EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2005/045/26

Vec C-490/04: Žaloba podaná dňa 29. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko

Ú. v. EÚ C 45, 19.2.2005, p. 13–14 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

19.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/13


Žaloba podaná dňa 29. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko

(Vec C-490/04)

(2005/C 45/26)

Jazyk konania: nemčina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Enrico Traversa a Horstpeter Kreppel, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 29. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spolkovej republike Nemecko.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.

Spolková republika Nemecko si nesplnila svoje povinnosti, ktoré je vyplývajú z článku 49 ES tým, že stanovila, že:

a)

zahraničné podniky sú povinné odvádzať za svojich vyslaných pracovníkov príspevky do nemeckého fondu pre dovolenky (Urlaubskasse) aj v prípade, keď podľa právnych predpisov štátu usadenia sa ich zamestnávateľa v zásade požívajú porovnateľnú ochranu (§ 1 ods. 3 AEntG);

b)

zahraničné podniky sú povinné zabezpečiť preklad pracovnej zmluvy (alebo dokumentov potrebných podľa práva štátu pobytu zamestnanca v rámci smernice 91/533/EHS), výplatných listín, evidencie dochádzky, dokladov o vyplatených mzdách ako aj iné dokumenty, ktoré nemecké orgány vyžadujú, do nemeckého jazyka (§ 2 AEntG);

c)

zahraničné podniky pre dočasné zamestnávanie majú oznamovaciu povinnosť nielen pred každým pridelením zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi v Nemecku, ale aj pred každým zamestnaním na stavbe prostredníctvom tohto zamestnávateľa (§ 3 ods. 2 AEntG).

2.

Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia uvádza, že jednotlivé ustanovenia Arbeitnehmerentsendegesetz (zákon o vysielaní pracovníkov), ktorým bola prebratá smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb do vnútroštátneho právneho poriadku, naďalej nie sú v súlade s jednotlivými ustanoveniami tejto smernice.

Právna úprava týkajúca sa povinnosti zamestnávateľa, so sídlom v inom členskom štáte ako Nemecko, odvádzať príspevky do nemeckej Urlaubskasse:

Podľa názoru Komisie povinnosť odvádzať príspevky do nemeckej Urlaubskasse predstavuje neprípustné obmedzovanie slobody poskytovať služby v zmysle článku 49 ES, ak je zaručené, že vysielajúci zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom rovnaký počet dní platenej dovolenky, aký je stanovený v nemeckých kolektívnych zmluvách a vysielaní pracovníci požívajú so zreteľom na úhradu dovolenky na základe právneho systému štátu vyslania rovnakú alebo porovnateľnú ochranu, aká je zaručovaná v Nemecku.

Právna úprava týkajúca sa povinnosti zamestnávateľa so sídlom v inom členskom štáte ako Nemecko, zabezpečiť preklad dokumentov:

Podľa názoru Komisie požiadavka prekladov dokumentov je síce vhodná na uspokojenie potreby kontroly z nemeckej strany. So zreteľom na spoluprácu v oblasti informovania, ktorá bola zavedená článkom 4 smernice ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, povinnosť prekladať všetky dokumenty však už nie je potrebná, a preto je príliš rozsiahla.

Právna úprava týkajúca sa povinnosti podnikov pre dočasné zamestnávanie, so sídlom v inom členskom štáte ako je Nemecko, pred každým preradením prideľovaného zamestnanca z jednej stavby na inú oznámiť túto zmenu príslušným miestam:

Aj keď povinnosť podnikov pre dočasné zamestnávanie so sídlom mimo Nemecka, informovať o zmenách bola nepatrne zmenená, podľa názoru Komisie naďalej existuje nerovnaké zaobchádzanie, keď v prípade podnikov pre dočasné zamestnávanie so sídlom v Nemecku povinnosť oznamovať zmeny má užívateľský zamestnávateľ, zatiaľ čo pri podnikoch pre dočasné zamestnávanie so sídlom v inom členskom štáte ako je Nemecko túto povinnosť má zásadne poskytujúci zamestnávateľ a táto môže byť prenesená na užívateľského zamestnávateľa len na základe zmluvy. Toto nerovnaké zaobchádzanie predstavuje neprípustné obmedzovanie slobody poskytovať služby v zmysle článku 49 ES.


Top