Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020TN0230

Vec T-230/20: Žaloba podaná 27. apríla 2020 – PNB Banka/ECB

Ú. v. EÚ C 209, 22.6.2020, p. 33–34 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

22.6.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 209/33


Žaloba podaná 27. apríla 2020 – PNB Banka/ECB

(Vec T-230/20)

(2020/C 209/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: PNB Banka AS (Riga, Lotyšsko) (v zastúpení: O. Behrends, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie ECB zo 17. februára 2020, pokiaľ ide o odňatie bankovej licencie spoločnosti AS PNB Banka,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza trinásť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že znenie napadnutého rozhodnutia obsahuje nedostatočné a zavádzajúce informácie o konaní.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že ECB neoprávnene použila dvojfázové konanie na účely vydania napadnutého rozhodnutia (zahrňujúce návrh príslušného vnútroštátneho orgánu) podľa článku 14 ods. 5 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (1) a článku 83 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 (2) napriek rekvalifikačnému rozhodnutiu ECB z 1. marca 2019, prostredníctvom ktorého ECB prevzala nad žalobkyňou priamy dohľad.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na údajných procesných vadách pred príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorým je Komisia pre finančný a kapitálový trh (KFKT).

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že z procesného hľadiska nebolo možné, aby ECB prijala 17. februára 2020 návrh rozhodnutia o odňatí licencie pochádzajúci z 12. septembra 2019, a to vzhľadom na procesné ustanovenia článku 83 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 468/2014.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je z procesnej a vecnej stránky protiprávne z dôvodu, že ECB fakticky odňala licenciu prostredníctvom predchádzajúcej analýzy „zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania“ (FOLTF) z 15. augusta 2019.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pretože sa zakladá na protiprávnom zásahu do práva žalobkyne byť zastúpená, v dôsledku čoho boli žalobkyni odňaté všetky jej procesné práva.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne z dôvodu, že vychádza z nedostatočného odôvodnenia.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne byť vypočutý.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že ECB nebola oprávnená opierať sa o lotyšské insolvenčné rozhodnutie z 12. septembra 2019, pretože toto rozhodnutie bolo protiprávne a vychádzalo výlučne z nesprávnej analýzy FOLTF, ktorú vykonala ECB.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že ECB sa dopustila pochybenia, keď vychádzala z ďalších dôvodov na vydanie napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne z údajných porušení limitov veľkej majetkovej angažovanosti a regulačných kapitálových požiadaviek, ktoré neboli opodstatnené a o ktoré sa KFKT neopierala v návrhu rozhodnutia.

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je z vecného hľadiska protiprávne, pretože žalobkyňa sa od 12. septembra 2019 nachádza pod výlučnou kontrolou KFKT, a teda nepriamo aj ECB.

12.

Dvanásty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nie je primerané.

13.

Trinásty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo všetkých pochybení, ktoré obsahuje analýza FOLTF.


(1)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 , ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).

(2)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1).


Top