29.11.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 713/2005 (2) uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých širokospektrálnych antibiotík, a to na trihydrát amoxicilínu, trihydrát ampicilínu a cefalexín, ktoré nie sú zabalené v odmeraných dávkach alebo vo forme balení určených na maloobchodný predaj (ďalej len „príslušný výrobok“) patriacich pod číselné znaky KN ex 2941 10 10, ex 2941 10 20 a ex 2941 90 00 s pôvodom v Indii. Sadzba cla sa pri jednotlivých vymenovaných vývozcoch pohybuje od 17,3 % do 30,3 % so sadzbou zostatkového cla 32 % uloženou na dovoz od ostatných vývozcov.

(2)

Po uložení konečného vyrovnávacieho cla sa indická vláda písomne vyjadrila, že okolnosti, pokiaľ ide o dva systémy subvencovania (systém úverových colných knižiek a oslobodenie od dane z príjmu podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmu), sa zmenili a tieto zmeny majú trvalý charakter. Ďalej tvrdila, že úroveň subvencovania sa pravdepodobne znížila a tak by sa mali revidovať opatrenia, ktoré boli čiastočne založené na týchto systémoch.

(3)

Komisia preskúmala dôkazový materiál predložený indickou vládou a považovala ho za dostatočný na opodstatnenie začatia preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom Komisia začala na základe oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) čiastočné predbežné preskúmanie ex officio nariadenia (ES) č. 713/2005.

(4)

Účelom čiastočného predbežného revízneho prešetrovania je posúdiť potrebu zachovať, odstrániť alebo upraviť existujúce opatrenia, pokiaľ ide o tie spoločnosti, ktoré využívali výhody jedného alebo oboch zmenených systémov subvencovania v prípade poskytnutia dostatočných dôkazov v súlade s príslušnými ustanoveniami oznámenia o začatí prešetrovania. V závislosti od výsledkov preskúmania sa v rámci čiastočného predbežného revízneho prešetrovania zváži aj potreba upraviť opatrenia uplatniteľné na iné spoločnosti, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní, v ktorom sa stanovila úroveň existujúcich opatrení a/alebo zostatkové opatrenie uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti.

(5)

Prešetrovanie sa týkalo obdobia od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“).

(6)

Komisia oficiálne informovala o začatí čiastočného predbežného revízneho prešetrovania indickú vládu a tých indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri predchádzajúcom prešetrovaní spolupracovali, sú uvedení v nariadení (ES) č. 713/2005 a na zozname v oznámení o začatí čiastočného predbežného preskúmania, u ktorých sa zistilo, že využívali výhody v rámci niektorého z dvoch údajne zmenených systémov subvencovania, ako aj výrobcov zo Spoločenstva.. Zainteresované strany mali možnosť predložiť písomne svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Písomné a ústne pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany sa zvážili, a kde to prichádzalo do úvahy aj zohľadnili.

(7)

Vzhľadom na zjavné množstvo strán zapojených do tohto preskúmania sa pri prešetrovaní subvencovania predpokladalo použitie techník výberu vzorky v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(8)

Len dvaja vyvážajúci výrobcovia dali o sebe vedieť a poskytli informácie potrebné na výber vzorky. Z tohto dôvodu sa usúdilo, že použitie techník výberu vzorky nie je potrebné.

(9)

Jeden z uvedených vyvážajúcich výrobcov však vo svojej odpovedi v súvislosti s výberom vzorky uviedol, že nebol zvýhodnený v rámci týchto dvoch údajne zmenených systémov subvencovania (t. j. systému úverových colných knižiek a oslobodenia od dane z príjmu podľa oddielu 80 HHC zákona o dani z príjmu) počas žiadneho z období prešetrovania, ktoré viedli k prijatiu platných opatrení alebo ORP. Táto spoločnosť navyše počas pôvodného prešetrovania nespolupracovala a nezistila sa žiadna osobitná potreba upraviť zostatkové opatrenie uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti vrátane tejto. Táto spoločnosť preto nespĺňala ustanovenia o oprávnenosti v rozsahu čiastočného predbežného revízneho prešetrovania, ako sa uvádza v bode 4 oznámenia o začatí prešetrovania, a preto sa nemohla tohto revízneho prešetrovania zúčastniť. Spoločnosť o tom bola informovaná.

(10)

Komisia poslala dotazníky jedinému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý spĺňal podmienky tohto preskúmania (Ranbaxy Laboratories Ltd.), a indickej vláde. Dotazníky vyplnil aj výrobca, aj indická vláda.

(11)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencovania. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch nasledujúcich zainteresovaných strán:

(12)

Indická vláda a ostatné zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o návrhu zmeny colnej sadzby, ktorá sa uplatňuje na jediného spolupracujúceho indického výrobcu a o predĺžení existujúcich opatrení pre všetky ostatné spoločnosti, ktoré v rámci tohto čiastočného predbežného preskúmania nespolupracovali. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako sa uvádza nižšie.

(13)

Výrobok, ktorého sa týka toto preskúmanie je rovnaký výrobok ako výrobok, ktorého sa týka nariadenie (ES) č. 713/2005, a to trihydrát amoxicilínu, trihydrát ampicilínu a cefalexín, ktoré nie sú zabalené v odmeraných dávkach alebo vo forme balení určených na maloobchodný predaj a ktoré patria pod číselné znaky KN ex 2941 10 10, ex 2941 10 20 a ex 2941 90 00 s pôvodom v Indii.

