EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 6. 2022

COM(2022) 305 final

2022/0196(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 257 final} - {SWD(2022) 169 final} - {SWD(2022) 170 final} - {SWD(2022) 171 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Pesticídy 1 sú zmesami jednej alebo viacerých účinných látok a koformulantov, ktoré sa bežne používajú na ochranu rastlín a ktoré odpudzujú a ničia škodlivé organizmy alebo zmierňujú ich vplyv. Používajú sa prevažne v poľnohospodárstve, ale aj v lesnom hospodárstve, na zelených mestských plochách a popri dopravných sieťach, ako sú cesty a železnice. Keďže pesticídy môžu mať škodlivé účinky na životné prostredie a ľudské zdravie, sú prísne regulované na úrovni EÚ. Na účely tohto návrhu sa pojmy „pesticídy“ a „prípravky na ochranu rastlín“ budú používať ako synonymá.

Smernica o udržateľnom používaní pesticídov (ďalej len „SUPP“) 2 bola prijatá v roku 2009 ako jedno z následných opatrení nadväzujúcich na tematickú stratégiu Komisie týkajúcu sa trvalo udržateľného využívania pesticídov 3 . Od členských štátov sa vyžadovalo uviesť do účinnosti vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa SUPP transponuje do ich vnútroštátneho práva, a to do 26. novembra 2011. Komisia považovala za vhodné vykonať hodnotenie SUPP, pri ktorom sa zohľadnili aj problémy identifikované pri jej vykonávaní, presadzovaní a uplatňovaní v členských štátoch. Táto práca bola vykonaná ako súbežné posúdenie, ktoré zahŕňalo hodnotenie i posúdenie vplyvu. Komisia dúfala, že toto posúdenie bude môcť použiť pri predložení nového legislatívneho návrhu na revíziu SUPP do prvého štvrťroka 2022, ako sa uvádza v stratégii Z farmy na stôl 4 .

Vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie SUPP v súčasnosti vykazuje nedostatky. Na tieto nedostatky sa poukázalo v auditoch a pri návštevách, ktoré Komisia vykonala na účely zistenia potrebných skutočností v členských štátoch, a v správach o vykonávaní:

i)vypracovaných Komisiou;

ii)v štúdii výskumnej služby Európskeho parlamentu o vykonávaní SUPP a

iii)v nedávnej správe Európskeho dvora audítorov o prípravkoch na ochranu rastlín. Okrem toho v mnohých petíciách, dvoch iniciatívach občanov Únie 5 a otázkach nastolených v Európskom parlamente v súvislosti s touto problematikou možno pozorovať narastajúce obavy spoločnosti týkajúce sa používania pesticídov.

Zo spätnej väzby získanej počas verejnej konzultácie o pláne hodnotenia a z úvodného posúdenia vplyvu, ktoré uskutočnila Komisia, vyplynuli závažné nedostatky vo vykonávaní SUPP v niektorých členských štátoch. Z tejto spätnej väzby pre Komisiu okrem toho vyplynula naliehavá potreba zaviesť prísnejšie pravidlá, napríklad vo forme nariadenia na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť súdržnosť a zaviesť účinnejšie politiky v jednotlivých členských štátoch. Harmonizácia vnútroštátnych politík používania pesticídov by mohla prispieť k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu a zníženiu narušení obchodu medzi členskými štátmi.

Dosiahnutie bezpečnej, udržateľnej, spravodlivej, klimaticky zodpovednej a cenovo dostupnej výroby potravín, ktorá rešpektuje zásady udržateľnosti, životné prostredie, ochranu biodiverzity a ekosystémov pri súčasnom zaistení potravinovej bezpečnosti je pre občanov veľmi dôležitou otázkou a patrí medzi 49 návrhov zahrnutých do záverečnej správy Konferencie o budúcnosti Európy 6 uverejnenej 9. mája 2022. Občania tiež žiadajú Úniu, aby chránila a obnovovala biodiverzitu, krajinu a oceány a odstraňovala znečistenie a aby prijala rozhodné opatrenia na podporu a zaručenie ekologickejšieho poľnohospodárstva orientovaného na klímu 7 .

V stratégii Komisie Z farmy na stôl 8 , ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody 9 , sa zdôrazňuje potreba prechodu na spravodlivý, zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu. V stratégii Z farmy na stôl sa takisto zdôrazňuje význam zlepšenia pozície poľnohospodárov (ktorí sú kľúčovým prvkom pri riadení tohto prechodu) v hodnotovom reťazci. Navrhujú sa v nej dva konkrétne ciele, a to do roku 2030 zredukovať používanie chemických pesticídov a nebezpečnejších pesticídov i z nich vyplývajúce riziko. Nariadenie EÚ je v tejto oblasti kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov uvedených v stratégii Z farmy na stôl a malo by sa preto posilniť.

Ako sa uvádza v pripojenom posúdení vplyvu, a vzhľadom na podporné hodnotenie, tento návrh sleduje nasledujúce štyri ciele.

●Prvým cieľom je:

i)zredukovať používanie chemických pesticídov a z nich vyplývajúce riziko, najmä pokiaľ ide o pesticídy obsahujúce nebezpečnejšie účinné látky;

ii)zvýšiť mieru uplatňovania a presadzovania integrovanej ochrany proti škodcom (ďalej len „IOPŠ“) a

iii)zvýšiť mieru používania menej nebezpečných a nechemických alternatív k chemickým pesticídom pri ochrane proti škodcom.

●Druhým cieľom je zlepšiť dostupnosť údajov z monitorovania vrátane údajov o:

i)aplikácii a používaní pesticídov a o z nich vyplývajúcom riziku a

ii)monitorovaní zdravia a životného prostredia. Zabezpečí sa tým lepší rámec na meranie pokroku.

●Tretím cieľom je zlepšiť vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie právnych ustanovení vo všetkých členských štátoch v snahe zlepšiť účinnosť a efektívnosť politík.

●Štvrtým cieľom je podporiť využívanie nových technológií, ako je presné poľnohospodárstvo, ktoré využíva satelitné údaje a služby (vrátane geopriestorových lokalizačných techník), v snahe zredukovať celkové používanie pesticídov a z nich vyplývajúce riziko.

V najnovšom hodnotení SUPP sa potvrdili pretrvávajúce ťažkosti identifikované pri jej uplatňovaní, vykonávaní a presadzovaní. Vzhľadom na tieto ťažkosti sa tento návrh nariadenia o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín (ďalej len „NUPP“) zameriava na:

i)nahradenie SUPP, pokiaľ ide o úpravu používania pesticídov a

ii)lepšie zosúladenie s cieľmi Európskej zelenej dohody a stratégie Z farmy na stôl.

Cieľom tohto návrhu je znížiť riziká vyplývajúce z používania pesticídov a jeho vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie, a to:

i)dosiahnutím cieľov uvedených v stratégii Z farmy na stôl týkajúcich sa zníženia miery používania pesticídov a

ii)podporovaním používania IOPŠ a alternatív k chemickým pesticídom.

Nariadenie je vhodné tak na zabezpečenie splnenia úrovne ambícií stratégie Z farmy na stôl, ako aj na nápravu problémov identifikovaných pri vykonávaní SUPP, a to poskytnutím jednoznačných a jednotných pravidiel.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je v súlade s cieľom Európskej zelenej dohody, podľa ktorého by všetky politiky EÚ mali prispievať k zachovaniu a obnove európskeho prírodného kapitálu. Okrem toho je v súlade s cieľmi:

i)zredukovať používanie chemických pesticídov a z nich vyplývajúce riziko a

ii)zredukovať používanie nebezpečnejších pesticídov.

Tieto ciele sa uvádzajú v týchto dokumentoch:

i)stratégia Z farmy na stôl;

ii)stratégia biodiverzity 10 ;

iii)akčný plán nulového znečisťovania 11 a

iv)stratégia v oblasti pôdy 12 .

Tento cieľ je takisto v súlade s plnením cieľov iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače 13 , stratégie udržateľnosti EÚ zameranej na chemikálie 14 a strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 15 .

Tento návrh je takisto v súlade s cieľom Európskej komisie, aby sa do roku 2030 minimálne 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ obhospodarovalo ekologickým spôsobom, ako aj s cieľom dosiahnuť výrazný nárast ekologickej akvakultúry. Návrhom sa takisto dopĺňajú iné súčasné iniciatívy. Napríklad nariadenie xxx/xxx o štatistike poľnohospodárskych vstupov a výstupov v odvetví poľnohospodárstva [vložiť odkaz na prijatý akt] umožní Komisii uverejňovať viac údajov o predaji a používaní pesticídov v členení podľa jednotlivých účinných látok. V rámci akčného plánu Z farmy na stôl Komisia pripravila štyri návrhy nariadení týkajúcich sa požiadaviek na údaje, kritérií schvaľovania a zásad hodnotenia účinných látok, ktoré sú mikroorganizmami, a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré ich obsahujú, s cieľom uľahčiť prístup na trh pre alternatívne výrobky k chemickým pesticídom. Tieto texty budú prijaté a začnú sa uplatňovať na jeseň 2022. Cieľom je poskytnúť poľnohospodárom nástroje na nahradenie chemických prípravkov na ochranu rastlín. Uľahčením uvádzania týchto biologických prípravkov na ochranu rastlín na trh budú mať poľnohospodári – vrátane tých, ktorí pestujú ekologické plodiny – k dispozícii viaceré alternatívy udržateľnej ochrany plodín.

Tento návrh je relevantný aj pre najvzdialenejšie regióny EÚ uvedené v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré sa nachádzajú v Atlantickom oceáne, Indickom oceáne a Karibskej oblasti. Vzhľadom na trvalé obmedzenia, akými sú odľahlosť od európskeho kontinentu, ostrovný charakter a závislosť od niekoľkých výrobkov a vysoká miera vystavenia účinkom zmeny klímy, majú nárok na osobitné opatrenia na podporu ich sociálno-ekonomického rozvoja. Ako sa stanovuje aj v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, osobitná pozornosť by sa mala vzhľadom na mimoriadne vysokú hodnotu biodiverzity venovať ochrane a obnove ekosystémov najvzdialenejších regiónov.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)

Podľa novej SPP 16 (ktorá sa má vykonávať od 1. januára 2023) sa členským štátom bude pomáhať pri: i) financovaní opatrení v súlade s cieľmi zredukovať používanie pesticídov stanovenými v stratégii Z farmy na stôl a ii) podpore udržateľných poľnohospodárskych postupov. Relevantné prvky súčasnej SUPP sú už zahrnuté v systéme kondicionality podľa SPP. Nová SPP okrem toho obsahuje rôzne nástroje na podporovanie presného poľnohospodárstva. Členské štáty môžu využívať ekoschémy a environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia na podporu vykonávania postupov presného poľnohospodárstva. SPP okrem toho zahŕňa možnosť financovať investície, napríklad do strojového zariadenia, a nástroje na riadenie rizika, ako aj podporu rozvíjania technických poznatkov, ako je odborná príprava, poradenstvo, spolupráca a výmena poznatkov. Konkrétnejšie majú členské štáty prostredníctvom poľnohospodárskych poradenských služieb SPP poskytovať poradenstvo poľnohospodárom v oblasti udržateľného používania pesticídov, inovácií, digitálnych technológií, obmedzenia expozície pesticídom a udržateľného hospodárenia so živinami. Budovanie kapacít na zavádzanie a účinné používanie digitálnych technológií poľnohospodármi môže byť takisto posilnené podporou, spoluprácou a európskym partnerstvom v oblasti inovácií zameraným na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI). Okrem toho majú členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP vysvetliť, ako budú používať nástroje SPP na plnenie príslušných potrieb a cieľov.

Politika v oblasti životného prostredia a chemických látok

Tento návrh spolupôsobí s viacerými politikami a legislatívnymi aktmi v oblasti životného prostredia, napríklad:

i)plánované ciele v oblasti obnovy prírody 17 ;

ii)iniciatíva zameraná na opeľovače 18 na riešenie úbytku opeľovačov v EÚ a prispenie k celosvetovému úsiliu o ich ochranu;

iii)zoznam znečisťujúcich látok a regulačných noriem v smernici o environmentálnych normách kvality 19 , smernici o podzemnej vode 20 a smernici o pitnej vode 21 .

Je kľúčovým prvkom pri plnení cieľov stanovených v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa vody vrátane rámcovej smernice o vode 22 . Nadväzuje aj na požiadavky na ochranu prírody stanovené v smernici o biotopoch a smernici o ochrane vtáctva.

Politika EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci

Návrh dopĺňa ustanovenia príslušného acquis EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä rámcovú smernicu 89/391/EHS 23 , smernicu 98/24/ES 24 , smernicu 2004/37/ES 25 , smernicu 2009/104/ES 26 a smernicu 89/656/EHS 27 . Je v súlade so strategickým rámcom EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027, v ktorom sa osobitná pozornosť upriamuje na potrebu posilniť odbornú prípravu poľnohospodárov, aby sa zlepšili ich zručnosti a zvýšila ich informovanosť o pravidlách v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v poľnohospodárskych podnikoch vrátane bezpečného používania chemických látok, najmä prípravkov na ochranu rastlín.

Iniciatíva v záujme udržateľného potravinového systému Únie

Tento návrh dopĺňa plánovanú legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa rámca udržateľného potravinového systému, ktorej cieľom je podporiť súdržnosť politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, začleniť udržateľnosť do všetkých politík týkajúcich sa potravín a posilniť odolnosť potravinového systému Únie. Táto plánovaná iniciatíva vychádza z horizontálneho prístupu, na základe ktorého sa zavedú ciele súvisiace s udržateľnosťou, spoločné vymedzenia pojmov, všeobecné zásady, ako aj požiadavky týkajúce sa udržateľného potravinového systému Únie, pričom sa vyriešia zodpovednosti všetkých aktérov v rámci potravinového systému. V kombinácii s etiketami na potravinových výrobkoch osvedčujúcimi a označujúcimi ich výsledky v oblasti udržateľnosti a cielenými stimulmi rámec umožní prevádzkovateľom profitovať z výhod udržateľných praktík a zabezpečí, aby sa potraviny na trhu EÚ a činnosti týkajúce sa potravín stávali čoraz udržateľnejšími. Ustanovenia tohto nariadenia budú predstavovať lex specialis vo vzťahu k požiadavkám stanoveným v plánovanej iniciatíve, a to v rozsahu, v akom ustanovenia tohto nariadenia zahŕňajú konkrétnejšie ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom v porovnaní s ustanoveniami, ktoré sa majú stanoviť v plánovanej iniciatíve.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom pre opatrenia v tejto oblasti je článok 192 ods. 1 ZFEÚ, ktorý oprávňuje Európsku úniu prijať opatrenia na udržanie, ochranu a zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu ľudského zdravia. Opatrenia EÚ v tejto oblasti sú odôvodnené príslušnými problémami v oblasti životného prostredia a verejného zdravia.

•Subsidiarita

Smernicou SUPP sa vytvoril rámec na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov. Pretrvávajúca nekonzistentnosť opatrení prijatých v členských štátoch v kombinácii s odlišným/neúplným vykonávaním SUPP (ako sa uvádza v hodnotení pripojenom k tomuto návrhu) by viedla k rozdielnym úrovniam ochrany zdravia a životného prostredia. Takisto by to viedlo k odlišným podmienkam pre hlavných používateľov pesticídov, čo je v rozpore s cieľmi zmlúv 28 . Hrozba pre biodiverzitu a ekosystémy spojená s používaním pesticídov má cezhraničný charakter a vyžaduje si prísne opatrenia na úrovni EÚ. Súčasné rozdiely v úrovniach opatrení prijatých v jednotlivých členských štátoch bránia vytvoreniu rovnakých podmienok na celom vnútornom trhu.

Koordinovanými opatreniami na úrovni EÚ možno účinne doplniť a posilniť vnútroštátne a miestne opatrenia v oblasti udržateľného používania pesticídov. EÚ disponuje aj inými kľúčovými nástrojmi v oblasti poľnohospodárskych a potravinových politík, ktoré vytvárajú synergie s opatreniami stanovenými v tomto návrhu. Očakáva sa, že prísnejšie opatrenia na úrovni EÚ v oblasti pesticídov v kombinácii so stimulmi a s opatreniami na zmiernenie možného rizika (aj v spojení so súvisiacimi politikami, ako je SPP) môžu:

i)pomôcť zmenšiť súčasné rozdiely medzi vnútroštátnymi prístupmi a

ii)prispieť k homogénnejšiemu prístupu v budúcnosti.

Tieto ciele nie je možné stanoviť na úrovni členských štátov: z rozsahu potrebných opatrení vyplýva, že dané ciele možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Jednotné opatrenia na úrovni EÚ sú teda opodstatnené a potrebné.

•Proporcionalita

Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec nevyhnutný na zabezpečenie:

i)primeranej úrovne ambícií a

ii)zvýšenej efektívnosti a účinnosti politík.

Dosahuje to zohľadnením zistení hodnotenia pripojeného k tomuto návrhu. Návrh obsahuje ustanovenia o kvalitnejších údajoch a lepšom monitorovaní/vykonávaní opatrení na redukciu používania pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika.

Pokiaľ ide o ciele na úrovni členských štátov, v tomto návrhu sa zámerne nestanovujú jednotné povinné ciele pre členské štáty. Je to z toho dôvodu, že súčasný základný scenár používania pesticídov sa medzi členskými štátmi výrazne líši. Proporcionalita procesu stanovovania cieľov sa zabezpečila stanovením legislatívneho vzorca, ktorý umožňuje zohľadniť rozdielny pokrok a rozdielnu intenzitu používania pesticídov medzi členskými štátmi.

•Výber nástroja

Z dostupných dôkazov o nedostatkoch vo vykonávaní SUPP v členských štátoch vyplýva, že predchádzajúci prístup, v rámci ktorého sa podrobné pravidlá mali transponovať na vnútroštátnej úrovni podľa smernice, nefungoval v rozsahu predpokladanom v pôvodnom návrhu smernice SUPP. Zistenia hodnotenia SUPP potvrdzujú rozdielne a nejednotné vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie SUPP v jednotlivých členských štátoch. Tieto zistenia potvrdil index Komisie v oblasti monitorovania dodržiavania predpisov opísaný v hodnotení. Európsky dvor audítorov takisto konštatoval, že sú potrebné jasnejšie kritériá a konkrétnejšie požiadavky na IOPŠ, ktoré pomôžu zabezpečiť presadzovanie a posúdiť súlad 29 . Z dôvodu veľkého počtu zložitých poľnohospodárskych premenných v rámci ochrany proti škodcom by sa jasnými a jednotnými pravidlami malo zjednodušiť dodržiavanie a zlepšiť presadzovanie. Konzistentné uplatňovanie politiky vo všetkých členských štátoch možno lepšie dosiahnuť nariadením na rozdiel od smernice. Nariadením by sa navyše zaistili vyrovnanejšie podmienky pre používateľov pesticídov, pretože odlišné pravidlá používania pesticídov v jednotlivých členských štátoch môžu vytvárať nekalú súťaž a oslabovať riadne fungovanie jednotného trhu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V rámci hodnotenia pripojeného k tomuto návrhu sa zistilo, že vnútorná a vonkajšia súdržnosť SUPP s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ je vo všeobecnosti silná a bez významných nezrovnalostí alebo prelínaní. Ciele SUPP boli a stále sú veľmi relevantné na riešenie rizík, ktoré používanie pesticídov predstavuje pre životné prostredie a ľudské zdravie. SUPP je však účinná len čiastočne. Nedostatky zistené Komisiou a inými subjektmi sa týkajú vykonávania a presadzovania IOPŠ a obmedzenej účinnosti národných akčných plánov (NAP) členských štátov. Mnohé členské štáty nestanovujú v rámci svojich NAP kvantitatívne ciele alebo ukazovatele na podporu udržateľného používania pesticídov alebo lepšiu ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Zároveň neexistuje žiaden účinný systém monitorovania, v dôsledku čoho sú údaje o používaní pesticídov obmedzené. Bolo preto ťažké dospieť k záveru, pokiaľ ide o rozsah, v akom je ľudské zdravie a životné prostredie chránené smernicou SUPP pred nepriaznivými účinkami pesticídov. Opatreniami, ktoré boli predtým zavedené v rámci SPP, sa nepodarilo motivovať poľnohospodárov k tomu, aby dosiahli udržateľnejšie používanie pesticídov.

Výbor Komisie pre kontrolu regulácie (výbor pre kontrolu regulácie) vydal 26. novembra 2021 negatívne stanovisko k návrhu Komisie o posúdení vplyvu tohto návrhu. Návrh posúdenia vplyvu mal formu pracovného dokumentu útvarov Komisie. Výbor pre kontrolu regulácie požiadal o revíziu dokumentu, aby:

i)bol jasnejší, pokiaľ ide o dostupné údaje a dôkazy pre iniciatívu;

ii)zaisťoval spoľahlivejšiu analýzu alebo slovný opis na účely cieľov v oblasti redukcie používania pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika;

iii)bol jasnejší, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú dostupnosť techník presného poľnohospodárstva a menej nebezpečných alternatív k chemickým pesticídom; a

iv)identifikoval a lepšie analyzoval vplyvy a kompromisy iniciatívy, pokiaľ ide o životné prostredie, zdravie a hospodárstvo.

Výbor pre kontrolu regulácie vydal 26. januára 2022 druhé stanovisko – tentokrát kladné s výhradami – k zrevidovanému pracovnému dokumentu útvarov Komisie o posúdení vplyvu. Po tomto druhom stanovisku bol dokument ďalej zmenený s cieľom reagovať na výhrady výboru pre kontrolu regulácie, aby sa v dokumente:

●jasne vysvetlil nedostatok dôkazov o predaji a používaní pesticídov a zodpovedajúce obmedzenia spôsobené týmto nedostatkom dôkazov vo vzťahu k definovaniu problému, formulácii možností a analýze vplyvu,

●lepšie zdôvodnil výber oboch záväzných cieľov zredukovať používanie pesticídov a z nich vyplývajúce riziká o 50 % i to, ako navzájom súvisia,

●stanovila úroveň pokroku potrebná v jednotlivých členských štátoch na to, aby splnili oba záväzné redukčné ciele EÚ, a aby sa stanovil spôsob merania a prideľovania alebo sa vysvetlilo, ako to povedie k spravodlivému rozdeleniu zaťaženia,

●objasnili sprievodné iniciatívy zahrnuté do základného scenára na posúdenie vplyvu a

●stanovil dôveryhodnejší základ a harmonogram budúceho hodnotenia iniciatívy.

Záverečné posúdenie vplyvu bolo vypracované vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie a zrevidované v súlade s týmito stanoviskami výboru pre kontrolu regulácie, jeho pripomienkami a návrhmi na zlepšenie.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Kombinovaný plán hodnotenia a úvodného posúdenia vplyvu tohto návrhu bol zverejnený a sprístupnený na účely verejnej spätnej väzby od 29. mája do 7. augusta 2020. Celkovo bolo doručených 360 odpovedí. Verejná konzultácia prebiehala od 18. januára do 12. apríla 2021 a v rámci nej bolo predložených 1 699 odpovedí. V rámci spätnej väzby bolo prijaté široké spektrum názorov, ako sa uvádza v súhrnnej správe sumarizujúcej konzultáciu so zainteresovanými stranami (táto súhrnná správa tvorí prílohu k posúdeniu vplyvu pripojenému k tomuto návrhu). Profesionálni používatelia pesticídov zdôraznili potrebu chrániť poľnohospodársky výnos a kvalitu plodín. Iné zainteresované strany zdôraznili potrebu propagovať IOPŠ, zvýšiť dostupnosť alternatív k chemickým pesticídom a lepšie posudzovať vplyvy používania chemických pesticídov na zdravie a životné prostredie. V dňoch 19. januára, 25. júna a 5. októbra 2021 zorganizovala Komisia pre zainteresované strany podujatia na diaľku. Na týchto podujatiach pre zainteresované strany sa spomínali viaceré problémy vrátane:

i)obáv používateľov pesticídov týkajúcich sa možnosti nižšieho počtu pesticídov dostupných na trhu;

ii)obmedzenej finančnej podpory v rámci SPP na vykonávanie IOPŠ;

iii)potreby chrániť príjmy poľnohospodárov;

iv)podporovania úlohy nových technológií;

v)ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a

vi)toho, či sa má naďalej uplatňovať zákaz leteckej aplikácie pesticídov. Väčšina MVO poukázala na dôležitosť dosiahnutia ambícií a súvisiacich cieľov Európskej zelenej dohody. Ďalší problém, ktorý sa zdôraznil na podujatiach pre zainteresované strany, bola potreba zlepšiť vykonávanie NAP.

Uskutočnili sa aj cielené zisťovania, semináre a prípadové štúdie:

i)externá štúdia zadaná Komisiou na podporu hodnotenia a posúdenia vplyvu a

ii)doplnková výhľadová štúdia o scenároch budúcej vízie udržateľného používania pesticídov.

Podrobnosti o konzultáciách so zainteresovanými stranami boli zverejnené na webovom sídle Komisie 30 a na portáli pre lepšiu právnu reguláciu 31 . Medzi zainteresovanými stranami, ktoré sa zapojili do týchto konzultačných činností a poskytli svoje príspevky, boli:

i)poľnohospodári a dodávatelia, ktorí používajú pesticídy;

ii)nepoľnohospodárski používatelia pesticídov;

iii)MVO pôsobiace v oblasti zdravia a životného prostredia;

iv)profesijné združenia zastupujúce priemysel a hospodárske subjekty v príslušných odvetviach (napr. včelári, chemický priemysel, odvetvie zamerané na zariadenia na aplikáciu pesticídov, semenárske odvetvie atď.);

v)spotrebiteľské združenia;

vi)sociálni partneri (zamestnávatelia a organizácie pracovníkov);

vii)široká verejnosť;

viii)príslušné vnútroštátne a regionálne orgány EÚ a krajín mimo EÚ a

ix)vedeckí experti.

Z odpovedí na rôzne činnosti vyplynulo, že názory zainteresovaných strán boli do značnej miery rozdelené do dvoch širokých názorových skupín. Prvá skupina zastávala názor, že používanie pesticídov by sa malo obmedziť v súlade s cieľom redukcie rizík spôsobom, ktorý vyhovuje používateľom prípravkov na ochranu rastlín. Druhá skupina bola toho názoru, že používanie pesticídov by sa malo výrazne obmedziť, či dokonca úplne zastaviť. Návrh bol vypracovaný ako primeraný a realistický – no napriek tomu ambiciózny – prístup k riešeniu spoločenských obáv v súvislosti s používaním pesticídov a rizikom, ktoré z nich vyplýva. Ide o prístup, ktorý:

i)naďalej umožňuje bezpečné používanie pesticídov, ak je to potrebné a vhodné; a

ii)podporuje odbornú prípravu a poradenské systémy v súvislosti s alternatívnymi technikami ochrany proti škodcom a lepšie vykonávanie IOPŠ.

Ako sa uvádza v posúdení vplyvu, viaceré možnosti politiky sa zamietli na základe spätnej väzby od zainteresovaných strán. V rámci úrovne ambícií napokon vybratých možností politiky sa prihliadlo aj na spätnú väzbu získanú od zainteresovaných strán.

•Európske iniciatívy občanov:

Dve európske iniciatívy občanov sú zamerané na používanie pesticídov a vyzývajú na stanovenie ambicióznych redukčných cieľov. Úspešná Európska iniciatíva občanov „ Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi “ vyzvala Komisiu, aby v rámci svojho tretieho cieľa „stanovila záväzné ciele pre celú EÚ týkajúce sa znižovania používania pesticídov v snahe o ich úplné odstránenie v budúcnosti“. Komisia vo svojej odpovedi prijatej 12. decembra 2017 uviedla, že prehodnotí potrebu zavedenia povinných cieľov zameraných na pesticídy pre celú EÚ.

