(1)

Rada 1. októbra 2015 prijala nariadenie (EÚ) 2015/1755.

(2)

Na základe preskúmania Rady by sa mali zmeniť informácie týkajúce sa dvoch fyzických osôb v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/1755.

(3)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) 2015/1755 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa prijali ochranné opatrenia s prihliadnutím na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania a v relevantných prípadoch aj na správy Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo a iných poradných orgánov, ako aj na odporúčania poskytnuté poradnými radami zriadenými pre príslušné geografické oblasti alebo oblasti pôsobnosti a spoločné odporúčania členských štátov.

(2)

Povinnosťou Rady je prijímať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností a v prípade potreby aj určité podmienky, ktoré s nimi funkčne súvisia. Rybolovné možnosti by sa mali členským štátom prideliť tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností v prípade každej populácie rýb alebo druhu rybolovu a aby sa náležite zohľadňovali ciele spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(3)

V nariadení (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že cieľom SRP je dosiahnuť mieru využívania na úrovni maximálneho udržateľného výnosu (ďalej len „MSY“ – maximum sustainable yield) do roku 2015 všade tam, kde je to možné, a postupným zvyšovaním najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie.

(4)

Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“ – total allowable catch) by sa mal preto v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické aspekty, zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, ako aj zohľadniť stanoviská vyjadrené počas konzultácií so zainteresovanými stranami.

(5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1139 (2) sa stanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie (ďalej len „plán“). Cieľom tohto plánu je zabezpečiť, aby využívanie živých morských biologických zdrojov viedlo k obnove a zachovaniu populácií lovených druhov nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. Na tento účel sa má cieľová hodnota rybolovnej úmrtnosti pre príslušné populácie vyjadrená rozsahom hodnôt dosiahnuť čo najskôr a postupným zvyšovaním najneskôr do roku 2020. Je vhodné stanoviť obmedzenia výlovu uplatniteľné v roku 2021 na populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori v súlade s cieľmi plánu.

(6)

Medzinárodná rada pre výskum mora (ďalej len „ICES“) uviedla, že biomasa západobaltskej populácie sleďa atlantického v poddivíziách ICES 20 – 24 predstavuje len 48 % hraničného referenčného bodu pre biomasu neresiacej sa populácie (Blim), pod úrovňou ktorého môže dôjsť k zníženiu reprodukčnej schopnosti. Preto vedecké odporúčanie vydané ICES 29. mája 2020 v jej ročnom odporúčaní týkajúcom sa populácie spočívalo v nulovom výlove pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického. Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 by sa preto mali prijať všetky primerané nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. V uvedenom ustanovení sa navyše požaduje prijatie ďalších nápravných opatrení. Na tento účel je potrebné vziať do úvahy časový harmonogram na dosiahnutie cieľov SRP vo všeobecnosti, a najmä cieľov plánu, z hľadiska očakávaného účinku prijatých nápravných opatrení a súčasne sledovať ciele ekonomického a sociálneho prínosu a prínosu v oblasti zamestnanosti stanovené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Na základe toho a v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/1139 je vhodné, aby sa rybolovné možnosti pre západobaltskú populáciu sleďa atlantického vzhľadom na úbytok biomasy v prípade uvedenej populácie v poddivíziách ICES 20 – 24 stanovili na hodnotu nižšiu, než sú rozsahy rybolovnej úmrtnosti.

