(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 31. januára 2018 antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne (ďalej len „dotknutá krajina“) do Európskej únie na základe článku 10 základného nariadenia. Uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len oznámenie o začatí konania).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý v mene výrobcov 18. decembra 2017 podala Európska rada pre bionaftu (European Biodiesel Board, ďalej len „EBB“ alebo „navrhovateľ“). Výroba navrhovateľa predstavuje približne 70 % celkovej výroby bionafty v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o subvencovaní a o hrozbe ujmy, ktorá z neho vyplýva, ktoré boli dostatočným dôvodom na začatie prešetrovania.

(3)

Pred začatím antisubvenčného prešetrovania Komisia oznámila argentínskej vláde (3), že dostala riadne doložený podnet, a prizvala argentínsku vládu ku konzultáciám v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia. Argentínska vláda prijala túto ponuku, a konzultácie sa uskutočnili 24. januára 2018. Počas konzultácií a v nasledujúcich výmenách informácií s argentínskou vládou sa náležite vzali na vedomie pripomienky predložené argentínskou vládou. Nebolo však možné dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(4)

Po vydaní oznámenia o začatí konania boli Komisii doručené pripomienky od Argentínskej komory pre bionaftu (Cámara Argentina de Biocombustibles, ďalej len „CARBIO“) týkajúce sa začatia konania. Komora CARBIO vo svojich pripomienkach uviedla, že argentínske výrobné odvetvie bionafty nie je subvencované a že dovoz argentínskej bionafty nepredstavuje pre výrobné odvetvie Únie nijakú hrozbu značnej ujmy.

(5)

Pokiaľ ide o dôkazy o subvencovaní vo fáze začatia prešetrovania, Komisia sprístupnila verejnú verziu podnetu a v správe o dostatočnosti dôkazov poskytla analýzu dôkazov dostupných v tejto fáze, na základe ktorých sa začalo prešetrovanie.

(6)

Pokiaľ ide o dôkazy o hrozbe ujmy, komora CARBIO uviedla, že navrhovateľ neposkytol dostatočné dôkazy týkajúce sa kritérií v článku 8 ods. 8 základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o značné zvýšenie dovozu, voľne disponibilnú kapacita v Argentíne a vplyv argentínskeho dovozu na ceny. Argumentácia komory CARBIO však vychádzala z veľkej časti z príliš pesimistických odhadov vývoja argentínskeho vývozu v roku 2018, ktorý mal podľa odhadu tejto komory za celý rok 2018 dosiahnuť 480 000 ton do všetkých krajín sveta, pričom tento nízky údaj, ktorý bol o 70 % nižší než príslušné údaje za rok 2016 a 2017 (4), nepodložila. Pri takejto nízkej úrovni by argentínsky dovoz údajne nepredstavoval pre výrobné odvetvie Únie hrozbu ujmy. Komisia zvážila dôkazy uvedené v podnete (na základe skutočného dovozu do augusta 2017 a odhadov na rok 2018, ktoré vychádzali z údajov o výrobe v správe siete GAIN (5)), ktoré poukazovali na oveľa vyššiu odhadovanú úroveň dovozu. Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, komora CARBIO potvrdila, že výrobná kapacita v Argentíne skutočne značne prevyšuje domácu spotrebu viac než o 3 milióny ton.

(7)

Tieto tvrdenia boli z uvedených dôvodov zamietnuté.

(8)

Navrhovateľ predložil 21. februára 2018 žiadosť o registráciu dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila 24. mája 2018 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/756 (ďalej len „nariadenie o registrácii“) (6), ktorým sa od 25. mája 2018 zavádza registrácia dovozu bionafty s pôvodom v Argentíne.

(9)

V reakcii na žiadosť o registráciu predložili zainteresované strany pripomienky, ktorými sa Komisia zaoberala v nariadení o registrácii. Komisia mala k dispozícii dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu registrácie dovozu.

(10)

Podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia sa registrácia dovozu dotknutého výrobku zavádza, aby sa zabezpečilo, že ak sú výsledkom prešetrovania zistenia, ktoré vedú k uloženiu vyrovnávacích ciel, uvedené clá sa môžu v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami po splnení potrebných podmienok vyberať z registrovaného dovozu spätne.

(11)

Po uverejnení nariadenia o registrácii dostala Komisia v tejto súvislosti pripomienky od argentínskej vlády a od komory CARBIO.

(12)

Pripomienky argentínskej vlády sa týkali tvrdenia, že Komisia nepredložila dostatočné dôkazy o subvencovaní a nepreukázala, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil masívny dovoz argentínskej bionafty v pomerne krátkom období.

(13)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 5 až 7, Komisia usúdila, že v čase začatia konania mala dostatočné dôkazy o subvencovaní a hrozbe ujmy. V odôvodnení 14 nariadenia o registrácii Komisia navyše uviedla dôkazy o masívnom náraste dovozu bionafty z Argentíny v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu v období medzi augustom 2017 a marcom 2018, ktoré mohli preukazovať existenciu značnej ujmy ku koncu obdobia prešetrovania. Z tohto dôvodu boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(14)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(15)

Zainteresované strany boli vyzvané v oznámení o začatí konania, aby sa obrátili na Komisiu s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a argentínsku vládu, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(16)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(17)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(18)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť.

(19)

Predbežná vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie a bola reprezentatívna z hľadiska širokého geografického rozloženia. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 19 % celkového objemu výroby výrobného odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k predbežnej vzorke vyjadrili pripomienky.

(20)

Komisia dostala odôvodnené pripomienky k predbežnej vzorke od komory CARBIO, spoločnosti Greenergy Fuels Limited a navrhovateľa. Podrobnejšia analýza týchto pripomienok sa uvádza v odôvodneniach 310 až 313.

(21)

Výsledkom je, že Komisia nahradila jedného výrobcu z Únie v predbežnej vzorke iným výrobcom. Konečnú vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie nachádzajúci sa v troch rôznych členských štátoch. Predstavovali vyše 23 % výroby v Únii.

(22)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(23)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so svojím zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na malý počet neprepojených dovozcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(24)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Argentíne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala argentínske orgány, aby určili a/alebo oslovili prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(25)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo deväť výrobcov v dotknutej krajine. Komisia vylúčila zo vzorky jednu spoločnosť, keďže počas obdobia prešetrovania nevyvážala bionaftu do Únie. Zostávajúcich osem spoločností alebo skupín spoločností predstavovalo 100 % vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. V súlade s článkom 27 ods. 1 písm. b) základného nariadenia Komisia vybrala túto vzorku troch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť:

(26)

Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky predstavovali 84 % celkového vývozu dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania.

(27)

V súlade s článkom 27 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s argentínskou vládou. Komisia nedostala k navrhovanej vzorke nijaké pripomienky.

(28)

Ani jeden vyvážajúci výrobca, ktorý nebol zaradený do vzorky, nepožiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia.

(29)

Komisia zaslala dotazníky argentínskej vláde, trom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, trom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a dvom neprepojeným dovozcom, ktorí sa prihlásili.

(30)

Komisia dostala vyplnené dotazníky od argentínskej vlády, všetkých skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ale iba od jedného z dvoch spolupracujúcich neprepojených dovozcov.

(31)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie subvencie, z nej vyplývajúcej hrozby ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch argentínskych ministerstiev agropriemyslu, zahraničných vecí, výroby a daní a zúčastnili sa ho aj predstavitelia ďalších príslušných ministerstiev. Overovania na mieste sa uskutočnili aj v priestoroch bánk Banco de Córdoba, Banco de la Provincia de Buenos Aires, Banco de la Ciudad de Buenos Aires, Banco Central de la República Argentina a Banco de la Nación Argentina.

(32)

Overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch navrhovateľa a týchto spoločností:

(33)

Keďže Komisia považovala za potrebné získať ďalšie informácie o vývoji po skončení obdobia prešetrovania, ktoré by mohli potvrdiť predbežné zistenia Komisie a lepšie objasniť záujem Únie, rozhodla sa, že v tomto prípade neuloží predbežné opatrenia.

(34)

Komisia 21. septembra 2018 prostredníctvom informačného dokumentu obsahujúceho opis jej predbežných zistení informovala všetky zainteresované strany, že na dovoz bionafty s pôvodom v Argentíne do Únie neuloží predbežné vyrovnávacie clá. Šesť členských štátov (Francúzsko, Španielsko, Bulharsko, Poľsko, Portugalsko a Rumunsko) 8. októbra 2018 požiadalo Komisiu, aby v tomto prípade uložila predbežné vyrovnávacie opatrenia. Komisia listom z 10. októbra 2018 potvrdila, že prešetrovanie stále prebieha a že zváži ďalšie skutočnosti (najmä vývoj bezprostredne po skončení obdobia prešetrovania).

(35)

Viaceré zainteresované strany predložili k informačnému dokumentu písomné podania. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia, a to aj úradníkom pre vypočutie.

(36)

Po poskytnutí informačného dokumentu boli doručené pripomienky od argentínskej vlády, komory CARBIO, všetkých skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a od navrhovateľa.

(37)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Medzi tieto informácie patrili okrem iného najmä ďalšie vyplnené dotazníky doručené od navrhovateľa a výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré sa týkali vývoja po období prešetrovania, údaje o dovoze bionafty do Únie po skončení obdobia prešetrovania a údaje, ktoré poskytli zainteresované strany po poskytnutí informačného dokumentu.

(38)

Komisia 3. decembra 2018 poskytla všetkým stranám informácie o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľa uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie. Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného poskytnutia informácií.

(39)

Po konečnom poskytnutí informácií EBB, Copa (Committee of Professional Agricultural Organisations – Výbor profesijných poľnohospodárskych organizácií), Cogeca (Všeobecná konfederácia poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii) a Európska aliancia pre olejniny (European Oilseed Alliance) privítali zámer Komisie uložiť konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku do Únie.

(40)

Dotknutým výrobkom sú monoalkylestery mastných kyselín a/alebo parafínové plynové oleje získané syntézou a/alebo hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, bežne známe ako „bionafta“, v čistom stave alebo obsiahnuté v zmesi, s pôvodom v Argentíne (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(41)

Z prešetrovania vyplynulo, že bionaftu vyrábanú v Argentíne tvorí výlučne sójový metylester (soybean methyl ester, ďalej len „SME“) získavaný zo sójového oleja, zatiaľ čo bionaftu vyrábanú v Únii tvorí hlavne repkový metylester (rapeseed methyl ester, ďalej len „RME“), ale vyrába sa aj z iných východiskových surovín vrátane odpadových olejov, ako aj panenských olejov.

(42)

SME aj RME patria do kategórie metylesterov mastných kyselín (fatty acid methyl esters, ďalej len „FAME“). Pojem „ester“ odkazuje na transesterifikáciu rastlinných olejov, konkrétne zmiešavanie oleja s alkoholom, pri ktorom vzniká bionafta a ako vedľajší produkt glycerín. Pojem „metyl“ odkazuje na metanol, najbežnejšie používaný alkohol v tomto procese.

(43)

Bionafta SME by sa mohla používať v čistej forme, ale v Únii sa pred použitím spravidla zmiešava. Dôvodom zmiešavania je, že SME vo svojej čistej forme nespĺňa európsku normu EN 14214, pokiaľ ide o jódové a cetánové číslo. Dôvodom zmiešavania SME s RME je, že SME má vyššiu medznú teplotu filtrovateľnosti (ďalej aj „MTF“) ako RME a v chladných oblastiach Európskej únie preto nie je počas zimných mesiacov vhodný na použitie vo svojej čistej forme.

(44)

Napokon v odvetví dopravy sa ako palivo v naftových motoroch cestných vozidiel, ako sú automobily, nákladné vozidlá a autobusy, ako aj vlakov, používa zmes bionafty a minerálnej nafty. Bionafta sa vo svojej čistej forme alebo zmiešaná s minerálnou naftou môže používať aj ako vykurovacie palivo v domácich, komerčných alebo priemyselných kotloch a ako palivo pre generátory na výrobu elektrickej energie. Prebiehajú pokusy zaviesť bionaftu v leteckej doprave s cieľom znižovať emisie CO2 v leteckom priemysle.

(45)

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 1516 20 98 (kódy TARIC 1516209821, 1516209829 a 1516209830), ex 1518 00 91 (kódy TARIC 1518009121, 1518009129 a 1518009130), ex 1518 00 95 (kód TARIC 1518009510), ex 1518 00 99 (kódy TARIC 1518009921, 1518009929 a 1518009930), ex 2710 19 43 (kódy TARIC 2710194321, 2710194329 a 2710194330), ex 2710 19 46 (kódy TARIC 2710194621, 2710194629 a 2710194630), ex 2710 19 47 (kódy TARIC 2710194721, 2710194729 a 2710194730), 2710 20 11, 2710 20 15, 2710 20 17, ex 3824 99 92 (kódy TARIC 3824999210, 3824999212 a 3824999220), 3826 00 10 a ex 3826 00 90 (kódy TARIC 3826009011, 3826009019 a 3826009030).

(46)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(47)

Komisia sa preto rozhodla, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(48)

Komisia nedostala nijaké tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku.

(49)

Komisia na základe dostupných informácií vrátane informácií uvedených v podnete, oznámení o začatí konania a vo vyplnených dotazníkoch Komisie prešetrovala údajné subvencovanie zo strany argentínskej vlády prostredníctvom týchto programov subvencovania:

(50)

Komisia informovala argentínsku vládu, že pri preskúmavaní existencie a rozsahu údajnej podpory poskytovanej odvetviu bionafty okrem iného poskytovaním sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu možno bude musieť siahnuť k použitiu dostupných skutočností podľa článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(51)

Vo fáze začatia Komisia požiadala argentínsku vládu o poskytnutie kontaktných údajov (názvov, adries a e-mailov) všetkých spoločností dodávajúcich hlavný vstup (sójové bôby) na výrobu dotknutého výrobku. Argentínska vláda tieto kontaktné údaje neposkytla.

(52)

Keď Komisia nedostala odpoveď na túto otázku, 17. apríla 2018 poslala argentínskej vláde žiadosť o doplňujúce informácie týkajúce sa najväčších výrobcov/dodávateľov sójových bôbov, ktorí poskytujú vstupy argentínskym výrobcom bionafty.

(53)

Vzhľadom na značný počet spoločností poskytujúcich hlavný vstup na výrobu dotknutého výrobku Komisia v duchu dobrej spolupráce a s cieľom zhromaždiť aspoň nejaké relevantné údaje pre prešetrovanie obmedzila svoju žiadosť na údaje iba o desiatich najdôležitejších výrobcoch/dodávateľoch sójových bôbov.

(54)

O väčšine týchto výrobcov/dodávateľov vstupov na výrobu dotknutého výrobku Komisia nedostala úplné informácie. V skutočnosti dostala informácie iba o výrobcoch bionafty, ktorí si sami vyrábajú sójový olej (nie sójové bôby). Nedostala žiadne požadované informácie o desiatich najväčších výrobcoch sójových bôbov. Keďže Komisia takéto informácie nemala k dispozícii, dospela k názoru, že nedostala zásadné informácie relevantné pre tento aspekt prešetrovania.

(55)

Okrem toho Komisia požiadala o všetky dostupné informácie, uvedené v predchádzajúcom odôvodnení, o tých poskytovateľoch sójových bôbov, v ktorých argentínska vláda nemá žiadne akcie alebo nie je najväčším akcionárom, za roky 2014, 2015, 2016 a obdobie prešetrovania. Tieto informácie požadovala, aby mohla posúdiť, či dodávateľ sójových bôbov a výrobca bionafty boli neprepojení, prepojení alebo boli súčasťou toho istého subjektu. Komisia požadovala dôkazy, že argentínska vláda sa pokúšala osloviť týchto dodávateľov alebo oznámiť Komisii, ako možno také informácie získať (napríklad prostredníctvom príslušných združení). Argentínska vláda neuviedla požadované informácie, ani nijaké dôkazy o svojich pokusoch čo i len osloviť týchto dodávateľov.

(56)

V odpovedi z 15. februára 2018 argentínska vláda oznámila, že Komisiou požadované údaje o pestovateľoch sójových bôbov môžu poskytnúť štyri subjekty, z ktorých dva sú združenie ACSOJA (Asociación de la Cadena de la Soja Argentina) a komora CARBIO Zástupcovia útvarov Komisie sa stretli so zástupcami obidvoch subjektov počas overovania na mieste v Argentíne, ale nedostali od nich nijaké údaje o dodávateľoch sójových bôbov. Vzhľadom na obmedzený dostupný čas sa ďalšie dva subjekty (7) neprešetrovali. Na prešetrovanie sa vybrali združenie ACSOJA a komora CARBIO ako dva subjekty, pri ktorých sa najväčšou pravdepodobnosťou predpokladalo, že môžu byť nápomocné pri prešetrovaní.

(57)

Počas stretnutia so zástupcami združenia ACSOJA im zástupcovia Komisie položili viaceré otázky týkajúce sa situácie na trhu so sójovými bôbmi v Argentíne, ich dodávateľského vzťahu s výrobcami bionafty a vplyvu vývoznej dane na ich činnosť. Zástupca združenia ACSOJA neposkytol na tieto otázky nijakú zmysluplnú odpoveď a neposkytol konkrétne údaje ani dôkazy, ktoré by boli užitočné pre prešetrovanie. Bolo zrejmé, že združenie ACSOJA jednoducho zastupuje iné zastupujúce subjekty v hodnotovom reťazci sójových bôbov a nie je schopné odpovedať na podrobné zisťovanie, ani poskytnúť útvarom Komisie informácie požadované v dotazníku k výrobe sójových bôbov.

(58)

Združenie ACSOJA takisto počas overovania na mieste vydalo tlačové správy týkajúce sa vývoznej dane na sójové bôby a nadväzujúcej výroby. Komisia tieto tlačové správy nikdy nedostala.

(59)

Keďže komora CARBIO je združením výrobcov bionafty, nebola schopná poskytnúť Komisii požadované podrobné informácie o výrobcoch sójových bôbov.

(60)

Argentínska vláda teda neposkytla potrebné informácie a dôkazy týkajúce sa údajného poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu zo strany vlády, ako požadovala Komisia vo svojom dotazníku, v liste zo 17. apríla 2018 a počas overovania na mieste.

(61)

Nedostatočná spolupráca neumožnila Komisii získať všetky informácie, ktoré považovala za dôležité pre svoje zistenia v tomto prešetrovaní. Presnejšie Komisia nezískala informácie a údaje o trhu v prípade výrobcov sójových bôbov, o vplyve vládnych opatrení (ako je vývozná daň na sójové bôby) na ich správanie, ani o dodávaní sójových bôbov výrobcom bionafty.

(62)

Tieto informácie zahŕňali správanie a rozhodnutia výrobcov sójových bôbov pred zavedením a po zavedení vývozných daní a ďalších podobne reštriktívnych opatrení a ich rôznych zmien, ich výrobné stratégie a možnosť prechodu na alternatívne plodiny, dostupnosť ornej pôdy a prístup k nej, charakteristiky a dynamiku trhu s ohľadom na rozlišovanie medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi, predajné a odbytové kanály a stratégie pre ich domáce a vývozné trhy, ceny a cenové politiky na ich domácich a vývozných trhoch, vplyv medzinárodnej ceny na ich cenové politiky, situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na domácom trhu a na vývozných trhoch, ich ziskovosť v uplynulých rokoch, vplyv prípadných stratégií nadmernej kapacity a hromadenia zásob, dovoz a vývoz ich hlavných zákazníkov doma a na vývozných trhoch vrátane úlohy odvetvia drvičov sójových bôbov a pridanej hodnoty, ktorú odvetvie drvičov dosahuje, ako aj situácie odvetvia drvičov z hľadiska hospodárskej súťaže v Argentíne a na medzinárodných trhoch.

(63)

Okrem toho, na rozdiel od tvrdenia argentínskej vlády vo vyplnenom dotazníku útvary Komisie počas overovania na mieste zistili, že vyšlo najavo, že argentínska vláda má vo vlastníctve jedného poskytovateľa sójových bôbov odvetviu bionafty, a to spoločnosť YPF (8). Keďže však spoločnosť YPF je iba jedným zo stoviek dodávateľov sójových bôbov odvetviu bionafty, informácie, ktoré tento dodávateľ poskytol, neboli dostatočné na zistenie správania ostatných dodávateľov sójových bôbov odvetviu bionafty. Predovšetkým, spoločnosť YPF nepestuje sójové bôby, ale prijíma ich ako platbu za svoje hnojivo a palivo a následne ich predáva na argentínskom domácom trhu. Nereprezentuje preto poľnohospodárov pestujúcich sójové bôby, ktorí dodávajú sójové bôby odvetviu bionafty.

(64)

Keďže Komisia nemala k dispozícii protichodné informácie k tým, ktoré dostala od argentínskej vlády, pri svojich zisteniach týkajúcich sa týchto aspektov prešetrovania sa podľa článku 28 základného nariadenia čiastočne opierala o dostupné skutočnosti.

(65)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda opäť spochybnila, že v plnej miere nespolupracovala, pokiaľ ide o požadované informácie o poľnohospodároch pestujúcich sójové bôby, a odvolávala sa na svoj list z 20. júla 2018. Aj komora CARBIO tvrdila, že Komisia nesprávne skonštatovala, že argentínska vláda nespolupracovala.

(66)

Komisia zopakovala, že argentínska vláda neposkytla kontaktné údaje pestovateľov sójových bôbov a že v prípade výrobcov sójového oleja poskytla len čiastočné informácie. Združenie ACSOJA a komora CARBIO neposkytli informácie, ktoré Komisia požadovala, ani v dotazníku ani na stretnutiach, ktoré s nimi uskutočnila. Na týchto stretnutiach sa navyše ukázalo, že zástupca združenia ACSOJA nebol schopný odpovedať na podrobné technické otázky a že komora CARBIO bola združením výrobcov bionafty, a nie sójových bôbov.

(67)

Komisia dospela k záveru, že argentínska vláda teda neposkytla potrebné informácie a dôkazy týkajúce sa svojej údajnej podpory odvetvia bionafty, najmä prostredníctvom rôznych opatrení vrátane poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu, ako požadovala Komisia vo svojom dotazníku, v liste zo 17. apríla 2018 a počas overovania na mieste. V dôsledku toho sa Komisia v prípade tohto aspektu prešetrovania musela opierať o dostupné skutočnosti.

(68)

Bez údajov od argentínskej vlády o predaji pestovateľov sójových bôbov v Argentíne sa Komisia opierala o údaje o cene sójových bôbov na domácom trhu, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Okrem toho sa opierala o verejne dostupné informácie týkajúce sa nariaďovania pestovateľom sójových bôbov či ich poverovania zo strany argentínskej vlády, aby predávali sójové bôby na domácom trhu za nižšiu než primeranú odplatu, a úmyslu argentínskej vlády podporovať odvetvie bionafty prostredníctvom tohto opatrenia a ďalších sprievodných opatrení.

(69)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda a komora CARBIO znovu vyjadrili nesúhlas s tým, že Komisia používa dostupné skutočnosti v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Tvrdili, že použitie dostupných skutočností je opodstatnené len vtedy, ak zainteresovaná strana neposkytne „potrebné informácie“, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie konkrétneho záveru. Podľa argentínskej vlády a komory CARBIO Komisia vôbec nepreukázala, v čom sú požadované informácie nevyhnutné na stanovenie konkrétneho záveru v tomto prípade, a neprihliadla na to, že argentínska vláda buď požadovanými informáciami nedisponuje alebo sú prísne chránené právnymi predpismi o daňovom tajomstve.

(70)

Komisia vo svojej komunikácii s argentínskou vládou obšírne vysvetlila dôvody, prečo potrebuje podrobnejšie informácie o pestovateľoch sójových bôbov a výrobcoch sójového oleja. Tvrdenie argentínskej vlády a komory CARBIO, podľa ktorého argentínska vláda nebola schopná poskytnúť tieto informácie, nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali, že sa zakladá na skutočnosti alebo že Komisia mala iné primerané dostupné prostriedky, ako získať takéto informácie. Komisia sa na základe povahy požadovaných informácií mohla domnievať, že ich má v držbe buď argentínska vláda a/alebo komora CARBIO, alebo prinajmenšom, že argentínska vláda má regulačnú kontrolu nad pestovateľmi sójových bôbov a výrobcami sójového oleja, ktorá jej umožňuje si tieto informácie vyžiadať. Komisia zároveň očakávala lepšiu spoluprácu pestovateľov sójových bôbov a výrobcov sójového oleja v prípade, že by ich argentínska vláda oslovila priamo a/alebo v úzkej spolupráci s Komisiou.

