16.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/96

1.1

EHSV považuje za vhodné, aby bola organizovaná občianska spoločnosť v členských štátoch, konkrétne národné hospodárske a sociálne rady (HSR), ak sú vytvorené (1), zapojené do implementácie Lisabonskej stratégie ako aktívni partneri. Preto predkladá nasledujúce návrhy:

1.1.1

Vládne kruhy, ale aj zástupcovia spoločnosti, musia podporovať kreatívne prístupy a prijímať efektívne praktické a konkrétne opatrenia zamerané na dosiahnutie zmeny. Na zabezpečenie úspechu lisabonského procesu a podporu jeho implementácie sú potrebné dodatočné partnerstvá a spojenectvá (2). Preto sa predkladané stanovisko v prvom rade zaoberá príspevkami národných HSR a organizovanej občianskej spoločnosti.

1.1.2

Na podporu vytvárania a implementácie národných reformných programov (NRP) a realizácie konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny je na základe osvedčených postupov vo viacerých členských štátoch všade potrebná dostatočná informovanosť, konzultácie a transparentnosť.

1.1.3

Pre organizovanú občiansku spoločnosť je tiež dôležité, aby bola v skorej fáze zapojená do prípravy budúcich vyhliadok pre ďalší cyklus po roku 2010, ktorý by mal byť založený na raste, pracovných miestach, sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľnom rozvoji.

1.1.4

EHSV zdôrazňuje, že efektívna implementácia podporí žiaduce zviditeľnenie a dlhodobú súdržnosť Lisabonskej agendy.

1.1.5

Výmena názorov a skúseností medzi EHSV a národnými HSR pokiaľ ide o NRP a Lisabonskú agendu by mohla byť veľmi prínosná. EHSV by v tomto procese mohol poskytnúť svoju pomoc.

1.1.6

Všetky národné HSR by mali byť zapojené do každoročného kola konzultácií Komisie. Zástupcov Komisie by mohli národné HSR a organizácie občianskej spoločnosti prizvať do diskusie o nápadoch a vhodných riešeniach v národnom kontexte.

1.1.7

Pokiaľ ide o prácu v Rade, EHSV má záujem zapojiť sa do pracovnej skupiny pre lisabonskú metodológiu, a to pod záštitou výboru Rady pre hospodársku politiku.

1.1.8

EHSV navrhuje, aby Európska rada poverila výbor uverejňovaním výročnej správy, ktorá by obsahovala dostupné informácie o zapojení organizovanej občianskej spoločnosti a národných HSR, v krajinách, kde existujú, do pokroku Lisabonskej stratégie, ktorá by obsahovala aj konkrétne návrhy a vhodné zlepšenia (3).

1.1.9

Prístup EHSV je v súlade s krokmi, ktoré podnikol Európsky parlament a Výbor regiónov smerom k národným parlamentom a regiónom. EHSV sa vyslovuje za ďalšie posilňovanie spolupráce.

2.1

Od roku 2005 zaznamenal lisabonský proces pokrok po obsahovej stránke, aj na inštitucionálnej úrovni. Medzi členskými štátmi rastie súlad v tom, že sú potrebné štrukturálne úpravy týkajúce sa konkurencieschopnosti, spoločnosti založenej na vedomostiach, trvalo udržateľného rastu a zamestnanosti.

2.2

Inštitucionálne prešla metodológia obnovenej Lisabonskej stratégie prínosnými zmenami. Patria medzi ne:

2.3

V praxi sa ukázalo, že kombinácia jasne definovanej a odsúhlasenej európskej agendy a opätovného využívania otvorenej metódy koordinácie, ktorá rešpektuje subsidiaritu, začína prinášať výsledky. Členské štáty sú čoraz viac otvorené vzájomnému porozumeniu a kritickým výmenám názorov o úpravách. V dôsledku novej metodológie je rastúci počet členských štátov čoraz viac naklonený prekračovaniu národných hraníc a skúmaniu osvedčených postupov.

