52012DC0209

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP)

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod: Kontrola štátnej pomoci v súčasnom prostredí

1.           Európa 2020 je stratégia rastu EÚ pre toto desaťročie. V meniacom sa svete Európska komisia zameriava svoju politiku na to, aby sa v Európe vybudovalo inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo. Tieto tri vzájomne sa posilňujúce priority by mali krajinám EÚ pomôcť dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti.

2.           Z tohto hľadiska je jednotný trh najlepším aktívom Európy na zabezpečenie udržateľného rastu. Účinný vnútorný trh si vyžaduje zavedenie dvoch nástrojov: po prvé, reguláciu s cieľom vytvoriť jediný integrovaný trh bez štátnych hraníc, a po druhé, politiku hospodárskej súťaže vrátane kontroly štátnej pomoci, aby sa zabezpečilo, že fungovanie vnútorného trhu nebude narušené nekonkurenčným správaním spoločností alebo členskými štátmi, ktoré uprednostňujú niektoré subjekty na úkor iných. Hospodárska súťaž je významnou hybnou silou rastu; stimuluje podniky vrátane nových, aby vstúpili na trh a inovovali, čím zvýšia produktivitu a konkurencieschopnosť v globálnom kontexte. Hospodárska súťaž je aj nákladovo efektívnou politikou, pretože ju možno zaviesť bez akéhokoľvek verejného alebo súkromného financovania. Preto kontrola štátnej pomoci ako jeden z nástrojov politiky hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a posilňovaní jednotného trhu.

3.           V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy bola ohrozená integrita jednotného trhu a zvýšil sa potenciál protisúťažných reakcií. Kríza zároveň vyvolala potrebu zvýšenia úlohy štátu pri ochrane najzraniteľnejších príslušníkov spoločnosti a pri podpore hospodárskeho oživenia. Takisto však zaťažila rozpočet členských štátov požiadavkou na fiškálnu konsolidáciu a lepšie využívanie obmedzených zdrojov. V neposlednom rade sa zvýšili rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide priestor na financovanie ich politík.

4.           Potenciál rastu Európy sa môže zvýšiť lepšou orientáciou verejných výdavkov a vytvorením vhodných podmienok pre oživenie, naštartovanie a udržanie rastu. Najmä verejné výdavky by sa mali zefektívniť[1] a zamerať na politiky podporujúce rast, ktoré spĺňajú spoločné európske ciele.

5.           Niektoré z týchto verejných výdavkov budú mať podobu štátnej pomoci[2], či už vo forme priamych výdavkov, daňových stimulov, štátnych záruk alebo v inej forme. Prísnejšia a cielenejšia kontrola štátnej pomoci môže podnietiť vypracovanie účinnejších politík podporujúcich rast; môže prispieť k zvýšeniu kvality verejných financií a môže zabezpečiť, že k prípadom narušenia hospodárskej súťaže bude dochádzať v menšom rozsahu a vnútorný trh tak zostane otvorený a umožní súťaženie. Môže takisto prispieť k zlepšeniu kvality verejných financií. Cielenejší rámec umožní členským štátom lepšie prispievať k implementácii stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu, ako aj k rozpočtovej konsolidácii.

6.           Modernizácia kontroly štátnej pomoci je potrebná na zvýšenie kvality kontrol vykonávaných Komisiou a na premenu tohto nástroja na nástroj podpory správneho využívania verejných zdrojov v prospech politík orientovaných na rast a na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť rovnaké podmienky na vnútornom trhu. Súčasná zložitosť základných pravidiel, ako aj procedurálneho rámca, ktoré platia rovnako pre menšie aj pre väčšie prípady, predstavujú problémy z hľadiska kontroly štátnej pomoci.

7.           V prospech širokého modernizačného balíka pre politiku štátnej pomoci EÚ ako celok hovoria aj ďalšie prvky: uplynutie platnosti niekoľkých kľúčových nástrojov štátnej pomoci v roku 2013, príprava viacročného finančného rámca a pravidiel pre štrukturálne fondy EÚ na roky 2014 – 2020 a v neposlednom rade aj posilnenie systému hospodárskeho a rozpočtového dohľadu v rámci semestra EÚ.

8.           Ciele modernizácie kontroly štátnej pomoci sú preto trojaké: i) podporiť udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu; ii) zamerať ex ante kontroly Komisie na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh pri súčasnom posilnení spolupráce členských štátov pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci; iii) racionalizovať pravidlá a urýchliť rozhodnutia.