(71)

Podľa navrhovateľa argentínska vláda údajne poskytuje podporu odvetviu bionafty prostredníctvom rôznych opatrení. Navrhovateľ predovšetkým tvrdil, že argentínska vláda vykonáva politiku ukladania vysokých vývozných daní a ďalších regulácií týkajúcich sa sójových bôbov a sójového oleja, ktoré sú základnými surovinami používanými na výrobu bionafty v Argentíne. Podľa navrhovateľa tým argentínska vláda zabezpečovala, že cena surovín na výrobu bionafty zostala výrazne nižšia než svetové ceny.

(72)

Ako sa uvádza v správe Komisie o dostatočnosti dôkazov (9), Komisia usúdila, že vývozné dane sa javia ako jeden z nástrojov, ktorý argentínska vláda vypracovala na usmerňovanie pestovateľov sójových bôbov a výrobcov sójového oleja v rámci pomoci argentínskemu odvetviu bionafty. Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala súbor opatrení prijatých argentínskou vládou na umelú podporu argentínskeho odvetvia bionafty.

(73)

Na preukázanie existencie napadnuteľnej subvencie musia byť prítomné tri prvky: a) finančná pomoc alebo podpora príjmov alebo cenová intervencia; b) výhoda a c) špecifickosť (článok 3 základného nariadenia) (10).

(74)

S cieľom dospieť k záveru, pokiaľ ide o prvý prvok, Komisia analyzovala, či súbor opatrení prijatých argentínskou vládou vedie k finančnej pomoci vo forme poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu argentínskym vyvážajúcim výrobcom bionafty zo strany vlády podľa článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, a/alebo či súbor opatrení prijatých argentínskou vládou patrí do kategórie podpory príjmov alebo cenovej intervencie pre odvetvie bionafty podľa článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(75)

Komisia od začiatku pozorovala, že všetky spoločnosti zaradené do vzorky nakupujú sójové bôby na domácom trhu od prepojených alebo neprepojených spoločností a spracovávajú ich na sójový olej a potom na bionaftu. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nenakupovali sójový olej na ďalšie spracovávanie na bionaftu, keďže sami drvili sójové bôby na sójový olej ako medzistupeň pri výrobe bionafty. Analýza sa preto v nasledujúcich pododdieloch zameriava na otázku, či argentínska vláda poskytovala sójové bôby (a nie sójový olej) za nižšiu než primeranú odplatu.

(76)

V článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) druhej zarážke základného nariadenia sa konštatuje, že finančná pomoc existuje, ak vláda: „poverí či nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe“. K druhu funkcií opísaných v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii) základného nariadenia dochádza, keď „vláda poskytuje tovary alebo služby iné, než je všeobecná infraštruktúra, alebo nakupuje tovary ...“. Tieto ustanovenia odzrkadľujú body iii) a iv) článku 1 ods. 11 písm. a) bodu 1 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a mali by sa vykladať a uplatňovať so zreteľom na príslušnú judikatúru WTO.

(77)

Porota WTO vo veci vývozných obmedzení USA rozhodla, že bežný význam týchto dvoch slov „poveriť“ (z angl. entrust) a „usmerniť“ (z angl. direct, tento pojem je v základnom nariadení preložený ako „nariadiť“) v článku 1 ods. 11 písm. a) bode 1 bode iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach si vyžaduje, aby činnosť vlády zahŕňala pojem delegovania (v prípade poverenia) alebo prikazovania (v prípade usmernenia) (11). Zamietla tvrdenie USA o „príčine a následku“ a trvala na výslovnom a súhlasnom úkone delegovania alebo prikazovania (12).

(78)

V následnom prípade však Odvolací orgán rozhodol, že nahradenie slov „poverí“ a „usmerní“ slovami „deleguje“ a „prikazuje“ je ako štandard príliš prísne (13). Podľa Odvolacieho orgánu k „povereniu“ dochádza vtedy, keď vláda dáva súkromnému subjektu zodpovednosť, a „usmernenie“ odkazuje na situácie, v ktorých vláda vykonáva nad súkromným subjektom svoju právomoc (14).

(79)

V obidvoch prípadoch vláda používa súkromný subjekt ako zástupcu pri poskytovaní finančnej pomoci a „vo väčšine prípadov by bolo možné očakávať, že poverenie súkromného subjektu alebo nariadenie súkromnému subjektu bude zahŕňať určitú formu hrozby alebo nútenia“ (15). Podľa článku 1 ods. 11 písm. a) bodu 1 bodu iv) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach sa zároveň neumožňuje členom ukladať vyrovnávacie opatrenia na výrobky v prípadoch, „keď vláda len vykonáva svoje všeobecné regulačné právomoci“ (16) alebo keď intervencia vlády „môže alebo nemusí mať konkrétny výsledok jednoducho vzhľadom na dané faktické okolnosti alebo realizáciu slobodnej vôle subjektov na trhu“ (17). Naopak, poverenie a usmernenie znamená skôr „aktívnejšiu úlohu vlády než iba pobádanie“ (18).

(80)

WTO navyše nezastáva názor, že „ponechanie priestoru na voľné uváženie súkromného subjektu je nevyhnutne v rozpore s poverením súkromného subjektu alebo jeho usmernením. […] Hoci sa môžu vyskytnúť prípady, keď rozsah priestoru ponechaného na voľné uváženie súkromného subjektu je taký, že je nemožné oprávnene dospieť k záveru, že súkromný subjekt je poverený alebo bol usmernený (vykonávať konkrétnu úlohu), je to skutkový/dôkazný stav, ktorým je potrebné sa zaoberať jednotlivo“ (19).

(81)

V súlade s uvedenými rozhodnutiami WTO sa nie všetky vládne opatrenia schopné poskytnúť výhody rovnajú finančnej pomoci podľa článku 3 základného nariadenia a článku 1 ods. 11 písm. a) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (pozn. v uvedenej dohode je pojem preložený ako finančný príspevok). Musí existovať dôkaz o vládnej politike alebo programe na podporu prešetrovaného odvetvia (v tomto konkrétnom prípade odvetvia bionafty/biopalív) prostredníctvom vykonávania právomocí nad verejným alebo súkromným subjektom alebo zverenia zodpovednosti verejnému alebo súkromnému subjektu (v tomto prípade pestovateľom sójových bôbov) s cieľom poskytovať sójové bôby odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(82)

Stručne povedané, v príslušných rozhodnutiach WTO sa stanovuje, že:

(83)

Komisia preto v súlade s touto judikatúrou veľmi dôkladne preskúmala povahu intervencie argentínskej vlády (zahŕňa intervencia argentínskej vlády poverenie pestovateľov sójových bôbov alebo nariadenie pestovateľom sójových bôbov?), povahu poverených subjektov [sú pestovatelia sójových bôbov súkromné subjekty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia?] a činnosť poverených subjektov alebo subjektov, ktorým bolo nariadené vykonávanie (poskytovali poverení pestovatelia sójových bôbov alebo pestovatelia sójových bôbov, ktorým bolo nariadené vykonávanie, sójové bôby argentínskemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu a konali tak ako zástupcovia argentínskej vlády?). Komisia okrem toho overovala, či by vykonávanú funkciu za normálnych okolností plnila vláda (je poskytovanie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu spoločnostiam vyrábajúcim sójový olej v Argentíne bežnou činnosťou vlády?) a či sa takáto funkcia v žiadnom smere nelíši od praxe, ktorú vlády bežne vykonávajú (líši sa skutočné poskytovanie sójových bôbov pestovateľmi v nejakom smere od toho, čo by vláda sama urobila?).

(84)

So zreteľom na judikatúru WTO uvedenú v odôvodneniach 77 až 82 Komisia najskôr analyzovala, či je podpora argentínskej vlády pre argentínske odvetvie bionafty skutočne cieľom vládnej politiky a nie iba „vedľajším účinkom“ vykonávania všeobecných regulačných právomocí. V rámci prešetrovania sa skúmalo najmä to, či zistené deformácie cien boli súčasťou cieľov vlády, alebo či nižšie ceny sójových bôbov boli skôr „neúmyselným“ vedľajším produktom všeobecného vládneho regulovania. V súlade so závermi, ku ktorým dospela v odôvodnení 64, sa Komisia rozhodla čiastočne využiť dostupné skutočnosti na stanovenie toho, či existovalo poverenie alebo nariadenie argentínskou vládou pre pestovateľov sójových bôbov.

(85)

Z viacerých dokumentov vyplýva, že argentínska vláda jednoznačne sledovala podporu a rozvoj odvetvia bionafty ako politický cieľ, predovšetkým snahou o zníženie ceny vstupných surovín (sójových bôbov) na domácom trhu, a teda poskytovaním finančnej pomoci na výrobu bionafty.

(86)

Táto podpora sa dosahuje prostredníctvom viacerých opatrení, ktoré je možné pripísať argentínskej vláde (vrátane vývozných daní na sójové bôby, subvencií výrobcom sójových bôbov na pokračovanie výroby a predaja výrobcom bionafty na domácom trhu, protiopatrení voči výrobe iných zŕn, napríklad uložením vývozných kvót, a verejných vyhlásení nabádajúcich výrobcov sójových bôbov, aby nezastavovali výrobu, ale aby pokračovali v predaji na domácom trhu) (28). Tieto opatrenia, aj keď boli od prijatia v roku 1994 pri viacerých príležitostiach menené (29), sa sústavne uplatňovali s cieľom, ako uviedla samotná argentínska vláda v právnych predpisoch (pozri odôvodnenia 89 až 100), znížiť cenu sójových bôbov na domácom trhu v kontexte rastúcich cien na svetových trhoch a v prospech rozvoja reťazca pridanej hodnoty v Argentíne, ktorý okrem iného zahŕňa aj odvetvie bionafty.

(87)

Vývozné dane na sójové bôby predstavujú dôležitý nástroj, ktorý argentínska vláda využíva na podporu odvetvia bionafty. Argentínska vláda podľa OECD predovšetkým prostredníctvom režimu vývoznej dane ukladá „vyššie sadzby výrobcom surovín alebo vstupných materiálov a zároveň uplatňuje nižšie sadzby na hotové výrobky. […] Cenové zvýhodnenie poskytované domácim odberateľským výrobným odvetviam môže narúšať a obmedzovať hospodársku súťaž na domácom trhu aj na zahraničných trhoch“ (30). Okrem toho, Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) vo svojej správe venovanej Argentíne uviedla, že: „Rozdielne vývozné dane pre biopalivá oproti ostatným výrobkom vyrábaným z rovnakých východiskových surovín podporovali vývoz biopalív, predovšetkým bionafty“ (31). Svetová banka uviedla, že argentínska vláda vyberá vysoké vývozné dane, ktoré vedú k „znižovaniu cien východiskových surovín na domácom trhu a stimulovaniu vývozu bionafty“ (32).

(88)

Argentínska vláda tvrdila, že v žiadnej publikácii organizácie OECD, agentúry IRENA a Svetovej banky sa nespomínal jednoznačný cieľ argentínskej vlády podporovať argentínske odvetvie bionafty. Argentínska vláda však nepoprela správnosť citácií, ktoré Komisia našla. Na rozdiel od nej sa Komisia domnieva, že analýzy v uvedených publikáciách podporujú jej zistenia, že argentínska vláda jednoznačne podporuje argentínske odvetvie bionafty.

(89)

Argentína má od roku 1994 zavedenú vývoznú daň na sójové bôby so sadzbou 3,5 %. Ako sa ukáže pri všetkých zmenách v právnych predpisoch opísaných v odôvodneniach 91 až 100, opatrenia používané na úpravu vývoznej dane nad pôvodnú sadzbu preukazujú jednoznačný cieľ argentínskej vlády znižovať ceny na domácom trhu v kontexte rastúcich cien na svetových trhoch. Argentínska vláda počas prešetrovania tvrdila, že vývozná daň na sójové bôby a sójový olej bola zavedená v snahe o zvýšenie príjmu. Napriek viacerým žiadostiam Komisie o poskytnutie dokumentov, ktorými by sa podložilo toto tvrdenie, argentínska vláda žiadny taký dokument neposkytla.

(90)

Navyše, ani v jednom legislatívnom akte od roku 2002 týkajúcom sa úprav vývoznej dane na sójové bôby, sójový olej alebo bionaftu sa ako dôvod výšky vývoznej dane neuvádza zvýšenie príjmu. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 91 až 100, skôr sa v týchto legislatívnych aktoch uvádza, že účelom vývoznej dane je doviesť dodávateľov sójových bôbov k tomu, aby naďalej predávali na domácom trhu za ceny nižšie, než sú ceny na medzinárodných trhoch. Argentínska vláda teda využíva vývozné dane na sójové bôby skôr ako nástroj na podporu rozvoja domáceho výrobného odvetvia bionafty než ako opatrenie na zvýšenie rozpočtových príjmov.

(91)

Po vyhlásení výnimočného stavu (33) sa v roku 2002 uznesením 11/2002 (34) vývozná daň zvýšila z 3,5 % na 13,5 %. Uznesenie obsahovalo toto tvrdenie: „zohľadňujú sa aj účinky akejkoľvek prípadnej podstatnej zmeny cien poľnohospodárskych výrobkov na medzinárodných trhoch“ (pridané zvýraznenie), z čoho vyplýva, že toto opatrenie bolo prijaté na ovplyvnenie ceny sójových bôbov na domácom trhu v porovnaní s cenou na svetových trhoch.

(92)

Sadzba sa v tom istom roku znovu zvýšila z 13,5 % na 23,5 % uznesením 35/2002 (35), v ktorom sa uvádza: „Zákon č. 22415 umožňuje uloženie opatrení na dovoz tovaru určeného na spotrebu s cieľom stabilizovať ceny na domácom trhu, kým nedosiahnu primeranú úroveň, a zachovať ponuku, ktorá uspokojí potreby domáceho trhu“. Podľa textu právneho predpisu mali tieto opatrenia prechodnú povahu a boli dočasné, kým pretrvávali vtedajšie všeobecné hospodárske podmienky. Tieto vývozné dane však stále platia na podobnej úrovni ako v čase výnimočného stavu, zatiaľ čo v prípade ostatných zŕn bola vývozná daň stanovená na 0 % (36).

(93)

Prví veľkovýrobcovia bionafty v Argentíne začali s prevádzkou v roku 2007. V tom istom roku argentínska vláda uverejnila dve uznesenia, ktorými zvýšila vývoznú daň na sójové bôby z 23,5 % na 27,5 % (37) a ďalej až na 35 % (38). V obidvoch uzneseniach sa ako dôvod uloženia dodatočnej vývoznej dane okrem zvýšeného domáceho a medzinárodného dopytu po týchto výrobkoch uvádza, že výrobky, ktorých sa uvedené uznesenia týkajú (predovšetkým výrobky zo sójových bôbov), sa používajú na nové výrobné účely, pričom ako príklad sa výslovne udávajú biopalivá.

(94)

V uznesení 10/2007 (39) sa navyše výslovne uvádza, že „ceny zrnovín na medzinárodných trhoch výrazne vzrástli […] uloženie dodatočných vývozných ciel na viaceré z uvedených tovarov sa považuje za vhodné“ (pridané zvýraznenie).

(95)

V uznesení 369/2007 (40) sa okrem toho výslovne uvádza, že zvýšenie vývoznej dane je potrebné na „zníženie cien na domácom trhu, konsolidáciu lepšieho rozdelenia príjmov a stimuláciu vytvárania pridanej hodnoty“ (pridané zvýraznenie).

(96)

V roku 2008 argentínska vláda uznesením 125/2008 (41) stanovila vzorec, na základe ktorého sa každý deň vypočítava pevná výška vývoznej dane v závislosti od úrovne oficiálnej ceny FOB určenej vládou (ministerstvom agropodnikania).

(97)

V uznesení 125/2008 je uvedená táto politika pre danú oblasť: „ Ceny obilnín a olejnín na medzinárodných trhoch v uplynulých rokoch výrazne vzrástli, pričom ich medziročné zmeny sprevádza značná nestálosť . Pokračovanie takéhoto scenára by mohlo mať negatívne účinky na hospodárstvo ako celok , napríklad vyššie ceny na domácom trhu, menšiu spravodlivosť rozdeľovania bohatstva a rastúcu neistotu pri investičných rozhodnutiach v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe. Primeraným nástrojom na riešenie uvedených problémov je navrhovaná zmena systému vývozných ciel, uplatniteľná na kľúčovú podskupinu obilnín a olejnín.“ (pridané zvýraznenie).

(98)

Opäť v roku 2008 argentínska vláda v uznesení 64/2008 (42) upravila vzorec na výpočet vývoznej dane a opätovne výslovne uviedla svoj politický cieľ: „Účelom systému variabilných vývozných ciel je zmierniť vplyv zvýšenia cien zrnovín a olejnín a ich vedľajších produktov na medzinárodných trhoch na ceny na domácom trhu , a  tým prispieť k zlepšeniu rozdelenia príjmov .“ (pridané zvýraznenie).

(99)

V roku 2012 argentínska vláda uverejnila spoločné uznesenie, v ktorom sa uvádza, že Argentína prijíma viaceré verejné politiky na posilnenie vnútroštátneho odvetvia bionafty, predovšetkým na základe ustanovení zákona č. 26.093. V spoločnom uznesení sa ďalej uvádza, že vývozné clá na bionaftu a jej zmesi sú v súlade s vývoznými clami uplatňovanými na iné vedľajšie produkty v odvetví olejnín, so zohľadnením rozdielnych výrobných nákladov a pri zachovaní rozdielu tak, aby skutočná sadzba pre bionaftu bola nižšia než pre jej hlavný vstup, čím sa podporuje vytváranie pridanej hodnoty v Argentíne, a teda napomáha intenzívnejší rozvoj výrobného odvetvia bionafty (43).

(100)

Hoci koncom roka 2015 novozvolená argentínska vláda zrušila vývoznú daň na ostatné zrnoviny, vývozná daň na sójové bôby zostala vysoká. V dekréte č. 133/2015 (44), ktorým sa zrušila vývozná daň na pšenicu a upravila percentuálna sadzba vývoznej dane na sóju na 30 %, sa uvádza tento politický cieľ: „V prípade sójových bôbov a ich vedľajších produktov zväčšenie vysadenej plochy a rekordná úroda v uplynulej sezóne nezabránili poklesu konkurencieschopnosti a ziskovosti celého súvisiaceho hodnotového reťazca“ (pridané zvýraznenie). Hodnotový reťazec sa v tomto prípade týka okrem iného výrobného odvetvia bionafty.

(101)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda a komora CARBIO zopakovali svoje tvrdenie, že prípadný vplyv vývozných daní týkajúcich sa sójových bôbov na výrobu bionafty, ak takýto vplyv vôbec existuje, jasne predstavuje nanajvýš vedľajší účinok opatrení týkajúcich sa výberu príjmov.

(102)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Dekréty uvedené v odôvodneniach 91 až 100 nemožno považovať iba za „obyčajné politické vyhlásenia“. V týchto právnych predpisoch sa opakovane odzrkadľuje zámer argentínskej vlády podporiť výrobné odvetvie bionafty, zatiaľ čo v dekrétoch sa na rozdiel od jej presvedčenia nestanovuje výber príjmov ako účel zavedenia vývoznej dane na sójové bôby. Ani v jednom právnom predpise, ktorý argentínska vláda predložila vo svojom podaní, sa neuvádzalo, že funkciou vývoznej dane na sójové bôby je zvýšenie príjmu.

(103)

Uložením vývozných daní na sójové bôby argentínska vláda dostala argentínskych pestovateľov sójových bôbov do hospodársky iracionálnej situácie, ktorá ich núti, aby predávali svoj tovar na domácom trhu za ceny nižšie, než aké by mohli dostať bez týchto vývozných daní. Sú preto zbavení možnosti racionálneho výberu a nútení plniť politický cieľ, ktorý vývozná daň sleduje.

(104)

Túto iracionálnu situáciu znásobovali ďalšie vývozné obmedzenia, napríklad vývozné kvóty na poľnohospodárske výrobky iné než sójové bôby od roku 2006 do roku 2015, ktoré odrádzali od vývozu iných plodín a viedli pestovateľov k pokračovaniu výroby sójových bôbov (na rozdiel od iných zrnovín) a k ďalšiemu znižovaniu ich ceny na domácom trhu. Pestovatelia sójových bôbov takisto pokračovali vo výrobe a predaji svojej výroby na miestnom trhu, keďže hromadenie zásob nie je pre tento poľnohospodársky výrobok vhodné a nemožno ho vykonávať strednodobo ani dlhodobo.

(105)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda tvrdila, že vývozné kvóty na kukuricu a pšenicu neexistujú už desať rokov. Komisia však dospela k záveru, že toto tvrdenie je fakticky nesprávne. Uznesením 543/2008 (45) sa výslovne reguluje určovanie maximálnych vývozných množstiev, okrem iného aj pšenice a kukurice. Toto opatrenie platilo až do konca roku 2015 (46).

(106)

Argentínska vláda navyše v roku 2009 zaviedla dočasný zákaz dovozu sójových bôbov s tvrdením, že by sa malo uprednostňovať používanie domácich surovín pred dovážanými surovinami, a mala by sa tak zvyšovať hodnota argentínskeho výrobku na medzinárodnom trhu, a že dočasný dovoz vstupov, ktoré sa vyrábajú miestne, narúša plnenie tohto cieľa (47). V roku 2012 argentínska vláda vytvorila register schválených subjektov na výrobu sóje a zrušila zákaz dovozu (48). Napriek tomu bol dovoz sójových bôbov do Argentíny naďalej veľmi obťažný, a to až do ďalších zmien týkajúcich sa tohto registra v roku 2016 (49). Zákaz dovozu v kombinácii s vývoznou daňou na sóju potvrdzuje politický cieľ argentínskej vlády posilňovať rozvoj čisto domáceho odvetvia bionafty vrátane miestneho obsahu v dodávateľskom reťazci. Vytvára umelú, vládou riadenú produkciu sójových bôbov v Argentíne na domácu spotrebu, čím zabezpečuje, že miestny dopyt po sójových bôboch sa uspokojuje na základe miestnej ponuky zameranej na dosahovanie stanovených politických cieľov.

(107)

Dlhodobé vývozné obmedzenia na iné plodiny navyše viedli k výraznému zintenzívneniu výroby sójových bôbov, k takzvanej „sojización“ (50) argentínskeho poľnohospodárstva. Ani po zrušení vývozných kvót v roku 2015 (51) výroba sójových bôbov v porovnaní s inými plodinami výrazne neklesla a zostala pomerne stabilná, ako znázorňuje graf 1:

Graf 1

Argentínska výroba sójových bôbov, kukurice a pšenice v jednotlivých rokoch zberu

Sója

Kukurica

Pšenica

Výroba v miliónoch ton

2000/01

2001/02

2002/03

2003/04

2004/05

2005/06

2006/07

2007/08

2008/09

2009/10

2010/11

2011/12

2012/13

2013/14

2014/15

2015/16

2016/17

2017/18

Zdroj: http://datosestimaciones.magyp.gob.ar/.

(108)

Argentínska vláda navyše v roku 2017 uverejnila uznesenie, ktorým zaviedla režim stimulácie poľnohospodárov pestujúcich sóju (52), ako súčasť plánu Belgrano (53). Plán Belgrano bol vypracovaný v roku 2016 ako plán rozvoja infraštruktúry a priemyslu v desiatich severných provinciách Argentíny, ktoré sú historicky menej rozvinuté v porovnaní so zvyškom krajiny. Na základe tohto uznesenia boli v období od 1. marca do 31. augusta 2017 poskytnuté finančné stimuly pestovateľom sójových bôbov v desiatich najmenej rozvinutých provinciách Argentíny (54), čo ďalej viedlo pestovateľov k tomu, aby pokračovali vo výrobe sójových bôbov, a prispievalo k zvyšovaniu domácej ponuky sójových bôbov v prospech rozvoja odvetvia bionafty.

