NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER

prednesené 9. februára 2006 ¹(1)

Spojené veci C‑7/05 až C‑9/05

Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH

proti

dedičom Dietera Deppe

[Ulrich Deppe, Hanne-Rose Deppe,

Thomas Deppe, Matthias Deppe,

Christine Urban (rodená Deppe)];

Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH

proti

Siegfried Hennings

a

Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH

proti

Hartmut Lübbe

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesgerichtshof (Nemecko)]

„Odrody rastlín – Výška primeranej odmeny, ktorá sa má zaplatiť majiteľovi práva k odrode rastlín“

I –    Úvod

1.        Súdny dvor vyhlásil niekoľko rozhodnutí(2) týkajúcich sa právnej úpravy Spoločenstva v oblasti odrôd rastlín(3), hoci veci, ktoré boli do dnešného dňa predložené, sa týkali informácií, ktoré musia byť poskytnuté, alebo majiteľovho práva požadovať ich na účely výpočtu odmeny za využitie takzvanej poľnohospodárskej výnimky alebo poľnohospodárskej výsady.

2.        Päť prejudiciálnych otázok položených Bundesgerichtshof (Spolkový súd, Nemecko) podľa článku 234 ES sa netýka úžasných kompozícií, ktoré na svojich plátnach vytvoril manieristický maliar, ktorý vytváral optickú ilúziu portrétu vyobrazením všetkých možných druhov kvetov, ovocia a zeleniny(4), ale primeranej odmeny, ktorá sa má zaplatiť za využitie uvedenej výsady majiteľovi odrody chránenej právom Spoločenstva.

3.        Nemecký Bundesgerichtshof podnietili k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania rozdielne rozhodnutia nemeckých súdov nižšieho stupňa v podobných veciach.

II – Právny rámec

4.        „Poľnohospodárska výsada“ bola zavedená nariadením Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín (ďalej len „základné nariadenie“)(5).

5.        V článku 14 s nadpisom „Výnimka z práv spoločenstva k odrodám rastlín“ sa v odseku 1 uvádza:

„Napriek článku 13 (2) a s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby sa poľnohospodárom povoľuje používať s cieľom rozmnožovania (pestovania) na poli na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti produkt zberu, ktorý získali na ich vlastnej poľnohospodárskej usadlosti sadením množiteľského materiálu odrody inej, než je hybridná alebo syntetická odroda, chránenej právom spoločenstva k odrodám rastlín.“

6.        Článok 14 ods. 2 obmedzuje rozsah uplatňovania uvedeného pravidla na niekoľko krmovín, ako sú napríklad cícer, lupina žltá a lucerna, niektoré obilniny, zemiaky a určité olejniny a priadne rastliny, ako sú švédska repa, kŕmna repa a ľanové semená.(6)

7.        Použitie tejto výnimky upravuje článok 14 ods. 3, v ktorom sa uvádza:

„Podmienky na nadobudnutie účinnosti výnimky stanovenej v odseku 1 a ochrany oprávnených záujmov šľachtiteľov a poľnohospodárov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa stanovia vo vykonávacích predpisoch podľa článku 114 na základe týchto kritérií:

…

–        poľnohospodár môže sám alebo prostredníctvom jemu poskytnutých služieb spracovať produkt zberu s cieľom sadenia bez toho, aby boli dotknuté určité obmedzenia, týkajúce sa organizácie spracovania daného produktu zberu, ktoré môžu členské štáty stanoviť najmä s cieľom zabezpečenia totožnosti vstupného a výstupného produktu spracovania,

–        malí poľnohospodári nie sú povinní platiť majiteľovi žiadnu odmenu; …

–        ostatní poľnohospodári sú povinní majiteľovi platiť spravodlivú odmenu, ktorá bude zreteľne [značne – neoficiálny preklad] nižšia než čiastka účtovaná za licencovanú produkciu množiteľského materiálu tej istej odrody v tej istej oblasti; prihliadajúc na rozsah, v ktorom sa pre príslušnú odrodu bude využívať výnimka ustanovená v odseku 1, môže sa konkrétna výška tejto odmeny časom meniť,

–        …“

8.        Podoba tohto práva bola zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 o ochrane práv odrôd rastlín v spoločenstve (ďalej len „vykonávacie nariadenie“)(7). V kapitole 3 článku 5 je daná odmena upravená takto:

„1.      Výška primeraných odmien odvádzaných majiteľovi v zmysle článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky základného nariadenia môže byť predmetom zmluvy medzi majiteľom a farmárom [poľnohospodárom – neoficiálny preklad].

2.      Pokiaľ takáto zmluva nebola uzavretá alebo neplatí, výška odmien je primerane nižšia ako zisk z licenčnej produkcie [značne nižšia ako čiastka platená za licenčnú produkciu – neoficiálny preklad] množiteľského materiálu najnižšej úradne certifikovanej kategórie, tej istej odrody na tom istom území.

