Žaloba podaná dňa 8. novembra 2004: Éditions Odile Jacob SAS proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-452/04)

(2005/C 45/55)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Éditions Odile Jacob SAS, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Wilko van Weert a Olivier Fréget, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 8. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie z 30. júla 2004 o schválení spoločnosti Wendel Investissement ako nadobúdateľa majetku, ktorý spoločnosť Lagardère odpredala v súlade s rozhodnutím Komisie zo 7. januára 2004, vyhlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (1) (ďalej len rozhodnutie o zlučiteľnosti). Koncentrácia bola povolená s výhradou, že spoločnosť Lagardère odpredá určitý majetok, konkrétne spoločnosť Editis. Žalobkyňa podala neúspešne ponuku na prevzatie spoločnosti Editis.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa po prvé tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe správy splnomocnenca, ktorý nebol vymenovaný v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 15 prílohy II rozhodnutia o zlučiteľnosti. Žalobkyňa sa domnieva, že dotknutý splnomocnenec nebol nezávislý hlavne na spoločnosti Editis, a to v rozpore s povinnosťou, ktorá spoločnosti Lagardère vyplývala z rozhodnutia o zlučiteľnosti.

Po druhé, žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť dozoru nad procesom odkúpenia spoločnosti Editis tým, že umožnila uskutočnenie postupu pri výbere kupujúceho, ktorý je diskriminačný a v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Podľa žalobkyne mala Komisia požadovať transparentné, objektívne a nediskriminačné výberové konanie medzi prípadnými kupujúcimi. Okrem toho, Komisia nemala schváliť znenie dohody o mlčanlivosti medzi spoločnosťou Lagardère a prípadnými kupujúcimi, medzi nimi žalobkyňou, a zabrániť tak týmto kupujúcim, aby svoje nároky uplatnili súdnou cestou. Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia mala pristúpiť k náprave procesu, keď ju žalobkyňa upozornila na nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v Zmluve ES. Nakoniec, Komisia žalobkyni odmietla minimálnu ochranu, pričom tá mala za to, že ako dotknutá tretia osoba má na takúto ochranu nárok.

Po tretie, žalobkyňa sa dovoláva zjavného pochybenia Komisie pri posudzovaní dodržovania podmienok stanovených v rozhodnutí o zlučiteľnosti, ktoré sa týkali kupujúceho. Žalobkyňa je toho názoru, že kupujúci nie je subjektom, ktorý by bol schopný obnoviť efektívne konkurenčné prostredie.

V poslednom rade sa žalobkyňa dovoláva porušenia povinnosti odôvodnenia.

(1)  Vec COMP/M.2978 – Lagardère/Natexis/VUP (Ú. v. L 125, s. 54)