6.11.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 288/1

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 1676/2001 (2) naposledy zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1424/2006 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom okrem iného aj v Indii. Opatrenia podliehajúce súčasným preskúmaniam boli vo forme antidumpingového cla ad valorem v rozsahu 0 % až 18 % uloženého na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 17,3 % uloženého na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Prešetrovanie, ktoré viedlo k upravenému nariadeniu (ES) č. 1676/2001, sa bude uvádzať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

Opatrenia uložené v pôvodnom prešetrovaní na dovoz z Indie boli rozšírené nariadením Rady (ES) č. 1975/2004 (4) na dovoz PET filmu odosielaného z Brazílie a Izraela, ktorý je alebo nie je deklarovaný ako výrobok s pôvodom v Brazílii alebo Izraeli.

(3)

V súvislosti s pôvodným prešetrovaním Komisia rozhodnutím 2001/645/ES (5) prijala záväzky ponúknuté piatimi indickými výrobcami. Tieto záväzky boli zrušené rozhodnutím Komisie 2006/173/ES (6).

(4)

Nariadením Rady (ES) č. 367/2006 naposledy zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1124/2007 (7) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátového (PET) filmu s pôvodom v Indii. Opatrenia boli vo forme ciel ad valorem v rozsahu od 7 % do 19,1 % uložených na dovoz od individuálne vymenovaných vývozcov so sadzbou zostatkového cla vo výške 19,1 % uloženého na dovoz od všetkých ostatných spoločností. Prešetrovanie, na základe ktorého došlo k zmene a doplneniu nariadenia (ES) č. 367/2006, sa bude uvádzať ako „predchádzajúce antisubvenčné prešetrovanie“.

(5)

Komisia 23. mája 2006 a 3. júla 2006, v uvedenom poradí, dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, obmedzené na preskúmanie dumpingu zo strany spoločnosti Jindal Poly Films Limited (ďalej len „Jindal“), od týchto výrobcov zo Spoločenstva: Du Pont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH a Nuroll SpA (ďalej len „žiadatelia“). Títo žiadatelia predstavujú podstatnú časť výroby PET filmu v Spoločenstve.

(6)

Žiadatelia uviedli a poskytli dostatočný dôkaz prima facie, že: a) existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva a b) okolnosti v súvislosti s dumpingom, na základe ktorého boli zavedené opatrenia pre spoločnosť Jindal, sa zmenili a tieto zmeny sú trvalého charakteru.

(7)

Po porade s poradným výborom Komisia usúdila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a čiastočného predbežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia a 22. augusta 2006 (8) a 25. augusta 2006 (9), v uvedenom poradí, prostredníctvom oznámení o začatí konania uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie oznámila začatie týchto preskúmaní.

(8)

Čiastočné predbežné preskúmanie bolo rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal. Obdobie revízneho prešetrovania (ďalej len „ORP“) bolo pre obidve preskúmania stanovené od 1. júla 2005 do 30. júna 2006. Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2003 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(9)

Komisia oficiálne upovedomila vyvážajúcich výrobcov, zástupcov vyvážajúcej krajiny, výrobcov zo Spoločenstva, dovozcov a používateľov, o ktorých vedela, že by sa ich táto záležitosť mohla týkať, o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. Zainteresované strany dostali v súvislosti s obidvoma preskúmaniami príležitosť, aby písomne predložili svoje stanoviská a požiadali o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(10)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté.

(11)

Pokiaľ ide o preskúmanie pred uplynutím platnosti, v oznámení o začatí konania sa vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov PET filmu v Indii, ktorí boli vymenovaní v žiadosti, počítalo s použitím techniky výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov, aby sa jej prihlásili a, ako je uvedené v oznámení o začatí konania, poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s PET filmom počas ORP. Šesť vyvážajúcich výrobcov v Indii oznámilo svoju ochotu spolupracovať. Z týchto šiestich vyvážajúcich výrobcov boli do vzorky vybrané tri spoločnosti (Ester Industries Limited, Garware Polyester Limited a Jindal), ktorým bol zaslaný dotazník. Zistilo sa, že tieto spoločnosti predstavujú najväčší reprezentatívny objem vývozu PET filmu do Spoločenstva, ktorý mohol byť v stanovenom čase primerane prešetrený, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 základného nariadenia.

(12)

Okrem toho Komisia poslala dotazníky všetkým ďalším stranám, o ktorých bolo známe, že sa ich táto záležitosť týka, alebo tým, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Úplne vyplnené dotazníky prišli od štyroch výrobcov zo Spoločenstva, troch vyvážajúcich výrobcov, jedného dovozcu/používateľa a štyroch používateľov.

