Žaloba podaná 15. augusta 2022 – Maďarsko/Komisia

(Vec T-499/22)

(2022/C 368/54)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobca: Maďarsko (v zastúpení: M. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, pričom tri sa týkajú žaloby o čiastočnú neplatnosť rozhodnutia napadnutého maďarskou vládou.

Pokiaľ ide o prvé právne odôvodnenie vylúčenia, maďarská vláda opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že ani doslovný výklad, ani teleologický výklad článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 (1) neodôvodňuje výklad Komisie, podľa ktorého pojem aktívny poľnohospodár má zahŕňať prepojené podniky.

Pojem skupina fyzických alebo právnických osôb nemožno stotožňovať s pojmom prepojené podniky a prvý pojem nezahŕňa druhý.

Tento výklad Komisie bolo navyše zamietnutý viacerými členskými štátmi a sprístupnenie obsahu schôdzi z dvojstranných vyjednávaní s členskými štátmi prostredníctvom systému CircaBC nemožno považovať za niečo, čo svojou povahou vytvára právnu istotu k tak dôležitej otázke.

Druhý dôvod vylúčenia sa týka stanoviska Komisie, podľa ktorého článok 35 nariadenia (EÚ) č. 809/2014 (2) v rozsahu, v akom stanovuje zvýšenie miery kontrol na mieste, nerozlišuje v rámci týchto kontrol podľa zdroja miery chyby (výber založený na riziku/na náhode). Stanovisko prijaté maďarskými orgánmi, ktoré spočíva v zohľadnení len niektorých výsledkov relevantných na účely výpočtu prípadne potrebného zvýšenia percenta kontrol, ktoré vyplýva z kontrol na mieste vybraných náhodne, nie je údajne v súlade s požiadavkami nariadenia.

Príslušné ustanovenia nariadenia pritom výslovne nestanovujú, že na určenie zvýšenia sadby by sa mali zohľadniť aj chyby zistené vo vzorkách, ktoré boli odhalené v rámci analýzy rizík. V dôsledku toho uplatniteľné ustanovenia Únie nespresňujú ako sa má definovať vzorka príjemcov, ktorá sa má kontrolovať. Nič totiž nedovoľuje tvrdiť, že jediným spôsobom na dosiahnutie „primeraného zvýšenia“ sa má na rozdiel použitia náhodnej vzorky, ktorá by vierohodnejšie odrážala kontrolované obyvateľstvo, vybrať „primeranú“ kontrolu vybranej vzorku na základe analýzy rizík. Vylúčenie celkovej miery chybovosti vyjadrenej vo výsledkoch z vybraných vzoriek na základe jednej analýzy rizík vedie k skreslenému výsledku.

Tretí dôvod vylúčenia spočíva na skutočnosti, že oznámenia o udalostiach súvisiace so zvieratami boli upravené v evidenčných údajoch zvierat bez toho, aby došlo k nejakému oneskoreniu oznámení. Skutočnosť, že skrížené úradné kontroly neumožnili odhaliť oneskorené oznámenia (po uplynutí maximálnych lehôt stanovených sektorovou právnou úpravou, čo je povinné pre dobrovoľnú viazanú podporu), predstavuje prekážku zníženia platieb na základe dobrovoľnej viazanej podpory a uplatneniu správnych sankcií.

Neznamená to pritom, že maďarské orgány nesankcionovali oneskorené oznámenia, keďže tieto oznámenia boli sankcionované v rámci krížového plnenia. To znamená, že takéto konanie nezostane bez uloženia sankcie, ale rovnaké konanie nemožno tiež sankcionovať dvakrát.

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013 , ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608).

(2)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014 , ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69).