Ak neexistuje žiadna licenčná produkcia množiteľského materiálu príslušnej odrody v oblasti situovania poľnohospodárskych pozemkov farmára [poľnohospodára – neoficiálny preklad], a ak neexistuje žiadna stála výška uvedených odmien v rámci spoločenstva, výška odmien je primerane nižšia ako je normálne uvedené pre uvedený účel, v cene [značne nižšia ako čiastka, ktorá je na uvedené účely bežne zahrnutá v cene – neoficiálny preklad] množiteľského materiálu najnižšej certifikovanej kategórie tejto odrody predávanej v tejto oblasti, a nesmie byť vyššia ako uvedená výška požadovaná v oblasti, kde je takýto množiteľský materiál produkovaný.

3.      Výška odmeňovania sa považuje za primerane nižšiu [značne nižšiu –neoficiálny preklad] v zmysle článku 14 ods. 3 štvrtej zarážky základného nariadenia, podľa toho, ako je uvedené v odseku 2, ak neprevýši náhradu, ktorá sa má ustanoviť alebo stabilizovať, ako ekonomický faktor určenia rozsahu v ktorom sa využije výnimka, primerane odôvodnená pomerom medzi použitím licencovaného množiteľského materiálu a pestovaním produktu zberu príslušných odrôd, na ktoré sa vzťahuje ochrana práv odrôd spoločenstva. Takýto pomer sa bude považovať za primerane odôvodnený, ak sa ním zabezpečí, aby majiteľ celkove získal legitímnu kompenzáciu za úplné využívanie odrody.“

9.        Nariadenie (ES) č. 2605/98 (ďalej len „tretie nariadenie“)(8) doplnilo uvedené ustanovenie o štyri odseky, z ktorých len odseky 4 a 5 majú význam pre túto vec a znejú takto:

„4.      Pokiaľ podľa odseku 2 úroveň náhrady [odmeny – neoficiálny preklad] podlieha dohodám medzi organizáciami majiteľov chránených odrôd a poľnohospodármi, s účasťou alebo bez účasti organizácií spracovateľov, ktoré sú v spoločenstve založené na úrovni spoločenstva, na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, dohodnuté úrovne náhrad [výšky odmeny – neoficiálny preklad] sa budú používať ako usmernenia pre určenie náhrady [odmeny – neoficiálny preklad], ktorá sa má vyplatiť v určitej oblasti a pre príslušné druhy, ak sú tieto ich úrovne náhrad [odmien – neoficiálny preklad] a podmienky hlásené Komisii písomnou formou oprávnenými zástupcami príslušných organizácii a ak na tomto základe dohodnuté úrovne náhrad [odmien – neoficiálny preklad] a podmienky boli uverejnené v ‚úradnom vestníku‘ vydávanom Úradom spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín.

5.      Pokiaľ podľa odseku 2 sa dohoda, ako sa na ňu odkazuje v odseku 4, neuplatňuje, náhrada [odmena – neoficiálny preklad], ktorá má byť vyplatená, bude predstavovať 50 % z čiastok, ktoré sú účtované pre licencovanú výrobu množiteľského materiálu, ako je to špecifikované v odseku 2.

Napriek tomu, ak členský štát oznámil Komisii pred 1. januárom 1999 bezprostredne blízke uzavretie dohody, ako to ustanovuje odsek 4, medzi príslušnými organizáciami založenými na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni, náhrada [odmena – neoficiálny preklad], ktorá sa má vyplatiť v určitej oblasti a pre príslušné druhy, bude 40 % namiesto uvedených 50 %, ale iba ak bude poľnohospodárska výnimka uplatnená pred zavedením takejto dohody, a nie neskoršie než 1. apríla 1999.“

10.      Na účely odpovede na prejudiciálne otázky položené Bundesgerichtshof je tiež nevyhnutné posúdiť piate a šieste odôvodnenie v preambule k tretiemu nariadeniu, podľa ktorých:

„…

je vhodné zabezpečiť, aby dohody platili ako usmernenia spoločenstva ohľadom úrovne náhrad [odmien – neoficiálny preklad] pre príslušné oblasti a príslušné druhy;“ a

„v oblastiach alebo pre druhy, na ktoré sa takéto dohody neuplatňujú, náhrada [odmena – neoficiálny preklad], ktorá má byť vyplatená, bude činiť v zásade 50 % z čiastky účtovanej pre licencovanú výrobu množiteľského materiálu, ktorej výška sa pohybuje v príslušnom pohyblivom rozpätí, pokiaľ bola takáto sadzba stanovená ohľadom príslušných vnútroštátnych práv na rastlinné odrody [odrody rastlín – neoficiálny preklad];

…“

III – Skutkový stav a prejudiciálne otázky

11.      Bundesgerichtshof prejednáva štyri žaloby týkajúce sa primeranej povahy odmeny, ktorú treba platiť za výsev osiva chráneného európskymi právnymi predpismi v oblasti odrôd rastlín.

12.      Odvolateľ v troch z týchto konaní, organizácia majiteľov práv k odrodám rastlín v podobe spoločnosti s ručením obmedzeným, je poverená ochranou týchto práv, konkrétne uplatňovaním práv na informácie a vymáhaním platieb.