(7)

Pokiaľ ide o východobaltskú populáciu tresky škvrnitej, ICES sa od roku 2019 darí vypracúvať preventívne odporúčania podľa posúdenia na základe väčšieho množstva údajov, než bolo predtým možné. Z odhadov ICES vyplýva, že biomasa východobaltskej tresky škvrnitej bola pod úrovňou Blim v roku 2019 a odvtedy došlo k ďalšiemu úbytku. ICES preto na rok 2021 opäť odporúča nulový výlov východobaltskej populácie tresky škvrnitej. ICES sa však nepodarilo určiť hodnoty rozsahov rybolovnej úmrtnosti. Ak by sa rybolovné možnosti pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej stanovili rovnako ako v minulom roku na úrovni uvedenej vo vedeckom odporúčaní, povinnosť vylodiť všetky úlovky v rámci zmiešaného rybolovu vrátane vedľajších úlovkov východobaltskej populácie tresky škvrnitej by spôsobila fenomén tzv. blokačných druhov. Aby sa dosiahla náležitá rovnováha medzi pokračovaním v rybolove s ohľadom na potenciálne závažné sociálno-ekonomické dôsledky zákazu akéhokoľvek výlovu východobaltskej populácie tresky škvrnitej a potrebou dosiahnuť dobrý biologický stav tejto populácie s prihliadnutím na to, že v rámci zmiešaného rybolovu je náročné súbežne loviť vo všetkých populáciách na úrovni MSY, je vhodné stanoviť osobitný TAC pre vedľajšie úlovky východobaltskej populácie tresky škvrnitej. Rybolovné možnosti sa majú stanoviť v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139.

(8)

V máji 2020 ICES aktualizovala odporúčanie týkajúce sa úrovne vedľajších úlovkov tresky škvrnitej pri iných druhoch rybolovu. Je vhodné stanoviť rybolovné možnosti v súlade s uvedeným odporúčaním, s výnimkou pre rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241 (3). Okrem toho sa podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1139 majú prijať dodatočné nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rýchly návrat príslušnej populácie nad úrovne, pri ktorých možno dosiahnuť MSY. Vo vedeckom odporúčaní sa uvádza, že najmä zákaz rybolovu počas obdobia neresenia môže mať pre danú populáciu dodatočný prínos, ktorý nemožno dosiahnuť len na základe TAC, napríklad početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu. Je preto vhodné zachovať súčasný zákaz rybolovu počas letného obdobia neresenia. Vo vedeckom odporúčaní sa okrem toho uvádza, že relatívny význam rekreačného rybolovu východobaltskej populácie tresky škvrnitej závisí od úrovne TAC. Vzhľadom na veľmi obmedzený TAC sa množstvá ulovené v rámci rekreačného rybolovu považujú za značné, a preto je vhodné zachovať zákaz rekreačného rybolovu tresky škvrnitej v poddivíziách ICES 25 a 26, v ktorých je východobaltská populácia tresky škvrnitej najpočetnejšia.

(9)

Pokiaľ ide o západobaltskú populáciu tresky škvrnitej, ICES upravila odhadované množstvo biomasy smerom nadol a odhaduje, že biomasa západobaltskej populácie tresky škvrnitej sa neobnovila nad referenčný bod pre biomasu neresiacej sa populácie rýb, pod ktorého úrovňou sa majú prijať osobitné a primerané riadiace opatrenia (Btrigger). Je teda vhodné zachovať sprievodné opatrenia zavedené na rok 2020 a stanoviť rybolovné možnosti v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139 s prihliadnutím na úrovne vedľajších úlovkov tresky škvrnitej v iných druhoch rybolovu v poddivízii ICES 24, ktoré odporučila ICES, s cieľom zabezpečiť súlad s prístupom uplatňovaným v oblasti riadenia východobaltskej populácie tresky škvrnitej. Z vedeckého odporúčania navyše vyplýva, že západná a východná populácia tresky škvrnitej sa v poddivízii ICES 24 prelínajú. S cieľom chrániť východnú populáciu tresky škvrnitej a zabezpečiť rovnaké podmienky ako v oblasti riadenia východobaltskej populácie tresky škvrnitej by malo byť využívanie TAC v poddivízii ICES 24 naďalej obmedzené na vedľajšie úlovky tresky škvrnitej s výnimkou pre rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2019/1241 a pre maloobjemový pobrežný rybolov pasívnym výstrojom v oblastiach do šiestich námorných míľ od pobrežia, kde hĺbka vody nepresahuje 20 metrov, keďže v týchto plytkých pobrežných oblastiach prevláda západná populácia tresky škvrnitej. Okrem toho by sa obdobie zákazu rybolovu v poddivízii ICES 24 malo zosúladiť s obdobím zákazu v poddivíziách ICES 25 a 26 s cieľom zabezpečiť rovnocennú ochranu v súlade s odporúčaním ICES.

