31998R0850

Nariadenie Rady (ES) č. 850/98

z 30. marca 1993

o zachovaní zdrojov rybolovu prostredníctvom technických opatrení na ochranu mláďat morských organizmov

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 43,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

(1) keďže nariadenie (ES) č. 894/97 [4] predstavuje konsolidovanú verziu nariadenia (EHS) č. 3094/86, ktorým sa stanovujú niektoré technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu, pričom toto nariadenie bolo často a významne menené a dopĺňané;

(2) keďže skúsenosti z uplatňovania nariadenia (EHS) č. 3094/86 poukazujú na niektoré nedostatky, ktorých dôsledkom sú problémy s uplatňovaním a vynucovaním, ktoré by mali byť napravené, najmä znížením počtu rozdielnych technických parametrov týkajúcich sa rozmerov ôk sietí, zrušením pojmu chránených druhov a obmedzením počtu rozdielnych veľkostí ôk sietí, ktorý možno držať na palube; keďže je teda vhodné nahradiť nariadenie (ES) č. 894/97, s výnimkou jeho článkov 11, 18, 19 a 20, novým textom;

(3) keďže je nevyhnutné definovať niektoré zásady a postupy pre stanovovanie technických opatrení na zachovanie zdrojov rybolovu na úrovni spoločenstva, aby každý členský štát mohol spravovať činnosti rybolovu v morských vodách, ktoré spadajú pod jeho jurisdikciu a alebo zvrchované práva;

(4) keďže musí byť vytvorená rovnováha medzi prispôsobovaním technických opatrení na zachovanie zdrojov rybolovu rozmanitosti rybárstva a potrebe homogénnych pravidiel, ktoré sa jednoducho uplatňujú;

(5) keďže článok 130r (2) zmluvy ustanovuje zásadu, že súčasťou všetkých opatrení spoločenstva musia byť požiadavky na ochranu životného prostredia, najmä vzhľadom na zásadu prevencie;

(6) keďže zvyk vracať morské organizmy do mora by mal byť v čo najväčšej miere zredukovaný;

(7) keďže by sa mala ustanoviť ochrana oblastí s liahňami rýb, prihliadajúc na špecifické biologické podmienky v príslušných rozličných zónach;

(8) keďže Rada v smernici 92/43/EHS [5] stanovila opatrenia na zachovanie prírodných lokalít divokej fauny a flóry; keďže zoznam morských organizmov spadajúcich pod toto nariadenie obsahuje názvy druhov chránených požiadavkami danej smernice;

(9) keďže Európsky parlament 25. októbra 1996 prijal rezolúciu o oznamovaní výkonu technických opatrení v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva Komisiou;

(10) keďže v záujme zabezpečenia ochrany morských biologických zdrojov a vyváženého využívania zdrojov rybolovu v záujme rybárov aj spotrebiteľov by mali byť stanovené technické opatrenia na zachovanie zdrojov rybolovu špecifikujúce, okrem iného, veľkosti ôk sietí a ich kombinácie vhodné pre lov niektorých druhov, iné parametre rybárskej výstroje, minimálne veľkosti morských organizmov, ako aj obmedzenia rybolovu v niektorých oblastiach a časových obdobiach za použitia niektorých druhov výstroje a zariadení;

(11) keďže na základe vedeckých rád by malo byť ustanovené zväčšenie veľkosti ôk vlečnej výstroje pri love niektorých druhov morských organizmov, ako aj povinné používanie sieťoviny so štvorcovými okami, pretože to môže hrať významnú úlohu pri znižovaní zachytávania mláďat morských organizmov;

(12) keďže, aby sa predchádzalo možnosti používať čoraz menšie veľkosti ôk sietí pre pevnú výstroj, čo spôsobuje stúpajúcu krivku úmrtnosti mláďat cieľových druhov príslušných odvetví rybolovu, by sa mali stanoviť veľkosti ôk sietí pre pevnú výstroj;

(13) keďže zloženie úlovkov z hľadiska druhov a zodpovedajúce spôsoby rybolovu sa medzi jednotlivými zemepisnými oblasťami odlišujú; keďže tieto rozdiely opodstatňujú uplatňovanie rozdielnych opatrení v týchto oblastiach;

(14) keďže lov niektorých druhov, ktoré sa majú spracovať na rybie mäso alebo olej možno vykonávať so sieťami s malými rozmermi ôk za predpokladu, že takýto lov nemá nepriaznivý dopad na ostatné druhy;

(15) keďže minimálne veľkosti je nutné uplatňovať s prihliadaním na druhy, ktoré predstavujú hlavný podiel úlovkov vyložených rybárskymi flotilami spoločenstva a na tie druhy, ktoré sa vracajú do mora a prežívajú;

(16) keďže minimálna veľkosť akéhokoľvek druhu by mala zodpovedať selekčnej schopnosti veľkosti ôk sietí pre daný druh;

(17) keďže by mal byť definovaný spôsob merania veľkosti morských organizmov;

(18) keďže, aby sa zabezpečila ochrana mláďat sleďov, by mali byť prijaté špecifické ustanovenia týkajúce sa lovu šprot a ich držania na palube;

(19) keďže, aby sa prihliadalo na tradičné spôsoby rybolovu v niektorých oblastiach, by mali byť prijaté špecifické ustanovenia týkajúce sa lovu ančovičiek a tuniaka a ich držania na palube;

(20) keďže, aby sa v niektorých oblastiach zabezpečilo riadenie činností rybolovu plavidlami spĺňajúcimi špecifické podmienky, mal by vstup do takýchto oblastí podliehať osobitným rybárskym povoleniam, tak, ako sú uvedené v nariadení Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa osobitných rybolovných práv [6];

(21) keďže používanie vakových sietí pri love kŕdľov rýb vyskytujúcich sa spolu s morskými cicavcami môže mať za následok ulovenie a zabitie týchto cicavcov; keďže, pri správnom postupe, je však používanie vakových sietí účinnou metódou lovu výhradne požadovaného cieľového druhu; keďže obkľučovanie morských cicavcov vakovými sieťami teda musí byť zakázané;

(22) keďže, aby sa nebránilo vedeckému výskumu, umelému nasadzovaniu morských organizmov alebo ich premiestňovaniu, toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na operácie, ktoré môžu byť nevyhnutné v rámci výkonu týchto činností;

(23) keďže niektoré opatrenia, nevyhnutné v kontexte zachovania zdrojov rybolovu už obsahuje nariadenie Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktorým sa definujú charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel [7] a nariadenie Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybného hospodárstva [8], a preto nemusia byť opakované;

(24) keďže v prípadoch, kedy je zachovanie zdrojov rybolovu vážne ohrozené, mala by mať Komisia a členské štáty právomoc prijať vhodné dočasné opatrenia;

(25) keďže po preskúmaní zlučiteľnosti so zákonmi spoločenstva a súladu so spoločnou politikou rybného hospodárstva Komisiou, možno ponechať v platnosti alebo prijať dodatočné vnútroštátne opatrenia prísne miestneho charakteru;

(26) keďže v prípadoch, kedy môže nastať potreba podrobných pravidiel o výkone tohto nariadenia, mali by sa tieto pravidlá prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 18 nariadenia (EHS) č. 3760/92 [9],

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Toto nariadenie, ktorým sa stanovujú technické opatrenia na zachovanie zdrojov rybolovu, sa vzťahuje na výlov a vykládku zdrojov rybolovu v morských vodách spadajúcich pod jurisdikciu a alebo zvrchované práva členských štátov nachádzajúcich sa v niektorej z oblastí uvedených v článku 2, okrem prípadov, kedy je to stanovené inak v článkoch 26 a 33.

HLAVA I

DEFINÍCIE

Článok 2

1. Pre potreby tohto nariadenia platia tieto definície morských vôd:

a) Región 1

Všetky vody ležiace na sever a západ od čiary začínajúcej v bode ležiacom na 48° severnej šírky a 18° západnej dĺžky, následne vedúcej severne k 60° severnej šírky, východne k 5° západnej dĺžky, severne k 60° 30' severnej šírky, východne k 4° západnej dĺžky, severne k 64° severnej šírky a následne východne k pobrežiu Nórska.

b) Región 2

Všetky vody ležiace severne od 48° severnej šírky, okrem vôd patriacich do Regiónu 1 a častí ICES IIIb, IIIc a IIId.

c) Región 3

Všetky vody zodpovedajúce podoblastiam ICES VIII a IX.

d) Región 4

Všetky vody zodpovedajúce podoblasti ICES X.

e) Región 5

Všetky vody v tej časti stredovýchodného Atlantiku, ktoré tvoria časti 34.1.1, 34.1.2 a 34.1.3 a podoblasť 34.2.0 rybárskej zóny oblasti CECAF.

f) Región 6

Všetky vody pri pobreží francúzskeho departmentu Guyana, ktoré spadajú pod jurisdikciu alebo zvrchované práva Francúzska.

g) Región 7

Všetky vody pri pobrežiach francúzskych departmentov Martinik a Guadelope, ktoré spadajú pod jurisdikciu alebo zvrchované práva Francúzska.

h) Región 8

Všetky vody pri pobreží francúzskeho departmentu Réunion, ktoré spadajú pod jurisdikciu alebo zvrchované práva Francúzska.

2. Zemepisné oblasti, ktoré sú v tomto nariadení označené písmenami "ICES" a "CECAF" sú oblasti definované Medzinárodnou radou pre výskum mora, respektívne Výborom pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku. Sú popísané v oznámeniach Komisie č. 85/C 335/02 [10] a č. 85/C 347/05 [11] a ich následných zmenách a doplneniach.

3. Regióny uvedené v odseku 1 možno, v súlade s postupom uvedeným v článku 48, rozdeliť na zemepisné oblasti, najmä na základe definícií uvedených v odseku 2.

4. Napriek odseku 2, pre potreby tohto nariadenia:

- je úžina Kattegat ohraničená zo severu čiarou vedúcou od majáku Skagen k majáku v Tistlarne a odtiaľ na najbližší bod na pobreží Švédska a z juhu čiarou vedúcou od Hasenore Head po Gniben Point, od Korshage po Spodsbjerg a od Gilbjerg Head po Kullen,

- je úžina Skagerrak ohraničená zo západu čiarou vedúcou od majáku v Hanstholme k majáku v Lindesnes a z juhu čiarou vedúcou od majáku Skagen k majáku v Tistlarne a odtiaľ na najbližší bod na pobreží Švédska,

- je súčasťou Severného mora podoblasť ICES IV, tá priľahlá časť časti ICES IIa, ktorá leží južne od 64° severnej šírky a tá časť časti ICES IIIa, na ktorú sa nevzťahuje definícia úžiny Skagerrak uvedená v druhej zarážke.

Článok 3

Pre potreby tohto nariadenia sa pod pojmom:

morské organizmy rozumejú všetky morské ryby, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov počas ich života v mori, kôrovce a mäkkýše a ich časti;

veľkosť ôk vlečnej siete rozumie veľkosť ôk akéhokoľvek koncového vaku vlečnej siete alebo rozširujúcej siete nachádzajúcej sa na palube rybárskej lode, pripevnenej alebo vhodnej na pripevnenie k akejkoľvek vlečnej sieti. Veľkosť ôk sa určuje postupmi uvedenými v nariadení (EHS) č. 2108/84 [12]. Táto definícia veľkosti ôk sa nevzťahuje na veľkosť ôk sieťoviny so štvorcovými okami;

siete z viacerých povrazov rozumie sieťovina zostrojená z dvoch alebo viacerých povrazov, ak je dané povrazy možné medzi uzlami od seba oddeliť bez toho, aby sa tým poškodila štruktúra daného povrazu;

siete so štvorcovými okami rozumie taká konštrukcia sieťoviny, pri ktorej je jedna z dvoch sád rovnobežných povrazov vytvorených pripevnením na tyče siete umiestnená rovnobežne a druhá v pravom uhle k dĺžkovej osi siete;

veľkosť ôk panelu alebo okna so štvorcovými okami rozumie najväčšia stanoviteľná veľkosť oka takéhoto panelu alebo okna vloženého do vlečnej siete. Veľkosť oka sa určí postupmi uvedenými v nariadení (EHS) č. 2108/84;

siete bez uzlov rozumie sieťovina zložená z ôk zo štyroch strán približne rovnakej dĺžky, pri ktorých sú rohy ôk tvorené pretkaním povrazov dvoch priľahlých strán oka;

dnové stojace žiabrové siete alebo tenatové splietané siete rozumie pevná výstroj tvorená jediným kusom siete, pripevnená, alebo schopná pripevnenia akýmikoľvek prostriedkami k morskému dnu;

plotiace siete rozumie akákoľvek pevná výstroj tvorená dvoma alebo viacerými kusmi sietí, ktoré sú spoločne rovnobežne zavesené na jednom nosnom povraze, pripevnená alebo schopná pripevnenia akýmikoľvek prostriedkami k morskému dnu;

HLAVA II

SIETE A PODMIENKY ICH POUŽÍVANIA

KAPITOLA I

USTANOVENIA O VLEČNÝCH SIETIACH

Článok 4

1. Pre každý z regiónov alebo zemepisných oblastí uvedených v prílohách I až V a, ak je to vhodné, v závislosti od príslušného časového obdobia, sú v príslušnej prílohe definované cieľové druhy pre každé rozpätie veľkostí ôk sietí.

2. V každom z regiónov alebo zemepisných oblastí uvedených v prílohách I až V sa počas akejkoľvek rybárskej výpravy zakazuje používanie alebo držanie na palube vlečných sietí s veľkosťami ôk inými, než sú veľkosti uvedené v príslušnej prílohe.