13.      Uvedené združenie požaduje platbu odmeny za výsev nasledujúcich odrôd rastlín chránených právom Spoločenstva:

–        Ozimný jačmeň „Theresa“ a ozimná pšenica odrôd „Bandit“, „Contur“ a „Titmo“, vysiate v hospodárskom roku 1998/1999 pánom Deppe, pôvodným žalovaným vo veci C‑7/05, ktorý počas konania zomrel a bol nahradený svojimi dedičmi.

–        Zemiaky odrody „Solara“, vysadené v hospodárskom roku 1999/2000 pánom Hennings, žalovaným vo veci C‑8/05.

–        Zemiaky tej istej odrody, ozimný jačmeň odrôd „Theresa“ a „Duet“ a pšenica odrody „Ritmo“, pestované na poliach pána Lübbe, žalovaného vo veci C‑9/05, v hospodárskom roku 1998/1999.

14.      Títo traja poľnohospodári informovali odvolateľa v spore vo veci samej o uvedených výsevoch a odmietli pristúpiť k zmluve o spolupráci v poľnohospodárstve a pri šľachtení rastlín (Kooperationsabkommen Landwirtschaft und Pflanzenzüchtung; ďalej len „zmluva o spolupráci z roku 1996“) uzatvorenej 3. júna 1996 medzi Úniou nemeckých poľnohospodárov (Deutscher Bauernverband e.V.) a Spolkovým združením nemeckých majiteľov práv k odrodám rastlín (Bundesverband Deutscher Pflanzenzüchter e.V.) a zverejnenej v Úradnomvestníku Úradu spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín 16. augusta 1999. V roku 2000 uzatvorili obe profesijné združenia novú dohodu, ktorá sa mala uplatňovať od zberu v roku 2001 a upravovala odmenu až do výšky 60 % licenčných poplatkov za certifikované osivo (ďalej len „licenčné poplatky“). V nasledujúcich aktualizáciách dohody sa v niektorých prípadoch vyžaduje odmena len do výšky 45 %.

15.      Rozliční majitelia práv k odrodám rastlín poverili odvolateľa vykonaním príslušných úkonov na vybratie odmien, ktoré za hospodársky rok 1998/1999 odvolateľ vypočítal vo výške 80 % licenčných poplatkov, ktoré dlhovali poľnohospodári, ktorí sa nepripojili k žiadnej dohode.

16.      Keď uvedení traja poľnohospodári odmietli zaplatiť príslušné sumy požadované na uvedenom základe, Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH podal žalobu pred Landgericht Braunschweig (Oblastný súd, Braunschweig), ktorý vyhovel väčšine jeho návrhov.

17.      Oberlandesgericht (Vyšší oblastný súd) však zamietol odvolania odvolateľa,(9) v ktorých sa domáhal zaplatenia čiastok vypočítaných na základe 80 % vyššie uvedených licenčných poplatkov.(10)

18.      Po podaní kasačného opravného prostriedku Bundesgerichtshof, keďže zastával názor, že výsledok sporu závisí od výkladu práva Spoločenstva, najmä článku 5 ods. 2, 4 a 5 vykonávacieho nariadenia, rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je požiadavka, aby bola výška odmeny za výsev v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia [vykonávacieho] určená tak, že odmena bude ‚značne nižšia‘ než čiastka platená za licenčnú produkciu množiteľského materiálu tej istej odrody v tom istom regióne, splnená aj vtedy, keď je táto odmena určená paušálne ako 80 % tejto čiastky?

2.      Obsahuje článok 5 ods. 4 a 5 nariadenia kritériá pre určenie výšky odmeny za výsev v prípade stanovenia odmeny zákonom?

V prípade kladnej odpovede: vzťahujú sa tieto kritériá ako vyjadrenie všeobecnej zásady aj na výsevy vykonané pred nadobudnutím účinnosti [tretieho] nariadenia?

3.      Vyplýva z funkcie usmernenia, ktorú má dohoda medzi organizáciou majiteľov a organizáciou poľnohospodárov v zmysle článku 5 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, že podstatné náležitosti tejto zmluvy (parametre výpočtu) sa použijú pri stanovení výšky odmeny zákonom aj vtedy, keď pri výpočte zákonnej odmeny nemá majiteľ k dispozícii všetky parametre potrebné na výpočet na základe dohody, ktoré sú vo sfére pôsobnosti poľnohospodára, a nemôže od poľnohospodára vyžadovať poskytnutie týchto údajov?

V prípade kladnej odpovede: je predpokladom platnosti takejto dohody, ak má plniť funkciu usmernenia, splnenie požiadaviek stanovených v článku 5 ods. 4 aj vtedy, keď bola dohoda uzavretá pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 2605/98?

4.      Stanovuje článok 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia hornú hranicu odmeny v prípade jej stanovenia na základe dohody a/alebo zákona?

5.      Môže dohoda medzi profesijnými organizáciami slúžiť ako usmernenie v zmysle článku 5 ods. 4 nariadenia, ak prekračuje sadzbu odmeny stanovenú na 50 % čiastok uvedených v článku 5 ods. 5 tohto nariadenia?“

IV – Konanie pred Súdnym dvorom

19.      Tri rozhodnutia Bundesgerichtshof o podaní návrhov na začatie prejudiciálneho konania z 11. októbra 2004 boli kancelárii Súdneho dvora doručené 14. januára 2005 a uznesením z 26. januára 2005 boli tieto tri veci vzhľadom na objektívnu súvislosť spojené.