(13)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu a ujmy, ako aj na stanovenie, či je pravdepodobné pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy a či by zachovanie opatrení bolo v záujme Spoločenstva. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

(14)

Príslušný výrobok je rovnaký výrobok ako v pôvodnom prešetrovaní, t. j. polyetyléntereftalátový (PET) film s pôvodom v Indii, zvyčajne zaradený pod kódmi KN ex39206219 a ex39206290.

(15)

Rovnako ako pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že PET film, ktorý sa vyrába a predáva na domácom trhu v Indii, a PET film, ktorý sa z Indie vyváža do Spoločenstva, ako aj PET film, ktorý vyrábajú a predávajú výrobcovia zo Spoločenstva, majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a použitie. Preto ide o podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty sa najprv overovalo, či celkový domáci predaj spoločnosti Jindal bol reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(17)

Potom sa zisťovalo, či celkový domáci predaj každého druhu výrobku predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja toho istého druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(18)

Pri tých druhoch výrobkov, kde domáci predaj predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja rovnakého druhu vyvážaného do Spoločenstva, sa potom skúmalo, či sa realizoval dostatočný objem predaja pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Pre každý druh výrobku, pri ktorom objem domáceho predaja realizovaný za ceny vyššie, ako sú výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila za celý domáci predaj. Pri tých druhoch výrobkov, kde sa objem ziskových transakcií rovnal alebo bol nižší ako 80 %, ale nebol nižší ako 10 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila len za ziskový domáci predaj. Pre tie druhy výrobku, pri ktorých sa menej ako 10 % objemu predalo na domácom trhu za cenu, ktorá nebola nižšia ako jednotkové náklady, sa usúdilo, že príslušný druh výrobku sa nepredal pri bežnom obchodovaní, a preto sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(19)

Pri tých druhoch výrobkov, pri ktorých sa domáce ceny vyvážajúceho výrobcu nedali použiť na stanovenie normálnej hodnoty z dôvodu nedostatočnej reprezentatívnosti alebo z dôvodu nedostatočného predaja pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov, ktoré vznikli príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi a ktoré boli zvýšené o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“) a o zisk v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(20)

PVA náklady vychádzali z nákladov, ktoré vyvážajúcemu výrobcovi vznikli v súvislosti s domácim predajom príslušného výrobku, o ktorom sa zistilo, že je reprezentatívny. Ziskové rozpätie sa vypočítalo na základe váženého priemerného ziskového rozpätia spoločnosti pri tých druhoch výrobkov, ktoré sa na domácom trhu predávali pri bežnom obchodovaní v dostatočných množstvách.

(21)

Prevažná väčšina vývozného predaja príslušného výrobku do Spoločenstva počas ORP bola určená nezávislým zákazníkom. Preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe vývoznej ceny, ktorá bola skutočne zaplatená alebo splatná.

(22)

Určitý vývozný predaj bol určený prepojenej spoločnosti v Spoločenstve. Prepojená spoločnosť ďalej nepredávala tovar priamo, ale ho do značnej miery spracovala, a to v takom rozsahu, že sa zistilo, že vytvorenie vývoznej ceny vyvážaného výrobku na základe ceny ďalšieho predaja spracovaného výrobku podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia nebolo vhodné. Ceny účtované spoločnosťou Jindal tejto prepojenej spoločnosti sa porovnali s cenami spoločnosti Jindal pre jej neprepojených zákazníkov v Spoločenstve za rovnaké druhy výrobku počas ORP. Vzhľadom na to, že sa zistilo, že tieto dva súbory cien sa pre každý druh výrobku zhodovali, usúdilo sa, že ceny účtované spoločnosťou Jindal jej prepojenej strane v Spoločenstve boli spoľahlivé a mohli sa použiť pri výpočte vývoznej ceny.

(23)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa formou úprav prihliadalo aj na rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V súlade s uvedeným boli podľa potreby a na základe overených dokladov zohľadnené rozdiely v nákladoch na zľavy, rabaty, dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na balenie, úvery a provízie.

(24)

Spoločnosť Jindal si uplatnila nárok na úpravu normálnej hodnoty, pokiaľ ide o dovozné clo, ktoré nebolo v rámci systému predbežných licencií (Advance Licence Scheme, ďalej len „ALS“) vybraté za dovoz surovín, ktoré sa použili pri výrobe tovaru určeného na vývoz. Systém ALS povoľuje dovoz surovín bez cla za predpokladu, že spoločnosť vyvezie zodpovedajúce množstvo tovaru a hodnotu hotových výrobkov určí v súlade s oficiálne stanovenými vstupno-výstupnými normami. Dovezené výrobky v rámci systému ALS sa môže použiť buď na výrobu tovaru určeného na vývoz, alebo na doplnenie domácich vstupov, ktoré sa pri výrobe takéhoto tovaru používajú. Spoločnosť tvrdila, že vývoz príslušného výrobku do ES použila na splnenie požiadaviek v rámci systému ALS v súvislosti s dovezenými surovinami. Nedospelo sa k záveru, či bola úprava v súvislosti s týmto tvrdením opodstatnená, ale vzhľadom na to, že sa zistilo, že spoločnosť sa počas ORP nedopúšťala dumpingu, nemalo by to vplyv na konečný výsledok revízneho prešetrovania.

