EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62020TJ0203

Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 22. septembra 2021 (výňatky).
Maher Al-Imam proti RadeEurópskej únie.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Poškodenie dobrej povesti.
Vec T-203/20.

Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2021:605

 ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)

z 22. septembra 2021 ( *1 )

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Poškodenie dobrej povesti“

Vo veci T‑203/20,

Maher Al‑Imam, bydliskom v Damasku (Sýria), v zastúpení: M. Brillat, advokátka,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení V. Piessevaux a M.‑C. Cadilhac, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je na jednej strane návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14), nariadenia Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1), vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/212 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 6), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/211 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 1), rozhodnutia Rady (SZBP) 2020/719 z 28. mája 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2020/716 z 28. mája 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu, a na druhej strane návrh založený na článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá žalobcovi údajne vznikla z dôvodu týchto aktov,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia R. Frendo a M. J. Martín y Pérez de Nanclares (spravodajca),

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok ( 1 )

I. Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

[omissis]

A. O pôvodnom zápise mena žalobcu na zoznamy uvedené v prílohe I rozhodnutia 2013/255 a v prílohe II nariadenia č. 36/2012

12

Vykonávacím rozhodnutím Rady (SZBP) 2020/212 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 6), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2020/211 zo 17. februára 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 43 I, 2020, s. 1) (ďalej spolu len „pôvodné akty“), bolo meno žalobcu zaradené do riadku 289 tabuľky A zoznamov osôb, subjektov a orgánov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia uvedené v prílohe I rozhodnutia 2013/255 a v prílohe II nariadenia č. 36/2012 (ďalej spolu len „sporné zoznamy“), pričom boli uvedené tieto dôvody:

„Popredný podnikateľ pôsobiaci v Sýrii s podnikateľskými záujmami v oblasti cestovného ruchu, telekomunikácií a nehnuteľností. Ako generálny riaditeľ spoločnosti [Telsa Group LLC], ktorá má podporu režimu, ako aj spoločnosti Castro LLC a prostredníctvom ďalších obchodných záujmov má Maher Burhan Eddine Al‑Imam zo sýrskeho režimu prospech a podporuje jeho politiku v oblasti financií, lobizmu a stavebníctva.“

[omissis]

B. O ponechaní mena žalobcu na sporných zoznamoch

21

Dňa 28. mája 2020 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/719, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/716, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1) (ďalej spolu len „ponechávajúce akty“). Podľa ponechávajúcich aktov bolo uplatňovanie rozhodnutia 2013/255 predĺžené až do 1. júna 2021. Meno žalobcu bolo ponechané v riadku 289 tabuľky A sporných zoznamov na základe dôvodov zhodných s tými, ktoré boli prijaté v pôvodných aktoch.

[omissis]

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

24

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. apríla 2020 žalobca podal túto žalobu, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia 2013/255, nariadenia č. 36/2012 a pôvodných aktov v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú.

25

V ten istý deň žalobca podal žiadosť o prednostné prejednanie veci podľa článku 67 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím predsedu štvrtej komory Všeobecného súdu zo 4. júna 2020.

26

Dňa 23. apríla 2020 podal žalobca návrh na anonymizáciu podľa článku 66 rokovacieho poriadku, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím Všeobecného súdu z 15. júna 2020, keďže predmetné údaje, najmä identifikačné prvky, už boli uvedené v napadnutých rozhodnutiach, ktoré samotné boli uverejnené v úradnom vestníku, a stali sa teda verejnými. Naproti tomu rozhodnutie o zamietnutí návrhu na anonymizáciu bolo prijaté bez toho, aby malo vplyv na vyhovenie žiadosti o vynechanie hospodárskych údajov a údajov týkajúcich sa tretích osôb.

27

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. júla 2020 žalobca na základe článku 86 rokovacieho poriadku upravil žalobu tak, aby sa týkala aj zrušenia ponechávajúcich aktov v rozsahu, v akom sa ho týkajú.

