11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/47

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 13. augusta 2010 informovala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých mastných alkoholov a ich zmesí (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý dňa 30. júna 2010 podali dvaja výrobcovia v Únii, spoločnosť Cognis GmbH a spoločnosť Sasol Olefins & Surfactants GmbH (ďalej len „navrhovatelia“). Obidve spoločnosti podliehajú nemeckému právu a majú výrobné závody v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Tieto dve spoločnosti predstavujú hlavnú časť, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby prešetrovaného výrobku v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a o súvisiacej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, dovozcov/predajcov a používateľov, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, známych vyvážajúcich výrobcov a zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín o začatí konania. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov zistených z podnetu sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Štyria dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vzhľadom na toto nízke číslo dovozcov, ktorí sa prihlásili sa rozhodlo, že sa výber vzorky nepoužije.

(6)

Komisia zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, výrobcom z Únie, dovozcom a všetkým používateľom a dodávateľom, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, ako aj všetkým ostatným stranám, ktoré o to požiadali v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(7)

Vyplnené dotazníky zaslalo päť výrobcov z Únie, dvaja dovozcovia, 21 používateľov z Únie, dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie, dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indonézie a ich prepojení obchodníci a traja vyvážajúci výrobcovia z Malajzie a ich prepojení obchodníci.

(8)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(9)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posudzovania ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

Príslušným výrobkom sú nasýtené mastné alkoholy s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známe aj ako „čisté frakcie“) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00.

(11)

Prešetrovaný výrobok je polotovarom, ktorý sa vyrába z prírodných (oleochemických) alebo syntetických (petrochemických) zdrojov, ako sú prírodné tuky a oleje, ropa, zemný plyn, kvapalný zemný plyn a uhlie. Používa sa predovšetkým ako vstupný materiál na výrobu síranov mastných alkoholov, etoxylátov mastných alkoholov a étersulfátov mastných alkoholov (tzv. povrchovo aktívnych látok). Povrchovo aktívne látky sa používajú na výrobu detergentov, čistiacich prostriedkov na použitie v domácnosti, čistiacich prostriedkov a výrobkov osobnej hygieny.

(12)

Zistilo sa, že výrobok, ktorý sa do Únie vyvážal z Indie, Indonézie a Malajzie, a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v týchto krajinách a takisto výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a takisto rovnaké použitie. Z tohto dôvodu sa predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(13)

Počas prešetrovania niektoré strany tvrdili, že jeden z navrhovateľov vyrába v jednom zo svojich výrobných závodov výrobok, ktorý zahŕňa rozvetvené izoméry, na ktoré sa vymedzenie výrobku nevzťahuje a táto výroba by sa preto nemala považovať za výrobu podobného výrobku. Predbežne sa preto stanovilo, že toto tvrdenie je opodstatnené a údaje týkajúce sa tohto výrobcu neboli preto v analýze ujmy použité. Malo by sa poznamenať, že z tohto dôvodu boli z vymedzenia výrobného odvetvia Únie vylúčené ďalšie dve spoločnosti, z ktorých jedna pri prešetrovaní spolupracovala.

(14)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu určilo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. Zistilo sa, že celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(15)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Únie.

(16)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého typu výrobku mohol považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného typu príslušného výrobku počas OP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(17)

Pre tie typy výrobku, kde sa viac ako 80 % objemu predaja typu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota podľa typu výrobku bola vypočítaná ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného typu výrobku, bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(18)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného typu výrobku uskutočneného počas OP.

(19)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia v Indii vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(20)

Normálne hodnoty a vývozná cena vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(21)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielne náklady v nepriamych daniach, doprave, poistení, manipulácii, nakladaní a rozdiely v pomocných nákladoch, nákladoch na balenie, úvery a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde to bolo uplatniteľné a odôvodniteľné.

(22)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že by sa pri výpočte dumpingového rozpätia nemal zohľadniť ich predaj, ktorý sa vykonal počas OP jednému navrhovateľovi z Únie, keďže sa tento predaj uskutočnil vo významnom množstve a za dohodnutých cien. Neexistuje však žiadny právny dôvod, prečo by sa pri výpočte dumpingu nemal tento vývoz príslušného výrobku zohľadniť. Tvrdenia obidvoch vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietli.