(25)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(26)

Porovnanie ukázalo negatívne dumpingové rozpätie.

(27)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa tiež preskúmalo, či by zistenia stanovené v rámci tohto prešetrovania mohli mať trvalý charakter.

(28)

V tejto súvislosti sa pripomína, že na základe dvoch za sebou nasledujúcich prešetrovaní ukončených nariadením Rady (ES) č. 1676/2001 a nariadením Rady (ES) č. 390/2005 (10) sa zistilo, že spoločnosť Jindal sa nedopúšťala dumpingu. Zistenia, že nedochádzalo k dumpingu, boli potvrdené aj na základe súčasného prešetrovania a nič nenasvedčuje tomu, že tento stav bez dumpingu by nebol trvalého charakteru.

(29)

Usudzuje sa teda, že súčasné opatrenia, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal, spĺňajú zamýšľaný účel a mali by zostať nezmenené.

(30)

Podľa údajov Eurostatu predstavoval objem príslušného výrobku dovezený do Spoločenstva z Indie počas ORP 23 472 ton. Z tohto množstva doviezli počas ORP všetci traja vyvážajúci výrobcovia vo vzorke približne 97 %, pričom samotná spoločnosť Jindal približne 90 %, celkového objemu vývozu z Indie do ES počas ORP.

(31)

Počas obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“) pri pôvodnom prešetrovaní (1. apríl 1999 až 31. marec 2000) predstavoval dovoz z Indie 50 590 ton. Počas OP pri predchádzajúcom antisubvenčnom prešetrovaní (1. október 2003 až 30. september 2004) predstavoval dovoz z Indie 12 679 ton.

(32)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, do vzorky boli zaradení traja vyvážajúci výrobcovia. Pokiaľ ide spoločnosť Jindal, uplatňujú sa zistenia uvedené v odôvodneniach 16 až 26.

(33)

Na účely stanovenia normálnej hodnoty, pokiaľ ide o spoločnosti Garware a Ester, sa najprv overovalo, či bol uvedený domáci predaj každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. či predstavoval 5 % alebo viac z uvedeného objemu predaja príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva.

(34)

Potom sa zisťovalo, či celkový domáci predaj každého druhu výrobku predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja toho istého druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(35)

Pri tých druhoch výrobkov, kde domáci predaj predstavoval 5 % alebo viac z objemu predaja rovnakého druhu vyvážaného do Spoločenstva, sa potom skúmalo, či sa realizoval dostatočný objem predaja pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Pre každý druh výrobku, pri ktorom objem domáceho predaja realizovaný za ceny vyššie, ako sú výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila za celý domáci predaj. Pri tých druhoch výrobkov, kde sa objem ziskových transakcií rovnal alebo bol nižší ako 80 %, ale nebol nižší ako 10 % predaja, sa normálna hodnota stanovila na základe váženej priemernej ceny, ktorá sa skutočne zaplatila len za ziskový domáci predaj. Pre tie druhy výrobku, pri ktorých sa menej ako 10 % objemu predalo na domácom trhu za cenu, ktorá nebola nižšia ako jednotkové náklady, sa usúdilo, že príslušný druh výrobku sa nepredal pri bežnom obchodovaní, a preto sa normálna hodnota musela vytvoriť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(36)

Pri tých druhoch výrobkov, pri ktorých sa domáce ceny vyvážajúceho výrobcu nedali použiť na stanovenie normálnej hodnoty z dôvodu nedostatočnej reprezentatívnosti alebo z dôvodu nedostatočného predaja pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov, ktoré vznikli príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi a ktoré boli zvýšené o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady (PVA náklady) a o zisk v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(37)

PVA náklady vychádzali z nákladov, ktoré vyvážajúcemu výrobcovi vznikli v súvislosti s domácim predajom príslušného výrobku, o ktorom sa zistilo, že je reprezentatívny. Ziskové rozpätie sa vypočítalo na základe váženého priemerného ziskového rozpätia spoločnosti pri tých druhoch výrobkov, ktoré sa na domácom trhu predávali pri bežnom obchodovaní v dostatočných množstvách.