3. a) Pre každý z regiónov alebo zemepisných oblastí uvedených v prílohách VIII a IX a, ak je to vhodné, v závislosti na príslušnom časovom období, sa počas akejkoľvek rybárskej výpravy zakazuje používanie alebo držanie na palube akýchkoľvek vlečných sietí, zvislých záťahových dánskych sietí alebo podobných vlečných sietí, pokiaľ veľkosti ôk výstroje držanej na palube nezodpovedá podmienkam stanoveným v príslušnej prílohe.

b) Plavidlá spoločenstva však môžu v rybolovných vodách spoločenstva a počas akejkoľvek rybárskej výpravy držať na palube také siete s veľkosťou ôk menej než 120 milimetrov, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v prílohách VIII a IX, za predpokladu, že:

- zodpovedná osoba môže predložiť povolenie loviť na danej výprave mimo vôd spoločenstva a

- všetky siete s veľkosťami ôk, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v prílohách VIII a IX, sú počas plavby cez vody spoločenstva zviazané a uskladnené v súlade s ustanoveniami článku 20 (1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

4. Úlovky ponechané na palube a vylovené v každom z regiónov alebo zemepisných oblastí uvedených v prílohách I až V, X a XI nemožno vyložiť, pokiaľ ich percentuálne zloženie nespĺňa podmienky stanovené v príslušnej prílohe.

5. Percentuálny pomer cieľového druhu a ostatných druhov sa získava sčítaním všetkých množstiev ponechaných na palube alebo preložených pre cieľový druh a ostatné druhy tak, ako je to stanovené v prílohách I až V.

Článok 5

1. Percentuálne pomery uvedené v prílohách I až V, X a XI sa počítajú ako pomer k živej hmotnosti všetkých morských organizmov na palube po vytriedení alebo pri vykládke.

2. Ak sa však počítajú percentuálne pomery uvedené v odseku 1 pre akékoľvek rybárske plavidlo, z ktorého boli prekladané akékoľvek množstvá morských organizmov, berie sa zreteľ i na tieto množstvá.

3. Velitelia rybárskych plavidiel, ktorí nevedú lodný denník v súlade s ustanoveniami článku 6 nariadenia (EHS) č. 2847/93, nesmú prekladať morské organizmy na akékoľvek iné plavidlo alebo prijímať prekládky morských organizmov z akéhokoľvek iného plavidla.

4. Percentuálne pomery uvedené v odseku 1 možno počítať na základe jednej alebo viacerých reprezentatívnych vzoriek.

5. Napriek odseku 1 možno v prípade úlovkov rýb čeľade Ammodytidae (Piesočníc) ponechaných na palube a chytených sieťami s rozmermi ôk menšími než 16 milimetrov vypočítať príslušný percentuálny pomer ešte pred vytriedením.

6. Pre potreby tohto článku sa hmotnosť celého Nórskeho homára získa vynásobením hmotnosti jeho chvostu troma.

Článok 6

1. a) Zakazuje sa držanie na palube alebo používanie akejkoľvek dnovej vlečnej siete, zvislej záťahovej dánskej siete alebo podobnej vlečnej siete s viac než 100 okami po ktoromkoľvek obvode koncového vaku vlečnej siete, nerátajúc oká na spojoch a okrajoch tkanín. Toto ustanovenie sa vzťahuje na dnové vlečné siete, zvislé záťahové dánske siete alebo podobné vlečné siete, ktorých veľkosť ôk sa nachádza v rozmedzí 90 až 119 milimetrov.

b) Prvý pododsek sa nevzťahuje na trámové vlečné siete.

2. Pri ktoromkoľvek samostatnom koncovom vaku vlečnej siete sa počet ôk po akomkoľvek obvode daného vaku vlečnej siete nesmie smerom od predného konca k zadnému koncu zvyšovať. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky vlečné siete, ktorých veľkosť ôk sa rovná alebo je väčšia ako 55 milimetrov.

3. Počet ôk, okrem ôk na okrajoch tkaniny, nesmie byť v akomkoľvek bode po akomkoľvek obvode akejkoľvek rozširovacej alebo predlžovacej siete menší, než najvyšší počet ôk po obvode predného konca samotného koncového vaku vlečnej siete, nerátajúc oká na okrajoch tkaniny. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky vlečné siete, ktorých veľkosť ôk sa rovná alebo je väčšia ako 55 milimetrov.

Článok 7

1. a) Panely so štvorcovými okami s rozmermi ôk najmenej 80 milimetrov možno vkladať do akýchkoľvek vlečných sietí.

b) Alternatívne možno akúkoľvek dnovú vlečnú sieť, zvislú záťahovú dánsku sieť alebo podobnú vlečnú sieť, ktorej veľkosť ôk sa rovná alebo je väčšia ako 100 milimetrov, vybaviť panelmi povolenými v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 1866/86 z 12. júna 1986, ktorým sa ustanovujú niektoré technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu vo vodách Baltického mora, Veľkého a Malého Beltu a Oresundu [13].

2. Akýkoľvek panel so štvorcovými okami:

a) musí byť umiestnený vo vrchnej polovici alebo vrchnej vrstve siete pred akoukoľvek rozširujúcou sieťou alebo v ktoromkoľvek bode medzi prednou časťou rozširujúcej siete a zadnou časťou koncového vaku vlečnej siete;

b) nesmie byť akýmkoľvek spôsobom prekrytý vnútornými ani vonkajšími prídavnými zariadeniami;

c) musí mať dĺžku aspoň tri metre, okrem prípadov, kedy je súčasťou sietí vlečených plavidlami s výkonom menším než 112 kilowattov, keď musí mať dĺžku aspoň dva metre;

d) musí byť zostrojený zo sieťoviny bez uzlov alebo sieťoviny s nešmykľavými uzlami a musí byť vsunutý takým spôsobom, aby oká boli pri lovení vždy úplne otvorené;

e) musí byť zostrojený tak, aby sa počet ôk v predchádzajúcom rade ôk panelu rovnal alebo bol väčší ako počet ôk v nasledujúcom rade ôk panelu.

3. Ak sa panel so štvorcovými okami vkladá do tej časti akejkoľvek siete, ktorá nie je kužeľovito skosená, medzi každou stranou panela a priľahlými okrajmi tkaniny siete sa môže nachádzať najviac päť otvorených kosoštvorcových ôk.

Ak sa panel so štvorcovými okami úplne alebo čiastočne vkladá do tej časti akejkoľvek siete, ktorá je kužeľovito skosená, medzi zadným radom ôk panela so štvorcovými okami a priľahlými okrajmi tkaniny siete sa môže nachádzať najviac päť otvorených kosoštvorcových ôk.

4. Napriek odsekom 1a) a 2a) musí byť akákoľvek dnová vlečná sieť, zvislá záťahová dánska sieť alebo podobná vlečná sieť, ktorej veľkosť ôk sa nachádza v rozmedzí od 70 do 79 milimetrov, vybavená panelom so štvorcovými okami umiestneným pred koncovým vakom vlečnej siete, s veľkosťou ôk rovnajúcou sa alebo väčším než 80 milimetrov.

5. Napriek odseku 1a) sa zakazuje držanie na palube akéhokoľvek množstva kôrovcov rodu Pandalus chyteného akoukoľvek dnovou vlečnou sieťou s veľkosťou ôk v rozmedzí od 32 do 54 milimetrov, pokiaľ daná sieť nie je vybavená panelom alebo oknom so štvorcovými okami, ktorých veľkosť sa rovná alebo je väčšia než 70 milimetrov.

6. Podmienky odsekov 4 a 5 platia iba v regiónoch 1 a 2.

7. Na merania veľkosti ôk akejkoľvek sieťoviny so štvorcovými okami vloženej do ktorejkoľvek časti akejkoľvek siete sa pri posudzovaní veľkosti ôk akejkoľvek vlečnej siete neberie zreteľ.

Článok 8

1. Zakazuje sa držanie na palube alebo používanie akýchkoľvek vlečných sietí zostrojených v oblasti koncového vaku úplne alebo čiastočne zo sieťovín zložených z jediného povrazu, ktorého hrúbka je viac než osem milimetrov.

2. Zakazuje sa držanie na palube alebo používanie akýchkoľvek vlečných sietí zostrojených v oblasti koncového vaku úplne alebo čiastočne zo sieťovín zložených z viacerých povrazov, pokiaľ nie sú tieto povrazy približne rovnakej hrúbky a pokiaľ súčet hrúbok týchto povrazov na ktorejkoľvek strane ktoréhokoľvek oka nepresahuje 12 milimetrov.

3. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na pelagické vlečné siete.

Článok 9

1. Zakazuje sa držanie na palube alebo používanie akýchkoľvek vlečných sietí zostrojených v oblasti koncového vaku úplne alebo čiastočne z akéhokoľvek druhu sieťovín vyrobených z ôk iných, ako sú štvorcové alebo kosoštvorcové.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na akékoľvek vlečné siete, ktorých koncový vak má veľkosť ôk rovnajúcu sa alebo menšiu ako 31 milimetrov.

Článok 10

Vakové siete s kovovým rámom Plávajúce bagre sú od ustanovení článku 4 oslobodené za predpokladu, že množstvá morských organizmov ponechané na palube a chytené týmito sieťami, iné než lastúrniky, nepresahujú 5 % celkovej hmotnosti morských organizmov na palube.

KAPITOLA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA PEVNEJ VÝSTROJE

Článok 11

1. V každom z regiónov alebo zemepisných oblastí uvedených v prílohách VI a VII a, podľa vhodnosti, v závislosti na príslušnom časovom období, sa zakazuje používanie alebo držanie na palube akýchkoľvek ku dnu pripevňovaných žiabrových sietí, tenatových splietaných sietí alebo plotiacich sietí, pokiaľ:

a) úlovok chytený danou sieťou a ponechaný na palube neobsahuje najmenej 70 % cieľového druhu; a

b) - v prípade ku dnu pripevňovaných žiabrových sietí a tenatových splietaných sietí, nezodpovedá ich veľkosť ôk jednej z kategórií stanovených v príslušnej prílohe,

- v prípade plotiacich sietí, nezodpovedá ich veľkosť ôk v tej časti siete, ktorá sa skladá z najmenších ôk, jednej z kategórií stanovených v príslušnej prílohe.

2. Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu možno získať zlúčením množstiev všetkých chytených cieľových druhov.

Článok 12

1. Percentuálny podiel uvedený v článku 11 (1) sa počíta ako podiel živej hmotnosti všetkých morských živočíchov na palube po vytriedení alebo pri vykládke.

2. Percentuálny podiel uvedený v odseku 1 možno vypočítať na základe jednej alebo viacerých reprezentatívnych vzoriek.

Článok 13

Články 11 a 12 sa nevzťahujú na úlovky lososovitých rýb, mihúľ alebo sliznatiek.

KAPITOLA III

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O SIETIACH A PODMIENKACH ICH POUŽÍVANIA

Článok 14

Triedenie sa vykonáva okamžite po odstránení úlovkov zo siete alebo sietí.

Článok 15

1. Množstvá chytených morských organizmov prekračujúce povolené percentuálne podiely uvedené v prílohách I až VII, X a XI sa vracajú do mora pred návratom do prístavu.

2. Percentuálne podiely cieľových druhov tak, ako sú uvedené v prílohách I až VII, X a XI, ponechané na palube, musia v ktorýkoľvek časový bod pred návratom do prístavu predstavovať aspoň polovicu minimálnych percentuálnych podielov cieľových druhov uvedených v daných prílohách.

3. Po uplynutí prvých 24 hodín každej rybárskej výpravy musí byť v čase každodenného vypĺňania lodného denníka podľa podmienok stanovených v článku 6 nariadenia (EHS) č. 2847/93 splnený minimálny percentuálny podiel cieľových druhov, tak, ako je uvedený v prílohách I až VII, X a XI.

Článok 16

Zakazuje sa používať akékoľvek zariadenie, ktorým by sa prekrývali, alebo v konečnom dôsledku inak zmenšovali oká v akejkoľvek časti rybárskej siete.

Toto ustanovenie nevylučuje používanie niektorých zariadení, ktorých zoznam a technické popisy sa vypracujú v súlade s postupom uvedeným v článku 48.

HLAVA III

MINIMÁLNA VEĽKOSŤ MORSKÝCH ORGANIZMOV

Článok 17

Morský organizmus nedosahuje povolenú veľkosť, ak je jeho veľkosť menšia ako minimálne veľkosti uvedené v prílohe XII týkajúce sa jednotlivých druhov a príslušných zemepisných oblastí.

Článok 18

1. Meranie veľkosti morských organizmov sa vykonáva v súlade s ustanoveniami stanovenými v prílohe XIII.

2. V prípade, že pre akýkoľvek morský organizmus je stanovená viac než jedna metóda merania, daný organizmus spĺňa požiadavku na minimálnu veľkosť, ak sa použitím ktorejkoľvek z daných metód dospeje k výsledkom, ktoré sa rovnajú alebo sú väčšie než zodpovedajúca minimálna veľkosť.

3. Homáre, langusty, lastúrniky a ulitníky patriace ku ktorémukoľvek druhu, pre ktorý je v prílohe XII stanovená minimálna veľkosť, možno držať na palube a vykladať iba vcelku.

4. a) Jedlé kraby možno držať na palube a vykladať iba vcelku.

b) Oddelené klepetá však môžu predstavovať 5 % hmotnosti celkového úlovku krabov alebo ich častí, ponechaného na palube alebo vyloženého.

Článok 19

1. Morské organizmy, ktoré nespĺňajú požiadavky na minimálnu veľkosť, sa nesmú ponechať na palube alebo preložiť, vyložiť, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať s cieľom predaja, ale musia sa okamžite vrátiť do mora.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na:

a) sardinky, ančovičky, slede, stavridy a makrely do limitu 10 % živej hmotnosti celkových úlovkov ponechaných na palube pre každý z týchto druhov. Percentuálny podiel sardiniek, ančovičiek, sleďov, stavríd alebo makriel sa počíta ako pomer k živej hmotnosti všetkých morských organizmov na palube po vytriedení alebo pri vykládke. Percentuálne pomery možno počítať na základe jednej alebo viacerých reprezentatívnych vzoriek. Limit 10 % nesmie byť prekročený počas prekládky, vykládky, prepravy, uskladnenia, vystavovania alebo predaja;

b) morské organizmy, iné než tie, ktoré sú definované v prílohách I až V ako cieľové druhy pre kategórie veľkosti ôk menších než 16 milimetrov alebo 16 až 31 milimetrov, ktoré boli chytené vlečenou výstrojou s veľkosťou ôk menšou ako 32 milimetrov, za predpokladu, že dané organizmy sa netriedia a nepredávajú, nevystavujú alebo neponúkajú s cieľom predaja pre ľudskú spotrebu.