(23)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o úpravu v súvislosti s menovým prepočtom a tvrdili, že od novembra 2009 dochádza k trvalému zhodnocovaniu indickej rupie (INR) voči euru (EUR), čo má rušivý vplyv na výpočet dumpingu. Tvrdenie sa týkalo predaja, ktorý sa uskutočnil v EUR v období od januára 2010 a požadovalo sa, aby sa na účely prepočtu hodnoty tohto predaja na INR nahradil zmenný kurz platný v mesiaci, v ktorom sa uskutočnil predaj, zmenným kurzom, ktorý platil o dva mesiace skôr. V článku 2 ods. 10 písm. j) je za určitých okolností skutočne povolená úprava vzhľadom na menový prepočet. Poznamenáva sa však, že k posilneniu INR došlo až v druhej polovici OP. Okrem toho sa poznamenáva, že obidve indické spoločnosti počas tohto obdobia často zvyšovali ceny pre svojich hlavných zákazníkov z Únie relatívne rovnomerne a že sa v druhej polovici OP takisto trvalo zvyšovali ceny, ktoré navrhovatelia účtovali v Únii. Neexistujú preto jednoznačné dôkazy, že sa posilnenie INR neprejavilo včas v cenách účtovaných indickými vyvážajúcimi výrobcami ich zákazníkom z EÚ alebo že toto posilnenie malo pri výpočtoch dumpingu nepatričný penalizujúci vplyv. Tvrdenia týchto spoločnosti sa preto zamietli.

(24)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúceho indických vyvážajúcich výrobcov stanovili na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(25)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov a pri zohľadnení dostupných štatistických informácií v Indii neexistujú žiadni iní výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie zistené pre Indiu sa preto stanovilo v rovnakej výške ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(26)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(27)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv určilo, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. Zistilo sa, že celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(28)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Únie.

(29)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého typu výrobku mohol považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného typu príslušného výrobku počas OP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(30)

Pre tie typy výrobku, kde sa viac ako 80 % objemu predaja typu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota podľa typu výrobku bola vypočítaná ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného typu výrobku, bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(31)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného typu výrobku uskutočneného počas OP.

(32)

Ak v prípade vyvážajúceho výrobcu nedošlo k žiadnemu domácemu predaju konkrétneho typu výrobku, normálna hodnota sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(33)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali, v súlade s uvádzacou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia, na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom.

(34)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlami v Singapure a v Únii.

(35)

Ak sa vývozný predaj do Únie uskutočnil buď priamo nezávislým zákazníkom z Únie alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností, ktoré sa nachádzali v Singapure, vývozné ceny sa určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(36)

Ak sa vývozný predaj do Únie uskutočnil prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe prvej ceny opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom z Únie podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(37)

Normálne hodnoty a vývozná cena vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(38)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielne náklady pri nepriamych daniach, náklady na dopravu, poistenie manipuláciu, nakladanie a za pomocné náklady, náklady na balenie, náklady na úver a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

(39)

Jedna spoločnosť požiadala o úpravu vzhľadom na rozdiely vo fyzických vlastnostiach a to na základe toho, že prešetrovaný výrobok, vyváža do EÚ v kvapalnej aj pevnej forme, zatiaľ čo na domácom trhu ho predáva iba v pevnej forme a že ceny za kvapalnú formu sú nižšie ako ceny za prešetrovaný výrobok v pevnej forme. Spoločnosť však neposkytla žiadne vyčíslenie takejto úpravy. Jednoduché porovnanie vývozných cien pevných a kvapalných foriem prešetrovaného výrobku nemôže byť základom pre udelenie úpravy o rozdieloch vo fyzických vlastnostiach. Okrem toho účtovný systém spoločnosti neumožňuje riadne oddelenie rozdielov v nákladoch medzi výrobkom v pevnej a kvapalnej forme. Neexistoval preto spoľahlivý spôsob výpočtu možnej úpravy a tvrdenie bolo potrebné zamietnuť.

