1.

Bráni právo Európskej únie uplatneniu takých vnútroštátnych ustanovení, akými sú ustanovenia článku 1 ods. 515, 516, 517 zákona č. 178 z 30. decembra 2020, ktoré ukladajú prevádzkovateľom usadeným v inej európskej krajine, ktorí však pôsobia v Taliansku, dodatočné zaťaženie administratívnej a peňažnej povahy, ako zápis do osobitného registra a povinnosť úhrady finančného príspevku? Porušuje toto vnútroštátne ustanovenie najmä článok 3 smernice o elektronickom obchode (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (1) z 8. júna 2000), podľa ktorého poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti – v prejednávanej veci Google Ireland Limited – podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu,… v ktorom je usadený?

2.

Bráni právo Európskej únie uplatneniu takých vnútroštátnych ustanovení, akými sú ustanovenia článku 1 ods. 515, 516, 517 zákona č. 178 z 30. decembra 2020, ktoré stanovujú pre prevádzkovateľov usadených v inej európskej krajine dodatočné zaťaženie administratívnej a peňažnej povahy? Konkrétne, bráni zásada slobodného poskytovania služieb uvedená v článku 56 [ZFEÚ], ako aj podobné zásady vyplývajúce zo smerníc 2006/123/ES (2) a 2000/31/ES vnútroštátnemu opatreniu, ktoré stanovuje sprostredkovateľom pôsobiacim v Taliansku, ktorí však nie sú v tomto štáte usadení, dodatočnú záťaž v porovnaní so záťažou v krajine pôvodu týkajúcou sa tej istej činnosti?

3.

Vyžaduje právo Európskej únie, najmä smernica EÚ 2015/1535 (3), aby Taliansko oznámilo Komisii zavedenie povinnosti zápisu do registra ROC uloženej poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľom internetových vyhľadávačov a – najmä – má sa článok 3 ods. 4 písm. b) druhá zarážka smernice 2000/31 vykladať v tom zmysle, že jednotlivec usadený v inom členskom štáte ako v Taliansku sa môže brániť proti tomu, aby sa voči nemu uplatňovali opatrenia prijaté talianskym zákonodarcom (v článku 1 ods. 515, 516 a 517 zákona č. 178 z 30. decembra 2020), ktoré sú spôsobilé obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti, ak tieto opatrenia neboli oznámené v súlade s uvedeným ustanovením?

4.

Bráni nariadenie (EÚ) 2019/1150 (4), najmä jeho článok 15, ako aj zásada proporcionality právnej úprave členského štátu alebo opatreniu prijatému nezávislým vnútroštátnym orgánom, ktoré poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb pôsobiacim v členskom štáte ukladá povinnosť zápisu do registra prevádzkovateľov komunikácií (ROC), z ktorej plynú rôzne povinnosti formálneho a procesného charakteru, povinnosť uhradiť príspevok a zákaz dosahovať zisk presahujúci určitú sumu?