3. Sardinky, ančovičky, slede, stavridy a makrely, ktoré boli chytené s cieľom použitia ako živá návnada, však možno ponechať na palube, za predpokladu, že na palube budú ponechané živé.

HLAVA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA O LOVE NIEKTORÝCH MORSKÝCH ORGANIZMOV

Článok 20

Obmedzenia lovu sleďov

1. Zakazuje sa držanie na palube sleďov chytených v zemepisných oblastiach a počas období uvedených nižšie:

a) od 1. januára do 30. apríla, v zemepisnej oblasti, ktorá sa nachádza na severovýchod od čiary medzi Mull of Kintyre a Corsewall Point;

b) od 1. júla do 31. októbra, v zemepisnej oblasti ohraničenej nasledujúcimi súradnicami:

- západné pobrežie Dánska na 55° 30' severnej šírky,

- 55° 30' severnej šírky, 7° 00 východnej dĺžky,

- 57° 00' severnej šírky, 7° 00 východnej dĺžky,

- západné pobrežie Dánska na 57° 00' severnej šírky;

c) od 15. augusta do 15. septembra, v zóne rozliehajúcej sa šesť až 12 míľ od východného pobrežia Spojeného kráľovstva, meranej od základných línií medzi 55° 30' severnej šírky a 55° 45' severnej šírky;

d) od 15. augusta do 30. septembra, v zemepisnej oblasti ohraničenej čiarou spájajúcou nasledujúce body:

- Butt of Lewis,

- mys Cape Wrath,

- 58° 55' severnej šírky, 5° 00' západnej dĺžky,

- 58° 55' severnej šírky, 7° 10' západnej dĺžky,

- 58° 20' severnej šírky, 8° 20' západnej dĺžky,

- 57° 40' severnej šírky, 8° 20' západnej dĺžky,

- západné pobrežie ostrova North Uist na 57° 40' severnej šírky, následne pozdĺž severného pobrežia daného ostrova až po 57° 40' 36" severnej šírky, 7° 20' 39" západnej dĺžky,

- 57° 50' 3" severnej šírky, 7° 8' 6" západnej dĺžky,

- severovýchodne pozdĺž západného pobrežia Lewis až po východzí bod (Butt of Lewis);

e) od 15. augusta do 30. septembra, v zóne rozliehajúcej sa šesť až 12 míľ od východného pobrežia Spojeného kráľovstva, meranej od základných línií medzi 54° 10' severnej šírky a 54° 45' severnej šírky;

f) od 21. septembra do 31. decembra, v tých častiach časti ICES VIIa, ktoré sú ohraničené nasledujúcimi súradnicami:

i) - východné pobrežie ostrova Isle of Man na 54° 20' severnej šírky,

- 54° 20' severnej šírky, 3° 40' západnej dĺžky,

- 53° 50' severnej šírky, 3° 50' západnej dĺžky,

- 53° 50' severnej šírky, 4° 50' západnej dĺžky,

- juhovýchodné pobrežie ostrova Isle of Man na 4° 50' západnej dĺžky,

a

ii) - východné pobrežie Severného Írska na 54° 15' severnej šírky,

- 54° 15' severnej šírky, 5° 15' západnej dĺžky,

- 53° 50' severnej šírky, 5° 50' západnej dĺžky,

- východné pobrežie Severného Írska na 53° 50' severnej šírky;

g) počas celého roka v časti ICES VIIa, v zemepisnej oblasti medzi západnými pobrežiami Škótka, Anglicka a Walesu a čiarou vzdialenou 12 míľ od základných línií daných pobreží, ohraničenou na juhu 53° 20' severnej šírky a na severozápade čiarou medzi Mull of Galloway (Škótsko) a Point of Ayre (Isle of Man);

h) počas celého roka v zátoke Logan Bay, definovanej ako vody ležiace východne od čiary medzi Mull of Logan na 54° 44' severnej šírky a 4° 59' západnej dĺžky a Laggantalluch Head na 54° 41' severnej šírky a 4° 58' západnej dĺžky;

i) v roku 1997 a následne každý tretí rok, od druhého piatku v januári, počas obdobia 16 za sebou nasledujúcich dní, v oblasti ohraničenej nasledujúcimi súradnicami:

- juhovýchodné pobrežie Severného Írska na 52° 00' severnej šírky,

- 52° 00' severnej šírky, 6° 00' západnej dĺžky,

- 52° 30' severnej šírky, 6° 00' západnej dĺžky,

- juhovýchodné pobrežie Severného Írska na 52° 30' severnej šírky;

j) v roku 1997 a následne každý tretí rok, od prvého piatku v novembri, počas obdobia 16 za sebou nasledujúcich dní, v oblasti ohraničenej nasledujúcimi súradnicami:

- južné pobrežie Severného Írska na 9° 00' západnej dĺžky,

- 51° 15' severnej šírky, 9° 00' západnej dĺžky,

- 51° 15' severnej šírky, 11° 00' západnej dĺžky,

- 52° 30' severnej šírky, 11° 00' západnej dĺžky,

- západné pobrežie Severného Írska na 52° 30' severnej šírky;

k) v roku 1998 a následne každý tretí rok, od prvého piatku v novembri, počas obdobia 16 za sebou nasledujúcich dní, v oblasti ohraničenej nasledujúcimi súradnicami:

- južné pobrežie Severného Írska na 9° 00' západnej dĺžky,

- 51° 15' severnej šírky, 9° 00' západnej dĺžky,

- 51° 15' severnej šírky, 7° 30' západnej dĺžky,

- južné pobrežie Severného Írska na 52° 00' severnej šírky.

2. Plavidlá si však môžu ponechať na palube sleďov z ktorýchkoľvek vyššie popísaných oblastí, za predpokladu, že ich množstvo neprekročí 5 % celkovej živej hmotnosti morských organizmov na palube, chytených v každej samostatnej oblasti počas jedného z uvedených období.

3. Napriek bodom f) ii) a h) odseku 1 si môžu plavidlá, ktorých dĺžka nepresahuje 12,2 metra, so základňou v prístavoch nachádzajúcich sa na východnom pobreží Írska a Severného Írska medzi 53° 00' severnej šírky a 55° 00' severnej šírky, ponechať na palube sleďov z oblastí uvedených v bodoch f) ii) a h) odseku 1. Jedinou povolenou metódou rybolovu je použitie unášaných sietí s veľkosťou ôk rovnajúcou sa alebo väčšou než 54 milimetrov.

Článok 21

Obmedzenia lovu šprot, slúžiace na ochranu sleďov

1. Zakazuje sa držanie na palube šprot chytených v zemepisných oblastiach a počas období uvedených nižšie:

a) od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra, v štatistickej oblasti ICES 39E8. Pre potreby tohto nariadenia sa pod touto oblasťou ICES rozumie oblasť ohraničená čiarou vedúcou východne od východného pobrežia Spojeného kráľovstva pozdĺž 55° 00' severnej šírky k bodu na 1° 00' západnej dĺžky, odtiaľ severne k bodu na 55° 30' severnej šírky a odtiaľ západne k pobrežiu Spojeného kráľovstva;

b) od 1. januára do 31. marca a od 1. októbra do 31. decembra, vo vnútorných vodách fjordu Moray Firth západne od 3° 30' západnej dĺžky a vo vnútorných vodách fjordu Firth of Forth západne od 3° 00' západnej dĺžky,

c) od 1. júla do 31. októbra, v zemepisnej oblasti ohraničenej nasledujúcimi súradnicami:

- západné pobrežie Dánska na 55° 30' severnej šírky,

- 55° 30' severnej šírky, 7° 00' východnej dĺžky,

- 57° 00' severnej šírky, 7° 00' východnej dĺžky,

- západné pobrežie Dánska na 57° 00' severnej šírky.

2. Plavidlá si však môžu ponechať na palube šproty z ktorýchkoľvek vyššie popísaných oblastí, za predpokladu, že ich množstvo neprekročí 5 % celkovej živej hmotnosti morských organizmov na palube, chytených v každej samostatnej oblasti počas jedného z uvedených období.

Článok 22

Obmedzenia lovu makriel

1. Zakazuje sa držanie na palube makriel chytených v zemepisnej oblasti ohraničenej nasledujúcimi súradnicami:

- bod na južnom pobreží Spojeného kráľovstva, ležiaci na 2° 00' západnej dĺžky,

- 49° 30' severnej šírky, 2° 00' západnej dĺžky,

- 49° 30' severnej šírky, 7° 00' západnej dĺžky,

- 52° 00' severnej šírky, 7° 00' západnej dĺžky,

- bod na západnom pobreží Spojeného kráľovstva, ležiaci na 52° 00' severnej šírky,

okrem prípadov, keď hmotnosť makriel nepresahuje 15 % živej hmotnosti celkového množstva makriel a ostatných morských organizmov na palube, chytených v tejto oblasti.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na:

a) plavidlá loviace výhradne so žiabrovými sieťami a/alebo ručnými šnúrami;

b) plavidlá loviace s dnovými vlečnými sieťami, zvislými záťahovými dánskymi sieťami alebo podobnými vlečnými sieťami, za predpokladu, že sa na ich palube nachádza minimálne 75 % živej hmotnosti morských organizmov, iných ako sú ančovičky, slede, stavridy, makrely, pelagické hlavonožce a sardinky, počítanej ako percentuálny pomer celkovej živej hmotnosti všetkých morských organizmov na palube;

c) plavidlá, ktoré nie sú vybavené na rybolov a na ktoré sa makrely prekladajú.

3. Okrem makriel, pre ktoré bola v súlade s postupom popísaným v nasledujúcich pododsekoch deklarovaná ich prítomnosť na palube pred vstupom do oblasti stanovenej v odseku 1, sa všetky makrely na palube považujú za makrely ulovené v danej oblasti.

Veliteľ plavidla, ktoré má v úmysle vstúpiť do danej oblasti s cieľom rybolovu a na palube ktorého sa nachádzajú makrely, oznámi kontrolným orgánom členského štátu, v ktorého zóne má v úmysle loviť ryby, odhadovaný čas a miesto príchodu do danej zóny najskôr 36 a najneskôr 24 hodín pred tým, než príslušné plavidlo vstúpi do danej oblasti.

Pri vstupe do oblasti oznámi kompetentnému kontrolnému orgánu množstvá makriel, ktoré sa nachádzajú na palube a sú zaznamenané v lodnom denníku. Veliteľ môže byť požiadaný o odovzdanie lodného denníka a úlovkov na palube s cieľom overenia v čase a na mieste, ktoré určí daný kompetentný kontrolný orgán. Nesmie to byť neskôr než šesť hodín po tom, čo kontrolnému orgánu bola doručená správa o množstvách makriel na palube a miesto overenia musí byť čo najbližšie bodu vstupu do danej oblasti.

Veliteľ plavidla, ktoré má v úmysle vstúpiť do danej oblasti s cieľom prijatia prekládky makriel, oznámi kontrolným orgánom členského štátu, v ktorého zóne sa prekládka uskutoční, odhadovaný čas a miesto prekládky najskôr 36 a najneskôr 24 hodín pred začatím prekládky. Okamžite po ukončení prekládky oznámi veliteľ kompetentnému kontrolnému orgánu množstvá makriel, ktoré boli na dané plavidlo preložené.

Kompetentné kontrolné orgány sú:

- pre Francúzsko:

Mimer, telex: Paris 25 08 23,

- pre Írsko:

Department of Marine, telex: Dublin, 91798 MRNE,

- pre Spojené kráľovstvo:

Ministry of Agriculture, Fisheries and Food, telex: London 21274.

Článok 23

Obmedzenia lovu ančovičiek

1. Zakazuje sa držanie na palube ančovičiek chytených pomocou pelagických vlečných sietí v časti ICES VIIIc, ako aj lov ančovičiek pomocou pelagických vlečných sietí v tejto časti.

2. V časti uvedenej v odseku 1 sa zakazuje súčasné držanie na palube pelagických vlečných sietí a vakových sietí.

Článok 24

Obmedzenia lovu tuniakov

1. Zakazuje sa držanie na palube akéhokoľvek množstva tuniakov skipjack, tuniakov zavalitých alebo tuniakov žltoplutvých, chytených pomocou vakových sietí vo vodách spadajúcich pod jurisdikciu a alebo zvrchované práva Portugalska v podoblasti ICES X, severne od 36° 30'severnej šírky alebo v oblastiach CECAF severne od 31° severnej šírky a východne od 17° 30' západnej dĺžky, ako aj lov uvedených druhov v týchto oblastiach pomocou vyššie uvedenej výstroje.

2. Zakazuje sa držanie na palube akéhokoľvek množstva tuniakov chytených pomocou unášaných sietí vo vodách spadajúcich pod jurisdikciu a alebo zvrchované práva Španielska alebo Portugalska v podoblastiach ICES VIII, IX a X, alebo v oblastiach CECAF v blízkosti Kanárskych ostrovov a Madeiry, ako aj lov uvedených druhov v týchto oblastiach pomocou vyššie uvedenej výstroje.

Článok 25

Obmedzenie lovu kreviet, slúžiace na ochranu platesovitých rýb

1. Zakazuje sa držanie na palube akéhokoľvek množstva garnátov a kreviet druhu Pandalus montagui chytených s dnovými vlečnými sieťami s akoukoľvek veľkosťou ôk v rozmedzí 16 a 31 milimetrov, pokiaľ príslušné plavidlo nemá na palube namontované funkčné zariadenie určené na oddeľovanie platesovitých rýb od garnátov a kreviet druhu Pandalus montagui po ulovení.

2. Na lov garnátov a kreviet druhu Pandalus montagui sa používa oddeľovacia vlečná sieť alebo sieť s triediacou mriežkou. Podrobné pravidlá pre implementáciu tohto odseku sa vypracujú v súlade s postupom stanoveným v článku 48.

3. Garnáty a krevety druhu Pandalus montagui však možno ponechať na palube rybárskych lodí, ktoré nespĺňajú ustanovenia stanovené v odsekoch 1 a 2 za predpokladu, že ich množstvo nepresahuje 5 % celkovej živej hmotnosti morských organizmov na palube.