(40)

Navrhovatelia tvrdili, že v Indonézii sú náklady na energie narušené z dôvodu veľmi lacných a dotovaných cien energií. Nepredložili však žiadne odôvodnené informácie ako toto narušenie nákladov na energie spotrebovanej pri výrobe určenej na domáci trh a na vývoz ovplyvňuje výpočty dumpingu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(41)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúceho indonézskych vyvážajúcich výrobcov stanovili na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(42)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúcich indonézskych vyvážajúcich výrobcov a pri zohľadnení dostupných štatistických informácií v Indonézii neexistujú žiadni iní výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie zistené pre Indonéziu sa preto stanovilo v rovnakej výške ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(43)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(44)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu určilo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. V prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistilo, že celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v prípade vyvážajúcich výrobcov reprezentatívny. V prípade zostávajúceho spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nebol v OP zistený žiadny nezávislý predaj na domácom trhu.

(45)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Únie.

(46)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého typu výrobku mohol považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného typu príslušného výrobku počas OP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(47)

Pre tie typy výrobku, kde sa viac ako 80 % objemu predaja typu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota podľa typu výrobku bola vypočítaná ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného typu výrobku, bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(48)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného typu výrobku uskutočneného počas OP.

(49)

Ak v prípade vyvážajúceho výrobcu nedošlo k žiadnemu domácemu predaju konkrétneho typu výrobku, normálna hodnota sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(50)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali, v súlade s uvádzacou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia, na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom.

(51)

V prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý v OP nemal žiadny domáci predaj, boli sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky založené podľa článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia na základe váženého priemeru skutočných súm, ktoré boli zistené pre ostatných dvoch prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov pri výrobe a predaji podobného výrobku na malajzijskom trhu.

(52)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii.

(53)

Ak sa predaj na vývoz do Únie realizoval priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(54)

Ak sa vývozný predaj do Únie realizoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe prvej ceny opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom z Únie podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(55)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(56)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a na pomocné náklady, náklady pri balení, úvery a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde to bolo uplatniteľné a odôvodniteľné.

(57)

Jeden malajzijský vyvážajúci výrobca uviedol, že jeho prepojená spoločnosť z Únie je v skutočnosti vývozným oddelením výrobcu. Na tomto základe spoločnosť tvrdila, že by v prípade plnej úpravy o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia došlo pri stanovení ceny zo závodu k nadmernému odpočtu. V tejto súvislosti sa zistilo, že faktúry zákazníkom z Únie vystavovala prepojená spoločnosť a že táto spoločnosť prijímala platby od zákazníkov z Únie. Okrem toho treba poznamenať, že v predaji vykonávanom prepojenej spoločnosti bola zahrnutá prirážka. Takisto finančné účtovníctvo obchodníka preukazovalo, že uhrádza bežné predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom. Preto sa zdalo, že prepojená spoločnosť v skutočnosti plní zvyčajné funkcie dovozcu. Na základe toho bolo tvrdenie spoločnosti zamietnuté.

(58)

Navrhovatelia predložili v súvislosti s Malajziou rovnaké tvrdenie týkajúce sa nákladov na energie, ktoré bolo uvedené v odôvodnení 40 v prípade Indonézie. Toto tvrdenie bolo zamietnuté z rovnakých dôvodov.

(59)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich malajzijských výrobcov zistili na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(60)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúcich malajzijských vyvážajúcich výrobcov a pri zohľadnení dostupných štatistických informácií v Malajzii neexistujú žiadni iní výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie zistené pre Malajziu sa preto stanovilo v rovnakej výške ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(61)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

(62)

Počas OP vyrábali podobný výrobok v Únii dvaja známi a niekoľko veľmi malých výrobcov z Únie. Na určenie celkovej výroby v Únii sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch z Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov pred začiatkom prešetrovania a po ňom. Na základe uvedeného bola celková výroba Únie počas OP odhadnutá v rozpätí od 400 000 do 500 000 ton. Výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú celkovú výrobu Únie, tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(63)

Niektoré zainteresované strany uviedli, že by sa jeden z navrhovateľov nemal považovať za súčasť výrobného odvetvia Únie, keďže táto spoločnosť počas OP dovážala príslušný výrobok. Bolo však overené, že percentuálny podiel výrobku, ktorý táto spoločnosť v OP doviezla z príslušných krajín bol pomerne malý a nebol teda významný v porovnaní s jej výrobou podobného výrobku. Tento dovoz bol okrem toho prevažne dočasný. Je teda možné potvrdiť, že hlavná činnosť tejto spoločnosti je výroba a predaj prešetrovaného výrobku v EÚ a jej hlavným záujmom je záujem výrobcu z Únie. V dôsledku toho sa predbežne rozhodlo, že toto tvrdenie nie je opodstatnené.