9.           V tomto oznámení sa načrtáva integrovaná stratégia reformy na dosiahnutie uvedených cieľov, ktoré sú vzájomne úzko prepojené a ktoré by sa mali považovať za integrované stavebné prvky jednotného reformného balíka.

2.           Ciele modernizácie štátnej pomoci a nástroje na ich dosiahnutie

2.1.        Podpora rastu na posilnenom, dynamickom a konkurenčnom vnútornom trhu

10.         V dokumente Stratégia rastu Európa 2020 sa uznáva úloha štátnej pomoci z hľadiska rastu a schopnosti „aktívne a pozitívne prispieť k dosiahnutiu cieľov v rámci stratégie Európa 2020, a síce podnecovaním a podporovaním iniciatív pre inovatívnejšie, účinnejšie a ekologickejšie technológie a zároveň uľahčovaním prístupu k investíciám, rizikovému kapitálu a financovaniu výskumu a rozvoja“[3].

11.         Politické nástroje zamerané na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 môžu byť významným príspevkom k prekonaniu krízy a opätovnému naštartovaniu udržateľného rastu. Členské štáty a Únia si určia na uvedený účel prioritné rozpočtové výdavky, z ktorých niektoré budú zahŕňať štátnu pomoc.

12.         Modernizovaná kontrola štátnej pomoci by mala zjednodušiť posudzovanie pomoci, ktorá je správne navrhnutá, zacielená na zistené zlyhania trhu, zohľadňuje ciele spoločného záujmu a má najmenej rušivé účinky („správna pomoc“). Tým sa zabezpečí, že podpora z verejných zdrojov bude stimulovať inovácie, ekologické technológie, rozvoj ľudského kapitálu, zabráni ekologickým škodám a v konečnom dôsledku podporí rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť EÚ. Takáto pomoc najlepšie prispieva k rastu vtedy, keď je zacielená na zlyhanie trhu a tým dopĺňa, avšak nenahrádza súkromné výdavky. Štátna pomoc môže byť účinná pri dosahovaní želaného cieľa verejnej politiky iba vtedy, ak má stimulačný účinok, t. j. motivuje príjemcu pomoci podniknúť aktivity, ktoré by nebol uskutočnil bez tejto pomoci. A štátna pomoc bude mať najväčší vplyv na rast iba ak je navrhnutá takým spôsobom, ktorý obmedzuje narúšanie hospodárskej súťaže a udržiava vnútorný trh konkurenčný a otvorený. Preto kontrola štátnej pomoci je veľmi dôležitá z hľadiska toho, aby sa zvýšila efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov, ktoré majú formu štátnej pomoci, pričom celkovým cieľom je stimulovať rast na vnútornom trhu, ktorého nevyhnutnou podmienkou je rozvoj hospodárskej súťaže. Štátna pomoc, ktorá nie je zacielená na zlyhania trhu a nemá stimulačný účinok, je nielen plytvaním verejnými zdrojmi, ale zároveň pôsobí ako brzdiaci činiteľ rastu tým, že zhoršuje podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

13.         O kontrolu štátnej pomoci sa už opierajú aj hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020. Napríklad usmernenia pre širokopásmové siete stanovujú podmienky efektívnej štátnej podpory pre rozvoj širokopásmového pripojenia, čím podporujú dosiahnutie cieľov programu „Digitálna agenda pre Európu“. Podpora z verejných zdrojov na vývoj infraštruktúry je takisto predpokladom vybudovania inteligentných, zmodernizovaných a plne prepojených dopravných a energetických sietí, ako sa to uvádza v iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje“. Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie uľahčuje dosiahnutie cieľov programu „Inovácia v Únii“, ako aj programu „Priemyselná politika vo veku globalizácie“. Presadzovanie zásady „znečisťovateľ platí“, ako aj možnosť poskytovať pomoc s cieľom nabádať spoločnosti, aby uplatňovali vyššie normy než sú záväzné environmentálne normy EÚ alebo podporovali energetickú efektívnosť, ako sa uvádzajú v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, sú nástrojmi na realizáciu hlavnej iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“. Možnosť podporiť odbornú prípravu zo štátnych fondov prispieva k cieľom iniciatívy „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“. Usmernenia o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach umožňujú štátnu pomoc iba za prísne určených podmienok a v prípade, že jej výsledkom je návrat k dlhodobej životaschopnosti, čím zároveň stimulujú odchod nevýkonných firiem z trhu, pripravujú podniky pre celosvetovú hospodársku súťaž a prispievajú tak k iniciatíve „Priemyselná politika vo veku globalizácie“. Prepájanie cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív na jednej strane a pravidiel štátnej pomoci na strane druhej by sa malo ďalej rozvíjať s cieľom zosúladiť nástroje Komisie a stimulovať členské štáty, aby obmedzené verejné zdroje presmerovali na spoločné priority.