Článok 26

Obmedzenia lovu lososa atlantického a pstruha morského

1. Lososy atlantické a pstruhy morské sa nesmú držať na palube alebo prekladať, vykladať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať s cieľom predaja, ale musia sa okamžite vrátiť do mora, ak boli ulovené:

- vo vodách nachádzajúcich sa mimo šesťmíľového pásma meraného od základnych línií členských štátov v regiónoch 1, 2, 3 a 4,

- derogovaním článku 2(1), mimo vôd spadajúcich pod jurisdikciu a alebo zvrchované práva členských štátov v regiónoch 1, 2, 3 a 4, okrem vôd spadajúcich pod jurisdikciu Grónska a Faerských ostrovov,

- akoukoľvek vlečnou sieťou.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na lososov atlantických a pstruhov morských ulovených v úžinách Skagerrak a Kattegat.

Článok 27

Obmedzenia lovu rýb druhu Trisopterus esmarkii, slúžiace na ochranu ostatných druhov sliznatiek

1. Zakazuje sa držanie na palube rýb druhu Trisopterus esmarkii chytených akoukoľvek vlečnou výstrojou v oblasti ohraničenej čiarou prechádzajúcou nasledujúcimi bodmi:

- 56° severnej šírky na východnom pobreží Spojeného kráľovstva až po 2° východnej dĺžky,

- následne severne na 58° severnej šírky, západne na 0° 30' západnej dĺžky, severne na 59° 15' severnej šírky, východne na 1° východnej dĺžky, severne na 60° severnej šírky, západne na 0° 00;

- odtiaľ severne na 60° 30' severnej šírky, západne na pobrežie Shetlandských ostrovov, potom západne od 60° severnej šírky na západnom pobreží Shetlandských ostrovov po 3° západnej dĺžky, južne na 58° 30' severnej šírky,

- a nakoniec západne k pobrežiu Spojeného kráľovstva.

2. Ryby druhu Trisopterus esmarkii z oblastí popísaných v odseku 1 chytené výstrojou uvedenou v odseku 1 však možno ponechať na palube plavidiel za predpokladu, že ich množstvo nepresahuje 5 % celkovej hmotnosti morských organizmov na palube chytených v danej oblasti danou výstrojou.

Článok 28

Obmedzenia lovu Merlúzy európskej

1. V zemepisných oblastiach a počas období uvedených nižšie sa zakazuje lov s akýmikoľvek vlečnými sieťami, zvislými záťahovými dánskymi sieťami alebo podobnými vlečnými sieťami:

a) od 1. septembra do 31. decembra, v zemepisnej oblasti ohraničenej čiarou spájajúcou nasledujúce súradnice:

- bod na severnom pobreží Španielska nazývaný Cabo Prior (43° 34' severnej šírky, 8° 19' západnej dĺžky),

- 43° 50' severnej šírky, 8° 19' západnej dĺžky,

- 43° 25' severnej šírky, 9° 12' západnej dĺžky,

- bod na západnom pobreží Španielska nazývaný Cabo Villano (43° 10' severnej šírky, 9° 12' západnej dĺžky);

b) od 1. októbra do 31. decembra, v zemepisnej oblasti ohraničenej čiarou spájajúcou nasledujúce súradnice:

- bod na západnom pobreží Španielska nazývaný Cabo Corrubedo (42° 35' severnej šírky, 9° 05 západnej dĺžky),

- 43° 25' severnej šírky, 9° 12' západnej dĺžky,

- 43° 00' severnej šírky, 9° 30' západnej dĺžky,

- bod na západnom pobreží Španielska na 43° 00' severnej šírky;

c) od 1. decembra do posledného februárového dňa nasledujúceho roka, v zemepisnej oblasti ohraničenej čiarou spájajúcou nasledujúce súradnice:

- bod na západnom pobreží Portugalska na 37° 50' severnej šírky,

- 37° 50' severnej šírky, 9° 08' západnej dĺžky,

- 37° 00' severnej šírky, 9° 07' západnej dĺžky,

- bod na západnom pobreží Portugalska na 37° 00' severnej šírky.

2. V zónach a počas období uvedených v odseku 1 sa zakazuje držanie na palube akýchkoľvek vlečných sietí, zvislých záťahových dánskych sietí alebo podobných vlečných sietí, pokiaľ nie sú zviazané a uskladnené v súlade s ustanoveniami článku 20(1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Článok 29

Obmedzenia lovu platesy obyčajnej

1. Plavidlám, ktorých celková dĺžka presahuje osem metrov sa zakazuje používanie akýchkoľvek hlbinných vlečných sietí, zvislých záťahových dánskych sietí alebo podobnej vlečnej výstroje v nasledujúcich zemepisných oblastiach:

a) oblasť do 12 míľ od pobrežia Francúzska, severne od 51° 00' severnej šírky, Belgicka a Holandska až do 53° 00' severnej šírky, meraná od základných línií;

b) oblasť ohraničená čiarou spájajúcou nasledujúce súradnice:

- bod na západnom pobreží Dánska na 57° 00' severnej šírky,

- 57° 00' severnej šírky, 7° 15' východnej dĺžky,

- 55° 00' severnej šírky, 7° 15' východnej dĺžky,

- 55° 00' severnej šírky, 7° 00' východnej dĺžky,

- 54° 30' severnej šírky, 7° 00' východnej dĺžky,

- 54° 30' severnej šírky, 7° 30' východnej dĺžky,

- 54° 00' severnej šírky, 7° 30' východnej dĺžky,

- 54° 00' severnej šírky, 6° 00' východnej dĺžky,

- 53° 50' severnej šírky, 6° 00' východnej dĺžky,

- 53° 50' severnej šírky, 5° 00' východnej dĺžky,

- 53° 30' severnej šírky, 5° 00' východnej dĺžky,

- 53° 30' severnej šírky, 4° 15' východnej dĺžky,

- 53° 00' severnej šírky, 4° 15' východnej dĺžky,

- bod na pobreží Holandska na 53° 00' severnej šírky;

c) oblasť do 12 míľ od západného pobrežia Dánska od 57° 00' severnej šírky smerom na sever až po maják Hirtshals Lighthouse, meraná od základných línií.

2. a) Plavidlá, pre ktoré bolo v súlade s článkom 7 (3) nariadenia (ES) č. 1627/94 vydané zvláštne rybárske povolenie, však majú povolené loviť v oblastiach uvedených v odseku 1 ryby pomocou trámových vlečných sietí. Zakazuje sa používanie akejkoľvek trámovej siete, ktorej dĺžka trámu alebo súhrnná dĺžka trámov, vypočítaná ako súčet dĺžok všetkých jednotlivých trámov, presahuje deväť metrov, alebo môže byť predĺžená na dĺžku presahujúcu deväť metrov, okrem prípadov, kedy sa loví výstrojou s veľkosťou ôk v rozmedzí od 16 do 31 milimetrov. Dĺžkou trámu sa rozumie vzdialenosť medzi jeho koncami, vrátane akýchkoľvek zariadení pripojených k trámu.

b) Napriek článku 1(2) nariadenia (ES) č. 1627/94 možno zvláštne rybárske povolenia na účely uvedené v bode a) vydávať aj pre plavidlá, ktorých celková dĺžka presahuje osem metrov.

c) Plavidlá, pre ktoré bolo vydané zvláštne rybárske povolenie, tak, ako je to uvedené v bodoch a) a b), musia spĺňať nasledujúce kritériá:

- musia byť začlenené do zoznamu, ktorý Komisii poskytne každý členský štát, pričom celkový výkon motorov plavidiel na každom zozname nesmie prekročiť celkový výkon motorov evidovaný pre každý členský štát k 1. januáru 1998,

- výkon ich motora nesmie nikdy prekročiť 221 kilowattov (kW) a v prípade plavidiel s motorom s odľahčeným výkonom nesmel byť pred odľahčením výkonu vyšší ako 300 kW.

d) Ktorékoľvek individuálne plavidlo uvedené na zozname možno nahradiť iným plavidlom alebo plavidlami za predpokladu, že:

- žiadnym takýmto nahradením sa pre daný členský štát nezvýši jeho celkový výkon motorov uvedený v prvej zarážke bodu c),

- výkon motora ktoréhokoľvek náhradného plavidla nikdy neprekročí 221 kilowattov (kW),

- motor ktoréhokoľvek náhradného plavidla nie je motorom s odľahčeným výkonom a

- celková dĺžka ktoréhokoľvek náhradného plavidla neprekročí 24 metrov.

e) Motor ktoréhokoľvek individuálneho plavidla začleneného do zoznamu ktoréhokoľvek členského štátu možno nahradiť za predpokladu, že:

- nahradením motora nikdy neprekročí výkon motora daného plavidla 221 kW,

- náhradný motor nie je motorom s odľahčeným výkonom a

- náhradný motor nemá taký výkon, v dôsledku ktorého by sa takýmto nahradením pre daný členský štát zvýšil jeho celkový výkon motorov uvedený v prvej zarážke bodu c).

f) Rybárskym plavidlám, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v tomto odseku, sa ich zvláštne rybárske povolenie odoberie.

3. Napriek odseku 2 a) majú plavidlá, ktorým bolo udelené zvláštne rybárske povolenie a ktorých primárnou činnosťou je lov garnátov, povolené používať trámové vlečné siete, ktorých súhrnná dĺžka trámov, vypočítaná ako súčet dĺžok všetkých jednotlivých trámov, presahuje deväť metrov, ak lovia s výstrojou s veľkosťou ôk v rozmedzí od 80 do 99 milimetrov za predpokladu, že im bolo za týmto účelom vydané doplnkové zvláštne rybárske povolenie. Takéto doplnkové zvláštne rybárske povolenie sa každoročne skúma.

Ktorékoľvek plavidlo alebo plavidlá, pre ktoré bolo vydané doplnkové zvláštne rybárske povolenie, možno nahradiť iným plavidlom za predpokladu, že:

- výtlak náhradného plavidla neprekračuje 70 GRT a jeho celková dĺžka nepresahuje 20 metrov, alebo

- výkon náhradného plavidla neprekračuje 180kW a jeho celková dĺžka nepresahuje 20 metrov.

Rybárskym plavidlám, ktoré prestanú spĺňať kritériá uvedené v tomto odseku, sa ich doplnkové zvláštne rybárske povolenie natrvalo odoberie.

4. a) Výnimkou z odseku 1:

- plavidlá, ktorých výkon motora nikdy neprekračuje 221 kW a v prípade motorov s odľahčeným výkonom neprekračoval pred odľahčením 300 kW, majú povolené loviť ryby v oblastiach uvedených v danom odseku pomocou dnových vlečných sietí s vodiacimi štítmi,

- párové plavidlá, ktorých kombinovaný výkon motorov nikdy neprekračuje 221 kW a v prípade motorov s odľahčeným výkonom neprekračoval pred odľahčením 300 kW, majú povolené loviť ryby v daných oblastiach pomocou párových dnových vlečných sietí.

b) Plavidlá, ktorých výkon motora prekračuje 221 kW, však majú povolené používať dnové vlečné siete s vodiacimi štítmi a párové plavidlá, ktorých kombinovaný výkon motorov prekračuje 221 kW, majú povolené používať párové dnové vlečné siete za predpokladu, že:

i) - úlovok rýb čeľade Ammodytidae (Piesočníc) a/alebo šprotovponechaný na palube a chytený v daných oblastiach dosahuje aspoň

- 90 % celkovej živej hmotnosti morských organizmov na palube chytených v daných oblastiach a množstvá platesy obyčajnej a/alebo morského jazyka ponechané na palube a chytené v daných oblastiach nepresahujú 2 % celkovej živej hmotnosti morských organizmov na palube chytených v daných oblastiach;

alebo

ii) - použitá veľkosť ôk je aspoň 100 milimetrov a

- množstvá platesy obyčajnej a/alebo morského jazyka ponechané na palube a chytené v daných oblastiach nepresahujú 5 % celkovej hmotnosti morských organizmov na palube chytených v daných oblastiach;

alebo

iii) - použitá veľkosť ôk je aspoň 80 milimetrov a

- použitie takejto veľkosti ôk je obmedzené na pásmo do 12 míľ od pobrežia Francúzska, severne od 51° 00' severnej šírky, a

- množstvá platesy obyčajnej a morského jazyka ponechané na palube a chytené v daných oblastiach nepresahujú 5 % celkovej živej hmotnosti morských organizmov na palube chytených v daných oblastiach.

5. V oblastiach, v ktorých je zakázané používať trámové vlečné siete, vlečné siete s vodiacimi štítmi alebo párové dnové vlečné siete, sa zakazuje držanie na palube týchto sietí, pokiaľ nie sú zviazané a uskladnené v súlade s ustanoveniami článku 20(1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

6. Podrobné pravidlá pre implementáciu tohto článku sa vypracujú v súlade s postupom stanoveným v článku 48.

HLAVA V

OBMEDZENIA NIEKTORÝCH DRUHOV RYBOLOVU A PRIDRUŽENÝCH ČINNOSTÍ

Článok 30

Obmedzenia používania dnovej vlečnej výstroje

1. Zakazuje sa, aby plavidlá mali na palube alebo používali akúkoľvek trámovú sieť, ktorej dĺžka trámu presahuje 24 metrov alebo akékoľvek trámové siete, ktorých súhrnná dĺžka trámov vypočítaná ako súčet dĺžok všetkých jednotlivých trámov presahuje 24 metrov alebo môže byť predĺžená na dĺžku presahujúcu 24 metrov. Dĺžkou trámu sa rozumie vzdialenosť medzi jeho koncami vrátane akýchkoľvek zariadení pripojených k trámu.

2. Zakazuje sa, aby plavidlá v nižšie uvedených zemepisných oblastiach používali akúkoľvek trámovú sieť, ktorej veľkosť ôk sa nachádza v rozmedzí od 32 do 99 milimetrov:

a) Severné more, severne od čiary prechádzajúcou nasledujúcimi bodmi:

- bod na východnom pobreží Spojeného kráľovstva, ležiaci na 55° severnej šírky,

- následne východne na 55° severnej šírky, 5° východnej dĺžky,

- následne severne na 56° severnej šírky,

- a nakoniec východne k bodu na západnom pobreží Dánska na 56° severnej šírky;

b) časť ICES Vb, podoblasť ICES VI severne od 56° severnej šírky a podoblasť ICES XII severne od 56° severnej šírky.