(38)

Pokiaľ ide o stanovenie vývozných cien, malo by sa pripomenúť, že účelom súčasného prešetrovania je stanoviť, či by v prípade zrušenia ochranných opatrení došlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu. V tejto súvislosti sa stanovenie vývozných cien použitých pri výpočte dumpingu nemôže obmedziť iba na skúmanie správania vývozcov v minulosti, ale musí sa preskúmať aj pravdepodobný vývoj vývozných cien v budúcnosti. Inými slovami, je potrebné stanoviť, či sú vývozné ceny v minulosti spoľahlivým ukazovateľom pravdepodobných vývozných cien v budúcnosti.

(39)

Vzhľadom na existenciu cenového podhodnotenia v určitej etape ORP sa najmä preskúmalo, či existencia tohto podhodnotenia nemala vplyv na vývozné ceny v minulosti, čím by sa stali nespoľahlivé z hľadiska stanovenia správania v súvislosti s vývozom v budúcnosti. Ďalej sa pripomína, že cenové záväzky spoločností Garware a Ester boli stiahnuté 9. marca 2006, pričom ORP sa vzťahuje na obdobie od 1. júla 2005 do 30. júna 2006. V súvislosti so spoločnosťami Garware a Ester sa zistilo, že vývozné transakcie, ktoré sa uskutočnili počas ORP, keď platil cenový záväzok, sa uskutočnili za ceny dostatočne blízke MDC, čo spochybňuje skutočnosť, že tieto ceny by sa mohli pokladať za trvalé a stanovené nezávisle od MDC. Podobné argumenty sa už opísali v odôvodnení 28 nariadenia Rady (ES) č. 366/2006 (11).

(40)

Pokiaľ ide o spoločnosť Garware, transakcie, ktoré sa uskutočnili počas ORP po stiahnutí záväzkov, sa vzťahujú na približne 20 % celkového objemu vývozu a uskutočňovali sa naďalej aj po stiahnutí záväzku. Vzhľadom na objemy vyvezené po uplynutí platnosti záväzku 8. marca 2006 sa ceny týchto transakcií pokladajú za primeranú reprezentáciu cenovej politiky, ktorú by spoločnosť Garware uplatňovala v prípade, že by neexistovali záväzky. Preto sa ceny týchto transakcií použili pri výpočte vývoznej ceny v prípade všetkých množstiev vyvezených spoločnosťou Garware počas celého ORP.

(41)

Pokiaľ ide o spoločnosť Ester, transakcie, ktoré sa uskutočnili po stiahnutí záväzkov, sa vzťahujú iba na približne 5 % celkového objemu a boli obmedzené na veľmi krátke obdobie nasledujúce hneď po stiahnutí záväzku. Z tohto dôvodu sa ceny týchto transakcií nemôžu považovať za ceny reprezentujúce vývozné ceny, ktoré by spoločnosť uplatňovala, ak by neexistoval záväzok. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 39, vývozné ceny pre Spoločenstvo, ktoré uplatňovala spoločnosť Ester pred stiahnutím záväzku, boli veľmi blízke MDC. Okrem toho sa zistilo, že vývozné ceny spoločnosti Ester pre iné tretie krajiny boli, ak sa posúdia z hľadiska váženého priemeru a jednotlivých typov, výrazne nižšie ako ceny pre Spoločenstvo, na základe čoho je pravdepodobné, že v prípade neexistencie záväzkov by sa takéto ceny pre Spoločenstvo stanovili na rovnakej úrovni ako ceny rovnakých typov výrobkov stanovené pre iné tretie krajiny. Dospelo sa preto k záveru, že vývozné ceny spoločnosti Ester pre Spoločenstvo uplatňované v čase, keď platil záväzok, sa v súvislosti s týmto preskúmaním pred uplynutím platnosti nemohli použiť na stanovenie spoľahlivých vývozných cien v zmysle článku 2 ods. 8 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že spoločnosť Ester predávala príslušný výrobok počas ORP na svetovom trhu v značných množstvách, sa rozhodlo stanoviť vývoznú cenu na základe cien, skutočne zaplatených alebo splatných všetkým tretím krajinám, a to v prípade tých typov, ktoré sa predávali do Spoločenstva v tej etape ORP, keď platil záväzok. Pre etapu ORP po stiahnutí záväzku sa vývozná cena stanovila na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných Spoločenstvu.

(42)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa formou úprav prihliadalo aj na rozdiely ovplyvňujúce porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V súlade s uvedeným sa podľa potreby a na základe overených dokladov zohľadnili rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na provízie, balenie a úvery.

(43)

Vyvážajúci výrobcovia si na určitý vývoz nárokovali úpravu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia na základe miery výhod získaných za vývoz v rámci systému „nákupnej knižky s nárokom na clo“ (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPB“) po uskutočnení vývozu. V rámci tohto systému sa úvery získané za vývoz príslušného výrobku môžu použiť na kompenzáciu cla splatného za dovoz akéhokoľvek iného tovaru alebo sa môžu voľne predať iným spoločnostiam. Okrem toho neexistujú žiadne obmedzenia, že by sa dovážaný tovar mal používať len na výrobu vyvážaného výrobku. Výrobcovia nepreukázali, že výhody získané v rámci systému DEPB po uskutočnení vývozu ovplyvnili porovnateľnosť cien, a najmä že zákazníci stále platili iné ceny na domácom trhu kvôli výhodám získaným v rámci systému DEPB. Táto požiadavka sa preto zamietla.