Iniciatíva Zachráňme včely a poľnohospodárov!   Za poľnohospodárstvo šetrné voči včelám pre zdravé životné prostredie vyzýva Komisiu, aby navrhla právne akty na postupné ukončenie používania syntetických pesticídov v poľnohospodárstve EÚ o 80 % do roku 2030, počnúc najnebezpečnejšími pesticídmi, a aby sa do roku 2035 upustilo od syntetických pesticídov úplne. V rámci iniciatívy sa do 30. septembra 2021 zozbieralo viac ako 1 milión vyhlásení o podpore, ktoré v súčasnosti overujú orgány členských štátov. V prípade potvrdenia a oficiálneho predloženia Komisia v oznámení uvedie prípadné opatrenia, ktoré má v úmysle prijať.

•Získavanie a využívanie expertízy

Iniciatíva bola podporená dvoma externými štúdiami, ktoré zadala Komisia a ktoré zahŕňali hĺbkové preskúmania literatúry, semináre, prípadové štúdie a zisťovania.

Posúdenie vplyvu takisto vychádzalo z dodatočných informácií z niekoľkých ďalších štúdií, pri ktorých sa použilo ekonomické modelovanie na odhad možného vplyvu dosahovania cieľov v rámci stratégie Z farmy na stôl vrátane cieľov v oblasti redukcie používania pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika.

•Posúdenie vplyvu

Súhrnný prehľad posúdenia vplyvu je k dispozícii tu . Kladné stanovisko výboru pre kontrolu regulácie je k dispozícii tu .

Cieľ návrhu, ktorým je redukcia používania pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika – v záujme ochrany zdravia, biodiverzity a životného prostredia, sa týka ambície Komisie plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Týka sa najmä cieľov č. 3 (kvalita zdravia a života), č. 6 (čistá voda), č. 8 (dôstojná práca a ekonomický rast), č. 11 (udržateľné mestá), č. 12 (udržateľná spotreba a výroba), č. 14 (život pod vodou) a č. 15 (život na pevnine).

V súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody je návrh aj v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“. Podľa tejto zásady by činnosti nemali spôsobovať žiadne významné narušenie ktoréhokoľvek zo šiestich environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 v súlade s článkom 9 nariadenia o taxonómii 32 . Týchto šesť cieľov tvorí: zmierňovanie zmeny klímy; adaptácia na zmenu klímy; udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov; prechod na obehové hospodárstvo; prevencia a kontrola znečisťovania; a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

Posudzovali sa nasledujúce hlavné možnosti politiky vo vzťahu k pravdepodobnému základnému scenáru, pri ktorom zostáva SUPP nezmenená.

Možnosť 1: Ciele EÚ zredukovať používanie pesticídov o 50 % a znížiť riziká vyplývajúce z pesticídov o 50 %, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, zostávajú právne nezáväzné. Zlepšili by sa poradenské systémy a usmernenia pre používateľov pesticídov. Podporili by sa techniky presného poľnohospodárstva s cieľom obmedziť používanie chemických pesticídov a znížiť z nich vyplývajúce riziko.

Možnosť 2: Redukčné ciele na úrovni 50 % by sa stali právne záväzné na úrovni EÚ. Členské štáty by stanovili svoje vlastné národné redukčné ciele na základe stanovených kritérií. Tieto národné ciele by následne boli právne záväzné (v rámci vnútroštátneho práva) a podliehali by mechanizmom riadenia spojeným s pravidelným každoročným predkladaním správ členskými štátmi. Používanie nebezpečnejších pesticídov by bolo zakázané v citlivých oblastiach, ako sú mestské zelené plochy. Profesionálni používatelia pesticídov by museli viesť elektronické záznamy o používaní pesticídov a o IOPŠ, aby tak prispeli k redukcii používania pesticídov. Vnútroštátne orgány by zhromažďovali a analyzovali tieto záznamy na účely monitorovania pokroku a v prípade potreby na vypracovanie nápravných opatrení na vnútroštátnej úrovni. V rámci nezávislých poradenských služieb by sa používateľom pesticídov poskytovalo poradenstvo o alternatívnych technikách a o IOPŠ.

Možnosť 3 by bola podobná možnosti 2. Podľa možnosti 3 by sa však redukčné ciele na úrovni 50 % stali právne záväzné na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Používanie všetkých chemických pesticídov by bolo zakázané v citlivých oblastiach, ako sú mestské oblasti a chránené oblasti, v súlade so smernicou 2000/60/ES, oblasti sústavy Natura 2000 atď.

Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 3 s výnimkou cieľov, pri ktorých sa uprednostňuje možnosť 2. V tomto prípade by sa ciele zredukovať používanie pesticídov aj z nich vyplývajúce riziko o 50 % stali právne záväzné na úrovni EÚ, pričom členské štáty by stanovili svoje vlastné národné redukčné ciele v rámci vnútroštátneho práva. Možnosti sa posudzovali vo vzťahu k pravdepodobnému základnému scenáru, pri ktorom zostáva SUPP nezmenená. Zákazom používania akýchkoľvek prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach sa maximalizujú súvisiace prínosy pre zdravie a životné prostredie.

Uprednostňovaná možnosť je v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody, so stratégiou Z farmy na stôl, stratégiou biodiverzity a s akčným plánom nulového znečisťovania. Táto uprednostňovaná možnosť prinesie množstvo výhod pre spoločnosť, biodiverzitu a ekosystémy a to znížením rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie spojených s používaním pesticídov. Ochranou biodiverzity sa prispeje aj k zníženiu emisií CO2. Je to v súlade s celoúnijným cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a čiastkovým cieľom znížiť emisie o 55 % do roku 2030, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 a v článku 4 ods. 1 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 33 . Pri tejto uprednostňovanej možnosti budú používatelia pesticídov lepšie informovaní o účinných alternatívach k chemickým pesticídom, čo im umožní zredukovať svoje používanie pesticídov a znížiť súvisiace výdavky a naďalej vyrábať potraviny, ktoré sú konkurencieschopné na trhu. Vďaka podrobnejším údajom o používaní pesticídov a o IOPŠ podľa tejto uprednostňovanej možnosti môžu orgány členských štátov zabezpečiť, že vnútroštátne opatrenia budú čo najviac v prospech poľnohospodárov, verejnosti, iných zainteresovaných strán a životného prostredia. Uprednostňovanou možnosťou sa zabezpečí aj to, že opatrenia členských štátov budú transparentnejšie a jasnejšie.

V súlade s cieľmi Zelenej dohody, stratégie Z farmy na stôl a stratégie biodiverzity sa redukcia používania chemických prípravkov na ochranu rastlín zameriava nielen na zabezpečenie verejného zdravia, ale aj na zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia, najmä pokiaľ ide o globálne otázky, ako je ochrana populácií opeľovačov.

Pri tejto uprednostňovanej možnosti sa jednotkové výrobné náklady zvýšia z dôvodu:

i)prísnejších a podrobnejších požiadaviek na predkladanie správ;

ii)očakávaného zníženia výnosov v dôsledku menšej miery používania pesticídov a

iii)zahrnutia dodatočnej nákladovej položky v prípade profesionálnych používateľov pesticídov, ktorí v súčasnosti nevyužívajú poradcov.

Podľa tohto návrhu budú členské štáty môcť poskytovať podporu v rámci SPP na pokrytie nákladov poľnohospodárov na dodržiavanie všetkých právnych požiadaviek uložených týmto návrhom na obdobie piatich rokov. Tým by sa malo zabrániť akémukoľvek zvýšeniu cien potravín vyplývajúcemu z nových povinností stanovených v tomto návrhu. Mnohé ustanovenia zahrnuté v tomto návrhu už existovali v rámci SUPP, a preto by nemali mať žiadny vplyv na ceny potravín alebo výnosy plodín. Zmeny zavedené týmto návrhom budú postupné, čím sa ešte viac minimalizuje akýkoľvek vplyv na potravinovú bezpečnosť.

Na vyrovnanie sa s akýmikoľvek neželanými negatívnymi dôsledkami v prípade krajín mimo EÚ, a to najmä rozvojových krajín, by boli potrebné aj prípadné kompenzačné opatrenia a opatrenia na zmiernenie rizika. Takýmito opatreniami EÚ by sa mohla podporiť práca Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s cieľom:

i)znížiť riziko vyplývajúce z používania pesticídov prostredníctvom vhodného prístupu na riadenie životného cyklu;

ii)pomôcť vládam a zainteresovaným stranám v rozvojovom svete prijať ekosystémové postupy a

iii)celosvetovo zlepšiť riadenie pesticídov v poľnohospodárstve.

Medzi dotknutými MSP budú:

i)poľnohospodári a iné MSP, ktoré používajú a predávajú pesticídy a zariadenia na aplikáciu pesticídov;

ii)subjekty, ktoré manipulujú s poľnohospodárskymi produktmi a pesticídmi;

iii)spracovatelia a sprostredkovatelia potravín;

iv)poľnohospodárske podniky a

v)poľnohospodárski poradcovia.

Uprednostňovaná možnosť politiky bude spojená s rôznymi nákladmi a prínosmi pre MSP. Členské štáty môžu uplatniť stimuly alebo zmierňujúce opatrenia, a to aj v rámci SPP, s cieľom riešiť niektoré z vplyvov danej možnosti. Okrem toho sa koherentným a jednotným uplatňovaním pravidiel týkajúcich sa používania pesticídov zmiernia narušenia trhu medzi používateľmi pesticídov vo všetkých členských štátoch, ktorí v súčasnosti uplatňujú existujúce pravidlá v rôznej miere.

Členským štátom vzniknú pri vykonávaní a presadzovaní aktualizovaných pravidiel, zhromažďovaní a analyzovaní príslušných údajov z monitorovania náklady na kontrolu a správu. Platí to najmä pre všetky úvodné zriaďovacie náklady na zavedenie systému zberu údajov.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V súlade so záväzkom Komisie týkajúcim sa lepšej právnej regulácie bol návrh vypracovaný inkluzívne, transparentne a za neustálej účasti zainteresovaných strán. V rámci hodnotenia sa nezistilo žiadne možné zjednodušenie právnych predpisov ani zníženie regulačnej záťaže, ktorými by sa uľahčilo dosahovanie cieľov udržateľného používania pesticídov. Mikropodniky nie sú vyňaté z tohto návrhu vzhľadom na dôležitosť jednotného vykonávania opatrení týkajúcich sa redukcie používania pesticídov aj rizika, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Tento návrh je v súlade s politikou pripravenou na digitálne technológie, pretože podporuje vedenie elektronických záznamov a online zverejňovanie trendov pokroku pri:

i)plnení cieľov redukcie používania pesticídov a z nich vyplývajúcich rizík;

ii)vykonávaní NAP;

iii)zostavovaní výročných správ o pokroku a vykonávaní;

iv)plnení odporúčaní Komisie a

v)reakciách členských štátov.

Pri vykonávaní pravidiel týkajúcich sa elektronických registrov, ktoré sa vytvoria v dôsledku návrhu, sa zohľadnia príslušné ustanovenia na účely nákladovo efektívnych a interoperabilných digitálnych služieb zameraných na používateľa.

•Základné práva

V návrhu sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie 34 . Návrh prispieva predovšetkým k dosahovaniu vysokej miery ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 Charty základných práv Európskej únie. Lepším presadzovaním politík na redukciu rizika vyplývajúceho z používania pesticídov a na ochranu zdravia by sa mohlo prispieť aj k presadzovaniu základného práva na „spravodlivé a primerané pracovné podmienky“ (článok 31 Charty základných práv EÚ). Mohlo by sa tým prispieť najmä k presadzovaniu práva na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť pracovníkov.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Súčasný ukazovateľ na meranie dosahovania dvoch cieľov v oblasti pesticídov uvedených v stratégii Z farmy na stôl bude základom pre každoročné centrálne monitorovanie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov na úrovni EÚ a členských štátov. Treba poznamenať, že údaje o tom, či sa dosiahli ciele redukcie používania pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika do roku 2030, budú pravdepodobne k dispozícii až v roku 2032.

Členské štáty budú musieť monitorovať:

●vytvorenie a využívanie nezávislých poradenských služieb,

●vykonávanie pravidiel IOPŠ na úrovni poľnohospodárskych podnikov prostredníctvom elektronického registra integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín,

●kontrolu aplikačných zariadení na profesionálne použitie prostredníctvom osobitných registrov,

●odbornú prípravu profesionálnych používateľov, distribútorov a poradcov,

●používanie prípravkov na ochranu rastlín prostredníctvom elektronického registra.

Členské štáty každoročne oznámia Komisii informácie zhromaždené prostredníctvom tohto monitorovania. Komisia tieto informácie posúdi a doplní ich o vlastné audity.

Komisia na účely doplnenia tohto každoročného monitorovania navrhuje, aby formálne vyhodnotila túto iniciatívu najskôr sedem rokov po tom, ako sa plánovaný právny návrh začne uplatňovať.

Okrem toho možno údaje z monitorovania, ako je opísané v tomto dokumente a v pripojenom posúdení vplyvu, použiť aj priamo na monitorovanie celkových cieľov politiky stanovených v rámci Európskej zelenej dohody a 8. environmentálneho akčného programu vrátane: stratégie Z farmy na stôl, stratégie biodiverzity a monitorovania a výhľadu nulového znečisťovania.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I sa uvádza predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov.

V kapitole II sa stanovujú ciele EÚ zredukovať používanie pesticídov z nich vyplývajúce riziko o 50 % v súlade so stratégiou Z farmy na stôl, k čomu členské štáty (kolektívne) prispejú. Uvádza sa v nej, že členské štáty by mali prijať ciele, ktoré budú záväzné v rámci ich vnútroštátneho práva a ktoré sa môžu odchýliť od cieľov EÚ stanovených na úrovni 50 %, a to v rámci parametrov záväzného vzorca. Tento vzorec umožňuje členským štátom zohľadniť pri stanovovaní národných cieľov historický pokrok a intenzitu používania pesticídov. Vytvorilo sa ustanovenie, podľa ktorého Komisia môže v určitých prípadoch vydať odporúčania na stanovenie vyšších cieľových hodnôt a zverejniť trendy pri dosahovaní redukčných cieľov do 2030 stanovených EÚ.

V kapitole III sa opisuje, čo by mali obsahovať NAP, ako aj požiadavky:

i)na verejnú konzultáciu o týchto NAP a

ii)na súlad týchto NAP so strategickými plánmi SPP.

V tejto kapitole sa uvádzajú aj podrobnosti, ktoré sa majú zahrnúť do orientačných cieľov týkajúcich sa alternatív k chemickým pesticídom. Stanovuje sa v nej:

i)povinnosť členských štátov zahrnúť do každoročných správ o pokroku a vykonávaní svoje trendy pokroku pri plnení týchto dvoch cieľov, ako aj iné kvantitatívne údaje a

ii)povinnosť Komisie analyzovať tieto správy a vydávať odporúčania.

V kapitole IV sa uvádzajú požiadavky na profesionálnych používateľov v oblasti IOPŠ v prípadoch, keď členské štáty prijali alebo neprijali špecifické pravidlá pre plodiny. Stanovuje sa v nej povinnosť profesionálnych používateľov viesť záznamy o IOPŠ a o využívaní nezávislých poradcov. Obsahuje ustanovenia o prijatí špecifických pravidiel pre plodiny v súvislosti s IOPŠ, ktoré musia dodržiavať profesionálni používatelia, a o dohľade nad nimi. Stanovuje sa v nej aj vytvorenie elektronického registra IOPŠ.

V kapitole V sa stanovujú požiadavky, aby profesionálni používatelia, distribútori a poradcovia mali za určitých okolností osvedčenia o odbornej príprave. Zároveň sú v nej uvedené všeobecné požiadavky týkajúce sa používania pesticídov a aplikačných zariadení. Navyše obsahuje ustanovenia o:

i)    používaní pesticídov v citlivých oblastiach;

ii)    ochrane vodného prostredia a pitnej vody;

iii)    leteckej aplikácii;

iv)    skladovaní, zneškodňovaní a manipulácii a

v)    poradenstve v oblasti požívania pesticídov.

V kapitole VI sa stanovujú požiadavky týkajúce sa predaja prípravkov na ochranu rastlín. Zároveň sa v nej stanovuje druh informácií o pesticídoch, ktoré sa v čase predaja musia poskytnúť nákupcom.

V kapitole VII sa uvádza povinnosť členských štátov vytvoriť systém na účely odbornej prípravy a certifikácie profesionálnych používateľov, poradcov a distribútorov. Stanovuje sa v nej vytvorenie nezávislého poradenského systému. Uvádza sa v nej povinnosť členských štátov zvyšovať povedomie o problémoch spojených s pesticídmi a zverejňovať kľúčové informácie online. Takisto sa v nej vyžaduje, aby členské štáty zhromažďovali informácie o prípadoch akútnych a chronických otráv spôsobených pesticídmi.

Kapitola VIII sa týka zariadení na aplikáciu pesticídov. Stanovujú sa v nej požiadavky na kontrolu aplikačných zariadení na profesionálne použitie. Obsahuje ustanovenia o elektronických registroch na zaznamenávanie informácií o všetkých aplikačných zariadeniach na profesionálne použitie. Uvádzajú sa v nej notifikačné povinnosti týkajúce sa prevodu vlastníctva alebo stiahnutia z používania. Vyžadujú sa v nej kontroly v trojročných intervaloch, s možnosťou v prípade určitých aplikačných zariadení udeliť výnimky z týchto požiadaviek na kontroly.

V kapitole IX sa stanovuje metodika výpočtu harmonizovaných ukazovateľov rizika a výpočtu pokroku v dosahovaní redukčných cieľov do 2030.

Kapitola X obsahuje administratívne a finančné ustanovenia, pokiaľ ide o:

i)nahlásenie relevantných príslušných orgánov Komisii;

ii)sankcie a

iii)poplatky a platby.

V kapitole XI sa uvádzajú podmienky prijímania delegovaných a vykonávacích aktov v rámci NUPP.

Kapitolou XII sa zrušuje SUPP a stanovuje sa v nej nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie NUPP.

2022/0196 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 35 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 36 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V zmluve sa vyžaduje zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie a uvádza sa v nej, že politika Únie v oblasti životného prostredia má mať za cieľ dosiahnuť vysokú úroveň ochrany.

(2)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES 37 sa stanovil rámec na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov prostredníctvom redukcie rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. V rámci hodnotenia 38 uvedenej smernice sa zistilo, že sa ňou nedosiahli jej celkové ciele a členské štáty ju nevykonávali uspokojivo. Tento záver bol potvrdený v správach Komisie Európskemu parlamentu a Rade z roku 2017 39 a z roku 2020 40 .

(3)V uznesení Európskeho parlamentu z 12. februára 2019 o vykonávaní smernice 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov 41 sa uvádza, že Únia musí pri prechode na udržateľnejšie používanie pesticídov konať bezodkladne, a Komisia sa ním vyzvala, aby navrhla ambiciózny záväzný cieľ platný v celej EÚ, pokiaľ ide o redukciu používania pesticídov. Európsky parlament opätovne potvrdil svoju výzvu na stanovenie záväzných redukčných cieľov vo svojom uznesení z 20. októbra 2021 o stratégii „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu 42 .

(4)Na základe štúdie 43 výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z roku 2018 sa zistil pokrok v mnohých členských štátoch, ale len obmedzené celkové dosiahnutie cieľov smernice 2009/128/ES. V rámci osobitnej správy 44 Európskeho dvora audítorov z roku 2020 o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín sa zistilo, že pokrok v meraní a znižovaní rizík vyplývajúcich z používania prípravkov na ochranu rastlín je obmedzený, a boli v nej identifikované nedostatky súčasného rámca Únie. Ako sa uvádza v informačnej správe Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v súvislosti s hodnotením smernice 2009/128/ES 45 , výbor považuje tiež za nevyhnutné opätovne posúdiť požiadavky, ciele, podmienky a harmonogramy stanovené v rámci národných akčných plánov.

(5)S cieľom zabezpečiť úplné dosiahnutie cieľov právneho rámca Únie v oblasti udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín je potrebné upraviť ho stanovením jasnejších a priamo uplatniteľných pravidiel pre prevádzkovateľov. Okrem toho by sa mali objasniť viaceré pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa uplatňovania integrovanej ochrany proti škodcom, obmedzení používania prípravkov na ochranu rastlín a kontrol zariadení používaných na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín. Preto je vhodné zrušiť smernicu 2009/128/ES a nahradiť ju nariadením.

(6)Pravidlá týkajúce sa biocídnych výrobkov sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 46 , ktorého hodnotenie sa plánuje. Preto nie je vhodné doplniť do tohto nariadenia nové pravidlá týkajúce sa používania biocídnych výrobkov.

(7)V oznámení Komisie s názvom „Európska zelená dohoda“ 47 sa stanovil plán kľúčových opatrení vrátane legislatívnych opatrení s cieľom výrazne zredukovať používanie chemických pesticídov a z nich vyplývajúce riziko. V stratégii Z farmy na stôl 48 , v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 49  a v akčnom pláne nulového znečisťovania 50 sa Komisia zaviazala prijať opatrenia na redukciu celkového používania chemických pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika o 50 % do roku 2030 a na redukciu používania nebezpečnejších pesticídov [prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú jednu alebo viacero účinných látok schválených ako látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s článkom 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 51 a ktoré sú uvedené v časti E prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 52 , alebo ktoré obsahujú jednu alebo viacero účinných látok uvedených v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/408 53 ] o 50 % do roku 2030. Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín zároveň dopĺňa podporu ekologického poľnohospodárstva a dosahovanie cieľa stratégie Z farmy na stôl, aby sa do roku 2030 minimálne 25 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ obhospodarovalo ekologickým spôsobom. Podporuje ciele strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci 54 , a tým prispieva k vykonávaniu zásady č. 10 Európskeho piliera sociálnych práv týkajúcej sa zdravého, bezpečného a prispôsobeného pracovného prostredia.

(8)Dve európske iniciatívy občanov sú zamerané na používanie pesticídov a vyzývajú na stanovenie ambicióznych redukčných cieľov. Iniciatíva „ Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi “ predložená Komisii 6. októbra 2017 vyzvala Komisiu, aby v rámci svojho tretieho cieľa „stanovila záväzné ciele pre celú EÚ týkajúce sa znižovania používania pesticídov v snahe o ich úplné odstránenie v budúcnosti“. Komisia vo svojej odpovedi prijatej 12. decembra 2017 uviedla, že prehodnotí potrebu zavedenia povinných cieľov zameraných na pesticídy pre celú EÚ. A najnovšie, iniciatíva Zachráňme včely a poľnohospodárov!   Za poľnohospodárstvo šetrné voči včelám pre zdravé životné prostredie vyzýva Komisiu, aby navrhla právne akty na postupné ukončenie používania syntetických pesticídov v poľnohospodárstve EÚ o 80 % do roku 2030, počnúc najnebezpečnejšími pesticídmi, a aby sa do roku 2035 upustilo od syntetických pesticídov úplne. V rámci iniciatívy sa do 30. septembra 2021 zozbieralo viac ako 1 milión vyhlásení o podpore, ktoré v súčasnosti overujú orgány členských štátov.

(9)V záverečnej správe Konferencie o budúcnosti Európy uverejnenej 9. mája 2022, pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa poľnohospodárstva, výroby potravín, biodiverzity a ekosystémov, znečistenia, občania žiadajú Úniu, aby predovšetkým výrazne znížila používanie chemických pesticídov a hnojív v súlade s existujúcimi cieľmi a zároveň zabezpečila potravinovú bezpečnosť a podporila výskum zameraný na vývoj udržateľnejších a prírodných alternatív. Občania žiadajú ďalší výskum a inovácie, a to aj v oblasti technologických riešení pre udržateľnú výrobu, odolnosť rastlín a presné poľnohospodárstvo, a zároveň žiadajú aj intenzívnejšiu komunikáciu, viac poradenských systémov a odbornej prípravy pre poľnohospodárov i zo strany poľnohospodárov. Okrem toho žiadajú aj, aby Únia chránila hmyz, najmä pôvodný a opeľujúci hmyz. 55  

(10)Rada Európskej únie vo svojich záveroch z 19. októbra 2020 56 vzala na vedomie redukčné ciele Komisie v súvislosti s používaním pesticídov stanovené v stratégii Z farmy na stôl, pričom poukázala na to, že dosiahnutie týchto cieľov si bude vyžadovať úsilie zo strany členských štátov a všetkých zainteresovaných strán, ako aj intenzívnu spoluprácu, konzultácie a súčinnosť. Rada takisto požiadala Komisiu, aby zabezpečila, že tieto ciele budú cieľmi Únie, ku ktorým musia prispieť všetky členské štáty prostredníctvom opatrení na vnútroštátnej úrovni. V záveroch Rady sa požaduje, aby sa takéto ciele stanovili s prihliadnutím na dosiaľ dosiahnuté výsledky, ako aj na rozdielne východiskové pozície členských štátov, okolnosti a podmienky v členských štátoch.

(11)Agensy biologickej kontroly predstavujú udržateľnú alternatívu kontroly k používaniu chemických prípravkov na kontrolu škodlivých organizmov. Ako sa uvádza v rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/1102 57 , význam agensov biologickej kontroly v udržateľnom poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve narastá a zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o úspešnosť integrovanej ochrany proti škodcom a ekologické poľnohospodárstvo. Prístup k biologickej kontrole uľahčuje odklon od chemických prípravkov na ochranu rastlín. Je vhodné podporiť poľnohospodárov, aby prešli na poľnohospodárske metódy s nízkymi vstupmi vrátane ekologického poľnohospodárstva. Je preto vhodné vymedziť koncepciu biologickej kontroly, ktorá bude členským štátom slúžiť ako východisko na stanovenie orientačných cieľov na účely zvýšenia percentuálneho podielu plodín, na ktorých sa používajú agensy biologickej kontroly.

(12)Cieľom stratégie Z farmy na stôl je dosiahnuť významný pokrok, pokiaľ ido o redukciu používania chemických prípravkov na ochranu rastlín, a to ekonomicky prijateľným spôsobom. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné stanoviť na úrovni Únie a členských štátov kvantifikované ciele v oblasti redukcie používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika a v oblasti redukcie používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín s cieľom merať pokrok. Národné ciele by sa mali stanoviť v rámci vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečil primeraný pokrok a zodpovednosť v súvislosti s nimi. Členské štáty by takisto mali dosiahnuť tieto záväzné národné ciele do roku 2030. Očakáva sa, že redukciou používania chemických prípravkov na ochranu rastlín sa výrazne znížia riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre profesionálnych používateľov.