14.         Kladením dôrazu na kvalitu a efektívnosť štátnej pomoci môže kontrola štátnej pomoci takisto pomôcť členským štátom posilniť rozpočtovú disciplínu a zlepšiť kvalitu verejných financií – výsledkom čoho bude lepšie využitie peňazí daňových poplatníkov. Toto je osobitne dôležité najmä preto, aby sa dosiahla premyslená fiškálna konsolidácia a aby sa zosúladila úloha cielených verejných výdavkov pri zabezpečovaní rastu s potrebou dostať rozpočty pod kontrolu. Je preto tiež potrebné, aby sa v rámci semestra EÚ venovala väčšia pozornosť kontrole štátnej pomoci a viacerým všeobecným problémom týkajúcim sa hospodárskej súťaže.

15.         Spoľahlivá kontrola štátnej pomoci má zároveň kľúčový význam pre podporu a dobré fungovanie jednotného trhu. Takáto spoľahlivá kontrola je úzko spojená s efektívnym uplatňovaním pravidiel EÚ pre vnútorný trh a má osobitný význam na trhoch, ktoré sa otvorili len nedávno a na ktorých stále zohrávajú významnú úlohu veľkí prevádzkovatelia, ktorým pomáha štát, napríklad v oblasti dopravy, poštových služieb alebo v menšom počte prípadov v energetike. Modernizácia štátnej pomoci môže zlepšiť fungovanie vnútorného trhu efektívnejšou politikou, ktorá sa zameriava na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže, zachovanie rovnakých podmienok pre všetkých a na boj proti protekcionizmu. Táto úloha kontroly štátnej pomoci nadobúda v súčasnosti ešte väčší význam, keďže v záujme rastu je potrebné zmobilizovať celý potenciál vnútorného trhu.

16.         Globálne prostredie vytvára výzvy a príležitosti pre európske spoločnosti. V celosvetovom meradle existuje veľa rôznych systémov pravidiel hospodárskej súťaže. Pre porovnanie, pravidlá EÚ týkajúce sa štátnej pomoci ponúkajú transparentnejší, koherentnejší a väčšmi rastovo orientovaný rámec, pričom umožňujú porovnateľný objem pomoci[4]. Väčšia orientácia modernizovaného rámca štátnej pomoci EÚ na ciele podporujúce rast pri súčasnom zabezpečení primeraného fungovania vnútorného trhu by mala zlepšiť konkurencieschopnosť podnikov v EÚ vrátane tých, ktoré sídlia mimo EÚ.

17.         Za špecifických okolností, kedy by dotácie poskytnuté treťou krajinou viedli k deformácii hospodárskej súťaže, pravidlá WTO poskytujú základný rámec pre odstraňovanie negatívnych dôsledkov neoprávnene poskytnutých zahraničných dotácií hospodárskym subjektom EÚ. Okrem toho dvojstranné dohody uzatvorené medzi EÚ a tretími krajinami môžu zahŕňať aj pravidlá poskytovania dotácií, ktoré sú zamerané na špecifické otázky a ktoré nie sú súčasťou rámca WTO (napr. dohoda o voľnom obchode s Kóreou). Na účely implementácie týchto pravidiel možno použiť nástroje obchodnej politiky.

18.         Návrhy na modernizáciu štátnej pomoci, ktoré prispievajú k cieľu rastu:

(a) Určiť a vymedziť spoločné zásady, na základe ktorých Komisia posudzuje zlučiteľnosť všetkých opatrení pomoci; takéto horizontálne zásady by objasňovali, ako by Komisia posudzovala spoločné prvky, ku ktorým sa v súčasnosti v jednotlivých usmerneniach a rámcoch nepristupuje rovnako; tieto zásady by mali byť čo najoperatívnejšie a mohli by riešiť vymedzenie a posudzovanie skutočných zlyhaní trhu, stimulačného účinku a nepriaznivých účinkov štátnych zásahov vrátane prípadných úvah o celkovom vplyve pomoci.