(44)

Dumpingové rozpätie sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia. Ak sa vývozné ceny zakladali na cenách pre tretie krajiny, príslušné hodnoty CIF sa vypočítali zvýšením ceny zo závodu pre tretie krajiny o vážený priemerný rozdiel, podľa typu výrobku, medzi úrovňou cien zo závodu a cien CIF pre Spoločenstvo.

(45)

Toto porovnanie ukázalo dumpingové rozpätie v rozpätí 15 % až 25 %. Pripomína sa, že pokiaľ ide o spoločnosť Jindal, zistilo sa negatívne dumpingové rozpätie (pozri odôvodnenie 26).

(46)

Počas ORP sa voľná kapacita všetkých známych indických vývozcov odhadovala na 32 000 ton. Malo by sa však poznamenať, že z tohto celkového množstva sa približne 25 000 ton pripisuje indickým vývozcom so sadzbou antidumpingového cla 0 %. Je pravdepodobné, že možné zrušenie antidumpingových opatrení bude mať malý vplyv na politiku vývozu týchto spoločností. Preto sa indickým vývozcom s antidumpingovou sadzbou inou ako 0 % pripisuje iba približne 7 000 ton. Ich voľná kapacita, ktorá počas ORP predstavovala približne 30 % celkového objemu dovozu príslušného výrobku z Indie do Spoločenstva a 3 % spotreby Spoločenstva, by mohla byť v prípade zrušenia opatrení presmerovaná do Spoločenstva.

(47)

Na základe porovnania jednotlivých typov boli počas ORP vývozné ceny účtované tretím krajinám indickými vývozcami vo vzorke s dumpingovým rozpätím iným ako 0 % o 20 % až 30 % nižšie než vývozné ceny účtované tými istými vyvážajúcimi výrobcami Spoločenstvu. Predaj týchto dvoch vývozcov do tretích krajín sa realizoval vo významných množstvách, ktoré predstavovali 80 % – 90 % ich celkového vývozného predaja. Preto sa dospelo k záveru, že úroveň vývozných cien pre iné tretie krajiny možno považovať za ukazovateľ pravdepodobnej úrovne cien vývozného predaja do Spoločenstva v prípade, že sa opatrenia zrušia.

(48)

Niektoré z najväčších vývozných trhov pre PET film na svete sú chránené vysokými clami. Konkrétne dovoz PET filmu z Indie do USA podlieha antidumpingovým clám v rozsahu od 2,32 % do 24,11 % a vyrovnávacím clám v rozsahu od 9 % do 25,27 % podľa toho, o ktorého indického vývozcu ide.

(49)

Vzhľadom na uvedené relatívne úrovne cien, voľné kapacity a stimuly sa preto dospelo k záveru, že v prípade zrušenia platných antidumpingových opatrení je pravdepodobné: i) pokračovanie dumpingu; ii) zvýšenie množstiev vyvezených do Spoločenstva.

(50)

Štyria výrobcovia zo Spoločenstva (Dupont Teijin Films, Mitsubishi Polyester Film GmbH, Nuroll SpA a Toray Plastics Europe) plne spolupracovali pri prešetrovaní. Počas ORP predstavovali 95 % výroby Spoločenstva. Z toho vyplýva, že tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(51)

Pripomína sa, že pokiaľ ide o výrobu PET filmu v Spoločenstve, situácia sa od pôvodného prešetrovania zmenila. Spoločnosť Kodak Industrie (Francúzsko) už PET film v Spoločenstve nevyrába a spoločnosť 3M previedla svoju činnosť na spoločnosť I.T.P. SpA (Taliansko), ktorá je v procese prispôsobovania svojho závodu na novú a odlišnú výrobu. Treba tiež pripomenúť, že odkedy je Česká republika členom Európskej únie (od 1. mája 2004), spoločnosť Fatra a.s. (so sídlom v Českej republike) je súčasťou výroby v Spoločenstve.

(52)

Stanovenie celkovej spotreby Spoločenstva sa zakladalo na štatistikách Eurostatu, predaji výrobného odvetvia Spoločenstva Spoločenstvu a predaji iných výrobcov zo Spoločenstva.

Tabuľka 1

(53)

V porovnaní s rokom 2003 sa spotreba počas ORP zvýšila o 1 % (viac než 3 000 ton).