(10)

Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky ako v poddivíziách ICES 25 a 26 by mal byť rekreačný rybolov tresky škvrnitej v poddivízii ICES 24 vo vzdialenosti viac ako šesť námorných míľ od pobrežia naďalej zakázaný. Keďže sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že rekreačný rybolov výrazne prispieva k celkovej rybolovnej úmrtnosti uvedenej populácie, a vzhľadom na stav tejto populácie a zníženie TAC, malo by sa okrem toho zachovať aj denné obmedzenie počtu úlovkov na rybára. Tým nie je dotknutá zásada relatívnej stability, ktorá sa uplatňuje na komerčné rybolovné činnosti. Vzhľadom na povážlivý stav tejto populácie a na skutočnosť, že vo vedeckých odporúčaniach sa uvádza, že najmä zákaz rybolovu počas obdobia neresenia môže mať pre populáciu dodatočný prínos, ktorý nemožno dosiahnuť len na základe TAC, napríklad početnejšie doplnenie populácie vďaka nerušenému nereseniu, mal by sa zachovať zákaz rybolovu počas zimného obdobia neresenia s výnimkou pre určitých rybárov v rámci maloobjemového pobrežného rybolovu a pre rybolovné operácie vykonávané výhradne na účely vedeckého výskumu a v plnom súlade s podmienkami stanovenými v článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1241.

(11)

ICES odhaduje, že biomasa sleďa atlantického v centrálnej oblasti Baltského mora klesla pod referenčný bod pre biomasu neresiacej sa populácie rýb, pod ktorého úrovňou sa majú prijať špecifické a primerané riadiace opatrenia (Btrigger). Je preto vhodné stanoviť rybolovné možnosti v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1139.

(12)

Podľa odporúčania ICES je treska škvrnitá vedľajším úlovkom pri rybolove platesy veľkej. Navyše šprota severná sa loví v rámci zmiešaného rybolovu so sleďom atlantickým a je korisťou tresky škvrnitej. Pri stanovovaní rybolovných možností pre platesu veľkú a šprotu severnú je vhodné zohľadniť uvedené medzidruhové aspekty.

(13)

S cieľom zabezpečiť úplné vyčerpanie rybolovných možností v pobrežných vodách sa v roku 2019 zaviedla v prípade lososa atlantického obmedzená medzioblastná flexibilita medzi poddivíziami ICES 22 – 31 a poddivíziou ICES 32. Vzhľadom na zmeny rybolovných možností pre uvedené dve populácie je vhodné uvedenú flexibilitu zvýšiť.

(14)

Zavedenie zákazu lovu pstruha morského vo vzdialenosti viac ako štyri námorné míle a obmedzenie vedľajších úlovkov pstruha morského na 3 % kombinovaného úlovku pstruha morského a lososa atlantického prispeli vo veľkej miere k podstatnému zníženiu značne nesprávneho nahlasovania úlovkov pri rybolove lososa atlantického, ktoré sa predtým nahlasovali ako úlovky pstruha morského. Je preto vhodné zachovať uvedené ustanovenie s cieľom čo najviac obmedziť nesprávne nahlasovanie úlovkov.

