52020IE2395

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52020IE2395 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52020IE2395

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Trh s uhlíkom: vznik, štruktúra a výzvy pre európsky priemysel (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2020/02395

Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, p. 122–130 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

11.12.2020

Úradný vestník Európskej únie

C 429/122

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Trh s uhlíkom: vznik, štruktúra a výzvy pre európsky priemysel

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 429/17)

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	24.7.2020
Prijaté v pléne	18.9.2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	220/0/1

1. Závery a odporúčania

1.1. Nová dohoda o trhu s uhlíkom

1.1.

Vo svete funguje mnoho trhov s uhlíkom a systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ETS) nefunguje izolovane. Tieto trhy s uhlíkom majú rôznu veľkosť a riadia sa rôznymi pravidlami, majú však spoločné znaky, ktoré súvisia so zavedením niektorých trhových mechanizmov na meranie emisií oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov a stanovenie ceny za tonu.

1.1.

Európska komisia by mala monitorovať tieto miestne trhy s uhlíkom s cieľom určiť najlepšie postupy, ktoré by mohli byť užitočné pri revízii systému obchodovania s emisiami a smernice o energii. Tieto poznatky a pochopenie iných trhov s uhlíkom sú tiež kľúčové pre kalibrovanie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by sa mal uplatňovať inak na krajiny, ktoré majú trh s uhlíkom, a inak na krajiny, ktoré ho nemajú.

1.1.

Prebiehajúca pandémia ochorenia COVID-19 nemôže spomaliť činnosť v oblasti zmeny klímy ani na európskej, ani na medzinárodnej úrovni. To znamená, že európska zelená dohoda by sa mala zaviesť podľa plánovaného harmonogramu. Aj to najmenšie oneskorenie nás odvedie od cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050. Čo je dôležitejšie, balíky na podporu obnovy musia byť v súlade s cieľom EÚ v oblasti klímy a musia byť harmonizované s cieľom európskej zelenej dohody.

1.1.

EHSV sa domnieva, že prijatie článku 6 Parížskej dohody je kľúčovou príležitosťou posilniť opatrenia v oblasti klímy po roku 2020. EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby od členských štátov získala jasný mandát na dosiahnutie potrebného kompromisu na prijatie usmernenia podľa článku 6 počas 26. konferencie zmluvných strán v roku 2021.

1.2. Regulácia obchodu medzi trhmi s uhlíkom

1.2.

Rôzne trhy s uhlíkom v rôznych jurisdikciách vytvárajú odlišné úrovne cien uhlíka, pričom v súčasnosti je to od 1 do viac ako 30 USD za tonu ekvivalentu oxidu uhličitého, čo znamená, že dvojstranné obchodné toky medzi každým z týchto trhov s uhlíkom by mali zohľadniť tieto rozdiely prostredníctvom niektorých konkrétnych mechanizmov (kompenzácia, úprava atď.) pre energeticky najnáročnejšie odvetvia a odvetvia s najvýraznejšou obchodnou aktivitou (oceľ, cement a iné).

1.2.

Pre EÚ by mala byť otázka asymetrických úrovní cien uhlíka prioritou. Na zmiernenie tejto asymetrie a ochranu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu sú k dispozícii rôzne možnosti ako bezodplatné prideľovanie emisných kvót, prepojenie systému ETS a kompenzácie uhlíka na hraniciach.

1.2.

EHSV podporuje politiku zelenej dohody a žiada Európsku komisiu, aby podľa plánu predložila v nadchádzajúcich mesiacoch rôzne návrhy vrátane tých, ktoré sa týkajú mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach. Aj keď by takýto mechanizmus mohol potenciálne priniesť rovnaké podmienky pre odvetvia s najvyššou úrovňou emisií CO2 v EÚ v porovnaní s ich konkurentmi z tretích trhov patriacich do krajín, ktoré nemajú ambiciózne politiky v oblasti klímy, veľká časť jeho účinnosti bude podmienená navrhovanými podrobnosťami vykonávania, ktoré EHSV netrpezlivo očakáva.

1.2.

Vzhľadom na to, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach je legislatívnou prioritou súčasného mandátu Európskej komisie a EHSV už k tejto úvahe prispel s cieľom navrhnúť nástroj, ktorý je zlučiteľný s pravidlami WTO, účinný v boji proti zmene klímy a prospešný pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ (1). Cieľom je tiež zabrániť vyrovnávacím opatreniam z tretích krajín vďaka konzultačnému procesu, ktorý bude zahŕňať dialóg o metodike merania a porovnávania emisií uhlíka a najlepších dostupných technológiách.

1.2.

Vo všetkých prípadoch by takéto politiky v oblasti klímy mali byť súčasťou globálnej komplexnej politiky vrátane priemyselných opatrení, prístupu k financiám a investíciám, úsilia v oblasti normalizácie, programov výskumu a vývoja a politík v oblasti odbornej prípravy s cieľom uľahčiť prechod na čisté technológie v EÚ.

1.2.

Postupné rušenie dotácií na fosílne palivá v EÚ s najviac narúšajúcim účinkom by malo byť riadne zorganizované na úrovni členských štátov a malo by zohľadniť potrebu využiť časť príjmov z predaja emisných kvót na zabezpečenie spravodlivej transformácie pre regióny závislé od uhlia. Táto politika pomôže EÚ dôraznejšie sa angažovať v rozvíjajúcich sa viacstranných obchodných rokovaniach WTO o znížení dotácií na fosílne palivá.

