20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 371/14

A.

keďže CBD je najrozsiahlejšia globálna dohoda o ochrane biodiverzity; keďže ju podpísalo 193 strán vrátane 27 členských štátov EÚ spolu s Európskou úniou,

B.

keďže rok biodiverzity Organizácie Spojených národov by mal poskytnúť politický impulz na zintenzívnenie plnenia všetkých troch cieľov CBD: ochrany biodiverzity, udržateľného využívania biodiverzity a spravodlivého a rovnocenného spoločného využívania prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov,

C.

keďže podľa odhadov Svetovej banky je 60 miliónov pôvodných obyvateľov úplne závislých od lesov; keďže odlesňovanie je obrovskou prekážkou pri plnení rozvojových cieľov tisícročia, pretože v jeho dôsledku dochádza okrem iného k strate ekosystémových služieb, ktoré zabezpečujú lesy (napr. dažďové zrážky, predchádzanie pôdnej erózii, čistenie vôd),

D.

správa o tzv. modrom uhlíku (vydaná FAO, UNEP, IUCN v októbri 2009) poukazuje na to, že degradácia pobrežných oblastí (nadmerný rybolov, ničenie mangrovov a eutrofizácia) a ničenie morských ekosystémov sú vážnym ohrozením schopnosti oceánov absorbovať uhlík a preto vyvolávajú veľké znepokojenie, pokiaľ ide o politiku týkajúcu sa klímy,

E.

keďže je potrebné vyplniť významné medzery vo vykonávaní pracovných programov CBD,

F.

keďže ochrana biodiverzity je kľúčovým prvkom pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a keďže biodiverzita ako cieľ na rok 2010 bola v roku 2006 zahrnutá ako nový cieľ v rámci siedmeho rozvojového cieľa tisícročia (Zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti),

G.

keďže Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity; keďže témou Medzinárodného dňa biodiverzity v roku 2010 je biodiverzita pre rozvoj a pre zmierňovanie chudoby,

H.

keďže 70 % chudobných obyvateľov planéty žije vo vidieckych oblastiach a ich prežitie a blaho priamo závisí od biodiverzity a keďže chudobní obyvatelia miest sú takisto závislí od biodiverzity v oblasti ekosystémových služieb, ako je zachovanie kvality ovzdušia a vody a rozklad odpadu,

1.

vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že celosvetový cieľ v oblasti biodiverzity na rok 2010 spočívajúci vo výraznom obmedzení straty biodiverzity, ani cieľ EÚ zastaviť stratu biodiverzity neboli splnené;

2.

je hlboko znepokojený tým, že zastavenie straty biodiverzity sa v medzinárodnej politickej agende nepovažuje za naliehavý problém;

3.

vyjadruje znepokojenie nad stále rastúcou mierou nezákonného využívania genetických zdrojov a rozsiahlym biopirátstvom prebiehajúcim na celosvetovej úrovni;

4.

zdôrazňuje, že pomocou primeraných zdrojov a politickej vôle sa dajú nájsť nástroje pre oblasť straty biodiverzity, ktorú treba obmedziť v čo najširšej miere; je presvedčený, že pri ochrane klímy, plnení rozvojových cieľov tisícročia a zastavovaní straty biodiverzity jestvuje mnoho synergií;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci COP 10 zaujali vedúce postavenie s cieľom presvedčiť všetky zúčastnené strany o aktuálnej a naliehavej potrebe konať; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili svoje stanoviská čo najskôr pred konaním COP 10;

6.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v záujme plnenia takejto vedúcej úlohy vyjadrovali jednotne a zvýšili tempo a zlepšili účinnosť svojich interných rozhodovacích postupov tak, aby boli schopné rýchlo sa dohodnúť na internej pozícii EÚ v súvislosti s COP 10 a venovať viac zdrojov a času diplomatickému úsiliu vyvíjanému vo vzťahu k tretím krajinám;

7.

považuje za nedôsledné a poľutovaniahodné, že Japonsko ako usporiadateľská krajina zabraňovalo na ostatných fórach, akými sú CITES a Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC), významnému pokroku v oblasti ochrany ohrozených morských druhov, napríklad tuniaka modroplutvého a veľrýb;

8.