(b) Revízia a konsolidácia usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci tak, aby boli v súlade s týmito spoločnými zásadami. Základom revízie bude všeobecný prístup zameraný na posilňovanie vnútorného trhu a na podporu zvýšenia účinnosti verejných výdavkov (využívanie štátnej pomoci len v prípade, že predstavuje skutočnú pridanú hodnotu); ďalej jasnejšie vymedzenie zlyhaní trhu, ktoré je potrebné riešiť, pričom v tejto súvislosti bude dôležitú úlohu zohrávať väčšia kontrola stimulačného účinku, aby sa zabezpečila hospodárnosť a zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže. Bude tiež potrebné vykonávať systematickejšie hodnotenie možných negatívnych účinkov štátnej pomoci, predovšetkým pokiaľ ide o narúšanie alokačnej a dynamickej efektívnosti, preteky v poskytovaní dotácií a trhovú silu. Takto sa napríklad revidované usmernenia o záchrane a reštrukturalizáciu nefinančných spoločností stanú veľmi dôležitým nástrojom na kontrolu tohto veľmi rušivého druhu pomoci, čím sa zabezpečí, že trhový proces odchodu z trhu preruší štát len vtedy, keď je to skutočne odôvodnené. Podobne v prípade, že to umožnia trhové podmienky, sa zavedie nový súbor predpisov na záchranu a reštrukturalizáciu finančných inštitúcií pre postkrízové prostredie, ktorý bude v súlade s budúcimi návrhmi na krízový manažment a riešenie kríz v rámci EÚ. A napokon, určenie najlepších postupov, pokiaľ ide o výdavkové priority stratégie Európa 2020, by malo umožniť rýchle schválenie pomoci, ktorá je nákladovo efektívna a napomáha rast. Pokiaľ ide o konsolidáciu v prvej fáze, viaceré usmernenia vrátane usmernení pre regionálnu pomoc, výskum, vývoj a inovácie, pomoc na ochranu životného prostredia, rizikový kapitál a širokopásmové pripojenie (druhy pomoci, ktoré predstavujú viac než dve tretiny pomoci poskytovanej v EÚ) by sa mohli zosúladiť a podľa možnosti konsolidovať na základe spoločných zásad do konca roku 2013. To by umožnilo aj hľadanie synergie medzi rôznymi režimami pomoci a dosiahnutie viacerých cieľov. Prijímanie jednotlivých usmernení sa uskutoční v priebehu tohto obdobia postupne a bezodkladne. Postupne potom budú zosúladené a konsolidované aj ďalšie usmernenia.

2.2.        Zamerať presadzovanie práva na prípady s najväčším dosahom na vnútorný trh

19.         Úsilie o účinnejšie hospodárenie by sa nemalo premeniť na podrobnú kontrolu všetkých verejných výdavkov, ale skôr na stanovovanie priorít a dôkladnejšiu kontroly pomoci, ktorá má výrazný vplyv na vnútorný trh, napríklad na opatrenia, ktoré sa vzťahujú na pomoc veľkého rozsahu s potenciálne rušivým vplyvom, vrátane fiškálnej pomoci. Zároveň by sa mala zjednodušiť analýza prípadov, ktoré majú skôr miestny charakter a majú len malý vplyv na obchod. Takýto výsledok je možné dosiahnuť tak, že sa vymedzia primeranejšie a diferencovanejšie pravidlá a zmodernizuje sa kontrola štátnej pomoci, pričom sa zvýši zodpovednosť členských štátov pri navrhovaní a realizácii podporných opatrení. Bude si to vyžadovať jasnejšie stanovenie pravidiel a posilnené následné monitorovanie Komisiou s cieľom zabezpečiť ich primerané dodržiavanie. Zníži sa tým aj administratívna záťaž kladená na verejné orgány a pre príjemcov pomoci v prípadoch, keď ide o malé sumy pomoci.

20.         Návrhy na modernizáciu štátnej pomoci, ktoré prispievajú k cieľu stanovovania priorít:

(a) možná revízia nariadenia de minimis na základe podrobného posúdenia vplyvu, v rámci ktorého sa bude brať do úvahy situácia vo všetkých členských štátoch a na vnútornom trhu ako celku, ako aj vplyv takejto revízie na rozpočet s cieľom preskúmať, či stanovená hranica stále zodpovedá trhovým podmienkam;

(b) možné zmeny splnomocňujúceho nariadenia Rady, ktoré by Komisii umožnili vyhlásiť, že určité kategórie pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom a sú preto oslobodené od ex ante notifikácií. Toto by zasa umožnilo rozšírenie druhov pomoci, ktoré by na základe skúseností Komisie mohli mať výhodu z takejto zjednodušenej kontroly bez toho, aby bol oslabený efektívny dohľad Komisie a následné monitorovanie. Tieto nové druhy pomoci, na ktoré by sa mohlo vzťahovať splnomocňujúce nariadenie, by mohli zahŕňať napríklad: pomoc poskytovanú na kultúru; pomoc určenú na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami; pomoc v prospech projektov (čiastočne) financovaných z fondov EÚ, ako je napríklad JESSICA a iné.