V oblastiach uvedených v bodoch a) a b) sa zakazuje držať na palube akúkoľvek trámovú sieť, ktorej veľkosť ôk sa nachádza v rozmedzí od 32 do 99 milimetrov, pokiaľ takáto sieť nie je zviazaná a uskladnená v súlade s ustanoveniami článku 20 (1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

3. V zemepisnej oblasti uvedenej v odseku 2a) sa zakazuje, aby plavidlá používali akékoľvek dnové vlečné siete s vodiacimi štítmi, párové dnové vlečné siete alebo zvislé záťahové dánske siete, ktorých veľkosť ôk sa nachádza v rozmedzí od 80 do 99 milimetrov. V danej oblasti sa tiež zakazuje držať na palube akékoľvek dnové vlečné siete s vodiacimi štítmi, párové dnové vlečné siete alebo zvislé záťahové dánske siete, ktorých veľkosť ôk sa nachádza v rozmedzí od 80 do 99 milimetrov, pokiaľ takéto siete nie sú zviazané a uskladnené v súlade s ustanoveniami článku 20(1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Článok 31

Nekonvenčné metódy rybolovu

1. Zakazuje sa lov morských organizmov metódami, ktorých súčasťou je použitie výbušnín, jedovatých alebo omamných látok alebo elektrického prúdu.

2. Zakazuje sa predaj, vystavovanie alebo ponúkanie s cieľom predaja morských organizmov, chytených akoukoľvek metódou, ktorej súčasťou je použitie striel akéhokoľvek druhu.

Článok 32

Obmedzenia používania automatických triediacich zariadení

1. Zakazuje sa držať na palube rybárskeho plavidla alebo používať zariadenie, ktoré je schopné automaticky triediť sleďov, makrely alebo stavridy na základe veľkosti alebo pohlavia.

2. Držanie na palube a používanie takéhoto zariadenia však možno povoliť za predpokladu, že:

a) na palube plavidla sa súčasne nedrží alebo nepoužíva buď vlečná výstroj s veľkosťou ôk menšou než 70 milimetrov alebo jedna alebo viacero vakových sietí alebo podobná rybárska výstroj;

alebo

b) i) celý úlovok, ktorý možno v súlade so zákonom ponechať na palube, sa uskladní zmrazený, vytriedené ryby sa zmrazia okamžite po vytriedení a žiadne vytriedené ryby, okrem prípadov, kedy to požaduje článok 19, sa nevrátia do mora;

a

ii) dané zariadenie je namontované takým spôsobom a nachádza sa na plavidle na takom mieste, ktoré zabezpečuje okamžité zmrazenie a neumožňuje vracanie morských organizmov do mora.

3. Ktorékoľvek plavidlo, ktoré má povolenie loviť ryby v Baltickom mori, Veľkom a Malom Belte a Oresunde, môže držať na palube automatické triediace zariadenie v úžine Kattegat za predpokladu, že pre neho bolo za týmto účelom vydané zvláštne rybárske povolenie.

Zvláštne rybárske povolenie musí uvádzať druhy, oblasti, časové obdobia a akékoľvek iné požadované podmienky týkajúce sa používania automatického triediaceho zariadenia a jeho držania na palube.

Článok 33

Obmedzenia používania vakových sietí

1. Zakazuje sa akékoľvek obkľučovanie akýchkoľvek kŕdľov alebo skupín morských cicavcov vakovými sieťami.

2. Napriek článku 1 sa odsek 1 vzťahuje vo všetkých vodách na všetky plavidlá plávajúce pod vlajkou ktoréhokoľvek členského štátu alebo registrované v ktoromkoľvek členskom štáte.

Článok 34

Obmedzenia činností rybolovu v 12-míľovej zóne okolo Spojeného kráľovstva a Írska

1. Plavidlám sa zakazuje používať akékoľvek trámové vlečné siete v oblastiach do 12 míľ od pobrežia Spojeného kráľovstva a Írska meraných od základných línií, od ktorých sa merajú výsostné vody.

2. Plavidlá spadajúce do ktorejkoľvek z nasledujúcich kategórií však majú rybolov pomocou trámových vlečných sietí v oblastiach uvedených v odseku 1 povolený:

a) akékoľvek plavidlo, ktoré nastúpilo do služby pred 1. januárom 1987 a ktorého výkon motora nepresahuje 221 kW, a ktorého výkon motora v prípade motorov s odľahčeným výkonom nepresahoval pred odľahčením výkonu 300 kW;

b) akékoľvek plavidlo, ktoré nastúpilo do služby pred 31. decembrom 1986, ktorého motor nie je motorom s odľahčeným výkonom, ktorého výkon motora nepresahuje 221 kW a ktorého celková dĺžka nepresahuje 24 metrov;

c) akékoľvek plavidlo, ktorého motor sa vymenil po 31. decembri 1986 za motor, ktorý nie je motorom s odľahčeným výkonom a ktorého výkon motora nepresahuje 221 kW.

3. Napriek odseku 2 sa zakazuje používanie akejkoľvek trámovej siete, ktorej dĺžka trámu presahuje deväť metrov alebo akýchkoľvek trámových sietí, ktorých súhrnná dĺžka trámov vypočítaná ako súčet dĺžok všetkých jednotlivých trámov presahuje deväť metrov, alebo môže byť predĺžená na dĺžku presahujúcu deväť metrov, okrem prípadov, kedy sa loví výstrojou s veľkosťou ôk v rozmedzí od 16 do 31 milimetrov. Dĺžkou trámu sa rozumie vzdialenosť medzi jeho koncami vrátane akýchkoľvek zariadení pripojených k trámu.

4. Rybárske plavidlá, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v odsekoch 2 a 3, nesmú vykonávať rybolovné činnosti uvedené v týchto odsekoch.

5. Plavidlá, ktoré nesmú používať trámové vlečné siete, nesmú v oblastiach uvedených v tomto článku takéto siete držať na palube, pokiaľ nie sú zviazané a uskladnené v súlade s ustanoveniami článku 20(1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

6. Podrobné pravidlá pre implementáciu tohto článku sa vypracujú v súlade s postupom stanoveným v článku 48.

HLAVA VI

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ÚŽINY SKAGERRAK A KATTEGAT

Článok 35

Napriek článku 19(1) možno morské organizmy chytené v úžinách Skagerrak a Kattegat, ktoré nespĺňajú požiadavky na minimálnu veľkosť, ponechať na palube alebo preložiť, vyložiť, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať s cieľom predaja, ak ich množstvo predstavuje maximálne 10 % živej hmotnosti celkových úlovkov ponechaných na palube.

Článok 36

Lososy atlantické a pstruhy morské sa nesmú držať na palube alebo prekladať, vykladať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať s cieľom predaja, ale musia sa okamžite vrátiť do mora, ak boli ulovené v ktorejkoľvek časti úžin Skagerrak a Kattegat, nachádzajúcej sa mimo štvormíľového pásma, meraného od základných línií členských štátov.

Článok 37

1. V úžinách Skagerrak a Kattegat sa od 1. júla do 15. septembra zakazuje používať vo vodách nachádzajúcich sa do troch míľ od základných línií používať vlečné siete s veľkosťou ôk menšou než 32 milimetrov.

2. Ak sa však vo vodách a počas obdobia uvedeného v odseku 1 vlečnými sieťami lovia:

- hlbinné krevety (Pandalus borealis), možno použiť siete s minimálnou veľkosťou ôk 30 milimetrov,

- ryby druhu Zoarces viviparus, čeľade Gobiidae alebo rodu Cottus, ktoré budú použité ako návnada, možno použiť siete s akoukoľvek veľkosťou ôk.

Článok 38

Zakazuje sa držať na palube akékoľvek množstvo sleďov, makriel alebo šprot, chytených vlečnými sieťami alebo vakovými sieťami v úžine Skagerrak medzi sobotňajšou polnocou a nedeľňajšou polnocou a v úžine Kattegat medzi piatkovou a nedeľňajšou polnocou.

Článok 39

V úžine Kattegat sa zakazuje používanie akýchkoľvek trámových vlečných sietí.

Článok 40

Počas období a v oblastiach uvedených v článkoch 37, 38 a 39 tohto nariadenia sa v prípadoch, kedy je používanie vlečných sietí alebo trámových vlečných sietí zakázané, zakazuje držanie takýchto sietí na palube, pokiaľ nie sú zviazané a uskladnené v súlade s ustanoveniami článku 20(1) nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Článok 41

Napriek článku 31 možno v úžinách Skagerrak a Kattegat na lov tuniakov a Žraloka ozrutného (Cetorhinus maximus) používať elektrické alebo harpúnové pištole.

HLAVA VII

TECHNICKÉ USTANOVENIA

Článok 42

Operácie spracovania

1. Zakazuje sa vykonávanie akéhokoľvek fyzického alebo chemického spracovania rýb s cieľom výroby rybacieho mäsa, rybacieho oleja alebo podobných výrobkov na palube akéhokoľvek plavidla, alebo prekládka úlovkov rýb za týmito účelmi. Tento zákaz sa nevzťahuje na spracovanie alebo prekládku vnútorností.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na výrobu surimi a rybej múčky na palube akéhokoľvek plavidla.

Článok 43

Vedecký výskum

1. Toto nariadenie sa nevzťahuje na činnosti rybolovu vykonávané výhradne pre potreby vedeckých skúmaní, s povolením a na základe právomoci príslušného členského štátu alebo členských štátov, o ktorých bola Komisia a členský štát alebo členské štáty, vo vodách ktorých sa výskum vykonáva, vopred informované.

2. Morské organizmy chytené pre potreby uvedené v odseku 1 možno predávať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať s cieľom predaja za predpokladu, že:

- spĺňajú normy uvedené v prílohe XII k tomuto nariadeniu a odbytové normy prijaté podľa článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3759/92 zo 17. decembra 1992 o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a chovu vodných živočíchov, alebo [14]

- sa predávajú priamo a za iným účelom, než je ľudská spotreba.

Článok 44

Umelé nasadzovanie morských organizmov alebo ich premiestňovanie

1. Toto nariadenie sa nevzťahuje na činnosti rybolovu vykonávané výhradne pre potreby umelého nasadzovania morských organizmov alebo ich premiestňovania s povolením a na základe právomoci príslušného členského štátu alebo členských štátov. Ak sa umelé nasadzovanie morských organizmov alebo ich premiestňovanie vykonáva vo vodách iného členského štátu alebo členských štátov, Komisia a všetky členské štáty o tom musia byť informované vopred.

2. Morské organizmy chytené pre potreby uvedené v odseku 1, ktoré boli následne živé vrátené do mora, možno predávať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať s cieľom predaja za predpokladu, že boli dodržané odbytové normy prijaté podľa článku 2 nariadenia Rady (EHS) č. 3759/92.

HLAVA VIII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 45

1. Ak si zachovanie zásob morských organizmov vyžaduje okamžité konanie, Komisia môže, navyše k tomuto nariadeniu alebo jeho derogovaním, prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 48 akékoľvek potrebné opatrenia.

2. Ak je zachovanie niektorého z druhov morských organizmov alebo lovísk rýb vážne ohrozené a ak by akýkoľvek odklad spôsobil poškodenie, ktoré by sa ťažko odstraňovalo, môže ktorýkoľvek členský štát prijať pre vody spadajúce pod jeho jurisdikciu vhodné nediskriminačné opatrenia na ich zachovanie.

3. Opatrenia uvedené v odseku 2 sa spolu s vysvetľujúcim memorandom oznámia Komisii a ostatným členským štátom okamžite po tom, ako sa príjmu.

Komisia do 10 dní od doručenia takéhoto oznámenia takéto opatrenia potvrdí, alebo si vyžiada ich zrušenie alebo zmeny a doplnenia. Rozhodnutie Komisie sa okamžite oznámi členským štátom.

Členské štáty môžu postúpiť rozhodnutie Komisie Rade do 10 dní od doručenia tohto oznamu.

Rada konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny môže do jedného mesiaca prijať odlišné rozhodnutie.

Článok 46

1. Členské štáty môžu prijímať opatrenia na zachovanie a riadenie zásob morských organizmov:

a) v prípade miestnych zásob morských organizmov, ktoré sú dôležité výhradne z hľadiska záujmu rybárov príslušného členského štátu; alebo

b) v podobe podmienok alebo podrobných dohodnutí na obmedzenie lovu technickými opatreniami:

i) dopĺňajúcich tie, ktoré stanovuje legislatíva spoločenstva o rybnom hospodárstve; alebo

ii) sprísňujúcich minimálne požiadavky stanovené v uvedenej legislatíve;

za predpokladu, že takéto opatrenia sa vzťahujú výhradne na rybárov príslušného členského štátu a sú v súlade so zákonmi spoločenstva a spoločnou politikou rybného hospodárstva.

2. Komisia musí byť informovaná o plánoch zaviesť alebo zmeniť a doplniť vnútroštátne technické opatrenia dostatočne včas, aby mala možnosť predložiť svoje pripomienky.

Ak Komisia o to požiada do jedného mesiaca od takéhoto oznámenia, príslušný členský štát pozastaví nadobudnutie účinnosti plánovaných opatrení, pokiaľ od dátumu uvedeného oznámenia neuplynú tri mesiace, aby Komisia počas tohto obdobia mohla rozhodnúť, či príslušné opatrenia spĺňajú podmienky ustanovení odseku 1.

Ak Komisia rozhodnutím, ktoré oznámi všetkým členským štátom, usúdi, že ktorékoľvek plánované opatrenie nespĺňa podmienky ustanovenia odseku 1, príslušný členský štát ho nesmie uviesť do platnosti bez toho, aby ho zodpovedajúco zmenil a doplnil.

Príslušný členský štát po prijatí akýchkoľvek potrebných zmien a doplnení okamžite oznámi ostatným členským štátom a Komisii opatrenia ktoré prijal.

3. Členské štáty poskytujú na požiadanie Komisii všetky podrobnosti potrebné na posúdenie toho, či ich vnútroštátne technické opatrenia spĺňajú podmienky ustanovení odseku 1.