2. Vznik viacerých trhov s uhlíkom vo svete a ich charakteristiky

2.1. Vymedzenie pojmov

2.1.1.

Stanovenie ceny uhlíka je jedným z kľúčových politických nástrojov na zníženie emisií skleníkových plynov. Podľa definície Svetovej banky: „Ceny uhlíka sú nástrojom, ktorý zachytáva externé náklady na emisie skleníkových plynov – náklady na emisie, za ktoré platí verejnosť, ako sú škody na úrode, náklady na zdravotnú starostlivosť spôsobené vlnami tepla a suchom, straty na majetku v dôsledku záplav a stúpajúcej hladiny mora – a viaže ich k ich zdrojom prostredníctvom ceny, zvyčajne vo forme ceny za emitovaný oxid uhličitý.“

2.1.2.

Koncepcia stanovenia ceny uhlíka môže mať rôzne formy, keď sa premieta do politiky: uhlíková daň alebo trh s uhlíkom. Jednou z najbežnejších foriem je systém obchodovania s emisiami. Ako vysvetlila OECD: „Systémy obchodovania s emisiami prispievajú k hospodárskej efektívnosti uľahčením znižovania emisií tam, kde sa to dá najlacnejšie dosiahnuť. Znečisťovatelia, pre ktorých by bolo zníženie emisií nákladné, majú povolené nakúpiť emisné kvóty od znečisťovateľov, ktorí môžu znížiť emisie pri nižších nákladoch. Na ‚dokonale‘ fungujúcom trhu by sa náklady na zníženie ďalšej jednotky emisií vyrovnali a minimalizovali by sa celkové náklady na dosiahnutie daného environmentálneho cieľa.“

2.1.3.

Existujú dva hlavné typy systémov obchodovania: systém stropov a obchodovania, v ktorom je stanovená horná hranica emisií a emisie sú buď obchodované formou aukcie, alebo bezodplatne distribuované podľa konkrétnych kritérií, a základný a kreditný systém, v ktorom limity na emisie nie sú pevne stanovené, ale znečisťovatelia, ktorí znižujú svoje emisie viac, než by inak boli povinní, získavajú „kredity“, ktoré predávajú iným.

2.2. Celkový prehľad

2.2.1.

V súčasnosti existuje 21 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a zahŕňajú 29 jurisdikcií. Tieto systémy fungujú na nadnárodnej, vnútroštátnej a subnárodnej (štátnej, provinčnej a mestskej) úrovni. Obchodovanie s emisiami využívajú jurisdikcie, ktoré produkujú 42 % svetového HDP. Systémy obchodovania s emisiami pokrývajú 9 % celosvetových emisií skleníkových plynov a takmer šestina celosvetovej populácie žije v platnom systéme obchodovania s emisiami. V súčasnosti sa vyvíja alebo zvažuje ďalších 24 systémov (2).

2.2.2.

Existujúce systémy obchodovania s emisiami:

—	na nadnárodnej úrovni: EU ETS, ktorý zahŕňa členské štáty EÚ a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko,

—	na vnútroštátnej úrovni: Kazachstan, Mexiko, Nový Zéland, Kórejská republika, Švajčiarsko,

—	na úrovni provincie a štátu: Connecticut, Delaware, Fu-ťien, Chu-pej, Kalifornia, Kuang-tung, Maine, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New Jersey, New York, Nové Škótsko, Quebec, Rhode Island, Vermont,

—	na úrovni mesta: Čchung-čching, Peking, Saitama, Šanghaj, Šen-čen, Tchien-tin, Tokio.

2.2.3.

EU ETS je najväčší a najstarší systém obchodovania s emisiami. Predstavuje približne 45 % emisií EÚ a bol uvedený do prevádzky v roku 2005. Za ním nasleduje, pokiaľ ide o veľkosť a dátum uvedenia do prevádzky, Kalifornia a Kórea.

2.3. Spoločné a osobitné prvky trhov s uhlíkom

2.3.1. Spoločné prvky

2.3.1.1.

Hoci neexistujú dva identické systémy obchodovania s emisiami, niektoré vlastnosti a navrhnuté možnosti majú jednotlivé systémy spoločné alebo sa vo väčšine prípadov opakujú:

—	sektorové pokrytie: väčšina systémov obchodovania s emisiami zahŕňa odvetvia energetiky a priemyslu, ktoré vo väčšine krajín tvoria významný podiel vnútroštátnych emisií skleníkových plynov,

—	pravidlá prideľovania: väčšina systémov rozdeľuje prideľovanie emisných kvót medzi bezodplatné prideľovanie kvót a aukcie,

—	pravidlá týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti: väčšina systémov bezodplatne prideľuje kvóty subjektom dodržiavajúcim pravidlá v odvetviach, ktoré sa považujú za odvetvia ohrozené únikom uhlíka, ako spôsob na zachovanie ich konkurencieschopnosti.

2.3.2. Osobitné prvky

2.3.2.1.

