EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62020TJ0203
Judgment of the General Court (Fourth Chamber) of 22 September 2021 (Extracts).#Maher Al-Imam v Council of the European Union.#Common foreign and security policy – Restrictive measures adopted against Syria – Freezing of funds – Rights of the defence – Right to effective judicial protection – Error of assessment – Proportionality – Right to property – Damage to reputation.#Case T-203/20.
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 22. septembra 2021 (výňatky).
Maher Al-Imam proti RadeEurópskej únie.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Poškodenie dobrej povesti.
Vec T-203/20.
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 22. septembra 2021 (výňatky).
Maher Al-Imam proti RadeEurópskej únie.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Poškodenie dobrej povesti.
Vec T-203/20.
Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section
ECLI identifier: ECLI:EU:T:2021:605
ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 22. septembra 2021 ( *1 )
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Poškodenie dobrej povesti“
Vo veci T‑203/20,
Maher Al‑Imam, bydliskom v Damasku (Sýria), v zastúpení: M. Brillat, advokátka,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení V. Piessevaux a M.‑C. Cadilhac, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je na jednej strane návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14), nariadenia Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1), vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/212 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 6), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/211 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 1), rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/719 z 28. mája 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/716 z 28. mája 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu, a na druhej strane návrh založený na článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá žalobcovi údajne vznikla z dôvodu týchto aktov,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia R. Frendo a M. J. Martín y Pérez de Nanclares (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
vyhlásil tento
Rozsudok ( 1 )
I. Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby
[omissis]
A. O pôvodnom zápise mena žalobcu na zoznamy uvedené v prílohe I rozhodnutia 2013/255 a v prílohe II nariadenia č. 36/2012
12 |
Vykonávacím rozhodnutím Rady (SZBP) 2020/212 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 6), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2020/211 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 1) (ďalej spolu len „pôvodné akty“), bolo meno žalobcu zaradené do riadku 289 tabuľky A zoznamov osôb, subjektov a orgánov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia uvedené v prílohe I rozhodnutia 2013/255 a v prílohe II nariadenia č. 36/2012 (ďalej spolu len „sporné zoznamy“), pričom boli uvedené tieto dôvody: „Popredný podnikateľ pôsobiaci v Sýrii s podnikateľskými záujmami v oblasti cestovného ruchu, telekomunikácií a nehnuteľností. Ako generálny riaditeľ spoločnosti [Telsa Group LLC], ktorá má podporu režimu, ako aj spoločnosti Castro LLC a prostredníctvom ďalších obchodných záujmov má Maher Burhan Eddine Al‑Imam zo sýrskeho režimu prospech a podporuje jeho politiku v oblasti financií, lobizmu a stavebníctva.“ [omissis] |
B. O ponechaní mena žalobcu na sporných zoznamoch
21 |
Dňa 28. mája 2020 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/719, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/716, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1) (ďalej spolu len „ponechávajúce akty“). Podľa ponechávajúcich aktov bolo uplatňovanie rozhodnutia 2013/255 predĺžené až do 1. júna 2021. Meno žalobcu bolo ponechané v riadku 289 tabuľky A sporných zoznamov na základe dôvodov zhodných s tými, ktoré boli prijaté v pôvodných aktoch. [omissis] |
II. Konanie a návrhy účastníkov konania
24 |
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. apríla 2020 žalobca podal túto žalobu, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia 2013/255, nariadenia č. 36/2012 a pôvodných aktov v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú. |
25 |
V ten istý deň žalobca podal žiadosť o prednostné prejednanie veci podľa článku 67 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím predsedu štvrtej komory Všeobecného súdu zo 4. júna 2020. |
26 |
Dňa 23. apríla 2020 podal žalobca návrh na anonymizáciu podľa článku 66 rokovacieho poriadku, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím Všeobecného súdu z 15. júna 2020, keďže predmetné údaje, najmä identifikačné prvky, už boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach, ktoré samotné boli uverejnené v úradnom vestníku, a stali sa teda verejnými. Naproti tomu rozhodnutie o zamietnutí návrhu na anonymizáciu bolo prijaté bez toho, aby malo vplyv na vyhovenie žiadosti o vynechanie hospodárskych údajov a údajov týkajúcich sa tretích osôb. |
27 |
Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. júla 2020 žalobca na základe článku 86 rokovacieho poriadku upravil žalobu tak, aby sa týkala aj zrušenia ponechávajúcich aktov v rozsahu, v akom sa ho týkajú. |
28 |
Dňa 27. júla 2020 podala Rada do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe. |
29 |
Dňa 10. septembra 2020 Rada doručila do kancelárie Všeobecného súdu pripomienky k návrhu žalobcu na úpravu. |
30 |
Replika bola podaná 14. septembra 2020 a duplika 26. októbra 2020. |
31 |
Písomná časť konania sa skončila 26. októbra 2020. |
32 |
Dňa 10. marca 2021 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku požiadal účastníkov konania, aby odpovedali na sériu otázok. Účastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote. |
33 |
Vzhľadom na to, že účastníci konania nepredložili v stanovenej lehote, teda do 26. mája 2021, žiadny návrh na nariadenie pojednávania, Všeobecný súd (štvrtá komora) na návrh sudcu spravodajcu rozhodol, že sa vo veci rozhodne bez ústnej časti konania. |
34 |
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
35 |
Žalobca v súvislosti s tromi návrhmi na náhradu škody, ktoré formuloval, v replike spresnil, že na určenie sumy požadovanej náhrady by mal byť dátumom skončenia relevantného obdobia dátum vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu. |
36 |
Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
|
III. Právne posúdenie
[omissis]
B. O návrhoch na zrušenie
[omissis]
2. O veci samej
[omissis]
a) O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu
[omissis]
1) O prvej časti založenej na porušení práva byť vypočutý a práva na prístup k spisu
[omissis]
ii) Po uverejnení pôvodných aktov
– O preskúmaní pôvodných aktov
84 |
V prvom rade, pokiaľ ide o pôvodné akty, žalobca v podstate tvrdí, že lehota na predloženie žiadosti o preskúmanie a pripomienok bola príliš krátka, takže mu neumožnila byť užitočne a účinne vypočutý. Táto lehota začala dňom uverejnenia oznámenia uvedeného v bode 13 vyššie v úradnom vestníku, teda 18. februára 2020, a skončila sa konečným dátumom na predloženie uvedenej žiadosti upraveným v tomto oznámení, teda 1. marca 2020. |
85 |
Okrem toho sa žalobca domnieva, že existuje nerovnováha medzi lehotou, ktorá mu bola poskytnutá na predloženie žiadosti o preskúmanie a pripomienok, a obdobím na preskúmanie uvedených žiadostí a pripomienok Radou. Toto obdobie sa začalo konečným dátumom uvedenej lehoty, teda 1. marca 2020, a skončilo sa k dátumu uplynutia posledného predĺženia platnosti rozhodnutia 2013/255 podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/806 zo 17. mája 2019 (Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 36), teda 1. júna 2020. |
86 |
V druhom rade, pokiaľ ide o ponechávajúce akty, žalobca v podstate tvrdí, že to, že podľa oznámenia uverejneného v úradnom vestníku 29. mája 2020 budú prípadné pripomienky, ktoré by predložil, zohľadnené na účely nasledujúceho každoročného preskúmania sporných zoznamov namiesto toho, aby boli predmetom okamžitej analýzy, nie je v súlade s právom byť vypočutý. |
87 |
V treťom rade žalobca tvrdí, že to, že sa Rada rozhodne preskúmať sporné zoznamy raz za rok, nie je v súlade s rozhodnutím 2013/255, zmeneným rozhodnutím 2015/1836, a nariadením č. 36/2012, zmeneným nariadením 2015/1828. Žalobca tvrdí, že v súlade s článkom 32 ods. 4 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, je Rada povinná preskúmať sporné zoznamy v pravidelných intervaloch a prinajmenšom každých dvanásť mesiacov. Každoročné preskúmanie je teda len časťou povinnosti preskúmania stanoveného týmito aktmi. |
88 |
Rada spochybňuje tvrdenia žalobcu. |
89 |
Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či právo žalobcu byť vypočutý bolo porušené tým, že lehota na predloženie žiadosti o preskúmanie bola príliš krátka, treba najprv uviesť, že táto lehota, čo je nesporné medzi účastníkmi konania, bola osem pracovných dní odo dňa uverejnenia oznámenia uvedeného v bode 13 vyššie v úradnom vestníku, teda od 18. februára 2020, až do končeného dátumu uvedeného v tomto oznámení na účely predloženia uvedenej žiadosti, teda 1. marca 2020. |
90 |
Ďalej treba uviesť, že podľa článku 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012 „ak sa predložia pripomienky alebo zásadné nové dôkazy, Rada preskúma svoje rozhodnutie a dotknutú fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán príslušne informuje“. Okrem toho v odseku 4 tohto článku sa ďalej uvádza, že „zoznamy v prílohách II a IIa sa budú pravidelne prehodnocovať, najmenej však raz za 12 mesiacov“. Z toho vyplýva, že nariadenie č. 36/2012 nestanovuje časový limit na predloženie žiadosti o preskúmanie alebo pripomienok. |
91 |
Nič teda nebránilo tomu, aby žalobca predložil kedykoľvek žiadosť o preskúmanie alebo pripomienky podľa článku 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828. V tejto súvislosti Rada oznámila, že odpovedala na uvedené pripomienky bez toho, aby čakala, kým uplynie rok. |
92 |