(13)V dôsledku rozdielnych úrovní historického pokroku a rozdielov v intenzite používania pesticídov medzi členskými štátmi treba členským štátom umožniť, aby flexibilne stanovili svoje vlastné záväzné národné ciele (ďalej len „národné redukčné ciele do 2030“). Intenzita používania sa najlepšie meria vydelením celkového množstva účinných látok uvedených na trh (a teda používaných) vo forme prípravkov na ochranu rastlín v konkrétnom členskom štáte, povrchovou plochou, na ktorej boli účinné látky aplikované. Intenzita používania chemických pesticídov, a najmä nebezpečnejších pesticídov, súvisí s väčšou závislosťou od chemických pesticídov, väčšími rizikami pre ľudské zdravie a životné prostredie a menej udržateľnými poľnohospodárskymi postupmi. Preto je vhodné umožniť členským štátom, aby pri stanovovaní svojich národných redukčných cieľov do 2030 zohľadnili nižšiu intenzitu používania chemických pesticídov, než je priemer Únie. Rovnako je vhodné vyžadovať od členských štátov, aby pri stanovovaní svojich národných redukčných cieľov do 2030 zohľadnili svoju vyššiu intenzitu používania chemických pesticídov, než je priemer Únie. V záujme uznania doterajšieho úsilia členských štátov by tieto okrem toho mali mať pri stanovovaní národných redukčných cieľov do 2030 povolené zohľadniť historický pokrok dosiahnutý pred prijatím stratégie Z farmy na stôl. Naopak, ak členské štáty zvýšili alebo len v určitej miere zredukovali svoje používanie prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúce riziko, mali by teraz viac prispievať k dosahovaniu celoúnijných redukčných cieľov do 2030 a zároveň by mali zohľadniť svoju intenzitu používania pesticídov. V snahe zabezpečiť spravodlivé a kolektívne úsilie pri dosahovaní cieľov na úrovni celej Únie a primeranú úroveň ambícií by sa však mali stanoviť minimálne limity národných redukčných cieľov do 2030. Najvzdialenejšie regióny EÚ uvedené v článku 349 zmluvy sa nachádzajú v Atlantickom oceáne, Karibskej oblasti a Indickom oceáne. Vzhľadom na trvalé obmedzenia, ako je ich odľahlosť od európskeho kontinentu, ostrovný charakter a vysoká miera vystavenia účinkom zmeny klímy, je vhodné umožniť členským štátom zohľadniť osobitné potreby týchto regiónov, pokiaľ ide o používanie prípravkov na ochranu rastlín a opatrenia prispôsobené osobitným klimatickým podmienkam a plodinám. S cieľom zabezpečiť spravodlivé a kolektívne úsilie o dosiahnutie celoúnijných cieľov, ak členský štát do roku 2030 dosiahne úroveň svojho národného redukčného cieľa do 2030, nemalo by sa od neho vyžadovať ďalšie úsilie o redukciu, ale mal by pozorne monitorovať ročné výkyvy, pokiaľ ide o používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúce riziko a pokiaľ ide o používanie nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín, s cieľom zabezpečiť pokrok pri plnení príslušného národného redukčného cieľa do 2030. V záujme transparentnosti by mali byť reakcie členských štátov na všetky odporúčania Komisie týkajúce sa úrovne ambícií národných cieľov a každoročného pokroku v ich dosahovaní verejne dostupné.

(14)Členské štáty by mali vypracovať a zverejniť národné akčné plány. Aby národné akčné plány členských štátov boli účinné, mali by obsahovať kvantitatívne ciele, odkazy na záväzné národné redukčné ciele do 2030, ako sú stanovené vo vnútroštátnom práve, spolu so súvisiacimi orientačnými cieľmi stanovenými v národných akčných plánoch, s opatreniami, harmonogramami a ukazovateľmi na znižovanie rizík a vplyvov používania pesticídov na ľudské zdravie a životné prostredie. Umožní sa tým štruktúrovaný prístup k stanoveniu kvantitatívnych cieľov a cieľových hodnôt s jasným prepojením na národné redukčné ciele do 2030. S cieľom monitorovať súlad s ustanoveniami tohto nariadenia by členské štáty mali byť takisto povinné každoročne podávať správy o cieľoch a predkladať presné kvantitatívne údaje týkajúce sa dodržiavania ustanovení o používaní, odbornej prípravy, aplikačných zariadení a integrovanej ochrany proti škodcom.

(15)V záujme dosiahnutia redukčných cieľov na úrovni celej Únie (ďalej len „celoúnijné redukčné ciele do 2030“), ako aj národných redukčných cieľov do 2030 treba zvýšiť dostupnosť a používanie biologickej kontroly a iných nechemických alternatív. Dostupnosťou týchto alternatív sa povzbudí prijímanie postupov ochrany proti škodcom s nízkou spotrebou pesticídov, ako je ekologické poľnohospodárstvo.

(16)Vykonávanie politík a opatrení v oblasti udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín má vplyv na životné prostredie, verejné zdravie a pracovné podmienky. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa verejnosti a sociálnym partnerom poskytli dostatočné príležitosti na zapojenie sa do prípravy národných akčných plánov členských štátov a konzultácie o nej, v prípade potreby v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES 58 .

(17)S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a komplementárnosť so súvisiacimi právnymi predpismi by sa v národných akčných plánoch členských štátov mala zohľadniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES 59 , smernica Rady 92/43/EHS 60 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 61 , smernica Rady 91/676/EHS 62 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES 63 , smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 64 a nariadenie xxx/xxx o obnove prírody [vloží sa odkaz na prijatý akt] a mali by byť v súlade so strategickými plánmi spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) zostavenými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 65 .

(18)Ekonomické nástroje vrátane nástrojov v rámci SPP, ktoré poskytujú podporu poľnohospodárom, môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov týkajúcich sa udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín, a najmä obmedzenia používania chemických prípravkov na ochranu rastlín. Členské štáty musia v rámci svojich národných strategických plánov SPP preukázať, že vykonávaním SPP prispievajú k iným príslušným právnym predpisom Únie a ich cieľom vrátane cieľov podľa tohto nariadenia a že ich týmto vykonávaním podporujú.

(19)V záujme transparentnosti a s cieľom podporiť väčší pokrok je potrebné merať pokrok členských štátov v súvislosti s dosahovaním národných redukčných cieľov do 2030 a iných národných orientačných redukčných cieľov. Malo by sa to uskutočňovať na ročnom základe prostredníctvom ročných správ o pokroku a vykonávaní. S cieľom monitorovať úroveň súladu s týmto nariadením zjednodušeným a ľahko porovnateľným spôsobom by členské štáty mali zahrnúť aj kvantitatívne údaje týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o používanie, odbornú prípravu, aplikačné zariadenia a integrovanú ochranu proti škodcom. Aby Komisia mohla podporiť pokrok v dosahovaní národných redukčných cieľov do 2030 a iných národných orientačných redukčných cieľov vrátane akýchkoľvek opatrení na podporu takéhoto dosahovania, mala by analyzovať takýto pokrok a opatrenia každé dva roky.

(20)Na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia je potrebný prístup k ochrane proti škodcom, ktorý vychádza z integrovanej ochrany proti škodcom, pri zabezpečení starostlivého zváženia všetkých dostupných metód, ktoré zabránia rozvoju populácií škodlivých organizmov, pričom udržiavajú používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín na úrovniach, ktoré sú odôvodnené z ekonomického a environmentálneho hľadiska a minimalizujú riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie. „Integrovaná ochrana proti škodcom“ kladie dôraz na pestovanie zdravých plodín pri najmenšom možnom narušení agroekosystémov, podporuje prirodzené mechanizmy na ochranu proti škodcom a využíva chemickú kontrolu len ak sa vyčerpali všetky ostatné prostriedky kontroly. Aby sa zabezpečilo dôsledné vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom v praxi, je potrebné stanoviť v tomto nariadení jasné pravidlá. V záujme splnenia povinnosti konať podľa integrovanej ochrany proti škodcom, profesionálny používateľ by mal zvážiť a vykonávať všetky metódy a postupy, ktorými sa zabráni používaniu prípravkov na ochranu rastlín. Chemické prípravky na ochranu rastlín by sa mali používať len vtedy, ak sa vyčerpali všetky ostatné prostriedky kontroly. S cieľom zabezpečiť a monitorovať dodržiavanie tejto požiadavky je dôležité, aby profesionálni používatelia viedli záznamy o dôvodoch, na základe ktorých aplikujú prípravky na ochranu rastlín, alebo o dôvodoch akéhokoľvek iného opatrenia prijatého v súlade s integrovanou ochranou proti škodcom a o poradenstve získanom od nezávislého poradcu na podporu nimi uplatňovaného vykonávania integrovanej ochrany proti škodcom. Tieto záznamy sú potrebné aj v prípade leteckých aplikácií.

(21)Aby sa predišlo zbytočnej duplicite, Komisia by mala stanoviť pre členské štáty štandardný vzorový dokument s cieľom zjednotiť záznamy vedené profesionálnymi používateľmi o opatreniach prijatých v súlade s integrovanou ochranou proti škodcom a záznamy vedené podľa článku 67 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(22)S cieľom uľahčiť dodržiavanie integrovanej ochrany proti škodcom treba stanoviť špecifické pravidlá pre plodiny, ktoré musí profesionálny používateľ dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi plodinami a regiónom, v ktorom pôsobí. Takéto pravidlá by mali premeniť požiadavky integrovanej ochrany proti škodcom na overiteľné kritériá vzťahujúce sa na konkrétnu plodinu. Na zabezpečenie súladu špecifických pravidiel pre plodiny s požiadavkami integrovanej ochrany proti škodcom by sa mali stanoviť podrobné pravidlá, pokiaľ ide o to, čo by malo byť obsahom týchto špecifických pravidiel pre plodiny, a Komisia by mala overiť ich vypracovanie, vykonávanie a presadzovanie v praxi.

(23)V záujme overenia dodržiavania integrovanej ochrany proti škodcom profesionálnymi používateľmi by sa mal viesť elektronický register integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín s cieľom overiť dodržiavanie pravidiel integrovanej ochrany proti škodcom stanovených v tomto nariadení a podporiť rozvoj politiky Únie. Prístup do registra by sa mal udeliť aj vnútroštátnym štatistickým orgánom na účely rozvoja, tvorby a šírenia oficiálnej štatistiky v súlade s kapitolou V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 66 . V tomto registri by sa mali zaznamenávať všetky preventívne opatrenia alebo zásahy a dôvody takéhoto preventívneho opatrenia alebo zásahu. To poskytne príslušným orgánom informácie potrebné na overenie toho, či profesionálny používateľ pred stanovením konkrétneho preventívneho opatrenia alebo zásahu uskutočnil rozhodovací proces v súlade s integrovanou ochranou proti škodcom. Register by mal obsahovať aj podrobnosti týkajúce sa každoročne požadovaného poradenstva na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s cieľom overiť, že takéto strategické dlhodobé plánovanie v súvislosti s integrovanou ochranou proti škodcom skutočne prebieha.

(24)S cieľom zabezpečiť, aby sa prípravky na ochranu rastlín a súvisiace aplikačné zariadenia používali spôsobom, ktorým sa chráni ľudské zdravie a životné prostredie, treba stanoviť všeobecné požiadavky na profesionálnych používateľov v súvislosti s odbornou prípravou potrebnou na používanie určitých prípravkov na ochranu rastlín alebo aplikačných zariadení, v súvislosti s používaním nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín a potrebou dodržiavať požiadavky na kontrolu aplikačných zariadení na profesionálne použitie.

(25)Používanie prípravkov na ochranu rastlín môže mať obzvlášť negatívny vplyv v určitých oblastiach, ktoré často využíva široká verejnosť alebo zraniteľné skupiny, v komunitách, v ktorých ľudia žijú a pracujú, a v ekologicky citlivých oblastiach, ako napríklad v lokalitách sústavy Natura 2000, ktoré sú chránené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES 67 a smernicou Rady 92/43/EHS 68 . Ak sa prípravky na ochranu rastlín používajú v oblastiach využívaných širokou verejnosťou, pravdepodobnosť vystavenia ľudí takýmto prípravkom na ochranu rastlín je vysoká. V záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia by sa preto používanie prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach a v okolí 3 m od takýchto oblastí malo zakázať. Výnimky z tohto zákazu by mali byť povolené len za určitých podmienok a v jednotlivých prípadoch.

(26)Vodné prostredie a zásoby pitnej vody sú mimoriadne citlivé na prípravky na ochranu rastlín. V záujme ochrany vodného prostredia by sa preto používanie prípravkov na ochranu rastlín v oblastiach s útvarmi povrchovej vody a okolo nich malo zakázať. Členské štáty by mali mať zavedené vhodné opatrenia, ktorými sa zabráni zhoršovaniu stavu povrchových a podzemných vôd, ako aj pobrežných a morských vôd, a ktorými sa umožní dosiahnuť dobrý stav povrchových a podzemných vôd a chrániť vodné prostredie a zásoby pitnej vody pred vplyvom prípravkov na ochranu rastlín. Okrem toho je dôležité, aby profesionálni používatelia boli vyškolení v tom, ako minimalizovať alebo vylúčiť aplikovanie určitých prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú klasifikované ako „škodlivé pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“, „veľmi toxické pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“ alebo „toxické pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“. Zároveň je dôležité, aby profesionálni používatelia boli vyškolení, pokiaľ ide o dôležitosť uprednostnenia prípravkov na ochranu rastlín s nízkym rizikom alebo nechemických alternatív, používanie technológií na zníženie úletu postrekovej hmly a opatrení na zmiernenie rizika.

(27)Presné poľnohospodárstvo označuje systémy poľnohospodárskeho riadenia, v rámci ktorých sa starostlivo prispôsobuje pestovanie plodín tak, aby zohľadňovalo miestne podmienky, ako sú podmienky na pozemkoch. Používanie existujúcej technológie vrátane využívania satelitných údajov a služieb Únie (Galileo a Copernicus) má potenciál výrazne zredukovať používanie pesticídov. Preto je potrebné stanoviť legislatívny rámec, ktorý stimuluje rozvoj presného poľnohospodárstva. Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín z lietadla vrátane aplikácie z klasických lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel býva menej presná než iné spôsoby aplikácie, a teda môže mať nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Letecká aplikácia by sa preto mala zakázať s možnosťou v obmedzenom rozsahu udeliť výnimky v jednotlivých prípadoch, keď má takáto aplikácia menší negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie než akákoľvek alternatívna metóda aplikácie alebo ak neexistuje žiadna uskutočniteľná alternatívna metóda aplikácie. Potrebné je aj zaznamenávať celkový počet leteckých aplikácií vykonávaných na základe povolení udelených na leteckú aplikáciu s cieľom získať jasné údaje o počte skutočne realizovaných leteckých aplikácií, pre ktoré boli vydané povolenia.

(28)Je však pravdepodobné, že určité bezpilotné lietadlá (vrátane dronov) umožnia cielenú leteckú aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín. Takéto bezpilotné lietadlá môžu pomôcť zredukovať používanie prípravkov na ochranu rastlín z dôvodu cielenej aplikácie a v dôsledku toho pomôžu pri znižovaní rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie v porovnaní s používaním pozemných aplikačných zariadení. Preto je vhodné v tomto nariadení stanoviť kritériá týkajúce sa vyňatia určitých bezpilotných lietadiel zo zákazu leteckej aplikácie. Vzhľadom na súčasný stav vedeckej neistoty je takisto vhodné odložiť uplatňovanie tejto výnimky o tri roky.

(29)Manipulácia s prípravkami na ochranu rastlín vrátane ich skladovania, riedenia a miešania, čistenia aplikačných zariadení po použití, regenerácie a zneškodňovania zmesí z nádrží a zneškodňovania prázdnych obalov a zvyškov prípravkov na ochranu rastlín predstavujú osobitné riziká expozície ľudí a životného prostredia. Je preto vhodné stanoviť v súvislosti s týmito činnosťami špecifické opatrenia. V rozsahu, v akom si používanie, skladovanie a zneškodňovanie prípravkov na ochranu rastlín vyžaduje splnenie minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sú takéto požiadavky okrem iného stanovené v smernici Rady 89/391/EHS 69 , smernici Rady 89/656/EHS 70 , smernici Rady 98/24/ES 71 , smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES 72 a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES 73 .

(30)Vzhľadom na význam poradenstva v oblasti používania prípravkov na ochranu rastlín ako prostriedku na podporu používania týchto prípravkov spôsobom, ktorý chráni ľudské zdravie a životné prostredie v súlade s integrovanou ochranou proti škodcom, je dôležité zabezpečiť primeranú odbornú prípravu poradcov.

(31)Predaj prípravkov na ochranu rastlín predstavuje významný prvok v distribučnom reťazci, keďže distribútorom umožňuje poskytovať potrebné informácie na podporu správneho používania. Nákupca alebo koncový používateľ by v čase predaja mal mať k dispozícii konkrétne bezpečnostné pokyny týkajúce sa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, aby bolo možné zodpovedať otázky týkajúce sa správneho používania príslušného prípravku na ochranu rastlín a tým zjednodušiť jeho používanie. Neprofesionálni používatelia by mali mať v mieste predaja k dispozícii všeobecné informácie o bezpečnom používaní a skladovaní prípravkov na ochranu rastlín a o bezpečnej manipulácii s nimi, ako aj o zneškodňovaní obalov týchto prípravkov, keďže títo používatelia vo všeobecnosti nemajú rovnaké praktické vedomosti ako profesionálni používatelia.

(32)Je zásadné, aby členské štáty vytvorili a udržiavali systémy počiatočnej aj ďalšej odbornej prípravy pre distribútorov, poradcov a profesionálnych používateľov prípravkov na ochranu rastlín a systémy vydávania osvedčení na zaznamenávanie takejto odbornej prípravy, aby sa tak zabezpečilo, že títo prevádzkovatelia si budú plne vedomí možných rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie a budú poznať vhodné opatrenia na zníženie týchto rizík v maximálne možnej miere. Odborná príprava poradcov by mala byť rozsiahlejšia ako v prípade distribútorov a profesionálnych používateľov, keďže poradcovia musia byť schopní podporiť riadne vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom a špecifických pravidiel pre plodiny. Používanie alebo nákup prípravku na ochranu rastlín autorizovaného na profesionálne použitie sa musí zúžiť na osoby, ktoré vlastnia osvedčenie o odbornej príprave. Navyše s cieľom zaistiť bezpečné používanie prípravkov na ochranu rastlín z hľadiska ľudského zdravia a životného prostredia by distribútori mali mať povinnosť v mieste predaja poskytovať profesionálnym aj neprofesionálnym používateľom, ktorí nakupujú prípravky na ochranu rastlín, informácie o konkrétnych prípravkoch.

(33)Na zabezpečenie plánovaného prístupu k technikám ochrany proti škodlivým organizmom v rôznych vegetačných obdobiach s cieľom čo najviac minimalizovať používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín a na zabezpečenie riadneho vykonávania integrovanej ochrany proti škodcom by sa od profesionálnych používateľov mali vyžadovať pravidelné konzultácie s vyškolenými nezávislými poradcami v oblasti ochrany proti škodcom, aby sa prípravky na ochranu rastlín používali iba ako posledná možnosť.

(34)Vzhľadom na možné riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúce z používania prípravkov na ochranu rastlín by verejnosť mala mať prístup k lepším informáciám o celkových vplyvoch používania týchto prípravkov, a to prostredníctvom programov na zvyšovanie povedomia, informácií sprostredkovaných distribútormi a iných vhodných opatrení.

(35)S cieľom lepšie porozumieť trendom súvisiacim s prípadmi akútnej otravy a s chronickou otravou, ktoré vyplývajú z expozície osôb prípravkom na ochranu rastlín, by informácie o týchto trendoch mal zostavovať každý členský štát. Komisia by takisto mala monitorovať celkové trendy na úrovni Únie.

(36)S cieľom minimalizovať nepriaznivé vplyvy prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie a životné prostredie je potrebné ustanoviť systémy pravidelnej technickej kontroly aplikačných zariadení na profesionálne použitie. Vzhľadom na potenciálne znížený vplyv aplikačných zariadení na profesionálne použitie, ktoré predstavujú veľmi malý rozsah použitia, je takisto vhodné umožniť členským štátom v súvislosti s takýmito zariadeniami stanoviť menej prísne požiadavky na kontrolu a iné intervaly kontrol. Okrem toho z dôvodu pomerne nízkych nákladov na obstaranie nových ručných aplikačných zariadení a chrbtových postrekovačov v porovnaní s nákladmi na kontrolu je vhodné stanoviť možnosť vnútroštátnych výnimiek z povinnej kontroly týchto zariadení pod podmienkou vykonávania hodnotení rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré tieto zariadenia predstavujú. Súčasťou tohto hodnotenia by mal byť aj odhad rozsahu používania zariadenia. V záujme súladu s kontrolnými požiadavkami je nevyhnutné požadovať, aby každý členský štát zriadil register aplikačných zariadení na profesionálne použitie a aby ho pravidelne aktualizoval. Keďže niektoré aplikačné zariadenia nemajú jedinečné identifikátory, je nevyhnutné prijať opatrenia na prideľovanie jedinečných identifikátorov týmto aplikačným zariadeniam s cieľom zabezpečiť fyzickú identifikáciu všetkých zariadení.

(37)V záujme monitorovania pokroku dosiahnutého pri znižovaní rizík a nepriaznivých vplyvov používania prípravkov na ochranu rastlín na ľudské zdravie a životné prostredie je potrebné ďalej používať systém harmonizovaných ukazovateľov rizika stanovených podľa smernice (EÚ) 2009/128/ES.

(38)Pri výpočte týchto harmonizovaných ukazovateľov rizika a pokroku pri dosahovaní záväzných celoúnijných a národných cieľov na základe stratégie Z farmy na stôl by sa mali používať štatistické údaje týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín zozbierané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 74 . Keďže sa používanie pesticídov každý rok mení, a to najmä v závislosti od počasia, na zohľadnenie týchto zmien je vhodné stanoviť trojročné referenčné obdobie. Referenčným obdobím na výpočet harmonizovaných ukazovateľov rizika 1 a 2 sú roky 2011 – 2013, keďže išlo o prvé trojročné obdobie, za ktoré Komisia dostala údaje podľa nariadenia (ES) č. 1185/2009 a ktoré sa zhoduje s nadobudnutím účinnosti smernice 2009/128/ES. Referenčným obdobím na výpočet pokroku pri dosahovaní celoúnijných redukčných cieľov do 2030 sú roky 2015 – 2017, keďže išlo o posledné tri roky, za ktoré boli dostupné údaje v čase oznámenia stratégie Z farmy na stôl. Referenčným obdobím na výpočet nového harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a sú roky 2022 – 2024, keďže pôjde o prvé trojročné obdobie, za ktoré budú k dispozícii údaje o plochách ošetrených na základe jednotlivých autorizácií v núdzových situáciách pri ochrane rastlín.

(39)V tejto chvíli jediné spoľahlivé štatistické údaje dostupné na úrovni Únie týkajúce sa uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh a ich používania sú štatistiky o množstvách účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín uvedených na trh a údaje o počte autorizácií v núdzových situáciách pri ochrane rastlín udelených podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009. Tieto štatistiky sa používajú pri výpočte harmonizovaných ukazovateľov rizika 1 a 2 podľa smernice 2009/128/ES a pri výpočte pokroku pri dosahovaní záväzných celoúnijných redukčných cieľov do 2030 a národných redukčných cieľov do 2030 na základe stratégie Z farmy na stôl. Nový harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a sa vypočíta pomocou štatistík týkajúcich sa počtu autorizácií v núdzových situáciách pri ochrane rastlín, vlastností účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín, na ktoré sa vzťahujú tieto autorizácie, a plôch ošetrených na základe týchto autorizácií, čím sa lepšie kvantifikujú riziká vyplývajúce z autorizácií v núdzových situáciách pri ochrane rastlín.

(40)Z dôvodu transparentnosti a s cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie vo všetkých členských štátoch by sa v prílohe k tomuto nariadeniu mala stanoviť metodika výpočtu pokroku pri dosahovaní dvoch celoúnijných a dvoch národných redukčných cieľov do 2030 a metodika výpočtu harmonizovaných ukazovateľov rizika na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

(41)V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uznáva potreba bezodkladne konať v záujme ochrany biodiverzity. Existujú dôkazy o rozsiahlom poklese počtu druhov v Únii, najmä hmyzu a opeľovačov. Stratu biodiverzity okrem iných činiteľov poháňa používanie prípravkov na ochranu rastlín, pričom opatrenia členských štátov v rámci súčasných nástrojov politiky Únie zatiaľ nedokázali zastaviť tento trend straty biodiverzity. Je preto nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prípravky na ochranu rastlín používali spôsobom, ktorým sa zmierni riziko škodlivých účinkov týchto prípravkov na voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny, a to prostredníctvom niekoľkých opatrení vrátane odbornej prípravy, kontroly aplikačných zariadení na profesionálne použitie a ochrany vodného prostredia a citlivých oblastí.

(42)V záujme uľahčenia komunikácie medzi Komisiou a príslušnými orgánmi zodpovednými za vykonávanie tohto nariadenia na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali Komisii oznámiť príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia.

(43)S cieľom presadzovať povinnosti uvedené v tomto nariadení by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia tohto nariadenia a zabezpečiť ich presadzovanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce. Dôležité je stanoviť aj to, aby členské štáty mohli vymáhať náklady spojené s vykonávaním povinností podľa tohto nariadenia prostredníctvom poplatkov alebo platieb s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali k dispozícii primerané finančné zdroje.

(44)Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je ochrana ľudského zdravia a životného prostredia proti rizikám a vplyvom spojeným s používaním prípravkov na ochranu rastlín a dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii Z farmy na stôl a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu používania týchto prípravkov a komplexnosti a účinkov rizikových profilov spojených s nimi ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)Činnosti vykonávané príslušnými orgánmi alebo inými subjektmi či fyzickými osobami, na ktoré boli delegované určité úlohy úradných kontrol s cieľom overiť súlad prevádzkovateľov s týmto nariadením, upravuje, s výnimkou kontrolných úloh súvisiacich so zariadeniami používanými na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 75 . V tomto nariadení sa preto musia stanoviť len opatrenia týkajúce sa kontrol a auditov súvisiacich s kontrolou aplikačných zariadení na profesionálne použitie.

(46)S cieľom zohľadniť technický pokrok a vedecký vývoj by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 zmluvy delegovať právomoc prijímať akty na zmeny ustanovení o povinnostiach profesionálnych používateľov a poradcov v súvislosti s integrovanou ochranou proti škodcom, kontrolou aplikačných zariadení na profesionálne použitie, výpočtom harmonizovaných ukazovateľov rizika, v súvislosti s údajmi, ktoré sa majú poskytovať vo výročných správach o pokroku a vykonávaní a v súvislosti s notifikačným formulárom týkajúcom sa aplikačných zariadení, ako aj na zmeny príloh II, III, IV, V a VI. Podobne by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 zmluvy delegovať právomoc prijímať akty na doplnenie tohto nariadenia stanovením presných kritérií vo vzťahu k určitým faktorom týkajúcim sa bezpilotných lietadiel, keď technický pokrok a vedecký vývoj umožnia vypracovanie takýchto presných kritérií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie viedla v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 76 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)S cieľom posúdiť, či toto nariadenie účinne a efektívne dosahuje svoje ciele, či je súdržné a stále relevantné a či poskytuje pridanú hodnotu na úrovni Únie, by Komisia mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia.

(48)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa záznamov, ktoré v elektronickom registri integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín zaznamenali profesionálni používatelia, ďalej ustanovení týkajúcich sa zhrnutia a analýzy informácií v tomto registri vypracovaných príslušnými orgánmi a ustanovení týkajúcich sa poskytovania informácií o prípadoch akútnej otravy a chronických otráv by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 77 .