(54)

Objem dovozu z Indie do Spoločenstva sa medzi rokom 2003 a ORP zvýšil o 86 % a podiel na trhu narástol o 5 % až 9 %, pričom ceny sa znížili o 12 %. Údaje sa zakladajú na štatistikách Eurostatu.

Tabuľka 2

(55)

Dovoz z Brazílie a Izraela, v súvislosti s ktorým sa zistilo obchádzanie, ako sa uvádza v odôvodnení 2, prudko klesol po rozšírení antidumpingových opatrení, uložených na dovoz z Indie, na tento dovoz. Ceny PET filmu s pôvodom v týchto krajinách sa zvýšili o 219 % po tom, čo boli uložené opatrenia proti obchádzaniu.

Tabuľka 3

(56)

Mala by sa však zohľadniť skutočnosť, že v súčasnom prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť Jindal sa nedopúšťala dumpingu a že v predchádzajúcich prešetrovaniach sa nezistilo, že by sa ostatné spoločnosti (najmä spoločnosti Flex Industries Limited a Polyplex Corporation Limited) dopúšťali dumpingu. Preto sa v súčasnom prešetrovaní zoberie do úvahy iba dumpingový dovoz z Indie a dovoz, v súvislosti s ktorým sa zistilo obchádzanie. Dumpingový dovoz z Indie a dovoz podliehajúci clám zameraným proti obchádzaniu poklesli medzi rokom 2003 a ORP o 70 % – pozri ďalej uvedenú tabuľku 4. K prudkému poklesu tohto dovozu došlo prevažne z dôvodu uloženia opatrení proti obchádzaniu na dovoz z Brazílie a Izraela.

Tabuľka 4

(57)

Dovoz z iných tretích krajín narástol počas posudzovaného obdobia o 24 % (z približne 62 000 ton v roku 2003 na približne 77 000 ton počas ORP) a podiel na trhu Spoločenstva súvisiaci s týmto dovozom sa zvýšil o 5 percentuálnych bodov (z 25 % na 30 %). Dovážalo sa hlavne z Južnej Kórey, USA, Thajska a Spojených arabských emirátov. Priemerná cena za tonu sa medzi rokom 2003 a ORP znížila o 11 %. Údaje sa zakladajú na štatistikách Eurostatu.

Tabuľka 5

(58)

Komisia preskúmala podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré sa týkali stavu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(59)

Počas posudzovaného obdobia zostala kapacita stabilná (približne 190 000 ton) a výroba a využitie kapacity sa znížili o 4 %.

Tabuľka 6

(60)

Zásoby príslušného výrobku sa medzi rokom 2003 a rokom 2004 znížili z 23 929 ton na 22 241 ton, potom sa mierne zvýšili v roku 2005 a počas ORP sa znova znížili na 21 272 ton. K zníženiu došlo najmä v dôsledku zníženia výroby.

Tabuľka 7

(61)

Objem predaný výrobným odvetvím Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa medzi rokmi 2003 a 2005 znížil o 5 % zo 142 755 ton na 135 956 ton, potom sa medzi rokom 2005 a ORP mierne zvýšil, ale dosiahol iba 98 % úrovne predaja v roku 2003. Predaj prepojeným spoločnostiam bol zanedbateľný (každý rok v posudzovanom období v rozsahu od 200 do 300 ton). Okrem toho v období od roku 2003 do ORP sa podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu znížil celkovo o 2 percentuálne body.

Tabuľka 8

(62)

Jednotkové predajné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili o 2 % (z 2 891 EUR/t v roku 2003 na 2 819 EUR/t počas ORP) rovnako ako priemerné náklady na jednu tonu, ktoré klesli z 3 216 EUR/t v roku 2003 na 3 137 EUR/t počas ORP. K tomuto zníženiu nákladov došlo napriek skutočnosti, že priemerné náklady na väčšinu surovín sa výrazne zvýšili v dôsledku nárastu cien ropy. Z týchto údajov vyplýva, že ak výrobné odvetvie Spoločenstva nechcelo zaznamenať príliš veľkú stratu podielu na trhu, nemohlo si dovoliť úplne pokryť výrobné náklady svojimi predajnými cenami.

Tabuľka 9

(63)

Výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo podiel na mierne sa zvyšujúcom trhu počas posudzovaného obdobia.

(64)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokom 2003 a ORP znížila o 13 %. Napriek tomu, že priemerná mzda na zamestnanca sa zvýšila o 5 %, došlo k racionalizácii a produktivita na zamestnanca sa zvýšila o 9 %. Úroveň nákladov práce na jednu vyrobenú tonu sa teda znížila o 4 %.

Tabuľka 10

(65)

Ziskovosť predaja predstavuje zisk, ktorý sa vytvorí predajom príslušného výrobku v Spoločenstve. Návratnosť investícií sa vypočítala na základe návratnosti celkových aktív.