zdôrazňuje, že v prebiehajúcich štúdiách, napríklad v štúdii Ekonómia ekosystémov a biodiverzity (The Economics of Ecosystems and Biodiversity, TEEB), sa odhaduje, že zníženie úrovne blahobytu v dôsledku straty biodiverzity je v súčasnosti na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne (necelé 1 % HDP) a do roku 2050 sa zvýši na 14 biliónov EUR alebo 7 % odhadovaného ročného HDP; zdôrazňuje, že podľa štúdie TEEB je návratnosť investícií do ochrany biodiverzity až stokrát vyššia;

9.

zastáva názor, že rozhodnutia, ktoré sa majú prijať na COP 10, musia predovšetkým zohľadniť zistenia štúdie TEEB a byť založené na jej odporúčaniach, t. j. že náklady súvisiace so stratou biodiverzity a hodnota biodiverzity sa musia premietnuť do národných účtov; zdôrazňuje, že v opačnom prípade nebude možné monitorovať finančné a hospodárske následky, ktoré bude mať súčasná kríza biodiverzity na hospodárstvo; zdôrazňuje, že by sa mal brať väčší zreteľ na vyšetrovanie a schvaľovanie trhových nástrojov, ako sú bankovníctvo v oblasti ekosystémov a spoplatnenie ekosystémových služieb, aby sa pre biodiverzitu zaručili náležité finančné zdroje;

10.

zdôrazňuje dôležitosť vypracovania a zdokonalenia metód na presné posúdenie finančnej hodnoty ekologických služieb, a teda na určenie nákladov súvisiacich so stratou biodiverzity; domnieva sa, že by sa tým poskytli cenné údaje na informovanie tvorcov politiky, rozvoj kampaní na zvýšenie informovanosti a prispelo by to k širšej verejnej diskusii;

11.

zdôrazňuje, že biodiverzita a ekosystémy poskytujú spoločné prínosy a musia sa chápať ako spoločné hodnoty; so znepokojením však konštatuje, že miestne spoločenstvá sú často odmeňované nedostatočne alebo nie sú odmeňované vôbec za služby, ktoré pomáhajú vytvárať, napriek tomu, že sú stratou biodiverzity a kolapsom ekosystémových služieb zasiahnuté najviac; vyzýva politických činiteľov v Nagoji, aby vymedzili politické nástroje, ktoré umožnia riešiť otázku tohto nerovného rozdelenia prínosov prírody, a aby navrhli spôsoby, ako zabezpečiť finančnú a technickú podporu spoločenstvám a jednotlivcom, ktorí sa zasadzujú za dobré hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ambicióznu celkovú úlohu CBD na rok 2020: zastaviť stratu biodiverzity a spoločne a rovnocenným spôsobom využívať hodnoty a prínosy biodiverzity a ekosystémových služieb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali záväzok týkajúci sa vízie do roku 2050, a zaručili tak ochranu, zhodnotenie a obnovovanie ekosystémov;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali merateľné, ambiciózne, realistické a časovo záväzné čiastkové ciele, najmä v snahe zaručiť, že do roku 2020:

14.

zdôrazňuje potrebu schváliť konkrétne ukazovatele založené na vedeckých údajoch s cieľom merať pokrok v oblasti plnenia strategických cieľov;

15.

víta vykonávanie nástrojov, ako sú Európsky informačný systém pre biodiverzitu (BISE) a východiská pre biodiverzitu vytvorené Európskou environmentálnou agentúrou, v EÚ; zastáva názor, že ide o porovnateľné nástroje, ktoré by mohli zvýšiť účinnosť medzinárodných dohôd a opatrení prijatých v rámci dohovoru;

16.

poznamenáva, že bez úspešného uzatvorenia rokovaní o medzinárodnom režime ABS v rámci COP 10, ktorých výsledkom by bol protokol k dohode CBD s právne záväznými, ako aj nezáväznými ustanoveniami, nemožno dosiahnuť širšiu dohodu o strategickom pláne dohovoru na obdobie po roku 2010;

17.

opätovne potvrdzuje zásadu, že formy života a životné procesy nesmú byť predmetom patentov; preto zdôrazňuje potrebu zachovať „pestovateľskú výnimku“ v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie pre ochranu nových druhov rastlín (UPOV);

18.

zdôrazňuje, že protokolom o ABS sa musí zabezpečiť transparentnosť, právna istota a predvídateľnosť, pokiaľ ide o prístup ku genetických zdrojom, spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov a ich derivátov, ako aj z tradičných znalostí súvisiacich s genetickými zdrojmi;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali začlenenie zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pôvodných a miestnych komunít týkajúcej sa prístupu k tradičným poznatkom súvisiacim s genetickými zdrojmi do protokolu;