(14)

Na základe informácií, ktoré poskytla indická vláda a jediný spolupracujúci indický výrobca a odpovedí na dotazník Komisie, sa prešetrili nasledujúce systémy, ktorých súčasťou bolo údajne poskytovanie subvencií:

(15)

Uvedené systémy a) až d) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode umožňuje indickej vláde vydávať oznámenia súvisiace s politikou vývozu a dovozu. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „politiky vývozu a dovozu“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden dokument politiky vývozu a dovozu sa vzťahuje aj na ORP tohto prípadu, a to päťročný plán na obdobie od 1. septembra 2004 do 31. marca 2009 (ďalej len „EXIM politika 2004 – 2009“). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi EXIM politika 2004 – 2009 v Príručke postupov – 1. septembra 2004 až 31. marca 2009, Zväzok I (ďalej len „HOP I 2004 – 2009“). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(16)

Systémy oslobodenia od dane z príjmu uvedené v písmene e) sa zakladajú na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa mení a dopĺňa každý rok finančným zákonom.

(17)

Systém vývozných úverov uvedený v písmene f) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o riadení bánk z roku 1949, ktorý povoľuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(18)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 10 základného nariadenia vyzvala indickú vládu k ďalším konzultáciám o zmenených i nezmenených systémoch s cieľom objasniť skutkový stav, pokiaľ ide o údajné systémy, a dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení. Po týchto konzultáciách a na základe toho, že strany nedospeli k vzájomne prijateľnému riešeniu vo vzťahu k týmto systémom, Komisia zahrnula tieto systémy do prešetrovania subvencovania.

(19)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 EXIM politiky 2004 – 2009 a v kapitolách 4.1 až 4.30 HOP I 2004 – 2009. Tento systém sa pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní volal systém predbežných licencií a viedol k uloženiu v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením č. 713/2005

(20)

AAS pozostáva zo šiestich podsystémov, ktorých podrobnejší opis je uvedený v odôvodnení 21. Tieto podsystémy sa líšia, okrem iného, rozsahom oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „spojení“ s podpornými výrobcami majú nárok na AAS na fyzické vývozy a na AAS na ročnú spotrebu. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zabezpečujú dodávky pre konečného vývozcu, majú nárok na AAS na medzidodávky. Hlavní dodávatelia, ktorí zabezpečujú dodávky pre kategórie „zamýšľaný vývoz“, ktoré sú uvedené v odseku 8.2 EXIM politiky 2004 – 2009, napríklad dodávatelia pre jednotky orientované na vývoz (ďalej len „EOU“), majú nárok na AAS na zamýšľaný vývoz. Napokon, medzidodávatelia pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ na základe podsystémov predbežný príkaz na uvoľnenie (ďalej len „ARO“) a domáci dokumentárny akreditív.

(21)

Predbežné povolenia sa môžu vydať na:

(22)

Po uložení v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením (ES) č. 713/2005 indická vláda upravila kontrolný systém uplatniteľný na AAS. Konkrétnejšie, na účely kontroly zo strany indických orgánov má držiteľ predchádzajúceho povolenia zo zákona povinnosť viesť „pravdivú a riadnu evidenciu o spotrebe a využívaní tovaru dovezeného bez cla/doma vyrobeného tovaru“ v osobitnom formáte (kapitoly 4.26 a 4.30 a príloha 23 k HOP I 2004 – 2009), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí skontrolovať externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydal potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že predpísaný register a príslušné záznamy a informácie poskytnuté podľa prílohy 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne. Napriek tomu sa však uvedené ustanovenia vzťahujú len na predchádzajúce povolenia vydané 13. mája 2005 alebo neskôr. Pri všetkých predbežných povoleniach alebo predbežných licenciách vydaných pred týmto dátumom sa od držiteľov vyžaduje, aby sa riadili predtým platnými ustanoveniami o kontrole, t. j. aby viedli pravdivý a riadny výkaz spotreby a využívania dovezeného tovaru v zmysle licencie v špecifikovanom formáte podľa prílohy 18 (kapitola 4.30 a príloha 18 k HOP I 2002 – 2007).

(23)

Pokiaľ ide o podsystémy používané počas ORP jediným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, t. j. fyzický vývoz a dodávky medziproduktov, indická vláda pevne stanovuje objem a hodnotu tak dovozného povolenia, ako aj vývoznej povinnosti a tieto sú zdokumentované v povolení. Okrem toho, v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zdokumentovať príslušné transakcie v povolení. Objem povolených dovozov v rámci tohto systému určuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupu-výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v HOP II 2004 – 2009. Po uložení v súčasnosti platného konečného vyrovnávacieho cla nariadením (ES) č. 713/2005 boli normy SION pre príslušný výrobok platné len do septembra 2005. Nové normy boli vydané v septembri 2006 (pre trihydrát anoxicilínu) a v apríli 2007 (pre trihydrát amplicilínu a cefalexín). Zatiaľ sa tieto normy uplatňujú ad hoc.

(24)

Dovozené vstupné materiály nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku určeného na vývoz. Povinnosť vývozu sa musí splniť v rámci predpísaného časového rámca po vydaní povolenia (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami po 6 mesiacov).

(25)

Na základe revízneho prešetrovania sa zistilo, že sa suroviny dovážali na základe rozličných povolení/licencií a rozličných noriem SION a potom sa zmiešali a fyzicky začlenili do výrobného procesu toho istého vyvážaného tovaru. Po zohľadnení uvedenej skutočnosti nebolo možné zistiť, či požiadavky noriem SION uvedené v konkrétnych povoleniach/licenciách, pokiaľ ide o vstupné materiály bez cla, prevýšili materiály potrebné na výrobu referenčného množstva výsledného vyvážaného výrobku.