4. Z iniciatívy Komisie alebo na požiadanie ktoréhokoľvek členského štátu sa otázka, či ktorékoľvek vnútroštátne technické opatrenie uplatňované ktorýmkoľvek členským štátom spĺňa podmienky ustanovení odseku 1 tohto článku, môže stať predmetom rozhodnutia prijatého v súlade s postupom uvedeným v článku 48. Ak sa takéto rozhodnutie príjme, uplatní sa tretí a štvrtý pododsek odseku 2.

5. Opatrenia týkajúce sa rybolovu z brehu oznamuje príslušný členský štát Komisii iba pre informačné účely.

Článok 47

1. Najneskôr do jedného roka po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia rozhodne Rada na návrh Komisie o ustanovení pravidiel týkajúcich sa používania kombinácií rôznych veľkostí ôk, ktoré sa budú uplatňovať od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Najneskôr do troch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia rozhodne Rada na návrh Komisie o zmenách a doplneniach podmienok stanovených v prílohách I až XI, ktoré sa začnú uplatňovať najneskôr do jedného roka od uvedeného rozhodnutia.

2. Členské štáty dávajú počas rokov 1998, 1999 a 2000 pri žiadostiach o financovanie pokusných projektov Komisiou prednosť pokusným projektom, ktoré sa zaoberajú využívaním panelov so štvorcovými okami alebo inými zariadeniami, ktoré zvyšujú selekčnú schopnosť vlečnej výstroje. Komisia dáva pri posudzovaní financovania pokusných projektov prednosť takýmto projektom.

Komisia oznámi výsledky daných pokusných projektov Rade najneskôr do štyroch rokov od dátumu prijatia tohto nariadenia a súčasne odovzdá Rade vhodné návrhy.

Rada o týchto návrhoch rozhodne najneskôr do jedného roka od dátumu ich odovzdania.

Článok 48

Podrobné pravidlá pre implementáciu tohto nariadenia sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 18 nariadenia (EHS) č. 3760/92. Súčasťou týchto pravidiel môžu byť, okrem iného:

- technické pravidlá na určovanie hrúbky povrazov,

- technické pravidlá na určovanie veľkosti ôk,

- pravidlá na odoberanie vzoriek,

- zoznamy a technické popisy zariadení, ktoré možno pripájať k sieťam,

- technické pravidlá na meranie výkonu motorov,

- technické pravidlá týkajúce sa sieťoviny so štvorcovými okami,

- technické pravidlá týkajúce sa sieťovín,

- zmeny a doplnenia pravidiel týkajúcich sa kombinácií rôznych veľkostí ôk.

Článok 49

Nasledujúce články nariadenia č. 894/97 a jeho prílohy sa od 1. januára 2000 zrušujú:

- Články 1 až 10,

- Články 12 až 17,

- Prílohy I až VII.

Odkazy na dané nariadenie sa interpretujú ako odkazy na toto nariadenie a čítajú sa podľa korelačnej tabuľky uvedenej v prílohe XV.

Vedecké názvy konkrétnych morských organizmov uvedených v tomto nariadení sú uvedené v prílohe XIV.

Článok 50

Toto nariadenia nadobúda účinnosť siedmy deň po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Uplatňuje sa od 1. januára 2000, okrem článku 32 (3) a článku 47, ktoré sa uplatňujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. marca 1998

Za Radu

predseda

Lord Simon of Highbury

[1] Ú. v. ES C 292, 4.10.1996, s. 1 aÚ. v. ES C 245 12.8.1997, s. 10.

[2] Ú. v. ES C 132, 28.4.1997, s. 235.

[3] Ú. v. ES C 30, 30.1.1997, s. 26.

[4] Ú. v. ES L 132, 23.5.1997, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[6] Ú. v. ES L 171, 6. 7. 1994, s. 7.

[7] Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3259/94 (Ú. v. ES L 339, 29.12.1994, s. 11).

[8] Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 686/97 (Ú. v. ES L 102, 19.4.1997, s. 1).

[9] Ú. v. ES L 389, 31.12.1992, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 1994.

[10] Ú. v. ES C 335, 24. 12. 1985, s. 2.

[11] Ú. v. ES C 347, 31. 12. 1985, s. 2.

[12] Ú. v. ES L 194, 24.7.1984, s. 22.

[13] Ú. v. ES L 162, 18.6.1986, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1821/96 (Ú. v. ES L 241, 21.9.1996, s. 8).

[14] Ú. v. ES L 388, 31.12.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 3318/94 (Ú. v. ES L 350, 31.12.1994, s. 15).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

VLEČNÝ VÝSTROJ: Regióny 1 a 2, okrem úžin Skagerrak a Kattegat

Rozmedzia veľkosti ôk, cieľové druhy a požadované percentuálne pomery úlovkuplatné pre používanie jednotlivých rozmedzí veľkosti ôk

Cieľový druh | Rozmedzie veľkosti ôk (milimetre) |

| | < 16 | 16 až 31 | 32 až 54 | 55 až 69 | 70 až 79 | 80 až 99 | ≥ 100 |

Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu |

95 | 90/60 [3] [5] | 60 | 30 | 90/60 [4] | 90 | 35 | 30 | 70 [6] | Žiadne |

čeľaď Ammodytidae (Piesočnice) [1] | x | x | | | x | | x | x | x | x |

čeľaď Ammodytidae (Piesočnice) [2] | | x | | | x | | x | x | x | x |

druh Trisopterus esmarkii (Nórska sliznatka slepá) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

rody Atherina a Osmerus (Aterínky a Korušky)) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Treska malá (Trisopterus minutus) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

druh Gadus argenteus | | | x | | | x | | x | x | x | x |

čeľaď Cepolidae (Stužkovce) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Šprota severná (Sprattus sprattus) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Sardela európska (Engraulis encrasicholus) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Treska poutassou (Micromesistius poutassou) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

čeľaď Argentinidae (Striebristky) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Sardinka európska (Sardina pilchardus) | | | x | | | x | | x | x | x | x |

Krevety, Garnáty (Pandalus montagui, Crangon spp., Palaemon spp.) | | | | x | x | x | | x | x | x | x |

Makrely (Scomber spp.) | Ø | | | | | x | x | x | x | x | x |

Stavridy (Trachurus spp.) | | | | | | x | | x | x | x | x |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | | | | | | x | | x | x | x | x |

Kalmáre čelade (Loliginidae, Ommastrephidae) | Ø | | | | | x | | x | x | x | x |

Rod (Belone spp.) (Ihlice) | Ø | | | | | x | | x | x | x | x |

Treska francúzska (Trisopterus luscus) | Ø | | | | | x | | x | x | x | x |

Garnáty (Pandalus spp., Parapenaeus longirostris) | Ø | | | | x | | | x | x | x | x |

Konger morský (Conger conger) | Ø ÿ | | | | | | | x | x | x | x |

čeľaď Trachinidae (Bodavce) | Ø ÿ | | | | | | | x | x | x | x |

čeľaď Triglidae (Trigly) | ÿ | | | | | | | x | x | x | x |

Chobotnica druhu vulgaris (Octopus vulgaris) | Ø ÿ | | | | | | | x | x | x | x |

čeľaď Galatheidae (Homáre) | Ø ÿ | | | | | | | x | x | x | x |

Homár nórsky (Nephrops norvegicus) | Ø ÿ | | | | | | | x | x | x | x |

Solea obyčajná (Solea vulgaris) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Kambaly (Lepidorhombus spp.) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Treska merlang (Merlangius merlangus) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Kambala hladká (Scophthalmus rhombus) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Treska žltkavá (Pollachius pollachius) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Platesa limanda (Limanda limanda) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Sépia druhu Sepia officinalis | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Morský okúň (Dicentrarchus labrax) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Platesa malá (Platichthys flesus) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Platesa malohlavá (Microstomus kitt) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

čeľaď Scyliorhinidae (Žraloky) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Platesa červená (Glyptocephalus cynoglossus) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Zeus ostnatý (Zeus faber) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

druh Chlamys opercularis | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

druh Chlamys varia | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

čeľaď Mullidae (Sultánky) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

čeľaď Mugilidae | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

rody Nezumia, Trachyrhynchus, Malococephalus | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

čeľaď Trichiuridae | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

čeľad Lophiidae (Čertovité) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

ryby čeľade rajovité (Rajidae) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

ryby čeľade zubaticovité (Sparidae) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Kambala veľká (Psetta maxima) | Ø ÿ | | | | | | | | | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | | | | | | | | | | x |

[1] V oblastiach a počas období, iných, než sú tie, uvedené v poznámke pod čiarou 2.

[2] V Severnom mori, od 1. novembra do posledného februárového dňa.

[3] Úlovok ponechaný na palube sa musí skladať:

- najmenej z 90 % z akejkoľvek zmesi dvoch alebo viacerých cieľových druhov alebo

- najmenej zo 60 % z ktoréhokoľvek jedného cieľové druhu a najviac z 5 % z akejkoľvek zmesi tresky obyčajnej, tresky škvrnitej a tresky polak a najviac z 15 % z akejkoľvek zmesi druhov označených symbolom "Ø".

[4] Úlovok ponechaný na palube sa musí skladať:

- najmenej z 90 % z akejkoľvek zmesi dvoch alebo viacerých cieľových druhov alebo

- najmenej zo 60 % z ktoréhokoľvek jedného cieľové druhu a najviac z 5 % z akejkoľvek zmesi tresky obyčajnej, tresky škvrnitej a tresky polak a najviac z 15 % z akejkoľvek zmesi druhov označených symbolom "ÿ".

[5] Ustanovenia týkajúce sa obmedzení úlovkov sleďov, ktoré možno ponechať na palube, ak boli chytené sieťami s veľkosťou ôk v rozmedzí 16 až 31 mm sú uvedené v legislatíve spoločenstva, ktorá pre niektoré druhy rýb a skupiny druhov rýb stanovuje celkové povolené výlovy a niektorá podmienky, za ktorých možno dané druhy loviť.

[6] Počas prvého roka od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia sa na úlovky chytené v regióne 2, okrem Severného mora, časti Vb ICES, podoblasti VI severne od 56° severnej šírky a podoblasti XII severne od 56° severnej šírky, vzťahuje minimálny podiel cieľových druhov 50 %.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

VLEČNÝ VÝSTROJ: Región 3, okrem časti IXa ICES

východne od 7o 23'48" západnej dĺžky

Rozmedzia veľkosti ôk, cieľové druhy a požadované percentuálne pomery úlovku platné pre používanie jednotlivých rozmedzí veľkosti ôk

Cieľový druh | Rozmedzie veľkosti ôk (milimetre) |

16 až 31 | 32 až 54 | 55 až 59 | 60 až 69 | ≥ 70 |

Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu |

50 % | 90 % | 90 % | 90 % | 30 % | 70 % | 70 % | Žiaden |

čeľaď Ammodytidae (Piesočnice) | | x | | x | | x | x | x |

druh Trisopterus esmarkii (Nórska sliznatka slepá) | | x | | x | | x | x | x |

Šprota severná (Sprattus sprattus) | | x | | x | | x | x | x |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | | x | | x | | x | x | x |

Sardela európska (Engraulis encrasicholus) | | x | | x | | x | x | x |

rody Atherina a Osmerus (Aterínky a Korušky) | | x | | x | | x | x | x |

Treska malá (Trisopterus minutus) | | x | | x | | x | x | x |

druh Gadus argenteus | | x | | x | | x | x | x |

čeľaď Cepolidae (Stužkovce) | | x | | x | | x | x | x |

Sardinka európska (Sardina pilchardus) | | x | | x | | x | x | x |

druh Polybius henslowi | x | | | x | | x | x | x |

Krevety, Garnáty (Pandalus montagui, Crangon spp., Palaemon spp.) | x | | x | x | x | x | x | x |

Makrely (Scomber spp.) | | | | x | | x | x | x |

Stavridy (Trachurus spp.) | | | | x | | x | x | x |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | | | | x | | x | x | x |

Treska poutassou (Micromesistius poutassou) | | | | x | | x | x | x |

čeľaď Argentinidae (Striebristky) | | | | x | | x | x | x |

Kalmáre čelade Loliginidae, Ommastrephidae | | | | x | | x | x | x |

rod Belone (Ihlice) | | | | x | | x | x | x |

rod Trisopterus (Tresky) | | | | x | | x | x | x |

druh Dicologoglossa cuneata | | | | x | | x | x | x |

Garnáty (Pandalus spp.) | | | x | | x | x | x | x |

čeľade Bramidae, Berycidae (Bramy a Beryxy) | | | | | | x | x | x |

Konger morský (Conger conger) | | | | | | x | x | x |

ryby čeľade zubaticovité (Sparidae) okrem druhu Spondyliosoma cantharus (Kantar tmavý) | | | | | | x | x | x |

ryby čeľade ropušnicovité (Scorpaenidae) | | | | | | x | x | x |

druhy Microchirus azevia, Microchirus variegatus | | | | | | x | x | x |

rod Phycis | | | | | | | x | x |

čeľaď Trachinidae (Bodavce) | | | | | | x | x | x |

čeľaď Triglidae (Trigly) | | | | | | x | x | x |

čeľaď Centracanthidae | | | | | | x | x | x |

Chobotnica druhu vulgaris (Octopus vulgaris), druh Eledone cirrosa | | | | | | x | x | x |

čeľaď Labridae (Gambáče) | | | | | | x | x | x |

Krevety druhu Aristeus antennatus, Aristaeomorpha foliacea, Parapenaeus longirostris | | | | | x | | x | x |

Sépia druhu Sepia officinalis | | | | | | | x | x |

rody Nezumia, Trachyrhynchus, Malococephalus | | | | | | | x | x |

čeľaď Scyliorhinidae (Žraloky) | | | | | | s | x | x |

druh Mora moro | | | | | | | x | x |

čeľaď Galatheidae (Homáre) | | | | | | | x | x |

Zeus ostnatý (Zeus faber) | | | | | | | x | x |

čeľaď Mullidae (Sultánky) | | | | | | | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | | | | | | | x |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

VLEČNÝ VÝSTROJ: časť IXa ICES východne od 7° 23' 48" západnej dĺžky

Rozmedzia veľkosti ôk, cieľové druhy a požadované percentuálne pomery úlovku platné pre používanie jednotlivých rozmedzí veľkosti ôk

Cieľový druh | Rozmedzie veľkosti ôk (milimetre) |

45 až 54 | ≥ 55 |

Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu |

60 % [1] | Žiaden |

čeľaď Mugilidae | x | x |

čeľaď Sparidae (Zubatice) | x | x |

čeľaď Mullidae (Sultánky) | x | x |

čeľaď Triglidae (Trigly) | x | x |

čeľaď Trachinidae (Bodavce) | x | x |

čeľaď Labridae (Gambáče) | x | x |

rod Phycis | x | x |

druh Dicologoglossa cuneata | x | x |

druh Citharus longuatula | x | x |

Konger morský (Conger conger) | x | x |

Krevety druh Squilla mantis | x | x |

Garnáty (Pandalus spp., Parapenaeus longirostris) | x | x |

Kalmáre rodu Alloteuthis, čeľade Loliginidae, Ommastrephidae | x | x |

Chobotnica druhu vulgaris (Octopus vulgaris) | x | x |

rod Sepia | x | x |

Makrely (Scomber spp.) | x | x |

Stavridy (Trachurus spp.) | x | x |

Treska poutassou (Micromesistius poutassou) | x | x |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | x | x |

rody Atherina a Osmerus (Aterínky a Korušky) | x | x |

rod Belone (Ihlice) | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | x |

[1] Množstvá akejkoľvek zmesi ostatných druhov uvedených v prílohe XII ponechané na palube nesmú prekročiť 10 % hmotnosti celkového úlovku ponechaného na palube.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

VLEČNÝ VÝSTROJ: Skagerrak and Kattegat

Rozmedzia veľkosti ôk, cieľové druhy a požadované percentuálne pomery úlovku platné pre používanie jednotlivých rozmedzí veľkosti ôk

(4) Od 1. novembra do posledného februárového dňa v úžine Skagerrak, od 1. augusta do posledného februárového dňa v úžine Kattegat.