20.      V lehote stanovenej v článku 20 Štatútu Súdneho dvora predložili pripomienky Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH, dedičia pána Deppe, pán Hennings, pán Lübbe, nemecká vláda a Komisia.

21.      Na pojednávaní 12. januára 2005 sa zúčastnili zástupcovia účastníkov konaní vo veci samej a Komisie.

V –    Analýza prejudiciálnych otázok

A –    Úvodné poznámky

22.      Právna úprava poľnohospodárskej výsady dokonale odráža rovnováhu diskusie, ktorá bola vyvolaná protichodnými názormi. Na jednej strane tu je vízia poľnohospodárskej politiky Spoločenstva, v ktorej je stále najvyšším cieľom zvýšenie plodov uvedenej činnosti,(11) ako to jasne uvádza článok 14 ods. 1 základného nariadenia, keď oprávňuje poľnohospodárov využívať toto výlučné právo „s cieľom ochrany poľnohospodárskej výroby…“.

23.      Na druhej strane je tu stanovisko majiteľov práv k odrodám rastlín, ktorých záštitou je priemyselná politika, výskum a vývoj, a ktorí sa usilujú o dosiahnutie primeraného právneho rámca na podporu svojej činnosti v Únii. Za týchto okolností nie je prekvapujúce, že spor bol prudký a že dosiahnutý kompromis bol považovaný za prijateľný.(12)

24.      Možno sa pýtať, či by v rámci nasledujúceho vývoja organizácie poľnohospodárskych trhov viac orientovaného na slobodnú konkurenciu(13) taká výsada vznikla; v každom prípade, tretie nariadenie treba považovať za opatrný krok týmto smerom, keďže priznalo významnejšiu úlohu dohodám uzatvoreným medzi šľachtiteľmi a združeniami poľnohospodárov.

B –    Primeraná odmena (prvá otázka)

25.      Vnútroštátny súd si želá vedieť, či odmena vo výške 80 % licenčných poplatkov spĺňa požiadavku, aby bola „značne nižšia“ ako čiastka účtovaná za licenčnú produkciu množiteľského materiálu v súlade s článkom 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

26.      Pred tým, ako budem pokračovať, by bolo užitočné stručne opísať súčasný systém zavedený troma nariadeniami. Tie vytvárajú režim odmeňovania majiteľov práv k odrodám rastlín, ktorý sa opiera o tri možnosti: zmluvu medzi majiteľom práva k odrode rastliny a poľnohospodárom,(14) dohodu medzi organizáciami majiteľov práv k odrodám rastlín a organizáciami poľnohospodárov,(15) a subsidiárne k uvedeným riešeniam je úroveň odmeny určená podľa určitých usmernení uvedených v nariadeniach.(16) Keďže páni Deppe, Hennings a Lübbe neuzavreli žiadnu individuálnu zmluvu s majiteľom práva k odrode rastlín a ani sa nepripojili k žiadnej dohode, pozornosť treba obrátiť na tretiu situáciu.

27.      Článok 14 ods. 3 štvrtá zarážka základného nariadenia ukladá zákonodarcovi ako kritérium pre posúdenie primeranej odmeny sumu „zreteľne [značne – neoficiálny preklad] nižšiu“, ako je suma určená pre licenčnú produkciu, čo je aspekt zdôraznený vykonávacím nariadením, ktoré v článku 5 ods. 2 dopĺňa toto ustanovenie varovaním, že odmena musí byť „primerane [značne – neoficiálny preklad] nižšia“ ako uvedená suma; ďalej, tretie nariadenie určuje sumu, ktorú treba platiť za licencované použitie chráneného osiva na 50 %.(17)

28.      Treba tiež poukázať na to, že toto kritérium sa uplatňuje na „najnižš[iu] úradne certifikovan[ú] kategóri[u], tej istej odrody na tom istom území“, podľa článku 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, na ktoré odkazuje článok 5 ods. 5. Pokiaľ ide o túto kategóriu, môže ňou byť len tá, ktorá predstavuje najnižšie náklady pre poľnohospodára.

29.      Z týchto podmienok je jasné, že odmena, ktorá má byť platená majiteľovi práva k odrode rastliny za využitie výnimky, musí byť skutočne oveľa nižšia ako licenčné poplatky.

30.      Odmena vo výške 80 % sa preto nezdá byť primeranou, hoci, ako na to poukazuje Komisia vo svojich pripomienkach, je nevyhnutné rozlišovať medzi situáciami podľa toho, či nastali pred nadobudnutím účinnosti tretieho nariadenia alebo po ňom. Keďže pre druhé uvedené situácie existuje osobitná úprava, mali by byť preskúmané ako prvé.