(26)

Na základe revízneho prešetrovania sa ďalej zistilo, že požiadavky na kontrolu, ktoré stanovili indické úrady buď neboli dodržiavané, alebo sa zatiaľ v praxi neotestovali. Pri predbežných licenciách vydaných pred 13. májom 2005 neexistovali potrebné registre skutočnej spotreby a zásob (t. j. príloha 18). Pri predbežných povoleniach vydaných po 13. máji 2005 sa potrebné registre skutočnej spotreby a zásob používali, ale indická vláda zatiaľ neoverovala súlad týchto registrov s požiadavkami EXIM politiky. V druhom prípade registre overoval len externý autorizovaný účtovník, ako to vyžadujú príslušné právne predpisy uvedené v odôvodnení 22. Aj napriek tomu ani spoločnosť, ani autorizovaný účtovník neviedli žiadne záznamy o tom, ako tento proces certifikácie prebiehal. Neexistoval žiadny plán kontroly ani žiadne iné podklady k vykonanej kontrole, neboli zaznamenané žiadne informácie o použitej metodike a osobitných požiadavkách potrebných pre túto náročnú prácu, ktorá si vyžaduje podrobné technické poznatky o výrobných procesoch, požiadavkách EXIM politiky a účtovných postupoch. Po zohľadní tejto situácie sa usudzuje, že prešetrovaný vývozca nebol schopný preukázať splnenie príslušných ustanovení EXIM politiky.

(27)

Jediný spolupracujúci vývozca predložil pripomienky k AAS. Spoločnosť tvrdila, že napriek situácii opísanej v odôvodnení 24 bolo možné zistiť, či požiadavky noriem SION uvedené v osobitných povoleniach prevyšujú množstvo materiálov potrebných na výrobu referenčného množstva výsledného vyvážaného výrobku a či spoločnosť viedla záznamy o skutočnej spotrebe dôkladne. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že záznamy o skutočnej výrobe potvrdzujú, že nebolo možné stanoviť spoľahlivú referenčnú hodnotu pre dané povolenie (t. j. množstvo materiálov potrebných na výrobu referenčného množstva) z dôvodu rozličných platných noriem SION a nesúrodej zmesi surovín, ktoré sa pri výrobe používajú. Okrem toho sa zistilo, že suroviny, na ktoré sa vzťahuje systém, sa používajú na výrobu výrobkov iných ako je príslušný výrobok. Tým sa prakticky znemožnil akýkoľvek pokus o výpočet výsledných zvýhodnení pre prešetrovaný výrobok. Okrem toho, v rozpore s príslušnými ustanoveniami indickej vlády spoločnosť neviedla záznamy požadované podľa EXIM politiky (t. j. prílohy 18), ktorých účelom je umožniť prehľadný spôsob monitorovania a overovania skutočnej spotreby. Spoločnosť tiež tvrdila, že článok 26 ods. 1 základného nariadenia nesplnomocňuje Komisiu, aby skúmala záznamy nezávislého autorizovaného účtovníka. Podľa spoločnosti sa certifikát musí akceptovať, ak neexistujú dôvody domnievať sa, že autorizovaný účtovník urobil nepravdivú certifikáciu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že proces overovania, ktorý vykonáva autorizovaný účtovník a vydanie príslušného certifikátu tvoria súčasť systému overovania, ktorý zaviedla indická vláda vo svojej EXIM politike, ako sa opisuje v odôvodnení 22. Komisia preto bola povinná preskúmať, či sa uvedený systém overovania uplatňuje účinne. Okrem toho, Komisia musela v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 8 základného nariadenia preskúmať informácie poskytnuté v priebehu prešetrovania, z ktorých vychádzajú zistenia.

Skutočnosť, že ani spoločnosť, ani určený autorizovaný účtovník nevedú žiadne záznamy o vykonaných kontrolách na účely vydania certifikátu, ktorý stanovuje EXIM politika, svedčí o tom, že spoločnosť nebola schopná dokázať splnenie príslušných ustanovení EXIM politiky. Spoločnosť spochybnila skutočnosť, že indická vláda zatiaľ neoverovala súlad registrov s požiadavkami politiky EXIM, ale neposkytla žiadny konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Argumentovala, že skutočná spotreba jediného spolupracujúceho výrobcu bola vyššia ako normy SION pri každom vstupe a že nedošlo k nadmernému odpočtu ciel. Aj napriek tomu, po zohľadnení skutočnej situácie zistenej na mieste (t. j. zmes vstupných materiálov a vyrábaných výrobkov, používanie rozličných noriem SION, neexistencia registrov skutočnej spotreby, ktoré stanovuje EXIM politika) a do splnenia potrebných konečných kontrolných krokov zo strany indickej vlády, nebol možný žiadny výpočet skutočnej spotreby a následne nadmerného odpočtu ciel na jedno povolenie/licenciu a jednu normu SION. Preto sa museli všetky uvedené tvrdenia zamietnuť. Napokon spoločnosť uviedla pripomienky k chybe výpočtu, ktoré sa považovali za oprávnené a boli zohľadnené pri výpočte výšky subvencie.

(28)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvencia v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančný príspevok indickej vlády, ktorý pre prešetrovaného vývozcu predstavuje výhodu.

