organizácií alebo iných právnych subjektov uvedených v článku 10 ods. 2;

b)

vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie;

c)

uverejňovanie nezávislých správ a vydávanie odporúčaní k akejkoľvek otázke týkajúcej sa takejto diskriminácie;

d)

vymieňanie dostupných informácii na príslušnej úrovni s rovnocennými európskymi subjektmi, ako je Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.