[1] [2] [3]

Druh | Rozmedzie veľkosti ôk (milimetre) |

< 16 | 16 až 31 | 32 až 69 | 70 až 89 | ≥ 90 |

Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu |

50 % | 50 % | 20 % | 50 % | 20 % | 50 % | 30 % | Žiaden |

čeľaď Ammodytidae (Piesočnice) [3] | x | x | x | x | x | x | x | x |

čeľaď Ammodytidae (Piesočnice) | | x | | x | x | x | x | x |

druh Trisopterus esmarkii (Nórska sliznatka slepá) [3] | | x | | x | x | x | x | x |

Treska poutassou (Micromesistius poutassou) | | x | | x | x | x | x | x |

Bodavec veľký (Trachinus draco) [1] | | x | | x | x | x | x | x |

Mäkkýše (okrem Sepia) [1] | | x | | x | x | x | x | x |

Ihlica rohozobá (Belone belone) [1] | | x | | x | x | x | x | x |

Trigla rodu Eutrigla gurnardus (Trigla sivá) [1] | | x | | x | x | x | x | x |

rod Argentina (Striebristky) | | x | | x | x | x | x | x |

Šprota severná (Sprattus sprattus) | | x | | x | x | x | x | x |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | | | x | x | x | x | x | x |

Krevety (Crangon spp., Palaemon adspersus) [2] | | | x | x | x | x | x | x |

Makrely (Scomber spp.) | | | | x | | x | x | x |

Stavridy (Trachurus spp.) | | | | x | | x | x | x |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | | | | x | | x | x | x |

Krevety hlbinné (Pandalus borealis) | | | | | x | x | x | x |

Krevety (Crangon spp., Palaemon adspersus) [1] | | | | | x | x | x | x |

Treska merlang (Merlangius merlangus) | | | | | | | x | x |

Homár nórsky (Nephrops norvegicus) | | | | | | | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | | | | | | | x |

[1] Iba do vzdialenosti štyroch míľ od základných línií.

[2] Mimo pásma štyroch míľ od základných línií.

[3] Od 1. marca do 31. júla v úžine Kattegat.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

VLEČNÝ VÝSTROJ: Regióny 4, 5 a 6

A. Regióny 4 a 5

Druh | Rozmedzie veľkosti ôk (milimetre) |

20 až 39 | 40 až 64 | ≥ 65 |

Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu |

50 % | 80 % | Žiaden |

Zubatica jadranská (Boops boops) | x | x | x |

Sardinka európska (Sardina pilchardus) | x | x | x |

Makrely (Scomber spp.) | | x | x |

Stavridy (Trachurus spp.) | | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | | x |

B. Región 6

Druh | Rozmedzie veľkosti ôk (milimetre) |

45 až 50 | ≥ 100 |

Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu | Minimálny percentuálny podiel cieľového druhu |

30 % | Žiaden |

Krevety (Penaeus subtilis, Penaeus brasiliensis, Xiphopenaeus kroyeri) | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | x |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

PEVNÝ VÝSTROJ Regióny 1 a 2

OkoDruh | | 10 až 30 mm | 50 až 70 mm | 90 až 99 mm | 100 až 119 mm | 120 až 219 mm | ≥ 220 mm |

Sardinka európska (Sardina pilchardus) | x | x | x | x | x | x |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | x | x | x | x | x | x |

Šprota severná (Sprattus sprattus) | x | x | x | x | x | x |

Stavridy (Trachurus spp.) | | x | x | x | x | x |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | | x | x | x | x | x |

Makrely (Scomber spp.) | | x | x | x | x | x |

čeľaď Mullidae (Sultánky) | | x | x | x | x | x |

rod Belone (Ihlice) | | x | x | x | x | x |

Morský okúň (Dicentrarchus labrax) | | | x | x | x | x |

čeľaď Mugilidae | | | x | x | x | x |

Platesa limanda (Limanda limanda) | | | | x | x | x |

Treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) | | | | x | x | x |

Treska merlang (Merlangius merlangus) [2] | | | | x | x | x |

Platesa malá (Platichthys flesus) | | | | x | x | x |

Solea obyčajná (Solea vulgaris) | | | | x | x | x |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | | | | x | x | x |

Sépia druhu Sepia officinalis | | | | x | x | x |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | | | | | x | x |

druh Pollachius pollachius (Treska žltkavá) [3] | | | | | x | x |

Mieň molva (Molva molva) | | | | | x | x |

Treska tmavá (Pollachius virens) | | | | | x | x |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) [3] | | | | | x | x |

Žralok ostnatý (Squalus acanthias) | | | | | x | x |

Žralok škvrnitý a hviezdovitý (Scyliorhinus spp.) | | | | | x | x |

Kambaly (Lepidorhombus spp.) | | | | | x | x |

Cyklopter prísavný (Cyclopterus lumpus) | | | | | x | x |

Všetky ostatné morské organizmy | | | | | | x [1] |

[1] Úlovky Čerta morského (Lophius spp.) chytené v podoblastiach VI a VII ICES a ponechané na palube, prekračujúce 30 % celkového úlovku z týchto oblastí na palube musia byť ulovené s veľkosťou ôk 250 mm alebo väčšou.

[2] S účinnosťou od 31. decembra 1999 musí byť minimálna veľkosť v častiach VIIe a VIId ICES 90 mm.

[3] S účinnosťou od 31. decembra 1999 musí byť minimálna veľkosť v častiach VIIe a VIId ICES 110 mm.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

PEVNÝ VÝSTROJ: Región 3

OkáDruh | | < 40 mm | 40 až 49 mm | 50 až 59 mm | 60 až 79 mm | 80 až 99 mm | ≥ 100 mm |

Sardinka európska (Sardina pilchardus) | × | × | × | × | × | × |

Krevety (Palaemon spp.) | × | × | × | × | × | × |

Kniažik dúhový (Coris julis) | × | × | × | × | × | × |

Zubatica jadranská (Boops boops) | × | × | × | × | × | × |

Krevety (Penaeus spp.) | | × | × | × | × | × |

Krevety druh Squilla mantis | | × | × | × | × | × |

čeľaď Mullidae (Sultánky) | | × | × | × | × | × |

druh Dicologoglossa cuneata | | × | × | × | × | × |

čeľaď Labridae (Gambáče) | | × | × | × | × | × |

Stavridy (Trachurus spp.) | | | × | × | × | × |

Makrely (Scomber spp.) | | | × | × | × | × |

Treska francúzska (Trisopterus luscus) | | | × | × | × | × |

Sépia druhu Sepia officinalis | | | × | × | × | × |

čeľaď Triglidae (Trigly) | | | × | × | × | × |

ryby čeľade zubaticovité (Sparidae) | | | | × | × | × |

ryby čeľade ropušnicovité (Scorpaenidae) | | | | × | × | × |

druh Microchirus acevia | | | | × | × | × |

čeľaď Ommatostrephidae | | | | × | × | × |

Konger morský (Conger conger) | | | | × | × | × |

rod Phycis | | | | × | × | × |

Kambala hladká (Scophthalmus rhombus) | | | | × | × | × |

čeľaď Trachinidae (Bodavce) | | | | × | × | × |

čeľaď Centracanthidae | | | | × | × | × |

Morský okúň (Dicentrarchus labrax) | | | | | × | × |

Treska merlang (Merlangius merlangus) | | | | | × | × |

Kambala veľká (Psetta maxima) | | | | | × | × |

Treska žltkavá (Pollachius pollachius) | | | | | × | × |

čeľaď Pleuronectidae | | | | | × | × |

Solea obyčajná (Solea vulgaris) [1]x | | | | | | × |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) [1] | | | | | | × |

Všetky ostatné morské organizmy [2] | | | | | | × |

[1] V častiach VIIIc a IX ICES je minimálna veľkosť ôk 60 mm. S účinkom od 31. decembra 1999 však bude minimálna veľkosť ôk 80 až 90 mm.

[2] Úlovky Čerta morského (Lophius spp.) ponechané na palube, prekračujúce 30 % celkového úlovku na palube musia byť ulovené s veľkosťou ôk 220 mm alebo väčšou

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VIII

Povolené kombinácie rozmedzí veľkosti ôk pre regióny 1 a 2, okrem úžin Skagerrak and Kattegat

Milimetre

< 16 + 16 až 31

16 až 31 + 32 až 54

16 až 31 + 70 až 79

16 až 31 + 80 až 99

16 až 31 +≥ 100

32 až 54 + 70 až 79

32 až 54 + 80 až 99

32 až 54 +≥ 100

70 až 79 + 80 až 99

70 až 79 +≥ 100

80 až 99 +≥ 100

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IX

Povolené kombinácie rozmedzí veľkosti ôk pre región 3, okrem časti IXa ICES východne od 7° 23′48" západnej dĺžky

Milimetre

16 až 31 + 32 až 54

16 až 31 + ≥ 70

32 až 54 + ≥ 70

55 až 59 + ≥ 70

70 až 79 + ≥ 70

--------------------------------------------------

PRÍLOHA X

Podmienky používania kombinácií rozmedzí veľkosti ôk pre regióny 1 a 2, okrem úžin Skagerrak a Kattegat

Pre záznamy.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA XI

Podmienky používania kombinácií rozmedzí veľkosti ôk pre región 3, okrem časti IXa ICES východne od 7° 23′ 48" západnej dĺžky

Pre záznamy.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA XII

MINIMÁLNE VEĽKOSTI

Druh | Minimálna veľkosť |

Regióny 1 až 5, okrem úžin Skagerrak a Kattegat | Skagerrak a Kattegat |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | 35 cm | 30 cm |

Treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus) | 30 cm | 27 cm |

Treska tmavá (Pollachius virens) | 35 cm | 30 cm |

Treska žltkavá (Pollachius pollachius) | 30 cm | – |

Merlúza európska (Merluccius merluccius) | 27 cm | 30 cm |

Kambaly (Lepidorhombus spp.) | 20 cm | 25 cm |

Soley (Solea spp.) | 24 cm | 24 cm |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | 22 cm | 27 cm |

Treska merlang (Merlangius merlangus) | 27 cm | 23 cm |

Mieň molva (Molva molva) | 63 cm | – |

Mieň druhu dipterygia (Molva dipterygia) | 70 cm | – |

Morský okúň (Dicentrarchus labrax) | 36 cm | – |

Homár nórsky (Nephrops norvegicus) [1] | | 130 (40) mm [1] |

Makrela atlanticka (Scomber scombrus) | | 20 cm [2] |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | 20 cm | 18 cm |

Stavrida ostroboká (Trachurus trachurus) | 15 cm | 15 cm |

Sardinka európska (Sardina pilchardus) | 11 cm | – |

Homár druhu Homarus gammarus | 85 mm [3] | 220 (78) mm [1] |

Krab pavúčí (Maia squinado) | 120 mm | – |

Škľabky rodu Chlamys (Chlamys spp.) | 40 mm | – |

Škľabka druhu Ruditapes decussatus | 40 mm | – |

druh Venerupis pullastra | 40 mm | – |

druh Ruditapes philippinarum | 40 mm | – |

druh Venus verrucosa | 40 mm | – |

Škľabka druhu Callista chione | 5 cm | |

rod Ensis, druh Pharus legumen | 10 cm | |

druh Spisula solidissima | 25 mm | |

rod Donax spp. | 25 mm | |

Surmovka obyčajná (Buccinum undatum) | 45 mm | – |

Chobotnica druhu vulgaris (Octopus vulgaris) | 750 gramov | |

Mečiar obyčajný (Xiphias gladius) [4] | 25 kg alebo 125 cm (spodná čeľusť) | |

Tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus) [5] | 6,4 kg | |

Langusty rodu Palinurus spp. | 110 mm | |

Druh | Minimálna veľkosť; Regióny 1 až 5, okrem úžin Skagerrak a Kattegat |

Homár nórsky (Nephrops nervegicus) | Celá oblasť okrem regiónu 3 a ICES VIa, VIIa: celková dĺžka 85 mm, dĺžka panciera 25 mm |

ICES VIa, VIIa; región 3: celková dĺžka 70 mm, dĺžka panciera 20 mm |

Chvosty homára nórskeho | Celá oblasť okrem regiónu 3 a ICES VIa, VIIa: 46 mm |

ICES VIa, VIIa; región 3: 37 mm |

Makrela atlantická (Scomber scombrus) | Celá oblasť okrem Severného mora: 20 cm |

Severné more: 30 cm |

Sardela európska (Engraulis encrasicolus) | Celá oblasť okrem ICES IXa východne od 7o 23′ 48′ západnej dĺžky: 12 cm |

ICES IXa východne od 7° 23′ 48′ západnej dĺžky: 10 cm |

Jedlé kraby (Cancer pagurus) | Regióny 1 a 2 severne of 56° severnej šírky: 140 mm |

Región 2 južne od 56° severnej šírky, okrem častí ICES VIId, e, f, a častí ICES IVb, c: 130 mm |

časti ICES IVb, c južne od 56° severnej šírky: 115 mm |

časti ICES VIId, e, f: 140 mm |

Región 3: 130 mm |

Hrebenatka veľká (Pecten maximus) | Celá oblasť okrem ICES VIIa severne od 52° 30' severnej šírky VIId: 100 mm |

ICES VIIa severne od 52° 30' severnej šírky, VIId: 110 mm |

[1] Celková dĺžka (dĺžka panciera).