(29)

Okrem toho AAS na fyzické vývozy a AAS na dodávky medziproduktov sú podľa zákona jasne podmienené uskutočnením vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku spoločnosť nemôže získať výhody vyplývajúce z týchto systémov.

(30)

Ani jeden z dvoch podsystémov, ktoré sa používajú v tomto prípade, sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Podsystémy nezodpovedajú pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) and prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda navyše nevykonala účinne svoj overovací systém ani postup na potvrdenie či a v akých množstvách sa vstupné materiály spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (príloha II oddiel II ods. 4 k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla, príloha III oddiel II ods. 2 k základnému nariadeniu). Samotné normy SION sa nemôžu považovať za systém overovania skutočnej spotreby, pretože dovoz vstupných materiálov bez cla na základe povolení/licencií s rozličnými výnosmi SION sa zmiešavajú v rámci jedného procesu výroby vyvážaného tovaru. Tento druh procesu neumožňuje indickej vláde, aby overovala s dostatočnou presnosťou, aké množstvá vstupných materiálov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaného tovaru a na základe ktorej referenčnej hodnoty SION by sa mali porovnávať. Okrem toho indická vláda buď nevykonala účinnú kontrolu na základe správne vedeného registra aktuálnej spotreby, alebo túto kontrolu zatiaľ neukončila. Indická vláda okrem toho nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupných materiálov, i keď toto by za normálnych okolností pri neexistencii účinného kontrolného systému bolo potrebné (príloha II oddiel II ods. 5 a príloha III oddiel II ods. 3 k základnému nariadeniu). Napokon, účasť certifikovaných účtovníkov v procese overenia neviedla k zlepšeniu systému overovania, keďže neexistujú žiadne podrobné pravidlá o tom, ako by certifikovaní účtovníci mali vykonávať zverené úlohy a informácie poskytnuté počas prešetrovania nemohli zaručiť splnenie uvedených pravidiel stanovených v základnom nariadení.

(31)

Tieto dva podsystémy sú preto kompenzovateľné.

(32)

Pri neexistencii prípustných systémov vrátenia cla alebo systémov náhradného vrátenia cla, je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, kompenzovateľným zvýhodnením. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že základné nariadenie nestanovuje len kompenzáciu nadmerného odpočtu ciel. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I bodu i) k základnému nariadeniu sa môže kompenzovať iba odpustenie ciel v nadmernej výške, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v danom prípade splnené neboli. Teda, ak sa zistí neexistencia vhodného monitorovacieho procesu, uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla sa neuplatňuje, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo na kompenzáciu výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako nejaký údajný nadmerný odpočet. Ako je ustanovené v prílohe II oddiele II a prílohe III oddiele II k základnému nariadeniu, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Na druhej strane podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia sa musí zistiť len dostatok dôkazov na dokázanie nevhodnosti údajného kontrolného systému.

(33)

Výška subvencie pre vývozcu, ktorý využíval AAS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci dvoch podsystémov využívaných pre príslušný výrobok počas ORP (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, odpočítali od výšky subvencie v prípade uplatnenia oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa obratu vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval počas ORP, ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(34)

Sadzba subvencie zistená v súvislosti s týmto systémom počas ORP v prípade jediného spolupracujúceho výrobcu predstavuje 8,2 %.

(35)

Podrobný opis DEPBS sa nachádza v odseku 4.3 EXIM politiky 2004 – 2009 a kapitole 4 HOP I 2004 – 2009.

(36)

Každý výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca má nárok využiť tento systém.

(37)

Oprávnený vývozca môže požiadať o úvery DEPBS, ktoré sú vypočítané ako percento hodnoty výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Takéto sadzby DEPBS stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Určujú sa na základe noriem SION, pričom sa zohľadňuje predpokladaný obsah dovážaných vstupných materiálov vo vyvážanom výrobku a clo na takýto predpokladaný dovoz vstupných materiálov bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené.

(38)

Nato, aby spoločnosť mala nárok na získanie výhod v rámci tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca poskytnúť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom uvedie, že sa vývoz uskutočňuje v rámci DEPBS. Nato, aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány vystavia počas odosielania colné vyhlásenie pre vývoz. V tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorá sa má na túto vývoznú transakciu poskytnúť. V tom čase vývozca vie, aké zvýhodnenie získa. Len čo colné orgány vydajú colné vyhlásenie o vývoze, indická vláda nemá žiadnu právomoc nad rozhodovaním o poskytnutí úveru DEPBS. Príslušná sadzba DEPBS na výpočet zvýhodnenia platí v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto nie je možné vykonať retroaktívne zmeny výšky zvýhodnenia.

(39)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akéhokoľvek tovaru, ktorý je možné doviezť bez obmedzenia, okrem investičného tovaru. Tovar dovezený za takého úvery sa môže predávať na domácom trhu (a podlieha dani z predaja) alebo je možné ho využiť inak.

(40)

Žiadosti o úvery DEPBS sa podávajú elektronicky a môžu zahŕňať neobmedzený počet vývozných transakcií. V skutočnosti neexistujú nijaké termíny na požiadanie o úvery DEPBS. Elektronický systém, ktorý sa používa na správu DEPBS automaticky nevylučuje vývozné transakcie mimo termínov na podanie žiadostí, ktoré sa uvádzajú v kapitole 4.47 HOP I 2004 – 2009. Okrem toho sa v kapitole 9.3 HOP I 2004 – 2009 jasne uvádza, že žiadosti prijaté po uplynutí termínov na podanie žiadostí sa môžu posúdiť kedykoľvek s uložením malého poplatku ako pokuty (t. j. 10 % z nároku).