20.

uznáva, že tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi sú relevantné pre ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity, ako aj pre spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov, a preto sa im musí v protokole o ABS venovať primeraná pozornosť, v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

21.

preto vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali návrh textu z Cali o spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z verejne dostupných tradičných poznatkov, o spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z využívania derivátov genetických zdrojov, o monitorovaní a sledovaní využívania genetických zdrojov a o informovaní o ňom, ako aj ustanovenia o podmienkach vzájomne dohodnutých medzi používateľmi a poskytovateľmi genetických zdrojov;

22.

uznáva vzájomnú závislosť krajín, pokiaľ ide o genetické zdroje pre výživu a poľnohospodárstvo, ako aj ich význam pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť a z toho vyplývajúcu potrebu vziať tieto genetické zdroje do úvahy v rámci rokovaní o medzinárodnom režime ABS;

23.

uznáva rozdielne názory, pokiaľ ide o spätné uplatňovanie budúceho protokolu o ABS, a naliehavo vyzýva strany, aby našli realizovateľné a spravodlivé riešenia s cieľom reagovať na oprávnené obavy;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne presadzovali význam ďalšieho napredovania pri identifikácii a ochrane ekologicky alebo biologicky dôležitých oblastí a druhov v morských oblastiach v rámci vnútroštátnej jurisdikcie, ako aj mimo nej;

25.

uznáva výrazný pokrok v plnení pracovného programu pre chránené oblasti (PoWPA); zdôrazňuje však, že úplné vykonanie tohto programu si vyžaduje ešte veľa práce;

26.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, aby prioritou konferencie COP 10 bolo posilňovanie primeranej podpory a správy chránených oblastí, ako aj informovanie kľúčových tvorcov rozhodnutí o prínosoch chránených oblastí a v prípade potreby žiadosť o zvýšenie finančných prostriedkov;

27.

zdôrazňuje, že v súlade so zásadou zahrnutou vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Európska komisia, OSN a štáty zúčastnené na právnych protokoloch o stanovení prírodných parkov a chránených oblastí by mali zahrnúť právne ustanovenie, ktorým sa zaručí súdna a právna ochrana práv pôvodného obyvateľstva ako tradičných vlastníkov pôdy na vlastníctvo pôdy, ochrana ich spoločenských aktivít a tradičné využívanie ich pôdy a ktorým sa formálne uznajú ich práva v súčasných modeloch riadenia;

28.

zdôrazňuje, že vo vyhláseniach týkajúcich sa chránených oblastí a v stratégiách ochrany je potrebné vytvoriť protokol, ktorý by zahŕňal definíciu súhrnných tropických systémov vrátane vody;

29.

zdôrazňuje potrebu začleniť záruky týkajúce sa biodiverzity do politík v oblasti klímy a maximalizovať spoločné prínosy týchto dvoch cieľov; ďalej zdôrazňuje, že finančné príspevky na ochranu biodiverzity majú v praxi pozitívny vplyv na stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie tejto zmeny, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vo väčšine vnútroštátnych plánov týkajúcich sa prispôsobenia sa zmene klímy a predložených v súvislosti s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), predovšetkým plánov rozvojových krajín, sa kladie dôraz na odolnosť ekosystému; preto žiada o vyvinutie ďalšieho úsilia zameraného na posilnenie súčinnosti a prepojení medzi politikou biodiverzity a politikou v oblasti klímy, najmä medzi dohovorom UNFCCC a dohodou CBD; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa sekretariátu CBD udelil mandát prispievať k činnosti vykonávanej podľa dohovoru UNFCCC;

30.

potvrdzuje rozhodujúci význam biodiverzity a odolných ekosystémov pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene vzhľadom na skutočnosť, že suchozemské a morské ekosystémy v súčasnosti pohlcujú približne polovicu emisií CO2 spôsobených ľudskou činnosťou;

31.

zdôrazňuje, že je potrebné chrániť odolnosť ekosystémov tým, že sa prijmú opatrenia na zamedzenie rozsiahlemu uvoľňovaniu geneticky modifikovaných organizmov, pričom sa v plnej miere zohľadnia ustanovenia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti;

32.