(15)

Využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení podlieha uplatňovaniu nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 (4), a najmä jeho článku 33 o zaznamenávaní úlovkov a rybolovného úsilia a článku 34 o zasielaní údajov o vyčerpaní rybolovných možností Komisii. V tomto nariadení by sa preto mali špecifikovať kódy, ktoré majú členské štáty používať pri zasielaní údajov Komisii v súvislosti s vyloďovaním úlovkov z populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(16)

Nariadením Rady (ES) č. 847/96 (5) sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa článkov 3 a 4 týkajúcich sa preventívneho a analytického TAC. Podľa článku 2 uvedeného nariadenia Rada pri stanovovaní TAC rozhoduje o tom, na ktoré populácie sa článok 3 alebo 4 neuplatňuje, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedol mechanizmus medziročnej flexibility pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. S cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorou by sa oslabila zásada rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránilo by sa ňou dosiahnutiu cieľov SRP a zhoršil by sa ňou biologický stav populácií, by sa preto malo stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytický TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(17)

Navyše vzhľadom na to, že biomasa východobaltskej populácie tresky škvrnitej je pod úrovňou Blim a že v roku 2021 sú povolené len jej vedľajšie úlovky a rybolov na vedecké účely, sa členské štáty zaviazali, že v prípade prevodov z roku 2020 do roku 2021 nebudú uplatňovať na túto populáciu článok 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, aby úlovky v roku 2021 nepresiahli TAC stanovený pre východobaltskú populáciu tresky škvrnitej.

(18)

Rybársky hospodársky rok pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4 trvá od 1. novembra do 31. októbra. Na základe nového vedeckého odporúčania by sa mal pre uvedené oblasti stanoviť predbežný TAC pre tresku koruškovitú. Spojené kráľovstvo nemá kvótu na lov tresky koruškovitej. Časť kvóty sa však loví vo vodách Spojeného kráľovstva. So Spojeným kráľovstvom sa konzultovalo v súlade s článkom 130 ods. 1 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (6). Mal by sa preto stanoviť predbežný TAC v rámci rybolovných možností na obdobie od 1. novembra 2020 do 31. decembra 2020. Uvedený TAC umožní začatie rybárskej sezóny. So Spojeným kráľovstvom sa bude konzultovať o rybolovných možnostiach na obdobie od 1. januára 2021 do 31. októbra 2021. Napriek tomu, že Spojené kráľovstvo nemá podiel na kvóte na túto populáciu, ide o spoločný zdroj so Spojeným kráľovstvom. Konzultácie o spoločnom hospodárení s touto populáciou by sa preto mali uskutočniť po uplynutí prechodného obdobia, ku ktorému dôjde 31. decembra 2020. Nariadenie o rybolovných možnostiach pre tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4 by sa malo neskôr zmeniť tak, aby zahŕňalo výsledky uvedených konzultácií na obdobie od 1. januára 2021 do 31. októbra 2021, a teda aby sa vzťahovalo na celý rybársky hospodársky rok od 1. novembra 2020 do 31. októbra 2021.

(19)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021. Na tresku koruškovitú v divízii ICES 3a a vo vodách Únie divízie ICES 2a a podoblasti ICES 4 by sa však toto nariadenie malo uplatňovať od 1. novembra 2020 do 31. októbra 2021. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

(1)

Cieľom činnosti Únie v odvetví námornej dopravy by mala byť ochrana morského prostredia a ľudského zdravia a zlepšovanie námornej bezpečnosti.

(2)

Očakáva sa, že Výbor Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) pre námornú bezpečnosť na svojom 102. zasadnutí, ktoré sa bude konať 4. až 11. novembra 2020, (ďalej len „MSC 102“) spolu s Výborom IMO pre ochranu morského prostredia schváli obežník MSC-MEPC.5 o vzorovej dohode týkajúcej sa oprávnenia uznaných organizácií, ktoré konajú v mene úradu (ďalej len „obežník MSC-MEPC.5“).

(3)

Očakáva sa, že Výbor IMO pre ochranu morského prostredia na svojom 75. zasadnutí, ktoré sa bude konať 16. až 20. novembra 2020, (ďalej len „MEPC 75“) spolu s Výborom IMO pre námornú bezpečnosť schváli obežník MSC-MEPC.5.