(66)

Ziskovosť a návratnosť investícií pri predaji príslušného výrobku neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve zostali napriek určitým zlepšeniam v rokoch 2004 a 2005 počas celého posudzovaného obdobia negatívne. Počas ORP bola ziskovosť aj návratnosť investícií obzvlášť nízka (ziskovosť – 11 % a návratnosť investícií – 3,1 %), pričom po roku 2005 znova poklesli.

Tabuľka 11

(67)

Pokiaľ ide peňažný rok, trend sa zhoršil najmä počas ORP.

Tabuľka 12

(68)

Od roku 2003 do ORP investície do výroby PET filmu klesli o 18 %. Počas ORP sa hodnota investícií v porovnaní s rokom 2005 zvýšila o 6 %, ale v porovnaní s rokom 2003 zostala na nižšej úrovni. Počas prešetrovania sa zistilo, že investície boli zamerané najmä na zlepšenie kvality výrobku a zachovanie výrobnej kapacity.

(69)

Nízku úroveň investícií vysvetľuje najmä skutočnosť, že materské spoločnosti výrobného odvetvia Spoločenstva nemali záujem o investovanie alebo poskytnutie záruk na investície do neziskových činností, ako je výroba PET filmu v Európe.

(70)

Pri analýze rozsahu dumpingu sa zohľadňuje skutočnosť, že existujú platné opatrenia na odstránenie poškodzujúceho dumpingu. Ako sa už uviedlo, z dostupných informácií vyplýva, že jeden z vyvážajúcich výrobcov naďalej predáva do Spoločenstva za dumpingové ceny. Hoci zistené dumpingové rozpätie je značné, jeho vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP nebol výrazný vzhľadom na to, že podiel na trhu dumpingového dovozu z Indie a dovozu, v súvislosti s ktorým sa zistilo obchádzanie, predstavoval 1 % celkovej spotreby Spoločenstva. Spoločnosť Jindal určite prispela k zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Malo by sa však zobrať do úvahy, že aj napriek vylúčeniu dovozu spoločnosti Jindal z analýzy výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné zotaviť sa z dumpingu v minulosti ani po uložení antidumpingových opatrení v roku 2001 v dôsledku obchádzania (proti ktorému sa prijali opatrenia až na konci roku 2004) a neprimeranosti záväzkov, ktoré sa zrušili len minulý rok. Nesmie sa zabúdať na to, že pred uložením ciel proti obchádzaniu a zrušením záväzkov bola úroveň dovozu od indických spoločností, v súvislosti s ktorými sa zistilo, že sa dopúšťali dumpingu, viac než trikrát vyššia ako počas ORP.

(71)

Objem PET filmu spotrebovaného na trhu Spoločenstva sa zvýšil o 1 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa znížil o 2 %.

(72)

Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršila v prípade väčšiny faktorov ujmy: výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (– 4 %), objem predaja (– 2 %) a hodnota predaja (– 5 %), podiel na trhu (– 2 percentuálne body), peňažný tok a ziskovosť, investičná činnosť a návratnosť investícií.

(73)

Snaha výrobného odvetvia Spoločenstva o reštrukturalizáciu z hľadiska zamestnanosti, znižovania nákladov a zvyšovania produktivity na jedného zamestnanca nemohla vyvážiť vplyv zvýšenia cien surovín počas posudzovaného obdobia. Výrobné náklady boli vyššie než predajná cena. Časovo sa to zhodovalo s nízkou úrovňou cien dumpingového dovozu z Indie a iných krajín, v súvislosti s ktorými sa zistilo obchádzanie. Pripomína sa však, že tlak na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva bol čiastočne spôsobený dovozom od spoločnosti Jindal, v súvislosti s ktorou sa zistilo, že sa v ORP nedopúšťala dumpingu, pričom tento dovoz predstavoval približne 90 % celkového dovozu PET filmu z Indie.

(74)

Vzhľadom na uvedené je situácia výrobného odvetvia Spoločenstva stále neistá a akékoľvek zvýšenie dumpingového dovozu by vo všetkej pravdepodobnosti túto situáciu zhoršilo.

(75)

Ako sa už uviedlo, situácia výrobného odvetvia Spoločenstva je stále neistá. V prípade, že by sa zrušili antidumpingové opatrenia, by došlo k výraznému zvýšeniu dumpingového dovozu. Ako sa už uviedlo v odôvodnení 46, indickí vývozcovia podliehajúci antidumpingovému clu môžu potenciálne do značnej miery zvýšiť svoj objem vývozu, a ako sa uvádza v odôvodnení 48, niektoré z najväčších vývozných trhov pre PET film na svete sú chránené vysokými clami, najmä trh pre PET film v USA.