V jednotlivých systémoch obchodovania s emisiami však zvyknú byť rozdiely, najmä pokiaľ ide o konkrétne prvky týkajúce sa návrhu:

—

sektorové pokrytie: presné sektorové pokrytie sa v rámci systémov obchodovania s emisiami líši. Napríklad niektoré systémy obchodovania s emisiami sa vzťahujú iba na odvetvie energetiky, zatiaľ čo iné presahujú rámec energetiky a priemyslu a zahŕňajú aj iné odvetvia, ako sú odpad, doprava, domáca letecká doprava, stavebníctvo a lesné hospodárstvo,

—	ustanovenia o stabilite trhu: niekoľko systémov obchodovania s emisiami má dané ustanovenia o stabilite trhu, ktoré môžu mať podobu cenového minima alebo cenových stropov a rezerv na emisné kvóty,

—	ustanovenia o flexibilite: dostupnosť a pravidlá týkajúce sa ustanovení o flexibilite, ako sú bankovníctvo, pôžičky a používanie medzinárodných úverov, sa v rámci systémov obchodovania s emisiami líšia,

—

cena uhlíka: v systéme obchodovania s emisiami nie je cena uhlíka stanovená (s výnimkou osobitných cenových regulácií, ako sú cenové minimá a stropy), ale je určená rovnováhou a dynamikou trhu. Ceny v rôznych systémoch obchodovania s emisiami sa preto pohybujú od niekoľkých eur po viac ako 30 EUR za tonu,

—	zníženie emisného stropu: miera medziročnej sadzby zníženia emisného stropu sa v jednotlivých systémoch líši a odráža ambicióznosť cieľa krajiny v oblasti dlhodobého znižovania emisií,

—	pravidlá týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti: osobitné pravidlá týkajúce sa úniku uhlíka, ako aj odvetvie, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú, sa v rámci systému obchodovania s emisiami líšia,

—

použitie príjmov: príjmy z aukcie emisných kvót sa môžu využívať rôznymi spôsobmi. V niektorých systémoch sa používajú na konkrétne účely, napríklad na podporu výskumu a vývoja, kompenzácie daných subjektov atď., zatiaľ čo v iných systémoch plynú do celkového verejného rozpočtu. V EÚ by členské štáty mali využívať najmenej 50 % príjmov z aukcií na účely súvisiace s klímou a energetikou.

2.4. Rýchly prehľad o systéme EU ETS, prvom a najväčšom trhu s uhlíkom

2.4.1.

Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej Únii (EU ETS) je prvým a najväčším systémom stropov a obchodovania na zníženie emisií skleníkových plynov (3). Systém EU ETS bol zriadený a predĺžený v troch po sebe nasledujúcich fázach: fáza I (2005 až 2007), fáza II (2008 až 2012, prelínajúca sa s prvým záväzným obdobím podľa Kjótskeho protokolu), fáza III (2013 až 2020, prelínajúca sa s druhým záväzným obdobím podľa Kjótskeho protokolu) (4).

2.4.2.

Nadchádzajúca fáza IV sa začne v roku 2021 a potrvá do roku 2030. Systém EU ETS sa vzťahuje na približne 11 000 elektrární, výrobných závodov a iných stacionárnych zariadení, ako aj činnosti leteckej dopravy v 31 krajinách: v 27 členských štátoch EÚ a na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Celkovo sa systém EU ETS vzťahuje na približne 45 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ (5).

2.4.3.

Rámec politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, prijatý v októbri 2014, opätovne potvrdzuje európsku stratégiu zameranú na dekarbonizáciu a rozširuje ciele dekarbonizácie bloku po roku 2020 vrátane cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 40 % (v porovnaní s úrovňami v roku 1990).

2.4.4.

Prínosom systému EU ETS k dosiahnutiu vyššie uvedeného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 je zníženie emisií o 43 % (v porovnaní s rokom 2005) v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS (6). Fáza IV systému EU ETS bude prebiehať od roku 2021 do roku 2030. Cieľom fázy IV je zvýšiť tempo znižovania emisií, stanoviť cielenejšie pravidlá týkajúce sa úniku uhlíka a financovať nízkouhlíkové inovácie a modernizáciu energetického sektora (7). Európska komisia zaviedla pred fázou IV nové pravidlá na reformu systému EU ETS, predovšetkým na zosúladenie trajektórie znižovania emisných stropov s cieľom znížiť emisie do roku 2030.

2.5. Doplnkové opatrenia v rámci globálnej politiky EÚ v oblasti klímy

2.5.1.

Na úrovni EÚ nie je systém EU ETS jedinou celoeurópskou politikou, ktorá bola zavedená s cieľom splniť cieľ bloku v oblasti klímy a energetiky do roku 2020. Balíkom opatrení EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2020 sa stanovili tri rôzne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020:

—	20 % zníženie emisií skleníkových plynov pod úroveň z roku 1990,

—	20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe bloku,

—	20 % zlepšenie energetickej účinnosti.

2.5.2.

Zatiaľ čo systém EU ETS mal byť kľúčovým nástrojom politiky dekarbonizácie európskeho hospodárstva a na dosiahnutie prvého cieľa, na dosiahnutie druhého a tretieho cieľa boli zavedené smernica o obnoviteľných zdrojoch energie a smernica o energetickej účinnosti.

2.5.3.

Viaceré členské štáty okrem toho zaviedli na vnútroštátnej úrovni dopĺňajúce sa a prekrývajúce sa politiky, najmä vo forme minimálnych cien a postupného ukončenia ťažby uhlia. Na zabezpečenie efektívnej regulácie je dôležité vyhnúť sa negatívnym vplyvom dopĺňajúcich sa a prekrývajúcich sa politík.

2.5.4.