(109)

Komisia usúdila, že podľa dostupných dôkazov argentínska vláda zohrávala „aktívnejšiu úlohu než iba pobádanie“, ako to vyžaduje Odvolací orgán (55). Opatrenia prijaté argentínskou vládou obmedzujú slobodu konania pestovateľov sójových bôbov, keďže v praxi limitujú ich obchodné rozhodnutia o tom, za akú cenu a kde predajú svoj výrobok.

(110)

Bráni sa im v maximalizácii príjmu, ktorý by mohli získať, ak by nebola uložená vývozná daň na sójové bôby (napríklad vývozom svojej výroby, aby profitovali z vyšších cien, alebo zvýšením cien na domácom trhu), ako aj iné, podobne reštriktívne opatrenia.

(111)

Argentínska vláda to podporila aj dekrétom 133/2015 a dekrétom 640/2016, v ktorých prijala konkrétne opatrenia na pomoc odvetviu sóje a súvisiacemu hodnotovému reťazcu na zvrátenie nastávajúceho poklesu konkurencieschopnosti a ziskovosti celého súvisiaceho hodnotového reťazca. Argentínska vláda teda pobáda pestovateľov sójových bôbov alebo im nariaďuje, aby udržali výrobu na zásobovanie domáceho trhu, hoci racionálny dodávateľ by prispôsobil svoju produkciu a ceny v situácii, keď sa odrádza od vývozu.

(112)

Týmito opatreniami teda argentínska vláda núti pestovateľov sójových bôbov, aby ponechali svoje sójové bôby v Argentíne, lebo ich nemôžu predávať za vyššie ceny, ktoré by bez týchto opatrení v Argentíne prevládli.

(113)

V tomto zmysle argentínska vláda výrobcov vstupných surovín „poveruje“ alebo im „nariaďuje“, aby poskytovali tovar domácim používateľom sójových bôbov, t. j. výrobcom bionafty, za nižšiu než primeranú odplatu. Pestovateľom sójových bôbov je zverená zodpovednosť za vytvorenie umelého, rozčleneného domáceho trhu s nízkymi cenami v Argentíne.

(114)

Inými slovami, argentínska vláda pri uplatňovaní opísaného súboru opatrení vie, ako budú pestovatelia sójových bôbov na tieto opatrenia reagovať a aké dôsledky z toho pre nich vyplynú. Hoci pestovatelia sójových bôbov môžu v reakcii na vývozné dane a ďalšie reštriktívne opatrenia mierne znížiť svoju domácu výrobu, z dôkazov vyplýva, že výroba sa nezastavila, ani nedošlo k jej výraznému poklesu (pozri tabuľku 1 a vysvetlenie uvedené v odôvodnení 139). Komisia dospela k záveru, že ide o dôsledok toho, že argentínska vláda pestovateľov sójových bôbov poverila a nariadila im, aby pokračovali vo výrobe a vývoze.

(115)

Ako už bolo vysvetlené, prispôsobenie výroby v odvetví pestovania sójových bôbov zostane mierne, čo má za následok nižšie ceny na domácom trhu. Účinky sa v tejto súvislosti určili ex ante, nie ex post, a preto nie sú „neúmyselné“. Existuje zrejmá „preukázateľná súvislosť“ medzi politikou a správaním zainteresovaných súkromných subjektov, ktoré pôsobia ako zástupcovia argentínskej vlády pri vykonávaní jej politiky v oblasti poskytovania sójových bôbov odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(116)

Samotná argentínska vláda potvrdila úspešnosť svojho súboru opatrení pri dosahovaní stanoveného politického cieľa podpory odvetvia bionafty. V spoločnom uznesení uvedenom ďalej, ktoré argentínska vláda uverejnila v roku 2012, sa uvádza, že prijaté verejné politiky zahŕňajú celú škálu mechanizmov na podporu odvetvia bionafty. Okrem toho sa v ňom uvádza, že sa tým vysvetľuje úspešná výkonnosť, ktorú vykazuje toto výrobné odvetvie, keď hrubé marže pre jeho hlavný vstup počas etapy spracovania presahovali 25 % (56). K týmto maržiam zrejme viedli predovšetkým rozdiely medzi vývoznými clami na bionaftu a vývoznými clami na sóju.

(117)

Komisia napokon dospela k záveru, že argentínska vláda poverila pestovateľov sójových bôbov alebo im nariadila, aby vykonávali jej politiku s cieľom vytvoriť rozčlenený domáci trh a poskytovať sójové bôby domácemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(118)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda tvrdila, že Komisia rozšírila rozsah poverenia alebo nariadenia a že dôraz kládla na pojmy nútenie a usmerňovanie, pričom z požiadaviek WTO vyplýva, že udelenie zodpovednosti musí predstavovať výslovné a súhlasné opatrenie, musí byť určené konkrétnej strane a jej predmetom musí byť určitá úloha alebo povinnosť. Obyčajné vyhlásenia politiky vládou nemôžu predstavovať príkaz a údajný príkaz alebo poverenie nemôžu byť neúmyselné ani byť len vedľajším produktom vládneho regulovania.

(119)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ako sa uvádza v odôvodnení 117, so zreteľom na judikatúru WTO, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení 93, Komisia našla presvedčivé dôkazy, ktoré ju viedli k záveru, že argentínska vláda prijala výslovné a súhlasné opatrenie s cieľom poveriť pestovateľov sójových bôbov alebo im nariadiť, aby odvetviu bionafty predávali sójové bôby za nižšiu než primeranú odplatu. Existuje „preukázateľná súvislosť“ medzi konaním vlády a správaním poľnohospodárov pestujúcich sójové bôby, takže ich správanie možno pripísať argentínskej vláde. Argentínska vláda neodôvodnila svoje tvrdenie, že dôkazy získané Komisiou možno považovať len za obyčajné vyhlásenia politiky zo strany argentínskej vlády. Argentínska vláda predovšetkým nespochybnila existenciu stanovených politických cieľov vychádzajúcich z týchto vyhlásení, ani nepoprela vyhlásenia, ktorými oslavovala úspešnosť reštriktívnych opatrení pri dosahovaní politických cieľov podpory argentínskeho odvetvia bionafty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(120)

Argentínska vláda okrem toho tvrdila, že záver Komisie, podľa ktorého je na určenie povahy opatrenia dôležitá existencia rôznych mechanizmov v rámci širšieho systému vypracovaného argentínskou vládou na podporu určitého odvetvia, je zjavne chybný, keďže vývozné dane sa v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iii) základného nariadenia (alebo v Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach) neuvádzajú, a článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia sa na ne nevzťahuje.

(121)

Samotná skutočnosť, že vývozné dane sa ako také výslovne v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia neuvádzajú, nebráni tomu, aby mali potenciálnu povahu finančnej pomoci, a vzťahovalo by sa tak na ne vymedzenie pojmu subvencia podľa základného nariadenia a Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia poskytla obsiahle dôkazy, že vývozná daň na sójové bôby sa aj s ďalšími nástrojmi používala ako nástroj na nútenie pestovateľov sójových bôbov, aby dodržiavali stanovené politické ciele spôsobom, ktorý predstavuje napadnuteľnú subvenciu bližšie určenú v článku 3 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. Keďže argentínska vláda neodôvodnila svoje tvrdenie, prečo vývoznú daň na sójové bôby nemožno považovať za napadnuteľnú subvenciu, Komisia jej tvrdenie zamietla.

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda nesúhlasila so zistením Komisie uvedeným v odôvodnení 121, že argentínska vláda neodôvodnila svoje tvrdenie, prečo vývoznú daň na sójové bôby nemožno považovať za napadnuteľnú subvenciu.

(123)

Hoci argentínska vláda počas celého prešetrovania tvrdila, že cieľom uloženia vývozných daní je vytváranie príjmov, na podporu tohto konštatovania nepredložila žiadny dôkaz, pokiaľ ide o ktorýkoľvek z právnych predpisov, ktorými sa ukladá vývozná daň na sójové bôby alebo mení jej výška. Komisia na základe dostupných dôkazov usúdila, že vývozné dane sú jedným z nástrojov, ktoré argentínska vláda využíva na podporu rozvoja odvetvia bionafty. Komisia preto dospela k odlišnému záveru vysvetlenému v odôvodneniach 89 až 90 a zamietla pôvodné tvrdenie argentínskej vlády.

(124)

Komora CARBIO tvrdila, že Komisia nedbala na vysokú úroveň kritérií potrebných pri dokazovaní poverenia alebo nariadenia. Pestovatelia sójových bôbov sa stále môžu slobodne rozhodnúť, či budú vyrábať, predávať a vyvážať sójové bôby. Nijaký prvok vývoznej dane na sójové bôby nepredstavuje poverenie výrobcov sójových bôbov, aby prijali niektoré z týchto rozhodnutí, ani im to nenariaďuje.

(125)

Komisia nesúhlasí s tým, že v tomto prípade nie sú splnené kritériá týkajúce sa poverenia alebo nariadenia, ako sa uvádzajú v odôvodnení 82. Tvrdenie komory CARBIO, že pestovatelia sójových bôbov môžu slobodne určovať cenu sójových bôbov, je navyše nesprávne. Počas overovania na mieste argentínska vláda vysvetlila, že cenu FOB sójových bôbov určených na vývoz určuje vláda. Keďže vývozná cena sójových bôbov a ich cena na domácom trhu sú oveľa nižšie než cena na svetovom trhu, sloboda pestovateľov sójových bôbov určovať vlastnú cenu je obmedzená. A napokon, komora CARBIO odhliada od toho, že vývozná daň nie je jediným nástrojom, ktorý argentínska vláda vypracovala na nariaďovanie pestovateľom sójových bôbov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(126)

Komora CARBIO takisto namietala proti zisteniu Komisie v odôvodnení 112, že pestovatelia sójových bôbov nemôžu predávať za lepšie ceny, ktoré by v Argentíne prevládli bez týchto opatrení, a svoje tvrdenia opierala o štúdiu Komisie pre vnútorný obchod, v ktorej sa uvádza, že odstránením vývoznej dane na sójové bôby by došlo k zvýšeniu ceny sójových bôbov na domácom trhu iba o 1,2 % (57).

(127)

Komisia však upozornila na to, že podľa štúdie uverejnenej v American Journal of Agricultural Economics (58) cena sójových bôbov na domácom trhu by bez vývoznej dane mohla byť oveľa vyššia, a to až o 26,0 %. Zo štúdie, na ktorú odkázala komora CARBIO, okrem toho vyplývalo aj to, že odstránenie vývoznej dane na sójové bôby povedie k zníženiu ich ceny na svetovom trhu o 18 %. To znamená, že v prípade teoretického zrušenia vývoznej dane vo výške 23,5 % by sa takmer stratil rozdiel medzi cenou na argentínskom trhu a cenou na svetovom trhu.

(128)

Komisia preto zopakovala svoj záver, že pestovatelia sójových bôbov boli nútení, aby pokračovali v pestovaní a predaji sójových bôbov v Argentíne bez toho, aby ich mohli predávať za lepšie ceny, ktoré by v Argentíne prevládli bez týchto opatrení.

(129)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda a komora CARBIO zopakovali svoje tvrdenia, podľa ktorých:

(130)

Argentínska vláda a komora CARBIO okrem toho nesúhlasili s tým, ako Komisia právne vykladá pojmy „poveriť“ a „nariadiť“. Argentínska vláda tvrdila, že posúdenie finančnej pomoci zo strany Komisie veľmi pripomína tzv. prístup založený na účinkoch, ktorý bol v judikatúre WTO výslovne a rozhodne zamietnutý.

(131)

Komora CARBIO ďalej tvrdila, že súčasná cena sójových bôbov na svetovom trhu nevyjadruje, aká by bola cena sójových bôbov na domácom trhu v Argentíne bez vývoznej dane.

(132)

Keďže argentínska vláda alebo komora CARBIO len opakovali predchádzajúce argumenty, avšak žiadne z týchto tvrdení nepodložili, Komisia ich zamietla.

(133)

Komisia potom posudzovala, či pestovatelia sójových bôbov v Argentíne sú súkromné subjekty, ktoré argentínska vláda poverila alebo ktorým nariadila v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(134)

Argentínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nakupovali všetky sójové bôby používané na výrobu bionafty z domácich zdrojov. Sójové bôby nakupovali od súkromných poľnohospodárskych podnikov pestujúcich sóju, s výnimkou malého objemu sójových bôbov, ktoré odoberali od štátom vlastneného podniku YPF.

(135)

Komisia preto zastáva názor, že podľa dostupných informácií sú všetci pestovatelia sójových bôbov súkromnými subjektmi, ktoré boli v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia argentínskou vládou poverené, aby poskytovali sójové bôby za nižšiu než primeranú odplatu.

(136)

V ďalšom kroku Komisia overovala, či pestovatelia sójových bôbov skutočne vykonávali argentínsku vládnu politiku poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu. Vyžadovalo si to podrobnú analýzu vývoja trhu v Argentíne v porovnaní s primeranou referenčnou hodnotou. V súlade so závermi uvedenými v odôvodnení 64 sa Komisia rozhodla čiastočne využiť dostupné skutočnosti, aby zistila, či pestovatelia sójových bôbov poskytovali sójové bôby za nižšiu než primeranú odplatu.

(137)

Prostredníctvom súboru opatrení opísaných v odôvodneniach 84 až 116 argentínska vláda nútila pestovateľov sójových bôbov, aby predávali na miestnom trhu za nižšie ceny, než by to robili za iných okolností (t. j. bez uvedených opatrení by pestovatelia sójových bôbov vyvážali sójové bôby za oveľa vyššiu cenu na svetovom trhu alebo by jednoducho prispôsobili svoju ponuku obmedzeniam trhu). Pestovatelia sójových bôbov to však nerobili v dôsledku politiky argentínskej vlády posilňovať rozvoj odberateľského odvetvia bionafty.

(138)

Ako znázorňuje tabuľka 1, prakticky celá domáca spotreba sójových bôbov sa ďalej drvením spracováva na sójový olej. Údaje týkajúce sa výroby, vývozu, dovozu a domáceho drvenia sójových bôbov za jednotlivé roky sú takéto:

Tabuľka 1

Argentínska výroba sójových bôbov, sójového oleja a bionafty

(139)

Ako je možné vidieť v tabuľke 1, výroba sójových bôbov sa zvýšila z 26,7 milióna ton v roku 2001 na 40,5 milióna ton v roku 2006 (59). Zvýšenie vývoznej dane na sójové bôby neviedlo k zníženiu výroby sójových bôbov, ale k jej zvýšeniu, ktoré bolo z hospodárskeho hľadiska iracionálne. Bez nútenia spôsobeného rozličnými opatreniami argentínskej vlády by sa dodávatelia, na ktorých sa vzťahujú vývozné obmedzenia, v skutočnosti prispôsobili trhovým podmienkam. V tomto prípade však pestovatelia sójových bôbov namiesto znižovania výroby takisto využívajú výhody plynúce z politického cieľa posilňovať a rozvíjať konkurencieschopné odvetvie bionafty, čo si následne vyžiadalo, aby výrobcovia bionafty mali k dispozícii veľké množstvá sójových bôbov za nižšie ceny, než sú ceny na medzinárodných trhoch.

(140)

Tento trend je znázornený v grafe 2 (v tonách):

Graf 2

Spracovávanie sójových bôbov v Argentíne

Drvenie sóje

Dovoz sóje

Vývoz sóje

Produkcia sóje

2017

2016

2015

2014

2013

2012

2011

2010

2009

2008

2007

Zdroj: Údaje uvedené v tabuľke v odôvodnení 138.

(141)

Tabuľka 1 a graf 2 ukazujú, že prakticky celá výroba sójových bôbov, ktoré sa spotrebovali na domácom trhu, sa použila na drvenie a výsledný sójový olej sa spotreboval doma prevažne na výrobu bionafty.

(142)

Po konečnom poskytnutí informácií komora CARBIO tvrdila, že Komisia trvala na tom, že všetky sójové bôby predané na domácom trhu sa použili výlučne na výrobu bionafty. Komisia spresnila, že to tak nie je. Ako sa uvádza v odôvodnení 141, sójové bôby sa predávajú na domácom trhu, aby sa rozdrvili na sójový olej a sójovú múku. Výsledný sójový olej sa používa na výrobu bionafty, keďže v Argentíne nie je významný domáci trh so sójovým olejom. Určitá časť sójového oleja a sójovej múky sa vyváža.

(143)

K vývozu sójových bôbov navyše dochádza iba v prípade, že domáca spotreba sójových bôbov na drvenie a výrobu bionafty je plne uspokojená. Z tabuľky 1 a grafu 2 takisto vyplýva neexistujúci alebo veľmi obmedzený dovoz sójových bôbov počas rokov uplatňovania vývozných obmedzení. Potvrdzuje to aj obchodný model pozorovaný u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Skutočne, ani jeden z nich nedovážal sójové bôby na výrobu bionafty. Sójové bôby dovážali výlučne na použitie vo svojich drviacich zariadeniach a všetok výsledný sójový olej a sójovú múku vyvážali mimo Argentíny.

(144)

Argentínska vláda tak dosiahla hlavný cieľ svojich opatrení: doma vyrobené sójové bôby plne uspokojovali domáci dopyt po vstupnej surovine na domácu výrobu bionafty na úkor výrobcov sójových bôbov, ktorí by skôr optimalizovali svoje zisky a buď celú svoju produkciu vyvážali, alebo ju predávali na domácom trhu za vyššie ceny, keby neexistovali vývozné obmedzenia.

(145)

Podľa príslušnej judikatúry WTO, ako sa vysvetĺuje predovšetkým v odôvodnení 78, aby sa preukázala existencia poverenia alebo nariadenia, vo väčšine prípadov by mala existovať určitá forma hrozby alebo nútenia adresovaná dodávateľom vstupov zo strany vlády. Ponechanie priestoru na voľné uváženie neznamená automatické zamietnutie uvedeného zistenia. Táto individuálna analýza sa zakladá na dôkazoch. Skutočnosť, že vývoz na komoditný trh so značne medzinárodným charakterom je pomerne obmedzený, pričom Argentína je jedným z popredných svetových výrobcov sójových bôbov, je pozoruhodná, najmä ak vezmeme do úvahy, že cena na medzinárodných trhoch je výrazne vyššia než cena na domácom trhu v Argentíne (pozri graf 3 v odôvodnení 158).

(146)

Z dôkazu obsiahnutého v argentínskych právnych predpisoch (pozri odôvodnenia 91 až 99) vyplýva, že politickým cieľom argentínskej vlády je rozvíjať a uprednostňovať odberateľské výrobné odvetvia s vyššou pridanou hodnotou vrátane odvetvia bionafty. Argentínska vláda navyše jednoznačne uviedla svoj cieľ chrániť odberateľské výrobné odvetvia pred nárastom cien na medzinárodných trhoch.

(147)

Komora CARBIO po poskytnutí informačného dokumentu tvrdila, že Komisia neposkytla nijaký dôkaz tvrdenia, že výrobcovia sójových bôbov by radšej optimalizovali svoje zisky.

(148)

Keďže Komisia nedostala informácie priamo od pestovateľov sójových bôbov, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 61 až 64, predpokladala, že pestovatelia sójových bôbov sú racionálne zmýšľajúce hospodárske subjekty v trhovom hospodárstve, ktoré sa vždy, keď je to možné, snažia o optimalizáciu svojich výhod. Rozhodnutie zvýšiť výrobu sójových bôbov, keď sa znižujú ceny z dôvodu vyššej vývoznej dane, sa preto považuje za iracionálne. Skutočnosť, že pestovatelia sójových bôbov ďalej dodávajú sójové bôby napriek rozličným reštriktívnym opatreniam prijatým argentínskou vládou, je výsledkom opatrení prijatých argentínskou vládou s cieľom nútiť pestovateľov sójových bôbov ako subjekty vykonávajúce stanovené politické ciele k podpore odvetvia bionafty. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(149)

Argentínska vláda tvrdila, že nebol predložený nijaký dôkaz, že spracovanie sójových bôbov v Argentíne sa nejako zmenilo v dôsledku vývozných daní na sójové bôby.

(150)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Na úvod, Komisia pripomína, že argentínska vláda nepomohla Komisii získať potrebné informácie od pestovateľov sójových bôbov, aby mohla lepšie posúdiť ich správanie. Komisia sa tak na základe dostupných informácií domnievala, že opatrenia argentínskej vlády (vrátane vývoznej dane) zmenili správanie pestovateľov sójových bôbov s cieľom dosiahnuť účinky zamýšľané argentínskou vládou. Ako možno vidieť v tabuľke 1, napriek zvýšeniu vývoznej dane na sójové bôby v roku 2007, t. j. na začiatku veľkovýroby bionafty, sa výroba sójových bôbov značne zvýšila. Navyše vývoz sójového oleja bol v tom istom období v podstatnej miere nahradený vývozom bionafty, z čoho vyplýva, že opatrenia argentínskej vlády stimulovali štrukturálnu zmenu s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia bionafty. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(151)

Je takisto zrejmé, že tieto politiky nútia nesčíselný počet malých poľnohospodárov pestujúcich sóju (približne 64 000), aby predávali na domácom trhu takmer celú svoju výrobu, a to za ceny nižšie, než aké by inak dosiahli na medzinárodných trhoch, aj keď argentínska vláda formálne nebráni vývozu ich výrobkov. V spise nie je žiadny dôkaz o tom, že argentínska vláda sa nejakým spôsobom snaží stimulovať a/alebo aktívne podporovať, priamo či nepriamo, nárast vývozu, a teda maximalizáciu zisku poľnohospodárov pestujúcich sójové bôby, napriek známym ťažkostiam malých poľnohospodárov pri vyhľadávaní klientov v zahraničí, komunikácii v cudzom jazyku a vybavovaní všetkých zaťažujúcich administratívnych vývozných formalít.

(152)

Keďže v spise nie sú iné protichodné dôkazy a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu argentínskej vlády pri poskytovaní relevantných dôkazov a informácií v tejto súvislosti, Komisia dospela k záveru, že uvedený dôkaz preukazuje nútenie pestovateľov sójových bôbov, aby predávali svoju výrobu na domácom trhu v prospech odberateľských výrobných odvetví (vrátane výrobcov bionafty), namiesto maximalizácie svojich výnosov prípadnými inými spôsobmi, akými je prispôsobenie svojej výroby alebo dokonca prechod na iný druh výroby (napr. iné zrnoviny).

(153)

Skutočnosť, že pestovatelia sójových bôbov majú stále aspoň formálne určitý priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o predaj do zahraničia, a že sa veľmi obmedzený vývoz aj uskutočňoval, nevyvracia hlavný záver o existencii im určeného poverenia alebo nariadenia v súlade s judikatúrou WTO vo veci DRAMS (60).

(154)

Komisia ďalej analyzovala prípadný vplyv dodávania sójových bôbov v dôsledku opatrení argentínskej vlády na cenu sójových bôbov na domácom trhu v Argentíne.

(155)

Komisia použila priemernú cenu sójových bôbov na domácom trhu v Argentíne, ktorá vychádza z mesačných údajov burzy obilnín v Buenos Aires pre Rosario, Bahia Blanca a Quequen, poskytovaných ministerstvom agropodnikania na úrovni krajiny.

(156)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dovážali určité množstvo sójových bôbov. Hoci tieto spoločnosti nevyužívali dovážané sójové bôby na výrobu bionafty (tieto sójové bôby sa použili na výrobu sójového oleja, ktorý sa potom vyviezol), ich cena sa môže považovať za reprezentatívnu, keďže sójové bôby sa dovážali na účely drvenia a spätného vývozu vo forme sójového oleja a ich cena odrážala cenu sójových bôbov na svetovom trhu.

(157)

Cena na domácom trhu sa porovnávala s priemernou dovoznou cenou FOB sójových bôbov v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky za jednotlivé mesiace.