(49)Vykonávanie tohto nariadenia členskými štátmi povedie k novým a sprísneným povinnostiam pre poľnohospodárov a iných používateľov pesticídov. Niektoré z nich predstavujú povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy uvedené v prílohe III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 78 , ktoré musia poľnohospodári v súlade s uvedeným nariadením spĺňať, aby dostávali platby v rámci SPP, zatiaľ čo iné požiadavky, ktoré presahujú rámec základných povinných požiadaviek, možno odmeňovať dodatočnými platbami v rámci dobrovoľných režimov, ako sú ekoschémy podľa článku 31 nariadenia (EÚ) 2021/2115. V článku 31 ods. 5 písm. a) a b) a v článku 70 ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2021/2115 sa stanovuje, že financovanie v rámci SPP je k dispozícii len na postupy vykonávané v rámci ekoschémy alebo agroenvironmentálno-klimatického záväzku, ktoré presahujú rámec príslušných povinných požiadaviek na hospodárenie a noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy stanovených podľa uvedeného nariadenia a príslušných minimálnych požiadaviek vzťahujúcich sa na používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, dobré životné podmienky zvierat, ako aj iných príslušných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve a práve Únie. Keďže poľnohospodárov a iných používateľov treba pri prechode na udržateľnejšie používanie pesticídov finančne podporiť, je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) 2021/2115, aby sa počas prechodného obdobia umožnilo financovanie požiadaviek uložených v súlade s týmto nariadením. Táto výnimočná možnosť, vďaka ktorej môžu členské štáty poskytnúť dodatočné finančné prostriedky na opatrenia prijaté pri vykonávaní tohto nariadenia, by sa mala vzťahovať na akúkoľvek povinnosť, ktorá poľnohospodárom a iným používateľom vyplýva z uplatňovania tohto nariadenia, vrátane povinných poľnohospodárskych postupov zavedených špecifickými pravidlami pre plodiny v rámci integrovanej ochrany proti škodcom. Okrem toho podľa článku 73 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2021/2115 sa investície poľnohospodárov určené na splnenie nových požiadaviek uložených právom Únie môžu podporovať najviac počas 24 mesiacov odo dňa, keď sa tieto požiadavky stanú pre podnik povinné. Podobne by sa malo stanoviť dlhšie prechodné obdobie aj v prípade investícií určených na splnenie požiadaviek uložených poľnohospodárom v súlade s týmto nariadením. Nariadenie (EÚ) 2021/2115 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(50)Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť s cieľom umožniť príslušným orgánom a prevádzkovateľom pripraviť sa na požiadavky, ktoré sa ním zavádzajú,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín prostredníctvom ustanovení o stanovovaní cieľov redukcie používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika a o ich dosiahnutí do roku 2030, pričom sa v ňom stanovujú požiadavky na používanie, skladovanie, predaj a zneškodňovanie prípravkov na ochranu rastlín a na aplikačné zariadenia, ako aj ustanovenia o odbornej príprave a zvyšovaní povedomia a ustanovenia o vykonávaní integrovanej ochrany proti škodcom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na prípravky, a to vo forme, v akej sa dodávajú používateľovi, ktoré sa skladajú z účinných látok, safenerov alebo synergentov alebo ich obsahujú a ktoré sú určené na jedno z týchto použití:

a)ochrana rastlín alebo rastlinných produktov proti všetkým škodlivým organizmom alebo zabránenie pôsobenia takýchto organizmov, ak hlavnou úlohou týchto prípravkov nie je slúžiť skôr na hygienické účely ako na ochranu rastlín alebo rastlinných produktov;

b)ovplyvnenie životných procesov rastlín, ako sú napríklad látky ovplyvňujúce ich rast iné ako živiny alebo rastlinné biostimulátory;

c)konzervácia rastlinných produktov, ak sa na takéto látky alebo produkty nevzťahujú osobitné ustanovenia Únie o konzervačných látkach;

d)zničenie neželaných rastlín alebo častí rastlín s výnimkou rias, ak sa na účely ochrany rastlín prípravky neaplikujú na pôdu alebo vodu;

e)zabránenie neželanému rastu rastlín alebo jeho kontrola, s výnimkou rias, ak sa na účely ochrany rastlín prípravky neaplikujú na pôdu alebo vodu.

Tieto prípravky sa ďalej označujú ako „prípravky na ochranu rastlín“.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„chemický prípravok na ochranu rastlín“ je prípravok na ochranu rastlín, ktorý obsahuje chemickú účinnú látku, s výnimkou rastlinných produktov biologického pôvodu využívajúcich prírodné prostriedky alebo látok, ktoré sú s nimi identické, ako sú mikroorganizmy, semiochemikálie, výťažky z rastlinných produktov v zmysle článku 3 bodu 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo bezchordátové makroorganizmy;

2.„prípravok na ochranu rastlín s nízkym rizikom“ je prípravok na ochranu rastlín autorizovaný v súlade s článkom 47 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

3.„chemická účinná látka“ je účinná látka iná ako mikroorganizmus, semiochemikália alebo výťažok z rastlinného produktu v zmysle článku 3 bodu 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

4.„biodiverzita“ je biodiverzita v zmysle článku 3 bodu 29 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

5.„nebezpečnejší prípravok na ochranu rastlín“ je prípravok na ochranu rastlín, ktorý obsahuje jednu alebo viacero účinných látok schválených ako látky, ktoré sa majú nahradiť v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a ktoré sú uvedené v časti E prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011, alebo ktorý obsahuje jednu alebo viacero účinných látok uvedených v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/408;

6.„využívaná poľnohospodárska plocha“ je využívaná poľnohospodárska plocha v zmysle článku 2 bodu e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1091 79 ;

7.„profesionálny používateľ“ je každá osoba, ktorá používa prípravok na ochranu rastlín pri svojej profesionálnej činnosti;

8.„distribútor“ je každá osoba, ktorá sprístupňuje prípravok na ochranu rastlín na trhu vrátane veľkoobchodníka, dodávateľa alebo maloobchodníka;

9.„poradca“ je každá osoba, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti integrovanej ochrany proti škodcom a bezpečného používania prípravkov na ochranu rastlín v kontexte odbornej spôsobilosti alebo obchodnej služby vrátane súkromných a verejných poradenských služieb;

10.„aplikačné zariadenia“ sú zariadenia, pri ktorých je v čase výroby možné primerane predpokladať, že sa budú používať na aplikáciu prípravku na ochranu rastlín, a príslušenstvo, ktoré je dôležité na účinné fungovanie týchto zariadení, s výnimkou zariadení určených na siatie alebo sadenie množiteľského materiálu ošetreného prípravkami na ochranu rastlín;

11.„aplikačné zariadenie na profesionálne použitie“ je ktorékoľvek z týchto zariadení:

a)aplikačné zariadenie, ktoré používa profesionálny používateľ na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín;

b)aplikačné zariadenie s horizontálnymi alebo vertikálnymi ramenami alebo sadové vzduchové postrekovače bez ohľadu na to, či sa používajú na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín;

12.„letecká aplikácia“ je aplikácia prípravku na ochranu rastlín z lietadla;

13.„bezpilotné lietadlo“ je akékoľvek lietadlo prevádzkované autonómne alebo určené na samostatnú prevádzku alebo na pilotovanie na diaľku bez pilota na palube;

14.„prípravok na ochranu rastlín autorizovaný na profesionálne použitie“ je prípravok na ochranu rastlín, ktorého použitie bolo autorizované len v prípade profesionálnych používateľov v súlade s článkom 31 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

15.„integrovaná ochrana proti škodcom“ je starostlivé zváženie všetkých dostupných prostriedkov, ktoré zabránia rozvoju populácií škodlivých organizmov a zároveň udržiavajú používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín na úrovniach, ktoré sú odôvodnené z ekonomického a environmentálneho hľadiska a minimalizujú riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie;

16.„citlivá oblasť“ je ktorákoľvek z týchto oblastí:

a)oblasť, ktorú využíva široká verejnosť, ako je verejný park alebo záhrada, rekreačné strediská alebo športoviská, alebo verejné komunikácie;

b)oblasť, ktorú využíva prevažne zraniteľná skupina v zmysle článku 3 bodu 14 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

c)ľudské sídla (komunita, v ktorej ľudia žijú a pracujú) vymedzené ako najaktuálnejšia klasifikácia krajinnej pokrývky systému CORINE (koordinácia informácií o životnom prostredí), ktorý spravuje agentúra EEA, úrovne 1 (urbanizované a technizované areály) (s výnimkou úrovne 2 – 1.2: areály služieb priemyslu a dopravy, a úrovne 2 – 1.3: areály ťažby, skládok a výstavby) 80 ;

d)mestská oblasť, na ktorej sa nachádza vodný tok alebo vodný prvok;

e)neproduktívne plochy vymedzené v normách EÚ v oblasti dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy (GAEC) – norma GAEC 8 uvedená v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2021/2115;

f)ekologicky citlivá oblasť, čo je ktorákoľvek z týchto oblastí:

i)akákoľvek chránená oblasť podľa smernice 2000/60/ES vrátane prípadných ochranných pásiem, ako aj úpravy týchto oblastí na základe výsledkov vyhodnotenia rizika v prípade miest odberu pitnej vody podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 81 ;

ii)lokality s európskym významom v zozname uvedenom v článku 4 ods. 2 smernice 92/43/EHS, osobitné chránené územia označené v súlade s článkom 4 ods. 4 uvedenej smernice, osobitne chránené územia klasifikované podľa článku 4 smernice 2009/147/ES a akékoľvek iné vnútroštátne, regionálne alebo miestne chránené územia nahlásené členskými štátmi do inventára vnútroštátne vymedzených chránených území (CDDA);

iii)akákoľvek oblasť, v prípade ktorej sa monitorovaním druhov opeľovačov vykonávaným v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. f) nariadenia xxx/xxx [vložiť odkaz na prijatý akt] zistí, že je domovom pre jeden alebo viacero druhov opeľovačov, ktorým podľa európskych červených zoznamov hrozí vyhynutie;

17.„karanténny škodca“ je karanténny škodca v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 82 ;

18.„invázny nepôvodný druh“ je invázny nepôvodný druh v zmysle článku 3 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 83 ;

19.„povrchová voda“ je útvar povrchovej vody v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2000/60/ES;

20.„podzemná voda“ je útvar podzemnej vody v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 2000/60/ES;

21.„ukazovateľ rizika“ je miera určujúca pomernú zmenu rizík pre ľudské zdravie alebo pre životné prostredie spojených s používaním prípravkov na ochranu rastlín, ktorá sa vypočítava v súlade s metodikou uvedenou v prílohe VI;

22.„nechemické metódy“ sú alternatívy k chemickým prípravkom na ochranu rastlín;

23.„biologická kontrola“ je kontrola organizmov škodiacich rastlinám alebo rastlinným produktom, pri ktorej sa využívajú prírodné prostriedky biologického pôvodu alebo látky, ktoré sú s nimi identické, ako sú mikroorganizmy, semiochemikálie, výťažky z rastlinných produktov v zmysle článku 3 bodu 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009 alebo bezchordátové makroorganizmy.

KAPITOLA II

REDUKČNÉ CIELE TÝKAJÚCE SA CHEMICKÝCH PRÍPRAVKOV NA OCHRANU RASTLÍN

Článok 4

Celoúnijné redukčné ciele do 2030 týkajúce sa chemických prípravkov na ochranu rastlín

1.Každý členský štát prijatím a dosahovaním národných cieľov v súlade s článkom 5 prispieva k dosiahnutiu redukcie používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika v celej Únii do roku 2030 o 50 % (ďalej len „celoúnijný redukčný cieľ do 2030 č. 1“), ako aj k dosiahnutiu redukcie používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín v celej Únii do roku 2030 o 50 % (ďalej len „celoúnijný redukčný cieľ do 2030 č. 2“) v porovnaní s priemernými hodnotami za roky 2015, 2016 a 2017 (ďalej spoločne len „celoúnijné redukčné ciele do 2030“).

2.Pokrok pri dosahovaní celoúnijných redukčných cieľov do 2030 každoročne vypočítava Komisia v súlade s metodikou uvedenou v prílohe I.

Článok 5

Redukčné ciele členských štátov do 2030 týkajúce sa chemických prípravkov na ochranu rastlín

1.Do ... vložiť dátum – 6 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] každý členský štát v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov prijme národné ciele dosiahnuť do roku 2030 redukciu stanovenú v súlade s týmto článkom v porovnaní s priemernými hodnotami za roky 2015, 2016 a 2017, pokiaľ ide o:

a)používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúce riziko v zmysle prílohy I (ďalej len „národný redukčný cieľ do 2030 č. 1“);

b)používanie nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín v zmysle prílohy I (ďalej len „národný redukčný cieľ do 2030 č. 2“).

Na účely tohto nariadenia sa obidva národné redukčné ciele uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) spoločne označujú ako „národné redukčné ciele do 2030“.

2.Pokrok každého členského štátu pri dosahovaní národných redukčných cieľov do 2030 každoročne vypočítava Komisia v súlade s metodikou uvedenou v prílohe I.

3.Každý členský štát musí ciele uvedené v odseku 1 dosiahnuť do roku 2030. Členský štát, ktorý pred rokom 2030 dosiahne úroveň jedného zo svojich národných redukčných cieľov do 2030, nie je povinný vynaložiť ďalšie úsilie o redukciu. Monitoruje ročné výkyvy s cieľom zachovať pokrok dosiahnutý v súvislosti s uvedeným národným redukčným cieľom do 2030.

4.S výhradou odsekov 5 až 8 sa národné redukčné ciele do 2030 stanovujú na takej úrovni, aby príslušný členský štát dosiahol redukciu medzi priemerom za roky 2015, 2016 a 2017 a hodnotou roku 2030 aspoň na úrovni 50 %.

5.Členský štát môže svoj národný cieľ redukcie používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika uvedený v odseku 4 znížiť na percentuálny podiel, ktorý je strednou hodnotou medzi číselným údajom týkajúcim sa intenzity, ako sa stanovuje v druhom pododseku tohto odseku, a číselným údajom týkajúcim sa používania a rizika, ako sa stanovuje v treťom pododseku tohto odseku. Ak je tento percentuálny podiel vyšší ako 50 %, členský štát zvýši svoj národný cieľ na tento percentuálny podiel.

Údaj o intenzite je takýto:

a)35 %, ak je vážená intenzita používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika v členskom štáte za priemer rokov 2015, 2016 a 2017 nižšia ako 70 % priemeru Únie;

b)50 %, ak je vážená intenzita používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika v členskom štáte za priemer rokov 2015, 2016 a 2017 medzi 70 % a 140 % priemeru Únie;

c)65 %, ak je vážená intenzita používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika v členskom štáte za priemer rokov 2015, 2016 a 2017 vyššia ako 140 % priemeru Únie.

Údaj o používaní a riziku je takýto:

a)Ak členský štát dosiahne väčšiu redukciu používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika, než je priemer v Únii medzi priemernými hodnotami za roky 2011, 2012 a 2013 a priemernými hodnotami za roky 2015, 2016 a 2017, údaj, ktorý je výsledkom odpočítania rozdielu medzi dosiahnutou redukciou a priemernou redukciou v Únii od 50 %;

b)Ak členský štát zvýšil mieru používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika alebo ak členský štát dosiahol nižšiu redukciu, než je priemer v Únii medzi priemernými hodnotami za roky 2011, 2012 a 2013 a priemernými hodnotami za roky 2015, 2016 a 2017, údaj, ktorý je výsledkom pripočítania rozdielu medzi dosiahnutou redukciou, resp. zvýšením a priemernou redukciou v Únii k 50 %, pričom sa však neprekročí 70 %.

Na účely tohto odseku je „vážená intenzita používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika“ hodnota zodpovedajúca kilogramom chemických účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín predaných ročne v členskom štáte, vážená podľa ich váh nebezpečnosti, ako sa stanovuje v riadku iii) tabuľky v prílohe I, vydelená počtom hektárov využívanej poľnohospodárskej plochy v danom členskom štáte.

6.Členský štát môže svoj národný cieľ redukcie používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín uvedený v odseku 4 znížiť na percentuálny podiel, ktorý je strednou hodnotou medzi číselným údajom týkajúcim sa intenzity, ako sa stanovuje v druhom pododseku tohto odseku, a číselným údajom týkajúcim sa používania, ako sa stanovuje v treťom pododseku tohto odseku. Ak je tento percentuálny podiel vyšší ako 50 %, členský štát zvýši svoj národný cieľ na tento percentuálny podiel.

Údaj o intenzite je takýto:

a)35 %, ak je intenzita používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín v členskom štáte za priemer rokov 2015, 2016 a 2017 nižšia ako 70 % priemeru Únie;

b)50 %, ak je intenzita používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín v členskom štáte za priemer rokov 2015, 2016 a 2017 medzi 70 % a 140 % priemeru Únie;

c)65 %, ak je intenzita používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín v členskom štáte za priemer rokov 2015, 2016 a 2017 vyššia ako 140 % priemeru Únie.

Údaj o používaní je takýto:

a)ak členský štát dosiahne väčšiu redukciu používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín, než je priemer v Únii medzi priemernými hodnotami za roky 2011, 2012 a 2013 a priemernými hodnotami za roky 2015, 2016 a 2017, údaj, ktorý je výsledkom odpočítania rozdielu medzi dosiahnutou redukciou a priemernou redukciou v Únii od 50 %;

b)ak členský štát zvýšil mieru používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín alebo ak členský štát dosiahol nižšiu redukciu, než je priemer v Únii medzi priemernými hodnotami za roky 2011, 2012 a 2013 a priemernými hodnotami za roky 2015, 2016 a 2017, údaj, ktorý je výsledkom pripočítania rozdielu medzi dosiahnutou redukciou, resp. zvýšením a priemernou redukciou v Únii k 50 %, pričom sa však neprekročí 70 %.

Na účely tohto odseku „intenzita používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín“ je hodnota zodpovedajúca kilogramom chemických účinných látok v nebezpečnejších prípravkoch na ochranu rastlín predávaných ročne v príslušnom členskom štáte vydelená počtom hektárov využívanej poľnohospodárskej plochy v danom členskom štáte.

7.Členské štáty s najvzdialenejšími regiónmi uvedenými v článku 349 zmluvy môžu pri prijímaní národných redukčných cieľov do 2030 zohľadniť špecifické potreby týchto regiónov, pokiaľ ide o používanie prípravkov na ochranu rastlín, z dôvodu osobitných klimatických podmienok a plodín v týchto regiónoch.

8.Uplatňovanie odseku 5, odseku 6 a odseku 7 nesmie v žiadnom prípade viesť k tomu, že niektorý z národných redukčných cieľov do 2030 bude nižší než 35 %.

9.DO ...[vložiť dátum – 7 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] každý členský štát oznámi Komisii svoje národné redukčné ciele do 2030.

10.Ak členský štát do [OP: vložiť dátum – 6 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] nestanoví národný redukčný cieľ do 2030, tento cieľ sa považuje za stanovený buď na úrovni 50 %, alebo ak by percentuálny podiel bol vyšší než 50 % v súlade s odsekom 5 alebo odsekom 6, na úrovni tohto vyššieho percentuálneho podielu.

Článok 6

Počiatočné posúdenie národných cieľov zo strany Komisie

1.Komisia preskúma národné redukčné ciele do 2030, ktoré jej boli oznámené v súlade s článkom 5 ods. 9, a informácie vysvetľujúce akékoľvek zníženie úrovne cieľov v súlade s článkom 5 ods. 5 alebo ods. 6.

2.Ak Komisia na základe informácií, ktoré jej boli poskytnuté, dospeje k záveru, že národné redukčné ciele do 2030 oznámené členským štátom sa musia stanoviť na ambicióznejšej úrovni, do … [OP: vložiť dátum – 1 mesiac od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] odporučí členskému štátu, aby zvýšil úroveň svojich národných redukčných cieľov do 2030. Komisia toto odporúčanie zverejní.

3.Ak členský štát upraví svoje národné redukčné ciele do 2030 podľa odporúčania Komisie, zmení národné ciele stanovené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s článkom 5 a upravené ciele zahrnie spolu s odporúčaním Komisie do svojho národného akčného plánu.

4.Ak sa členský štát rozhodne, že svoje národné redukčné ciele do 2030 podľa odporúčania Komisie neupraví, dôvody svojho rozhodnutia zahrnie spolu so znením odporúčania do svojho národného akčného plánu.

5.Členské štáty, ktorým bolo doručené odporúčanie Komisie uvedené v odseku 2, oznámia Komisii upravené ciele, prípadne svoje odôvodnenie, prečo tieto ciele neupravili, a to v lehote do … [OP: vložiť dátum – 18 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia].

6.Komisia po posúdení úrovne národných redukčných cieľov do 2030 všetkých členských štátov stanovenej v súlade s článkom 5 overí, či sa priemer cieľov rovná aspoň 50 %, aby sa dosiahol zodpovedajúci celoúnijný redukčný cieľ do 2030.

7.Ak je priemer národných redukčných cieľov do 2030 všetkých členských štátov nižší ako 50 %, Komisia odporučí, aby jeden alebo viacero členských štátov zvýšilo úroveň svojich národných redukčných cieľov do 2030 v záujme dosiahnutia celoúnijných redukčných cieľov do 2030. Komisia všetky takéto odporúčania zverejní.

8.Členský štát prijme do jedného mesiaca od doručenia odporúčania uvedeného v odseku 7 jedno z týchto opatrení:

a)upraví svoje národné redukčné ciele do 2030 podľa odporúčania Komisie, zmení národné ciele stanovené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s článkom 5 a upravené ciele zahrnie spolu s odporúčaním Komisie do svojho národného akčného plánu.

b)zdôvodní, prečo neupravil svoje národné redukčné ciele do 2030 podľa odporúčania Komisie, a zdôvodnenie takého rozhodnutia zahrnie spolu s odporúčaním Komisie do svojho národného akčného plánu.

Článok 7

Zverejnenie trendov v oblasti celoúnijných a národných redukčných cieľov do 2030 Komisiou

1.Komisia do 31. augusta každého kalendárneho roka zverejní na webovom sídle priemerné trendy v pokroku dosiahnutom pri plnení celoúnijných redukčných cieľov do 2030. Tieto trendy sa vypočítajú ako rozdiel medzi priemerom za roky 2015 – 2017 a hodnotou roku končiaceho 20 mesiacov pred zverejnením. Trendy sa vypočítajú v súlade s metodikou uvedenou v prílohe I.

2.Komisia aktualizuje webové sídlo uvedené v odseku 1 aspoň raz ročne.

3.Komisia do 31. augusta každého kalendárneho roka zverejní informácie za každý členský štát o trendoch v pokroku dosiahnutom pri plnení národných redukčných cieľov do 2030. Tieto trendy sa vypočítajú ako rozdiel medzi priemerom za roky 2015 – 2017 a hodnotou roku končiaceho 20 mesiacov pred zverejnením. Trendy sa vypočítajú v súlade s metodikou uvedenou v prílohe I, na webovom sídle uvedenom v odseku 1. 

KAPITOLA III

NÁRODNÉ AKČNÉ PLÁNY

Článok 8

Národné akčné plány

1.Do ... [vložiť dátum – 18 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] každý členský štát vypracuje a zverejní na webovom sídle národný akčný plán, ktorý bude obsahovať tieto informácie:

a)národné redukčné ciele do 2030 prijaté v súlade s kapitolou II;

b)informácie o národných redukčných cieľoch do 2030, ktoré sú stanovené v článku 9;

c)podrobné informácie o plánovanom pokroku v súvislosti s prvkami, ktoré sú relevantné pre vykonávanie tohto nariadenia, uvedené v časti 2 prílohy II;

d)odkaz na príslušné časti strategických plánov SPP vypracovaných v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115, v ktorých sa uvádzajú plány na zvýšenie využívanej poľnohospodárskej plochy v ekologickom poľnohospodárstve, a to, ako sa týmito plánmi pomôže splniť cieľ stanovený v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu 84 , aby bolo do roku 2030 25 % využívanej poľnohospodárskej plochy vyčlenených na ekologické poľnohospodárstvo;

e)zoznam aplikačných zariadení na profesionálne použitie v prípade ktorých členské štáty uplatňujú rôzne požiadavky na kontrolu v súlade s článkom 32 ods. 1;

f)informácie o odhadovanom ročnom množstve prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sa používali nezákonne alebo boli zabavené počas operácií na boj proti podvodom za posledné tri roky, a o všetkých plánovaných súvisiacich opatreniach;

g)národné opatrenia na podporu používania nechemických metód profesionálnymi používateľmi prostredníctvom finančných stimulov v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti štátnej pomoci;

h)plánované a prijaté opatrenia na podporu alebo zaistenie inovácie, rozvoja a používania nechemických metód ochrany proti škodcom prostredníctvom záväzných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve;

i)ďalšie plánované a prijaté opatrenia na podporu alebo zaistenie udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín prostredníctvom záväzných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve v súlade so zásadami integrovanej ochrany proti škodcom vrátane zásad uvedených v špecifických pravidlách pre plodiny, ktoré sú stanovené v článku 15 ods. 1.

Každý členský štát bezodkladne informuje Komisiu o prvom zverejnení svojho národného akčného plánu.

Každý členský štát preskúma svoj národný akčný plán minimálne každé tri roky od prvého zverejnenia. Na základe preskúmania môže členský štát svoj národný akčný plán zmeniť. Členské štáty zverejnia zmenené verzie svojich národných akčných plánov a bezodkladne poskytnú zmenené národné akčné plány Komisii.

Aktualizované verzie národných akčných plánov zverejnené do roku 2030 vrátane obsahujú informácie uvedené v prvom pododseku písm. a) až i).

Aktualizované verzie národných akčných plánov zverejnené po roku 2030 obsahujú informácie uvedené v prvom pododseku písm. c) až i).

2.Každý členský štát uskutoční pred prijatím alebo zmenou svojho národného akčného plánu proces verejnej konzultácie v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES 85 .

3.Národné akčné plány obsahujú zhrnutie procesu verejnej konzultácie uskutočneného pred ich prijatím a uvádzajú sa v nich orgány zodpovedné za ich vykonanie.

4.Národné akčné plány musia byť v súlade s plánmi členských štátov vypracovanými podľa smerníc 91/676/EHS, 92/43/EHS, 2000/60/ES, 2008/50/ES, 2009/147/ES a (EÚ) 2016/2284 a nariadenia xxx/xxx o obnove prírody [vložiť odkaz na prijatý akt], so strategickými plánmi SPP vypracovanými podľa nariadenia (EÚ) 2021/2115 a obsahujú vysvetlenie, akým spôsobom je národný akčný plán v súlade s uvedenými plánmi.

5.Členské štáty s najvzdialenejšími regiónmi môžu vo svojich národných akčných plánoch prijať opatrenia prispôsobené týmto regiónom, pričom zohľadnia špecifické potreby týkajúce sa osobitných klimatických podmienok a plodín v týchto regiónoch.

Článok 9

Informácie o národných redukčných cieľoch do roku 2030 zahrnutých v národných akčných plánoch

1.Národné akčné plány zverejnené do roku 2030 vrátane obsahujú všetky tieto informácie týkajúce sa národných redukčných cieľov do roku 2030:

a)zoznam aspoň piatich účinných látok, ktoré najviac ovplyvňujú trend v redukcii používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika a redukcie používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín, ako je stanovené na základe metodiky uvedenej v prílohe I, počas troch rokov pred prijatím národného akčného plánu;

b)zoznam plodín, v prípade ktorých sa najviac používa každá z účinných látok uvedená v písmene a), a počet hektárov, na ktorých sa pestuje každá ošetrená plodina;

c)zoznam škodcov, proti ktorým sa používajú účinné látky uvedené v písmene a) na plodinách uvedených v písmene b);

d)v prípade každého škodcu uvedeného v písmene c) zoznam nechemických metód, ktoré sa používajú alebo ktoré pravdepodobne budú k dispozícii do roku 2030.