2.4

Stále však ešte existuje priepasť medzi teóriou a praxou. Skutočným problémom je implementácia, ktorá je často neúplná alebo nesprávna. V mnohých prípadoch chýbajú konkrétne plány, merateľné ciele a časové harmonogramy.

2.5

Medzi členskými štátmi okrem toho prevládajú výrazné rozdiely. Nie všetky členské štáty jednoducho akceptujú kritické pripomienky partnerských krajín alebo Komisie. V súčasnosti však v rámci medzinárodného dohľadu existuje určitý stupeň recipročnej analýzy NRP zo strany členských štátov.

2.6

Vo väčšine vlád bol menovaný pán resp. pani Lisabon ako koordinátor. Toto ustanovenie by malo zefektívniť spoluprácu medzi Komisiou a vládami a prispieť tiež k zvýšeniu transparentnosti. Vo väčšine prípadov však tento minister alebo štátny tajomník musí aj naďalej zohrávať svoju úlohu v rámci vlády ako aj vo vzťahu k parlamentu a spoločnosti.

2.7

Hovorí sa, že Lisabonská stratégia je najlepšie stráženým tajomstvom Európy, pretože pojem „Lisabonská stratégia“ sa používa zriedkavo. Avšak, od obnovenia tejto stratégie v roku 2005, a to nielen úpravami v metodológii, sa už v členských štátoch začínajú postupne uplatňovať reformy odsúhlasené na európskej úrovni.

2.8

Proces je teraz na správnej ceste, ale nasledujúce dva roky budú mať vzhľadom na jeho pokračovanie a prehlbovanie rozhodujúci význam. Dôležité je najmä, aby mal tento proces jasnú a prijateľnú štruktúru, ktorú budú uznávať ako celoeurópsku stratégiu aj aktéri na mimovládnej úrovni a ktorá povedie k zmenám a zbližovaniu politiky jednotlivých vlád.

3.1

Lisabonská agenda má európskej spoločnosti umožniť, aby sa vyrovnala s problémami 21. storočia a zaručiť jej, aby si udržala svoje postavenie vo vzťahu k zvyšujúcemu sa počtu aktérov vo svete. Je aj vyjadrením určitého postoja a prístupu.

3.2

Tento proces nemôže byť obmedzený len na politikov, zákonodarcov a skupiny na vysokej úrovni. Mal by byť procesom pre všetkých, so všetkými a podľa všetkých, a to z dvoch dôvodov:

3.3

Spoluzodpovednosť a aktívne zapojenie sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti by posilnili tento proces, pretože by sa zosúladil prístup zhora nadol s opačným prístupom. Podnietilo by to tiež nevyhnutnú podporu zo strany verejnosti.

3.4

V mnohých členských štátoch mali národné HSR až doposiaľ len obmedzený prístup, ak vôbec nejaký, k lisabonskému procesu. Na podporu ich spoločnej zodpovednosti je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. V členských štátoch, v ktorých národné HSR neexistujú, by mali byť vytvorené iné inštitucionalizované spôsoby zapojenia.

3.5

Sociálni partneri a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti musia byť zapojení do všetkých štádií lisabonského procesu prebiehajúcich počas kalendárneho roka. Týmito štádiami sú: hodnotenie (prebiehajúceho cyklu), príprava, implementácia a dosledovanie činností NRP a dlhodobo aj vypracovanie konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

3.6

EHSV považuje za vhodné, aby národné HSR prispeli k realizácii lisabonskej agendy štyrmi spôsobmi, a to tým, že budú:

3.7

V krajinách, ktoré nemajú HSR alebo tripartitné výbory je potrebné nájsť iný spôsob zapojenia sociálnych partnerov do konzultačného procesu. Týka sa to aj zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti (4).