(158)

Graf 3 znázorňuje kolísanie ceny počas posudzovaného obdobia a rozdiel v percentách medzi cenou na argentínskom domácom trhu a cenou na svetovom trhu.

Graf 3

Cena na argentínskom domácom trhu v porovnaní s cenou na svetovom trhu

Cenový rozdiel (%)

Cena na svetovom trhu(ARS/t)

Cena na argentínskondomácom trhu (ARS/t)

2017M11

2017M09

2017M07

2017M05

2017M03

2017M01

2016M11

2016M09

2016M07

2016M05

2016M03

2016M01

2015M11

2015M09

2015M07

2015M05

2015M03

2015M01

Zdroj: Spoločnosť Bloomberg a údaje v podnete argentínskej vlády založené na verejne dostupných údajoch.

(159)

Graf 3 znázorňuje rozdiel medzi cenou na argentínskom domácom trhu a cenou na svetovom trhu, ktorý možno vysvetliť hlavne vývoznou daňou na sójové bôby. Politika nariaďovania zo strany argentínskej vlády bráni pestovateľom sójových bôbov vytvárať zisk na základe cien na svetovom trhu. Pestovatelia sójových bôbov sú účinne pripravení o možnosť racionálne si zvoliť možnosť predávať na medzinárodných trhoch za oveľa vyššie ceny.

(160)

Namiesto toho dosahujú porovnateľné zisky na domácom trhu aj na medzinárodnom trhu za cenu znižovania cien na domácom trhu o výšku vývoznej dane. Takto argentínska vláda stláča ceny na domácom trhu v prospech domáceho spracovateľského odvetvia.

(161)

Argentínska vláda nariaďuje odopieraním možnosti racionálnej voľby pestovateľom sójových bôbov. Navyše, ako je možné vypozorovať z grafu, rozdiel medzi cenami na domácom trhu a cenami na medzinárodnom trhu nielenže zostal výrazný, ale takisto chránil odvetvie bionafty a všetky ďalšie odberateľské výrobné odvetvia (ako je odvetvie drvičov, ktorí sú spravidla integrovaní s výrobcami bionafty) pred najväčšími nárastmi cien na medzinárodnom trhu.

(162)

Argentínska vláda tak súborom opatrení dosiahla svoj vopred stanovený cieľ, a to znížiť ceny na domácom trhu v kontexte rastúcich cien na medzinárodnom trhu v prospech domáceho odvetvia s pridanou hodnotou vrátane výroby bionafty.

(163)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že pestovatelia sójových bôbov v Argentíne boli poverení alebo im bolo nariadené, aby poskytovali sójové bôby domácemu odvetviu bionafty za nižšiu než primeranú odplatu.

(164)

Pokiaľ ide o kritérium „plnenia za normálnych okolností“, ktoré porota zatiaľ podrobnejšie neobjasnila (61), Komisia usúdila, že poskytovanie surovín vyskytujúcich sa na území krajiny vnútroštátnym spoločnostiam je funkcia, ktorú za normálnych okolností plní vláda. Podľa všeobecného medzinárodného práva sú štáty zvrchované, pokiaľ ide o ich prírodné zdroje. Aj keď majú značnú voľnosť, pokiaľ ide o organizáciu využívania svojich prírodných zdrojov, ich zvrchovanosť sa obvykle prenáša do regulačnej právomoci vlády takto konať. V tejto súvislosti nie je podstatné, či by sa vláda vykonávania tejto funkcie zvyčajne ujala, alebo nie (62). Komisia preto zistila, že poskytovanie sójových bôbov získavaných z argentínskej pôdy argentínskemu odvetviu bionafty je funkcia, ktorú za normálnych okolností plní vláda.

(165)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO namietala proti rozhodnutiu Komisie, že štát musí niesť zodpovednosť za rozhodnutia prijaté súkromnými dodávateľmi sójových bôbov pestovaných v danom štáte. Komora CARBIO tvrdila, že na splnenie kritéria „plnenia za normálnych okolností“ sa všetky rozhodnutia týkajúce sa sójových bôbov musia prijímať vo verejnom záujme. Avšak, ako komora CARBIO skonštatovala vo svojom podaní, „štát si môže zvoliť prijať opatrenie týkajúce sa jeho prírodných zdrojov“. Toto tvrdenie je potvrdením postoja Komisie, že takáto zvrchovanosť sa obvykle prenáša do regulačnej právomoci vlády organizovať využívanie prírodných zdrojov štátu. Na splnenie kritéria „plnenia za normálnych okolností“ nie je preto potrebné, aby sa všetky rozhodnutia týkajúce sa sójových bôbov museli prijímať vo verejnom záujme. Inak by sa takéto subjekty mohli považovať za „verejné subjekty“ a ich opatrenia by bolo možné pripísať štátu, čo neplatí v rámci scenára poverenia alebo nariadenia. V poslednom prípade nie je potrebné, aby všetky opatrenia súkromných subjektov bolo možné pripísať štátu, stačí len konkrétne skúmané opatrenie (t. j. poskytovanie vstupných surovín za nižšiu než primeranú odplatu). V dôsledku toho Komisia zamietla toto tvrdenie a dospela k záveru, že poskytovanie surovín, ako sú sójové bôby, pri plnení cieľov vo verejnom záujme (napríklad rozvoj odvetvia bionafty) je funkcia, ktorú za normálnych okolností plní vláda.

(166)

Pokiaľ ide o kritérium „v žiadnom smere sa nelíši“, Komisia poznamenala, že táto formulácia pochádza zo správy z roku 1960, ktorú vypracovala porota pre preskúmanie podľa článku XVI:5 a v ktorej bola použitá podobná formulácia v súvislosti s odvodmi financovanými výrobcom, v prípade ktorých sa usúdilo, že sa v žiadnom smere nelíšia od vládnej praxe zdaňovania a subvencovania (63). V tomto kontexte si uvedené kritérium vyžaduje potvrdzujúce zistenie, že poskytovanie tovaru poverenými súkromnými subjektmi sa v skutočnosti v žiadnom smere nelíši od hypotézy, že takýto tovar poskytovala samotná vláda. Komisia sa domnieva, že ide o tento prípad. Aby argentínska vláda dosiahla ciele svojej verejnej politiky posilňovať rozvoj odvetvia bionafty vrátane jeho vývozného potenciálu, namiesto poskytovania vstupov priamo odvetviu bionafty núti súborom opatrení súkromné subjekty, aby to robili za ňu.

(167)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda a komora CARBIO tvrdili, že Komisia neposkytla žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že rozhodnutia prijaté dodávateľmi v súkromnom vlastníctve a týkajúce sa výroby a predaja sójových bôbov pestovaných v Argentíne na pozemkoch v súkromnom vlastníctve zodpovedajú funkcii, ktorú za normálnych okolností plní argentínska vláda.

(168)

Ako Komisia uviedla v odôvodnení 164, domnieva sa, že poskytovanie surovín vyskytujúcich sa v rámci krajiny vnútroštátnym spoločnostiam je funkciou, ktorú za normálnych okolností plní vláda. Argentínska vláda ani komora CARBIO neposkytli vecné argumenty alebo dôkazy, ktoré by vyvracali tento záver, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté. Argentínska vláda používa pestovateľov sójových bôbov na dosiahnutie konkrétneho politického cieľa, čo sa nelíši od situácie, keď by pestovateľom sójových bôbov bola priamo samotná argentínska vláda.

(169)

Argentínska vláda prostredníctvom súboru opatrení vrátane vývozných daní, kvantitatívnych obmedzení, subvencií domácim výrobcom a verejných politických vyhlásení nútila domácich pestovateľov sójových bôbov, aby predávali sójové bôby na miestnom trhu a „poverovala“ ich alebo im „nariaďovala“, aby poskytovali túto surovinu v Argentíne za nižšiu než primeranú odplatu. Tieto sporné opatrenia dosiahli želaný účinok, a to narušenie domáceho trhu so sójovými bôbmi v Argentíne a zníženie ceny na umelo nízku úroveň v prospech odberateľského odvetvia bionafty. Funkciu poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu za normálnych okolností plní vláda vzhľadom na verejný cieľ podpory odvetvia bionafty a prax výrobných spoločností pestovateľov sójových bôbov, ktoré túto funkciu vykonávajú, sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe pri vykonávaní podobných politických cieľov prostredníctvom iných foriem podpory (ako sú granty alebo ušlé príjmy).

(170)

Komisia preto dospela k záveru, že argentínska vláda poskytla nepriamu finančnú pomoc v zmysle ustanovení článku 3 ods. 1 písm. a) bodov iv) a iii) základného nariadenia, ako sú vykladané a uplatňované v súlade s príslušnou normou WTO podľa článku 1 ods. 11 písm. a) bodov iv) a iii) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(171)

Komisia sa domnieva, že kategórie „finančná pomoc“ a „podpora príjmov alebo cenová intervencia“ sa navzájom nevylučujú. Odvolací orgán v skutočnosti potvrdil, že „rozsah vládnych opatrení schopných poskytovať subvencie [v rámci ‘finančnej pomoci’] sa ďalej rozširuje koncepciou ‘príjmovej alebo cenovej podpory’ v bode 2 článku 1 ods. 11 písm. a)“ (64). Tento výklad je takisto v súlade s cieľom a účelom Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorým je „zvýšiť a zlepšiť disciplínu podľa dohody GATT v oblasti používania subvencií aj vyrovnávacích opatrení“ (65).

(172)

Článok XVI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT 1994) sa týka každej subvencie vrátane akejkoľvek formy podpory príjmov alebo cenovej intervencie, ktorá priamo alebo nepriamo zvyšuje vývoz akéhokoľvek výrobku z jeho územia alebo znižuje dovoz akéhokoľvek výrobku na jeho územie.

(173)

Pojem „akákoľvek forma“ poukazuje na široký rozsah tejto kategórie v tom zmysle, že zahŕňa všetky formy, ktoré priamo alebo nepriamo poskytujú podporu príjmov alebo cenovú intervenciu. V tomto zmysle slovníkový význam pojmu „forma“ predstavuje jednu z rôznych podôb, v akej daná vec existuje alebo sa prejavuje; tvar, druh alebo typ a takisto „spôsob, metódu, postup“ (66). „Akákoľvek forma“ teda zahŕňa akýkoľvek postup alebo spôsob, akým vláda niekomu poskytuje podporu príjmov alebo cenovú intervenciu.

(174)

„Podpora“ označuje „činnosť prispievania k úspechu alebo udržiavania hodnoty niečoho“ (67). Pojem „podpora“ sa často používa v kontexte poľnohospodárstva v súvislosti s programami vládnej pomoci (68). V tomto prípade sa význam pojmu „podpora“ v článku 1 ods. 11 písm. a) bode 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach týka činnosti vlády, ktorá prispieva k úspechu alebo udržiava hodnotu cien alebo príjmu, ktorý niekto dosahuje.

(175)

Napokon, odkaz „v zmysle článku XVI GATT 1994“ znamená všetky formy podpory príjmov alebo cenovej intervencie, ktoré priamo alebo nepriamo zvyšujú vývoz „akéhokoľvek výrobku“ z územia členského štátu WTO alebo znižujú dovoz tohto výrobku na jeho územie. Tento vplyv, potenciálny alebo skutočný, je jednoznačne opísaný v článku XVI:1 dohody GATT 1994: „… vrátane akejkoľvek formy podpory príjmov alebo cenovej intervencie, ktorá priamo alebo nepriamo zvyšuje vývoz akéhokoľvek výrobku z jeho územia alebo znižuje dovoz akéhokoľvek výrobku na jeho územie“.

(176)

Súhrnom, článok 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia sa týka vládnych opatrení v akejkoľvek forme, ktoré priamo alebo nepriamo niekomu poskytujú podporu príjmov alebo cenovú intervenciu a ktoré majú vplyv, potenciálny alebo skutočný (69), na zvyšovanie vývozu akéhokoľvek výrobku z územia členského štátu WTO alebo na znižovanie dovozu tohto výrobku na jeho územie. Tento výklad je takisto v súlade s cieľom a účelom Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorým je „zvýšiť a zlepšiť disciplínu podľa dohody GATT v oblasti používania subvencií aj vyrovnávacích opatrení“ (70).

(177)

V súlade s týmto výkladom Komisia okrem preskúmavania, či by súbor opatrení prijatých argentínskou vládou mohol byť charakterizovaný ako „finančná pomoc“ vo forme poskytovania tovaru za nižšiu než primeranú odplatu, takisto analyzovala, či by súbor opatrení argentínskej vlády mohol byť charakterizovaný aj ako podpora príjmov alebo cenová intervencia, na ktorú sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Komisia pri tom, po prvé, preskúmavala, či má argentínska vláda v úmysle podporovať vytváranie a rozvoj odvetvia bionafty; po druhé, aký druh opatrení prijala argentínska vláda na podporu odvetvia bionafty, a po tretie, či tieto opatrenia možno pokladať za akúkoľvek formu podpory príjmov alebo cenovej intervencie v zmysle článku XVI dohody GATT 1994.

(178)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda a komora CARBIO tvrdili, že Komisia vychádzala z neprípustne širokého výkladu pojmu „akákoľvek forma príjmov alebo cenovej intervencie“ použitého v článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia, pričom tvrdili, že tento výklad zahŕňa „všetky formy, ktoré priamo alebo nepriamo poskytujú podporu príjmov alebo cenovú intervenciu“ a „akýkoľvek postup alebo spôsob, akým vláda niekomu poskytuje podporu príjmov alebo cenovú intervenciu“.

(179)

Komisia zamietla toto tvrdenie. K svojmu rozhodnutiu dospela v súlade s judikatúrou WTO a výkladom pojmu podpora príjmu alebo cenová intervencia. Ako sa podrobne uvádza ďalej v odôvodneniach 186 až 195, Komisia neprihliadala iba na účinky opatrení, ktoré prijala argentínska vláda, ale pozorne analyzovala politické ciele opatrení prijatých argentínskou vládou, ako aj ich povahu a schému, a dospela k záveru, že cena bionafty a sójových bôbov na argentínskom domácom trhu „zahŕňa priamy zásah štátu na trhu s cieľom stanoviť cenu tovaru v určitej výške“ (71). V dôsledku politických cieľov, o ktoré sa usiluje argentínska vláda, boli ceny bionafty na domácom trhu v porovnaní s cenami vyvážanej bionafty stanovené na umelo vysokej úrovni, čím sa podporuje domáce odvetvie bionafty (pozri odôvodnenia 189 a 195). Cena sójových bôbov bola zároveň stanovená na umelo nízkej úrovni prostredníctvom vývoznej dane na sójové bôby, ktorou sa takisto podporuje domáce odvetvie bionafty.

(180)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda nesúhlasila s výkladom Komisie, že kategórie „finančná pomoc“/„podpora príjmu alebo cenová intervencia“ sa navzájom nevylučujú, z dôvodu použitia spojky „alebo“ v článku 1 ods. 11 písm. a) bode 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(181)

Komisia vysvetlila v odôvodnení 171, prečo tieto kategórie nepovažuje za navzájom sa vylučujúce. Len lingvistické vysvetlenie slova „alebo“ použitého v texte Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach nemení argumentáciu Komisie, a tvrdenie sa preto zamietlo.

(182)

Argentínska vláda zopakovala svoje tvrdenie, že zistenia Komisie sa nenáležite zakladajú na neprípustne širokom výklade pojmov „ľubovoľná forma príjmovej alebo cenovej podpory“ použitých v článku 1 ods. 11 písm. a) bode 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, a že na to, aby režim vývoznej dane patril do pôsobnosti ustanovení článku 1 ods. 11 písm. a) bodu 2 Komisia uplatňuje tzv. prístup založený na účinkoch, ktorý je v rozpore s judikatúrou WTO.

(183)

Keďže argentínska vláda neuviedla žiadny nový podporný dôkaz, ktorým by závery Komisie vyvrátila, Komisia dané tvrdenia zamietla.

(184)

Po konečnom poskytnutí informácií komora CARBIO spochybnila aj zistenia Komisie týkajúce sa podpory príjmu a cenovej intervencie, a na podporu svojho tvrdenia citovala ďalšiu časť správy poroty Čína – GOES (72). Podľa komory CARBIO sa podpora príjmu a cenová intervencia nevzťahujú na situácie, keď „pohyb cien je nepriamym účinkom inej formy vládnej intervencie“ (73).

(185)

Komisia usúdila, že odvolávanie sa komory CARBIO na judikatúru v prípade Čína – GOES nie je relevantné v tomto prípade, v ktorom sa závery o podpore príjmu/cenovej intervencii nezakladajú na nepriamom vplyve na ceny, ale na opatreniach pripísateľných argentínskej vláde, ktorých koncepcia a cieľ spočíva v ovplyvňovaní cien na podporu odvetvia bionafty. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(186)

Z právnych predpisov uvedených v odôvodneniach 89 až 100 vyplýva, že argentínska vláda má jednoznačnú politiku na podporu vytvárania a rozvoja domáceho odvetvia bionafty. Argentínska vláda stanovila predovšetkým prostredníctvom zákona 26.093 z 12. mája 2006 (74) režim na podporu domácej výroby a používania biopalív vrátane bionafty. Týmto zákonom bol zriadený orgán presadzovania, ktorého úlohou je presadzovať a kontrolovať udržateľnú výrobu a používanie biopaliva (75). V zákone sa okrem toho stanovuje, že odbor poľnohospodárstva, živočíšnej výroby, rybolovu a potravinárstva podporuje pestovanie plodín určených na výrobu biopalív, čím stimuluje diverzifikáciu výroby v odvetví poľnohospodárstva, odbor malých a stredných podnikov podporuje nadobúdanie kapitálových aktív malými a strednými podnikmi určených na výrobu biopalív a odbor vedy, technológie a výrobných inovácií podporuje výskum, spoluprácu a prenos technológie medzi malými a strednými podnikmi a príslušnými inštitúciami v rámci verejného vnútroštátneho systému pre vedu, technológiu a inovácie (76).

(187)

Argentínska vláda poskytovala jednoznačnú podporu od roku 2001, keď nadobudol účinnosť dekrét 1396 (77). V tomto dekréte sa stanovoval plán konkurencieschopnosti pre bionaftu, v rámci ktorého sa výrobcovia oslobodzujú od daní „s cieľom podporiť rozvoj odvetvia bionafty“ a v ktorom bolo uvedené „že daňová zložka kvapalných palív a zemného plynu je základným nástrojom vysielania ekonomických signálov“ (pridané zvýraznenie). Tento plán v roku 2001 podporil podtajomník pre palivá, ktorý ubezpečil navrhovateľov projektov výroby bionafty, že bionafta bude naďalej oslobodená od dane z pohonných hmôt, a potvrdil úlohu argentínskej vlády prísľubom vytvorenia stabilného regulačného rámca a oznámením, že projekty týkajúce sa bionafty budú môcť využívať výhody režimu priemyselnej podpory a úverov. Okrem toho vyhlásil, že protagonistami rozvoja odvetvia bionafty musia byť poľnohospodárski výrobcovia (78).

(188)

Podpora domáceho odvetvia bionafty sa konsolidovala v roku 2004 uznesením 1156, ktorým sa v gescii ministerstva hospodárstva a výroby zriadil národný program pre biopalivá (79) podporujúci technologický rozvoj domáceho odvetvia bionafty (80). Argentínska vláda jednoznačne považovala podporu domáceho odvetvia bionafty za súčasť argentínskeho makroekonomického modelu (81).

(189)

Inštitúcia Centro de Economía Internacional v roku 2011 oznámila (82), že cieľom rozvoja domáceho odvetvia bionafty je skôr maximalizácia pridanej hodnoty sóje než znižovanie spotreby fosílnych palív. Ako dôvody rozvoja odvetvia bionafty táto výskumná inštitúcia okrem iného uviedla rozširujúcu sa možnosť uspokojovať potreby vonkajších trhov a rozdiely z hľadiska vývozných ciel, stimulovanie výroby s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní so základnými výrobkami, ako sú sójové bôby (83).

(190)

Okrem toho, vládny subjekt Národný inštitút poľnohospodárskej technológie (Instituto Nacional de Tecnología Agropecuaria, INTA) vypracoval v roku 2011 štúdiu (84), v ktorej dospel k záveru, že „je bežné, že štát z rôznych dôvodov stimuluje trh s bionaftou prostredníctvom rôznych politík“, „inými slovami, je pravdepodobné, že trh je umelo stimulovaný a že bez prítomnosti štátu stráca hospodársky význam“, a že „zjavným záverom je, že bionafta zrejme nevytvára tlak na výrobu sójových bôbov, ale že príčinná súvislosť má opačný smer“.

(191)

Táto podpora pokračovala aj po skončení obdobia prešetrovania, keďže vo februári 2018 sa minister energetiky, guvernér provincie Santa Fé a komora CARBIO dohodli na vytvorení spoločnej pracovnej skupiny pre vypracovanie lepšieho návrhu a zlepšenie národnej stratégie pre oblasť bionafty (85).

(192)

V roku 2010 argentínska vláda stanovila pre domáci trh povinnosť zmiešavania, pričom požaduje od spoločností vyrábajúcich palivá v Argentíne, aby nakupovali bionaftu a pred predajom ju zmiešavali s minerálnou naftou (86). Táto povinnosť zmiešavania platila spolu s dohodami o dodávkach bionafty medzi argentínskou vládou a výrobcami bionafty od roku 2010 do roku 2015. Tieto dohody o dodávkach boli uzavreté „vzhľadom na dôležitosť zaradenia biopalív do energetického systému krajiny“, a preto bolo „potrebné vypracovať jednoznačné usmernenia, ktoré zaručujú účinné a efektívne dosahovanie cieľov navrhovaných v rámci vnútroštátnej vykonávacej právomoci“ (87), a ďalej „zohľadniť ciele národného štátu pri podpore činnosti agropriemyslu vytvárajúcej pridanú hodnotu v prípade surovín produkovaných na území štátu“ (88).

(193)

Ako bolo rozobrané v odôvodneniach 265 až 267, argentínska vláda po roku 2015 nepodpísala nijaké dohody o dodávkach bionafty, ale pokračovala v prideľovaní kvót a stanovovaní cien, za aké musia zmiešavajúce spoločnosti nakupovať bionaftu. Kvóty boli založené na predpokladanom množstve, ktoré bude potrebovať domáci trh na splnenie povinnosti zmiešavania. Zvyšok argentínskej výroby sa mohol iba vyvážať.

(194)

Počas obdobia prešetrovania sa cena bionafty na domácom trhu určovala každý mesiac, pričom bola odlišná pre veľké, veľké neintegrované a malé a stredné podniky. Cena bionafty na domácom trhu sa vypočítavala pomocou tohto vzorca:

cena sójového oleja (uverejnená ministerstvom poľnohospodárstva) + cena metanolu + cena práce + ďalšie náklady + návratnosť kapitálu (stanovená na 3 %) (89)

(195)

Ani jedna zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nedostala kvótu a počas obdobia prešetrovania nedodávala na domáci trh. Priemerné stanovené ceny na domácom trhu sú zrejme vyššie než priemerná vývozná cena, najmä pre malých, stredných a veľkých neintegrovaných výrobcov bionafty. Umelým stanovovaním ceny domácej bionafty na umelo vysokú úroveň argentínska vláda vykonávala politiku cenovej intervencie v prospech malých a stredných podnikov v odvetví bionafty, ktoré predávajú na domácom trhu.

(196)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda vzniesla námietky proti zisteniu, že cena bionafty na domácom trhu bola stanovená na umelo vysokej úrovni.

(197)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Na posúdenie cenovej úrovne bionafty na domácom trhu Komisia použila verejné údaje, ktoré poskytla argentínska vláda. Z týchto verejných údajov vyplýva, že cenu na domácom trhu stanovuje argentínska vláda, a nie je teda ponechaná trhovým silám. Argentínska vláda nespochybnila, že stanovuje ceny bionafty na domácom trhu. Z verejných údajov navyše vyplýva, že ceny na domácom trhu, ktoré platia spoločnosti s prístupom na daný trh (t. j. malé a stredné podniky), boli v skutočnosti vyššie než vývozná cena. Argentínska vláda nespochybnila ani tento cenový rozdiel. Komisia teda dospela k záveru, že cena bionafty na domácom trhu bola stanovená na umelo vysokej úrovni. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(198)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda tvrdila, že príčinná súvislosť medzi údajnou podporou príjmu alebo cenovou intervenciou a následným účinkom v podobe zvýšenia vývozu alebo zníženia dovozu nebola s istotou stanovená a že najväčším výrobcom sa bráni v predaji na domácom trhu.