Zavedenie dopĺňajúcich sa a prekrývajúcich sa politík by mohlo významne ovplyvniť fungovanie trhu s uhlíkom v EÚ. Prudké zníženie emisií prostredníctvom týchto politík by malo za následok zníženie dopytu po emisných kvótach, v dôsledku čoho by sa narušila rovnováha trhu.

2.5.5.

Tento vplyv môže do určitej miery zmierniť trhová stabilizačná rezerva, ktorá začala fungovať v januári 2019 a jej cieľom je absorbovať prebytok kumulovaných kvót na trhu. V rokoch 2019 – 2023 trhová stabilizačná rezerva zadrží 24 % prebytku. Toto číslo sa od roku 2024 zníži na 12 % a od roku 2023 už nebudú platiť kvóty držané v trhovej stabilizačnej rezerve nad celkovým počtom kvót vydražených v predchádzajúcom roku. Je však nevyhnutné zabezpečiť väčšiu transparentnosť a porovnateľnosť takýchto prekrývajúcich sa politík so systémom EU ETS a tam, kde sa dosiahli významné vplyvy, treba minimalizovať negatívne dosahy.

2.5.6.

Otázka dotácií na fosílne palivá udelených na vnútroštátnej a regionálnej úrovni by sa mala v agende EÚ posunúť vyššie vzhľadom na ich výšku: 300 miliárd EUR ročne, čo predstavuje tretinu celkových investícií v rámci zelenej dohody a vedie k aktívnejšiemu záväzku EÚ v nadchádzajúcich rokovaniach v rámci WTO o postupnom rušení dotácií na fosílne palivá na globálnej úrovni.

2.5.7.

EHSV tiež označil energiu z obnoviteľných zdrojov za vynikajúci nástroj regionálneho rozvoja (biomasa, veterná a solárna energia atď.). Hlavnou otázkou bolo, ako skombinovať obe politiky, postupné rušenie dotácií na energiu z fosílnych palív (uhlie, ropa) a postupné zavádzanie stimulov pre energie z obnoviteľných zdrojov.

3. Výzvy a príležitosti pre budúcnosť trhov s uhlíkom

3.1.

COVID-19 a jeho vplyv na politiku v oblasti klímy

3.1.1.

V EÚ viedli opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy k zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2) o 58 % za deň (8). Pokiaľ by vo väčšine členských štátov trvali tieto opatrenia 45 dní, v roku 2020 sa dá zabrániť 45 megatonám CO2, čo predstavuje 5 % ročných emisií EÚ. V cestnej a leteckej doprave sú denné emisie desaťkrát nižšie, ako je bežné, zatiaľ čo pokles energie dosahuje 40 %.

3.1.2.

Očakáva sa, že súčasný pokles emisií bude dočasný a EÚ bude čoskoro čeliť rovnakým výzvam dekarbonizácie (9). To znamená, že európska zelená dohoda by sa mala zaviesť podľa plánovaného harmonogramu. Aj to najmenšie oneskorenie nás odvedie od cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.

3.1.3.

Trhové nástroje na zníženie emisií skleníkových plynov vykazujú dobrú odolnosť voči účinkom pandémie COVID-19. Ceny emisných kvót sa znížili a odrážajú nižší očakávaný dopyt, čo dotknutým podnikom poskytlo krátkodobú úľavu. Opatrenia na stabilizáciu trhu, ktoré sú súčasťou väčšiny existujúcich systémov obchodovania s emisiami, zabezpečujú, aby pokles cien uhlíka neklesol pod určitú úroveň a aby sa v strednodobom až dlhodobom horizonte nepredlžoval. Je dôležité zabezpečiť primeranosť týchto opatrení tak, aby ustáli vplyv pandémie COVID-19. Je to nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej istoty cien uhlíka. Regulačné orgány boli v čase veľmi nepriaznivých okolností takisto schopné zabezpečiť flexibilitu dodržiavaním predpisov a stanovených lehôt.

3.2.

Prijatie spoločných pravidiel na uvoľnenie potenciálu trhov s uhlíkom (článok 6 Parížskej dohody)

3.2.1.

Parížska dohoda prijatá v decembri 2015 pripravila podmienky na boj proti zmene klímy do druhej polovice storočia, ak nie oveľa dlhšie. V rámci Parížskej dohody sa od zúčastnených krajín očakáva, že predložia vnútroštátne stanovené príspevky (NDC), v ktorých uvedú svoj príspevok k celkovému cieľu dohody. Vnútroštátne stanovené príspevky bývajú dosť rozdielne, ale zvyčajne zahŕňajú cieľ zníženia emisií na nasledujúcich 10 rokov.

3.2.2.

Cieľom článku 6 Parížskej dohody je vytvoriť rámec pre spoluprácu krajín pri implementácii vnútroštátne stanovených príspevkov, a to aj prostredníctvom trhových prístupov. Preto má potenciál stanoviť rámec na vytvorenie medzinárodného trhu s uhlíkom podľa Parížskej dohody. Dôležitejšie je, že môže byť kľúčovým stimulom pri zavádzaní a rozširovaní politík stanovovania cien uhlíka a systémov obchodovania s emisiami. Krajiny, ktoré prevádzkujú systém obchodovania s emisiami, budú môcť prostredníctvom článku 6 prepojiť svoj systém s iným systémom obchodovania s emisiami a použiť toto prepojenie ako spôsob na dosiahnutie svojich vnútroštátne stanovených príspevkov. Krajiny budú tiež môcť obstarávať medzinárodné kredity, ktoré sa použijú na dosiahnutie súladu s ich domácimi politikami prostredníctvom medzinárodného trhového rámca. Na rokovaniach UNFCCC nebolo prijaté usmernenie na uplatňovanie článku 6 na 24. konferencii zmluvných strán v roku 2018 a na 25. konferencii zmluvných strán v roku 2019 z dôvodu značných odchýlok medzi niektorými stranami. Prijatie usmernenia podľa článku 6 je teraz predložené na 26. konferencii zmluvných strán a je nevyhnutné ukončiť tento proces bez ďalšieho odkladu.