(4)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať na zasadnutiach MSC 102 a MEPC 75, keďže schválenie obežníka MSC-MEPC.5 môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, konkrétne smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES (1).

(5)

Schválením obežníka MSC-MEPC.5, ktorý nahrádza obežníky MSC/obež.710 a MEPC/obež.307, by sa vzorová dohoda týkajúca sa oprávnenia uznaných organizácií, ktoré konajú v mene úradu, aktualizovala a zosúladila s kódexom pre uznané organizácie (rezolúcie IMO MSC.349(92) a MEPC.237(65)). Prispelo by to k zvýšeniu presnosti, transparentnosti a zodpovednosti tak vlajkového štátu, ako aj uznaných organizácií na celosvetovej úrovni.

(6)

Únia nie je členom IMO ani zmluvnou stranou príslušných dohovorov a kódexov. Rada by preto mala vyjadrením pozície Únie poveriť členské štáty.

(7)

Rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia by sa mal obmedziť na obsah navrhovaného obežníka MSC-MEPC.5 v rozsahu, v akom uvedený obežník patrí do výlučnej právomoci Únie a môže mať vplyv na spoločné pravidlá Únie. Týmto rozhodnutím by nemalo byť dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniu a jej členské štáty.

(8)

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/721 (2) by sa malo zmeniť tak, aby obsahovalo odkaz na schválenie obežníka MSC-MEPC.5,

1.

Názov sa nahrádza takto:

„ Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/721 z 19. mája 2020 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať vo Výbore Medzinárodnej námornej organizácie pre ochranu morského prostredia na jeho 75. zasadnutí a vo Výbore Medzinárodnej námornej organizácie pre námornú bezpečnosť na jeho 102. zasadnutí, pokiaľ ide o prijatie zmien pravidiel 2, 14 a 18 a dodatkov I a VI prílohy VI k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí, častí A1, B, B-1 a B-2 až B-4 kapitoly II-1 Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, častí A-1 a B-1 Medzinárodného kódexu bezpečnosti pre lode používajúce plyny alebo iné palivá s nízkou teplotou vzplanutia a rezolúcie A.658(16) o používaní a umiestňovaní odrazových materiálov na záchranných prostriedkoch a schválenie obežníka MSC-MEPC.5 o vzorovej dohode týkajúcej sa oprávnenia uznaných organizácií, ktoré konajú v mene úradu. “

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

3.

Článok 2 sa nahrádza takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

(1)

Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) bola uzavretá Úniou rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/838 (2) a nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)

Podľa článku 406 ods. 3 dohody Rada pre pridruženie má právomoc aktualizovať alebo zmeniť prílohy k dohode.

(3)

Podľa článku 408 ods. 2 dohody Rada pre pridruženie môže na Výbor pre pridruženie delegovať ktorúkoľvek zo svojich právomocí vrátane svojej právomoci prijímať záväzné rozhodnutia.

(4)

Podľa článku 1 rozhodnutia Rady pre pridruženie č. 3/2014 (3) Rada pre pridruženie delegovala právomoc aktualizovať alebo zmeniť prílohy k dohode, ktoré sa týkajú okrem iného kapitoly 5 (Uľahčenia v rámci colnej oblasti a obchodu) hlavy IV (Obchod a záležitosti súvisiace s obchodom) dohody, na Výbor pre pridruženie v zložení pre otázky obchodu, pokiaľ v kapitole 5 neexistujú osobitné ustanovenia týkajúce sa aktualizácie alebo zmeny uvedených príloh.

(5)

Výbor pre pridruženie v zložení pre otázky obchodu má na svojom siedmom zasadnutí prijať rozhodnutie týkajúce sa aktualizácie prílohy XIII (Aproximácia právnych predpisov upravujúcich colnú oblasť) k dohode.