Okrem toho treba pripomenúť, že povinnosť dodržať primeranú lehotu v rámci priebehu správnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečuje súd Únie a ktorá je prevzatá okrem toho ako zložka práva na riadnu správu vecí verejných v článku 41 ods. 1 Charty (pozri analogicky rozsudky z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, EU:T:2006:111, bod 162, a zo 6. decembra 2012, Füller‑Tomlinson/Parlament, T‑390/10 P, EU:T:2012:652, bod 115). Z judikatúry takisto vyplýva, že keď dĺžka konania nie je upravená ustanovením práva Únie, musí sa „primeraná“ povaha lehoty posúdiť v závislosti od všetkých okolností každej veci, a najmä od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania (pozri analogicky rozsudok z 28. februára 2013, Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB, C‑334/12 RX‑II, EU:C:2013:134, bod 28 a citovanú judikatúru). |
93 |
Na jednej strane Rada v tejto súvislosti poukazuje na to, že potrebovala lehotu troch mesiacov, teda od 1. marca 2020 až do dátumu uplynutia posledného predĺženia platnosti rozhodnutia 2013/255 podľa rozhodnutia 2019/806, teda do 1. júna 2020, aby vykonala každoročné preskúmanie. Takéto preskúmanie zahŕňa podľa Rady analýzu individuálnej situácie približne tristopäťdesiatich osôb a subjektov, ktorých mená sú uvedené na sporných zoznamoch. Na druhej strane Rada tvrdí, že odpovedá na predložené pripomienky a ponúka možnosť formulovať nové komentáre, takže počas tohto trojmesačného obdobia prebieha kontradiktórna komunikácia medzi ňou a osobami, ako aj subjektmi, ktoré predložili pripomienky. |
94 |
Treba uviesť, že lehota troch mesiacov na preskúmanie individuálnej situácie približne tristopäťdesiatich osôb a subjektov je relatívne krátka. Za týchto okolností stanoviť končený dátum na predloženie žiadostí o preskúmanie je legitímnym prostriedkom uplatneným Radou, aby sa zabezpečilo prijatie pripomienok a dôkazov predložených dotknutými osobami a subjektmi pred skončením fázy preskúmania a aby bol dostatok času na ich preskúmanie s vyžadovanou pozornosťou. Lehota dvanásť dní, ktorá vyplynula zo stanovenia končeného dátumu v predmetnom prípade, bola nepochybne krátka, keďže pre žalobcu z nej vyplývala povinnosť oboznámiť sa s oznámením a obsahom dôvodov zápisu a vypracovať pripomienky, ktoré mohli dopĺňať dôkazy. Na jednej strane však na predloženie žiadosti o preskúmanie nie je stanovená žiadna formalita. Takisto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, na účely predloženia takej žiadosti sa nevyžaduje byť zastúpený advokátom. Na druhej strane predložením žiadosti o preskúmanie sa medzi Radou a dotknutou osobou alebo dotknutým subjektom začína dialóg, ktorý nie je limitovaný ani v čase, ani pokiaľ ide o počet zaslaných listov. To znamená, že nič nebráni tomu, aby žiadosť o preskúmanie obsahujúca súhrnné pripomienky bola predložená v stanovenej lehote, a neskôr bola doplnená prípadne inými pripomienkami alebo inými dôkazmi v priebehu následnej kontradiktórnej komunikácie s Radou. Samotná lehota dvanástich dní, stanovená Radou v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku z 18. februára 2020 a uvedená v bode 13 vyššie, na predloženie žiadosti o preskúmanie neumožňuje prijať záver, že by bolo porušené právo žalobcu byť vypočutý. |
95 |
V každom prípade, ako bolo preukázané v bode 91 vyššie a ako to uznáva Rada, nič nebránilo tomu, aby žalobca predložil takúto žiadosť alebo pripomienky kedykoľvek, aj po tomto konečnom dátume, v súlade s článkom 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012. V tomto zmysle končený dátum stanovený Radou v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku z 18. februára 2020 a uvedený v bode 13 vyššie musí mať iba čisto informačný charakter. Takáto informácia je užitočná, aby mohli dotknuté osoby a subjekty predložiť svoje žiadosti o preskúmanie predtým, ako skončí fáza preskúmania, čo je interný krok v rámci Rady, o ktorom nemôžu vedieť, a predtým, ako Rada prijme nové akty. |
96 |
Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu založené jednak na tom, že prípadné predložené pripomienky nie sú predmetom okamžitej analýzy, a jednak na tom, že Rada sa rozhodla preskúmavať sporné zoznamy iba raz za rok, treba najprv pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 91 a 95 vyššie, že žalobca môže kedykoľvek predložiť pripomienky, na ktoré Rada odpovie bez čakania na uplynutie jedného roka. |
97 |
Okrem toho treba uviesť, že podľa článku 34 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, je toto rozhodnutie predmetom stáleho sledovania, takže jeho platnosť je predĺžená alebo sa prípadne zmení, ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté. Dôkazom o tom je, ako správne zdôrazňuje Rada, že pôvodné akty boli prijaté nie po každoročnom preskúmaní vykonanom v súlade s článkom 32 ods. 4 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, ale vo februári 2020. |
98 |
Preto treba zamietnuť výhrady žalobcu založené na krátkosti lehoty stanovenej na predloženie žiadosti o preskúmanie pôvodných aktov a na tom, že Rada, keďže preskúmava zoznamy iba raz za rok, nepreskúmala okamžite jeho pripomienky. [omissis] |
Z týchto dôvodov VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora) rozhodol takto: |
|
|
Gervasoni Frendo Martín y Pérez de Nanclares Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. septembra 2021. Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: francúzština.
( 1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.