(199)

Komisia zamietla toto tvrdenie. Regulovaním domáceho trhu s bionaftou a prideľovaním kvót iba menším podnikom vyrábajúcim bionaftu argentínska vláda vytvorila výrobné odvetvie, v rámci ktorého sa najväčším výrobcom bráni v predaji na domácom trhu, a preto sa plne orientujú na vývoz, čím sa stimuluje vývozná konkurencieschopnosť odvetvia bionafty. Navyše v tabuľke 2 v odôvodnení 209 sú uvedené údaje týkajúce sa argentínskej výroby bionafty od roku 2008 (keď Argentína začala s veľkovýrobou) a vývozu bionafty. Z tabuľky 2 vyplýva, že podpora príjmu pre odvetvie bionafty mala pozitívny účinok na vývoz vďaka skutočnosti, že toto odvetvie bolo vytvorené ako odvetvie zamerané na vývoz a takýmto odvetvím zostáva aj v súčasnosti.

(200)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 186 až 191, argentínska vláda mala zjavne v úmysle podporovať celé domáce odvetvie bionafty bez ohľadu na to, či je orientované na domáci trh a na vývoz Ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky však počas obdobia prešetrovania nedosiahol nijaký významný predaj na domácom trhu. Všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vysvetlili, že domáci dopyt uspokojovala ponuka malých a stredných podnikov, ktorým argentínska vláda pridelila kvóty. Skutočnosť, že pre veľké spoločnosti bola stanovená osobitná cena, nemení to, že ani jedna z veľkých spoločností nepredávala počas obdobia prešetrovania bionaftu na domácom trhu. Argentínska vláda preto tým, že bránila odvetviu bionafty predávať na domácom trhu, podnecovala vývoznú výkonnosť argentínskeho odvetvia bionafty.

(201)

Komisia preto dospela k záveru, že úmysel argentínskej vlády podporovať vytváranie a rozvoj argentínskeho odvetvia bionafty je zrejmý.

(202)

Ako sa rozobralo v odôvodneniach 186 až 201, argentínska vláda sa usilovala podporovať odvetvie bionafty prijatím súboru opatrení vrátane vývozných daní na sójové bôby, vývozných kvót na výrobky z iných zrnovín než sójové bôby, zákazu dovozu sójových bôbov v čase pred obdobím prešetrovania a poskytovania subvencií pestovateľom sójových bôbov v najmenej rozvinutých provinciách Argentíny. Týmito opatreniami sa v Argentíne vytvoril umelý, rozčlenený domáci trh so sójou s nízkymi cenami, v prospech domáceho odvetvia bionafty. Zákonom o biopalivách z roku 2006 (90) navyše argentínska vláda zriadila režim podpory výroby bionafty. Ako bolo uvedené aj v odôvodnení 191, táto podpora pokračovala aj po skončení obdobia prešetrovania, keď argentínska vláda spolu s ďalšími orgánmi a subjektmi zriadila spoločnú pracovnú skupinu pre vypracovanie lepšieho návrhu a zlepšenie národnej stratégie pre oblasť bionafty Komisia preto na základe dostupných informácií dospela k záveru, že argentínska vláda v uplynulom desaťročí zaviedla súbor opatrení s cieľom vytvoriť, rozvíjať a podporovať odvetvie bionafty.

(203)

Argentínska vláda poskytuje odvetviu bionafty podporu príjmov prostredníctvom súboru opatrení opísaných v odôvodneniach 186 až 201. Aj keď by bolo možné namietať, že opatrenia zavedené argentínskou vládou týkajúce sa výrobcov sójových bôbov nepredstavujú poverenie alebo nariadenie, čo neplatí, Komisia sa domnieva, že prinajmenšom by predstavovali regulačné podmienky, ktoré umelo umožňujú výrobcom bionafty získavať sójové bôby za ceny nižšie, než za aké sú dostupné na medzinárodných trhoch. V uznesení argentínskej vlády z roku 2012 (91) sa uvádza, že odvetvie bionafty vytváralo v roku 2012 zisk vo výške až 25 % v dôsledku súboru opatrení prijatých argentínskou vládou.

(204)

Argentínska vláda navyše zaviedla povinné požiadavky na zmiešavanie, takže spoločnosti vyrábajúce palivá v Argentíne musia nakupovať bionaftu za umelo vysoké ceny stanovené argentínskou vládou. Ako je vysvetlené v oddiele 3.3, Komisia nenapáda dohody o dodávkach bionafty, keďže vyvážajúci výrobcovia nemali počas obdobia prešetrovania výhody z tohto opatrenia. Skutočnosť, že systém je zavedený, však poukazuje na to, že argentínska vláda poskytuje odvetviu bionafty aj cenovú intervenciu.

(205)

Komisia takisto poznamenáva, že prostredníctvom zákona o biopalivách z roku 2006 (92) argentínska vláda vytvorila režim podpory výroby bionafty vrátane poskytovania stimulov na podporu rozvoja tohto odvetvia.

(206)

Zo všetkých týchto opatrení vyplýva, že argentínske odvetvie bionafty je podporované a umelo stimulované. Potvrdila to dokonca aj argentínska vláda v jednej z publikácií Národného inštitútu poľnohospodárskej technológie, v ktorom sa uvádza, že „je pravdepodobné, že trh je umelo stimulovaný a bez prítomnosti štátu stráca hospodársky význam“ (93), a že „rozdielne vývozné dane sú jednoznačným stimulom pre výrobu bionafty a bez štátnej pomoci by trh s bionaftou pre spoločnosti, ktoré sú závislé od nákupu oleja na trhu, nebol udržateľný pre jediný predávaný produkt“ (94).

(207)

Komisia preto dospela k záveru, že prostredníctvom uvedeného súboru opatrení argentínska vláda priamo alebo nepriamo poskytuje odvetviu bionafty podporu príjmov alebo cenovú intervenciu, a tým prispieva k jeho konkurencieschopnosti.

(208)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 199 a 200, argentínske odvetvie bionafty bolo navyše vytvárané ako orientované na vývoz, kde prevládajú ceny na svetových trhoch.

(209)

Ako vyplýva z tabuľky 2, argentínske odvetvie bionafty bolo pôvodne vytvárané ako odvetvie orientované na vývoz, keď predovšetkým v prvých rokoch sa takmer celá výroba bionafty vyvážala a vstupovala na najväčšie vývozné trhy v rámci všeobecného systému preferencií s nulovou colnou sadzbou (95).

Tabuľka 2

Argentínska výroba a vývoz bionafty (v tonách)

(210)

Podpora domáceho odvetvia bionafty preto favorizovala vývoz bionafty, keďže výrobcovia bionafty boli schopní nekalo súťažiť s výrobcami bionafty v iných krajinách, ktorí neboli zvýhodnení nižšími cenami vstupov. Nižšie náklady viedli k vyšším príjmom, ktoré sa mohli buď premeniť na dodatočný zisk, alebo použiť na zníženie ceny, alebo oboje. Argentínske odvetvie bionafty je naďalej zamerané na vývozné trhy, predovšetkým na trh Únie.

(211)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda nesúhlasila so zistením Komisie, že „súbor opatrení“ prijatých argentínskou vládou sa pokladá za „ľubovoľnú formu príjmovej alebo cenovej podpory“ v zmysle článku XIV dohody GATT 1994 a článku 1 ods. 11 písm. a) bodu 2 Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, a vedie k nárastu vývozu bionafty.

(212)

Keďže argentínska vláda neposkytla podrobnejšiu argumentáciu na podporu tohto konštatovania, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(213)

Komisia preto dospela k záveru, že argentínska vláda prostredníctvom súboru opatrení priamo alebo nepriamo poskytovala odvetviu bionafty podporu príjmov alebo cenovú intervenciu, čo viedlo k nárastu vývozu bionafty v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) základného nariadenia.

(214)

Keď Komisia preukázala, že súbor opatrení predstavuje finančnú pomoc argentínskej vlády prostredníctvom poverenia súkromných subjektov alebo nariadenia súkromným subjektom a/alebo podpory príjmov alebo cenovej intervencie, vypočítala výšku subvencovania z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, ktorej existencia sa zistila počas obdobia prešetrovania, v súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia.

(215)

Keďže cieľom väčšiny opatrení argentínskej vlády bolo umelé zníženie ceny sójových bôbov na domácom trhu, čo viedlo k vyššiemu príjmu pre argentínskych výrobcov bionafty, Komisia preskúmala, či podpora argentínskej vlády odvetviu bionafty poskytovala výhodu z hľadiska rozdielu medzi cenami, ktoré platili domáci výrobcovia bionafty, a referenčnou hodnotou založenou na prevládajúcich trhových podmienkach pre sójové bôby v Argentíne.

(216)

Komisia predpokladala, že taký rozdiel viedol k vyšším ziskom argentínskych výrobcov bionafty, čo sa prinajmenšom rovnalo výhodám získaným prostredníctvom podpory príjmov alebo cenovej intervencie zo strany argentínskej vlády. Táto porovnávacia metóda takisto zaisťovala, že nedochádzalo k dvojitému započítaniu iných subvencií napádaných v rámci tohto prešetrovania, ktorými sa takisto poskytovala argentínskym výrobcom bionafty podpora príjmov alebo cenová intervencia.

(217)

Komisia najskôr vypočítala váženú priemernú obstarávaciu cenu sójových bôbov, ktorú počas obdobia prešetrovania platili argentínski výrobcovia zaradení do vzorky. Vážený priemer sa vypočítaval za jednotlivé mesiace a z dodaní od pestovateľov sójových bôbov závodu na výrobu bionafty v Argentíne.

(218)

Priemerná obstarávacia cena vychádzala z cien bez DPH a množstiev uvedených v zozname faktúr pre jednotlivé transakcie, ktoré boli predložené spoločnosťami a overené počas overovaní na mieste.

(219)

Táto priemerná cena sa musela porovnať s vhodnou referenčnou hodnotou. Podľa článku 6 písm. d) základného nariadenia sa primeranosť odplaty určí na základe prevládajúcich trhových podmienok pre príslušný výrobok v krajine poskytnutia, teda v Argentíne, vrátane ceny, kvality, dostupnosti, obchodovateľnosti, prepravných a iných nákupných podmienok (96). Túto skutočnosť odráža článok 14 písm. d) Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach a mala by sa vykladať a uplatňovať na základe uvedenej dohody.

(220)

Sójové bôby sú komoditou a sójové bôby dovážané do Argentíny sú porovnateľné s doma vypestovanými sójovými bôbmi. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dovážali všetky sójové bôby na základe ceny CIF (nákladov, poistenia a prepravného) a v priemere mali rovnakú cenovú úroveň, bez ohľadu na pôvod. Skutočné dovozné ceny dodávok pre závody na drvenie za podmienok CIF boli na rovnakej cenovej úrovni ako cena na svetovom trhu, ktorá je kótovaná ako FOB Mexický záliv. Zistilo sa, že nákupy doma vypestovaných sójových bôbov sa vykonávali podľa viacerých medzinárodných obchodných pravidiel Incoterms. Výrazná väčšina nákupov doma vypestovaných sójových bôbov však bola dodaná do domácich závodov na drvenie. Dovoz sójových bôbov predstavoval významnú časť nákupov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, konkrétne 4,6 %. Tieto nákupy boli rozložené do stoviek transakcií. Hoci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky mali rozdielnych dodávateľov z viacerých susedných krajín, zistilo sa, že dovozná cena bola v priemere na rovnakej úrovni, ako je opísané v odôvodnení 223.

(221)

Komisia preto usúdila, že skutočné ceny, ktoré za dovážané sójové bôby platia vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, sa považujú za odrážajúce nedeformované trhové podmienky v Argentíne vrátane všeobecne uplatniteľných poplatkov za dodanie, ktoré sú zahrnuté v konečnej cene (97).

(222)

Skutočnosť, že uvedený dovoz vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa nepoužíval na výrobu bionafty, ale na výrobu sójového oleja, nemení tento záver, lebo počas obdobia prešetrovania bol dopyt po sójových bôboch na výrobu bionafty v Argentíne plne pokrytý domácou ponukou sójových bôbov. Zároveň neexistujú rozdiely v kvalite medzi rôznymi dostupnými sójovými bôbmi, ktoré by znamenali, že dovážané sójové bôby nie sú použiteľné na výrobu bionafty. Komisia preto zastáva názor, že tieto nákupy predstavujú primeranú referenčnú hodnotu.

(223)

Na základe toho Komisia použila skutočnú cenu, za akú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dovážajú do Argentíny sójové bôby, ktoré všetky pochádzajú zo susedných krajín, ako najbližšiu možnú náhradu za nedeformované ceny týchto výrobkov na argentínskom domácom trhu. Tieto ceny skutočne boli počas obdobia prešetrovania na rovnakej úrovni ako ceny na svetových trhoch a ich priemerná výška bola 6 043 ARS/t.

(224)

Komisia potom porovnala cenu, akú platili argentínski výrobcovia za doma vypestované sójové bôby, s váženou priemernou skutočnou dovoznou cenou sójových bôbov za jednotlivé mesiace. Všetky tieto dovozy sa uskutočňovali v colnom režime dočasné použitie, preto nepodliehali dovozným clám, a skutočná cena, akú platili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, sa považuje za primeranú v prevládajúcich trhových podmienkach v Argentíne.

(225)

Celková suma rozdielu predstavuje „úspory“ získané argentínskymi výrobcami bionafty, ktorí nakupujú sójové bôby na deformovanom argentínskom trhu, v porovnaní s cenou, akú by zaplatili v prípade neexistencie deformácií. V konečnom dôsledku táto celková suma predstavuje výhodu, ktorú počas obdobia prešetrovania argentínska vláda poskytovala argentínskym výrobcom.

(226)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia rozdelila uvedenú výšku subvencie podľa celkového obratu výroby vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, založenej na sóji, počas obdobia prešetrovania ako vhodného menovateľa, lebo subvencia poskytla výhodu celej výrobe výrobkov založených na sóji, a nielen dotknutému výrobku alebo výrobe určenej na vývoz.

(227)

Na obdobie po období prešetrovania argentínska vláda prijala dekrét 1343/2016 (98), v ktorom stanovila sadzbu vývoznej dane na sójové bôby a sójový olej. Sadzba sa bude znižovať od 1. januára 2018 do 31. decembra 2019 každý mesiac o 0,5 %. V dôsledku toho sa vývozná daň na sójové bôby zníži do konca roka 2019 na 18 %.

(228)

Dňa 3. septembra 2018 prijala argentínska vláda dekrét 793/2018 (99), v ktorom stanovila sadzbu vývoznej dane na sójové bôby na 18 % od toho dňa, ale zaviedla dodatočnú vývoznú daň vo výške 4 ARS na vyvezený USD, pričom daň sa vypočítava z hodnoty FOB vyvezených sójových bôbov vyjadrenej v USD. Z toho vyplýva, že argentínska vláda môže kedykoľvek rozhodnúť o zmene výšky vývoznej dane.

(229)

Udalosti po rozhodnutí Komisie zo septembra 2018, že neuloží predbežné opatrenia, ďalej potvrdzujú, že argentínska vláda je oprávnená pravidelne upravovať systém vývozných daní. Konkrétne strop vo výške 12 % celkovej vývoznej dane zavedený dekrétom v septembri sa odvtedy zvýšil na 33 % zákonom, ktorým sa prijal rozpočet na rok 2019, a tento strop môže zostať v platnosti až do konca roku 2020 (100).

(230)

Komisia preto dospela k záveru, že zvýhodnenie bude naďalej existovať aj po skončení obdobia prešetrovania v súlade s článkom 15 ods. 1 druhou vetou základného nariadenia.

(231)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda a komora CARBIO tvrdili, že referenčná hodnota dovážaných sójových bôbov neodzrkadľuje argentínske trhové podmienky.

(232)

Argumentácia argentínskej vlády, že v dovoznej cene sa odzrkadľuje alternatívna trhová referenčná hodnota, je dôkazom nesprávneho výkladu skutočností. Komisia ako referenčnú hodnotu použila dovoznú cenu sójových bôbov, ktorú skutočne zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Komisia túto cenu považovala za primeranú referenčnú hodnotu z konkrétneho dôvodu, že táto cena odzrkadľovala trhové podmienky v Argentíne, ktoré nie sú ovplyvnené opatreniami argentínskej vlády (čo sa potvrdilo prostredníctvom porovnania týchto dovozných cien s cenami na medzinárodných trhoch). Komisia považovala dovoznú cenu CIF za vhodnú, keďže odzrkadľovala cenu na úrovni závodu na drvenie, ktorý sa nachádzal v prístave.

(233)

Komisia uznala, že referenčná hodnota by mala zohľadňovať akúkoľvek komparatívnu výhodu prevládajúcej krajiny. Ani argentínska vláda, ani komora CARBIO však neposkytli odôvodnenie alebo akýkoľvek dôkaz na podporu tvrdenia, že zvolená referenčná hodnota v rámci krajiny neodzrkadľuje trhové podmienky, ktoré v Argentíne prevládajú. Z tohto dôvodu boli uvedené tvrdenia zamietnuté.

(234)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda a komora CARBIO nesúhlasili s tým, že cena zaplatená za dovážané sójové bôby predstavuje primeranú referenčnú hodnotu, keďže neodráža trhové podmienky v Argentíne.

(235)

Komisia v odôvodneniach 220 a 232 až 233 obšírne vysvetlila, prečo považuje dovážané sójové bôby za reprezentatívne a nakúpené na základe prevládajúcich trhových podmienok v Argentíne. Keďže argentínska vláda ani komora CARBIO neposkytli dôkazy, o ktoré by sa opieral ich nesúhlas s týmto záverom, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(236)

Po poskytnutí informačného dokumentu vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že referenčná cena, ktorá vychádza z ceny tej istej komodity v úplne odlišnom regióne, nie je spoľahlivá. Komisia poukázala na to, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky dovážali sójové bôby len zo susedných krajín. Tieto údaje tak predstavovali najbližšiu náhradu za nedeformovanú cenu, ktorá by v Argentíne existovala bez podpory argentínskej vlády, a sú teda najspoľahlivejšie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(237)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO ďalej tvrdila, že výhoda už neexistuje, keďže vývozná daň na sójové bôby bola znížená z 30 % na 18 %.

(238)

Komisia poznamenala, že výklad výšky vývoznej dane komory CARBIO nie je presný. Dekrétom 793/2018 bola stanovená výška vývoznej dane na 18 %, zároveň sa ním však zaviedla dodatočná vývozná daň vo výške 12 % so stropom 4 ARS na vyvezený USD. To prakticky znamená, že vývozná daň bola stanovená približne na 28 % oproti 30 % počas obdobia prešetrovania.

(239)

Komisia si všimla, že k tejto zmene došlo po skončení obdobia prešetrovania subvencovania. Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia sa informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, zvyčajne nemajú zohľadňovať. Komora CARBIO neuviedla nijaký presvedčivý dôvod, prečo by sa tieto informácie mali zohľadniť.

(240)

Komora CARBIO okrem toho neposkytla nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že akékoľvek tvrdenie o údajnom subvencovaní alebo poskytovaní výhody v dôsledku existencie vývoznej dane na sójové bôby už nie je opodstatnené. Komisia dospela k záveru, že mierne zníženie vývoznej dane na sójové bôby približne o 2 % nie je dôkazom toho, že subvencie už príslušných vývozcov nijako nezvýhodňujú. Komisia usúdila, že prípadný účinok ďalšieho znižovania alebo odstránenia vývoznej dane na sójové bôby by sa mal preskúmať v rámci revízneho prešetrovania, a nie v rámci súčasného prešetrovania.

(241)

Komora CARBIO okrem toho tvrdila, že akákoľvek údajná výhoda, ktorú argentínskym výrobcom poskytlo zvýšenie dane zo sójových bôbov, sa vykompenzuje zvýšením priamej vývoznej dane z bionafty, a preto by sa podľa článku 7 ods. 1 písm. b) základného nariadenia vypočítaná celková subvencia mala znížiť o hodnotu tohto zvýhodnenia.

(242)

Komora CARBIO nijako neodôvodnila tvrdenie, že vývozná daň vyberaná z bionafty vyvážanej do Únie bola špeciálne určená na kompenzáciu subvencie, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. b) základného nariadenia. Komora CARBIO takisto nepreukázala, akým spôsobom vlastná vývozná daň z bionafty kompenzuje podporu poskytovanú opatreniami argentínskej vlády vrátane prostredníctvom vývoznej dane zo sójových bôbov. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(243)

Komora CARBIO sa konkrétne ďalej vyjadrila k zmenám systému vývoznej dane, ku ktorým došlo po skončení obdobia prešetrovania, vrátane zvýšenia vývoznej dane z bionafty, a k zmenám týkajúcim sa vývoznej dane zo sójových bôbov. Komisia zamietla tvrdenie, že tieto zmeny mohli nejako ovplyvniť závery Komisie.

(244)

V prvom rade vývozná daň z bionafty uložená po skončení obdobia prešetrovania nemala evidentný vplyv na výšku výhody poskytovanej výrobcom bionafty prostredníctvom poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu.

(245)

Po druhé, stále existuje vývozná daň zo sójových bôbov, a nebol poskytnutý žiadny dôkaz, že po období prešetrovania sa cena sójových bôbov v Argentíne zvýšila, čím by sa teoreticky výška výhody znížila.

(246)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda zdôraznila, že článkom 81 zákona o rozpočte sa strop celkovej vývoznej dane zavedený dekrétom 783/2018 v septembri nezvyšuje na 33 %, keďže článkom 83 sa stanovil limit sadzby vývoznej dane na 30 % zdaniteľnej hodnoty alebo oficiálnej ceny FOB.

(247)

Aj keby bola vývozná daň obmedzená na 30 %, stále platí záver, ku ktorému Komisia dospela, a to že zvýhodnenie bude naďalej existovať aj po skončení obdobia prešetrovania v súlade s článkom 15 ods. 1 druhou vetou základného nariadenia.

(248)

Po poskytnutí informačného dokumentu vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predložili pripomienky k výpočtu výhody, ktorá vyplýva z poskytovania sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu. Tieto pripomienky boli špecifické pre jednotlivé spoločnosti a prevažne sa týkali administratívnych chýb alebo ďalších žiadostí o úpravu.

(249)

Ak sa zistila administratívna chyba, táto chyba sa opravila, napríklad zahrnutie transakcií s nulovým množstvom s cieľom zabezpečiť, aby bola cena za kg nakúpeného tovaru správna. Ak však spoločnosť požiadala o zmenu údajov, ktoré boli overené, po ich overení na mieste, takáto žiadosť bola zamietnutá, keďže Komisia nemohla potvrdiť správnosť nových, neoverených údajov.

(250)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o zmenu overených údajov, predložili rovnaký podnet znovu, bol však opäť zamietnutý z tých istých dôvodov ako predtým.