(41)

Po poskytnutí informácií jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca predložil pripomienky k DEPBS. Spoločnosť tvrdila, že zvýhodnenie z DEPB by sa nemalo kompenzovať, pretože ho nevyužila na príslušných výrobok. Spoločnosť však neuviedla žiadny argument, ktorý by mohol spochybniť praktické uplatnenie systému, ako sa uvádza v odôvodneniach 37 až 40. Spoločnosť tiež tvrdila, že by sa na účely výpočtu získaného colného zvýhodnenia mal použiť len objem úverov na vývozy vykonané počas ORP, ale neuviedla odôvodnenie, prečo metodika výpočtu, ktorá sa použila počas súčasného a predchádzajúceho prešetrovania a ktorá viedla k uloženiu existujúcich opatrení, nie je v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. Z tohto dôvodu sa tvrdenia museli zamietnuť. Napokon spoločnosť uviedla pripomienky k chybe výpočtu, ktoré sa považovali za oprávnené a boli zohľadnené pri výpočte výšky subvencie.

(42)

DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou indickej vlády, pretože sa úver napokon využije na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver DEPBS predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(43)

DEPBS je podmienený podľa zákona uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(44)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nevyhovuje prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhradného vrátenia cla) základného nariadenia. Vývozca nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Napokon, vývozca má nárok na zvýhodnenia v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupné materiály. Nato, aby výrobca získal výhody stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, či vôbec došlo k dovozu nejakých vstupných materiálov. Teda dokonca aj vývozcovia, ktorí vyrábajú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupné materiály, má stále nárok na zvýhodnenie z DEPBS.

(45)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia a metodikou výpočtu, ktorá sa v nariadení (ES) č. 713/2005 používa pri tomto systéme, sa výška kompenzovateľných subvencií vypočítala za pomoci zvýhodnenia priznaného príjemcovi, o ktorom sa zistilo, že existovalo počas ORP. V tejto súvislosti sa usúdilo, že zvýhodnenie sa priznalo príjemcovi v čase, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V tejto chvíli indická vláda zodpovedá za zrušenie ciel, ktoré predstavuje finančný príspevok v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Len čo colné úrady vydajú colné vyhlásenie pre vývoz, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru DEPBS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať, či sa subvencia poskytne alebo nie, a nemá žiadnu právomoc rozhodovať o výške subvencie. Žiadna zmena sadzieb DEPBS medzi skutočným vývozom a vydaním licencie DEPBS nemá spätný účinok na výšku priznaného zvýhodnenia. Okrem toho jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaúčtovával úvery DEPBS v účtovných knihách na základe časového rozlíšenia ako príjem v čase vývoznej transakcie.

(46)

V prípade, že bola podaná oprávnená žiadosť, poplatky, ktoré nutne vznikli pri získavaní subvencie, sa odpočítali od takto zistených úverov, s cieľom určiť výšku subvencie (čitateľ) podľa článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila/rozdelila na celkový obrat z vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(47)

Sadzba subvencie zistená v súvislosti s týmto systémom počas ORP v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje 2,1 %.

(48)

Podrobný opis EPCGS sa nachádza v kapitole 5 EXIM politiky 2004 – 2009 a kapitole 5 v HOP I 2004 – 2009.

(49)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „napojení“ na podporných výrobcov alebo poskytovateľov služieb majú právo využívať tento systém.

(50)

Za podmienok vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný tovar [nový a od apríla 2003 aj použitý (z druhej ruky) investičný tovar až 10 rokov starý] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva na základe žiadosti a po zaplatení poplatku licenciu EPCGS. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na každý investičný tovar dovezený v rámci tohto systému. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozov vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený investičný tovar musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia.

(51)

Držiteľ licencie EPCGS môže získať investičný tovar aj z domácich zdrojov. V takom prípade domáci výrobca investičného tovaru môže využiť výhodu bezcolného dovozu zložiek potrebných na výrobu tohto investičného tovaru. Prípadne sa môže domáci výrobca uchádzať o zvýhodnenie zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou investičného tovaru držiteľovi licencie EPCGS.

(52)

Po poskytnutí informácií predložil jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca pripomienky k EPCGS. Spoločnosť tvrdila, že na základe všeobecne uznávaných účtovných zásad sa investičný tovar spotrebuje vo výrobnom procese. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spoločnosť neodôvodnila toto tvrdenie výslovným uvedením takzvaných všeobecne akceptovaných účtovných zásad a poskytnutím analýzy v súvislosti s príslušnými ustanoveniami EPCGS EXIM politiky, ani definíciou vstupných materiálov spotrebovaných vo výrobnom procese, ako sa uvádza v prílohe II k základnému nariadeniu. Tvrdila tiež, že doba odpisovania, ktorú použila spoločnosť, by sa mala použiť ako bežná doba odpisovania. Napriek tomu je takýto prístup v rozpore s príslušným ustanovením článku 7 ods. 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto muselo odmietnuť. Napokon spoločnosť uviedla pripomienky k chybe výpočtu, ktoré sa považovali za oprávnené a boli zohľadnené pri výpočte výšky subvencie.

(53)

Zo systému EPCG sa poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančný príspevok indickej vlády, keďže táto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú jeho likviditu.