víta zriadenie Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), ktorá by mala vychádzať z modelu ustanoveného Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC);

33.

zdôrazňuje, že programy zamerané na ochranu biodiverzity a znižovanie chudoby musia byť zacielené na priority chudobného obyvateľstva a musí sa v nich klásť väčší dôraz na riadenie životného prostredia na miestnej úrovni, zaručený prístup k zdrojom biodiverzity, pozemkovú reformu a uznanie zvykového práva držby;

34.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby poskytli nový impulz globálnej aliancii pre zmenu klímy a jej podpornému nástroju s cieľom posilniť budovanie kapacít a vedomostnú základňu rozvojových krajín v oblasti očakávaných dôsledkov straty biodiverzity a efektívne tieto prvky začleniť do rozvojových plánov a rozpočtov; vyzýva EÚ, aby vo svojej stratégii rozvojovej spolupráce v plnej miere využívala miléniové hodnotenie ekosystémov;

35.

pripomína, že 80 % obyvateľov planéty sa spolieha na tradičné lieky na rastlinnej báze a že biodiverzita môže napomôcť zmierňovanie vnútroštátnych nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v mnohých rozvojových krajinách, keďže poskytuje potrebný základ pre tradičné lieky a mnohé syntetické lieky; preto naliehavo vyzýva COP 10, aby prijala opatrenia na boj proti biologickému pirátstvu; zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity priamo súvisí s dosiahnutím šiesteho rozvojového cieľa tisícročia;

36.

žiada, aby sa do regionálnych a vnútroštátnych strategických dokumentov Komisie začlenili konkrétne opatrenia zamerané na formálne uznanie práva vidieckych a pôvodných obyvateľov na riadenie a využívanie prírodných zdrojov;

37.

vyjadruje presvedčenie, že reforma dotácií v EÚ (v odvetviach poľnohospodárstva, rybolovu a energetiky) má ústredný význam pre súdržnosť rozvojovej politiky, aby sa zabránilo narušeniu biodiverzity a ekosystémových služieb; súčasne pripomína, že potenciál na odstránenie škodlivých dotácií v rozvojových krajinách (najmä v sektoroch palív, potravín a vodných zdrojov) treba spojiť s kompenzačnými mechanizmami pre chudobných obyvateľov, ktorých môže okamžité zrušenie týchto dotácií nepriaznivo ovplyvniť;

38.

podporuje využívanie vnútroštátnych stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity s cieľom začleniť prínos biodiverzity do rozvoja a zmierňovania chudoby;

39.

zdôrazňuje význam biodiverzity pri znižovaní výskytu chorôb ako napríklad malária, ktorá je dokázateľne menej rozšírená v stále zalesnených oblastiach, v ktorých je väčšia rozmanitosť vtáctva;

40.

zdôrazňuje, že ekologická výroba prispieva k ochrane pôdy, vody a biodiverzity a zároveň zabezpečuje diverzitu nevyhnutnú pre zdravú výživu; žiada preto o zvýšenie investícií do trvalo udržateľného poľnohospodárstva s cieľom zlepšiť potravinovú bezpečnosť a znížiť chudobu;

41.

zdôrazňuje, že na konferencii COP 10 sa musí prijať odporúčanie o biopalivách; pripomína, že je nesmierne dôležité vyhodnotiť priamy a nepriamy vplyv biopalív na biodiverzitu; ďalej zdôrazňuje, že treba stanoviť kritériá certifikácie a udržateľnosti biopalív;

42.

pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, upozorňuje na potrebu uprednostňovať opatrenia namierené proti inváznym druhom, ktoré už spôsobujú výraznú nerovnováhu v ekosystémoch, s extrémne negatívnymi dôsledkami pre biodiverzitu ako celok;

43.

podčiarkuje potrebu radikálne zvýšiť objem celosvetového financovania biodiverzity, najmä prostredníctvom existujúcich finančných zdrojov, ako aj nových a inovatívnych zdrojov vrátane nových a inovatívnych trhovo orientovaných nástrojov;

44.

preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejne informovali o svojich finančných záväzkoch k vykonávaniu cieľov CBD v dostatočnom predstihu pred konaním konferencie COP10;

45.

vyjadruje presvedčenie, že samotné verejné výdavky nebudú postačovať na dosiahnutie cieľa CBD v oblasti biodiverzity, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov zohľadňovala aj biodiverzita;

46.