(251)

Na vypočutí po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO tvrdila, že na výpočet výhody by Komisia mala zamietnuť nákupy sójových bôbov od prepojených spoločností pri výpočte obstarávacej ceny v Argentíne. Komisia poukázala na to, že vyvážajúci výrobcovia v Argentíne počas obdobia prešetrovania nakupovali sójové bôby od prepojených aj neprepojených dodávateľov, pričom ich ceny boli rovnaké. Jasné to naznačuje, že nákupy od prepojených dodávateľov sa uskutočnili podľa zásady trhového odstupu. Komisia preto nevidí dôvod, prečo nepoužiť tieto transakcie na výpočet výhody pre výrobcov bionafty, ktorá sa vypočítala na základe mesačných priemerov na kilogram nakúpených sójových bôbov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(252)

Súbor opatrení argentínskej vlády bol zameraný na zvýhodnenie určitých výrobných odvetví vrátane domáceho odvetvia bionafty. Aj keď deformácie týkajúce sa sójových bôbov v skutočnosti zvýhodňovali aj výrobky v ďalšom článku reťazca iné než bionafta, výhody boli dostupné iba pre určité výrobné odvetvia v Argentíne, ktoré patrili do hodnotového reťazca sóje. Navyše, aj keď podpora výrobe bionafty poskytovaná argentínskou vládou prostredníctvom niekoľkých opatrení sa poskytuje aj výrobe iných biopalív, uvedené opatrenia sa týkajú len určitej skupiny podnikov alebo odvetví. Sú preto špecifické podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

(253)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO tvrdila, že opatrenia sa netýkali len odvetvia bionafty, a preto neboli špecifické. Komora CARBIO zopakovala tento podnet v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií, nepredložila však nijaký nový dôkaz. Komisia usúdila, že základné vlastnosti poskytovaného tovaru, sójových bôbov, obmedzujú jeho možné použitie len na niektoré podniky (101). Komisia preto podnet komory CARBIO, že subvencia nie je špecificky určená odvetviu bionafty, zamietla.

(254)

Komisia zistila, že argentínska vláda prostredníctvom súboru opatrení poskytuje podporu odvetviu bionafty, okrem iného poskytovaním sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu. Argentínska vláda poskytovala príjemcom výhodu, ktorá je špecifická, a teda predstavuje napadnuteľnú subvenciu.

(255)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO tvrdila, že Komisia sa pri svojom závere o finančnej pomoci a/alebo podpore príjmu a cenovej intervencii opierala výhradne o vývoznú daň na sójové bôby.

(256)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Od začatia tohto prešetrovania Komisia zistila, že argentínska vláda používala ďalšie nástroje (popri vývoznej dani na sójové bôby), ktoré by sa mali prešetriť ako súčasť podpory argentínskej vlády pre odvetvie bionafty (102). Ako už bolo vysvetlené, Komisia považovala vývoznú daň za jeden z nástrojov na poskytovanie sójových bôbov za nižšiu než primeranú odplatu na argentínskom domácom trhu, čo predstavuje napadnuteľnú subvenciu. Pri ostatných opatreniach, ktoré prijala argentínska vláda, sa ukazuje, že argentínska vláda nariaďovala pestovateľom sójových bôbov, aby sójové bôby predávali za umelo nízku cenu odvetviu bionafty, a že argentínska vláda tak prejavila jasný úmysel podporovať domáce odvetvie bionafty.

(257)

Hoci Komisia zistila, že niektoré z ostatných údajných subvencií uvedených v podnete počas obdobia prešetrovania nepredstavovali napadnuteľnú subvenciu (konkrétne dohoda o dodávkach bionafty alebo určité oslobodenia od dane), boli neoddeliteľnou súčasťou súboru opatrení, ktorých účelom bola podpora odvetvia bionafty, a zdôrazňovali existenciu podpory príjmov alebo cenovej intervencie pre odvetvie bionafty. Inými slovami, skutočnosť, že sa zistilo, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania nevyužívali určité subvencie, nepopiera existenciu súboru opatrení argentínskej vlády na podporu domáceho odvetvia bionafty.

(258)

Komisia preskúmala všetky dostupné dôkazy v tomto prešetrovaní, aby o ne mohla oprieť svoje zistenia. Ako uznal Odvolací orgán vo veci USA – Prešetrovanie v súvislosti s vyrovnávacím clom na DRAM, „jednotlivé prvky nepriamych dôkazov nemôžu potvrdiť úkon poverenia alebo nariadenia; význam jednotlivých prvkov dôkazov sa možno prejaví až vtedy, keď sa zvažujú spoločne s ďalšími dôkazmi“ (103).

(259)

Komisia preto neposudzovala iba vývoznú daň na sójové bôby, ale aj súbor opatrení argentínskej vlády na podporu odvetvia bionafty, a v rámci tohto procesu Komisia zhromaždila všetky dôkazy, priame aj nepriame, aby dospela k rozhodnutiu, že na základe všetkých dôkazov došlo k povereniu súkromných subjektov alebo k nariaďovaniu súkromným subjektom a/alebo k podpore príjmov alebo cenovej intervencii.

(260)

Zistená miera subvencie týkajúca sa uvedeného súboru opatrení počas obdobia prešetrovania predstavuje pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky:

Tabuľka 3

Podpora argentínskej vlády určená odvetviu bionafty

(261)

Navrhovateľ tvrdí, že argentínska vláda uzavrela dohody o dodávkach bionafty (ďalej len „dohody“) s výrobcami bionafty v Argentíne podľa kapitoly II zákona o biopalivách z roku 2006 (zákon 26.093 z roku 2006) (104). Tieto dohody boli zamerané na dodávanie bionafty na domáci trh vzhľadom na povinnosť zmiešavania platnú v období od roku 2010. V rámci tejto povinnosti sa od zmiešavajúcich spoločností požaduje, aby nakupovali bionaftu a pred predajom ju zmiešavali s minerálnou naftou.

(262)

Argentínska vláda zaviedla individuálne a kolektívne kvóty na bionaftu na zásobovanie domáceho trhu a navrhovateľ tvrdí, že medzi strany dohôd patria aj vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky ako LDC, Vicentin a Renova.

(263)

V dohodách je stanovené, že výrobcovia s kvótami sú povinní dodávať bionaftu zmiešavajúcim spoločnostiam za cenu stanovenú argentínskou vládou, ktorej výška zámerne zabezpečuje výrobcom pokrytie ich výrobných nákladov a zisk.

(264)

Na základe fixácie umelo vysokých cien a množstva, ktoré majú výrobcovia poskytnúť zmiešavajúcim spoločnostiam, navrhovateľ tvrdí, že ide o napadnuteľnú subvenciu.

(265)

Komisia počas svojho prešetrovania zistila, že od kalendárneho roka 2015 nebola podpísaná nijaká dohoda o dodávkach bionafty. Dohoda z roku 2015 nebola predĺžená a už nie je platná.

(266)

Podľa zákona 26.093 z roku 2006 však ministerstvo energetiky a baníctva, ako orgán presadzovania platného režimu povinnosti zmiešavania, pokračovalo v prideľovaní kvót a stanovovaní cien, za aké musia zmiešavajúce spoločnosti nakupovať bionaftu. Robilo sa to de facto bez dohody o dodávkach bionafty.

(267)

Počas obdobia prešetrovania ministerstvo energetiky a baníctva na základe odhadovaného dopytu prideľovalo kvóty spoločnostiam v Argentíne s kapacitou do 50 000 ton bionafty ročne.

(268)

Počas obdobia prešetrovania nedostal kvótu ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(269)

Keďže počas obdobia prešetrovania ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nedostal kvótu, žiadna z týchto spoločností nepredávala bionaftu na domácom trhu prostredníctvom systému kvót platného počas obdobia prešetrovania. Počas obdobia prešetrovania okrem toho nebola v platnosti nijaká dohoda o dodávkach bionafty vzťahujúca sa na vyvážajúcich výrobcov. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nezískali teda počas obdobia prešetrovania nijaké výhody zo systému kvót.

(270)

Navrhovateľ tvrdil, že Banco de la Nación Argentina (ďalej len „BNA“) je jednou z najväčších bánk v krajine a je v úplnom vlastníctve štátu. Poznamenal, že argentínska vláda účinne riadi každodenné činnosti banky BNA prostredníctvom svojej právomoci vymenúvať všetkých členov jej rady.

(271)

Navrhovateľ konštatoval, že banka BNA požičiava mikropodnikom, malým a stredným podnikom peniaze na investície a prevádzkový kapitál a že tieto úvery poskytuje so zvýhodnenými úrokovými sadzbami.

(272)

Počas overovania na mieste týkajúceho sa argentínskej vlády Komisia požadovala podrobné údaje o všetkých úveroch poskytovaných bankou BNA a ďalšími bankami vo verejnom vlastníctve, spolu s podmienkami úverov a účtovanými úrokovými sadzbami.

(273)

Úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky boli preskúmané a porovnané s úvermi, ktoré poskytujú banky v súkromnom vlastníctve, aby sa zistilo, či boli niektoré úvery poskytované za zvýhodnených podmienok. Skúmalo sa to z hľadiska úrokových sadzieb aj úverových podmienok.

(274)

Nezistil sa nijaký dôkaz o poskytovaní zvýhodnených úverov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(275)

Komisia dospela k záveru, že počas obdobia prešetrovania nedochádzalo k poskytovaniu zvýhodnených úverov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky.

(276)

Navrhovateľ tvrdil, že článok 15 zákona o biopalivách z roku 2006 (105) poskytuje výrobcom biopalív možnosť zníženia základu dane, z ktorého sa vypočítava minimálna predpokladaná daň z príjmu. Navrhovateľ takisto tvrdil, že článok 15 ods. 1 toho istého zákona oprávňuje na zrýchlené odpisovanie investičného majetku.

(277)

Prešetrovaním sa zistilo, že počas obdobia prešetrovania nebolo ani jednému z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky poskytnuté stimulačné zvýhodnenie podľa článku 15 zákona o biopalivách.

(278)

Toto opatrenie vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania nevyužívali, a tak Komisia dospela k záveru, že ho nie je potrebné napadnúť.

(279)

Navrhovateľ konštatoval, že provincia Córdoba poskytovala odvetviu bionafty oslobodenia od daňovej povinnosti na provinčnej úrovni podľa provinčného zákona 9397 (106) prijatého v roku 2007. Zákon umožňuje, aby projekty na výrobu, rozvoj a udržateľné používanie biopalív schválené orgánom presadzovania boli na 15 rokov oslobodené od platenia daní.

(280)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobcovia biopalív nachádzajúci sa v provincii Córdoba majú možnosť dosiahnuť oslobodenie od daňovej povinnosti. Provinčný zákon 9397 v oddieloch 5 a 6 umožňuje oslobodenia od provinčných daní pre projekty na výrobu, rozvoj a udržateľné používanie biopalív. Komisia nenašla nijaký dôkaz, že daňové zvýhodnenia poskytované osobitne odvetviu bionafty prostredníctvom provinčného zákona 9397 sú súčasťou širšieho systému daňových zvýhodnení široko dostupných v provincii Córdoba, a netvrdili to ani zainteresované strany.

(281)

Na spoločnosti vyrábajúce bionaftu nachádzajúce sa v provincii Córdoba sa vzťahuje výhoda oslobodenia od dane z príjmu, kolkovej dane, dane z nehnuteľností, odvodu do fondu na financovanie vzdelávacieho systému a odvodu do fondu na financovanie budovania infraštruktúry, a to na 15 rokov. Zámerom týchto oslobodení od dane je zvýhodniť domáce spoločnosti vyrábajúce bionaftu, ako sa stanovuje v provinčnom zákone 9397. Hoci jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa nachádzal v provincii Córdoba, nevyrábal v tejto provincii bionaftu. Ostatní vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky sa nenachádzali v tejto provincii. Komisia preto dospela k záveru, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania toto oslobodenie od dane nevyužili.

(282)

Navrhovateľ tvrdil, že provincia Buenos Aires prijala provinčný zákon 13.719, ktorý sa pridržiava zákona o biopalivách z roku 2006, s cieľom oslobodiť oprávnené subjekty od platenia daní, ak sú kvalifikované a registrované ako výrobcovia biopalív podľa zákona z roku 2006.

(283)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobcovia biopalív nachádzajúci sa v provincii Buenos Aires majú možnosť dosiahnuť oslobodenie od daňovej povinnosti. Ani jeden z vyvážajúcich výrobcov bionafty zaradených do vzorky sa však nenachádzal v tejto provincii.

(284)

Komisia zistila, že ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nevyužíval počas obdobia prešetrovania výhodu oslobodení od dane stanovenú v provinčnom zákone 13.719.

(285)

Navrhovateľ tvrdil, že výrobné odvetvia v provincii Santiago del Estero môžu využívať rôzne daňové zvýhodnenia a oslobodenia od dane podľa provinčného zákona č. 6.750 prijatého v roku 2005.

(286)

Ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa nenachádzal v tejto provincii.

(287)

Komisia zistila, že ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania nevyužil výhody vyplývajúce z opatrení stanovených v provinčnom zákone č. 6.750.

(288)

Navrhovateľ tvrdil, že existuje dohoda o miestnych daniach medzi vyvážajúcim výrobcom Louis Dreyfus Argentina a obcou General Lagos. Dohoda bola uverejnená ako obecné nariadenie 26/2016 (107). V dohode je stanovené, že spoločnosť Louis Dreyfus Argentina platí obci General Lagos mesačne paušálnu sumu namiesto platenia percentuálneho podielu (0,5 %) zo svojho hrubého príjmu.

(289)

Prešetrovaním sa zistilo, že dohoda bola počas obdobia prešetrovania stále platná (108). V diskusii s predstaviteľmi obce General Lagos Komisia zistila, že dohoda bude platná do roku 2020.

(290)

Počas overovania spoločnosti Louis Dreyfus Commodities (ďalej len „LDC“) v Buenos Aires Komisia skontrolovala platenie miestnych daní spoločnosťou LDC a odhad dane, akú by spoločnosť musela zaplatiť, keby nebola platila uvedená dohoda. Komisia zistila, že suma, ktorú spoločnosť LDC zaplatila tejto obci za rok 2017, bola vyššia, než by bola zaplatila podľa štandardného daňového práva.

(291)

Komisia teda zistila, že spoločnosť LDC nebola počas obdobia prešetrovania zvýhodnená týmto opatrením.

(292)

Navrhovateľ tvrdí, že dokument Pacto Fiscal uverejnený v dekréte 14/1994 umožňuje oslobodenie od daní. Pacto Fiscal alebo „Federálna dohoda o zamestnanosti, výrobe a raste medzi federálnym štátom a provinciami“ bola dohodou medzi provinciami a federálnou vládou, v ktorej sa stanovili určité zásady provinčnej daňovej politiky.

(293)

Pacto Fiscal je rámcová dohoda, a na uplatňovanie jej zásad sa vyžaduje provinčný zákon. Komisia preto zistila, že tento Pacto Fiscal bol uvedený do praxe systémami provinčných daní, ktoré už boli rozobrané.

(294)

Komisia teda nezistila nijaké samostatné zvýhodnenie na základe tohto opatrenia. Toto opatrenie je však podobne ako ďalšie opatrenia, ktorými sa stanovujú daňové výhody pre domáce odvetvie bionafty, dôležité ako súčasť súboru opatrení argentínskej vlády vypracovaného na podporu tohto výrobného odvetvia.

(295)

Navrhovateľ tvrdil, že provincia Santa Fé poskytuje domácemu odvetviu bionafty rôzne oslobodenia od dane prostredníctvom provinčného zákona 8.478, článku 183.29, článku 127 a provinčného zákona provincie Santa Fé 12.692 (109).

(296)

Prešetrovaním sa zistilo, že zákon 8.478, článok 18329 a článok 127 boli zrušené alebo inak nahradené provinčným zákonom 12.692. Provinčný zákon 12.692 stanovuje oslobodenia od provinčných daní pre domáce spoločnosti podieľajúce sa na výskume, vývoji, vytváraní, výrobe a používaní výrobkov súvisiacich s energiou z obnoviteľných zdrojov, a najmä na výrobe bionafty. Výroba bionafty sa konkrétne uvádza v článku 5 písm. d) provinčného zákona 12.692. Komisia nenašla nijaký dôkaz o tom, že daňové zvýhodnenia poskytované prostredníctvom tohto opatrenia cielene kategórii výrobných odvetví, do ktorej patrí aj odvetvie bionafty, sú súčasťou širšieho programu daňových zvýhodnení široko dostupných v provincii Santa Fé, a netvrdili to ani zainteresované strany.

(297)

Na spoločnosti vyrábajúce bionaftu nachádzajúce sa v provincii Santa Fé sa vzťahuje výhoda oslobodenia na 15 rokov od dane z príjmu, kolkovej dane, dane z nehnuteľností a dane z vozidiel. Toto oslobodenie od dane sa týka domácich spoločností vyrábajúcich bionaftu, ako je stanovené v provinčnom zákone 12.692. Oslobodenie od dane je preto subvenciou vo forme ušlých príjmov argentínskeho štátu a de jure je špecifické pre určité výrobné odvetvia vrátane domáceho odvetvia bionafty. Ide teda o zvýhodnenie na základe napadnuteľnej subvencie.

(298)

Výška napadnuteľnej subvencie sa vypočítala podľa výhody poskytnutej príjemcom počas obdobia prešetrovania. Táto výhoda sa vypočítala ako rozdiel medzi celkovou daňou, ktorá by sa mala zaplatiť podľa bežnej daňovej sadzby, a celkovou daňou, ktorú skutočne zaplatili vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(299)

Po poskytnutí informačného dokumentu a sprievodných výpočtov vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj po konečnom poskytnutí informácií dve spoločnosti tvrdili, že základ pre prisúdenie by mal byť iný (podľa celkového obratu výrobkov zo sóje alebo podľa celkového obratu všetkých výrobných činností v provincii Santa Fé). Keďže spoločnosti dostali oslobodenie od dane iba z dôvodu výroby bionafty, Komisia toto oslobodenie považovala za špecifické pre výrobu bionafty, a preto dospela k záveru, že by sa malo prisúdiť iba podľa obratu bionafty, nie podľa celkového obratu spoločnosti. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

Tabuľka 4

Ušlé príjmy provincie podľa provinčných zákonov provincie Santa Fé

(300)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tak, že preskúmala každú subvenciu alebo program subvencovania a potom tieto číselné údaje spočítala, aby vypočítala celkovú sumu subvencovania počas obdobia prešetrovania pre jednotlivých vyvážajúcich výrobcov. Na výpočet celkového subvencovania Komisia najskôr vypočítala percento subvencovania, čo je subvencia vyjadrená ako percentuálny podiel celkového obratu spoločnosti. Toto percentuálne vyjadrenie sa následne použilo na výpočet subvencie poskytnutej na vývoz dotknutého výrobku do Únie počas obdobia prešetrovania. Potom sa vypočítala výška subvencie na tonu dotknutého výrobku vyvezeného do Únie počas obdobia prešetrovania a vypočítali sa rozpätia uvedené ďalej ako percento hodnoty nákladov, poistenia a prepravného (ďalej len „CIF“) za rovnaký vývoz na tonu.

(301)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia sa celková suma subvencií pre spolupracujúce spoločnosti, ktoré nie sú zaradené do vzorky, vypočítala na základe celkového váženého priemeru sumy napadnuteľných subvencií stanoveného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke s výnimkou zanedbateľných súm, ako aj sumy subvencií stanovených pre položky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(302)

Komisia však neodhliadla ani od zistení týkajúcich sa podpory argentínskej vlády odvetviu bionafty, aj keď sa pri určovaní existencie subvencovania čiastočne musela opierať o dostupné skutočnosti.

(303)

Komisia v skutočnosti uvážila, že dostupné skutočnosti použité v týchto prípadoch výrazne neovplyvnili informácie potrebné na spravodlivé určenie výšky subvencovania, keďže použila údaje o dovoze, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Použitie tohto prístupu sa nedotkne vývozcov, ktorí neboli požiadaní o spoluprácu pri prešetrovaní (110).

(304)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce argentínskych vyvážajúcich výrobcov bola hodnota pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovená na úrovni najvyššej hodnoty stanovenej pre spoločnosti zaradené do vzorky. Hodnota pre „všetky ostatné spoločnosti“ sa bude uplatňovať na tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali.

(305)

Po konečnom poskytnutí informácií všetci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia mala vypočítať výšku subvencovania zohľadniac vývoznú daň na bionaftu ako kompenzáciu výhody plynúcej z vývoznej dane na sójové bôby. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže neexistoval dôkaz, že argentínska vláda uložila na bionaftu vývoznú daň s cieľom „vykompenzovať“ výhodu získanú na základe toho, že sójové bôby sa poskytujú za nižšiu než primeranú odplatu.

(306)

Tie isté vyvážajúce spoločnosti zároveň požadovali úpravu o antidumpingové clá. Komisia usúdila, že na uznanie takejto úpravy nie je právny základ, keďže nie je k dispozícii žiadny dôkaz o tom, že antidumpingové clá môžu vykompenzovať subvencie udeľované vyvážajúcim výrobcom. Toto tvrdenie sa v každom prípade zamietlo, lebo počas obdobia prešetrovania vyvážajúci výrobcovia v skutočnosti neplatili žiadne antidumpingové clá.

Tabuľka 5

Výška napadnuteľných subvencií

(307)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 54 výrobcov z Únie, ktorí boli členmi Európskej rady pre bionaftu, a ďalších 196 známych výrobcov, ktorí neboli jej členmi. Všetci títo výrobcovia predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia.

(308)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, Komisia predbežne vybrala do vzorky troch výrobcov z Únie predstavujúcich 19 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(309)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, Komisia dostala k predbežnej vzorke viaceré pripomienky. Táto predbežná vzorka pozostávala z troch navrhnutých výrobcov z Únie: Bioagra-Oil SA (Poľsko), Masol Iberia Biofuel, S.L.U. (Španielsko) a Saipol (Francúzsko).

(310)

Komora CARBIO uviedla, že všetci traja navrhnutí výrobcovia z Únie sú nevhodní na zaradenie do vzorky. Komora CARBIO okrem iného uviedla, že spoločnosť Saipol takmer výlučne používa repku olejnú z Francúzska, pričom na dosiahnutie maximálnej účinnosti by spoločnosť mala zmiešavať rôzne druhy východiskových surovín.

(311)

Komora CARBIO ďalej uviedla, že spoločnosť Masol používa predovšetkým palmový olej za transferové ceny od svojej indonézskej materskej spoločnosti.

(312)

Pokiaľ ide o spoločnosť Bioagra-Oil, komora CARBIO poukázala na obmedzený výber surovín, ktorý má táto spoločnosť v dôsledku osobitného vnútroštátneho vykonávania smernice o obnoviteľných zdrojoch energie v Poľsku.

(313)

Komora CARBIO zároveň navrhla za reprezentatívne spoločnosti pre vzorku výrobcov z Únie spoločnosti ADM Hamburg AG alebo Verbio. Pokiaľ ide o spoločnosť Verbio, komora CARBIO ďalej poznamenala, že táto spoločnosť je čistým výrobcom bionafty (bez vertikálne integrovaného podniku na drvenie) a že je umiestnená na nemecko-poľskej hranici, zásobuje širší trh východnej Európy vrátane časti poľského trhu, na ktorý sa nevzťahujú uvedené právne predpisy.

(314)

Navrhovateľ vysvetlil, že ani spoločnosť Saipol, ani spoločnosť Masol nepoužívajú výlučne určitý druh východiskovej suroviny. Prešetrovaním sa potvrdilo, že spoločnosti Saipol aj Masol používajú pri svojej výrobe viaceré východiskové suroviny.

(315)

Komisia sa na základe pripomienok, ktoré dostala, rozhodla ponechať vo vzorke spoločnosti Saipol a Masol Iberia Biofuel. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia nedostala informácie vyvracajúce tvrdenie uvedené v odôvodnení 312, že spoločnosť Bioagra-Oil má obmedzený výber surovín, rozhodla sa nahradiť ju vo vzorke výrobcov z Únie spoločnosťou Verbio Vereinigte BioEnergie AG (Nemecko).

(316)

Komisia zistila, že celková výroba bionafty v Únii počas obdobia prešetrovania bola približne 13 miliónov ton.

Tabuľka 6

Výroba bionafty v Únii (v tonách)

(317)

Hodnota celkovej výroby bionafty v Únii uvedená v tabuľke 6 je založená na údajoch, ktoré poskytla rada EBB. Rada EBB zhromažďuje údaje týkajúce sa výroby, ktoré dostáva od svojich členov, ktorí predstavujú približne 70 % výroby bionafty v Únii. Pokiaľ ide o výrobcov, ktorí nie sú členmi a ktorí predstavujú približne 30 % výroby bionafty v Únii, informácie týkajúce sa výroby získava od príslušných vnútroštátnych združení výrobcov a z iných verejne dostupných zdrojov. Metodika a správnosť údajov zhromažďovaných radou EBB bola predmetom overovania na mieste podľa článku 26 základného nariadenia, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch rady EBB. Komisii neboli doručené pripomienky od zainteresovaných strán k týmto údajom.