(64)

Spotreba sa stanovila na základe celkového predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, použitia na vlastnú spotrebu a celkového dovozu (odvodeného z údajov Eurostatu). Keďže údaje Eurostatu zahŕňajú takisto niektoré iné výrobky ako príslušný výrobok, vykonala sa vhodná úprava. V záujme zachovania dôvernosti údajov sa informácie uvádzajú v podobe indexu (2007 = 100).

(65)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii mierne zvýšila o 2 %. V období od roku 2007 do roku 2008 sa spotreba najprv zvýšila o 2,2 %, pričom v období od roku 2008 do roku 2009 poklesla o 4,8 %. Od roku 2009 do konca OP sa spotreba opäť zvýšila o 4,6 %.

(66)

K znižovaniu spotreby v období od roku 2008, počas ktorého výrobcovia príslušného výrobku zaznamenali pokles dopytu po ich výrobkoch prispel hospodársky pokles. Na začiatku OP sa situácia na trhu začala mierne zlepšovať, čo viedlo k zvýšeniu dopytu po príslušnom výrobku v porovnaní s prvým polrokom roku 2009.

(67)

Komisia zvážila, či by sa mal vplyv dumpingových dovozov z príslušných krajín posúdiť súhrnne na základe kritérií uvedených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. V tomto článku sa stanovuje, že vplyv dovozu z dvoch alebo viacerých krajín, ktoré sú súčasne predmetom antidumpingového prešetrovania, sa hodnotí súhrnne, len ak sa zistí, že a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, ako sa uvádza v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný, a b) súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

(68)

Rozpätia dumpingu stanovené v súvislosti s dovozom z každej príslušnej krajiny sú vyššie ako de minimis podľa vymedzenia v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, t. j. 2 % vývozných cien, a objem dovozu z každej príslušnej krajiny je nad prahovou hodnotou 1 % podielu na trhu, stanoveným v článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(69)

Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že konkurenčné podmienky medzi dumpingovým dovozom a medzi dumpingovým dovozom a podobným výrobkom sú podobné. Zistilo sa, že priemerné ceny dovozu zo všetkých príslušných krajín sa v posudzovanom období znížili a sledovali rovnaký trend. Prešetrovaný výrobok dovážaný z príslušných krajín bol okrem toho vo všetkých aspektoch podobný, je zameniteľný a na trh v Únii sa uvádza prostredníctvom porovnateľných predajných kanálov a za podobných obchodných podmienok, súťaží preto navzájom a s prešetrovaným výrobkom vyrábaným v Únii.

(70)

Na tomto základe sa dospelo k predbežnému záveru, že všetky podmienky kumulácie sú splnené, a preto by sa účinok dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách mal na účely analýzy ujmy hodnotiť spoločne.

(71)

Objem dovozu z príslušných krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil o 57 %. K najväčšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2007 a 2008, kedy sa dovoz zvýšil o 58 %. Dovoz potom v roku 2009 mierne klesal, pričom v OP opäť vzrástol na úroveň z roku 2008.

(72)

Priemerné ceny dovozu z príslušných krajín počas posudzovaného období značne kolísali a celkovo sa znížili o 6 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny dovozu z príslušných krajín vždy nižšie ako ceny stanovené zvyškom sveta a výrobným odvetvím Únie, čo viedlo k zvýšeniu podielu príslušných krajín na trhu.

(73)

Podiel na trhu príslušných krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil o 54 %. K najväčšiemu nárastu došlo v období medzi rokmi 2007 a 2008. Počas hospodárskej krízy došlo k miernemu poklesu dovozu, čo v období medzi rokmi 2008 a 2009 znížilo podiel príslušných krajín na trhu o 2 %, do konce posudzovaného obdobia však tieto krajiny získali späť svoj podiel na trhu.