31.      Článok 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia zaviedol za určitých okolností možné a časovo obmedzené uplatňovanie odmeny vo výške 40 % licenčných poplatkov. Po krátkom období(18) sa znova uplatňuje suma 50 % uvedená v článku 5 ods. 4. V deviatom odôvodnení nariadenia sa vysvetľuje, že toto ustanovenie je určené na podnietenie uzatvárania dohôd medzi organizáciami majiteľov práv k odrodám rastlín a organizáciami poľnohospodárov tým, že sa stanoví úroveň, ktorá je ešte nižšia ako obvyklá úroveň.

32.      Z toho možno vyvodiť dva závery: po prvé, že dohodnuté riešenia sú uprednostňované a že na to, aby sa dosiahli, sa na jednu zo strán vyvíja tlak; po druhé, že ak nedôjde k dohode, odmena, ktorou majiteľ práva k odrode rastliny dostáva legitímnu náhradu, je okolo 50 %, hoci sa uvádza, že záujem jednej zo zmluvných strán ju môže v rámci rokovaní mierne zvýšiť. Dohoda uzatvorená v roku 2000 profesijnými združeniami poľnohospodárov a majiteľov práv k odrodám rastlín, ktorá stanovila odmenu až do výšky 60 % uvedených poplatkov, by mala byť vykladaná v tomto svetle.

33.      Pravidlá upravujúce použitie výnimky pred tým, ako nadobudlo účinnosť tretie nariadenie, sú uvedené v článku 14 základného nariadenia a v článku 5 ods. 1 až 3 vykonávacieho nariadenia. Podľa tohto posledného ustanovenia sa má úroveň odmeny považovať za značne nižšiu, iba ak neprevýši sumu, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie alebo stabilizáciu primerane vyváženého pomeru medzi použitím licencovaného množiteľského materiálu a výsevom produktu zberu, a ak majiteľovi zabezpečuje legitímnu kompenzáciu za použitie jeho odrody.

34.      Podľa môjho názoru treba zvážiť ďalšie aspekty. Takže 20 % zníženie, ktoré sa síce vo svete obchodu môže zdať štedré, stráca význam v kontexte výnimky poľnohospodára, ktorý v skutočnosti produkt dopestúva svojou vlastnou prácou a úsilím, vylepšujúc ho bohatstvom svojej pôdy.(19) Okrem toho, poľnohospodár uskutočňujúci výsev nemá žiaden vplyv na ďalší z faktorov pri výpočte konečných nákladov, t. j. na licenčné poplatky, pretože nie je účastníkom licenčných zmlúv na produkciu množiteľského materiálu, takže v konečnom dôsledku sumu, ktorá má byť vyplatená majiteľovi, ktorý naopak má na výšku poplatkov veľký vplyv, určujú vonkajšie faktory.

35.      Žalovaní v sporoch vo veciach samých tvrdili narušenie hospodárskej súťaže spôsobené monopolom Saatgut-Treuhandverwaltungs GmbH na trhu a tiež tvrdia, že kritériá uvedené v nariadeniach na posúdenie toho, či je odmena primeraná, vyžadujú zohľadnenie miestnych, regionálnych a celoštátnych špecifík.

36.      Všetky tieto faktory, ktoré ovplyvňujú primeranú povahu „značne nižš[ej]“ odmeny za výkon poľnohospodárskej výsady, preto závisia od konkrétnych okolností každého prípadu a musia byť posúdené príslušným súdom.(20)

37.      Vo svetle vyššie uvedených záverov preto navrhujem, aby bola odpoveď Súdneho dvora na prvú otázku taká, že odmena vo výške 80 % za využitie poľnohospodárskej výnimky upravenej v článku 14 ods. 3 základného nariadenia nespĺňa požiadavku, aby bola „značne nižšia“ ako čiastka účtovaná za licenčnú produkciu množiteľského materiálu v zmysle článku 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, čím nie je dotknuté posúdenie ďalších relevantných okolností každého jednotlivého prípadu vnútroštátnym súdom.

C –    Kritériá pre posúdenie výšky odmeny (druhá otázka)

38.       Prvá časť druhej otázky spočíva v tom, či na účely určenia poplatkov pre majiteľa práva k odrode rastliny obsahuje článok 5 ods. 4 a 5 vykonávacieho nariadenia kritériá pre určenie výšky odmeny.

39.      Zo znenia uvedených ustanovení je jasné, že pokiaľ ide o článok 5 ods. 4, uvedené kritériá musia byť uvedené v dohodách uzavretých medzi organizáciami majiteľov a organizáciami poľnohospodárov, ktoré slúžia ako usmernenia, pokiaľ spĺňajú ostatné požiadavky uvedeného odseku a článku 5 ods. 2 a 3.

40.      Na druhej strane článok 5 ods. 5 stanovuje odmenu za využitie poľnohospodárskej výsady vo výške 50 % s jedinou výhradou jej prípadnej úpravy v rámci vnútroštátneho pohyblivého rozpätia, v súlade so siedmym odôvodnením tretieho nariadenia.

41.      V druhej časti otázky sa poukazuje na možné retroaktívne uplatnenie uvedeného kritéria, ako vyjadrenia všeobecnej zásady, na výsevy, ktoré sa uskutočnili pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia.