[2] 30 cm iba pre priemyselné využitie.

[3] S účinnosťou od 1. januára 2002 platí dĺžka panciera 87 mm.

[4] Zakazuje sa vyložiť viac než 15 % kusov Mečiara obyčajného s hmotnosťou pod 25 kg alebo dĺžkou pod 125 cm.

[5] Zakazuje sa vyložiť viac než 15 % kusov tuniaka modroplutvého s hmotnosťou pod 6,4 kg alebo dĺžkou pod 70 cm. Navyše je zakázané vyložiť akýkoľvek kus tuniaka modroplutvého s hmotnosťou pod 1,8 kg.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA XIII

MERANIE VEĽKOSTI MORSKÝCH ORGANIZMOV

1. Veľkosť akejkoľvek ryby sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 1, od špičky tlamy po koniec chvostovej plutvy.

2. Veľkosť Homára nórskeho sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 2:

- ako dĺžka panciera, pozdĺž stredovej čiary, od zadnej strany ktorejkoľvek očnej jamky k vzdialenej hrane panciera a/alebo,

- ako celková dĺžka, od špičky rostra k zadnej hrane posledného článku, pričom na štetiny sa neberie ohľad a/alebo,

- v prípade oddelených chvostov Homára nórskeho: od prednej hrany prvého prítomného chvostového článku k zadnej hrane posledného článku, pričom na štetiny sa neberie ohľad. Chvost musí byť pri meraní uložený plocho na chrbtovej strane a nesmie byť natiahnutý.

3. Veľkosť homárov alebo langúst z regiónov 1 až 5, okrem úžin Skagerrak a Kattegat, sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 3, ako dĺžka panciera, pozdĺž stredovej čiary, od zadnej strany ktorejkoľvek očnej jamky k vzdialenej hrane panciera.

4. Veľkosť homárov z úžin Skagerrak a Kattegat sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 3:

- ako dĺžka panciera, pozdĺž stredovej čiary, od zadnej strany ktorejkoľvek očnej jamky k vzdialenej hrane panciera a/alebo,

- ako celková dĺžka, od špičky rostra k zadnej hrane posledného článku, pričom na štetiny sa neberie ohľad.

5. Veľkosť krabov pavúčích alebo krabov jedlých sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 4A, respektívne 4B, ako minimálna šírka panciera meraná kolmo k predozadnej stredovej čiare panciera.

6. Veľkosť akýchkoľvek lastúrnikov sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 5, priečne cez najdlhšiu časť lastúry.

7. Veľkosť Surmovky obyčajnej sa meria tak, ako je to zobrazené na obrázku 6, ako dĺžka ulity.

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

a) Dĺžka panciera

b) Dĺžka tela

+++++ TIFF +++++

a) Dĺžka panciera

b) Dĺžka tela

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA XIV

DOMÁCE A VEDECKÉ NÁZVY

DOMÁCI NÁZOV | VEDECKÝ NÁZOV |

Pandalus montagui | Pandalus montagui |

Sardela európska | Engraulis encrasicolus |

čeľaď Lophiidae (Čertovité) | Lophiidae |

čeľaď Argentinidae (Striebristky) | Argentinidae |

Palaemon adspersus | Palaemon adspersus |

Trisopterus obesus | Trisopterus obesus |

Tuniak zavalitý | Thunnus obesus |

Lastúrniky | Bivalvia |

Aristeus antennatus | Aristeus antennatus |

Mieň druhu dipterygia | Molva dipterygia |

Treska poutassou | Micromesistius poutassou |

Tuniak modroplutvý | Thunnus thynnus |

Zubatica jadranská | Boops boops |

Čeľade Bramidae, Berycidae (Bramy, Beryxy) | Bramidae, Berycidae |

Kambala hladká | Scophthalmus rhombus |

Venerupis pullastra | Venerupis pullastra |

Venus verrucosa | Venus verrucosa |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | Gadus morhua |

Mora moro | Mora moro |

Krevety rodu Pandalus | Pandalus spp. |

Krevety rodu Crangon | Crangon spp. |

Konger morský | Conger conger |

Langusty rodu Palinurus | Palinurus spp. |

Sépia druhu Sepia officinalis | Sepia officinalis, Sepia spp. |

Platesa limanda | Limanda limanda |

Krevety druhu Parapenaeus longirostris | Parapenaeus longirostris |

čeľaď Scyliorhinidae (Žraloky) | Scyliorhinidae |

rod Donax | Donax spp. |

Jedlé kraby | Cancer pagurus |

Úhor európsky | Anguilla anguilla |

Microchirus ocellatus | Microchirus ocellatus |

Platesa malá | Platichthys flesus |

čeľaď Pleuronectidae (Platesovité) | Pleuronectidae |

rod Phycis | Phycis spp. |

rod Belone (Ihlice) | Belone spp. |

Ulitníky | Gastropoda |

Krevety druhu Aristaeomorpha foliacea | Aristaeomorpha foliacea |

rody Malococephalus, Nezumia, Trachyrhynchus, | Malacocephalus spp., Nezumia spp., Trachyrhynchus spp. |

čeľaď Mugilidae | Mugilidae |

Trigla rodu Eutrigla gurnardus (Trigla sivá) | Eutrigla gurnardus |

Škľabka druhu Ruditapes decussatus | Ruditapes decussatus |

čeľaď Triglidae (Trigly) | Triglidae |

Treska jednoškvrnná | Melanogrammus aeglefinus |

čeľaď Myxinidae | Myxinidae |

čeľaď Trichiuridae | Trichiuridae |

Merlúza európska | Merluccius merluccius |

Mercenaria mercenaria | Mercenaria mercenaria |

Sleď obyčajný | Clupea harengus |

Stavridy | Trachurus spp. |

Zeus ostnatý | Zeus faber |

čeľaď Mihuľovité | Petromyzonidae |

Platesa malohlavá | Microstomus kitt |

Mieň molva | Molva molva |

Homár druhu Homarus gammarus | Homarus gammarus |

Cyklopter prísavný | Cyclopterus lumpus |

Makrela atlantická | Scomber spp., Scomber scombrus |

Krevety druh Squilla mantis | Squilla mantis |

Kambaly | Lepidorhombus spp. |

Hlbinné krevety | Pandalus borealis |

Homár nórsky | Nephrops norvegicus |

Trisopterus esmarkii (Nórska sliznatka slepá) | Trisopterus esmarkii |

Chobotnica druhu vulgaris, druh Eledone cirrosa | Octopus vulgaris, Eledone cirrosa |

čeľaď Centracanthidae | Centracanthidae |

Žralok ostnatý | Squalus acanthias spp. |

Sardinka európska | Sardina pilchardus |

Platesa obyčajná | Pleuronectes platessa |

Treska žltkavá | Pollachius pollachius |

Treska malá | Trisopterus minutus |

Treska francúzska | Trisopterus luscus |

Garnáty rodu Palaemon | Palaemon spp. |

Chlamys opercularis | Chlamys opercularis |

Coris juris (Kniažik dúhový) | Coris juris |

rod Ensis, Pharus legumen | Ensis spp., Pharus legumen |

Čeľaď Cepolidae (Stužkovce) | Cepolidae |

Čeľaď Mullidae (Sultánky) | Mullidae |

Čeľaď Ropušnicovité | Scorpaenidae |

Treska tmavá | Pollachius virens |

Losos obyčajný | Salmo salar |

čeľaď Lososovité | Salmonidae |

čeľaď Ammodytidae (Piesočnice) | Ammodytidae |

Sardinka európska | Sardina pilchardus |

Hrebenatka veľká | Pecten maximus |

Morský okúň | Dicentrarchus labrax |

čeľaď Zubaticovité | Sparidae |

Pstruh morský | Salmo trutta |

Ruditapes philipinarum | Ruditapes philipinarum |

Krevety rodu Penaeus | Penaeus spp. |

Gadus argenteus | Gadus argenteus |

čeľaď Rajovité | Rajidae |

Tuniak malý | Katsuwonus pelamis |

rody Atherina a Osmerus (Aterínky a Korušky) | Atherina spp., Osmerus spp. |

Solea obyčajná | Solea solea/vulgaris |

Krab pavúčí | Maja squinado |

Citharus linguatula | Citharus linguatula |

Šprota severná | Sprattus sprattus |

čeľaď Galatheidae | Galatheidae |

Kalmáre čelade Loliginidae, Ommastrephidae, rod Alloteuthis | Loliginidae, Ommastrephidae, Alloteuthis spp. |

Spisula solidissima | Spisula solidissima |

Polybius henslowi | Polybius henslowi |

Mečiar obyčajný | Xiphias gladius |

Microchirus variegatus | Microchirus variegatus |

Tuniaky rodov Auxis, Euthynnus, Katsuwonus, Thunnus | Auxis spp., Euthynnus spp., Katsuwonus spp., Thunnus spp. |

Kambala veľká | Psetta maxima |

Chlamys varia | Chlamys varia |

Venus verrucosa | Venus verrucosa |

Dicologoglossa cuneata | Dicologoglossa cuneata |

čeľaď Trachinidae (Bodavce) | Trachinidae |

Surmovka obyčajná | Buccinum undatum |

Treska merlang | Merlangius merlangus |

Platesa červená | Glyptocephalus cynoglossus |

čeľaď Laridae | Laridae |

Tuniak žltoplutvý | Thunnus albacares |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA XV

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 894/97 | Toto nariadenie |

Článok 1 | Článok 1 a 2 |

Článok 2 (1) | Článok 4 |

Článok 2 (2) | Článok 10 |

Článok 2 (3) | Článok 5 |

Článok 2 (4) | Článok 14 a 15 |

Článok 2 (5) | — |

Článok 2 (6), prvý pododsek | Článok 5 (1) a článok 12 (1) |

Článok 2 (6), druhý pododsek | Článok 5 (6) |

Článok 2 (7) | — |

Článok 2 (8) | — |

Článok 2 (9), prvý pododsek | Článok 6 |

Článok 2 (9), druhý pododsek | Článok 7 |

Článok 2 (9), tretí pododsek | Článok 3 d) |

Článok 2 (10), prvý pododsek a), b) a c) | Článok 11 (1) |

Článok 2 (10), prvý pododsek d) | Článok 3 g) a h) |

Článok 2 (10), prvý pododsek e) | Článok 13 |

Článok 2 (10), druhý pododsek | Článok 48 |

Článok 3 | Článok 48 |

Článok 4 | Článok 16 |

Článok 5 (1) | Článok 17 a Článok 18 (2) |

Článok 5 (2) | Článok XIII |

Článok 5 (3), prvý pododsek | Článok 19 (1) |

Článok 5 (3), druhý pododsek a) | Článok 19 (2) b) |

Článok 5 (3), druhý pododsek b), prvá a druhá zarážka | Článok 19 (2) a) |

Článok 5 (3), druhý pododsek b), tretia zarážka | Článok 35 |

Článok 5 (3), druhý pododsek c) | Článok 19 (3) |

Článok 5 (3), prvý pododsek | Článok 19 (2) a), tretia veta |

Článok 5 (4) | Článok 18 (3) a (4) |

Článok 5 (5) | — |

Článok 6 (1) | Článok 26 |

Článok 6 (2) | Článok 36 |

Článok 7 | Článok 20 |

Článok 8 (1) | — |

Článok 8 (2) | Článok 21 |

Článok 9 | Článok 22 |

Článok 10 (1) | — |

Článok 10 (2) a) | Článok 30 (1) |

Článok 10 (2) b) | Článok 39 |

Článok 10 (3) | Článok 29 |

Článok 10 (4) | Článok 34 (1), (2) a (3) |

Článok 10 (5) | Článok 34 (4) |

Článok 10 (6) | Článok 29 (6) a článok 34 (5) |

Článok 10 (7) | — |

Článok 10 (8) | — |

Článok 10 (9) | Článok 37 |

Článok 10 (10) | Článok 23 |

Článok 10 (11) | Článok 28 (2), článok 29 (5), článok 30 (2), druhý pododsek, článok 30 (3), článok 34 (5), a článok 40 |

Článok 10 (12), prvý pododsek | Článok 31 |

Článok 10 (12), druhý pododsek | Článok 41 |

Článok 10 (13) | — |

Článok 10 (14) | Článok 30 (1), posledná veta |

Článok 10 (15) | Článok 28 (1) |

Článok 10 (16) | Článok 32 |

Článok 10 (17) | Článok 33 |

Článok 10 (18) | Článok 38 |

Článok 10 (19) | Článok 24 (1) |

Článok 11 | — |

Článok 12 | Článok 24 (2) |

Článok 13 | Článok 42 |

Článok 14 | Článok 43 |

Článok 15 | Článok 44 |

Článok 16 | Článok 45 |

Článok 17 | Článok 46 |

Článok 18 | Článok 48 |

Článok 19 | Článok 49 |

Článok 20 | Článok 50 |

Príloha I | Prílohy I, II, III, IV a V |

Príloha II | Príloha XII |

Príloha II | Príloha XII |

Príloha IV | Príloha XIII |

Príloha V | Príloha VI |

Príloha VI | Príloha VII |

Príloha VII | Príloha XV |

--------------------------------------------------