(74)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z príslušných krajín pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe franko cien s primeranými úpravami vzhľadom na existujúce clá a náklady po dovoze. Toto porovnanie cien sa vykonalo v prípade transakcií na rovnakej úrovni obchodu, ktoré sa v prípade potreby primerane upravili, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledky porovnávania, vyjadrené v percentách predajných cien výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania, vykázali značné rozpätie predaja pod cenu (až do 16 %). Toto rozpätie predaja pod cenu svedčí o cenovom tlaku na trhu Únie, ktorý vytvára dovoz z príslušných krajín.

(75)

Rozpätie predaja pod cenu v jednotlivých príslušných krajinách bolo takéto:

(76)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2007 do konca OP.

(77)

Od roku 2007 do roku 2009 sa výroba v Únii výrazne znížila o 23 %, potom sa medzi rokom 2009 a koncom OP mierne zvýšila, čo v posudzovanom období viedlo k celkovému poklesu o 17 %. Malo by sa poznamenať, že aj keď sa spotreba v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 znížila približne o 5 %, výroba výrobného odvetvia Únie klesla výrazne viac, o 15 % a výrobnému odvetviu Únie sa nepodarilo využiť opätovné zvýšenie spotreby v Únii, ku ktorému došlo v OP.

(78)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila približne o 2 %. Po náraste približne o 9 % v roku 2008 sa kapacita v ďalších rokoch zmenšovala, čo vyústilo do celkového 2 % zníženia v posudzovanom období.

(79)

V súlade so znižujúcimi sa objemami výroby sa v posudzovanom období o 15 % znížilo aj využitie dostupnej kapacity. K hlavnému poklesu došlo v roku 2009 počas celkovej hospodárskej krízy, v OP sa využitie kapacity mierne zlepšilo.

(80)

Údaje o predaji v tabuľke sa týkajú objemov a hodnoty predaja prvému neprepojenému zákazníkovi na trhu Únie.

(81)

Objemy predaja a podiel na trhu sa medzi rokom 2007 a obdobím prešetrovania znížili o 18 % respektíve o 12 %. Na začiatku posudzovaného obdobia, od roku 2007 do roku 2008, sa napriek vyššej spotrebe v Únii objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil o 15 % a výrobné odvetvie Únie stratilo 12 % svojho podielu na trhu. V roku 2009 sa spotreba v Únii znížila, čo viedlo k ďalšej strate objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 6,5 %. V období prešetrovania sa v súlade so zvyšujúcou sa spotrebou v Únii predaj výrobného odvetvia Únie mierne zvýšil. Podiel na trhu však bol od roku 2008 do konca obdobia prešetrovania rovnaký.

(82)

Ceny v období od roku 2007 do roku 2008 sa výrazne zvýšili, a to o 20 %. Je potrebné uviesť, že vyvážajúci výrobcovia v tomto období takisto zvýšili svoje ceny, aj keď oveľa menej ako výrobné odvetvie Únie.

(83)

V roku 2009 muselo výrobné odvetvie Únie svoje ceny znížiť, aby reagovalo na tlak zo strany rastúceho dovozu z príslušných krajín. V roku 2008 sa dovoz z týchto krajín zvýšil o 57 % a jeho ceny boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobnému odvetviu Únie sa však nepodarilo znížiť ceny na rovnakú úroveň ako vyvážajúcim výrobcom.

(84)

Počas OP udržovalo výrobné odvetvie Únie úroveň cien z roku 2009, čo viedlo k celkovému zvýšeniu cien v posudzovanom období o 7 %.

(85)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 33 %. Predovšetkým medzi rokom 2008 a OP sa stav zásob výrazne znížil o 51 %.

(86)

V dôsledku útlmu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia primerane znížil počet zamestnancov – o 13 %. V posudzovanom období sa mierne zvýšili mzdové náklady na zamestnanca, a to o 6 %. To sa považovalo za prirodzený rast, ktorý bol nižší ako miera inflácie v posudzovanom období.

(87)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja (v tomto prípade straty) podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. Zistilo sa, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola od začiatku príslušného obdobia v roku 2007 záporná a v priebehu posudzovaného obdobia sa straty výrazne zvýšili. Po znížení strát v roku 2008 sa tieto v roku 2009 v období celkovej hospodárskej krízy znovu výrazne zvýšili. Hospodárske oživenie, ku ktorému došlo v OP, výrobnému odvetviu Únie umožnilo znížiť straty vzhľadom na obrat, výrobné odvetvie však bolo stále ďaleko od návratu ku kladným úrovniam zisku.