(76)

V prípade neexistencie antidumpingových ciel by mohlo v dôsledku indického dumpingového dovozu dôjsť k značnému tlaku na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Preto existuje jasný náznak pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy.

(77)

Vzhľadom na uvedené, ak by bolo výrobné odvetvie Spoločenstva vystavené zvýšeným objemom dovozu za dumpingové ceny z Indie, spôsobilo by to ďalšie zhoršenie jeho finančnej situácie. Na základe toho sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení proti Indii by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(78)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa zvážilo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku.

(79)

Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či sa stanovenie záujmu Spoločenstva zakladalo na posúdení všetkých rozličných záujmov v tejto súvislosti, t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(80)

Malo by sa pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepokladalo za protichodné voči záujmu Spoločenstva. Navyše skutočnosť, že súčasné prešetrovanie predstavuje preskúmanie, čiže analyzovanie situácie po zavedení antidumpingových opatrení, umožňuje zhodnotiť akékoľvek nevhodné negatívne vplyvy súčasných antidumpingových opatrení na zainteresované strany.

(81)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu existovali presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(82)

Na posúdenie pravdepodobného vplyvu uloženia alebo neuloženia opatrení sa vyžiadali informácie od všetkých známych zainteresovaných strán alebo strán, ktoré sa samy prihlásili. Na základe toho Komisia zaslala dotazníky výrobnému odvetviu Spoločenstva, 9 neprepojeným dovozcom a 23 používateľom. Okrem toho sa Komisia spojila aj so všetkými ostatnými výrobcami zo Spoločenstva, ktorí neposkytli informácie požadované na účely spolupráce pri prešetrovaní, s cieľom získať základné informácie o ich výrobe a predaji.

(83)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva je stále v neistej situácii, ako sa uvádza v odôvodneniach 58 až 74.

(84)

Očakáva sa, že pokračovanie opatrení zmierni narúšanie trhu a znižovanie cien. Opatrenia by výrobnému odvetviu Spoločenstva umožnili aspoň zachovať jeho predaj a využiť úspory z rozsahu.

(85)

V opačnom prípade, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili, pravdepodobne bude pokračovať nepriaznivý vývoj finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, prípadne sa zhorší. Výrobné odvetvie Spoločenstva je obzvlášť poznamenané stratou príjmov zapríčinenou zníženými cenami a zmenšujúcim sa podielom na trhu.

(86)

V tejto súvislosti by zachovanie antidumpingových opatrení bolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(87)

Iba jeden dovozca/používateľ a štyria používatelia spolupracovali pri prešetrovaní a poskytli úplné odpovede. Títo predstavujú 16,3 % celkovej spotreby Spoločenstva PET filmu. Uviedli, že predĺženie antidumpingových ciel by nemalo výrazný vplyv na ich spoločnosti.

(88)

So zreteľom na všetky uvedené faktory sa dospelo k záveru, že uloženie opatrení by nemalo žiadny výrazný nepriaznivý vplyv, ak vôbec nejaký, na situáciu používateľov a dovozcov príslušného výrobku.

(89)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody, aby sa z hľadiska záujmu Spoločenstva nezachovali antidumpingové opatrenia.

(90)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Po tomto uverejnení informácií sa im tiež poskytla lehota na vyjadrenie.

(91)

Na základe uvedených skutočností a úvah sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia by sa čiastočné predbežné preskúmanie obmedzené na spoločnosť Jindal malo ukončiť a antidumpingové clo uložené v pôvodnom prešetrovaní na dovoz PET filmu, ktorý vyrába a do Európskeho spoločenstva dováža spoločnosť Jindal, by sa malo ponechať na úrovni 0 %.

(92)

So zreteľom na preskúmanie pred uplynutím platnosti stanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia a na základe uvedených zistení by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz PET filmu s pôvodom v Indii mali zachovať,

—

nevyvážala tovar opísaný v odseku 1 v obdobiach od 1. apríla 1999 do 31. marca 2000 a od 1. júla 2005 do 30. júna 2006,

—

že nie je prepojená so žiadnym vývozcom alebo výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené nariadením (ES) č. 366/2006, a

—

že nevyvážala príslušný tovar po období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 alebo, že sa zmluvne nezaviazala neodvolateľným spôsobom na vývoz značného množstva do Spoločenstva,

Terphane Ltda BR 101, km 101, mesto Cabo de Santo Agostinho, štát Pernambuco, Brazília (doplnkový kód TARIC A569);

Jolybar Filmtechnic Converting Ltd (1987), Hacharutsim s. 7, Ind. Park Siim 2000, Natania South, 42504, POB 8380, Izrael (doplnkový kód TARIC A570);

Hanita Coatings Rural Cooperative Association Ltd., Kibbutz Hanita, 22885, Izrael (doplnkový kód TARIC A691).