(6)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo Výbore pre pridruženie v zložení pre otázky obchodu, keďže pripravované rozhodnutie bude pre Úniu záväzné,

(1)

Únia uzavrela Dohodu o predchádzaní neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu (ďalej len „dohoda“) na základe rozhodnutia Rady (EÚ) 2019/407 (1). Očakáva sa, že dohoda začne platiť do konca tohto roka.

(2)

Zasadnutie zmluvných strán zodpovedá za prijatie opatrení, ktorými sa má zaručiť vykonávanie dohody s cieľom zabrániť neregulovanému rybolovu na šírom mori v strednej časti Severného ľadového oceánu uplatňovaním preventívnych opatrení na ochranu a hospodárenie v rámci dlhodobej stratégie zachovania zdravých morských ekosystémov a zabezpečenia ochrany a udržateľného využívania populácií rýb. Takéto opatrenia môžu byť pre Úniu záväzné.

(3)

V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (2) má Únia zabezpečiť, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadené spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje, že Únia má pri riadení rybárstva uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti a zabezpečiť, aby sa pri využívaní morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos. Okrem toho sa v ňom stanovuje, že Únia má prijímať riadiace a ochranné opatrenia na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, podporovať prehlbovanie vedeckých poznatkov a odporúčaní, postupne eliminovať odhadzovanie úlovkov a presadzovať rybolovné metódy, ktoré prispievajú k selektívnejšiemu rybolovu, zabraňovaniu nechceným úlovkom a maximálnemu možnému zníženiu ich množstva, ako aj rybolovu s malým vplyvom na morské ekosystémy a rybolovné zdroje. Okrem toho je v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 konkrétne uvedené, že dané ciele a zásady má Únia uplatňovať v rámci vonkajších vzťahov v oblasti rybárstva.

(4)

V zmysle záverov Rady z 19. novembra 2019 týkajúcich sa oceánov a morí vrátane Arktídy, spoločného oznámenia vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie s názvom „Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu“, ako aj záverov Rady z 24. marca 2017 týkajúcich sa „Medzinárodnej správy oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov“ je podpora dodržiavania dohody a možné vytvorenie regionálnej rybárskej organizácie či prijatie dohody o šírom mori v oblasti Arktídy dôležitým cieľom pre Úniu v záujme ochrany životného prostredia Arktídy a zabezpečenia udržateľného rozvoja v arktickom regióne a jeho okolí formou medzinárodnej spolupráce.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať na zasadnutí zmluvných strán dohody na obdobie 2020 – 2024, keďže opatrenia na ochranu a hospodárenie sa stanú pre Úniu záväznými a môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov Únie, a to nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (3) a (ES) č. 1224/2009 (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2403 (5).

(6)

Vzhľadom na obmedzené poznatky o rybolovných zdrojoch v oblasti dohody a ich povahe, ako aj následnú potrebu, aby pozícia Únie zodpovedala aktuálnemu vývoju vrátane nových vedeckých či iných relevantných informácií dostupných pred zasadnutiami zmluvných strán alebo počas nich, mali by sa v súlade so zásadou lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Únie zakotvenou v článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii stanoviť postupy na každoročné spresnenie pozície Únie na roky 2020 až 2024.

(7)

Toto rozhodnutie môže byť neskôr doplnené ďalším samostatným rozhodnutím Rady o začatí rokovaní s cieľom zriadiť jednu alebo viaceré nové regionálne alebo subregionálne rybárske organizácie či prijatí dohody o šírom mori v oblasti Arktídy,

(1)

Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná v mene Únie v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/104 (2) a čiastočne sa predbežne vykonáva od 1. júna 2018.

(2)

V súlade s článkom 339 ods. 1 dohody Výbor pre partnerstvo na svojom zasadnutí 17. októbra 2019 zostavil zoznam 15 osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov (ďalej len „zoznam rozhodcov“).

(3)

Arménsko informovalo Úniu, že jedna z osôb, ktorú navrhlo, už nespĺňa podmienky uvedené v článku 339 ods. 2 dohody, a preto by sa mala nahradiť.