3.3.

Rokovanie o ambicióznej a vyváženej dvojstrannej dohode medzi trhmi s uhlíkom v EÚ27 a Spojenom kráľovstve

3.3.1.

V Európskej komisii panuje zhoda v tom, že Spojené kráľovstvo by bolo v otázkach zmeny klímy rešpektovaným partnerom, ale aj domnienka, že na to, aby obstálo v skúške času, je potrebné začleniť do dohody jasné ustanovenia o klíme s cieľom poukázať na postupy Spojeného kráľovstva, ktoré sa odchyľujú od pravidiel EÚ.

3.3.2.

Prístup EÚ je založený na štyroch prvkoch:

—	Parížska dohoda by mala byť základným prvkom dohody o voľnom obchode. To znamená, že jedna zo strán by mohla pozastaviť vykonávanie ustanovení zmluvy, ak by druhá strana takéto ustanovenie porušila.

—	Obidve strany by mali do roku 2050 opätovne potvrdiť svoje záväzky týkajúce sa klimatickej neutrality: Spojené kráľovstvo už v tejto súvislosti prijalo interné právne predpisy, sme však presvedčení, že ustanovenie o budúcej dohode medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by tento záväzok posilnilo.

—	Rovnaké podmienky a doložka o zachovaní úrovne ochrany: ide o kľúčový prvok pre EÚ. Ak chceme, aby toto partnerstvo obstálo v skúške času, musíme zabezpečiť, aby budúce vlády v Spojenom kráľovstve neznížili súčasné vysoké štandardy, ktoré sme stanovili v boji proti zmene klímy.

—

Vytvorenie systému stanovovania cien uhlíka v Spojenom kráľovstve: Spojené kráľovstvo sa rozhodlo opustiť systém EU ETS. V roku 2019 pripadalo na Spojené kráľovstvo 7 % z celkových kvót systému obchodovania s emisiami a v niektorých odvetviach, ako je letecká doprava, dosiahol ich podiel 19 %. Je preto rozhodujúce, aby si Spojené kráľovstvo vybudovalo svoj vlastný trh, pričom zohľadní kompatibilitu so systémom EÚ. Spojené kráľovstvo predložilo 1. júna návrh na vytvorenie domáceho systému obchodovania s emisiami. EÚ je otvorená možnosti dohody o prepojení medzi budúcim systémom obchodovania s emisiami v Spojenom kráľovstve a systémom EU ETS, pokiaľ takéto prepojenie nepoškodí integritu systému EU ETS.

3.4.

Poznatky získané z Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) a príležitosti na dvojstrannú spoluprácu v oblasti klímy

3.4.1.

Ustanovenie, ktoré spája obchod a životné prostredie, sa nachádza v článku 24 ods. 4 dohody CETA, v ktorom Kanada aj EÚ opätovne potvrdzujú svoje záväzky týkajúce sa vykonávania mnohostranných dohôd, ktorých sú zmluvnými stranami. Toto ustanovenie by mohlo byť mostom k diskusiám medzi Kanadou a EÚ o vykonávaní mnohostranných environmentálnych dohôd, pri ktorých sa zdieľajú spoločné obavy, ako aj základom pre Kanadu a EÚ na vypracovanie alebo vedenie nových iniciatív spolupráce v oblasti klímy podľa Parížskej dohody.

3.4.2.

V článku 22 ods. 3 dohody CETA sa požaduje spolupráca medzi Kanadou a EÚ v oblasti obchodu na podporu udržateľného rozvoja. Pracovný plán podľa článku 24 zahŕňa spoluprácu v oblasti vplyvu obchodu a investícií na environmentálnu politiku a zváženie obchodných aspektov režimu v oblasti klímy, ako sú trhy s uhlíkom a prenos a rozvoj čistej technológie. Článok 24 ods. 12 obsahuje zoznam 10 demonštratívnych oblastí možnej spolupráce v oblasti životného prostredia medzi stranami, kde by podľa niektorých dohoda CETA slúžila ako platforma na mnohostrannú tvorbu vnútroštátnej politiky.

3.4.3.

Spoločná práca EÚ a Kanady na kompenzácii uhlíka na hraniciach je jednou z oblastí možnej spolupráce v oblasti „obchodných aspektov súčasného a budúceho medzinárodného režimu v oblasti zmeny klímy“. Táto spolupráca by mohla byť v oblasti výmeny informácií a schvaľovania najlepších postupov, napríklad v oblastiach výpočtu uhlíka zahrnutého v obchodovateľnom tovare alebo zosúladenia metodík na riešenie konkurencieschopnosti a úniku v odvetviach náročných na energiu a s výraznou obchodnou aktivitou (Emissions-Intensive Trade-Exposed – EITE), ktoré sú v súčasnosti zahrnuté do vnútroštátnych systémov obchodovania s emisiami v Kanade a EÚ.

3.4.4.

