—

Poľská republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 42a § 1 a 2 a článok 55 § 4 ustawa prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o sústave všeobecných súdov) (ďalej len „zákon o svs“), článok 26 § 3 a článok 29 § 2 a 3 ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) a článok 5 § 1a a 1b ustawa o sądach administracyjnych (zákon o správnych súdoch) v znení vyplývajúcom z ustawa z dnia 20 grudnia 2019 r. – Prawo o ustroju sądów powszechnych, ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon z 20. decembra 2019, ktorým sa mení zákon o sústave všeobecných súdov, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony) (ďalej len „novelizačný zákon“), ako aj článok 8 novelizačného zákona, ktorý vyhlasuje za neprípustné, aby akýkoľvek vnútroštátny súd skúmal splnenie požiadaviek Únie týkajúcich sa nezávislého a nestranného súd vopred zriadeného zákonom, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa článku 6 ods. 1 EDĽP, ako aj článku 267 ZFEÚ a zásady prednosti práva Európskej únie,

—

Poľská republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 26 § 2 a 4 až 6 a článok 82 § 2 až 5 zákona o Najvyššom súde v znení vyplývajúcom z novelizačného zákona, ako aj článok 10 novelizačného zákona, podľa ktorých preskúmanie sťažností a právnych otázok týkajúcich sa nedostatku nezávislosti súdu alebo sudcu patrí do výlučnej právomoci Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych Sądu Najwyższego (komora pre mimoriadnu kontrolu a verejné záležitosti Najvyššieho súdu), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a z článku 267 ZFEÚ, ako aj zo zásady prednosti práva Únie,

—

Poľská republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 107 § 1 body 2 a 3 zákona o svs, ako aj článok 72 § 1 body 1 až 3 zákona o Najvyššom súde v znení vyplývajúcom z novelizačného zákona, ktoré umožňujú kvalifikovať preskúmanie splnenia požiadaviek Únie týkajúcich sa nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, ako disciplinárne previnenie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty, ako aj z článku 267 ZFEÚ,

—

Poľská republika si tým, že poverila Izba Dyscyplinarna Sądu Najwyższego (disciplinárny senát Najvyššieho súdu), ktorej nezávislosť a nestrannosť nie je zaručená, rozhodovať o veciach, ktoré sa priamo týkajú postavenia a výkonu funkcie sudcov a pomocných sudcov (napr. udelenie súhlasu s trestným stíhaním sudcu a pomocného sudcu alebo súhlas s ich zatknutím, veci týkajúce sa pracovného práva a sociálneho zabezpečenia sudcov Najvyššieho súdu a veci týkajúce sa odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ,

—

Poľská republika tým, že prijala a ponechala v platnosti článok 88a zákona o svs, článok 45 § 3 zákona o Najvyššom súde a článok 8 § 2 zákona o správnych súdoch v znení vyplývajúcom z novelizačného zákona, porušila právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov zaručené článkom 7 a článkom 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článkom 6 ods. 1 písm. c) a e), článok 6 ods. 3 a článok 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (1),

—

zaviazal Poľskú republiku na náhradu trov konania.