(4)

S cieľom zaistiť fungovanie predbežne vykonávaných ustanovení dohody má Výbor pre partnerstvo prijať rozhodnutie nahradiť zoznam rozhodcov so zmeneným zoznamom.

(5)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má prijať v mene Únie vo Výbore pre partnerstvo, keďže rozhodnutie Výboru pre Partnerstvo nahradiť zoznam rozhodcov bude pre Úniu záväzné,

(1)

Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve (ďalej len „Chicagsky dohovor“), ktorý reguluje medzinárodnú leteckú dopravu, nadobudol platnosť 4. apríla 1947. Zriadil Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO).

(2)

Členské štáty sú zmluvnými štátmi Chicagskeho dohovoru a členmi ICAO, pričom Únia má v určitých orgánoch ICAO štatút pozorovateľa. V Rade ICAO je zastúpených sedem členských štátov.

(3)

Podľa článku 54 Chicagskeho dohovoru Rada ICAO môže prijať medzinárodné štandardy a odporúčania a označiť ich ako prílohy k Chicagskemu dohovoru.

(4)

Podľa článku 90 Chicagskeho dohovoru každá takáto príloha alebo zmena prílohy nadobudne účinnosť do troch mesiacov po jej predložení zmluvným štátom ICAO alebo na konci dlhšieho obdobia, ktoré určí Rada ICAO, pokiaľ v tom čase nevyjadrí nesúhlas väčšina zmluvných štátov ICAO.

(5)

Podľa článku 38 Chicagskeho dohovoru každý štát, ktorý považuje za nevykonateľné vyhovieť vo všetkých ohľadoch akémukoľvek medzinárodnému štandardu alebo postupu uvedenému v článku 37 uvedeného dohovoru, alebo plne zosúladiť svoje vlastné právne predpisy alebo postupy s takýmto medzinárodným štandardom alebo postupmi, alebo ktorý považuje za potrebné prijať právne predpisy alebo postupy, ktoré sa v nejakom ohľade líšia od právnych predpisov alebo postupov stanovených medzinárodným štandardom, musí bezodkladne oznámiť ICAO rozdiely medzi svojím vlastným postupom a postupom zavedeným medzinárodným štandardom.

(6)

Pandémia ochorenia COVID-19 negatívne ovplyvnila prevádzkovateľov lietadiel, výrobcov lietadiel a dodávateľov na nižších úrovniach pre výrobcov vybavenia a oddialila vývoj nových systémov. Prevádzkovatelia lietadiel rušia alebo odkladajú dodávky lietadiel, v dôsledku čoho sa dodanie lietadiel plánované na rok 2020 odkladá na rok 2021. Novovyrobené lietadlo konfigurované na dodanie v roku 2020, ktoré bolo odložené na rok 2021, si vyžaduje opätovnú konfiguráciu na základe ustanovení uplatniteľných po 1. januári 2021. Ak tieto lietadlá budú musieť byť modernejšie vybavené, prevádzkovatelia lietadiel a výrobcovia lietadiel budú čeliť nadmernému finančnému zaťaženiu. Komisia preto začala proces prijímania odkladu tohto dátumu na úrovni Únie prostredníctvom zmien nariadenia (EÚ) č. 965/2012. Zapisovač zvuku v kabíne (ďalej len „CVR“ – cockpit voice recorder) sa používa na podporu pri vyšetrovaní nehôd a incidentov. Odklad zavedenia CVR s dĺžkou záznamu 25 hodín namiesto dvoch hodín nepredstavuje závažné bezpečnostné riziko, ale zosúlaďuje sa ním prínos pre bezpečnosť vyplývajúci z dlhšieho trvania záznamu zvuku v kabíne so súčasnou realitou, ktorej čelí letecký priemysel. Únia výrazne podporuje úsilie ICAO o zvýšenie bezpečnosti letectva. Vzhľadom na bezprecedentnú situáciu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a neexistenciu závažného bezpečnostného rizika by preto Únia mala podporiť tieto zmeny.