(c) revízia a možné rozšírenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách na všetky kategórie pomoci, na ktoré sa vzťahuje revidované splnomocňujúce nariadenie, s cieľom prispieť k lepšiemu nasmerovaniu verejných zdrojov na niektoré náležite určené ciele, pričom by sa zjednodušilo administratívne spracovanie správne navrhnutých opatrení s relatívne nízkymi sumami pomoci.

21.         Ak by sa Komisia rozhodla zvýšiť veľkosť a rozsah opatrení pomoci, ktoré sú oslobodené od notifikačnej povinnosti, zvýšila by sa zodpovednosť členských štátov za zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Pokiaľ bude viac opatrení oslobodených od notifikačnej povinnosti, členské štáty budú musieť zabezpečiť ex ante súlad s pravidlami štátnej pomoci pri opatreniach de minimis a pri schémach a prípadoch, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, a to v úzkej koordinácii s Komisiou, ktorá bude naďalej vykonávať následné kontroly týchto opatrení. Komisia bude od členských štátov očakávať lepšiu spoluprácu, pokiaľ ide o kvalitu a včasnosť predkladania informácií a prípravu notifikácií, ako aj efektívne vnútroštátne systémy (vrátane súkromného presadzovania), aby sa zabezpečilo, že opatrenia štátnej pomoci oslobodené od ex ante notifikačnej povinnosti budú v súlade s právnymi predpismi Únie. Nižšiu administratívnu záťaž vďaka menšiemu rozsahu notifikačných povinností je možné predpokladať len v prípade, ak ich sprevádza zvýšená angažovanosť a konkrétne výsledky zo strany vnútroštátnych orgánov, pokiaľ ide o dodržiavanie súladu. V dôsledku toho bude treba posilniť následné kontroly Komisie, a to aj preto, lebo súčasné výsledky monitorovania vykonávania opatrení na základe skupinovej výnimky v členských štátoch odhalili časté prípady nedodržiavania súladu s pravidlami štátnej pomoci. Týmto spôsobom možno zabezpečiť účinné presadzovanie pravidiel.

2.3.        Racionalizácia pravidiel a zrýchlenie rozhodnutí

22.         Pravidlá štátnej pomoci sa časom vyvinuli do zložitého právneho rámca. Existuje priestor na spresnenie a zjednodušenie pravidiel, zvýšenie konzistentnosti a racionalizáciu procesu posudzovania. Je potrebné lepšie objasniť koncepcie štátnej pomoci a skonsolidovať horizontálne a hmotnoprávne pravidlá.

23.         Komisia je povinná prešetriť každé obvinenie týkajúce sa možnej pomoci bez toho, aby mohla v praxi stanoviť priority pre vybavovanie sťažností. Okrem toho Komisia nie je vždy v pozícii, v ktorej je možné od zúčastnených strán získať úplné a správne informácie, čo môže predĺžiť konanie. Postupy by sa mali zracionalizovať a zreformovať, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi bolo možné prijímať rozhodnutia v reálnych časoch z hľadiska podnikateľského sektora. Prvky balíka, ktoré prispievajú k tomuto cieľu:

(a) objasnenie a lepšie vysvetlenie pojmu štátnej pomoci: pojem pomoci je objektívne definovaný pojem priamo v zmluve v článku 107, ako akékoľvek opatrenie, ktoré vyplýva zo zásahu štátu alebo z použitia štátnych zdrojov, ktoré je schopné ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré zvýhodňuje príjemcu a narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. Úloha Komisie je v tomto ohľade obmedzená na objasnenie toho, ako chápe a uplatňuje ustanovenia zmluvy na základe výkladu Súdneho dvora. V týchto medziach Komisia poskytne ďalšie spresnenie základných konceptov vzťahujúcich sa na pojem pomoci s cieľom prispieť k ľahšiemu uplatňovaniu;