42.      Článok 5 ods. 4 a 5 vykonávacieho nariadenia, o ktoré ide v tejto veci, dopĺňajú novými zložkami systém, ktorý bol účinný do ich prijatia, konkrétne dopĺňajú funkciu usmernenia, ktorá bola priznaná dohodám medzi dotknutými združeniami, a určenú sadzbu. Komisia tvrdí, že retroaktívne uplatnenie tretieho nariadenia na transakcie uvedeného druhu uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti uvedených ustanovení je v rozpore so zásadou právnej istoty. Komisia však nechápe, že článok 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia zavádza systém, ktorý je úplne odlišný od pôvodnej verzie.

43.      Dva odkazy na článok 5 ods. 2 obsiahnuté v uvedenom ustanovení tak preukazujú, že cieľom je vylepšiť ho a spresniť. Z toho vyplýva, že hoci nemôže byť uplatnený na situácie, ktoré vznikli skôr, slúži ako usmernenie pre určenie výšky odmeny.

44.      Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor na druhú prejudiciálnu otázku odpovedal tak, že kritériá na určenie výšky odmeny majiteľa práva k odrode rastliny sa nachádzajú v článku 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia a že nemajú retroaktívny účinok, môžu však slúžiť ako usmernenie pri výpočte nákladov výsevu, ktorý sa uskutočnil pred nadobudnutím účinnosti článku 5 ods. 5.

D –    Funkcia usmernenia priznaná dohodám medzi združeniami majiteľov práv k odrodám rastlín a združeniami poľnohospodárov (tretia a piata otázka)

45.      V prvej časti tretej otázky sa vnútroštátny súd pýta na rozsah pôsobnosti dohody medzi organizáciami majiteľov práv k odrodám rastlín a organizáciami poľnohospodárov, ak nie sú známe alebo dostupné všetky informácie potrebné na výpočet výšky primeranej odmeny za využitie výnimky, a druhá časť sa týka formálnych požiadaviek na uvedené dohody. Tieto formálne aspekty by mali byť posúdené ako prvé.

46.      Z článku 5 ods. 4 vykonávacieho nariadenia je jasné, že na to, aby mohli byť uvedené dohody použité ako usmernenia, je potrebné, aby v nich uvedená výška odmeny a podmienky boli ohlásené Komisii a uverejnené v Úradnom vestníku Úradu spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín.

47.      Vzhľadom na zásadnú povahu uvedených požiadaviek a absenciu akéhokoľvek rozlišovania v tomto ohľade medzi dohodami uzatvorenými pred nadobudnutím účinnosti tretieho nariadenia alebo po ňom, treba vyvodiť, že uvedený časový faktor nemá žiaden význam a že stačí, aby boli splnené uvedené dve požiadavky.

48.      Vzhľadom na túto jeho povahu sa jeho pôsobnosť vzťahuje na všetkých poľnohospodárov spadajúcich pod uvedený režim na území, na ktorom sa uplatňuje dohoda. Odpoveď na prvú časť tretej otázky je založená na tomto základnom predpoklade.

49.      Už bolo uvedené, že dôvod pre priznanie takej sily dohodám medzi uvedenými organizáciami spočíva v odhodlaní tieto dohody podporovať, spolu s cieľom vyhnúť sa obťažujúcim transakciám, ktorý z toho vyplýva. Treba tiež poukázať na to, že touto svojou usmerňovacou povahou majú dohody pôsobiť práve na poľnohospodárov, ktorí nepristúpili k dohode medzi združeniami, keďže dohody sa usilujú povzbudiť pristupovanie tvrdohlavých poľnohospodárov, ktorí si želajú využiť oficiálny výpočet, dúfajúc, že ich to bude stáť menej, keďže predpokladajú, že spolku, do ktorého patria, sa podarilo do textu dohody zahrnúť okrem vyváženej sadzby dodatočné výhody.

50.      Akékoľvek kritérium výpočtu preto slúži ako východiskový bod pre vymáhanie odmeny od poľnohospodárov, ktorí žiadnu dohodu nepodpísali. No práve kvôli svojej povahe usmernenia sa kritérium výpočtu bez ďalšieho nepresadí a úvahy uvedené pri prvej otázke sa opätovne stávajú relevantnými, kedykoľvek je percentuálna sadzba napadnutá, pretože sa zdá byť príliš vysoká.

51.      Napokon treba vo vzťahu k piatej otázke vysvetliť že článok 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia stanovuje primeranú odmenu pre majiteľa práva k odrode rastliny na 50 % za predpokladu, že nejde o ten druh transakcie, ktorý je opísaný v článku 5 ods. 4. Zo štruktúry uvedených dvoch ustanovení je jasné, že druhé je subsidiárne. V súlade so zásadou slobodnej vôle zaväzuje percentuálna sadzba stanovená v dohode tých, ktorí súhlasili so záväzkom, a plní funkciu usmernenia pre tých, ktorí k dohode nepristúpili. Ak dohoda nebola uzavretá, uplatňuje sa článok 5 ods. 5; ktorý, ako som už uviedol, poskytuje usmernenie vtedy, keď existujú námietky voči primeranej odmene, čo je situácia, ktorá sa vzťahuje iba na poľnohospodára, ktorý nepodpísal žiadnu dohodu.