(54)

Okrem toho je systém EPCG zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže tieto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Preto sa považuje špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(55)

Napokon sa tento systém nemôže považovať za prípustný systém na vrátenie cla alebo náhradné vrátenie cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný tovar nie je začlenený do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako sa uvádza v prílohe I bode i) k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(56)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený investičný tovar počas celého obdobia, ktoré zohľadňuje obvyklé obdobie odpisovania takéhoto investičného tovaru v odvetví výroby antibiotík. V súlade so zavedeným postupom sa takto vypočítaná suma, ktorá zodpovedá ORP, upraví pripočítaním úroku za toto obdobie s cieľom získať celkovú hodnotu zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania. V prípade vznesenia oprávnených nárokov sa od tejto sumy odpočítali poplatky, ktoré nevyhnutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, aby sa získala výška subvencie ako čitateľ. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, keďže subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(57)

Sadzba subvencie zistená v súvislosti s týmto systémom počas ORP v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje 0,1 %.

(58)

Podrobné informácie o systéme sú uvedené v hlavnom obežníku DBOD č. DIR.(Exp).BC 01/04.02.02/2007-08 banky Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktorý je adresovaný všetkým komerčným bankám v Indii.

(59)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci-vývozcovia majú nárok využiť tento systém.

(60)

V rámci tohto systému IBR povinne stanovuje maximálny strop úrokových sadzieb uplatniteľný na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v zahraničnej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi. ESC pozostáva z dvoch podsystémov: zo systému vývozného úveru pred odoslaním („úver na zabalenie“), ktorý pokrýva úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, zabalenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom a zo systému vývozného úveru po odoslaní, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky na pracovný kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež usmerňuje banky, aby poskytovali určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu.

(61)

Následkom tohto hlavného obežníka RBI môžu vývozcovia získať vývozné úvery s výhodnými úrokovými sadzbami v porovnaní s úrokovými sadzbami pre bežné komerčné úvery („hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výlučne podľa trhových podmienok. Rozdiel v sadzbách by sa mohol znížiť pre spoločnosti s dobrým úverovým ratingom. V skutočnosti by spoločnosti, ktoré majú dobrý rating, mohli získať vývozné úvery a hotovostné úvery za rovnakých podmienok.

(62)

Po poskytnutí informácií jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca predložil k ECS pripomienky. Spoločnosť argumentovala, že i) neexistuje žiadne verejné financovanie poskytovania vývozných úverov v cudzích menách; ii) svoje nízke úverové sadzby pri vývozných úverov v cudzích menách získala z dôvodu vysokému úverovému ratingu spoločnosti a iii) úverová sadzba, ktorá sa používa ako referenčná hodnota pri úveroch v cudzích menách, by nemala byť rovnaká ako referenčná hodnota, ktorá sa používa pri úveroch v indických rupiách. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súčasťou toho istého hlavného obežníka RBI sú tak vývozné úvery v indických rupiách, ako aj vývozné úvery v cudzej mene, s praktickým uplatnením opísaným v odôvodneniach 60 a 61, ktorých podrobné a obmedzujúce ustanovenia naznačujú, že financovanie vývozných úverov v cudzích menách a uplatňovanie úrokových sadzieb je spojené s jasnými usmerneniami vydanými vládou. Pokiaľ ide o referenčnú sadzbu, je potrebné poznamenať, že túto sadzbu uviedla spoločnosť pri svojom úvere v indických rupiách a v súlade s príslušnými politikami hlavného obežníka RBI, vývozcovia majú možnosť voľne prejsť pri tej iste vývoznej transakcii z úveru v rupiách na úver v cudzej mene. Preto sa považovalo za vhodné použiť ako referenčnú sadzbu jedinú sadzbu, ktorú oznámila spoločnosť ako svoju bežnú indickú úrokovú sadzbu. Z tohto dôvodu sa museli tvrdenia zamietnuť. Napokon spoločnosť uviedla pripomienky k chybe výpočtu, ktoré sa považovali za oprávnené a boli zohľadnené pri výpočte výšky subvencie.

(63)

Preferenčné úrokové sadzby úveru ECS stanovené v hlavnom obežníku RBI uvedené v odôvodnení 58 môžu znížiť náklady na úroky vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne v trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Financovanie vývozu ako také nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier na úvery pre každú komerčnú banku jednotlivo. Okrem toho by komerčné banky neboli povinné poskytnúť veriteľom financovanie vývozu s prípadne výhodnejšími úrokovými sadzbami na vývozné úvery v zahraničnej mene.

(64)

Napriek skutočnosti, že preferenčné úvery v rámci ECS poskytujú komerčné banky, toto zvýhodnenie je finančným príspevkom vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, ani ASCM, sa nevyžadujú ďalšie verejné výdavky, napr. refundáciu komerčných bánk indickou vládou, na preukázanie subvencie, ale stačí len nariadenie vlády na vykonávanie funkcií uvedených v bodoch i), ii) alebo iii) článku 2 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. RBI je orgán verejnej správy, a preto spadá do definície „vláda“, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je stopercentným vlastníctvom vlády, sleduje ciele štátnej politiky, napr. menovej politiky, a členov jej vedenia vymenúva indická vláda. RBI riadi súkromné orgány v zmysle druhej zarážky článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami ktoré im ukladá, okrem iného pokiaľ ide o maximálne stropy úrokových sadzieb na vývozné úvery povinne predpísané v hlavnom obežníku RBI a ustanoveniach RBI o tom, že komerčné banky musia poskytovať určitú sumu zo svojich čistých bankových úverov na financovanie vývozu. Týmto riadením sa ukladá komerčným bankám povinnosť vykonávať funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bode i) základného nariadenia, v tomto prípade poskytovať pôžičky vo forme zvýhodneného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme pôžičiek za určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej praxe vlády v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože výhodné úrokové sadzby sú k dispozícii len v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a sú teda podmienené uskutočnením vývozu podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(65)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokmi zaplatenými za vývozné úvery počas ORP a úrokovou sadzbou, ktorá by bola splatná za bežné komerčné úvery využívané jediným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Táto výška subvencie (čitateľ) sa rozložila na celkový obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(66)

Sadzba subvencie zistená v súvislosti s týmto systémom počas ORP v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje 1,3 %.

