28.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 343/22

(1)

V súlade s článkom 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) inštitúcie musia vhodnými prostriedkami poskytnúť občanom a zastupujúcim združeniam príležitosť vyjadrovať a verejne si vymieňať názory vo všetkých oblastiach činnosti Únie. Takisto sa od nich požaduje, aby udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou. Okrem toho v súlade s článkom 2 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality a s článkom 11 ods. 3 Zmluvy o EÚ Komisia musí viesť rozsiahle konzultácie predtým, ako predloží právne akty.

(2)

Na tieto účely sa členovia Komisie a členovia ich kabinetov pravidelne stretávajú s organizáciami a so samostatne zárobkovo činnými osobami s cieľom dozvedieť sa o problémoch, s ktorými sa stretávajú, a pochopiť ich názory na politiky a právne predpisy Únie.

(3)

V súlade s článkom 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ je v záujme uľahčenia účasti európskych občanov na demokratickom živote v Únii a zabezpečenia toho, aby sa rozhodnutia prijímali čo najotvorenejšie, dôležité vedieť, aké kontakty majú členovia Komisie a členovia ich kabinetov s organizáciami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami.

(4)

Občania majú právo na prístup k dokumentom inštitúcií už podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (1). Toto rozhodnutie sa netýka prístupu k dokumentom ani uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

(5)

V súlade s Politickými usmerneniami z 15. júla 2014 stanovenými predsedom Komisie sa Komisia usiluje o zlepšenie transparentnosti, pokiaľ ide o kontakty so zainteresovanými subjektmi a lobistickými skupinami.

(6)

Zatiaľ čo v súvislosti s účasťou členov Komisie a členov ich kabinetov na verejných podujatiach nie sú potrebné ďalšie opatrenia, keďže informácie tohto druhu sú už verejne prístupné, zverejňovaním informácií o stretnutiach s organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami by sa ešte viac zlepšila transparentnosť činnosti Komisie.

(7)

Členovia Komisie by preto mali zverejňovať informácie o stretnutiach, ktoré sa uskutočnili medzi nimi alebo medzi členmi ich kabinetov a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami k otázkam týkajúcim sa rozhodovania a vykonávania politík v Únii.

(8)

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na stretnutia so zástupcami ostatných inštitúcií a orgánov Únie v bežnom rámci medziinštitucionálnych vzťahov. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na stretnutia so subjektmi verejného sektora členských štátov, keďže uvedené subjekty sledujú všeobecné záujmy a prispievajú k činnosti Komisie v rámci zásady úprimnej spolupráce. V záujme ochrany medzinárodných vzťahov Únie sa toto rozhodnutie nevzťahuje na stretnutia so zástupcami subjektov verejného sektora tretích krajín a medzinárodných organizácií. Toto rozhodnutie sa neuplatňuje na vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedu Komisie, pokiaľ ide o stretnutia, ktoré organizuje v rámci svojho postavenia vysokého predstaviteľa.

(9)

V záujme zohľadnenia osobitného charakteru dialógu so sociálnymi partnermi, stanoveného v článku 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj osobitného charakteru dialógu s cirkvami a filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami, stanoveného v článku 17 ods. 3 ZFEÚ, by sa toto rozhodnutie nemalo vzťahovať na stretnutia tohto typu.

(10)

S ohľadom na osobitnú úlohu politických strán uznanú článkom 10 ods. 4 ZEÚ a vzhľadom na to, že v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou zo 16. apríla 2014 o registri transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (2), sa stanovuje, že register sa nevzťahuje na politické strany, na stretnutia so zástupcami politických strán by sa toto rozhodnutie takisto nemalo vzťahovať.

(11)

Keďže v určitých osobitných prípadoch môže mať zverejnenie informácií o stretnutiach nepriaznivý vplyv, pokiaľ ide o ochranu života, nedotknuteľnosti alebo súkromia jednotlivca, finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie, trhovú stabilitu alebo citlivé obchodné informácie, riadny priebeh súdnych konaní alebo inšpekcií, vyšetrovaní, auditov alebo iných administratívnych postupov, alebo ochranu ktoréhokoľvek iného dôležitého verejného záujmu uznaného na úrovni Únie, v takýchto prípadoch by sa takéto informácie nemali zverejniť.

(12)

V súlade s článkom 5 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (3) sa mená členov Komisie, ako aj členov kabinetov, ktorí sa zúčastnia na stretnutiach s organizáciami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami, môžu zverejniť, ostatní zúčastnení musia na takéto zverejnenie poskytnúť svoj jednoznačný súhlas.

(13)

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté prísnejšie požiadavky na transparentnosť alebo záväzky týkajúce sa transparentnosti vyplývajúce z právnych predpisov Únie alebo z medzinárodných dohôd uzavretých Úniou,

a)

„stretnutie“ je dvojstrannou schôdzkou zorganizovanou z iniciatívy organizácie, samostatne zárobkovo činnej osoby, člena Komisie a/alebo člena jeho kabinetu s cieľom prerokovať otázku týkajúcu sa tvorby a uplatňovania politík v Únii. Schôdzky, ktoré sa uskutočňujú v kontexte administratívneho postupu stanoveného zmluvami alebo aktmi Únie a patriaceho do oblasti priamej zodpovednosti člena Komisie, ani schôdzky čisto osobného, spoločenského alebo spontánneho charakteru nepatria do kategórie stretnutí v zmysle tohto vymedzenia pojmov.

b)

„organizácia alebo samostatne zárobkovo činná osoba“ je akákoľvek organizácia alebo osoba bez ohľadu na jej právne postavenie, ktorá sa zapája do činností vykonávaných s cieľom priamo alebo nepriamo ovplyvňovať tvorbu alebo vykonávanie politiky, ako aj rozhodovacie postupy inštitúcií Únie bez ohľadu na to, kde sa takéto činnosti vykonávajú, ako aj na to, aký komunikačný kanál alebo aké komunikačné médium je pritom používané.

Toto pojmové vymedzenie sa nevzťahuje na zástupcov ostatných inštitúcií alebo orgánov Únie, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov členských štátov a tretích krajín alebo medzinárodných organizácií. Vzťahuje sa však na každú asociáciu alebo sieť, ktorá bola vytvorená s cieľom zastupovať regióny alebo iné subjekty verejného sektora na nižšej než národnej úrovni ako celok.