52.       Vo svetle vyššie uvedených úvah preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu a piatu otázku tak, že funkcia usmernenia priznaná dohodám medzi organizáciami majiteľov práv k odrodám rastlín a organizáciami poľnohospodárov na účely článku 5 ods. 4 vykonávacieho nariadenia znamená, že parametre výpočtu budú plne uplatniteľné na určenie primeranej odmeny za predpokladu, že boli ohlásené Komisii a zverejnené v Úradnom vestníku Úradu spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín, majúc na zreteli, že môžu byť použité iba v spojení s článkom 5 ods. 4, a nie s článkom 5 ods. 5.

E –    Význam 50 % sadzby uvedenej v článku 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia (štvrtá otázka)

53.      Bundesgerichtshof si želá vedieť, či uvedená sadzba predstavuje hornú hranicu pre stanovenie odmeny, ktorá sa má platiť na základe zmluvy alebo podľa ustanovení vykonávacieho nariadenia.

54.      Po prvé, predmetné ustanovenie neupravuje zmluvné vzťahy, čiže otázka je v uvedenom ohľade bezvýznamná.

55.      Po druhé, zo znenia ustanovenia je jasné, že stanovená relatívna hodnota je kogentná a nepredstavuje iba hornú alebo dolnú hranicu. Skutočnosť, že zákonodarca Spoločenstva zahrnul výnimku do druhej vety uvedeného ustanovenia, toto tvrdenie nevyvracia, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení tretieho nariadenia, je uplatniteľná iba počas obmedzeného obdobia, aby stimulovala urýchlené uzatvorenie ďalších dohôd medzi organizáciami majiteľov práv k odrodám rastlín a organizáciami poľnohospodárov pred konkrétnym dátumom.

56.      Vo svetle týchto pripomienok navrhujem odpovedať na štvrtú otázku tak, že článok 5 ods. 5 vykonávacieho nariadenia stanovuje nemennú výšku odmeny, a nie hornú hranicu odmeny, keď sa má odmena určiť v súlade s jeho ustanoveniami pri neexistencii dohody medzi majiteľom práva k odrode rastliny a poľnohospodárom.

VI – Návrh

57.      Vo svetle všetkých uvedených argumentov navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky položené Bundesgerichtshof odpovedal takto:

1.      Odmena vo výške 80 % za využitie poľnohospodárskej výnimky upravenej v článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach spoločenstva k odrodám rastlín nespĺňa požiadavku, aby bola „značne nižšia“ ako čiastka účtovaná za licenčnú produkciu množiteľského materiálu v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1768/95 z 24. júla 1995, ktoré ustanovuje pravidlá poľnohospodárskych výnimiek pre potreby článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94, čím nie je dotknuté posúdenie ďalších relevantných okolností každého jednotlivého prípadu vnútroštátnym súdom.

2.      Kritériá na určenie výšky odmeny majiteľa práva k odrode rastliny sa nachádzajú v článku 5 ods. 5 nariadenia č. 1768/95, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2605/98 z 3. decembra 1998, a nemajú retroaktívny účinok, môžu však slúžiť ako usmernenie pri výpočte náhrady za výsevy uskutočnené pred nadobudnutím účinnosti článku 5 ods. 5.

3.      Funkcia usmernenia priznaná dohodám medzi organizáciami majiteľov práv k odrodám rastlín a organizáciami poľnohospodárov na účely uvedeného článku 5 ods. 4 znamená, že parametre výpočtu budú plne uplatniteľné na určenie primeranej odmeny za predpokladu, že boli ohlásené Komisii a zverejnené v Úradnom vestníku Úradu spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín, majúc na zreteli, že môžu byť použité iba v spojení s článkom 5 ods. 4, a nie s článkom 5 ods. 5.

4.      Článok 5 ods. 5 nariadenia č. 1768/95, zmeneného a doplneného nariadením č. 2605/98, stanovuje nemennú výšku, a nie hornú hranicu odmeny, keď sa má odmena určiť v súlade s jeho ustanoveniami pri neexistencii dohody medzi majiteľom práva k odrode rastliny a poľnohospodárom.

---

1 – Jazyk prednesu: španielčina.

---

2 – Rozsudky z 10. apríla 2003, Schulin, C‑305/00, Zb. s. I‑3525, a moje návrhy z 21. marca 2002; z 11. marca 2004, Saatgut-Treuhandverwaltungsgesellschaft, C‑182/01, Zb. s. I‑2263, a moje návrhy zo 7. novembra 2002, ako aj zo 14. októbra 2004, Brangewitz, C‑336/02, Zb. s. I‑9801, a moje návrhy zo 17. februára 2004.

---

3 – Pozri časť II nižšie. Pre celkový prehľad histórie právnej ochrany odrôd rastlín odkazujem na svoje návrhy vo veci Schulin, už citované poznámke pod čiarou 2.