2.V prípade každej nechemickej metódy uvedenej v súlade s odsekom 1 písm. d) sa v národnom akčnom pláne uvádzajú všetky tieto informácie:

a)odhadovaný rozsah jej použitia na základe údajoch o predaji prípravkov na ochranu rastlín, prieskumov a odborného posudku za tri kalendárne roky pred prijatím národného akčného plánu spolu s národným orientačným cieľom pre zvýšenie jej použitia do roku 2030 a so zoznamom potenciálnych prekážok na dosiahnutie tohto zvýšenia;

b)zoznam opatrení a iných činností, ktoré majú prijať členské štáty a ďalší aktéri na odstránenie potenciálnych prekážok uvedených v písmene a), s podrobným harmonogramom priebežných krokov, a orgány zodpovedné za každý z krokov, ktoré má prijať členský štát.

3.V súvislosti s aspoň piatimi plodinami, ktoré najviac ovplyvnili trend, pokiaľ ide o používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúce riziko, ako aj trend v používaní nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín počas troch rokov pred prijatím národného akčného plánu, ako je stanovené na základe metodiky uvedenej v prílohe I, sa v národnom akčnom pláne uvádzajú všetky tieto informácie:

a)percentuálny podiel všetkých prípravkov na ochranu rastlín používaných na týchto plodinách, v prípade ktorých sa počas troch kalendárnych rokov pred prijatím národného akčného plánu vykonali biologické kontroly, spolu s národnými orientačnými cieľmi pre zvýšenie tohto percentuálneho podielu do roku 2030 a zoznam potenciálnych prekážok na dosiahnutie tohto zvýšeného percentuálneho podielu;

b)zoznam opatrení a iných činností, ktoré majú prijať členské štáty a ďalší aktéri na odstránenie potenciálnych prekážok uvedených v písmene a), s podrobným harmonogramom priebežných krokov, a orgány zodpovedné za každý krok, ktorý má členský štát prijať.

4.Národné akčné plány obsahujú aj národné orientačné ciele pre zvýšenie percentuálneho podielu celkového predaja prípravkov na ochranu rastlín, ktoré nie sú chemickými prípravkami na ochranu rastlín, pričom sa vychádza z obdobia 3 kalendárnych rokov pred prijatím národného akčného plánu.

Článok 10

Výročné správy o pokroku a vykonávaní

1.Do 31. augusta každého roka, avšak nie skôr než [vložiť dátum – 30 mesiacov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia], každý členský štát predloží Komisii výročnú správu o pokroku a vykonávaní, ktorá bude obsahovať informácie uvedené v prílohe II.

2.Výročná správa o pokroku a vykonávaní obsahuje:

a)všetky trendy v pokroku dosiahnutom pri plnení národných redukčných cieľov do 2030 podľa časti 1 prílohy II vypočítaných v súlade s metodikou uvedenou v prílohe I ako rozdiel medzi priemerom za roky 2015 – 2017 a hodnotou roku končiaceho 20 mesiacov pred zverejnením;

b)všetky trendy v pokroku dosiahnutom pri plnení národných orientačných cieľov stanovených v článku 9 ods. 2 písm. a), článku 9 ods. 3 písm. a) a článku 9 ods. 4 vypočítané ročne ako rozdiel medzi rozsahom používania počas troch kalendárnych rokov predchádzajúcich prijatiu národného akčného plánu v súlade s článkom 9 ods. 1 a kalendárnym rokom, ktorý sa končí 20 mesiacov pred uverejnením príslušnej výročnej správy o pokroku a vykonávaní;

c)všetky ostatné kvantitatívne údaje týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia, ako sa stanovuje v časti 2 prílohy II;

d)záver hodnotenia výsledkov každého harmonizovaného ukazovateľa rizika vykonaného v súlade s článkom 36 ods. 1;

e)všetky trendy v pokroku dosiahnutom pri rozšírení využitej poľnohospodárskej plochy v rámci ekologického poľnohospodárstva, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 písm. d).

3.Každý členský štát zverejní svoju výročnú správu o pokroku a vykonávaní na webovom sídle a informuje o tom Komisiu.

4.Komisia môže členský štát požiadať, aby do svojej výročnej správy o pokroku a vykonávaní zahrnul podrobnejšie informácie.

Dotknutý členský štát do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti Komisie na túto žiadosť odpovie a svoju odpoveď zverejní na webovom sídle uvedenom v odseku 3.

5.Komisia zverejní výročné správy členských štátov o pokroku a vykonávaní na webovom sídle.

6.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha II s cieľom zohľadniť údaje relevantné pre udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín.

Článok 11

Analýza výročných správ o pokroku a vykonávaní zo strany Komisie

1.Do ... [vložiť dátum – 2 roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] a potom každé nasledujúce dva roky až do roku 2030 Komisia zverejní na webovom sídle analýzu:

a)trendov v pokroku dosiahnutom pri plnení celoúnijných redukčných cieľov do 2030;

b)pokroku členských štátov dosiahnutého pri plnení národných redukčných cieľov do 2030.

2.Od ... [vložiť dátum – 4 roky od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia zahrnie do analýzy uvedenej v odseku 1 analýzu informácií, ktoré majú poskytnúť členské štáty v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a), b) a c).

3.V nadväznosti na analýzu uvedenú v odseku 2 môže Komisia členskému štátu odporučiť, aby prijal niektoré z týchto opatrení:

a)prijať dodatočné opatrenia;

b)zvýšiť úroveň ambícií v rámci ktorékoľvek národného orientačného cieľa stanoveného v článku 9 ods. 2 písm. a), článku 9 ods. 3 písm. a) a článku 9 ods. 4.

4.Členský štát, ktorému Komisia zaslala odporúčanie prijať dodatočné opatrenia v súlade s odsekom 3, poskytne vo svojej následnej výročnej správe o pokroku a vykonávaní jednu z týchto informácií:

a)opis opatrení prijatých v reakcii na odporúčanie;

b)dôvody, prečo sa neriadil odporúčaním Komisie.

5.Členský štát, ktorému Komisia v súlade s odsekom 3 písm. b) zaslala odporúčanie zvýšiť úroveň ambícií v rámci národného orientačného cieľa stanoveného v článku 9 ods. 2 písm. a), článku 9 ods. 3 písm. a) alebo článku 9 ods. 4, prijme jedno z týchto opatrení:

a)zmení úroveň príslušného cieľa, ako sa stanovuje v odporúčaní, tým, že do 6 mesiacov od doručenia odporúčania zmení svoj národný akčný plán;

b)vo svojej následnej výročnej správe o pokroku a vykonávaní uvedie dôvody, prečo sa neriadil odporúčaním Komisie.

6.Ak Komisia na základe svojej analýzy výročných správ o pokroku a vykonávaní dospeje k záveru, že dosiahnutý pokrok nie je dostatočný na kolektívne dosiahnutie celoúnijných redukčných cieľov do 2030, navrhne opatrenia a uplatní svoje ďalšie právomoci na úrovni Únie s cieľom zaistiť kolektívne dosiahnutie daných cieľov. Pri týchto opatreniach sa zohľadní úroveň ambícií príspevkov členských štátov k celoúnijným redukčným cieľom do 2030 stanoveným v rámci národných redukčných cieľov do 2030, ktoré členské štáty prijali.

7.Do ... [vložiť dátum – 5 rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia predloží správu o výročných správach o pokroku a vykonávaní Európskemu parlamentu a Rade.

KAPITOLA IV

INTEGROVANÁ OCHRANA PROTI ŠKODCOM

Článok 12

Integrovaná ochrana proti škodcom

1.Profesionálni používatelia uplatňujú integrovanú ochranu proti škodcom takto:

a)uplatnením článku 13, ak členský štát, v ktorom pôsobia, neprijal špecifické pravidlá pre plodiny a plochu v súlade s článkom 15;

b)uplatňovaním špecifických pravidiel pre plodiny prijatých tým členským štátom, v ktorom pôsobia, pre príslušnú plodinu a oblasť v súlade s článkom 15 a vykonávaním činností stanovených v článku 13 ods. 8.

2.Poradcovia poskytujú poradenstvo, ktoré je v súlade s platnými špecifickými pravidlami pre plodiny a integrovanou ochranou proti škodcom.

Článok 13

Povinnosti profesionálnych používateľov a poradcov týkajúce sa integrovanej ochrany proti škodcom

1.Pred tým, ako profesionálni používatelia začnú aplikovať chemické prípravky na ochranu rastlín, uplatňujú najskôr opatrenia, pri ktorých sa na predchádzanie výskytu škodlivých organizmov alebo na ich potláčanie nevyžaduje používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín.

2.V záznamoch profesionálneho používateľa uvedených v článku 14 ods. 1 sa poskytne dôkaz o tom, že zvážil všetky tieto možnosti:

–striedanie plodín,

–používanie moderných kultivačných techník vrátane techniky falošného osivového lôžka, časov a hustoty sejby, podsevu, pestovania medziplodín, ochrannej orby, prerezávania a priamej sejby,

–používanie rezistentných alebo tolerantných kultivarov a kvalitného alebo certifikovaného osiva a množiteľského materiálu,

–používanie vyvážených postupov hnojenia, vápnenia a zavlažovania alebo drenáže,

–prevencia šírenia škodlivých organizmov prostredníctvom hygienických opatrení vrátane pravidelného čistenia strojov a zariadení,

–ochrana a podpora dôležitých užitočných organizmov vrátane opatrení na ochranu užitočných rastlín alebo využívaním ekologickej infraštruktúry na miestach výroby a mimo nich,

–zbavenie sa škodcov využívaním chránených konštrukcií, sietí a iných fyzických prekážok.

Ak profesionálny používateľ neuplatnil jedno z opatrení uvedených v prvom pododseku tohto odseku, v záznamoch uvedených v článku 14 ods. 1 sa uvedie dôvod tohto neuplatnenia.

3.Profesionálni používatelia monitorujú škodlivé organizmy primeranými metódami a nástrojmi. Takéto metódy a nástroje zahŕňajú aspoň jeden z týchto prvkov:

a)pozorovania v teréne;

b)vedecky podložené varovania, predpovede a systémy včasného diagnostikovania, ak je to uskutočniteľné;

c)využívanie poradenstva poskytovaného odborne spôsobilými poradcami.

4.Profesionálni používatelia používajú opatrenia biologickej kontroly, fyzikálne a iné nechemické metódy. Profesionálni používatelia môžu použiť chemické metódy len vtedy, ak sú potrebné na dosiahnutie prijateľnej úrovne kontroly škodlivých organizmov po tom, ako sa vyčerpali všetky ostatné nechemické metódy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, a ak bola splnená niektorá z týchto podmienok:

a)výsledky monitorovania škodlivých organizmov založené na záznamoch z pozorovaní ukazujú, že chemické opatrenia na ochranu rastlín sa musia uplatňovať včas z dôvodu výskytu dostatočne vysokého počtu škodlivých organizmov;

b)ak je to odôvodnené na základe pomocného systému rozhodovania alebo ak to odôvodňuje poradca, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 23, profesionálny používateľ rozhoduje prostredníctvom zaznamenaného rozhodnutia o použití chemických prípravkoch a metód na ochranu rastlín z preventívnych dôvodov.

5.Na kontrolu škodlivých organizmov profesionálni používatelia aplikujú prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú čo najviac špecifické pre daný organizmus a ktoré majú čo najmenej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie.

6.Profesionálni používatelia udržiavajú používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín a iných foriem zásahu na úrovniach, ktoré sú nevyhnutne potrebné na kontrolu škodlivých organizmov a ktoré nezvyšujú riziko vytvorenia rezistencie u populácií škodlivých organizmov. Profesionálni používatelia podľa možnosti používajú tieto opatrenia:

a)znížená frekvencia aplikácie;

b)znížený počet aplikácií;

c)čiastočná aplikácia;

d)bodová aplikácia.

7.Ak je známe riziko rezistencie voči opatreniu na ochranu rastlín a ak si množstvo škodlivých organizmov vyžaduje opakovanú aplikáciu tohto opatrenia na plodiny, profesionálni používatelia uplatňujú dostupné protirezistenčné stratégie, aby sa zachovala účinnosť tohto opatrenia.

Ak opatrenie na ochranu rastlín zahŕňa opakované použitie prípravkov na ochranu rastlín, profesionálni používatelia používajú prípravky na ochranu rastlín s rozličnými spôsobmi účinku.

8.Profesionálni používatelia vykonávajú všetky tieto opatrenia:

a)kontrolujú a dokumentujú úspešnosť uplatňovaných opatrení na ochranu rastlín na základe záznamov o používaní prípravkov na ochranu rastlín a o iných zásahoch a na základe monitorovania škodlivých organizmov;

b)uplatňujú informácie získané z vykonávania opatrení uvedených v písmene a) ako súčasť rozhodovacieho procesu v súvislosti s budúcimi zásahmi.

9.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení tento článok s cieľom zohľadniť technický pokrok a vedecký vývoj.

Článok 14

Záznamy o preventívnych opatreniach a zásahoch na ochranu plodín vykonávaných profesionálnymi používateľmi a o poradenstve v oblasti používania prípravkov na ochranu rastlín

1.Ak profesionálny používateľ prijme preventívne opatrenie alebo vykoná zásah, do elektronického registra integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín uvedeného v článku 16, ktorý sa vzťahuje na oblasť, v ktorej tento profesionálny používateľ pôsobí, vloží tieto informácie:

a)akékoľvek preventívne opatrenie alebo zásah a dôvod takéhoto preventívneho opatrenia alebo zásahu vrátane identifikácie a posúdenia množstva škodcov, ak členský štát, v ktorom profesionálny používateľ pôsobí, neprijal pre príslušnú plodinu a plochu žiadne špecifické pravidlá pre plodiny;

b)akékoľvek preventívne opatrenie alebo zásah a dôvod takéhoto preventívneho opatrenia alebo zásahu, vrátane identifikácie a posúdenia množstva škodcov, vykonané s odkazom merateľné kritériá stanovené v aplikovateľných špecifických pravidlách pre plodiny, ak členský štát, v ktorom profesionálny používateľ pôsobí, prijal pre príslušnú plodinu a plochu žiadne špecifické pravidlá pre plodiny;

2.Profesionálny používateľ vloží elektronický záznam do elektronického registra integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín uvedeného v článku 16, ktorý obsahuje meno jeho poradcu a dátumy a obsah poradenstva, ktoré mu poskytol, v súlade s článkom 26 ods. 3. Profesionálny používateľ tieto záznamy na požiadanie sprístupní príslušnému orgánu uvedenému v článku 15 ods. 2.

3.Profesionálny používateľ vloží elektronický záznam o každej aplikácii prípravku na ochranu rastlín podľa článku 67 nariadenia (ES) č. 1107/2009 do elektronického registra integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín uvedeného v článku 16. Profesionálny používateľ vloží aj elektronický záznam, v ktorom spresní, či sa aplikácia vykonala pomocou leteckého alebo pozemného zariadenia. V prípade leteckej aplikácie profesionálny používateľ spresní typ použitého zariadenia.

4.S cieľom zabezpečiť jednotnú štruktúru záznamov, ktoré majú profesionálni používatelia vytvoriť v elektronickom registri integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín v súlade s odsekmi 1, 2 a 3, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať štandardný vzor takýchto záznamov. Každý takýto vzor obsahuje polia na vkladanie záznamov, ktoré sa majú viesť v súlade s článkom 67 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a vyžaduje použitie rozpoznateľného používateľského mena. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

Článok 15

Vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom prostredníctvom špecifických pravidiel pre plodiny

1.Členské štáty prijímajú agronomické požiadavky na základe kontrol integrovanej ochrany proti škodcom, ktoré musia byť dodržané pri pestovaní alebo skladovaní konkrétnej plodiny a sú navrhnuté s cieľom zabezpečiť, aby táto chemická metóda ochrany plodiny bola použitá až po tom, ako sa vyčerpali všetky ostatné nechemické metódy a keď sa dosiahli prahové hodnoty pre zásah (ďalej len „špecifické pravidlá pre plodiny“). Do špecifických pravidiel pre plodiny sa pre príslušnú plodinu zavedú zásady integrovanej ochrany proti škodcom uvedené v článku 13 a stanovia sa v záväznom právnom akte.

2.Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za zabezpečenie toho, aby špecifické pravidlá pre plodiny boli vedecky podložené a v súlade s týmto článkom.

3.Do ... [vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 24 mesiacoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] každý členský štát zavedie účinné a vynútiteľné špecifické pravidlá pre plodiny v prípade plodín, ktoré pokrývajú plochu predstavujúcu aspoň 90 % jeho využívanej poľnohospodárskej plochy (okrem domácich záhradiek). Členské štáty určia geografický rozsah pôsobnosti týchto opatrení, pričom zohľadnia príslušné agronomické podmienky, a to vrátane typu pôdy a plodín, a prevládajúce klimatické podmienky.

4.Aspoň deväť mesiacov pred dátumom, od ktorého sa bude uplatňovať špecifické pravidlo pre plodiny podľa vnútroštátnych právnych predpisov, členský štát vykoná všetky tieto opatrenia:

a)zverejní návrh verejnej konzultácie;

b)transparentným spôsobom zohľadní pripomienky, ktoré v súvislosti s návrhom poskytli zainteresované strany a verejnosť;

c)predloží Komisii návrh, v ktorom sa zohľadnia pripomienky uvedené v písmene b).

5.Ak sa Komisii návrh oznámi v súlade s odsekom 4 písm. c), môže do šiestich mesiacov od doručenia návrhu namietať proti jeho prijatiu členským štátom, ak sa domnieva, že návrh nie je v súlade s kritériami stanovenými v odseku 6. Ak Komisia namieta, členský štát sa zdrží prijatia návrhu, až kým nezmení znenie tak, aby sa napravili nedostatky identifikované v námietkach Komisie. To, že Komisia nekoná vo veci návrhu špecifického pravidla pre plodiny v súlade s týmto odsekom, nemá vplyv na žiadne iné opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré by Komisia mohla prijať na základe iných aktov Únie.

6.V špecifických pravidlách pre plodiny sa požiadavky integrovanej ochrany proti škodcom stanovené v článku 13 zmenia na overiteľné kritériá, pričom sa okrem iného špecifikujú:

a)hospodársky najvýznamnejšie škodlivé organizmy pôsobiace na plodinu;

b)nechemické zásahy zahŕňajúce kultivačnú, fyzikálnu a biologickú kontrolu, ktoré sú účinné proti škodlivým organizmom uvedeným v písmene a), a kvalitatívne kritériá alebo podmienky, za ktorých sa majú tieto zásahy vykonať;

c)prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom alebo alternatívy k chemickým prípravkom na ochranu rastlín, ktoré sú účinné proti škodlivým organizmom uvedeným v písmene a), a kvalitatívne kritériá alebo podmienky, za ktorých sa majú tieto zásahy vykonať;

d)chemické prípravky na ochranu rastlín, ktoré nie sú prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom a ktoré sú účinné proti škodlivým organizmom uvedeným v písmene a), a kvalitatívne kritériá alebo podmienky, za ktorých sa majú tieto zásahy vykonať;

e)kvantitatívne kritériá alebo podmienky, za ktorých sa môžu použiť chemické prípravky na ochranu rastlín po tom, ako sa vyčerpali všetky ostatné spôsoby kontroly, pri ktorých sa nevyžaduje použitie chemických prípravkov na ochranu rastlín;

f)merateľné kritériá alebo podmienky, za ktorých sa môžu použiť nebezpečnejšie prípravky na ochranu rastlín po tom, ako sa vyčerpali všetky ostatné spôsoby kontroly, pri ktorých sa nevyžaduje použitie chemických prípravkov na ochranu rastlín;

g)povinnosť viesť záznamy o pozorovaniach, ktoré preukazujú dosiahnutie príslušnej prahovej hodnoty.

7.Každý členský štát raz za rok preskúma svoje špecifické pravidlá pre plodiny a v prípade potreby ich aktualizuje, a to aj v prípade, že je to potrebné s cieľom zohľadniť zmeny dostupnosti nástrojov na kontrolu škodlivých organizmov.

8.Členský štát, ktorý plánuje aktualizovať špecifické pravidlo pre plodiny, aspoň šesť mesiacov pred tým, ako bude aktualizácia záväzná podľa vnútroštátneho práva:

a)zverejní návrh aktualizovaných pravidiel na účely verejnej konzultácie;

b)transparentným spôsobom zohľadní pripomienky, ktoré v súvislosti s návrhom poskytli zainteresované strany a verejnosť;

c)predloží Komisii návrh, v ktorom sa zohľadnia pripomienky uvedené v písmene b).

9.Ak sa Komisii návrh oznámi podľa odseku 8, môže do troch mesiacov od doručenia návrhu namietať proti aktualizácii špecifického pravidla pre plodiny členským štátom, ak sa domnieva, že návrh nie je v súlade s kritériami stanovenými v odseku 6. Ak Komisia namieta, členský štát sa zdrží aktualizácie špecifického pravidla pre jednotlivé plodiny, až kým znenie nezmení tak, aby sa napravili nedostatky identifikované v námietkach Komisie. To, že Komisia nekoná vo veci návrhu špecifického pravidla pre plodiny v súlade s týmto odsekom, nemá vplyv na žiadne iné opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré by Komisia mohla prijať na základe iných aktov Únie.

10.Členský štát, v ktorom existujú významné klimatické alebo agronomické rozdiely medzi regiónmi, prijme špecifické pravidlá pre plodiny pre každý z týchto regiónov.

11.Každý členský štát zverejní všetky svoje špecifické pravidlá pre plodiny na jednom webovom sídle.

12.Komisia na webovom sídle zverejní odkazy na webové sídla členských štátov uvedené v odseku 11.

13.Do ... [vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po siedmich rokoch od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o prijatí a presadzovaní špecifických pravidiel pre plodiny v členských štátoch a o súlade týchto pravidiel s článkom 15.

Článok 16

Elektronický register integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín

1.Každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány, aby vytvorili a udržiavali elektronický register (registre) integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín.

Elektronický register alebo registre integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín obsahujú všetky tieto informácie počas obdobia najmenej troch rokov od dátumu vloženia:

a)akékoľvek preventívne opatrenie alebo zásah a dôvody takéhoto preventívneho opatrenia alebo zásahu vložené v súlade s článkom 14 ods. 1;

b)meno poradcu a dátumy a obsah poradenstva vložené v súlade s článkom 14 ods. 2;

c)elektronický záznam o každej aplikácii prípravku na ochranu rastlín podľa článku 67 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a správu o každej leteckej aplikácii vykonanej podľa článku 20, ako sa vyžaduje v článku 14 ods. 3.

2.Register resp. registre uvedené v odseku 1 sú dostupné pre profesionálnych používateľov, aby títo mohli vkladať elektronické záznamy v súlade s článkom 14.

3.Príslušné orgány uvedené v odseku 1 overujú, či profesionálni používatelia dodržiavajú článok 14.

4.Príslušné orgány uvedené v odseku 1 raz za rok predložia Komisii zhrnutie a analýzu informácií zhromaždených podľa článku 14 a všetkých dodatočných údajov o používaní prípravkov na ochranu rastlín zhromaždených v súlade s článkom 67 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

5.Príslušné orgány uvedené v odseku 1 poskytnú údaje zhromaždené podľa odseku 1 písm. a) a c) tohto článku v anonymizovanej forme príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie smerníc 2000/60/ES a (EÚ) 2020/2184, na účely prepojenia týchto údajov s údajmi z monitorovania kvality životného prostredia, podzemnej vody a vody s cieľom posilniť identifikáciu, meranie a znižovanie rizík vyplývajúcich z používania prípravkov na ochranu rastlín.

6.Príslušné orgány uvedené v odseku 1 zabezpečia vnútroštátnym štatistickým úradom prístup do registra resp. registrov uvedených v odseku 1 na účely rozvoja, tvorby a šírenia oficiálnej štatistiky.

7.Aby sa zabezpečila jednotná štruktúra zhrnutia a analýzy uvedených v odseku 4, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať štandardný vzor takéhoto zhrnutia a analýzy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

KAPITOLA V

POUŽÍVANIE, SKLADOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE PRÍPRAVKOV NA OCHRANU RASTLÍN

Článok 17

Všeobecné požiadavky na používanie prípravkov na ochranu rastlín na profesionálne použitie a aplikačných zariadení na profesionálne použitie

1.Prípravok na ochranu rastlín autorizovaný na profesionálne použitie môže používať len profesionálny používateľ, ktorý:

a)má vydané osvedčenie o odbornej príprave na základe absolvovania kurzov pre profesionálnych používateľov v súlade s článkom 25 alebo má dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri na základe absolvovania takýchto kurzov v súlade s článkom 25 ods. 5; a

b)využíva služby nezávislého poradcu v súlade s článkom 26 ods. 3.

2.Nebezpečnejšie prípravky na ochranu rastlín môžu používať a nakupovať len profesionálni používatelia.

3.Aplikačné zariadenia na profesionálne použitie môžu používať len profesionálni používatelia, ktorí majú osvedčenie o odbornej príprave vydané na základe absolvovania kurzov pre profesionálnych používateľov v súlade s článkom 25 alebo majú dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri na základe absolvovania takýchto kurzov v súlade s článkom 25 ods. 5.

4.Do troch rokov od dátumu prvého nákupu a potom každé tri roky profesionálny používateľ predloží svoje aplikačné zariadenia na profesionálne použitie na kontrolu v súlade s článkom 31. Po uplynutí troch rokov od dátumu prvého nákupu aplikačných zariadení na profesionálne použitie ich môže profesionálny používateľ používať len na aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín, ak tieto zariadenia spĺňajú niektorú z týchto podmienok:

a)zariadenie úspešne prešlo kontrolou a výsledky boli zaznamenané v elektronickom registri aplikačných zariadení na profesionálne použitie v súlade s článkom 31 ods. 6.;

b)na dotknuté zariadenia sa uplatňuje výnimka podľa článku 32 ods. 1 alebo 3.

V čase predloženia zariadenia na kontrolu poskytne vlastník zariadenia alebo jeho zástupca príslušnému orgánu alebo subjektu vykonávajúcemu kontrolu informácie potrebné na to, aby si príslušný orgán splnil svoje povinnosti viesť záznamy podľa článku 30 ods. 1 písm. b).

5.Profesionálny používateľ vykonáva kontrolu aplikačného zariadenia a zaobchádza s ním podľa príručky výrobcu.

Článok 18

Používanie prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach

1.Vo všetkých citlivých oblastiach a do troch metrov od týchto oblastí sa zakazuje používanie všetkých prípravkov na ochranu rastlín. Táto trojmetrová nárazníková zóna sa nesmie zmenšiť používaním alternatívnych techník zmierňovania rizika.

2.Členské štáty môžu v blízkosti citlivých oblastí zriadiť väčšie povinné nárazníkové zóny.

3.Odchylne od odseku 1 môže príslušný orgán určený členským štátom povoliť profesionálnemu používateľovi používať prípravok na ochranu rastlín v citlivej oblasti počas obmedzeného obdobia s presne vymedzeným dátumom začiatku a konca, ktoré je čo najkratšie, ale nepresahuje 60 dní, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)existuje preukázané vážne a výnimočné riziko šírenia karanténnych škodcov alebo inváznych nepôvodných druhov;

b)neexistuje technicky uskutočniteľná alternatívna technika kontroly s nižším rizikom na zamedzenie šírenia karanténnych škodcov alebo inváznych nepôvodných druhov.

4.Žiadosť predložená profesionálnym používateľom o povolenie na použitie prípravku na ochranu rastlín v citlivej oblasti obsahuje informácie potrebné na preukázanie splnenia podmienok stanovených v odseku 3.

5.Príslušný orgán uvedený v odseku 3 rozhodne o žiadosti o povolenie na použitie prípravku na ochranu rastlín do dvoch týždňov od jej predloženia.