(88)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža trend ziskovosti. Peňažný tok bol v roku 2007 záporný a v posudzovanom období vykázal výrazné zníženie. To isté sa dá povedať o návratnosti investícií, ktorá vykazovala podobný negatívny vývoj zodpovedajúci negatívnym výsledkom dosiahnutým výrobným odvetvím Únie za posudzované obdobie.

(89)

Z uvedeného vyplýva, že schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať sa obmedzila, pretože peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršil. V dôsledku toho poklesli investície počas posudzovaného obdobia približne o 35 %.

(90)

Spotreba v Únii bola počas posudzovaného obdobia pomerne rovnomerná. Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa však v tomto období znížil o 18 % respektíve o 12 %.

(91)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín sa vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nemôže považovať za zanedbateľný.

(92)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ako je výroba (– 17 %), využitie kapacity (– 13 %), objem predaja (– 18 %), podiel na trhu (– 12 %) a zamestnanosť (– 14 %) sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Vážne postihnuté boli okrem toho ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že najmä počas OP bola narušená schopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť kapitál.

(93)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(94)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie do takej miery, aby bolo možné túto ujmu klasifikovať ako značnú. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(95)

Prešetrovaním sa zistilo, že spotreba v Únii bola počas OP pomerne rovnomerná, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z príslušných krajín sa výrazne zvýšil, t. j. o 57 %.

(96)

Dumpingový dovoz z príslušných krajín vyvíjal tlak na výrobné odvetvie Únie, predovšetkým v roku 2008, kedy sa tento dovoz zvýšil o 58 %. V tomto roku boli ceny príslušných krajín odvodené z údajov Eurostatu výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. To vyústilo do straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu približne o 12 %, zatiaľ čo príslušné krajiny zvýšili svoj podiel na trhu o 54 %.

(97)

V reakcii na tento tlak znížilo výrobné odvetvie Únie v roku 2009 svoje ceny. Aj keď sa objem dovozu z príslušných krajín v súlade s hospodárskym poklesom a poklesom na trhu EÚ znížil (– 6,7 %), dovozná cena sa znížila viac ako cena výrobného odvetvia Únie a to výrobnému odvetviu Únie zabránilo v tom, aby znovu získalo podiel na trhu, ktorý stratilo.

(98)

Počas OP muselo výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje ceny, pričom ceny príslušných krajín boli podľa overených údajov o vývoze naďalej nižšie o 3 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie (+ 4,3 %) a jeho hodnota (+ 3,9 %) sa mierne zvýšili, ale napriek tomu, že sa cenový rozdiel vzhľadom na cenu dovozu z príslušných krajín znížil, nepodarilo sa výrobnému odvetviu Únie využiť rast spotreby a jeho podiel na trhu sa nezmenil. Dovoz z príslušných krajín počas OP medzitým zaznamenal ďalší nárast, pokiaľ ide o objem (6,6 %) a podiel na trhu (2 %).

(99)

K iným faktorom, ktoré boli skúmané v rámci príčinnej súvislosti patrí dovoz z ostatných krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a vplyv hospodárskej krízy.

(100)

Na základe údajov Eurostatu sa v posudzovanom období objem dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v tretích krajinách, na ktoré sa toto prešetrovanie nevzťahuje, do Únie znížil o 7 %. Zodpovedajúci podiel týchto krajín na trhu sa takisto znížil o 9 %.

(101)

Priemerné ceny tohto dovozu boli vyššie ako ceny vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách a ceny výrobného odvetvia Únie.

(102)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z týchto tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(103)

Počas posudzovaného obdobia sa objem vývozu výrobného odvetvia Únie znížil o 55 %. Vplyv tohto poklesu bol však čiastočne vyrovnaný skutočnosťou, že priemerná jednotková predajná cena sa v tom istom období zvýšila o 71 %, čo obmedzilo zníženie hodnoty vývozu na 24 %. To spolu so skutočnosťou, že počas OP na vývoz pripadalo iba 5 % celkového predaja, viedlo k predbežnému záveru, že vývozná výkonnosť nie je faktorom, ktorý narúša príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorá bola spôsobená výrobnému odvetviu Únie a dovozom z príslušných krajín.