3.8

Je potrebné zdôrazniť, že rovnaká metóda by sa mala uplatniť na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré sú pre skutočnú implementáciu často rozhodujúce. Aj na regionálnej úrovni je vzhľadom na územnú a sociálnu súdržnosť nutné podporovať partnerstvo so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti.

3.9

Okrem toho, aby bolo možné pretransformovať akčné plány Lisabonskej stratégie do reálnej situácie na regionálnej a miestnej úrovni, musia byť postavené na účinnom manažmente a implementácii štrukturálnych fondov.

3.10

Pokiaľ ide o samotný EHSV, jeho úloha je štvoraká:

4.1

EHSV na svojom plenárnom zasadnutí v júli 2007 schválil štyri stanoviská z vlastnej iniciatívy, o vypracovanie ktorých bol požiadaný:

Národné HSR sa zapojili do prípravy týchto stanovísk z vlastnej iniciatívy a ich príspevky sú pripojené k stanoviskám. EHSV následne prijal ďalšie stanovisko o lepšej integrácii stratégie týkajúcej sa klimatických zmien do Lisabonskej stratégie.

4.2

Tieto stanoviská tiež prezentujú tematické príspevky národných HSR ku kľúčovým otázkam stanoveným Radou, boli konkrétnym príspevkom pre správu Komisie a poslúžia na spustenie širšej diskusie v kontexte budúceho lisabonského summitu v marci 2008.

4.3

Predkladané stanovisko z vlastnej iniciatívy je v prvom rade príspevkom k diskusii v Rade. Jeho prvotným záujmom je špecifikovať úlohu sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti v tomto procese.

4.4

V procese prípravy svojho stanoviska EHSV využilo aj príspevky kontaktnej skupiny s európskymi organizáciami a sieťami občianskej spoločnosti. Tieto príspevky sú súčasťou tohto stanoviska ako jeho príloha.

5.1

Je veľmi dôležité, aby sa v rámci spoločnosti verejne diskutovalo o lisabonskej agende ako o potrebnom európskom programe, ktorý je prispôsobený okolnostiam, postupom a právnym predpisom v jednotlivých štátoch.

5.2

Dokumenty Komisie by mali byť vhodne zamerané, aby podnietili širšiu diskusiu v spoločnosti. Snaha o dosiahnutie plodných nových partnerstiev si na jednej strane vyžaduje sústredenie a stotožnenie sa a, na strane druhej, informácie a komunikáciu.

5.3

Viac diskusií a transparentnosť znamenajú širšie povedomie verejnosti. Môžu tiež podporiť kreativitu a otvorenosť nezvyčajným návrhom a riešeniam. V niektorých krajinách prínosné opatrenia a postupy a/alebo rokovania medzi sociálnymi partnermi na odvetvovej alebo podnikovej úrovni často vedú k zaujímavému mikroekonomickému rozvoju.

5.4

Najdôležitejší je spôsob, akým sú sociálni partneri a ostatné organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú schopné zúčastniť sa tohto procesu, zapojené do NRP a do realizácie odporúčaní EÚ.

5.5

Zapojenie všetkých týchto aktérov môže tiež viesť k väčšiemu zbližovaniu vnútroštátnych programov členských štátov, ktoré je čoraz potrebnejšie vzhľadom na zvyšujúcu sa vzájomnú závislosť v Európe a s tým súvisiace vedľajšie účinky.

5.6

V praxi sa ukázalo, že v prípadoch, kde sociálni partneri a ostatné organizácie občianskej spoločnosti aktívne preberajú spoluzodpovednosť, lisabonský proces funguje lepšie. Lisabonská stratégia predpokladá neprotirečiacu si kultúru spolupráce. Indície poukazujú na to, že práve takáto spolupráca v členských štátoch vzniká.

5.7

Stupeň zapojenia sociálnych partnerov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti sa v jednotlivých členských štátoch líši (10), a to čiastočne z dôvodu rozdielneho postavenia HSR a podobných organizácií a čiastočne aj kvôli rôznemu stupňu informovanosti a konzultácií, ktoré sú ešte stále menej rozvinuté.

