1.

Majú sa články 36 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 (1) v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj so zásadou efektivity a ekvivalencie (zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ) vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že jediným opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o exekúcii, ktoré súd vydá bez predchádzajúceho kontradiktórneho konania a bez exekučného titulu len na základe tvrdení oprávneného, sú námietky, ktoré sa musia podať v jazyku tohto členského štátu do ôsmich dní, a to aj v prípade, ak sa rozhodnutie o exekúcii doručuje v inom členskom štáte v jazyku, ktorému adresát nerozumie, pričom v prípade, ak sa námietky podajú do 12 dní, sa už zamietnu ako oneskorené?

2.

Má sa článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 (2) z 13. novembra 2007 v spojení so zásadou efektivity a ekvivalencie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu opatreniu, ktoré stanovuje, že doručením tlačiva o informovaní adresáta o práve odmietnuť prevziať písomnosť v lehote jedného týždňa, ktoré je uvedené v prílohe II, začne plynúť aj lehota na podanie stanoveného opravného prostriedku proti súčasne doručenému rozhodnutiu o exekúcii, pre ktoré je stanovená osemdňová lehota?

3.

Má sa článok 18 prvý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že opravným prostriedkom proti rozhodnutiu o exekúcii sú námietky, ktoré musia byť odôvodnené a musia sa podať do ôsmich dní, pričom táto lehota platí aj v prípade, ak má adresát rozhodnutia o exekúcii sídlo v inom členskom štáte a rozhodnutie o exekúcii nie je napísané v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa rozhodnutie o exekúcii doručuje, ani v jazyku, ktorému adresát tohto rozhodnutia rozumie?