(7)

Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie zaujať na 221. zasadnutí Rady ICAO, pokiaľ ide o pripravovanú zmenu 46 časti I prílohy 6 a zmenu 39 časti II prílohy 6. Uvedenou pozíciou by malo byť podporenie uvedených zmien a majú ju vyjadriť členské štáty Únie, ktoré sú členmi Rady ICAO, konajúc spoločne v mene Únie.

(8)

Pozíciou Únie po prijatí zmeny 46 časti I prílohy 6 a zmeny 39 časti II prílohy 6 Radou ICAO bez zásadných zmien, ktoré oznamuje generálny tajomník ICAO prostredníctvom obežníka ICAO, by malo byť nevyjadriť nesúhlas a oznámiť súlad s uvedenými zmenami a túto pozíciu majú vyjadriť všetky členské štáty Únie,

(1)

Rada 1. októbra 2015 prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/1763 (1) o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi.

(2)

Na základe preskúmania rozhodnutia (SZBP) 2015/1763 by sa platnosť reštriktívnych opatrení mala predĺžiť do 31. októbra 2021 a informácie týkajúce sa dvoch fyzických osôb by sa mali zmeniť.

(3)

Rozhodnutie (SZBP) 2015/1763 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 6 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. októbra 2021.“

2.

Príloha sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

(1)

Rada 27. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/573/SZBP (1) o reštriktívnych opatreniach voči vedeniu podnesterskej oblasti Moldavskej republiky.

(2)

Na základe preskúmania rozhodnutia 2010/573/SZBP by sa reštriktívne opatrenia voči vedeniu podnesterskej oblasti Moldavskej republiky mali predĺžiť do 31. októbra 2021. Rada uskutoční preskúmanie situácie v súvislosti s reštriktívnymi opatreniami po šiestich mesiacoch.

(3)

Rozhodnutie 2010/573/SZBP by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

„2.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 31. októbra 2021. Pravidelne sa preskúmava. Ak Rada usúdi, že sa jeho ciele nedosiahli, podľa potreby sa obnoví alebo zmení.“.

(1)

V súlade s postupom stanoveným v článkoch 19 až 22 nariadenia (EÚ) 2018/1877 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF“) má Komisia do 10. októbra 2020 predložiť návrh, v ktorom stanoví a) sumu tretej splátky príspevku na rok 2020 a b) revidovanú ročnú sumu príspevku na rok 2020 v prípade, že sa ročná suma odlišuje od skutočných potrieb.

(2)

V súlade s článkom 46 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF oznámila Európska investičná banka (EIB) Komisii svoje aktualizované odhady záväzkov a platieb týkajúcich sa nástrojov, ktoré spravuje.

(3)

V článku 20 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre 11. ERF sa stanovuje, že výzvy na úhradu príspevkov sa najskôr použijú na splatenie súm stanovených pre predchádzajúce Európske rozvojové fondy (ERF). Mala by sa preto uskutočniť výzva na poskytnutie finančných príspevkov v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu (ďalej len „10. ERF“) pre EIB a v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ďalej len „11. ERF“) pre Komisiu.

(4)

Rada na základe návrhu Komisie prijala rozhodnutie (EÚ) 2019/1800 (3), ktoré stanovuje ročnú sumu príspevkov členských štátov do ERF na rok 2020 na 4 400 000 000 EUR pre Komisiu a 300 000 000 EUR pre EIB.

(5)

V článkoch 152 a 153 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (4) sa stanovuje, že Spojené kráľovstvo zostáva zmluvnou stranou ERF až do uzavretia 11. ERF a všetkých predchádzajúcich neuzavretých ERF. Podiel Spojeného kráľovstva na finančných prostriedkoch, ktorých viazanosť bola zrušená v rámci projektov 10. ERF alebo predchádzajúcich ERF, sa však opätovne nepoužije,