6.Povolenie na použitie prípravku na ochranu rastlín v citlivej oblasti musí zahŕňať všetky tieto prvky:

a)podmienky obmedzeného a kontrolovaného použitia žiadateľom;

b)povinnosť vyvesiť oznámenia o používaní prípravkov na ochranu rastlín po obvode plochy, ktorá sa má ošetriť, a pokyny týkajúce sa konkrétnej formy, akú majú oznámenia mať;

c)opatrenia na zmiernenie rizika;

d)trvanie platnosti povolenia.

7.Profesionálny používateľ, ktorému bolo udelené povolenie na použitie prípravku na ochranu rastlín v citlivej oblasti, vyvesí oznámenia v tejto súvislosti po obvode plochy, ktorá sa má ošetriť, vo forme uvedenej v povolení.

8.Ak sa udelí povolenie na použitie prípravku na ochranu rastlín v citlivej oblasti, príslušný orgán uvedený v odseku 3 verejne sprístupní pred prvým dňom platnosti daného povolenia tieto informácie:

a)miesto používania;

b)dôkazy o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich aplikáciu prípravku na ochranu rastlín;

c)dátum začiatku a konca obdobia platnosti povolenia, ktoré nesmie presiahnuť 60 po sebe nasledujúcich dní;

d)príslušné poveternostné podmienky umožňujúce bezpečné použitie;

e)názov prípravku alebo prípravkov na ochranu rastlín;

f)aplikačné zariadenie, ktoré sa použije, a opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa prijmú.

Článok 19

Opatrenia na ochranu vodného prostredia a pitnej vody

1.Vo všetkých povrchových vodách a do troch metrov od takýchto vôd sa zakazuje používanie všetkých prípravkov na ochranu rastlín. Táto trojmetrová nárazníková zóna sa nesmie zmenšiť používaním alternatívnych techník zmierňovania rizika.

2.Členské štáty môžu v blízkosti povrchových vôd zriadiť väčšie povinné nárazníkové zóny.

3.Do ... [OP: vložiť dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] členské štáty zavedú vhodné opatrenia na zabránenie zhoršovaniu stavu povrchových a podzemných vôd, ako aj pobrežných a morských vôd a na umožnenie dosiahnutia dobrého stavu povrchových a podzemných vôd, na ochranu vodného prostredia a zásob pitnej vody pred vplyvom prípravkov na ochranu rastlín, aby sa dosiahli aspoň ciele stanovené v smerniciach 2000/60/ES, 2006/118/ES, 2008/105/ES, 2008/56/ES a (EÚ) 2020/2184.

Článok 20

Letecká aplikácia prípravkov na ochranu rastlín

1.Letecká aplikácia sa zakazuje.

2.Odchylne od odseku 1 môže príslušný orgán určený členským štátom povoliť leteckú aplikáciu profesionálnym používateľom v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)z dôvodu neprístupného terénu neexistuje iná technicky možná alternatívna metóda aplikácie ako letecká aplikácia;

b)letecká aplikácia má menej negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie ako akákoľvek alternatívna metóda aplikácie buď preto, lebo zariadenie na leteckú aplikáciu sa môže na príslušnom teréne použiť rýchlejšie ako pozemné zariadenia a zabraňuje situácii, keď sa počet škodcov rastlín zvýši v dôsledku dlhšieho časového obdobia potrebného na pozemné nasadenie, alebo pretože minimalizuje eróziu pôdy, keď nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobujú, že pôda nie je vhodná pre pozemné vozidlá, a sú splnené všetky tieto podmienky:

i)aplikačné zariadenie nainštalované na lietadle je evidované v elektronickom registri zariadení na aplikáciu, ktoré sa používajú profesionálne, uvedenom v článku 33 ods. 1;

ii)lietadlo je vybavené príslušenstvom, ktoré predstavuje najlepšiu dostupnú technológiu na presnú aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín a zníženie úletu postrekovej hmly;

iii)prípravok na ochranu rastlín je autorizovaný na použitie leteckou aplikáciou podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009.

3.Žiadosť predložená profesionálnym používateľom o povolenie na leteckú aplikáciu obsahuje informácie potrebné na preukázanie, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 2.

4.Ak sa udelí povolenie na leteckú aplikáciu, príslušný orgán uvedený v odseku 2 zverejní pred prvým možným dňom leteckej aplikácie tieto informácie:

a)miesto a plochu leteckej aplikácie uvedené na mape;

b)obdobie platnosti povolenia na leteckú aplikáciu, ktoré má obmedzené trvanie s presne vymedzeným dátumom začiatku a konca a je čo najkratšie, pričom nesmie presiahnuť 60 dní;

c)príslušné poveternostné podmienky umožňujúce bezpečné použitie;

d)názov prípravku alebo prípravkov na ochranu rastlín;

e)aplikačné zariadenie, ktoré sa použije, a opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa prijmú.

5.    Profesionálny používateľ, ktorému bolo udelené povolenie na leteckú aplikáciu, najmenej dva dni pred dátumom každej konkrétnej leteckej aplikácie vyvesí na tento účel oznámenia po obvode plochy, ktorá sa má ošetriť.

Článok 21

Používanie prípravkov na ochranu rastlín pri leteckej aplikácii určitými kategóriami bezpilotných lietadiel

1.Ak určité kategórie bezpilotných lietadiel spĺňajú kritériá stanovené v odseku 2, členský štát môže vyňať leteckú aplikáciu takýmito bezpilotnými lietadlami zo zákazu stanoveného v článku 20 ods. 1 pred akoukoľvek leteckou aplikáciou prípravkov na ochranu rastlín.

2.Členský štát môže leteckú aplikáciu bezpilotným lietadlom vyňať zo zákazu stanoveného v článku 20 ods. 1, ak sa faktormi súvisiacimi s používaním bezpilotného lietadla preukáže, že riziká spojené s jeho použitím sú nižšie ako riziká spojené s iným leteckým zariadením a pozemným aplikačným zariadením. Súčasťou týchto faktorov sú kritériá týkajúce sa:

a)technických špecifikácií bezpilotných lietadiel, a to aj v súvislosti s úletom postrekovej hmly, počtom a veľkosťou rotorov, užitočným zaťažením, šírkou ramena a celkovou hmotnosťou, prevádzkovou výškou a rýchlosťou;

b)poveternostných podmienok vrátane rýchlosti vetra;

c)plochy, na ktorej sa má vykonať postrek, vrátane topografie;

d)dostupnosti prípravkov na ochranu rastlín autorizovaných na použitie ako prípravky s ultranízkoobjemovým obsahom účinnej látky v príslušnom členskom štáte;

e)potenciálneho použitia bezpilotného lietadla v určitých prípadoch v spojení s presným poľnohospodárstvom s kinematickým meraním v reálnom čase;

f)úrovne výcviku vyžadovanej v prípade pilotov prevádzkujúcich bezpilotné lietadlo;

g)potenciálneho súčasného používania viacerých bezpilotných lietadiel v rovnakej oblasti.

3.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa toto nariadenie, s cieľom stanoviť presné kritériá týkajúce sa faktorov uvedených v odseku 2, keď technický pokrok a vedecký vývoj umožnia vypracovanie takýchto presných kritérií.

Článok 22

Skladovanie, zneškodňovanie a manipulácia

1.Do ... [OP: vložiť dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] členské štáty zavedú účinné opatrenia a zriadia potrebné štruktúry na umožnenie bezpečného zneškodňovania akýchkoľvek nepoužitých prípravkov na ochranu rastlín, akýchkoľvek zriedených roztokov obsahujúcich prípravky na ochranu rastlín a akýchkoľvek obalov, a to spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie ani životné prostredie.

2.Pokiaľ ide o profesionálnych používateľov, opatrenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú podrobné požiadavky na:

a)bezpečné skladovanie prípravkov na ochranu rastlín a manipuláciu s nimi, ako aj ich riedenie a miešanie pred aplikáciou;

b)manipuláciu s obalmi a zvyškami prípravkov na ochranu rastlín;

c)čistenie použitých zariadení po aplikácii;

d)zneškodňovanie zastaraných prípravkov na ochranu rastlín a zvyškov a ich obalov.

3.Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín autorizovaných na používanie neprofesionálnymi používateľmi, aby sa predišlo nebezpečným úkonom pri manipulácii s nimi, a ak im nemožno predísť, aby sa tieto nebezpečné úkony obmedzili. Tieto opatrenia môžu zahŕňať opatrenia týkajúce sa obmedzení veľkosti balení alebo nádob. V rámci týchto opatrení sa môže stanoviť, že neprofesionálni používatelia môžu používať len prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom a iné prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú vo forme namiešaných prípravkov, ako aj opatrenia na používanie bezpečnostného uzáveru alebo bezpečnostného zariadenia určeného na ochranu balenia alebo nádoby pred otvorením.

4.Výrobcovia, distribútori a profesionálni používatelia zabezpečia, aby sa prípravky na ochranu rastlín skladovali v osobitných zariadeniach určených na skladovanie prípravkov na ochranu rastlín vybudovaných takým spôsobom, aby sa predišlo neželaným únikom.

Výrobcovia, distribútori a profesionálni používatelia zabezpečia, aby umiestnenie, veľkosť, vetranie a stavebné materiály zariadenia na skladovanie boli vhodné na predchádzanie neželaným únikom a na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

Článok 23

Poradenstvo týkajúce sa používania prípravkov na ochranu rastlín

Poradenstvo týkajúce sa používania prípravku na ochranu rastlín profesionálnemu používateľovi môže poskytovať len poradca, ktorému bolo vydané osvedčenie o odbornej príprave na základe absolvovania kurzov pre poradcov v súlade s článkom 25 alebo ktorý má dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri na základe absolvovania takýchto kurzov v súlade s článkom 25 ods. 5.

KAPITOLA VI

PREDAJ PRÍPRAVKOV NA OCHRANU RASTLÍN

Článok 24

Požiadavky týkajúce sa predaja prípravkov na ochranu rastlín

1.Distribútor predá prípravok na ochranu rastlín autorizovaný na profesionálne použitie nákupcovi alebo jeho zástupcovi, len ak tento distribútor v čase nákupu overil, že nákupca alebo zástupca je profesionálnym používateľom a držiteľom osvedčenia o odbornej príprave na základe absolvovania kurzov pre profesionálnych používateľov vydaného v súlade s článkom 25 alebo má dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri na základe absolvovania takýchto kurzov v súlade s článkom 25 ods. 5.

2.Ak je nákupca právnickou osobou, distribútor môže predať prípravok na ochranu rastlín autorizovaný na profesionálne použitie zástupcovi nákupcu prípravku na ochranu rastlín, ak tento distribútor v čase nákupu overil, že zástupca je držiteľom osvedčenia o odbornej príprave na základe absolvovania kurzov pre profesionálnych používateľov vydaného v súlade s článkom 25 alebo má dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri na základe absolvovania takýchto kurzov v súlade s článkom 25 ods. 5.

3.Distribútor nariadi nákupcovi prípravku na ochranu rastlín, aby si pred použitím prečítal etiketu daného prípravku a aby prípravok používal v súlade s pokynmi na etikete, a informuje nákupcu o webovom sídle uvedenom v článku 27.

4.Distribútor poskytuje neprofesionálnym používateľom všeobecné informácie o rizikách používania prípravkov na ochranu rastlín pre ľudské zdravie a životné prostredie vrátane informácií o nebezpečnosti, expozícii, správnom skladovaní, manipulácii s nimi, ich aplikácii a bezpečnom zneškodňovaní v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES 86 a odporučí alternatívne prípravky na ochranu rastlín s nízkym rizikom a spôsoby, ktorými možno zmierniť riziká pri používaní prípravkov na ochranu rastlín.

5.Každý distribútor zabezpečí, aby mal v čase predaja k dispozícii dostatočný počet zamestnancov, ktorí sú držiteľmi osvedčenia o odbornej príprave na základe absolvovania kurzov pre distribútorov vydaného v súlade s článkom 25 alebo majú dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri na základe absolvovania takýchto kurzov v súlade s článkom 25 ods. 5, aby mohli nákupcom prípravkov na ochranu rastlín pri predaji poskytovať primerané odpovede na otázky o používaní daných prípravkov, o súvisiacich zdravotných a environmentálnych rizikách a o vhodných bezpečnostných pokynoch na riadenie týchto rizík.

6.Distribútor uvedený v odseku 5 informuje nákupcu prípravku na ochranu rastlín o menej nebezpečných technikách kontroly predtým, ako nákupca kúpi prípravok na ochranu rastlín, ktorý predstavuje vyššie riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

KAPITOLA VII

ODBORNÁ PRÍPRAVA, INFORMOVANIE A ZVYŠOVANIE POVEDOMIA

Článok 25

Odborná príprava a osvedčovanie

1.Príslušný orgán určený v súlade s odsekom 2 vymenuje jeden alebo viacero orgánov na poskytovanie tejto odbornej prípravy:

a)počiatočná a ďalšia odborná príprava pre profesionálnych používateľov v oblastiach uvedených v prílohe III;

b)praktická odborná príprava pre profesionálnych používateľov zameraná na používanie aplikačných zariadení na profesionálne použitie;

c)rozsiahla odborná príprava poradcov v oblastiach uvedených v prílohe III s osobitným dôrazom na uplatňovanie integrovanej ochrany proti škodcom.

2.Každý členský štát určí príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za vykonávanie systému odbornej prípravy a osvedčovanie všetkej odbornej prípravy uvedenej v odseku 1 a za vydávanie a obnovovanie osvedčení o odbornej príprave, aktualizáciu centrálneho elektronického registra, poskytovanie dôkazov o zápise v centrálnom elektronickom registri a dohľad nad tým, že úlohy uvedené v odseku 1 vykonáva subjekt, ktorý odbornú prípravu poskytol.

3.Odborná príprava uvedená v odseku 1 by mohla byť súčasťou intervencií v oblasti odbornej prípravy stanovených členskými štátmi podľa článku 78 nariadenia (EÚ) 2021/2115.

4.Osvedčenie o odbornej príprave alebo zápis v centrálnom elektronickom registri obsahuje tieto informácie:

a)meno profesionálneho používateľa, distribútora alebo poradcu, ktorému bola poskytnutá odborná príprava;

b)zamestnávateľ profesionálneho používateľa, distribútor alebo poradca, ktorému bola poskytnutá odborná príprava, ak je zamestnávateľom právnická osoba alebo fyzická osoba vo svojej odbornej spôsobilosti;

c)druh poskytnutej odbornej prípravy, ak členský štát poskytuje rôzne druhy odbornej prípravy rozličným kategóriám profesionálnych používateľov, distribútorov alebo poradcov;

d)dátum preukázania dostatočných znalostí v príslušných oblastiach uvedených v prílohe III;

e)názov subjektu, ktorý poskytol odbornú prípravu;

f)počet hodín odbornej prípravy;

g)obdobie platnosti osvedčenia o odbornej príprave alebo zápisu v centrálnom elektronickom registri.

5.Príslušný orgán určený v súlade s odsekom 2 poskytne profesionálnemu používateľovi, distribútorovi alebo poradcovi v čase vloženia zápisu elektronický dôkaz o zápise v centrálnom elektronickom registri. Takýto elektronický dôkaz obsahuje záznam o období platnosti zápisu v centrálnom elektronickom registri.

6.Osvedčenie o odbornej príprave alebo zápis v centrálnom elektronickom registri má platnosť desať rokov v prípade distribútora alebo profesionálneho používateľa a päť rokov v prípade poradcu.

7.S výhradou odseku 6 sa osvedčenie o odbornej príprave alebo zápis v centrálnom elektronickom registri vyhotoví alebo obnoví, len ak držiteľ osvedčenia alebo osoba, ktorej meno je zapísané v centrálnom elektronickom registri, preukáže uspokojivé ukončenie počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy alebo rozsiahlej odbornej prípravy uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo c).

8.Bez ohľadu na odsek 6 osvedčenie o odbornej príprave možno vydať osobe, ktorá môže preukázať predchádzajúcu odbornú prípravu prostredníctvom formálnych kvalifikácií, ktoré preukazujú rozsiahlejšie znalosti v oblastiach uvedených v prílohe III, ako by sa získali v rámci odbornej prípravy uvedenej v odseku 1.

9.Príslušný orgán určený v súlade s odsekom 2 alebo určený subjekt uvedený v odseku 1 odoberie osvedčenie o odbornej príprave, ak bolo nesprávne vydané alebo obnovené, alebo opraví zápis v centrálnom elektronickom registri, ak bol nesprávne vložený.

10.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha III, s cieľom zohľadniť technický pokrok a vedecký vývoj.

Článok 26

Nezávislý poradenský systém

1.Každý členský štát určí príslušný orgán na zriadenie systému nezávislých poradcov pre profesionálnych používateľov na vykonávanie dohľadu nad jeho fungovaním a jeho monitorovanie. Tento systém môže využívať nestranných poľnohospodárskych poradcov, ako sa uvádza v článku 15 nariadenia (EÚ) 2021/2115, ktorí musia pravidelne absolvovať odbornú prípravu a môžu byť financovaní podľa článku 78 toho istého nariadenia.

2.Príslušný orgán uvedený v odseku 1 zabezpečí, aby každý poradca zaregistrovaný v systéme, na ktorý sa odkazuje v uvedenom odseku („nezávislý poradca“,) nebol vystavený žiadnemu konfliktu záujmov, a najmä aby sa nenachádzal v situácii, ktorá by priamo alebo nepriamo mohla ovplyvniť jeho schopnosť nestranne vykonávať svoje profesionálne povinnosti.

3.Každý profesionálny používateľ uskutočňuje konzultácie s nezávislým poradcom aspoň raz ročne na účely získania strategického poradenstva uvedeného v odseku 4. 

4.Poradca uvedený v odseku 3 poskytuje strategické poradenstvo o týchto oblastiach:

a)uplatňovanie príslušných techník kontroly s cieľom predchádzať škodlivým organizmom;

b)vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom;

c)techniky presného poľnohospodárstva vrátane používania satelitných údajov a služieb;

d)používanie nechemických metód;

e)ak sú potrebné chemické prípravky na ochranu rastlín, opatrenia na účinnú minimalizáciu rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, najmä pre biodiverzitu vrátane opeľovačov, vyplývajúcich z takéhoto používania, ako aj opatrenia a techniky na zmiernenie rizika.

Článok 27

Informovanie a zvyšovanie povedomia

1.Každý členský štát určí príslušný orgán, ktorý bude verejnosti poskytovať informácie, najmä prostredníctvom programov na zvyšovanie povedomia, o rizikách spojených s používaním prípravkov na ochranu rastlín.

2.Príslušný orgán uvedený v odseku 1 zriadi webové sídlo alebo webové sídla určené na poskytovanie informácií o rizikách spojených s používaním prípravkov na ochranu rastlín. Tieto informácie sa môžu poskytovať priamo alebo prostredníctvom odkazov na relevantné webové sídla iných vnútroštátnych alebo medzinárodných orgánov.

3.Webové sídla zriadené podľa odseku 2 obsahujú informácie o týchto oblastiach:

a)potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie v dôsledku akútnych či chronických účinkov v súvislosti s používaním prípravkov na ochranu rastlín;

b)spôsob, akým možno zmierniť potenciálne riziká uvedené v písmene a);

c)alternatívy chemických prípravkov na ochranu rastlín;

d)postup schvaľovania účinných látok a autorizácie prípravkov na ochranu rastlín;

e)povolenia udelené podľa článku 18 alebo 20;

f)odkaz na webovú lokalitu uvedenú v článku 7;

g)práva tretích strán požiadať príslušný orgán o prístup k informáciám o používaní prípravkov na ochranu rastlín v súlade s článkom 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

Článok 28

Informácie o akútnej a chronickej otrave

1.Každý členský štát určí príslušný orgán na udržiavanie alebo zriadenie systémov na získavanie a uchovávanie týchto informácií o akútnych a chronických prípadoch otravy v dôsledku expozície osôb prípravkom na ochranu rastlín:

a)názov a číslo autorizácie prípravku na ochranu rastlín a účinné látky podieľajúce sa na akútnom alebo chronickom prípade otravy;

b)počet otrávených osôb;

c)symptómy otravy;

d)trvanie a závažnosť symptómov;

e)či potvrdený prípad akútnej alebo chronickej otravy bol dôsledkom:

i)správneho použitia prípravku na ochranu rastlín;

ii)nesprávneho použitia prípravku na ochranu rastlín;

iii)použitia prípravku na ochranu rastlín, ktorý nie je autorizovaný alebo

iv)úmyselného požitia alebo expozície.

2.Každý členský štát predloží Komisii každý rok do 31. augusta správu obsahujúcu tieto informácie:

a)počet prípadov akútnej a chronickej otravy v dôsledku expozície osôb prípravkom na ochranu rastlín v predchádzajúcom kalendárnom roku;

b)informácie uvedené v odseku 1 týkajúce sa jednotlivých prípadov otravy.

3.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na predkladanie informácií a údajov uvedených v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 41 ods. 2.

KAPITOLA VIII

APLIKAČNÉ ZARIADENIA

Článok 29

Elektronický register aplikačných zariadení na profesionálne použitie

1.Do … [OP: vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vlastník aplikačného zariadenia na profesionálne použitie zapíše skutočnosť, že je vlastníkom aplikačného zariadenia, do elektronického registra aplikačných zariadení na profesionálne použitie uvedenom v článku 33, pričom použije formulár uvedený v prílohe V, pokiaľ členský štát, v ktorom vlastník zariadenie používa, nevyňal toto zariadenie z kontroly v súlade s článkom 32 ods. 3.

2.Ak sa aplikačné zariadenia profesionálne použitie predá, predávajúci a kupujúci zapíšu údaje o predaji do 30 dní od predaja do elektronického registra aplikačných zariadení profesionálne použitie uvedenom v článku 33, pričom použijú formulár uvedený v prílohe V, pokiaľ aplikačné zariadenie na profesionálne použitie nebolo vyňaté z kontroly v príslušnom členskom štáte alebo v príslušných členských štátoch v súlade s článkom 32 ods. 3. Podobná povinnosť zapísať prevod vlastníctva do elektronického registra sa uplatňuje v prípade akýchkoľvek iných zmien vlastníctva aplikačného zariadenia na profesionálne použitie, ktoré nebolo vyňaté z kontroly v príslušnom členskom štáte alebo v príslušných členských štátoch v súlade s článkom 32 ods. 3.

3.Ak sa aplikačné zariadenie na profesionálne použitie stiahne z používania a neplánuje sa, že sa bude opäť používať, jeho vlastník do 30 dní od stiahnutia z používania zapíše skutočnosť, že zariadenie bolo stiahnuté z používania, do elektronického registra aplikačných zariadení na profesionálne použitie uvedeného v článku 33, pričom použije formulár uvedený v prílohe V.

4.Ak sa aplikačné zariadenia profesionálne použitie vráti do používania, jeho vlastník do 30 dní od vrátenia do používania zapíše túto skutočnosť do elektronického registra aplikačných zariadení na profesionálne použitie uvedeného v článku 33, pričom použije formulár uvedený v prílohe V.

5.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení príloha V, s cieľom zohľadniť technický pokrok a vedecký vývoj. 

Článok 30

Získavanie informácií a kontroly

1.Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov na:

a)vytvorenie a udržiavanie centrálneho elektronického registra na zaznamenávanie informácií o všetkých aplikačných zariadeniach na profesionálne použitie v danom členskom štáte;

b)používanie centrálneho elektronického registra na prijímanie a spracúvanie zápisov tretích strán týkajúcich sa vlastníctva, prevodu vlastníctva, predaja, stiahnutia z používania a vrátenia do používania aplikačného zariadenia na profesionálne použitie; 

c)vykonávanie kontroly alebo dohľadu nad kontrolou aplikačného zariadenia v súlade s článkom 31 ods. 1, 2, 3 a 6;

d)vydávanie osvedčení o kontrole alebo vykonávanie dohľadu nad ním v súlade s článkom 31 ods. 7.

Ak určený príslušný orgán nevykonáva kontrolu aplikačného zariadenia na profesionálne použitie, určí jeden alebo viacero orgánov na vykonávanie takýchto kontrol.

2.Každý členský štát vykonáva úradné kontroly s cieľom overiť, či prevádzkovatelia dodržiavajú ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa aplikačných zariadení. Členské štáty prijmú náležité následné opatrenia na nápravu akýchkoľvek špecifických alebo systémových nedostatkov zistených prostredníctvom kontrol, ktoré odborníci Komisie vykonali v súlade s odsekmi 3 a 4. Poskytujú potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby mali odborníci Komisie prístup do všetkých priestorov alebo častí priestorov a k tovaru, ako aj k informáciám vrátane počítačových systémov relevantných na vykonávanie ich úloh.

3.Odborníci Komisie vykonávajú kontroly vrátane auditov v každom členskom štáte s cieľom overiť uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení týkajúcich sa aplikačných zariadení. Odborníci môžu preskúmavať a zhromažďovať informácie o úradných kontrolách a postupoch presadzovania práva v oblasti aplikačných zariadení.

4.Komisia:

a)vypracuje návrh správy o zisteniach a o odporúčaniach na riešenie nedostatkov, ktoré zistili jej odborníci počas týchto kontrol;

b)pošle členskému štátu, v ktorom sa tieto kontroly vykonali, kópiu návrhu správy uvedeného v písmene a) na pripomienkovanie;

c)zohľadní pripomienky členského štátu uvedené v písmene b) pri vypracúvaní záverečnej správy o zisteniach kontrol vykonaných jej odborníkmi v členských štátoch, ako je stanovené v tomto článku;

d)verejne sprístupní záverečnú správu uvedenú v písmene c) a pripomienky členských štátov uvedené v písmene b).

Článok 31

Kontrola aplikačných zariadení na profesionálne použitie

1.Príslušný orgán uvedený v článku 30 alebo určený subjekt skontroluje aplikačné zariadenie na profesionálne použitie každé tri roky, a to od dátumu prvého nákupu. Príslušný orgán zabezpečí, aby bol k dispozícii dostatočný počet zamestnancov, vybavenie a iné zdroje potrebné na kontrolu všetkých aplikačných zariadení, ktoré sa majú podrobiť kontrole, v rámci trojročného cyklu.

2.Kontrolou uvedenou v odseku 1 sa overí, či aplikačné zariadenie na profesionálne použitie spĺňa požiadavky stanovené v prílohe IV.

3.Kontrola sa vykonáva na mieste, kde možno zabrániť riziku znečistenia a kontaminácie vody. Orgán alebo subjekt vykonávajúci inšpekciu minimalizuje vplyv vonkajších podmienok na reprodukovateľnosť výsledkov kontroly, ako sú účinky vetra a dažďa minimalizuje.

4.Všetky zariadenia potrebné na kontrolu a používané kontrolórom na skúšanie aplikačných zariadení musia byť presné, v dobrom stave a skontrolované a v prípade potreby kalibrované v pravidelných intervaloch.

5.Vlastník aplikačného zariadenia na profesionálne použitie zabezpečí, aby pred začiatkom kontroly bolo aplikačné zariadenie čisté a bezpečné.

6.Výsledky každej kontroly, pri ktorej aplikačné zariadenie na profesionálne použitie úspešne prejde skúškou, zaznamená príslušný orgán uvedený v článku 30 do centrálneho elektronického registra aplikačných zariadení na profesionálne použitie uvedeného v článku 33.

7.Osvedčenie o kontrole sa:

a)vydá príslušným orgánom uvedeným v článku 30 vlastníkovi aplikačného zariadenia na profesionálne použitie, ak toto zariadenie spĺňa požiadavky uvedené v prílohe IV; a

b)zaznamená uvedeným príslušným orgánom do centrálneho elektronického registra aplikačných zariadení na profesionálne použitie uvedeného v článku 33.