S podporou dotknutých priemyselných odvetví, ako sú cement alebo hliník, by sa mohli objaviť aj realizovateľné príležitosti pre spoločné odvetvové pilotné programy medzi EÚ a Kanadou v oblasti návrhu systému obchodovania s emisiami a prístupov k zachovaniu konkurencieschopnosti a predchádzaniu únikom (napr. spoločné kritériá a metodiky na výpočet bezodplatných kvót, spoločná kompenzácia uhlíka na hraniciach, atď.).

3.5.

Poznatky získané z rozšírenia rozsahu pôsobnosti v rámci odvetví: doprava a palivá

3.5.1.

Keďže EÚ skúma budúce úpravy svojho systému EU ETS, mala by venovať značnú a sústredenú pozornosť skúsenostiam s návrhom trhu a operatívnosťou v rámci subnárodných sústav obchodovania s emisiami v Severnej Amerike. Jedna konkrétna oblasť s cennými poznatkami pre EÚ sa týka toho, ako Kalifornia a Quebec rozšírili systém obchodovania s emisiami na odvetvia dopravy a palív. Od roku 2015 majú distribútori dopravných palív, zemného plynu a iných palív v Kalifornii a Quebecu povinnosti dodržiavať program stropov a obchodovania v rámci spoločnej iniciatívy Western Climate Initiative (WCI). Dané subjekty z tohto odvetvia nedostávajú bezodplatné kvóty, ale ich musia nakupovať prostredníctvom štvrťročných aukcií spravovaných štátom alebo súkromného sekundárneho trhu.

3.5.2.

Ďalším vývojom v USA, ktorý si zaslúži pozornosť, je iniciatíva Transportation Climate Initiative (10) (TCI), regionálna spolupráca 12 štátov zo severovýchodnej a stredoatlantickej oblasti USA a Federálneho dištriktu Kolumbia, ktorej cieľom je zlepšiť dopravu, rozvíjať hospodárstvo založené na čistej energii a znižovať emisie uhlíka z odvetvia dopravy. Táto iniciatíva vychádza z vedúceho postavenia regiónu v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v sektore energetiky prostredníctvom programu dodržiavania stropov a obchodovania a regionálnej iniciatívy pre skleníkové plyny (RGGI), ktorá bola zavedená v roku 2009. Keďže tretina všetkých emisií skleníkových plynov v jurisdikciách TCI pochádza z odvetvia dopravy, zúčastnené štáty pracujú počas roku 2020 na rozvoji spoločného prístupu „vzorového pravidla“ s odporúčaniami návrhu programu ETS na riešenie týchto v súčasnosti nepokrytých – a zvyšujúcich sa – sektorových emisií. Zámerom je, aby nové alebo rozšírené programy ETS začali počiatočné obdobia súladu už v roku 2022.

3.5.3.

Klimatické a hospodárske prínosy vyplývajúce zo širšej sektorovej expanzie systému obchodovania s emisiami sú jasné: čím väčší a širší trh, tým väčší je rozsah účastníkov trhu, možnosti zníženia emisií, technologické inovácie a zlepšená efektívnosť, čo má za následok nižšie náklady na program a na znižovanie emisií za tonu, a rozšírené portfólio znižovania emisií, čistého financovania a investícií.

4. Výzvy pre politiku EÚ v oblasti klímy a priemyslu

4.1. Úspešná revízia systému ETS

4.1.1.

V rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, prijatom v októbri 2014, sa stanovili tieto ciele:

—	znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 40 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990),

—	dosiahnuť aspoň 27 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov,

—	zlepšiť energetickú účinnosť najmenej o 27 %.

4.1.2.

Európska komisia plánuje v rámci európskej zelenej dohody predloženej v decembri 2019 zvýšiť cieľ EÚ do roku 2030, a to aj v prípade systému EU ETS. Cieľom je zvýšiť celkový cieľ zníženia emisií zo 40 % na 50 % alebo 55 %, aby sa emisie EÚ usmernili na cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Očakáva sa, že súhrnný a podrobný plán na zvýšenie cieľov do roku 2030 bude uvedený v októbri 2020 a konkrétne návrhy na revíziu príslušných legislatívnych opatrení budú predložené v júni 2021. Tieto návrhy budú zahŕňať preskúmanie smernice o EU ETS, prípadne aj v kombinácii s preskúmaním trhovej stabilizačnej rezervy.

4.1.3.

Znamená to, že cieľ EU ETS na rok 2030 a pravidlá systému budú v nadchádzajúcich rokoch dôkladne preskúmané. Po začatí tohto preskúmania bude nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť kľúčovým prvkom systému EU ETS a ich vplyvu na európsky priemysel.

4.2. Návrh a zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach v EÚ

4.2.1.

Myšlienka uhlíkovej dane na hraniciach EÚ bola prítomná v agende Ursuly von der Leyen, keď sa o svoju terajšiu funkciu ešte len uchádzala. Od jej vymenovania za predsedníčku Európskej komisie je jej úvaha o mechanizme kompenzácie uhlíka v EÚ, ktorá by mohla mať niekoľko podôb – dane, zrkadlový systém ETS alebo normy –, prioritou Európskej komisie.

4.2.2.

GR TAXUD začalo v marci 2020 online konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory všetkých zainteresovaných strán. Výsledky tejto konzultácie, ako aj diskusie s odborníkmi z členských štátov budú užitočné na vypracovanie právneho návrhu na jar 2021. Budúce opatrenia týkajúce sa uhlíka by mali byť v súlade s pravidlami WTO a inými medzinárodnými záväzkami EÚ. To v podstate znamená, že podľa judikatúry musia byť nediskriminačné a primerané.