(67)

V rámci tohto systému vývozcovia môžu využiť čiastočné oslobodenie od dane z príjmu zo ziskov realizovaných pri vývoznom predaji. Právny základ pre toto oslobodenie sa ustanovil v oddiele 80HHC ITA.

(68)

Toto ustanovenie bolo zrušené od posudzovaného roku 2005/2006 (t. j. za finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005), a preto od 31. marca 2004 oddiel 80HHC ITA nepredstavuje žiadne zvýhodnenie. Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyužil počas ORP žiadne zvýhodnenie v rámci tohto systému. Z toho dôvodu, keďže systém sa zrušil, nie je potrebné ho kompenzovať v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia.

(69)

Podrobný opis ITIRAD je uvedený v oddiele 35 (2AB) ITA.

(70)

Spoločnosti, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť v oblasti biotechnológií alebo výroby alebo vývoji liekov, farmaceutík, chemikálií, elektronických zariadení, počítačov, telekomunikačných zariadení, chemikálií alebo akéhokoľvek iného výrobku alebo veci, ktoré môžu byť oznámené, sú oprávnené na zvýhodnenie v rámci tohto systému.

(71)

V prípade všetkých výdavkov (iných ako sú náklady na pozemok alebo budovu) na vlastný výskum a vývoj zariadení podľa schválenia Ministerstva pre vedu a výskum indickej vlády, je na účely dane z príjmu možné odpočítať sumu rovnajúcu sa 150 % skutočne vynaložených nákladov. To znamená odpočítaním 50 % fiktívnych výdavkov (t. j. výdavkov, ktoré sa v skutočnosti nevynaložili) sa umelo znižuje základ dane z príjmu a následne daňové zaťaženie daňou z príjmu.

(72)

V súvislosti so systémom ITIRAD neboli po poskytnutí informácií predložené žiadne pripomienky.

(73)

ITIRAD poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Umelé zníženie základu dane z príjmu podľa oddielu 35 (2AB) ITA predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, lebo znižuje príjem indickej vlády z dane z príjmu, ktorá by bola inak splatná. Okrem toho zníženie dane z príjmu predstavuje pre spoločnosť zvýhodnenie, pretože zvyšuje jej likviditu.

(74)

Znenie oddielu 35 (2AB) ITA dokazuje, že ITIRAD je de jure špecifický v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, a preto je kompenzovateľný. Oprávnenie na využitie tohto systému sa neriadi objektívnymi kritériami, ktoré sú neutrálne v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Zvýhodnenia v rámci tohto systému sú dostupné len pre určité odvetvia, pretože indická vláda nesprístupnila tento systém všetkým odvetviam. Toto obmedzenie predstavuje špecifickosť, keďže kategória „skupina výrobných odvetví“ v článku 3 ods. 2 základného nariadenia synonymne opisuje sektorové obmedzenia. Toto obmedzenie nie je svojím charakterom ekonomické a neuplatňuje sa horizontálne, napr. obmedzenie podľa počtu zamestnancov alebo veľkosť podniku.

(75)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi daňou z príjmu splatnou za obdobie revízneho prešetrovania pri uplatnení ustanovenia oddielu 35 (2AB) ITA a bez jeho uplatnenia. Táto výška subvencií (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože táto subvencia sa týka celého predaja, domáceho i vývozného, a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(76)

Sadzba subvencie zistená v súvislosti s týmto systémom počas ORP v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje 0,1 %.

(77)

Podrobný opis FMS sa nachádza v kapitole 3.9 EXIM politiky 2004 – 2009 a kapitole 3.20 HOP I 2004 – 2009.

(78)

Každý výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca má nárok využiť tento systém.

(79)

V rámci tohto systému vývoz všetkých výrobkov do krajín oznámených podľa prílohy 37-C HOP I 2004 – 2009 má nárok na úver na clo rovnajúci sa 2,5 % hodnoty FOB výrobkov vyvezených v rámci tohto systému. Určité druhy vývozných činností sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaný tovar, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat z vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz. Z tohto systému sú vylúčené aj určité druhy výrobkov, napr. diamanty, vzácne kovy, rudy, obilniny, cukor a ropné produkty.

(80)

Úvery na clo v rámci FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akýchkoľvek vstupných materiálov alebo tovarov vrátane investičného tovaru.

(81)

Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz realizoval a po zrealizovaní vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne úradom kópie príslušnej vývoznej dokumentácie (napr. vývozný príkaz, faktúry, povolenia k preprave, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udeľovaní úverov na clá.

(82)

Po poskytnutí informácií jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca predložil k FMS pripomienky. Spoločnosť argumentovala, že systém súvisí s geografickými lokalitami a ES ho nemôže kompenzovať. Napriek tomu, nebola schopná spochybniť ani praktické uplatňovanie systému, ani spôsob ako sa zvýhodnenie v rámci FMS využíva, ako sa uvádza v odôvodneniach 79 až 81. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť. Napokon spoločnosť uviedla pripomienky k chybe výpočtu, ktoré sa považovali za oprávnené a boli zohľadnené pri výpočte výšky subvencie.