8.Záznam uvedený v odseku 6 je platný tri roky, pokiaľ členský štát nestanoví iný interval kontrol podľa článku 32.

9.Každý členský štát uznáva osvedčenie uvedené v odseku 7 alebo záznam uvedený v odseku 6 v prípade aplikačného zariadenia na profesionálne použitie registrovaného v inom členskom štáte.

10.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení tento článok a príloha IV, s cieľom zohľadniť technický pokrok a vedecký vývoj. 

11.V prípade aplikačného zariadenia na profesionálne použitie skontrolovaného v súlade s harmonizovanými normami kontroly vypracovanými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 87 sa predpokladá, že spĺňa požiadavky uvedené v prílohe IV.

Článok 32

Odchýlky členských štátov týkajúce sa kontroly aplikačných zariadení na profesionálne použitie

1.Členský štát môže po vykonaní hodnotenia rizika uvedeného v odseku 2 stanoviť menej prísne požiadavky na kontrolu a iné intervaly kontrol, ako sú intervaly stanovené v článku 31 pre aplikačné zariadenie na profesionálne použitie, ktoré predstavuje veľmi malý rozsah použitia odhadovaný na základe hodnotenia rizika uvedeného v odseku 2 a ktoré je uvedené v národnom akčnom pláne uvedenom v článku 8.

Tento odsek sa neuplatňuje na tieto aplikačné zariadenia na profesionálne použitie:

a)postrekovacie zariadenie pripevnené na vlaky alebo lietadlá;

b)postrekovače s horizontálnym ramenom väčšie ako 3 m vrátane postrekovačov, ktoré sú pripevnené na výsevné alebo sadiace zariadenie so šírkou viac ako 3 m;

c)postrekovač s vertikálnym ramenom alebo vzduchový postrekovač sadov.

2.Pred tým, ako sa stanovia menej prísne požiadavky na kontrolu a iné intervaly kontrol podľa odseku 1, členský štát uskutoční hodnotenie rizika ich potenciálnych vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie. Príslušný orgán uvedený v článku 30 uchováva kópiu hodnotenia rizika na účely kontroly zo strany Komisie. 

3.Členský štát môže na základe hodnotenia rizika ručných aplikačných zariadení alebo chrbtových postrekovačov na profesionálne použitie týkajúceho sa ich možného vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie, ktorého súčasťou je odhad rozsahu používania, vyňať tieto zariadenia z kontroly uvedenej v článku 31. Príslušný orgán uvedený v článku 30 uchováva kópiu hodnotenia rizika na účely kontroly zo strany Komisie.

4.Na aplikačné zariadenia na profesionálne použitie, ktoré boli vyňaté z kontroly v súlade s odsekom 3, sa nevzťahuje požiadavka na zápisu do elektronického registra uvedená v článku 29 ani registračné požiadavky uvedené v článku 33.

Článok 33

Elektronický register aplikačných zariadení na profesionálne použitie

1.Každý príslušný orgán určený členským štátom podľa článku 30 vytvorí a udržiava centrálny elektronický register na zaznamenávanie:

a)informácií, ktoré zadávajú tretie strany podľa článku 20 ods. 2 písm. b) bodu i) a článku 29;

b)záznamov o kontrolách a osvedčení uvedených v článku 31 ods. 6 a ods. 7 písm. b);

c)iných informácií uvedených v odseku 2 o aplikačných zariadeniach na profesionálne použitie v jeho členskom štáte, ktoré neboli vyňaté z kontroly podľa článku 32 ods. 3.

2.Príslušné orgány uvedené v článku 30 v čase kontroly zaznamenajú tieto informácie:

a)názov orgánu vykonávajúceho kontroly;

b)jedinečný identifikátor aplikačného zariadenia, ak existuje;

c)dátum výroby, ak je k dispozícii;

d)meno a adresa súčasného vlastníka;

e)v prípade prevodu vlastníctva dátum každého prevodu a meno a adresa predchádzajúcich vlastníkov za posledných päť rokov;

f)veľkosť nádrže;

g)šírka horizontálneho ramena postrekovača, v náležitých prípadoch;

h)typ dýzy resp. dýz použitý na aplikačnom zariadení v čase kontroly;

i)v prípade postrekovačov s ramenom informácie o tom, či sa na aplikačnom zariadení nachádza alebo chýba ovládač častí a/alebo dýz prostredníctvom technológie geopriestorovej lokalizácie;

j)v prípade zariadení starších ako tri roky, dátum každej kontroly vykonanej v súlade s článkom 31;

k)to, či je aplikačné zariadenie vyhovujúce alebo nevyhovujúce podľa každej kontroly vykonanej podľa článku 31;

l)dôvody nevyhovujúceho stavu podľa kontroly.

3.Ak na aplikačnom zariadení nie je uvedený jedinečný identifikátor, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b), príslušné orgány uvedené v článku 30 pridelia jedinečný identifikátor.

KAPITOLA IX

METODIKA VÝPOČTU REDUKČNÝCH CIEĽOV A HARMONIZOVANÝCH UKAZOVATEĽOV RIZIKA

Článok 34

Metodika výpočtu pokroku pri dosahovaní dvoch národných redukčných cieľov do 2030 a dvoch celoúnijných redukčných cieľov do 2030

1.Metodika výpočtu pokroku pri dosahovaní dvoch celoúnijných redukčných cieľov do 2030 a dvoch národných redukčných cieľov do 2030 až do roku 2030 vrátane je uvedená v prílohe I. Táto metodika je založená na štatistických údajoch zozbieraných v súlade s nariadením (ES) č. 1185/2009.

2.Komisia s použitím metodiky uvedenej v prílohe I každý rok až do roku 2030 vrátane vypočíta výsledky pokroku pri dosahovaní dvoch celoúnijných redukčných cieľov do 2030 a dvoch národných redukčných cieľov do 2030 a výsledky zverejní na webovom sídle uvedenom v článku 7.

Článok 35

Metodika výpočtu harmonizovaných ukazovateľov rizika 1, 2 a 2a

1.Metodika výpočtu pokroku v súvislosti s harmonizovanými ukazovateľmi rizika 1, 2 a 2a na úrovni Únie aj na úrovni členských štátov sa uvádza v prílohe VI. Táto metodika je založená na štatistických údajoch zozbieraných v súlade s nariadením (ES) č. 1185/2009.

2.Komisia s použitím metodiky uvedenej v prílohe VI každý rok vypočíta výsledky harmonizovaných ukazovateľov rizika 1, 2 a 2a na úrovni Únie a zverejní ich na webovom sídle uvedenom v článku 7.

3.Každý členský štát s použitím metodiky uvedenej v prílohe VI každý rok vypočíta výsledky harmonizovaných ukazovateľov rizika 1, 2 a 2a na vnútroštátnej úrovni.

4.Komisia je v súlade s článkom 40 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa mení tento článok a príloha VI s cieľom zohľadniť vedecký a agronomický vývoj a technický pokrok vrátane pokroku v oblasti dostupnosti štatistických údajov. Takýmito delegovanými aktmi sa môžu upraviť existujúce harmonizované ukazovatele rizika alebo stanoviť nové harmonizované ukazovatele rizika, ktoré môžu zohľadňovať pokrok členských štátov pri dosahovaní cieľa, ktorým je, aby sa 25 % ich využívanej poľnohospodárskej plochy do roku 2030 vyčlenilo na ekologické poľnohospodárstvo, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 písm. d).

5.Do ... [OP: vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po 12 mesiacoch od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia dokončí hodnotenie harmonizovaných ukazovateľov rizika 1, 2 a 2a. Toto hodnotenie vychádza z vedeckého výskumu Spoločného výskumného centra a rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane členských štátov, s vedeckými expertmi a organizáciami občianskej spoločnosti. Hodnotenie zahŕňa metodiky, ktoré sa majú použiť pri formulovaní nových a úprave existujúcich harmonizovaných ukazovateľov rizika v súlade s odsekom 4.

6.S prihliadnutím na výsledky hodnotenia stanoveného v odseku 5 a najneskôr 18 mesiacov po uverejnení štatistiky o používaní prípravkov na ochranu rastlín v poľnohospodárstve za prvé referenčné obdobie, ako sa uvádza v článku 9 nariadenia xxx/xxx [vložiť odkaz na prijatý akt], Komisia, ak to považuje za vhodné, stanoví nové harmonizované ukazovatele rizika alebo zmení existujúce ukazovatele na základe štatistických údajov týkajúcich sa používania prípravkov na ochranu rastlín v súlade s odsekom 4 tohto článku.

Článok 36

Hodnotenie členských štátov týkajúce sa výpočtov pokroku a harmonizovaných ukazovateľov rizika

1.Každý členský štát vyhodnotí výsledky každého výpočtu a) pokroku pri dosahovaní dvoch národných redukčných cieľov do 2030, ako sa uvádza v článku 34; a b) harmonizovaných ukazovateľov rizika na úrovni členských štátov, ako sa uvádza v článku 35, a to vždy, keď sa vykonávajú výpočty.

2.V hodnoteniach harmonizovaných ukazovateľov rizika na úrovni členských štátov uvedených v článku 35 sa:

a)určí päť účinných látok s najvýraznejším vplyvom na výsledok;

b)stanovia plodiny alebo situácie a cieľové škodce, na ktoré sa používajú účinné látky uvedené v písmene a);

c)stanovia dostupné nechemické metódy boja proti týmto škodcom;

d)uvedie zhrnutie opatrení prijatých na redukciu používania účinných látok uvedených v písmene a) a z nich vyplývajúceho rizika a akékoľvek prekážky prijatia alternatívnych opatrení na ochranu proti škodcom.

3.Členské štáty Komisii a ostatným členským štátom oznámia výsledky výpočtov harmonizovaných ukazovateľov rizika na úrovni členských štátov, ako sa stanovuje v prílohe VI, a súvisiacich hodnotení vykonaných podľa tohto článku a tieto informácie a ďalšie vnútroštátne ukazovatele alebo merateľné ciele uvedené v odseku 4 zverejnia na webových sídlach uvedených v článku 27 ods. 2.

4.Popri harmonizovaných ukazovateľoch rizika stanovených v prílohe VI a údajoch stanovených v prílohe II môžu členské štáty navyše ďalej používať existujúce alebo vypracovať dodatočné vnútroštátne ukazovatele alebo merateľné ciele, ako aj iné údaje zozbierané na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni vrátane budúcich údajov o používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktoré súvisia s ukazovateľmi a cieľovými hodnotami uvedenými v odsekoch 1 a 2.

KAPITOLA X

ADMINISTRATÍVNE A FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 37

Informácie o určených príslušných orgánoch

Do ... [OP: vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po šiestich mesiacoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] každý členský štát informuje Komisiu o príslušných orgánoch určených v súlade s týmto nariadením.

Článok 38

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá udeľovania sankcií uplatniteľných v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa tieto pravidlá vykonávali. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

Článok 39

Poplatky a platby

Členské štáty môžu vymáhať náklady spojené s vykonávaním svojich povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia prostredníctvom poplatkov alebo platieb.

KAPITOLA XI

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI A POSTUP VÝBORU

Článok 40

Vykonávanie delegovania právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 10 ods. 6, článku 13 ods. 9, článku 21 ods. 3, článku 25 ods. 10, článku 29 ods. 5, článku 31 ods. 10 a článku 35 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 ods. 6, článku 13 ods. 9, článku 21 ods. 3, článku 25 ods. 10, článku 29 ods. 5, článku 31 ods. 10 a článku 35 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Týmto rozhodnutím nie je dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 6, článku 13 ods. 9, článku 21 ods. 3, článku 25 ods. 10, článku 29 ods. 5, článku 31 ods. 10 a článku 35 ods. 4 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 41

Postup výboru

1.Komisii pomáha Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 88 . Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 42

Hodnotenie, ktoré vykonáva Komisia

1.Do ... [OP: vložiť dátum = štyri rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia] Komisia vykoná hodnotenie tohto nariadenia založené na:

a)trendoch v rámci pokroku a ďalších kvantitatívnych údajoch poskytnutých vo výročných správach o pokroku a vykonávaní v súlade s článkom 10 ods. 2;

b)analýze ročných trendov a údajov, ktorú Komisia uverejňuje každé dva roky v súlade s článkom 11;

c)správe o výročných správach o pokroku a vykonávaní, ktoré predtým Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 11 ods. 7;

d)akýchkoľvek ďalších informáciách nevyhnutných na vypracovanie hodnotenia.

Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedeného hodnotenia.

2.Komisia predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 43

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/2115

Nariadenie (EÚ) 2021/2115 sa mení takto:

1.V článku 31 ods. 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku písm. a) a b) tohto odseku, ak sa poľnohospodárom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... * 89+ uložia požiadavky, môže sa poskytnúť podpora na splnenie týchto požiadaviek najviac na obdobie [OP: vložiť dátum = 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo na obdobie 5 rokov odo dňa, keď sa požiadavky stanú pre podnik povinné, podľa toho, čo nastane neskôr.

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).../...... o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115 (Ú. v. EÚ...).“

2.V článku 70 sa v odseku 3 dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku písm. a) a b) tohto odseku, ak sa príjemcom v súlade s nariadením (EÚ) .../... * 90++ uložia požiadavky, môže sa poskytnúť podpora na splnenie týchto požiadaviek najviac na obdobie [OP: vložiť dátum = 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo na obdobie 5 rokov odo dňa, keď sa požiadavky stanú pre podnik povinné, podľa toho, čo nastane neskôr.“

3.V článku 73 ods. 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak sa poľnohospodárom v súlade s nariadením (EÚ) .../... * uložia požiadavky, môže sa poskytnúť podpora na splnenie týchto požiadaviek najviac na obdobie [OP: vložiť dátum = 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo na obdobie 5 rokov odo dňa, keď sa požiadavky stanú pre podnik povinné, podľa toho, čo nastane neskôr. “

Článok 44

Zrušenie smernice 2009/128/ES

1.Smernica 2009/128/ES sa zrušuje.

2.Odkazy na smernicu 2009/128/ES sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

Článok 45

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [OP: vložiť dátum = prvý deň mesiaca nasledujúceho po … mesiacoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Článok 21 sa však uplatňuje od [OP: vložiť dátum = tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    Právne vymedzenie pojmu pesticídy uvedené v článku 3 bode 10 smernice o udržateľnom používaní pesticídov zahŕňa prípravky na ochranu rastlín a biocídy, ale keďže rozsah pôsobnosti uvedenej smernice nikdy nebol rozšírený na biocídy, tento návrh sa obmedzuje len na prípravky na ochranu rastlín.

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(3)    Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania pesticídov, KOM(2006) 373 v konečnom znení, dokument 52006DC0372, www.eur-lex.europa.eu .

(4)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –  Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020) 381 final.

(5)    Úspešná iniciatíva „ Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi “ vyzvala Komisiu, aby v rámci svojho tretieho cieľa „stanovila záväzné ciele pre celú EÚ týkajúce sa znižovania používania pesticídov v snahe o ich úplné odstránenie v budúcnosti“. Komisia vo svojej odpovedi prijatej 12. decembra 2017 uviedla, že prehodnotí potrebu zavedenia povinných cieľov zameraných na pesticídy pre celú EÚ. Iniciatíva Zachráňme včely a poľnohospodárov! Za poľnohospodárstvo šetrné voči včelám pre zdravé životné prostredie vyzýva Komisiu, aby navrhla právne akty na postupné ukončenie používania syntetických pesticídov do roku 2035, na obnovu biodiverzity a podporu poľnohospodárov v procese transformácie; v rámci iniciatívy sa do 30. septembra 2021 zozbieralo viac ako 1 milión vyhlásení o podpore, ktoré v súčasnosti overujú orgány členských štátov.

(6)    Conference on the Future of Europe – Report on the Final Outcome (Konferencia o budúcnosti Európy – správa o konečnom výsledku), máj 2022, návrh 1, s. 43. Konferencia o budúcnosti Európy sa konala v čase od apríla 2021 do mája 2022. Išlo o jedinečnú realizáciu deliberatívnej demokracie na celoeurópskej úrovni vedenú občanmi, do ktorej sa zapojili tisíce európskych občanov, ako aj politickí aktéri, sociálni partneri, zástupcovia občianskej spoločnosti a kľúčové zainteresované strany.

(7)    Tamže, návrh 2, s. 44 a návrh 30, s. 72.

(8)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –  Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020) 381 final.

(9)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final, EUR-Lex - 52019DC0640R(1) - SK - EUR-Lex (europa.eu) .

(10)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –   Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov , COM(2020) 380 final.

(11)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –  Cesta k zdravej planéte pre všetkých  – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, COM(2021) 400 final.

(12)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –  Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030  – Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy, COM(2021) 699 final.

(13)     Iniciatíva EÚ zameraná na opeľovače – Životné prostredie – Európska komisia (europa.eu) .

(14)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom  Chemikálie – stratégia udržateľnosti   –  Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok, COM(2020) 667 final.

(15)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v meniacom sa svete práce, COM(2021) 323 final.

(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(17)     Ciele EÚ v oblasti obnovy prírody (europa.eu) .

(18)     Iniciatíva EÚ zameraná na opeľovače – Životné prostredie – Európska komisia (europa.eu) .

(19)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky .

(20)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84 – 97).

(21)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(22)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(23)    Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(24)    Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11).

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).

(26)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009. s. 5).

(27)    Smernica Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku (tretia samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 18).

(28)    Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pre akciu Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného využívania pesticídov, KOM(2006) 373 v konečnom znení , s. 8.

(29)     Osobitná správa 05/2020: Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík (europa.eu) .

(30)     Hodnotenie a posúdenie vplyvu (europa.eu) .

(31)     Pesticídy – udržateľné používanie (aktualizované pravidlá EÚ) (europa.eu) .

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(34)    Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 389.

(35)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(36)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).

(38)    [Vložiť odkaz.]

(39)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku vo vykonávaní smernice 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, COM(2017) 587 final.

(40)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o skúsenostiach, ktoré členské štáty získali pri plnení národných úloh stanovených vo svojich národných akčných plánoch a o pokroku pri vykonávaní smernice 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, COM(2020) 204 final.

(41)    P8_TA(2019)0082, 12. februára 2019.

(42)    P9_TA(2021)0425, 20. októbra 2021.

(43)    Výskumná služba Európskeho parlamentu, smernica 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov – posúdenie vykonávania na európskej úrovni, október 2018.

(44)    Udržateľné používanie prípravkov na ochranu rastlín: obmedzený pokrok v meraní a znižovaní rizík, osobitná správa Európskeho dvora audítorov, ISBN:978-92-847-4206-6, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020.

(45)    Európsky hospodársky a sociálny výbor, Hodnotenie smernice o udržateľnom používaní pesticídov (informačná správa), prijaté 27. apríla 2021.

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(47)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final/2.

(48)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020) 381 final.

(49)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov, COM(2020) 380 final.

(50)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“, COM(2021) 400 final.

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(52)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).

(53)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2015, s. 18).

(54)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v meniacom sa svete práce, COM(2021) 323 final.

(55)    Conference on the Future of Europe – Report on the Final Outcome (Konferencia o budúcnosti Európy – správa o konečnom výsledku), máj 2022, návrh 1 a 2, s. 43 – 44.

(56)    Brusel, 19. októbra 2020, 12099/20.

(57)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/1102 z 28. júna 2021, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila štúdiu o situácii a možnostiach v Únii týkajúcich sa introdukcie, hodnotenia, produkcie, uvádzania na trh a používania bezchordátov ako agensov biologickej kontroly na území Únie a prípadný návrh, ak je to vhodné vzhľadom na výsledky štúdie (Ú. v. EÚ L 238, 6.7.2021, s. 81).

(58)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(59)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(60)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(61)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(62)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(63)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1).

(64)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(65)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho    záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(66)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164). 

(67)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(68)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(69)    Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(70)    Smernica Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku (tretia samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 18).

(71)    Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11).

(72)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).

(73)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009. s. 5).

(74)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 1).

(75)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

(76)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(77)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(78)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(79)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1091 z 18. júla 2018 o integrovaných štatistikách fariem, ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1166/2008 a (EÚ) č. 1337/2011 (Ú. v. EÚ L 200, 7.8.2018, s. 1).

(80)    Pozri prevod nomenklatúry CORINE Land Cover na systém klasifikácie krajinnej pokrývky ( https://land.copernicus.eu/user-corner/technical-library/corine-land-cover-nomenclature-guidelines/html ) a inventár CORINE Land Cover (CLC) ( CORINE Land Cover — Služba monitorovania krajiny programu Copernicus ).

(81)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(82)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4).

(83)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35).

(84)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].

(85)    Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(86)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(87)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(88)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(89) +    Ú. v. EÚ: Vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente … a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v Úradnom vestníku.

(90) ++    Ú. v. EÚ: Vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente … .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 6. 2022

COM(2022) 305 final

PRÍLOHY

k návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/2115

{SEC(2022) 257 final} - {SWD(2022) 169 final} - {SWD(2022) 170 final} - {SWD(2022) 171 final}

PRÍLOHA I
v zmysle článku 4

METODIKA VÝPOČTU POKROKU PRI DOSAHOVANÍ DVOCH CELOÚNIJNÝCH A DVOCH NÁRODNÝCH REDUKČNÝCH CIEĽOV DO 2030

Toto nariadenie je nástrojom na dosiahnutie cieľov redukcie používania pesticídov a z nich vyplývajúceho rizika stanovených v stratégii Z farmy na stôl a vyžaduje sa v ňom, aby každý členský štát prispel k celoúnijnej redukcii používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika o 50 % do roku 2030 (ďalej len „celoúnijný redukčný cieľ do 2030 č. 1“), ako aj k celoúnijnej redukcii používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín o 50 % do roku 2030 (ďalej len „celoúnijný redukčný cieľ do 2030 č. 2“). Nariadením sa upravuje aj príspevok každého členského štátu k týmto celoúnijným cieľom. Príspevok každého členského štátu k plneniu celoúnijného redukčného cieľa do 2030 č. 1 stanovený vo forme národného cieľa sa označuje ako „národný redukčný cieľ do 2030 č. 1“, kým príspevok členského štátu k celoúnijnému redukčnému cieľu do 2030 č. 2 sa označuje ako „národný redukčný cieľ do 2030 č. 2“. Metodika výpočtu pokroku pri dosahovaní týchto cieľov sa uvádza ďalej:

ODDIEL 1

Národný redukčný cieľ do 2030 č. 1: metodika odhadu pokroku pri redukcii používania chemických prípravkov na ochranu rastlín a z nich vyplývajúceho rizika

1.Metodika je založená na štatistike množstiev chemických účinných látok uvedených na trh v prípravkoch na ochranu rastlín podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 poskytovanej Komisii (Eurostatu) podľa prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 1 .

2.Pre výpočet pokroku pri dosahovaní redukčného cieľa č. 1 platia tieto všeobecné pravidlá:

a)pokrok sa vypočítava na základe zaradenia chemických účinných látok do štyroch skupín uvedených v tabuľke v tejto prílohe;

b)chemické účinné látky v skupine 1 sú chemické účinné látky uvedené v časti D prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 2 ;

c)chemické účinné látky v skupine 2 sú chemické účinné látky uvedené v častiach A a B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

d)chemické účinné látky v skupine 3 sú chemické účinné látky, ktoré sú schválené ako látky, ktoré sa majú nahradiť, v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v časti E prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 alebo ktoré sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/408;

e)chemické účinné látky v skupine 4 sú chemické účinné látky neschválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, a preto nie sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

f)uplatňujú sa váhy uvedené v riadku iii) tabuľky v tejto prílohe.

3.Pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 1 sa vypočítava vynásobením ročných množstiev účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín uvedených na trh za každú skupinu v tabuľke v tejto prílohe príslušnou váhou nebezpečnosti stanovenou v riadku iii), za čím nasleduje agregácia výsledkov týchto výpočtov.

Tabuľka

Kategorizácia účinných látok a váh nebezpečnosti na účely výpočtu pokroku pri dosahovaní národného redukčného cieľa do 2030 č. 1

4.Východisková hodnota pre redukčný cieľ č. 1 sa stanovuje na 100 a zodpovedá priemernému výsledku vyššie uvedeného výpočtu za obdobie 2015 – 2017.

5.Pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 1 sa vyjadruje vo vzťahu k východiskovej hodnote.

6.Komisia vypočítava pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 1 v súlade s článkom 34 ods. 2 tohto nariadenia za každý kalendárny rok a najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 1 vypočítava.

ODDIEL 2

Národný redukčný cieľ č. 2: metodika odhadu pokroku pri redukcii používania nebezpečnejších prípravkov na ochranu rastlín

1.Metodika je založená na štatistike množstiev účinných látok uvedených na trh v prípravkoch na ochranu rastlín podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 poskytovanej Komisii podľa prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1185/2009.

2.Pokrok pri dosahovaní cieľa č. 2 sa vypočítava sčítaním ročných množstiev chemických účinných látok nachádzajúcich sa v nebezpečnejších prípravkoch na ochranu rastlín, ktoré sa každý rok uvádzajú na trh.

3.Východisková hodnota pre redukčný cieľ č. 2 sa stanovuje na 100 a zodpovedá priemernému výsledku vyššie uvedeného výpočtu za obdobie 2015 – 2017.

4.Pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 2 sa vyjadruje vo vzťahu k východiskovej hodnote.

5.Komisia vypočítava pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 2 v súlade s článkom 34 ods. 2 tohto nariadenia za každý kalendárny rok a najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa pokrok pri dosahovaní redukčného cieľa č. 2 vypočítava.

ODDIEL 3

Celoúnijné redukčné ciele

1.Metodika výpočtu trendov týkajúcich sa dosahovania dvoch celoúnijných redukčných cieľov do 2030 je rovnaká ako metodika výpočtu trendov na vnútroštátnej úrovni, ako sa uvádza v oddieloch 1 a 2.

2.Trend na vnútroštátnej úrovni sa vypočítava s použitím vnútroštátnej štatistiky týkajúcej sa množstiev chemických účinných látok v zmysle článku 3 bodu 3 tohto nariadenia uvedených na trh v prípravkoch na ochranu rastlín podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 poskytovanej Komisii podľa prílohy I (Štatistika o uvádzaní pesticídov na trh) k nariadeniu (ES) č. 1185/2009.

3.Trend na úrovni Únie sa vypočítava s použitím štatistiky Únie týkajúcej sa množstiev chemických účinných látok v zmysle článku 3 bodu 3 tohto nariadenia uvedených na trh v prípravkoch na ochranu rastlín podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 poskytovanej Komisii podľa prílohy I (Štatistika o uvádzaní pesticídov na trh) k nariadeniu (ES) č. 1185/2009.

PRÍLOHA II

ÚDAJE, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ VO VÝROČNÝCH SPRÁVACH O POKROKU A SPRÁVACH O VYKONÁVANÍ DO 31. AUGUSTA KAŽDÉHO KALENDÁRNEHO ROKA

Časť 1: Ročné trendy pokroku pri dosahovaní národných redukčných cieľov do 2030

1.trendy na úrovni členských štátov týkajúce sa pokroku pri dosahovaní dvoch národných redukčných cieľov do 2030 uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a);

2.všetky ostatné národné orientačné ciele stanovené v článku 9 ods. 2 písm. a), článku 9 ods. 3 písm. a) a článku 9 ods. 4.