4.3.

EHSV odporúča Komisii, aby sa hlbšie zaoberala úvahami o rôznych možnostiach politiky, ako je reformovaný ETS, kompenzácia uhlíka na hraniciach, sadzba DPH upravená podľa uhlíkovej náročnosti, a aby ich porovnala, pokiaľ ide o:

—	vplyv na únik uhlíka a investícií, ak by sa v budúcnosti zvýšili ceny a znížila dostupnosť kvót ETS v EÚ,

—	právnu istotu v súvislosti s dodržiavaním pravidiel WTO,

—	prijateľnosť zo strany obchodných partnerov,

—	technickú uskutočniteľnosť, najmä vzhľadom na existenciu celosvetovo akceptovaných noriem zúčtovania a merania, ako aj spoľahlivých a uznávaných databáz (11).

4.4. Výhody mechanizmu kompenzácie uhlíka v EÚ

4.4.1.

Tento mechanizmus ochráni energeticky náročné spoločnosti EÚ (napríklad oceľ a cement) pred lacnejšími dovozmi z tretích krajín, ktoré majú slabšiu alebo nemajú žiadnu politiku v oblasti klímy (žiadny trh s uhlíkom, žiadne stanovovanie cien uhlíka). Touto úpravou by sa obnovili rovnaké podmienky pre spoločnosti z EÚ a spoločnosti z tretích krajín, ktoré by mohli mať napríklad formu poplatku za dovážaný tovar na základe priemerných cien v systéme EU ETS. Takéto mechanizmy pomôžu predchádzať únikom uhlíka a vyhnúť sa pretekom ku dnu v energeticky náročných odvetviach a zároveň chrániť konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ a znížiť konkurencieschopnosť lacných dovozov s uhlíkovou náročnosťou.

4.4.2.

Keďže EÚ tvorí 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov, takýto mechanizmus by tiež mohol vyslať pozitívny signál rovnako zmýšľajúcim krajinám, ktoré obchodujú s EÚ (Kanada, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko), ktoré budú mať prospech z istého druhu vzájomného uznávania ich vlastných systémov ETS, a zbaviť ich domáce spoločnosti povinnosti platiť akékoľvek poplatky za vývoz do krajín EÚ27.

4.4.3.

EÚ tým zabezpečí súlad medzi svojimi vnútornými a vonkajšími záväzkami a zlepší svoju politiku v oblasti klímy prostredníctvom revízie smernice o energii s cieľom čeliť výzvam na zníženie emisií skleníkových plynov o 50 % – 55 % z úrovne roku 1990 do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

4.4.4.

Tieto potenciálne opatrenia týkajúce sa uhlíka na hraniciach by mohli byť alternatívou k súčasným opatreniam, ktoré sa zaoberajú rizikom úniku uhlíka v systéme obchodovania s emisiami v EÚ (bezodplatné kvóty na emisie CO2 udelené po hĺbkovej analýze emisného profilu, najlepšie dostupné technológie atď.). Stále prebieha diskusia o tom, či by opatrenie týkajúce sa uhlíka na hraniciach nahradilo existujúce opatrenia v oblasti konkurencieschopnosti v rôznych odvetviach a/alebo v tom istom sektore, alebo či by fungovalo popri nich. Je tiež dôležité pochopiť, aké by to mohlo mať dôsledky pre dovoz a vývozu elektriny v prepojených sústavách.

4.5. Nevýhody mechanizmu kompenzácie uhlíka v EÚ

4.5.1.

Využívanie opatrení týkajúcich sa uhlíka na hraniciach by mohlo viesť k odvetným opatreniam tretích krajín dodávajúcich suroviny do EÚ, ako sú USA, Čína alebo India, čo vytvorí nové obchodné prekážky v kontexte, v ktorom obmedzenie svetového obchodu v dôsledku pandémie COVID-19 bude obrovské – podľa nedávnej publikácie WTO medzi 18 % a 32 %.

4.5.2.

Použitie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach by tiež mohlo oslabiť mnohostranný prístup dohovoru UNFCCC a mohlo by sa považovať za odmietnutie medzinárodnej spolupráce v prospech jednostrannejších prístupov.

4.5.3.

Náklady na niektoré dovážané suroviny z tretích krajín, ktoré majú slabú politiku v oblasti klímy, budú pre ich kupujúcich v EÚ vyššie. To znamená, že cenová konkurencieschopnosť niektorých veľkých európskych výrobných spoločností (v automobilovom a stavebnom priemysle), ktoré spracúvajú tieto suroviny, by sa mohla znížiť, zatiaľ čo vývoz hotových výrobkov z EÚ by sa mohol zmeniť.

4.5.4.

Sektorové pokrytie kompenzácie uhlíka na hraniciach sa môže líšiť od pokrytia existujúcich opatrení na ochranu konkurencieschopnosti: možné pokrytie opatrení týkajúcich sa uhlíka na hraniciach by sa mohlo obmedziť napríklad na odvetvia cementu a ocele, kde je riziko úniku uhlíka najvyššie, zatiaľ čo sektorové pokrytie opatrení týkajúcich sa úniku uhlíka má širší rozsah (napríklad chemikálie, farbenie textilu a konečná úprava).

4.6. Odvetvový prístup

4.6.1.