---

4 – Osobitne v sérii obrazov Ročné obdobia alebo Živly milánskeho umelca Giuseppe Arcimbolda (1527 – 1593); jeho umenie ho viedlo k spájaniu predmetov tematicky spojených s názvom diela, ako je napríklad Knihovník alebo Právnik, aby dosiahol uvedený výsledok.

---

5 – Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390.

---

6 – Kvety sú preto výslovne vyňaté. V literatúre vo svojej krátkej poviedke Slávik a ruža Oscar Wilde hovorí o krutej metóde farbenia ruží na červeno: slávik pritisne svoju hruď na tŕne kra bielych ruží, postriekajúc ho svojou krvou a zafarbiac biele okvetné lístky jeho kvetov na purpurovo; študent, ktorý vlastní ker ruže, preto dokáže ponúknuť svojej milovanej taký purpurový kvet, aký od neho žiadala za to, že s ním bude tancovať až do rána.

---

7 – Ú. v. ES L 173, s. 14; Mim. vyd. 03/018, s. 63.

---

8 – Nariadenie Komisie (ES) č. 2605/98 z 3. decembra 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1768/95 (Ú. v. ES L 328, s. 6; Mim. vyd. 03/024, s. 162).

---

9 – V prípade pána Henningsa zvýšil záväzok poľnohospodára o 55,73 eur, spolu s úrokmi, ale zamietol odvolanie, pokiaľ išlo o zvyšných 668,55 eur požadovaných odvolateľom.

---

10 – Sumy nárokov v troch podaných kasačných opravných prostriedkoch sú 181,41 eur vo veci C‑7/05, 612,82 eur vo veci C‑8/05 a 605,86 eur vo veci C‑9/05.

---

11 – BORCHARDT, K.-D.: Die Reform der gemeinsamen Agrarpolitik – Perspektiven und Herausforderungen für Landwirte und Juristen, in: Europa und seine Verfassung – Festschrift für Manfred Zuleeg zum siebzigsten Geburtstag. Nomos, Baden-Baden, 2005, s. 473 a nasl., najmä strany 475 až 477. Tiež LEIDWEIN, A.: Europäisches Agrarrecht. druhé vydanie, NWM, Viedeň, 2004, s. 76 a nasl.

---

12 – KIEWIET, B.: Régime de protection communautaire des obtentions végétales, in: Comptes rendus de l’Académie d’agriculture de France. zväzok 83 (1997), č. 2, s. 5 a nasl., najmä s. 9.

---

13 – O reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky pozri BLUMANN, C.: La réforme de la politique agricole commune, in: Cahiers de droit européen, č. 3 a 4, 2004, s. 297 a nasl.; pozri tiež BIANCHI, D.: Y a-t-il encore quelque chose de „commun“ dans la nouvelle Politique agricole commune? in: Revue trimestrielle de droit européen, č. 3, júl – september 2005, s. 623 a nasl.

---

14 – Článok 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

---

15 – Článok 5 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, vložený článkom 1 tretieho nariadenia.

---

16 – Článok 5 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak neexistuje žiadna zmluva, a článok 5 ods. 5, ak neexistuje žiadna dohoda.

---

17 – Ustanovenie treba vykladať v spojení so siedmym odôvodnením nariadenia, ktoré zmierňuje jeho ráznosť, uvádzajúc, že „náhrada, ktorá má byť vyplatená, bude v zásade predstavovať 50 % z čiastky…“, čo však neznižuje význam uvedeného číselného údaju.

---

18 – Medzi používaním poľnohospodárskej výnimky pred uplatňovaním dohody a 1. aprílom 1999.

---

19 – Neviem, či možno hovoriť o protichodných záujmoch, pretože mám pocit, že z odrôd rastlín má mať prospech každý; je odsúdeniahodné využívať priateľov a ťažiť z práce iného človeka, ako nás učí Ezopova bájka Koza a vínna réva. Koza spásala jemné výhonky vínnej révy, ktorá sa kozy spýtala: „Prečo ma zraňuješ? Nie je tu žiadna tráva? Len počkaj! Keď Ťa obetujú, budem to ja, kto dodá víno pre obetu!“ (voľný preklad). Svet by bol oveľa pestrejší, keby existovali takéto rastliny alebo keby vedeli hovoriť, tak ako márnivá ruža, ktorú pestoval Malý princ vo svojej záhrade, hoci hlavný hrdina hovorí, že: „... kvetiny netreba nikdy počúvať. Treba sa na ne dívať a vdychovať ich vôňu. Tá moja napĺňala vôňou celú planétu, ale ja som sa z toho nevedel tešiť“. SAINT-EXUPÉRY, A.: Malý princ. Preklad Elena Šmatláková – dedičia. Mladé letá: Bratislava, 1995, 1997, s. 31.

---

20 – Preto môžu rozdiely medzi rozsudkami nemeckých súdov spomínané v úvode týchto návrhov odhaľovať regionálne rozdiely; to však nemá vplyv na moje presvedčenie, že stanovenie odmeny vo výške 80 % prekračuje rámec toho, čo je rozumné, a je neprimerané.