(83)

FMS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver FMS na clo je finančným príspevkom indickej vlády, keďže sa úver napokon použije na kompenzáciu dovozných ciel a tým zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré bolo v opačnom prípade splatné. Okrem toho úver FMS na clo predstavuje pre vývozcu zvýhodnenie, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(84)

Okrem toho je FMS podmienený podľa zákona uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(85)

Tento systém sa nemôže považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa prísne pravidlá ustanovené v prílohe I bode i), v prílohe II (definícia a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (definícia a pravidlá náhrady vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupným materiálom. Okrem toho neexistuje systém alebo postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupné materiály sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či k vyššej platbe dovozného cla došlo v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má nárok na zvýhodnenia v rámci FMS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupné materiály. Nato, aby výrobca získal zvýhodnenie stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že by došlo k dovozu nejakých vstupných materiálov. Teda dokonca aj výrobcovia, ktorí si zabezpečujú všetky svoje vstupné materiály na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál, majú stále nárok na zvýhodnenia z FMS. Navyše, vývozca môže použiť úvery z FMS na clá na účely dovozu investičného tovaru, i keď investičný tovar nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných systémov vrátenia cla, ako stanovuje príloha I bod i) k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúvajú pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(86)

Výška kompenzovateľných subvencií sa vypočítala za pomoci zvýhodnenia priznaného príjemcovi, pri ktorom sa zistilo počas ORP, že ho spolupracujúci vyvážajúci výrobca zaúčtoval na základe časového rozlíšenia ako príjem v čase vývoznej transakcie. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) rozložila na celkový obrat z vývozu počas ORP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá s ohľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo prepravené množstvá.

(87)

Sadzba subvencie zistená v súvislosti s týmto systémom počas ORP v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu predstavuje 0,1 %.

(88)

Je potrebné pripomenúť, že v nariadení (ES) č. 713/2005 sa zistilo, že v prípade jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracuje v rámci súčasného čiastočného prešetrovania, bola výška kompenzovateľných subvencií vyjadrená ako ad valorem 35,1 %.

(89)

Počas súčasného čiastočného preskúmania sa zistilo, že výška kompenzovateľných subvencií vyjadrená ako ad valorem je 11,9 %, ako sa uvádza ďalej:

(90)

Po zohľadnení vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že úroveň subvencovania sa vo vzťahu k jedinému spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi znížila.

(91)

V súlade s ustanoveniami článku 19 základného nariadenia a na základe tohto čiastočného predbežného preskúmania, ktoré sa uvádzajú v bode 3 oznámenia o začatí prešetrovania, sa zistilo, že úroveň subvencovania pokiaľ ide o jediného spolupracujúceho výrobcu klesla z 35,1 % na 11,9 %, a preto sa musí zodpovedajúco zmeniť aj sadzba vyrovnávacieho cla uloženého tomuto vyvážajúcemu výrobcovi nariadením (ES) č. 713/2005.

(92)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa nariadenia (ES) č. 713/2005 bola sadzba subvencie spoločnosti Ranbaxy Laboratories Ltd. vyššia ako úroveň eliminácie ujmy. Preto v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia sa menšie clo zohľadňujúce úroveň eliminácie ujmy považovalo za primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva a preto sa sadzba vyrovnávacieho cla uplatniteľná na dovoz od spoločnosti Ranbaxy Laboratories Ltd. stanovila na úrovni 30,3 %.

(93)

Po zohľadnení uvedených skutočností a s ohľadom na to, že sadzba subvencií je teraz nižšia ako úroveň eliminácie ujmy, individuálna sadzba vyrovnávacieho cla spoločnosti uplatniteľná na jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, Ranbaxy Laboratories Ltd., stanovila na úrovni 11,9 %.

(94)

Pokiaľ ide o všetky ostatné spoločnosti, ktoré nespolupracovali v rámci súčasného predbežného preskúmania, je potrebné poznamenať, že súčasné spôsoby uplatňovania prešetrovaných systémov a ich kompenzovateľnosť sa v porovnaní s predchádzajúcim prešetrovaním nezmenili. Preto nie je žiadny dôvod na prepočet subvencie a sadzieb cla spoločností, ktoré v rámci súčasného čiastočného predbežného preskúmania nespolupracovali. Z toho dôvodu ostali sadzby cla platné pre všetky ostatné zmluvné strany s výnimkou spoločnosti uvedenej v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 713/2008 nezmenené.

(95)

Jednotlivé vyrovnávacie colné sadzby vymedzené v tomto nariadení zohľadňujú situáciu zistenú počas čiastočného predbežného preskúmania. Z tohto dôvodu sa výlučne uplatňujú na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v hlavnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov, ktoré sú spojené s konkrétne uvedenými subjektmi, sa nemôžu vzťahovať tieto výhodné sadzby. Vzťahuje sa na ne colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(96)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (4) s priloženými príslušnými informáciami, najmä o úprave činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom, ktorý súvisí napríklad s takouto zmenou názvu alebo zmenou výrobných či predajných subjektov. Ak je to potrebné a po konzultáciách s poradným výborom, Komisia sa týmto splnomocňuje s cieľom zmeniť zodpovedajúco nariadenie tým, že sa aktualizuje zoznam spoločností, ktoré využívajú individuálne colné sadzby.