Časť 2: Všetky ostatné kvantitatívne údaje týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia a úroveň súladu s ním

Používanie prípravkov na ochranu rastlín:

1.percentuálny podiel profesionálnych používateľov, u ktorých prebehla kontrola v súvislosti s vykonávaním integrovanej ochrany proti škodcom;

2.percentuálny podiel profesionálnych používateľov, ktorí nesplnili povinnosť viesť elektronické záznamy o integrovanej ochrane proti škodcom;

3.percentuálny podiel profesionálnych používateľov, ktorí nesplnili povinnosť elektronicky zaznamenávať údaje o používaní pesticídov;

4.počet povolení na leteckú aplikáciu, obdobie platnosti povolenia, ako aj veľkosť a poloha dotknutých oblastí a dôvody na udelenie povolenia;

5.percentuálny podiel využívaných poľnohospodárskych plôch a iných plôch, na ktoré sa vzťahujú povolenia na leteckú aplikáciu;

6.počet povolení na používanie prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach;

7.percentuálny podiel využívaných poľnohospodárskych plôch a iných plôch, na ktoré sa vzťahujú povolenia na používanie prípravkov na ochranu rastlín v citlivých oblastiach;

8.odhadované množstvá používaných nelegálnych prípravkov na ochranu rastlín a odhalené množstvá nelegálnych prípravkov na ochranu rastlín;

9.údaj o tom, či členské štáty uplatňujú odchýlky umožňujúce:

a)iné kontrolné požiadavky pre aplikačné zariadenia na profesionálne použitie, ktoré sa používajú vo veľmi malom rozsahu, alebo

b)výnimky z kontroly ručných aplikačných zariadení alebo chrbtových postrekovačov na profesionálne použitie.

Odborná príprava a poradenské služby:

10.percentuálny podiel profesionálnych používateľov, poradcov a distribútorov, ktorí absolvovali odbornú prípravu v oblasti tém uvedených v prílohe III a sú držiteľmi osvedčenia o odbornej príprave v súlade s článkom 25 alebo dokladu o zápise v centrálnom elektronickom registri v súlade s článkom 25 ods. 5, rozdelený podľa profesionálnych používateľov, poradcov a distribútorov;

11.percentuálny podiel profesionálnych používateľov, ktorí nesplnili povinnosť používať nezávislé poradenské služby aspoň raz za rok.

Aplikačné zariadenia na profesionálne použitie:

12.odhadovaný percentuálny podiel aplikačných zariadení na profesionálne použitie evidovaných v elektronickom registri aplikačných zariadení na profesionálne použitie;

13.percentuálny podiel skontrolovaných evidovaných aplikačných zariadení na profesionálne použitie, ktoré sa majú kontrolovať;

14.percentuálny podiel aplikačných zariadení na profesionálne použitie, ktoré boli v čase kontroly vybavené zariadeniami na zmiernenie rizika.

Ďalšie opatrenia členského štátu na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom:

15.percentuálny podiel využívaných poľnohospodárskych plôch v jednotlivých členských štátoch, na ktoré sa vzťahujú špecifické pravidlá pre plodiny, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov stali právne záväzné.

PRÍLOHA III

TÉMY ODBORNEJ PRÍPRAVY UVEDENÉ V ČLÁNKU 25

1.Všetky príslušné právne predpisy týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín a ich používania a z nich vyplývajúceho rizika, a najmä toto nariadenie. Relevantné sú, okrem iných, tieto právne predpisy:

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 3

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 4

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 5

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 6

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 7

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 8

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 9

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES 10

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/127/ES 11

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 12

smernica Rady 89/391/EHS 13

smernica Rady 89/656/EHS 14  

smernica Rady 98/24/ES 15  

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES 16

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES 17

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 18

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES 19

2.Existencia a riziká nelegálnych a falšovaných prípravkov na ochranu rastlín, metódy identifikovania takýchto prípravkov a sankcie spojené s predajom alebo používaným nelegálnych prípravkov na ochranu rastlín.

3.Nebezpečenstvá a riziká spojené s prípravkami na ochranu rastlín a spôsoby ich určenia a riadenia, vrátane týchto tém:

a)riziká pre ľudské zdravie;

b)príznaky otravy prípravkami na ochranu rastlín a náležité opatrenia prvej pomoci v prípade takejto otravy;

c)riziká pre necieľové rastliny a hmyz, voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny, biodiverzitu a pre životné prostredie všeobecne.

4.Stratégie a techniky integrovanej ochrany proti škodcom, stratégie a techniky integrovanej ochrany rastlín, zásady ekologického poľnohospodárstva, biologické metódy regulácie škodcov, metódy regulácie škodlivých organizmov, povinnosť uplatňovať integrovanú ochranu proti škodcom podľa článkov 12 a 13 tohto nariadenia a povinnosť zadávať záznamy do elektronického registra integrovanej ochrany proti škodcom a používania prípravkov na ochranu rastlín podľa článku 14 tohto nariadenia.

5.Ak je potrebné použiť prípravky na ochranu rastlín, spôsob, ako v konkrétnej situácii pre daný problém so škodcom vybrať zo všetkých autorizovaných prípravkov najvhodnejšie prípravky na ochranu rastlín, ktoré majú čo najmenej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie.

6.Opatrenia na minimalizovanie rizika pre ľudí, necieľové organizmy a životné prostredie vrátane:

a)bezpečných pracovných postupov pri skladovaní prípravkov na ochranu rastlín, manipulácii s nimi a ich miešaní;

b)bezpečných pracovných postupov pri zneškodňovaní prázdnych obalov, iných kontaminovaných materiálov a nadbytočných prípravkov na ochranu rastlín (vrátane zmesí v nádržiach) v koncentrovanej alebo zriedenej forme;

c)odporúčaného spôsobu obmedzenia expozície obsluhujúceho pracovníka (vrátane osobných ochranných prostriedkov);

d)informácie o správnom a bezpečnom spôsobe zneškodnenia prostriedkov na ochranu rastlín, ktoré už nie sú autorizované a v prípade ktorých už uplynul čas odkladu na použitie podľa článku 20 ods. 2 alebo článku 46 nariadenia 1107/2009.

7.Postupy na prípravu aplikačných zariadení na obsluhu vrátane ich kalibrácie s minimálnym rizikom pre používateľa, ďalšie osoby, necieľové živočíšne a rastlinné druhy, biodiverzitu a životné prostredie vrátane vodných zdrojov.

8.Praktická príprava na používanie aplikačného zariadenia a jeho údržbu a praktická príprava v oblasti opatrení na zmiernenie rizík vrátane špecifických techník postreku, používania nových technológií vrátane techník presného poľnohospodárstva, ako aj technickej kontroly používaných postrekovačov a spôsobov zlepšenia kvality postreku. Pri tejto téme sa musí venovať osobitná pozornosť dýzam obmedzujúcim rozprašovanie a odporúčaniam výrobcov týkajúcim sa ideálnych podmienok ich používania. Špecifické riziká týkajúce sa použitia ručných aplikačných zariadení alebo chrbtových postrekovačov a príslušné opatrenia riadenia rizika. Praktická príprava sa vzťahuje aj na špecifické riziká spojené so sejbou semien ošetrených prípravkami na ochranu rastlín.

9.Núdzové opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia vrátane vodných zdrojov v prípade neúmyselného rozliatia a kontaminácie a extrémnych poveternostných podmienok, ktoré by spôsobili riziko odplavenia prípravkov na ochranu rastlín.

10.Osobitná starostlivosť v citlivých oblastiach v zmysle článku 2 bodu 15 tohto nariadenia a na chránených územiach zriadených podľa článkov 6 a 7 smernice 2000/60/ES a informovanosť o kontaminácii spôsobenej konkrétnymi prípravkami na ochranu rastlín v príslušnom regióne.

11.Zariadenia poskytujúce sledovanie zdravotného stavu a prístup k zdravotnej starostlivosti, do ktorých možno hlásiť informácie o akútnych a chronických prípadoch otravy.

12.Vedenie záznamov o predaji, nákupe a používaní prípravkov na ochranu rastlín v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

13.Spôsoby, ako minimalizovať alebo vylúčiť aplikáciu určitých prípravkov na ochranu rastlín klasifikovaných ako „škodlivé pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“, „veľmi toxické pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“ alebo „toxické pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“ podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 na cestách, železničných tratiach, veľmi priepustných povrchoch alebo pozdĺž nich alebo pri inej infraštruktúre v blízkosti povrchových alebo podzemných vôd, alebo na nepriepustných povrchoch s vysokým rizikom odtoku do povrchovej vody alebo kanalizácie.

14.Ochrana vodného prostredia a zdrojov pitnej vody pred vplyvom prípravkov na ochranu rastlín, a to aj vo vzťahu k týmto témam:

a)používanie prípravkov na ochranu rastlín v súlade s obmedzeniami uvedenými na etikete v súlade s článkom 31 ods. 4 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009, pričom sa uprednostňujú prípravky na ochranu rastlín, ktoré nie sú klasifikované ako „(veľmi) perzistentné“, „(veľmi) bioakumulatívne“,

„veľmi toxické pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami“, „toxické pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami“ alebo „škodlivé pre vodné organizmy s dlhodobými účinkami“ podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 20 alebo obsahujúci prioritné látky zahrnuté do zoznamu prijatého Komisiou v súlade s článkom 16 smernice 2000/60/ES, ktorý sa vykonáva prostredníctvom smerníc 2008/105/ES a 2013/39/EÚ, či pesticídy, ktoré boli identifikované ako znečisťujúce látky špecifické pre konkrétne povodie podľa bodu 1.2.6 prílohy V k smernici 2000/60/ES, najmä tie, ktoré majú vplyv na vody využívané na odber pitnej vody v súlade s článkom 7 smernice 2000/60/ES a smernicou (EÚ) 2020/2184;

b)potenciálne nebezpečenstvá a riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúce z používania prípravkov na ochranu rastlín, ako aj metódy na minimalizáciu emisií prípravkov do životného prostredia a expozície nebezpečnejším prípravkom na ochranu rastlín v pracovnom prostredí;

c)používanie technológií obmedzujúcich unášanie postreku na všetky plochách plodín;

d)používanie iných zmierňujúcich opatrení, ktoré minimalizujú riziko znečistenia prostredia mimo miesta aplikácie spôsobeného úletom postrekovej hmly, odtokom a odplavením, predovšetkým vrátane povinných ochranných pásiem v blízkosti tokov povrchových vôd a v blízkosti podzemnej vody a kolektorov podzemnej vody;

e)spôsob dodržania obmedzení uvedených v nariadení (ES) č. 1107/2009 na minimalizáciu alebo nahradenie používania prípravkov na ochranu rastlín klasifikovaných ako „škodlivé pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“, „veľmi toxické pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“ alebo „toxické pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami“ podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 na cestách, železničných tratiach, veľmi priepustných povrchoch alebo pozdĺž nich alebo pri inej infraštruktúre v blízkosti povrchových alebo podzemných vôd, alebo na nepriepustných povrchoch s vysokým rizikom odtoku do povrchovej vody alebo kanalizácie.

PRÍLOHA IV

KONTROLA APLIKAČNÝCH ZARIADENÍ NA PROFESIONÁLNE POUŽITIE

Kontrola aplikačných zariadení na profesionálne použitie sa týka všetkých aspektov dôležitých na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Maximálna účinnosť a bezpečnosť aplikovania sa zabezpečuje riadnym fungovaním všetkých prístrojov alebo mechanizmov zariadení, aby sa zaručilo splnenie nasledujúcich cieľov.

Aplikačné zariadenie na profesionálne použitie musí fungovať spoľahlivo a smie sa používať len na určený účel v súlade s návodom na použitie, pričom sa zabezpečí, aby sa prípravky na ochranu rastlín mohli správne aplikovať v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou (GAP) podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 21 .

Zariadenie musí byť v takom stave, aby sa mohlo bezpečne, ľahko a úplne plniť a vyprázdňovať a aby sa zabránilo úniku prípravku vo forme roztoku na rozprašovanie alebo koncentrovaného prípravku. Musí rovnako umožňovať ľahké a dôkladné čistenie. Musí umožňovať aj bezpečné ovládanie a musí sa dať okamžite zastaviť z miesta obsluhujúceho pracovníka. Musí byť jednoduché vykonávať všetky potrebné nastavenia. Tieto nastavenia musia byť presné a opakovateľné.

Počas kontroly sa overí súlad s týmito požiadavkami:

1.Bezpečnosť

Zariadenie musí byť pred začiatkom kontroly čisté a zabezpečené. Skontrolujú sa tieto parametre:

●ochranný kryt vývodového hnacieho hriadeľa a všetky ochranné zariadenia vývodového hnacieho hriadeľa a všetkých rotujúcich prenosových častí,

●únik z hydraulického systému a celkový stav valcov a hadíc hydrauliky,

●bezpečnosť a fungovanie všetkých elektrických častí vrátane magnetických spínačov,

●fungovanie poistných ventilov,

●stav konštrukčných častí, rámu a držiakov ramien/dýz,

●uzamykanie skladacích častí a

●v prípade zariadení využívajúcich prúd vzduchu kryty a stav ventilátora vrátane fyzického stavu motora, rotora a nadstavcov.

2.Úniky

V nehybnom aj pracovnom stave nesmie dochádzať k úniku alebo odkvapkávaniu z akejkoľvek časti zariadenia. Po vypnutí zariadenia nesmie zo zariadenia nič odkvapkávať ani nesmie dochádzať k neúmyselnej aplikácii. V prípade zariadení na aplikáciu kvapalných prípravkov nesmie počas prevádzky pod maximálnym dosiahnuteľným tlakom pre systém dochádzať k únikom z rúr a hadíc a žiadna kvapalina sa nesmie aplikovať priamo do postrekovača.

3.Čerpadlo (v prípade zariadení na aplikáciu kvapalných prípravkov)

Kapacita čerpadla musí byť prispôsobená potrebám aplikačného zariadenia a čerpadlo musí riadne fungovať, aby sa zabezpečila stála a spoľahlivá intenzita aplikácie.

4.Premiešavanie alebo miešanie (v prípade zariadení na aplikáciu kvapalných prípravkov)

Premiešavacie alebo miešacie zariadenia musia zabezpečovať riadnu cirkuláciu, aby sa dosiahla rovnomerná koncentrácia v celom objeme tekutej postrekovacej zmesi v nádrži.

5.Nádrž/zásobník na postrek

Postrekovacie nádrže a zásobníky vrátane ukazovateľa úrovne naplnenia, plniace zariadenia, filtre, systémy vyprázdňovania a vymývania a miešacie zariadenia musia fungovať tak, aby sa minimalizovalo neúmyselné rozliatie, nerovnomerná distribúcia koncentrácie, expozícia obsluhujúceho pracovníka a zvyškový obsah.

6.Meracie, ovládacie a regulačné systémy

Všetky prístroje na meranie, zapínanie a vypínanie a nastavovanie tlaku alebo rýchlosti prietoku musia byť riadne kalibrované a fungovať správne. Ovládacie systémy, ktoré sa majú obsluhovať počas aplikácie, musí byť možné obsluhovať z miesta obsluhujúceho pracovníka, nástroje nevyhnutné na ovládanie aplikácie musia byť k dispozícii a musia byť presné, pričom nástrojové displeje musia byť čitateľné z miesta obsluhujúceho pracovníka. V prípade zariadení na aplikáciu kvapalných prípravkov musia prístroje na nastavenie tlaku udržiavať stály pracovný tlak pri nemeniacich sa otáčkach čerpadla, aby sa zabezpečila stála a spoľahlivá intenzita aplikácie. Dodatočné zariadenie na dávkovanie alebo vstrekovanie prípravkov na ochranu rastlín musí fungovať presne a správne.

7.Rúry a hadice

Rúry a hadice musia byť v riadne funkčnom stave, aby sa zabránilo narušeniu toku prípravku alebo neúmyselnému rozliatiu v prípade poruchy. Rúry a hadice nesmú byť zamotané, nadmerne opotrebované alebo v pozícii, v ktorej dochádza k napínaniu.

8.Filtrovanie (v prípade zariadení na aplikáciu kvapalných prípravkov)

S cieľom zabrániť víreniu a nesúrodosti postreku, musia byť prítomné filtre, ktoré musia byť v dobrom stave, a veľkosť ôk filtra musí zodpovedať a byť primeraná veľkosti dýz pripojených k postrekovaču. Systém signalizácie upchatia filtra musí v príslušných prípadoch riadne fungovať.

9.Rameno postrekovača (pre zariadenia, ktoré aplikujú prípravky na ochranu rastlín prostredníctvom horizontálneho alebo vertikálneho ramena umiestneného blízko plodín alebo postrekovaného materiálu)

Rameno musí byť v dobrom stave a stabilné vo všetkých smeroch. Fixačné a nastavovacie systémy a prístroje na tlmenie nechcených pohybov a vyrovnávanie sklonu musia fungovať správne.

10.Dýzy (v prípade zariadení na rozprašovanie kvapalných prípravkov)/výpustné otvory (v prípade tuhých prípravkov)

Dýzy a výpustné otvory musia riadne fungovať. Prietoková rýchlosť žiadnej jednotlivej dýzy a výpustného otvoru sa nesmie výrazne odchýliť od údajov uvedených v tabuľkách prietokovej rýchlosti, ktoré poskytol výrobca.

11.Rozprašovanie

Pozdĺžne, priečne a vertikálne (v prípade aplikácie na vertikálne plodiny) rozprašovanie prípravku v cieľovej oblasti musí byť v prípade potreby rovnomerné.

12.Ventilátor (pre zariadenia, ktoré rozprašujú prípravky na ochranu rastlín s podporou vzduchu)

Ventilátor musí byť v dobrom stave a musí zabezpečovať stály a spoľahlivý prúd vzduchu.

13.Čistenie

Ak sú prítomné systémy na vymývanie/čistenie vyprázdnených nádob, napr. ak sú pripojené k nasávaciemu zásobníku aplikačného zariadenia, musia fungovať spoľahlivo. Navyše, ak boli aplikačné zariadenia vybavené zariadeniami na čistenie nádrží, zariadeniami na vonkajšie čistenie, zariadeniami na čistenie indukčných násypok a zariadeniami na vnútorné čistenie celého aplikačného zariadenia, takéto zariadenia musia fungovať správne.

PRÍLOHA V

FORMULÁR OZNÁMENIA

PRÍLOHA VI
v zmysle článku 35

METODIKA VÝPOČTU HARMONIZOVANÝCH UKAZOVATEĽOV RIZIKA NA ÚROVNI ÚNIE A NA VNÚTROŠTÁTNEJ ÚROVNI

ODDIEL 1

Harmonizované ukazovatele rizika

Metodika výpočtu harmonizovaných ukazovateľov rizika na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni sa uvádza v oddieloch 2 až 4 tejto prílohy. Hoci metodika pre ukazovatele Únie aj jednotlivých členských štátov je rovnaká, ukazovatele Únie sú založené na celoúnijných štatistikách, kým vnútroštátne ukazovatele sú založené na vnútroštátnych štatistikách. Tieto ukazovatele sa vypočítavajú každý rok.

ODDIEL 2

Harmonizovaný ukazovateľ rizika 1: harmonizovaný ukazovateľ rizika založený na nebezpečnosti vychádzajúci z množstiev účinných látok uvedených na trh v prípravkoch na ochranu rastlín podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009

1.Tento ukazovateľ je založený na štatistike množstiev účinných látok uvedených na trh v prípravkoch na ochranu rastlín podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 poskytovanej Komisii (Eurostatu) podľa prílohy I k nariadeniu (ES) č. 1185/2009. Uvedené údaje sú zaradené do štyroch skupín.

2.Pre výpočet harmonizovaného ukazovateľa rizika 1 platia tieto všeobecné pravidlá:

a)harmonizovaný ukazovateľ rizika 1 sa vypočítava na základe zaradenia všetkých účinných látok do štyroch skupín uvedených v tabuľke 1;

b)účinné látky v skupine 1 sú účinné látky uvedené v časti D prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

c)účinné látky v skupine 2 sú účinné látky uvedené v častiach A a B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

d)účinné látky v skupine 3 sú chemické účinné látky, ktoré sú schválené ako látky, ktoré sa majú nahradiť, v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v časti E prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 alebo ktoré sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/408;

e)účinné látky v skupine 4 sú účinné látky neschválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, a preto nie sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

f)uplatňujú sa váhy uvedené v riadku iii) tabuľky 1.

3.Harmonizovaný ukazovateľ rizika 1 sa vypočítava vynásobením ročných množstiev účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín uvedených na trh za každú skupinu v tabuľke 1 príslušnou váhou nebezpečnosti uvedenou v riadku iii), za čím nasleduje agregácia výsledkov týchto výpočtov.

Tabuľka 1

Kategorizácia účinných látok a váh nebezpečnosti na účely výpočtu harmonizovaného ukazovateľa rizika 1

4.Východisková hodnota pre harmonizovaný ukazovateľ rizika 1 sa stanovuje na 100 a zodpovedá priemernému výsledku vyššie uvedeného výpočtu za obdobie 2011 – 2013.

5.Výsledok harmonizovaného ukazovateľa rizika 1 sa vyjadruje vo vzťahu k východiskovej hodnote.

6.Komisia vypočítava a zverejňuje výsledky harmonizovaného ukazovateľa rizika 1 na úrovni Únie v súlade s článkom 35 ods. 2 tohto nariadenia za každý kalendárny rok a najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa harmonizovaný ukazovateľ rizika 1 vypočítava.

7.Členské štáty vypočítavajú a zverejňujú výsledky harmonizovaného ukazovateľa rizika 1 na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia za každý kalendárny rok a najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa harmonizovaný ukazovateľ rizika 1 vypočítava.

ODDIEL 3

Harmonizovaný ukazovateľ rizika 2: harmonizovaný ukazovateľ rizika vychádzajúci z počtu autorizácií udelených podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009

1.Tento ukazovateľ je založený na počte autorizácií udelených pre prípravky na ochranu rastlín podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 oznámenom Komisii v súlade s článkom 53 ods. 1 uvedeného nariadenia. Uvedené údaje sú zaradené do štyroch skupín.

2.Pre výpočet harmonizovaného ukazovateľa rizika 2 platia tieto všeobecné pravidlá:

a)harmonizovaný ukazovateľ rizika 2 je založený na počte autorizácií udelených podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a vypočítava sa na základe zaradenia účinných látok do štyroch skupín uvedených v tabuľke 2 tohto oddielu;

b)účinné látky v skupine 1 sú účinné látky uvedené v časti D prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

c)účinné látky v skupine 2 sú účinné látky uvedené v častiach A a B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

d)účinné látky v skupine 3 sú chemické účinné látky, ktoré sú schválené ako látky, ktoré sa majú nahradiť, v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v časti E prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 alebo ktoré sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/408;

e)účinné látky v skupine 4 sú účinné látky neschválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, a preto nie sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

f)uplatňujú sa váhy uvedené v riadku iii) tabuľky 2 tohto oddielu.

3.Harmonizovaný ukazovateľ rizika 2 sa vypočítava vynásobením počtu autorizácií udelených pre prípravky na ochranu rastlín podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 za každú skupinu v tabuľke 2 príslušnou váhou nebezpečnosti uvedenou v riadku iii), za čím nasleduje agregácia výsledkov týchto výpočtov.

Tabuľka 2

Kategorizácia účinných látok a váh nebezpečnosti na účely výpočtu harmonizovaného ukazovateľa rizika 2

4.Východisková hodnota pre harmonizovaný ukazovateľ rizika 2 sa stanovuje na 100 a zodpovedá priemernému výsledku vyššie uvedeného výpočtu za obdobie 2011 – 2013.

5.Výsledok harmonizovaného ukazovateľa rizika 2 sa vyjadruje vo vzťahu k východiskovej hodnote.

6.Komisia vypočítava a zverejňuje výsledky harmonizovaného ukazovateľa rizika 2 na úrovni Únie v súlade s článkom 35 ods. 2 tohto nariadenia za každý kalendárny rok a najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa harmonizovaný ukazovateľ rizika 2 vypočítava.

7.Členské štáty vypočítavajú a zverejňujú výsledky harmonizovaného ukazovateľa rizika 2 na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia za každý kalendárny rok a najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa harmonizovaný ukazovateľ rizika 2 vypočítava.

8.Metodika výpočtu harmonizovaného ukazovateľa rizika 2 sa s účinnosťou od 1. januára 2027 nahrádza metodikou výpočtu harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a uvedenou v oddiele 4 tejto prílohy.

ODDIEL 4

Harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a: harmonizovaný ukazovateľ rizika vychádzajúci z počtu autorizácií udelených podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a plôch ošetrených na základe týchto udelených autorizácií

1.Tento ukazovateľ je založený na počte autorizácií udelených pre prípravky na ochranu rastlín podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a na rozlohe plôch ošetrených na základe týchto autorizácií, oznámených Komisii v súlade s článkom 53 ods. 1 uvedeného nariadenia.

2.Pre výpočet harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a platia tieto všeobecné pravidlá:

a)harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a je založený na počte autorizácií udelených podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a na rozlohe plôch ošetrených na základe týchto autorizácií. Vypočítava sa na základe zaradenia účinných látok do štyroch skupín uvedených v tabuľke 3 tohto oddielu;

b)ošetrené plochy sa vyjadrujú v hektároch;

c)účinné látky v skupine 1 sú účinné látky uvedené v časti D prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

d)účinné látky v skupine 2 sú účinné látky uvedené v častiach A a B prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

e)účinné látky v skupine 3 sú chemické účinné látky, ktoré sú schválené ako látky, ktoré sa majú nahradiť, v súlade s článkom 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v časti E prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 alebo ktoré sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/408;

f)účinné látky v skupine 4 sú účinné látky neschválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009, a preto nie sú uvedené v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011;

g)uplatňujú sa váhy uvedené v riadku iii) tabuľky 3 tohto oddielu.

3.Harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a sa vypočítava vynásobením počtu autorizácií udelených pre prípravky na ochranu rastlín podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 za každú skupinu v tabuľke 3 príslušnou váhou nebezpečnosti uvedenou v riadku iii) a plochami ošetrenými na základe týchto autorizácií, za čím nasleduje agregácia výsledkov týchto výpočtov.

Tabuľka 3

Kategorizácia účinných látok a váh nebezpečnosti na účely výpočtu harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a

4.Východisková hodnota pre harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a sa stanovuje na 100 a zodpovedá priemernému výsledku vyššie uvedeného výpočtu za obdobie 2022 – 2024.

5.Výsledok harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a sa vyjadruje vo vzťahu k východiskovej hodnote.

6.Komisia vypočítava a zverejňuje výsledky harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a na úrovni Únie v súlade s článkom 35 ods. 2 tohto nariadenia. Prvý takýto výpočet a zverejnenie sa uskutočnia v roku 2027 s použitím údajov za kalendárne roky 2022 až 2025 a následne sa budú vykonávať za každý kalendárny rok, a to najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a vypočítava.

7.Členské štáty vypočítavajú a zverejňujú výsledky harmonizovaného ukazovateľa rizika 2a na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 35 ods. 3 tohto nariadenia. Prvý takýto výpočet a zverejnenie sa uskutočnia v roku 2027 s použitím údajov za kalendárne roky 2022 až 2025 a následne sa budú vykonávať za každý kalendárny rok, a to najneskôr 20 mesiacov od konca roka, za ktorý sa harmonizovaný ukazovateľ rizika 2a vypočítava.

PRÍLOHA VII

TABUĽKA ZHODY UVEDENÁ V ČLÁNKU 43 ODS. 2

(1)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 1).

(2)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 11.6.2011, s. 1).

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009 z 25. novembra 2009 o štatistike pesticídov (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2009, s. 1).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 7.4.2017, s. 1).

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).

(11)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/127/ES z 21. októbra 2009 ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/42/ES, pokiaľ ide o strojové zariadenia na aplikáciu pesticídov (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 29).

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(13)    Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(14)    Smernica Rady 89/656/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku (tretia samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 18).

(15)    Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11).

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50).

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009. s. 5).

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(19)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).