(104)

Hospodárska kríze prispela k poklesu spotreby v Únii a k cenovému tlaku. Nižšia úroveň dopytu po prešetrovanom výrobku viedla k zníženiu výroby výrobného odvetvia Únie a čiastočne prispela k stlačeniu predajných cien.

(105)

Za normálnych hospodárskych podmienok a v prípade neexistencie silného cenového tlaku a vyšších úrovní dumpingového dovozu by výrobné odvetvie Únie mohlo medzi rokom 2007 a obdobím prešetrovania mať určité problémy pri vyrovnávaní sa s poklesom spotreby a zvýšením pevných nákladov na jednotku z dôvodu nižšieho využitia kapacity. Dumpingový dovoz však vplyv hospodárskeho poklesu zosilnil a znemožnil výrobnému odvetviu Únie predávať za vyššiu cenu, ako je výrobná cena.

(106)

Na základe uvedených skutočností sa zdá, že zníženie dopytu v Únii súvisiace s hospodárskou krízou prispelo k ujme, ktorá bola spôsobená výrobnému odvetviu Únie. Usúdilo sa, že to nenarušuje príčinnú súvislosť stanovenú pokiaľ ide o lacný dumpingový dovoz z príslušných krajín.

(107)

Uvedená analýza preukázala, že za posudzované obdobie došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a podielu na trhu dumpingového dovozu za nízke ceny pochádzajúceho z príslušných krajín. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za dumpingové ceny, ktoré boli nižšie ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie za podobné druhy výrobkov.

(108)

Toto zvýšenie objemu dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo s celkovým a pokračujúcim znížením spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia, ale aj s negatívnym vývojom trhového podielu výrobného odvetvia Únie v rovnakom období. Okrem toho od roku 2008, keď došlo k celkovému hospodárskemu poklesu a zníženiu spotreby v Únii, sa vývozcom z príslušných krajín darilo udržať svoj podiel na trhu a to znížením cien, ktoré boli nižšie ako cena výrobného odvetvia Únie. V rovnakom čase bol zaznamenaný ďalší negatívny vývoj podielu na trhu výrobného odvetvia Únie a hlavných ukazovateľov jeho hospodárskej situácie. Náhly nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z Indie, Indonézie a Malajzie v posudzovanom období, ktorý neustále podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, viedol v skutočnosti k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie, čo viedlo v OP k ťažkým stratám.

(109)

Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Indie, Indonézie a Malajzie spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(111)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na ktorých základe by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(112)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z Indie, Indonézie a Malajzie. Pripomína sa, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala v posudzovanom období negatívny trend. Vážne postihnuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie ako peňažný tok, návratnosť investícií a ziskovosť. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(113)

Očakáva sa, že uloženie dočasných antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny prešetrovaného výrobku tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho finančnú situáciu a ziskovosť.

(114)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(115)

Dotazníky boli zaslané 21 dovozcom z Únie. Pri prešetrovaní spolupracovali iba dvaja dovozcovia, obaja so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorí spolu predstavovali 0,3 % celkového dovozu z príslušných krajín počas OP. Návšteva sa uskutočnila iba u väčšieho z obidvoch dovozcov. Tento dovozca však pri kontrole na mieste odmietol umožniť prístup ku svojmu účtovníctvu a príslušné informácie nebolo preto možné overiť. Bolo však jasné, že ak by aj uloženie antidumpingových opatrení znamenalo pre túto spoločnosť vyššie náklady, nepredstavovalo by to pre jej činnosť veľmi závažné problémy, a to ani v prípade rovnakých zákazníkov, či po zmene oblasti podnikania, ak by to bolo potrebné.

(116)

Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že hoci uloženie dočasných antidumpingových opatrení by negatívne ovplyvnilo uvedeného dovozcu, tento dovozca by mal byť v takej pozícii, že môže aspoň čiastočne preniesť zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov a/alebo prejsť na iné zdroje zásobovania. Preto by uloženie predbežných opatrení nemalo mať výrazný negatívny vplyv na dovozcov.