vzhľadom na závery štúdie TEEB vyzýva, aby sa konferencia COP10 takisto využila ako príležitosť na vyslanie signálu súkromnému sektoru o hospodárskych prínosoch pripojenia k boju za ochranu biodiverzity;

47.

zdôrazňuje však, že rozhodnutie o účasti podnikov by malo zahŕňať nielen dobrovoľné záväzky, ale aj povinnosti, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií a prístup k nim a zohľadnenie pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pri nadväzovaní trvalého dialógu;

48.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali inovatívne systémy spoplatnenia ekosystémových služieb a zároveň mobilizovali súkromné financovanie a aby vykonávali tieto systémy pri zabezpečení maximálnej úrovne ochrany dotknutých ekosystémov;

49.

zdôrazňuje však, že v prípade týchto systémov sa treba poučiť z nedávnej finančnej krízy, ako aj z nedostatkov systémov obchodovania s emisiami uhlíka; ďalej zdôrazňuje, že zohľadnenie týchto obmedzení by sa malo jasne uviesť v mandáte osobitnej pracovnej skupiny pre finančné inovácie;

50.

zastáva názor, že nástroje na financovanie v oblasti klímy, ako sú REDD+, financovanie urýchleného začatia činností, mechanizmus čistého rozvoja a spoločného plnenia (MČR a SP), by sa mali prepracovať tak, aby do nich boli začlenené záruky týkajúce sa biodiverzity a ľudských práv a práv pôvodného obyvateľstva a aby v rámci možnosti zabezpečovali spoločné prínosy biodiverzity;

51.

ďalej zdôrazňuje, že reformy musia zahŕňať nové definície OSN pre lesy na základe biómov, ktoré budú odrážať rozsiahle rozdiely v rámci biodiverzity, ako aj uhlíkové hodnoty jednotlivých biómov, pričom treba jednoznačne rozlišovať medzi pôvodnými lesmi a lesmi s prevahou stromových monokultúr a nepôvodných druhov; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere pôsobili v Podpornom orgáne pre vedecké a technické poradenstvo (SBSTA);

52.

zdôrazňuje potrebu nájsť riešenia na začlenenie externých nákladov, napríklad nákladov na poškodenie biodiverzity alebo podporu biodiverzity, do konečnej ceny výrobkov na trhu;

53.

zastáva názor, že by sa mala posilniť súčinnosť medzi tromi dohovormi z Ria – o biologickej diverzite (CBD), o zmene klímy (UNFCCC) a o boji proti dezertifikácii (UNCCD);

54.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali myšlienku usporiadať v roku 2012 v rámci samitu Rio+20 stretnutie na najvyššej úrovni týkajúce sa troch dohovorov z Ria;

55.

víta dohodu, ktorú dosiahli vlády v júni 2010 v Pusane, o vytvorení Medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné zriadenie IPBES čo najskôr v priebehu roku 2011; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby EÚ a členské štáty zabezpečili pre výskum v oblasti biodiverzity dostatočné zdroje, pretože prínos IPBES bude závisieť od kvality výskumu, ktorý sa robí v EÚ a na medzinárodnej úrovni;

56.

žiada zdokonalenie a lepšie spoločné využívanie znalostí a technológií súvisiacich s biodiverzitou, jej hodnotami a fungovaním;

57.

trvá na tom, že kľúčovým prvkom medzinárodných obchodných dohôd je udržateľnosť výrobkov, s ktorými sa obchoduje; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu začleniť do každej budúcej dohody WTO neobchodné otázky vrátane výrobných metód a ochrany biodiverzity;

58.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby začlenili do svojich vzťahov s tretími krajinami environmentálny prvok a aby pokračovali v tzv. zelenej diplomacii;

59.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa aktualizovaný hlavný cieľ na rok 2010 zo strategického plánu CBD prijal na konferencii COP 10 o CBD v Nagoji, aby sa ďalej začlenil ako aktualizovaný cieľ pre rozvojový cieľ tisícročia 7 a aby sa podporoval ako neodlučiteľná súčasť na dosiahnutie týchto kľúčových cieľov do roku 2015, ktorý je stanovený ako lehota pre tieto ciele; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty uznali rozmanité formy súčinnosti a vzájomnej prepojenosti medzi všetkými rozvojovými cieľmi tisícročia a aby k nim pristupovali ako k jednému celku;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom zmluvných strán CBD a sekretariátu CBD.