5.8

Komisia by mala povzbudiť všetky členské štáty, aby do vnútroštátnych konzultácií zapojili organizácie občianskej spoločnosti a, v krajinách, kde existujú, aj národné HSR.

5.9

Počas konzultácií v niektorých členských štátoch sa Komisia tiež stretáva so sociálnymi partnermi. Tento postup by sa mal postupne rozšíriť a Komisia by tak mohla zohrávať intenzívnejšiu úlohu pri monitorovaní. Okrem toho, v krajinách, v ktorých je vláda súčasťou HSR alebo tripartitného výboru, by bolo vhodné, aby sa Komisia stretla so sociálnymi partnermi samostatne.

5.10

HSR by pomohlo, ak by si vzájomne vymieňali svoje skúsenosti týkajúce sa konzultácií a zapojenia (11). Medzi témy stretnutí by mohli patriť:

5.11

Na podporu procesu zbližovania národných HSR by sa mohli využiť aj dvojstranné alebo trojstranné stretnutia (fóra, okrúhle stoly).

5.12

EHSV by mohol prispieť zhromažďovaním príkladov osvedčených postupov týkajúcich sa informovania a konzultácií v rámci Európy ako aj vypracovaním zoznamu zaujímavých postupov a opatrení prezentovaných sociálnymi partnermi a ostatnými organizáciami občianskej spoločnosti v členských štátoch.

5.13

Pokiaľ ide o príspevky členských štátov bez HSR, EHSV by mohol priamo spolupracovať s národnými organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom svojich členov, ktorí rôznymi spôsobmi využívajú prieskumné pracovné cesty, napríklad diskusiami na národnej úrovni.

6.1

Prezentovanie konkrétnych mikroekonomických prípadov, v ktorých národné ciele buď boli dosiahnuté alebo sa ich dosiahnutie očakáva, a to za účasti sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti v členských štátoch, je bezpochyby prínosom.

6.2

Medzi takéto príklady patria:

Výskum, inovácie, vedomosti

Podnikanie a konkurencieschopnosť

Pracovný trh a zamestnanosť

Ďalej je potrebné prediskutovať efektívne a konkrétne opatrenia, vrátane časových harmonogramov, týkajúce sa energetiky a klimatických zmien.

Vo všetkých týchto prípadoch už v jednom alebo viacerých členských štátoch prebiehajú diskusie medzi zainteresovanými stranami. Národné HSR aj organizovaná občianska spoločnosť majú vlastné názory na praktické uplatňovanie. Diskusiu medzi vládnymi úradníkmi a politikmi by určite obohatili cielené návrhy smerom zdola nahor, ktoré by odzrkadľovali rôznorodý potenciál európskej spoločnosti.

6.3

Širšia diskusia so zapojením zainteresovaných strán by pomohla stanoviť nové konkrétne ciele pre otvorenú metódu koordinácie. Na hodnotenie stupňa zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti môže slúžiť systém porovnávania na základe kritérií, ukazovateľov, ako aj vzájomné hodnotenie.

6.4

Pre Komisiu a Radu by bolo tiež zaujímavé dozvedieť sa o akých otázkach národné HSR diskutujú medzi sebou. EHSV by mohol zostaviť zoznam tých otázok, ktoré majú horizontálny európsky význam. Čím viac sa tieto diskusie budú týkať konkrétnych prístupov a opatrení na podporu lisabonských cieľov, tým viac pozornosti im budú venovať vládne kruhy.

6.5

Kľúčová je implementácia a spôsob akým sa vykonáva prostredníctvom úloh, merateľných cieľov a harmonogramu. Organizovaná občianska spoločnosť ako celok a najmä národné HSR môžu byť veľkým prínosom pri určovaní nedostatkov a pomôcť pri hľadaní trvalo udržateľných riešení.