Schengenská dohoda a Schengenský vykonávací dohovor

Podpísaním Schengenskej dohody 14. júna 1985 sa Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko dohodli, že postupne zrušia kontroly na svojich vnútorných hraniciach. Schengenský dohovor spomínanú dohoda dopĺňa a ustanovuje opatrenia a záruky na vytvorenie priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Dohovor bol podpísaný rovnakými piatimi členskými štátmi Európskej Únie (EÚ) 19. júna 1990 a účinnosť nadobudol v roku 1995. Dohoda a dohovor, ako aj súvisiace dohody a pravidlá spoločne tvoria schengenské acquis, ktoré bolo začlenené do právneho rámca EÚ v roku 1999, čím sa stalo právnym predpisom EÚ. Podľa Lisabonskej zmluvy sa „priestor (…) bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb“ stal cieľom EÚ.

Súčasťou schengenského priestoru je dnes 30 európskych krajín vrátane 26 z 27 členských štátov a štyroch krajín Európskeho združenia voľného obchodu – Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska.

Cyprus prijal schengenské acquis ako súčasť procesu pristúpenia k EÚ a je schengenským štátom. To znamená, že sa zúčastňuje na užšej spolupráci v rámci schengenského priestoru. Rada Európskej únie však zatiaľ nezrušila hraničné kontroly s Cyprom a v súčasnosti prebieha jeho úplná integrácia.

Na druhej strane má Írsko v rámci schengenského protokolu výnimku a smie neuplatňovať schengenské pravidlá. Preto si zachováva svoju vlastnú vízovú a hraničnú politiku. Vzhľadom na výhody schengenskej spolupráce však Írsko požiadalo o účasť v niektorých schengenských oblastiach vrátane schengenského informačného systému a justičnej a policajnej spolupráce.

Ako súčasť procesu rozširovania EÚ musia kandidátske krajiny EÚ prijať schengenský systém správy. To si vyžaduje zosúladenie vnútroštátnych pravidiel so všetkými schengenskými požiadavkami a vybudovanie silných vnútroštátnych systémov na ich účinné uplatňovanie.

Keď krajina vstúpi do EÚ, stane sa schengenským štátom. Všetky schengenské pravidlá sú po pristúpení záväzné, hoci niektoré sa uplatňujú neskôr. Patrí medzi ne úplný prístup k všetkým informačným systémom, právo vydávať schengenské víza a zrušenie kontrol vnútorných hraníc. Na uplatňovanie celého súboru pravidiel a zrušenie kontrol vnútorných hraníc ako posledného kroku však schengenský štát musí úspešne absolvovať hodnotiaci proces. Tento proces prebieha koordinovane s Európskou komisiou v úzkej spolupráci s členskými štátmi v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu.

Keď hodnotenie potvrdí, že je schengenský štát v plnej miere pripravený vstúpiť do schengenského priestoru a zrušiť kontroly vnútorných hraníc, prijme Rada rozhodnutie, ktoré mu tento posledný krok umožní.