(b) modernizácia procesného nariadenia štátnej pomoci, pokiaľ ide nástroje vybavovania sťažností a trhových informácií s cieľom umožniť Komisii lepšie zamerať svoje konanie v prípadoch, ktoré sú najdôležitejšie pre vnútorný trh. Na to je potrebné umožniť Komisii stanoviť priority pre vybavovanie sťažností pri podozreniach z možnej pomoci so značným vplyvom na hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu. Súčasne v záujme toho, aby Komisia mohla účinne vyšetrovať prípady pomoci s významným vplyvom, musí mať k dispozícii účinnejšie nástroje, ktoré umožňujú získať všetky nevyhnutné informácie od účastníkov trhu a získať ich včas, aby mohla prijímať rozhodnutia v reálnych časoch z hľadiska podnikateľského sektora. Takáto modernizácia postupov takisto umožní Komisii podniknúť viac vyšetrovaní z úradnej moci v prípadoch značného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré obmedzujú fungovanie vnútorného trhu. Takisto by mala umožniť rýchle overenie trhových účinkov opatrení pomoci, čo by umožnilo rýchlejšie rozhodovanie.

3.           Ďalší postup

24.         Modernizácia štátnej pomoci, ako sa uvádza vyššie, by mala vyústiť do prehľadnejšej a väčšmi zosúladenej architektúry kontroly štátnej pomoci. Rôzne potenciálne opatrenia uvedené vyššie predstavujú integrované stavebné prvky jednotného reformného balíka.

25.         Potenciálne opatrenia, ako sú uvedené vyššie, preto spoločne pôsobia v prospech dosiahnutia ambicióznych cieľov, keďže sa vzájomne podporujú a sú navzájom previazané. Napríklad navrhnuté procesné opatrenia by prispeli k rýchlejšiemu rozhodovaniu a umožnili by Komisii sústrediť sa presadzovanie práva tam, kde to najviac zaváži na úrovni EÚ. Podobná logika sa vzťahuje aj na rozšírenie pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách prostredníctvom zmeny splnomocňujúceho nariadenia.

26.         Vzhľadom na túto vzájomnú závislosť medzi cieľmi a prvkami balíka, ako aj v záujme maximalizácie výsledkov modernizácie štátnej pomoci je takisto žiaduce, aby hlavné prvky reformy nadobudli účinnosť súčasne. Jednotlivé procesy sa preto začnú od prijatia tohto oznámenia a hlavné nástroje balíka vrátane aktov Rady by sa mali prijať do konca roku 2013.

27.         V záujme splnenia tohto cieľa by sa návrhy Komisie týkajúce sa procesného a splnomocňujúceho nariadenia mali prijať na jeseň roku 2012. Cieľom Komisie bude vypracovať zvyšok balíka v priebehu nasledujúcich mesiacov tak, aby sa revízia a konsolidácia hlavných aktov a usmernení Komisie postupne ukončili do konca roku 2013. Komisia plánuje uskutočniť konzultácie s členskými štátmi a nadviazať otvorený dialóg s Európskym parlamentom a inými zainteresovanými stranami s cieľom zhromaždiť vstupné informácie pre diskusiu o návrhoch na modernizáciu štátnej pomoci.

[1]               To by znamenalo aj postupné zrušenie dotácií, ktoré vedú k neefektívnemu využívaniu zdrojov alebo ku škodám na životnom prostredí, v súlade s oznámením Komisie „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“, KOM(2011) 571 v konečnom znení, s. 10.

[2]               Prehľad verejných výdavkov zo štátnej pomoci možno nájsť v dokumente „Hodnotiaca tabuľka štátnej pomoci – Správa o štátnej pomoci poskytnutej členskými štátmi EÚ, KOM(2011) 848 v konečnom znení.

[3]               Oznámenie Komisie „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010, s. 22.

[4]               Podľa porovnávacej štúdie vypracovanej WTO v roku 2006 je objem pomoci poskytovanej členskými štátmi EÚ porovnateľný s objemom, ktorý poskytujú hlavní obchodní partneri EÚ (dotácie vyjadrené ako percento HDP). Pozri Správu Svetovej obchodnej organizácie z roku 2006 „Exploring the links between subsidies, trade and the WTO“: http://www.wto.org/english/res_e/booksp_e/anrep_e/world_trade_report06_e.pdf. Pozri oddiel II „Subsidies, Trade and the WTO“, kapitolu E „The incidence of Subsidies“.