(117)

Používatelia príslušného výrobku prejavili o tento prípad veľký záujem. Z 97 kontaktovaných používateľov spolupracovalo na prešetrovaní 21. Títo spolupracujúci používatelia predstavovali v OP približne 25 % dovozu príslušného výrobku do Únie. Tieto spoločnosti sa nachádzajú v celej Únii a pôsobia v odvetviach výrobkov osobnej hygieny, prípravkov starostlivosti o domácnosť a detergentov používaných v priemysle.

(118)

Z 21 spoločností bolo navštívených 5 podnikov, ktoré predstavovali 18 % celkového dovozu prešetrovaného výrobku z príslušných krajín do EÚ v období prešetrovania. Na základe overených informácií sa zdá, že podiel prešetrovaného výrobku na výrobných nákladoch týchto spoločností je výrazný a v závislosti od konečného výrobku predstavuje od 10 % do 20 %.

(119)

V prípade troch z piatich navštívených spoločností pracovalo približne 15 % z celkového počtu zamestnancov v odvetviach, ktoré používajú príslušný výrobok, v jednej spoločnosti predstavoval tento percentuálny podiel približne 70 %, zatiaľ čo v prípade ostatných nebolo možné túto informáciu získať z dôvodu zložitej štruktúry spoločnosti a širokej škály výrobkov.

(120)

V prešetrovanom období predstavoval priemerný podiel činnosti, pri ktorej sa používa prešetrovaný výrobok na celkovej činnosti navštívených spoločností 22 %, pričom priemerné ziskové rozpätie u tejto činnosti predstavovalo približne 6 % Na tomto základe a vzhľadom na pomerne nízku úroveň navrhovaných opatrení sa odhadovalo, že vplyv dočasného antidumpingového cla na dovoz z príslušných krajín je celkovo pomerne obmedzený. Niektorí používatelia tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení povedie k problémom v súvislosti s dostupnosťou prešetrovaného výrobku v Únii, keďže v Únii existujú iba dvaja veľký výrobcovia a dopyt po prešetrovanom výrobku sa neustále zvyšuje. Malo by sa však poznamenať, že by pomerne nízka úroveň navrhovaných opatrení nemala vylúčiť možnosť dovážať prešetrovaný výrobok z príslušných krajín. Okrem toho dvaja výrobcovia v Únii v posudzovanom období nevyužívali pri výrobe celú kapacitu. Dovoz z ostatných tretích krajín, ktorých sa opatrenia netýkajú je takisto možný. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(121)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj keď opatrenia na dovoz z príslušných krajín budú pravdepodobne mať negatívny vplyv na väčšinu používateľov, zdá sa, že celkový vplyv bude obmedzený. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií nebude mať účinok antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z príslušných krajín významný negatívny vplyv na používateľov príslušného výrobku.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie vcelku neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu predbežných opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z príslušných krajín.

(123)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(124)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(125)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii.

(126)

Úroveň odstránenia ujmy sa preto vypočítala na základe porovnania priemernej ceny dumpingového dovozu a cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie. Cieľová cena bola stanovená vypočítaním predajnej ceny výrobného odvetvia Únie, ktorá nespôsobuje stratu (keďže výrobné odvetvie Únie malo počas OP straty), a k tejto predajnej cene sa pripočítalo cieľové ziskové rozpätie. Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že primerané cieľové ziskové rozpätie predstavuje 15 %, nebolo to však schopné odôvodniť. Cieľové ziskové rozpätie bolo preto predbežne stanovené vo výške 7,7 %, čo zodpovedá poslednému ziskovému rozpätiu, ktoré jeden z navrhovateľov dosiahol v poslednom ziskovom roku pred posudzovaným obdobím.

(127)

Priemerné rozpätie cenového podhodnotenia bolo pre Indiu stanovené vo výške 24,2 %, pre Indonéziu vo výške 9,1 % a pre Malajziu vo výške 25,7 %.

(128)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii na úrovni najnižšieho zisteného rozpätia dumpingu a úrovne odstránenia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla. S výnimkou jedného prípadu sú sadzby dočasného antidumpingového cla založené na dumpingovom rozpätí.

(129)

Na základe uvedeného sú navrhované takéto dočasné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, pred uhradením cla:

(130)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(131)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (4) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(132)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala vzťahovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nevykonali žiadny vývoz do Únie.

(133)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,