(318)

Celková výroba bionafty v Únii sa v rokoch 2014 – 2016 postupne zvyšovala a dosiahla zvýšenie o 5 %. Výraznejší nárast výroby možno zaznamenať počas obdobia prešetrovania, keď sa výroba zvýšila o ďalších 10 percentuálnych bodov. Výroba v Únii sa počas obdobia prešetrovania nezvyšovala rovnakým tempom ako spotreba v Únii, a to pre subvencovaný dovoz z Argentíny, ktorý začal vstupovať na trh Únie na konci obdobia prešetrovania.

(319)

Komisia určila spotrebu bionafty v Únii na základe informácií, ktoré predložila rada EBB, a štatistík dovozu a vývozu.

(320)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Spotreba bionafty v Únii (v tonách)

(321)

Komisia určila spotrebu v Únii pripočítaním dovozu bionafty do Únie k predaju výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Spotreba bionafty v Únii sa do roku 2016 mierne znížila o 4 %. Počas obdobia prešetrovania sa zvýšila o 19 % v porovnaní s rokom 2014. Spotreba bionafty závisí od dvoch hlavných faktorov, od spotreby motorovej nafty a od obsahu bionafty v nej.

(322)

Po konečnom poskytnutí informácií komora CARBIO zaznamenala revíziu metodiky výpočtu spotreby bionafty v Únii a v tejto súvislosti predpokladala, že dôvodom tejto zmeny boli nespoľahlivé údaje o výrobe výrobného odvetvia Únie.

(323)

Komisia zmenila metodiku výpočtu spotreby, aby tento výpočet zjednodušila a aby nebolo potrebné doň zahŕňať úroveň vývozu z Únie. Údaje o výrobe výrobného odvetvia Únie sa nezmenili. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 358, Komisia overila metodiku, akou EBB získava údaje vrátane údajov o výrobe, a pokladá ju za spoľahlivú.

(324)

V porovnaní s fosílnymi palivami bionafta produkuje menej látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú tuhé častice, oxid uhoľnatý, oxid siričitý, uhľovodíky a toxíny vo vzduchu, ale môže produkovať viac oxidu dusíka. Okrem toho, rastliny, ktoré sa používajú ako suroviny pri výrobe bionafty (sója, palma olejová, repka olejná atď.), kompenzujú budúce emisie CO2 absorbovaním CO2 počas rastu.

(325)

Sústavne rastúci dopyt a výroba v Únii sú výsledkom energetickej politiky Únie. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie 2009/28/ES (111) sa stanovuje, že: „Každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave v danom členskom štáte“.

(326)

Táto politika znamená, že členské štáty Únie si musia stanoviť cieľ, že do roku 2020 budú biopalivá predstavovať 10 % predaja všetkých motorových palív v doprave. Spôsoby vykonávania, súčasné úrovne a metodiky výpočtu obsahu biopaliva nie sú jednotné vo všetkých členských štátoch Únie, ale postupné zvyšovanie povinnosti vedie ku skutočnosti, že už teraz sa do bežnej fosílnej motorovej nafty primiešava približne 5 – 7 % obsahu bionafty.

(327)

Skutočnosť, že do bežnej fosílnej motorovej nafty sa primiešava viac bionafty je dôležitým prvkom v analýze trendov na trhu s bionaftou v Únii. Výrobné náklady a ceny bionafty sú vo všeobecnosti vyššie než výrobné náklady a ceny fosílnej nafty. Výrobcovia palív (rafinérie) preto nakupujú bionaftu na zmiešavanie s fosílnym palivom iba vďaka smernici o obnoviteľných zdrojoch energie 2009/28/ES.

(328)

Spotreba bionafty priamo súvisí s povinnosťami primiešavať určité množstvá bionafty do fosílnych palív v členských štátoch. Spotreba bionafty by mala narastať, len čo viac členských štátov dosiahne ciele stanovené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie 2009/28/ES, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020. Na spotrebu bionafty majú vplyv aj ďalšie faktory, ako napríklad intenzívnejšie využívanie dopravných prostriedkov s naftovými motormi.

(329)

Komisia určila objem dovozu bionafty na základe štatistík dovozu do Únie z databázy systému Surveillance 2 (112). Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby bionafty v Únii podľa tabuľky 7.

(330)

Dovoz bionafty z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 8

Objem dovozu (v tonách) a jeho podiel na trhu

(331)

V dôsledku antidumpingových ciel týkajúcich sa dovozu, okrem iného z Argentíny, uložených 26. novembra 2013 nariadením (EÚ) č. 1194/2013 (113) bol dovoz z Argentíny do Únie v období od roku 2014 do augusta 2017 nulový alebo len zanedbateľný. Zanedbateľný dovoz z Argentíny v roku 2015 pozostával zo štyroch samostatných dovozných transakcií, ktoré boli vykázané v Španielsku, a preto ich Komisia nepovažuje za reprezentatívne.

(332)

V septembri 2017 boli tieto antidumpingové clá uplatniteľné na dovoz bionafty z Argentíny výrazne znížené nariadením (EÚ) 2017/1578 (114) z 18. septembra 2017 a v dôsledku toho začal dovoz z Argentíny prudko a výrazne rásť, až dosiahol 2,8 % podiel na trhu počas obdobia prešetrovania.

(333)

Dovoz bionafty z Argentíny do Únie sa v druhej polovici roka 2017 vyvíjal takto:

Tabuľka 9

Objem dovozu (v tonách) za mesiac

(334)

V období od januára do augusta 2017 nebol zaznamenaný nijaký dovoz z Argentíny. Mesačné štatistiky dovozu v tabuľke 9 poukazujú na prudký a výrazný nárast dovozu bionafty po znížení antidumpingových ciel uplatňovaných na dovoz bionafty z Argentíny.

(335)

Dovoz bionafty z Argentíny do Únie v období po období prešetrovania, v prvých ôsmich mesiacoch roku 2018, sa vyvíjal takto:

Tabuľka 10

Objem dovozu (v tisícoch ton) za mesiac

(336)

Dovoz bionafty z Argentíny v roku 2018 pokračoval. Vyvážaná bionafta vstupuje na trh Únie vo veľkých jednotlivých zásielkach, zvyčajne ako plne naložené plavidlo. Analýza mesačnej úrovne dovozu je preto menej významným ukazovateľom.

(337)

Úroveň dovozu sa v prvých 8 mesiacoch roku 2018 nespomalila. Naopak, odhadovaný trhový podiel argentínskeho dovozu do Únie za predpokladu, že spotreba v Únii zostane bez zmeny, dosiahol v prvých ôsmich mesiacoch roku 2018 11,5 %. Z toho vyplýva, že sa zvýšil odhadovaný podiel na trhu aj priemerná mesačná úroveň dovozu.

(338)

Treba takisto pripomenúť, že v nadväznosti na registráciu dovozu od 25. mája 2018 nedošlo k zníženiu úrovne dovozu z Argentíny. August 2018 bol dokonca mesiacom s druhou najvyššou úrovňou dovozu z Argentíny za celé posudzované obdobie.

(339)

Ako sa uvádza v odôvodnení 334, dovoz z Argentíny do Únie sa začal až koncom obdobia prešetrovania a v rokoch 2014 – 2016 nebol dovoz žiadny, alebo bol iba zanedbateľný. Vývoj cien v posudzovanom období, za rok 2015 a obdobie prešetrovania sa uvádza v tabuľke 11:

Tabuľka 11

Dovozná cena

(340)

V období po období prešetrovania sa vážená priemerná cena bionafty dovážanej z Argentíny pre objem dovozu uvedený v odôvodnení 335 znížila na 613 EUR za tonu. Z tohto dôvodu sa po období prešetrovania priemerná dovozná cena znížila o 3,6 % v porovnaní s dovoznou cenou počas obdobia prešetrovania.

(341)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(342)

Po poskytnutí informačného dokumentu sa v prípade skupiny T6 opravila administratívna chyba v menovom prepočte hodnôt CIF na eurá, čo v prípade tejto skupiny viedlo k zníženiu hodnoty CIF v eurách.

(343)

Po poskytnutí informačného dokumentu Komisia dostala pripomienky od argentínskej vlády, komory CARBIO a neprepojeného dovozcu Gunvor, ktoré sa týkali úprav ceny CIF dovozu od argentínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie.

(344)

Argentínska vláda, komora CARBIO a neprepojený dovozca Gunvor uviedli, že vývozná cena bionafty z Argentíny by sa mala zvýšiť o zmluvné clá vo výške 6,5 %. Komora CARBIO a neprepojený dovozca Gunvor navyše tvrdili, že vývozná cena bionafty z Argentíny by sa mala zvýšiť aj so zreteľom na antidumpingové opatrenia v rozpätí od 6,5 % do 8,1 % v období od septembra do decembra 2017, čiže za štyri mesiace počas obdobia prešetrovania, keď sa začal dovoz z Argentíny.

(345)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda predložila pripomienku, že do výpočtu cenového podhodnotenia, ktorý Komisia uskutočnila, by sa mali zahrnúť antidumpingové clá. Komora CARBIO predložila tú istú pripomienku týkajúcu sa zahrnutia antidumpingových ciel v skoršej fáze konania a po konečnom poskytnutí informácií ju zopakovala. Pripomienku v tejto súvislosti predložili aj vyvážajúci výrobcovia, ktorí tvrdili, že by sa mali pripočítať antidumpingové clá.

(346)

Komisia súhlasila s tvrdením, pokiaľ ide o pripočítanie zmluvných ciel k cene CIF, a zmenila v súlade s tým svoje výpočty.

(347)

Komisia zamietla tvrdenie týkajúce sa pripočítania antidumpingových ciel k cene CIF, keďže požiadavku v tejto súvislosti považovala za neodôvodnenú. V danom prípade sa Komisia domnieva, že je vhodnejšie analyzovať správanie vyvážajúcich výrobcov bez antidumpingových ciel, keďže v súvislosti s analýzou hrozby ujmy musí analyzovať budúci vplyv dovozných cien na výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 8 ods. 8 písm. d) základného nariadenia. Navyše platnosť opatrení, ktorými sa ukladajú antidumpingové clá, sa skončila 18. októbra 2018 (115). Antidumpingové clá preto v budúcnosti už nebudú mať vplyv na dovozné ceny a antidumpingové clá, ktoré už boli vybraté, sa musia so spätnou účinnosťou vrátiť alebo odpustiť.

(348)

Po poskytnutí informačného dokumentu sa komora CARBIO vyjadrila k tvrdeniu Komisie, že keďže v rámci súčasného prešetrovania spolupracoval iba jeden neprepojený dovozca, mali by sa v tomto prípade takisto použiť dovozné náklady použité v antidumpingovom prešetrovaní v roku 2013. Komora CARBIO ďalej tvrdila, že Komisia bližšie neuviedla, prečo zamietla dovozné náklady predložené príslušným neprepojeným dovozcom. Aj dovozca Gunvor tvrdil, že by sa mali použiť skutočné dovozné náklady, ktoré predložil. Po konečnom poskytnutí informácií komora CARBIO toto tvrdenie zopakovala vo svojich pripomienkach.

(349)

Komisia potvrdila, že na účely metodiky vysvetlenej v odôvodnení 341 sa ako referencia na pripočítanie dovozných nákladov použili dovozné náklady použité pri prešetrovaní, ktoré viedlo k antidumpingovým clám uloženým nariadením (EÚ) č. 1194/2013 (116). Dôvodom na použitie uvedených nákladov bola skutočnosť, že jediný neprepojený dovozca, ktorý spolupracoval na súčasnom prešetrovaní, požadoval, aby jeho údaje ostali dôverné. Navyše dovozné náklady použité v predchádzajúcom prešetrovaní obsahovali rozličné osobitné kategórie dovozných nákladov a ich číselné vyjadrenia. Tieto informácie nepochádzali od neprepojeného dovozcu spolupracujúceho na súčasnom prešetrovaní. Žiadna zainteresovaná strana neposkytla nijaké dôkazy, ktoré by preukazovali prípadné významné rozdiely medzi dovoznými nákladmi dotknutého výrobku použitými v roku 2013 a dovoznými nákladmi vynaloženými počas obdobia prešetrovania. Okrem toho, dovozné náklady boli v roku 2013 vyjadrené v eurách. Keďže výmenný kurz argentínskeho pesa (ARS) od roku 2012 klesol asi osemkrát a inflácia v eurozóne bola od roku 2013 veľmi nízka (celkovo približne 5 % za posledných šesť rokov), Komisia považovala za vhodné použiť dovozné náklady poskytnuté v predchádzajúcom prešetrovaní.

(350)

Po poskytnutí informačného dokumentu Komisia opravila administratívnu chybu, pokiaľ ide o výpočet hodnoty CIF vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(351)

Komisia tak uskutočnila cenové porovnania podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav.

(352)

Porovnanie podľa jednotlivých druhov výrobku sa sústredilo na porovnanie hodnoty medznej teploty filtrovateľnosti, bez ohľadu na použité východiskové suroviny. Ďalšou vlastnosťou, ktorú Komisia zohľadňovala, bolo, či v prípade daného výrobku dochádza k „dvojitému započítaniu“ vo väčšine členských štátov. „Dvojité započítanie“ umožňuje rafinérii počítať obsah konkrétneho druhu bionafty v motorovej nafte, ktorú vyrába, dvakrát (napríklad 3 % obsah bionafty s „dvojitým započítaním“ by sa považoval za zodpovedajúci 6 % obsahu). V prípade Nemecka, kde je zavedený odlišný spôsob výpočtu účinnosti znižovania emisií CO2, Komisia zohľadnila aj túto osobitosť nemeckého trhu.

(353)

Komisia zistila, že vo väčšine prípadov koncový zákazník kupujúci bionaftu nevie, ani ho nezaujíma, aká východisková surovina bola použitá pri výrobe, ale požaduje výrobok, ktorý dosahuje určitú maximálnu úroveň medznej teploty filtrovateľnosti. Táto úroveň je premenná v závislosti od ročného obdobia a od klimatických podmienok. Počas letných mesiacov a v teplejších regiónoch zákazníci akceptujú vyššie úrovne medznej teploty filtrovateľnosti a počas zimných mesiacov a v chladnejších regiónoch požadujú bionaftu s nižšou úrovňou medznej teploty filtrovateľnosti.

(354)

Komisia vyjadrila výsledok porovnania ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Vyplynul z neho vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny pri dovoze na trh Únie od vývozcov z dotknutej krajiny zaradených do vzorky od 9,5 % do 15,2 %.

(355)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(356)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 19, na zistenie hrozby ujmy a negatívneho vplyvu na úroveň predajných cien, predané množstvá, podiel na trhu a zisky výrobného odvetvia Únie sa použil výber vzorky.

(357)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov nachádzajúcich sa vo vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a na základe informácií, ktoré poskytla EBB.

(358)

Komisia overila metodiku získavania údajov, ktoré predložila EBB, a overila, že informácie boli podložené zodpovedajúcou dokumentáciou a výskumnými postupmi.

(359)

Pri obidvoch súboroch údajov sa zistilo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(360)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah subvencovania a zotavenie sa z minulého subvencovania alebo dumpingu.

(361)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(362)

Po poskytnutí informačného dokumentu Komisia zaslala dva dodatočné súbory otázok týkajúcich sa obdobia po období prešetrovania. Jeden súbor otázok bol poslaný trom spoločnostiam zaradeným do vzorky a druhý súbor rade EBB. Komisia analyzovala odpovede doručené od všetkých dotknutých strán. Komisia použila informácie, ktoré dostala, na účely svojich zistení týkajúcich sa obdobia po období prešetrovania.

(363)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Výrobná kapacita a využitie kapacity

(364)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia postupne zvýšila o 10 %, aby zohľadnila rastúci dopyt.

(365)

Podobne ako v prípade informácií o výrobe, EBB zhromažďuje údaje týkajúce sa kapacity od svojich členov vrátane vnútroštátnych združení, a pokiaľ ide o výrobcov, ktorí nie sú členmi, získava informácie týkajúce sa kapacity z iných verejne dostupných zdrojov.

(366)

Údaje o výrobnej kapacite nezahŕňajú významnú časť kapacity, ktorá sa považuje za nevyužitú. Rada EBB vysvetlila, že viaceré inštalované zariadenia na výrobu bionafty nie sú v prevádzke už niekoľko rokov a mali by sa považovať za dlhodobo vyradené z prevádzky. Tieto zariadenia sú síce formálne inštalované, opätovné spustenie prevádzky by však bolo možné až po investícii do technickej úpravy a o dlhý čas.

(367)

Využitie kapacity výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšilo o 5 % (resp. 4 percentuálne body) zo 75 % na 79 %. Najvyššiu úroveň využitia kapacity dosiahlo výrobné odvetvie počas obdobia prešetrovania.

(368)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Objem predaja a podiel na trhu

(369)

Predaj výrobného odvetvia Únie klesol v rokoch 2014 – 2016 o 4 % a potom počas obdobia prešetrovania stúpol o 18 percentuálnych bodov, bol teda o 14 % vyšší než v roku 2014.

(370)

Faktory, ktoré stimulujú predaj, sú rovnaké ako faktory, ktoré stimulujú spotrebu, opísané v odôvodneniach 324 až 328. V rokoch 2014 – 2016 dovoz nemal značný vplyv na úroveň predaja, v dôsledku čoho boli úrovne predaja aj podielu na trhu stabilné.

(371)

Situáciu na trhu zmenilo až zníženie argentínskych ciel v roku 2017. Napriek skutočnosti, že dovážať sa začalo až koncom roka, výrobné odvetvie Únie stratilo 3,8 percentuálneho bodu z podielu na trhu v porovnaní s rokom 2014. Ako je vysvetlené v odôvodnení 333, k tomuto výraznému poklesu podielu na trhu došlo v rovnakom čase, ako k vstupu dovozu dotknutého výrobku na trh Únie v posledných štyroch mesiacoch obdobia prešetrovania.

(372)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO vzniesla pripomienku týkajúcu sa podielu výrobného odvetvia Únie na trhu stanoveného za roky 2015 a 2016, v ktorej sa uvádza, že hoci v danom období nedošlo k žiadnemu dovozu z Argentíny, výrobné odvetvie Únie strácalo podiel na trhu.

(373)

Komisia overila príslušné údaje a v informačnom dokumente odhalila chybu vo výpočte spotreby v Únii, ktorá viedla k nesprávnym údajom o podiele výrobného odvetvia Únie na trhu. Túto chybu opravila a tabuľky 7 a 13 obsahujú opravené údaje.

(374)

Po tejto oprave ostal podiel na trhu Únie v rokoch 2015 až 2016 stabilný a znížil sa až počas obdobia prešetrovania z dôvodu vyššieho objemu dovozu z Argentíny.

(375)

Zatiaľ čo spotreba v Únii narástla počas posudzovaného obdobia o 19 %, predaj výrobného odvetvia Únie sa zvýšil iba o 14 % a výroba výrobného odvetvia Únie sa zvýšila iba o 15 %. Výrobné odvetvie Únie teda nebolo schopné plne využiť výhodu rastu trhu počas posudzovaného obdobia, keďže významnú časť tohto rastu pohltili zvyšujúce sa množstvá subvencovaného dovozu z Argentíny počas obdobia prešetrovania.

(376)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Zamestnanosť a produktivita

(377)

Zamestnanosť v Únii sa vyvíjala odlišne od trendov zaznamenaných vo výrobe, v predaji a spotrebe. K pomerne vysokému rastu zamestnanosti došlo v roku 2015, keď sa medziročne zvýšila o 15 %. Odvtedy zostala na stabilnej úrovni, a to aj počas obdobia prešetrovania.

(378)

Nárast z roku 2015 by sa mal považovať za reakciu výrobného odvetvia Únie na zlepšenie podmienok na trhu s bionaftou a na očakávanie budúceho zlepšovania. Zároveň malý pokles zamestnanosti v období prešetrovania nepredstavuje zatiaľ reakciu na zvýšenie dovozu z Argentíny. Výrobné odvetvie Únie počas obdobia prešetrovania ešte neznížilo kapacitu, a zamestnanosť tak zostala stabilná.

(379)

Vplyv subvencovaného dovozu z dotknutej krajiny na výrobné odvetvie Únie bol výrazný, vzhľadom na značné objemy a nízke ceny tohto dovozu.

(380)

Únia uložila 26. novembra 2013 konečné antidumpingové clá na dovoz bionafty okrem iného aj z Argentíny. Tieto clá boli založené na úrovni odstránenia ujmy v rozpätí 22 – 25,7 %.

(381)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 332, uvedené antidumpingové clá boli výrazne znížené v septembri 2017 a v dôsledku toho začal dovoz bionafty z Argentíny výrazne rásť. Ako sa uvádza v odôvodnení 330, odhadovaný podiel dovozu bionafty z Argentíny na trhu Únie dosiahol v období prešetrovania 2,8 %. Odhadovaný podiel dovozu bionafty z Argentíny na trhu Únie za posledný štvrťrok 2017 prekročil 10 %. Dovoz bionafty z Argentíny do Únie ďalej rástol aj po období prešetrovania a napriek registrácii dovozu odhadovaný podiel argentínskeho dovozu do Únie na trhu v prvej polovici roku 2018 zostal nad úrovňou 10 %.

(382)

Zo štatistík dovozu za obdobie po období prešetrovania podrobne uvedených v odôvodnení 335 vyplýva, že úroveň dovozu sa do augusta 2018 zachovala, ba dokonca sa ešte zvýšila, aj napriek registrácii dovozu od 18. mája 2018.

(383)

Výrazný a rýchly nárast dovozu bionafty z Argentíny do Únie sa začal v septembri 2017 a dovoz pokračoval aj napriek zavedeniu registrácie dovozu. V dôsledku nízkych cien tohto dovozu, ktoré výrazne podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie, prišlo výrobné odvetvie Únie o podiel na trhu a nebolo schopné plne využiť rast trhu.

(384)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Predajné ceny v Únii

(385)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v roku 2015 výrazne klesli o 13 %. Následne v roku 2016 a počas obdobia prešetrovania ceny stúpli a dosiahli úroveň 2 % nad úrovňou z roku 2014.

(386)

Jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky nasledovali podobný trend ako ceny a v roku 2015 klesli o 9 %. Jednotkové náklady v roku 2016 a počas obdobia prešetrovania stúpli a dosiahli úroveň 4 % nad úrovňou z roku 2014. Nadväzovalo to na vývoj ceny hlavnej suroviny, repky olejnej, ktorá sa v období medzi rokom 2014 a obdobím prešetrovania zvýšila o 8 % (117).

(387)

Priemerné jednotkové predajné ceny a jednotkové náklady sa týkajú výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ale nie sú priamo porovnateľné. Dôvodom je, že ceny sa týkajú iba predaja neprepojeným zákazníkom v Únii, zatiaľ čo náklady sú za celkovú výrobu.

(388)

Vývoj ceny bionafty je prepojený s vývojom trhovej ceny východiskovej suroviny, ktorou je buď poľnohospodársky výrobok, alebo olej. Náklady na východiskovú surovinu sú hlavným nákladovým faktorom a do značnej miery určujú celkové výrobné náklady a v konečnom dôsledku trhovú predajnú cenu.

(389)

Po poskytnutí informačného dokumentu Komisia dostala pripomienky od argentínskej vlády, ktoré sa týkali váženej priemernej jednotkovej predajnej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovanej neprepojeným zákazníkom. Argentínska vláda uviedla, že táto cena v roku 2015 výrazne klesla, a to o 13 %, a že Komisia nevykonala žiadnu analýzu s cieľom rozlíšiť iné príčiny možnej ujmy, hoci je nesporné, že argentínsky dovoz mal v roku 2015 len 0,5 % podiel na trhu.

(390)

Komisia poukázala na to, že podľa vysvetlenia v odôvodnení 388 je vývoj ceny bionafty prepojený s vývojom trhovej ceny východiskovej suroviny. Cena repkového oleja na medzinárodných trhoch sa v období medzi rokmi 2014 a 2015 vskutku znížila o 14,5 % (118). Toto zníženie zodpovedá poklesu váženej priemernej jednotkovej predajnej ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky o 13 %, ktoré uvádza argentínska vláda, a zároveň sa tým potvrdzuje tvrdenie, že náklady na východiskovú surovinu sú určujúce pre trhové predajné ceny.