Oceliarsky priemysel v EÚ je pod tlakom neľútostnej svetovej konkurencie výrobcov ocele z Číny, Turecka, Alžírska alebo Iránu, ktorí nemajú systémy obchodovania s emisiami pre toto odvetvie a už teraz vyvážajú do EÚ 30 miliónov ton ocele. Európske združenie výrobcov ocele (Eurofer) podporuje zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach z environmentálnych, ekonomických a právnych dôvodov a považuje ho za predpoklad, ako predísť riziku úniku uhlíka. Tento mechanizmus by sa mal vzťahovať na hotové výrobky a polotovary z ocele a mal by byť založený na riadnom účtovnom systéme, ktorý odmeria stopu CO2 vo výrobkoch prostredníctvom niektorých „dohôd o rovnocennosti“ s tretími krajinami a mal by existovať súbežne s bezodplatným prideľovaním kvót v rámci EU ETS počas prechodného obdobia.

4.6.2.

Európska asociácia výrobcov cementu (CEMbureau) víta myšlienku mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach v súvislosti s vysokým rizikom úniku uhlíka v priemysle EÚ s nízkymi rozpätiami. Tento sektor, ktorý je zapojený do dlhodobého investičného cyklu, aby splnil cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, stanovuje niekoľko podmienok, napríklad transparentnú metodiku, dodržiavanie pravidiel WTO, široké sektorové pokrytie vo všetkých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém ETS a koexistencia s bezodplatným prideľovaním kvót do roku 2030.

4.7. Dialóg s tretími krajinami

4.7.1.

EHSV podporuje začatie dialógu s tretími krajinami s cieľom prediskutovať obsah a vplyv opatrení týkajúcich sa uhlíka na hraniciach na ich vývoz do EÚ. Tento dialóg by mal mať inú formu s krajinami, ktoré majú ambiciózne politiky v oblasti klímy (ako Kanada), než s krajinami, ktoré nemajú také ambiciózne politiky v oblasti klímy (USA, Čína, Rusko).

4.7.2.

Vieme napríklad, že vláda USA veľmi pozorne sleduje vývoj úvah o opatreniach EÚ týkajúcich sa kompenzácie uhlíka na hraniciach. Vo WTO už niektorí predstavitelia USA počas procesu posudzovania obchodnej politiky EÚ vyjadrili svoje obavy z opatrení EÚ týkajúcich sa uhlíka na hraniciach.

4.8. Konečný cieľ globálnej tvorby cien uhlíka

4.8.1.

EHSV trvá na potrebe skombinovať a harmonizovať rôzne dostupné nástroje na boj proti klimatickej kríze. Keďže príslušné medzinárodné organizácie a podniky sa domnievajú, že signál o stanovovaní cien uhlíka je z dlhodobého hľadiska kľúčom k dosiahnutiu účinného pokroku v boji proti zmene klímy a pri vytváraní atraktívneho prostredia pre investície s cieľom urýchliť ekologickú transformáciu pre verejné a súkromné subjekty (priemysel, doprava, bývanie, poľnohospodárstvo atď.), EHSV sa zasadzuje za harmonizáciu prístupov v rôznych jurisdikciách, čo by nakoniec viedlo k vzniku porovnateľného cenového signálu v rôznych jurisdikciách.

4.8.2.

V prechodnom období pred prijatím porovnateľného cenového signálu, ako aj spoločne schválenej metodiky na meranie uhlíkových stôp by sa malo postupne harmonizovať regionálne stanovovanie cien uhlíka medzi rovnako zmýšľajúcimi krajinami (EÚ27, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Latinská Amerika, stredozápadná časť USA, juhovýchodná Ázia a ďalšie). Vytvorenie takýchto regionálnych trhov s uhlíkom bude vyžadovať spoločné infraštruktúry trhu s uhlíkom (istý druh jednotného trhu s uhlíkom), zatiaľ čo voči tretím krajinám by sa mohli zaviesť niektoré mechanizmy špecifické pre uhlík.

4.8.3.

Aby sa však zabránilo vzniku obchodnej vojny v súvislosti s uhlíkom medzi krajinami a regionálnymi colnými úniami, musí sa vytvoriť výnimka WTO, v ktorej sa stanovia pravidlá, podľa ktorých musia byť zriadené tieto mechanizmy kompenzácie uhlíka na hraniciach (uhlíková daň, zrkadlový systém ETS, normy) a fungovať v súlade s dvoma kľúčovými zásadami WTO: proporcionalitou a nediskrimináciou.

V Bruseli 18. septembra 2020

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 59.

(2) https://icapcarbonaction.com/en/?option=com_attach&task=download&id=677.

(3) IETA: 10 rokov obchodovania s emisiami v Európe: smerom k novému začiatku?, máj 2015, http://www.ieta.org/resources/EU/EUETS%20Paper%20May_FINAL.pdf.

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(6) Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(7) Európska komisia (Opatrenia v oblasti klímy): revízia pre fázu 4 (2021 – 2030), naposledy sprístupnené v marci 2018, https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/revision_sk.

(8) Sia Partners: Emisie CO2 v EÚ, 1. apríla 2020.

(9) Carbon Brief: https://www.carbonbrief.org/analysis-what-impact-will-the-coronavirus-pandemic-have-on-atmospheric-CO2, 7. mája 2020.

(10) https://www.transportationandclimate.org/content/about-us.

(11) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

Top

Choose the experimental features you want to try