(391)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 16

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(392)

Priemerné náklady práce boli stabilné s výnimkou roku 2015, keď boli vyššie než v ostatných rokoch. Bol to rok, keď výrobné odvetvie Únie začalo výrazne zvyšovať úroveň zamestnanosti. Ako možno vidieť, v nasledujúcich obdobiach, v roku 2016 a v období prešetrovania, keď zamestnanosť celoročne sústavne rástla, priemerné náklady práce zostali na veľmi podobnej, stabilnej úrovni.

(393)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 17

Zásoby

(394)

Úrovne zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli najvyššie v roku 2014. Medzi rokmi 2014 a 2015 došlo k ich poklesu o 27 % a odvtedy boli na porovnateľnej úrovni. Úroveň zásob nekopírovala nárast výroby a predaja počas obdobia prešetrovania. Keďže prešetrovaný výrobok sa predáva voľne ložený, jedna dodávka môže pozostávať zo značného objemu viac ako 10 000 ton. Jedna dodávka teda môže mať značný vplyv na úroveň zásob, v závislosti od presného dátumu transakcie. Preto je úroveň zásob pre výrobné odvetvie Únie menej významným ukazovateľom.

(395)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 18

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(396)

Komisia určila ziskovosť troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť je založená na nákladoch na predávaný tovar.

(397)

Ziskovosť bola počas celého posudzovaného obdobia nízka. Iba v roku 2014 dosiahla 5 %, zatiaľ čo v roku 2015 nebol vykázaný nijaký zisk a v roku 2016 a počas obdobia prešetrovania ziskovosť neprekročila 1 %. Vyššia ziskovosť v roku 2014 bola spôsobená najmä mimoriadnym finančným príjmom jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Bez týchto prvkov by bola ziskovosť výrobného odvetvia Únie v roku 2014 porovnateľná s ostatnými rokmi posudzovaného obdobia.

(398)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie ešte viac klesla v období po období prešetrovania a v prvých šiestich mesiacoch roku 2018 sa premenila na stratu vo výške 1,7 %.

(399)

Napriek nízkym úrovniam zisku výrobné odvetvie Únie vytváralo kladný peňažný tok zo svojich činností počas celého posudzovaného obdobia. Bolo schopné samostatne financovať svoje činnosti. Ale aj v prípade peňažného toku výrobné odvetvie Únie dosiahlo najvyššiu úroveň v roku 2014 a ani v jednom z nasledujúcich rokov neprekročilo 37 % tejto úrovne.

(400)

Výrobné odvetvie Únie pokračovalo v investovaní počas celého posudzovaného obdobia, pričom najvyššiu úroveň investícií dosiahlo počas obdobia prešetrovania. Náhly príchod subvencovaného dovozu z Argentíny ku koncu obdobia prešetrovania preto ešte negatívne neovplyvnil úroveň investícií uskutočňovaných výrobným odvetvím Únie.

(401)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia výrazne klesla, až o 79 %, čo do značnej miery odrážalo trend ziskovosti.

(402)

Finančné výsledky výrobného odvetvia Únie z hľadiska zisku počas obdobia prešetrovania obmedzovali jeho schopnosť získavať kapitál.

(403)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda tvrdila, že nízka ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas celého obdobia medzi rokom 2014 a obdobím prešetrovania nemôže byť dôsledkom dovozu z Argentíny, ktorý sa začal znovu realizovať až v septembri 2017. V tejto súvislosti po poskytnutí informačného dokumentu vzniesol aj neprepojený dovozca Gunvor pripomienku, že výrobné odvetvie Únie netrpí značnou ujmou.

(404)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda a komora CARBIO zopakovali svoje pripomienky týkajúce sa výkonnosti výrobného odvetvia Únie a odvolali sa na viaceré ukazovatele výkonnosti, ktoré sa vyvíjali pozitívne. Argentínska vláda zopakovala aj svoj záver, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie nebola nepriaznivo ovplyvnená dovozom z Argentíny, keďže dovoz z Argentíny sa nerealizoval.

(405)

Komisia poznamenala, že z trendov, a to aj z trendov týkajúcich sa ziskovosti, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa zrejme ešte úplne nezotavilo z účinkov minulého dumpingu. Týka sa to obdobia medzi rokom 2014 a obdobím prešetrovania, na ktoré poukázala argentínska vláda vo svojej pripomienke. Okrem toho, hoci sa dovoz z Argentíny skutočne začal znovu realizovať až v septembri 2017, skutočnosť, že v poslednom štvrťroku 2017 dosiahol odhadom viac ako 10 % podiel na trhu, nemôže nesúvisieť s tým, že výrobné odvetvie Únie dosiahlo len 0,8 % ziskovosť počas obdobia prešetrovania (a v konečnom dôsledku sa dostalo do straty). Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(406)

Komisia požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky o odpovede na dodatočné otázky a tieto odpovede od nich dostala. Údaje z obdobia po prešetrovaní, ako sú mikroekonomické ukazovatele za obdobie prešetrovania, boli prezentované ako vážený priemer troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(407)

Pokiaľ ide o obdobie po období prešetrovania, informácie o určitých makroekonomických ukazovateľoch, ako je kapacita, využitie kapacity, výroba a predaj, sa mohli analyzovať iba v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky, a to z dôvodu lehôt prešetrovania. Číselné údaje za obdobie prešetrovania teda nie sú priamo porovnateľné s číselnými údajmi uvedenými v oddiele 4.4.2. Umožňujú však vykonať analýzu vývoja situácie výrobcov z Únie zaradených do vzorky po období prešetrovania.

(408)

Výroba, predaj a jednotkové náklady a jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vyvíjali takto:

Tabuľka 19

Výrobné odvetvie Únie po období prešetrovania

(409)

Vývoj počas obdobia po období prešetrovania sa uvádza v porovnaní s obdobím prešetrovania za prvý a druhý štvrťrok 2018, pričom hodnoty sú indexované na obdobie prešetrovania.

(410)

Kapacita výrobcov z Únie zaradených do vzorky v prvej polovici roku 2018 ostala stabilná, kým využitie kapacity sa znížilo z 85 % na 76 %.

(411)

Výroba aj predaj v prvom a druhom štvrťroku po období prešetrovania klesli.

(412)

Jednotkové náklady aj jednotkové predajné ceny v obidvoch štvrťrokoch po období prešetrovania klesli. Jednotkové výrobné náklady sa znížili o 5 %, kým priemerná predajná cena klesla o 7 %, čo viedlo k zníženiu ziskovosti opísanej v odôvodnení 398.

(413)

Až na zanedbateľný dovoz v roku 2015 nebol do septembra 2017 zaznamenaný nijaký dovoz bionafty z Argentíny na trh Únie. Hoci sa tento dovoz začal až v záverečnej časti obdobia prešetrovania, dosiahol úroveň, ktorá mu umožnila počas obdobia prešetrovania dosiahnuť podiel na trhu 2,8 %, pričom odhadovaný podiel dovozu na trhu vzrástol na viac ako 10 % v poslednom štvrťroku 2017, čo sa zrejme potvrdí aj za prvý polrok 2018, napriek registrácii dovozu.

(414)

Počas posudzovaného obdobia boli ukazovatele ujmy nejednoznačné. Výroba a predaj výrobného odvetvia Únie do značnej miery zodpovedali dopytu na trhu, v rokoch 2014 – 2016 boli stabilné a vzrástli počas obdobia prešetrovania, nedošlo však k plnému využitiu výhody rastu trhu koncom posudzovaného obdobia, ktorú sčasti využil predmetný dovoz. Počas posudzovaného obdobia sa výrazne zvýšili investície. To bol pozitívny vývoj naznačujúci, že výrobné odvetvie sa začalo zotavovať. Začiatok zvyšovania zamestnanosti v roku 2015 takisto možno považovať za náznak, že bez subvencovaného dovozu z Argentíny sa situácia výrobného odvetvia Únie začala zlepšovať.

(415)

V období po období prešetrovania väčšina ekonomických ukazovateľov poukazovala na jasné ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Týka sa to využitia kapacity, výroby, predaja a jednotkových predajných cien, ako už bolo uvedené.

(416)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie však zostala počas väčšej časti posudzovaného obdobia nízka a nepodarilo sa mu ani ďalej zlepšiť produktivitu na zamestnanca. To nasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné za toto krátke obdobie dosiahnuť úroveň normálnej, ziskovej prevádzky. Situácia sa ešte viac zhoršila počas prvých šiestich mesiacov roku 2018, keď výrobné odvetvie Únie vykázalo straty.

(417)

Komisia zistila, že obdobie prešetrovania bolo už negatívne ovplyvnené dovozom z Argentíny a v období po období prešetrovania sa objavili náznaky ďalšieho zhoršovania situácie výrobného odvetvia Únie. Napriek zvýšeniu predaja a výroby, ktoré bolo spôsobené rastúcou spotrebou počas obdobia prešetrovania, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie nevykazuje náznaky zlepšenia. Počas obdobia prešetrovania vzhľadom na tlak spôsobovaný nízkymi cenami predmetného dovozu výrobné odvetvie Únie skutočne nedosiahlo takmer žiadny zisk. Nízke zisky počas obdobia prešetrovania sa v prvých šiestich mesiacoch roku 2018 premenili na stratu. Z trendov, ktoré už boli preskúmané, vyplýva, že výrobné odvetvie Únie sa zrejme ešte úplne nezotavilo z účinkov minulého dumpingu. Keďže Komisia nebola presvedčená o existencii značnej ujmy počas obdobia prešetrovania, preskúma, či existuje prinajmenšom hrozba značnej ujmy.

(418)

V súlade s článkom 8 ods. 8 základného nariadenia Komisia skúmala, či subvencovaný dovoz z dotknutej krajiny predstavuje pre výrobné odvetvie Únie hrozbu značnej ujmy.

(419)

Pri analýze hrozby značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie v súlade s článkom 8 ods. 8 druhým pododsekom základného nariadenia sa zvažujú takéto faktory:

(420)

V odôvodnení 304 Komisia dospela k záveru o existencii napadnuteľných subvencií v súlade so základným nariadením. Zo zistených subvencií vyplýva, že dovoz dotknutého výrobku bol potenciálne zvýhodnený vládnou podporou. Očakáva sa, že výrazné podhodnotenie zistené počas obdobia prešetrovania a po ňom ešte negatívnejšie ovplyvní chúlostivú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá bola spozorovaná už počas obdobia prešetrovania. Navyše, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 158, opatrenia argentínskej vlády na podporu domáceho odvetvia bionafty zabezpečujú, že vývoz bionafty ostáva z dôvodu nižších nákladov na získanie sójových bôbov (na rozdiel od výrobcov z Únie, na ktorých dolieha väčšie kolísanie cien repky olejnej) veľmi konkurencieschopný. Možno preto predpokladať, že subvencovaný dovoz dotknutého výrobku by z dôvodu povahy podporných opatrení argentínskej vlády mohol naďalej negatívne ovplyvňovať hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(421)

Ako vyplýva z tabuľky 9, existuje jednoznačné prepojenie medzi náhlym a výrazným zvýšením dovozu bionafty z Argentíny na trh Únie od septembra 2017 a znížením antidumpingových ciel zavedeným od daného mesiaca. To poukazuje na schopnosť argentínskych vyvážajúcich výrobcov rýchlo reagovať na meniace sa trhové podmienky. Okrem toho, údaje ukazujúce dovoz bionafty z Argentíny po skončení obdobia prešetrovania potvrdzujú, že napriek registrácii dovozu argentínski vyvážajúci výrobcovia pokračujú vo vývoze na trh Únie v podobných množstvách, aké vyvážali počas obdobia prešetrovania, keď sa antidumpingové clá znížili alebo zrušili.

(422)

Vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie pre argentínsky vývoz sa Komisia domnievala, že skutočnosť, že po znížení antidumpingových ciel v septembri 2017 sa objem dovozu bionafty z Argentíny značne zvýšil, svedčí o pravdepodobnosti, že takýto dovoz bude naďalej rásť. Analýza dovozu v období od januára do augusta 2018 uvedená v odôvodnení 463 potvrdzuje skutočný ďalší nárast dovozu bionafty z Argentíny.

(423)

Podľa poľnohospodárskych štatistík OECD (119) o celosvetovej spotrebe bionafty predstavovala Argentína v roku 2017 iba približne 3,5 % celosvetovej spotreby. Ako sa uvádza v odôvodnení 202, Argentína počas obdobia prešetrovania vyvážala 57 % svojej výroby.

(424)

Z nízkej úrovne argentínskej spotreby v porovnaní s celosvetovou spotrebou a so spotrebou v Únii na úrovni približne 40 % a v USA na úrovni približne 25 % jednoznačne vyplýva, že argentínske odvetvie bionafty je orientované na vývoz a závislé od týchto trhov (pozri aj odôvodnenie 209).

(425)

Voľná kapacita argentínskych výrobcov bionafty sa počas obdobia prešetrovania odhadovala na viac ako 1,2 milióna ton. Tento odhad sa zakladá na informáciách získaných od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí predstavujú 84 % celého vývozu do Únie, extrapolovaných na celé argentínske výrobné odvetvie.

(426)

Voľná kapacita argentínskych výrobcov bionafty podľa informácií, ktoré Komisii poskytla rada EBB, ostala počas obdobia po období prešetrovania na podobnej úrovni.

(427)

Spojené štáty americké uložili 27. augusta 2017 predbežné vyrovnávacie clá na dovoz bionafty z Argentíny so sadzbami v rozpätí 50 – 60 % a potom 9. novembra 2017 konečné clá so sadzbami v rozpätí 71,45 – 72,28 %. V októbri 2017 USA uložili predbežné antidumpingové clá v rozpätí 54,36 – 70,05 %. USA 3. januára 2018 potvrdili tieto clá vo svojom konečnom stanovení (120), pričom mierne upravili ich úrovne na rozpätie 60,44 – 86,41 %.

(428)

Výška úrovne ciel uložených v Spojených štátoch, ktoré boli pred uložením týchto ciel pre Argentínu najdôležitejším vývozným trhom, jasne naznačuje, že tento vývoz bionafty bol okamžite presmerovaný na trh Únie. Tomuto presmerovaniu napomáha aj takmer súbežné zníženie antidumpingových ciel na argentínsku bionaftu v Únii. Tento vývoj je znázornený v tabuľke 20:

Tabuľka 20

Objem vývozu (v tonách) za mesiac

(429)

Úroveň vývozu z Argentíny do Únie uvedená v tabuľke 20 nezodpovedá úrovni dovozu do Únie z Argentíny uvedenej v tabuľke 9 v odôvodnení 333. Tento rozdiel nie je spôsobený len rôznym zdrojom údajov, ale môže zaň najmä rozdielny čas registrácie vývoznej a dovoznej transakcie v príslušných štatistikách.

(430)

Ako sa uvádza v odôvodnení 425, v Argentíne existuje dostatočná voľne disponibilná kapacita, ktorá sa v dôsledku zmeny štruktúry predaja (najmä vylúčenie trhu USA) ešte zväčšuje. Naznačuje to, že množstvá subvencovaného vývozu do Únie sa pravdepodobne značne zvýšia. Nie sú známe žiadne iné vývozné trhy, ktoré by mohli absorbovať tento dodatočný vývoz, keďže USA a Únia spolu predstavujú približne 2/3 celosvetovej spotreby bionafty.

(431)

Pokiaľ ide o absorpčnú kapacitu vývozných trhov pre argentínskych vyvážajúcich výrobcov, po poskytnutí informačného dokumentu orgány Peru 10. júla 2018 potvrdili uloženie antidumpingových a vyrovnávacích ciel v celkovej výške spolu v rozpätí 137,4 až 399,8 USD na tonu.

(432)

Komisia zistila náznaky, že hrozba pokračujúceho presmerovávania dovozu z Argentíny môže spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(433)

Bionafta z Argentíny, ktoré sa doviezla na trh Únie počas posledných štyroch mesiacov obdobia prešetrovania, bola dovezená za výrazne nižšie ceny, než sú ceny, ktoré účtuje výrobné odvetvie Únie. Ako je vysvetlené v odôvodnení 354, Komisia zistila, že v období prešetrovania bol vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny od 9,5 % do 15,2 %. Porovnanie cien zistených zo štatistík dovozu s predajnými cenami výrobného odvetvia Únie potvrdzuje tento rozdiel. Ceny bionafty dovážanej z Argentíny sa ešte viac znížili počas obdobia po období prešetrovania.

(434)

Vývoj úrovne zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky je podrobne opísaný v odôvodnení 394. Ako bolo vysvetlené, keďže dotknutý výrobok sa predáva voľne ložený, úroveň zásob je pre hrozbu ujmy menej významným ukazovateľom.

(435)

Na základe analýzy faktorov týkajúcich sa hrozby ujmy uvedených v odôvodnení 419 Komisia dospela k záveru, že krehké hospodárske podmienky výrobného odvetvia Únie sa pravdepodobne zhoršia vplyvom bezprostredného a sústavného subvencovaného dovozu veľkého množstva bionafty z Argentíny. Ku koncu obdobia prešetrovania teda prinajmenšom existovala hrozba jednoznačne predvídateľnej a bezprostrednej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, čo podporuje zistenie hrozby ujmy podľa článku 8 ods. 8 základného nariadenia.

(436)

Po konečnom poskytnutí informácií argentínska vláda nesúhlasila so záverom Komisie a skonštatovala, že k nárastu dovozu došlo z dôvodu, že v období rokov 2012 až 2017 bol dovoz z Argentíny nezákonne vylúčený z trhu Únie. Argentínska vláda zároveň dodala, že Komisia neposúdila dôkazy v snahe potvrdiť, že nárast dovozu bionafty z Argentíne bude v budúcnosti pokračovať.

(437)

Komisia poskytla v odôvodnení 428 podrobné informácie o vývoji mesačného dovozu bionafty z Argentíny počas obdobia prešetrovania. V odôvodnení 463 poskytla informácie o úrovni dovozu bionafty z Argentíny v období od januára do augusta 2018. Z týchto informácií vyplýva, že dovoz, ktorý sa začal v septembri 2017, napriek registrácii dovozu pokračoval aj po období prešetrovania.

(438)

Dovoz, o ktorom Komisia zistila, že je subvencovaný, a jeho sústavné veľké množstvá dovážané do Únie predstavovali na konci obdobia prešetrovania pre výrobné odvetvie Únie hrozbu predvídateľnej a bezprostrednej ujmy. Komisia preto nezmenila svoje zistenie o hrozbe ujmy podľa článku 8 ods. 8 základného nariadenia.

(439)

Po konečnom poskytnutí informácií komora CARBIO uviedla k analýze ekonomických ukazovateľov po období prešetrovania, že ceny RME sú sezónne, že v období od augusta do októbra 2018 boli ceny RME rekordne vysoké a že predaj výrobného odvetvia Únie sa počas obdobia po období prešetrovania v porovnaní s rokom 2016 zvýšil.

(440)

Komisia zobrala tieto pripomienky na vedomie. Nie sú však v rozpore so záverom Komisie, najmä pokiaľ ide o ujmu počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 417, ani ho nemenia.

(441)

V súlade s článkom 8 ods. 5 základného nariadenia Komisia analyzovala, či hrozbu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vyvolal existujúci subvencovaný dovoz z dotknutej krajiny. V súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či hrozbu ujmy pre výrobné odvetvie Únie mohli súbežne s tým vyvolať iné známe faktory. Komisia dbala na to, aby sa žiadna možná hrozba ujmy vyvolaná inými faktormi, než je subvencovaný dovoz z Argentíny, nepripisovala subvencovanému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z tretích krajín a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(442)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 334, v rokoch 2014 – 2016, ako aj počas prvých mesiacov obdobia prešetrovania, sa nezaznamenal žiadny dovoz z Argentíny do Únie, alebo iba zanedbateľný. Počas posledných mesiacov obdobia prešetrovania sa však dovoz výrazne zvýšil. Ako sa uvádza v odôvodnení 381, odhadovaný podiel argentínskeho dovozu na trhu za posledný štvrťrok 2017 je viac ako 10 % a na úrovni vyššej ako 10 % zotrval aj počas prvého štvrťroka 2018, teda po skončení obdobia prešetrovania, a aj napriek registrácii dovozu. Ako vyplýva z odôvodnenia 354, dovoz bionafty z Argentíny počas obdobia prešetrovania podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie o 9,5 % – 15,2 %.

(443)

Vzhľadom na časovú súbežnosť medzi výrazným a náhlym nárastom subvencovaného dovozu bionafty z Argentíny za ceny nižšie, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, na jednej strane a stratou podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v poslednom štvrťroku 2017 a prvom štvrťroku 2018 spoločne s jeho neschopnosťou dosahovať zisk na druhej strane Komisia dospela k záveru, že uvedený subvencovaný dovoz má na situáciu výrobného odvetvia Únie negatívny vplyv. Okrem toho, nepatrná domáca spotreba v Argentíne, značná voľná kapacita argentínskych výrobcov bionafty a uzavretie druhého najväčšieho vývozného trhu – trhu Spojených štátov, nasmerovali nadmernú výrobu z Argentíny do Únie, ktorá predstavuje 40 % celosvetovej spotreby. Únia sa tak na úkor výrobného odvetvia Únie stala jedným z najatraktívnejších cieľov argentínskeho subvencovaného dovozu bionafty.

(444)

Po poskytnutí informačného dokumentu argentínska vláda tvrdila, že dovoz z Argentíny neznamená výrazný nárast dovozu alebo podielu na trhu. Neprepojený dovozca Gunvor v tejto súvislosti poznamenal, že dovoz sa vracia na svoj historický priemer.

(445)

Komisia v tejto súvislosti považovala dosiahnutie odhadovaného podielu na trhu prevyšujúceho 10 % v poslednom štvrťroku 2017 v porovnaní s 0 % podielom na trhu počas prvých ôsmich mesiacov roku 2017 za výrazný nárast.

(446)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO navyše uviedla, že v súvislosti s analýzou hrozby ujmy musí Komisia uviesť pravdepodobnosť značného zvýšenia dovozu a že zvýšenie dovozu, ktoré je spôsobené iba návratom údajne normálnych podmienok obchodu a hospodárskej súťaže a vyplýva z odstránenia neodôvodnených antidumpingových ciel, neznamená pravdepodobnosť, že dovoz bude naďalej výrazne rásť.

(447)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 335 až 338, v roku 2018 dovoz bionafty z Argentíny pokračoval a dosiahol odhadom úroveň 11,5 %. Okrem toho v nadväznosti na registráciu od 25. mája 2018 nedošlo k zníženiu úrovne dovozu z Argentíny. Z tejto skutočnosti spoločne s voľnou kapacitou argentínskych výrobcov bionafty opísanou v odôvodnení 425 a atraktívnosťou trhu Únie vyplýva, že dovoz bude pravdepodobne v budúcnosti ďalej výrazne rásť. Podľa názoru Komisie tento nárast dovozu s pôvodom v Argentíne odzrkadľuje nespravodlivé obchodné podmienky (na rozdiel od normálnych obchodných podmienok bez predtým platných antidumpingových opatrení) z dôvodu subvencií, ktorých existencia sa zistila.

(448)

Komisia preto usúdila, že subvencovaný dovoz bionafty z Argentíny spôsobuje výrobnému odvetviu Únie hrozbu značnej ujmy.

(449)

Komisia takisto skúmala, či iné známe faktory, jednotlivo alebo spoločne, dokážu oslabiť príčinnú súvislosť nastolenú medzi subvencovaným dovozom a hrozbou ujmy, ktorej existencia sa zistila.

(450)

Po poskytnutí informačného dokumentu komora CARBIO tvrdila, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné sa postupne zotaviť počas posudzovaného obdobia, čiže ani počas obdobia, keď sa nerealizoval nijaký dovoz z Argentíny. Komora CARBIO ďalej argumentovala, že to je dôkazom existencie ďalších faktorov, ktoré majú vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.