28

Dňa 27. júla 2020 podala Rada do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

29

Dňa 10. septembra 2020 Rada doručila do kancelárie Všeobecného súdu pripomienky k návrhu žalobcu na úpravu.

30

Replika bola podaná 14. septembra 2020 a duplika 26. októbra 2020.

31

Písomná časť konania sa skončila 26. októbra 2020.

32

Dňa 10. marca 2021 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku požiadal účastníkov konania, aby odpovedali na sériu otázok. Účastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote.

33

Vzhľadom na to, že účastníci konania nepredložili v stanovenej lehote, teda do 26. mája 2021, žiadny návrh na nariadenie pojednávania, Všeobecný súd (štvrtá komora) na návrh sudcu spravodajcu rozhodol, že sa vo veci rozhodne bez ústnej časti konania.

34

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil, že žaloba je prípustná,

konštatoval nezákonnosť rozhodnutia 2013/255, nariadenia č. 36/2012, pôvodných aktov a ponechávajúcich aktov v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú,

v dôsledku toho zrušil rozhodnutie 2013/255, nariadenie č. 36/2012, pôvodné akty a ponechávajúce akty v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú,

po prvé uložil Rade povinnosť zaplatiť mu jednak sumu 10000 eur a jednak sumu 15000 eur týždenne od 18. februára 2020 ako náhradu za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá mu bola spôsobená z dôvodu prijatia reštriktívnych opatrení voči nemu, a následne po druhé uložil Rade povinnosť nahradiť akúkoľvek budúcu ujmu, ktorá mu bude spôsobená z dôvodu prijatia reštriktívnych opatrení voči nemu,

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

35

Žalobca v súvislosti s tromi návrhmi na náhradu škody, ktoré formuloval, v replike spresnil, že na určenie sumy požadovanej náhrady by mal byť dátumom skončenia relevantného obdobia dátum vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu.

36

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu v celom rozsahu,

subsidiárne, ak by boli pôvodné akty a ponechávajúce akty (ďalej spolu len „napadnuté akty“) zrušené v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, nariadil zachovanie účinkov vykonávacieho rozhodnutia 2020/212 a rozhodnutia 2020/719, pokiaľ ide o žalobcu, až do nadobudnutia účinku čiastočného zrušenia vykonávacích nariadení 2020/211 a 2020/716,

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právne posúdenie

[omissis]

B. O návrhoch na zrušenie

[omissis]

2.   O veci samej

[omissis]

a)   O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu

[omissis]

1) O prvej časti založenej na porušení práva byť vypočutý a práva na prístup k spisu

[omissis]

ii) Po uverejnení pôvodných aktov

– O preskúmaní pôvodných aktov

84

V prvom rade, pokiaľ ide o pôvodné akty, žalobca v podstate tvrdí, že lehota na predloženie žiadosti o preskúmanie a pripomienok bola príliš krátka, takže mu neumožnila byť užitočne a účinne vypočutý. Táto lehota začala dňom uverejnenia oznámenia uvedeného v bode 13 vyššie v úradnom vestníku, teda 18. februára 2020, a skončila sa konečným dátumom na predloženie uvedenej žiadosti upraveným v tomto oznámení, teda 1. marca 2020.

85

Okrem toho sa žalobca domnieva, že existuje nerovnováha medzi lehotou, ktorá mu bola poskytnutá na predloženie žiadosti o preskúmanie a pripomienok, a obdobím na preskúmanie uvedených žiadostí a pripomienok Radou. Toto obdobie sa začalo konečným dátumom uvedenej lehoty, teda 1. marca 2020, a skončilo sa k dátumu uplynutia posledného predĺženia platnosti rozhodnutia 2013/255 podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2019/806 zo 17. mája 2019 (Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 36), teda 1. júna 2020.

86

V druhom rade, pokiaľ ide o ponechávajúce akty, žalobca v podstate tvrdí, že to, že podľa oznámenia uverejneného v úradnom vestníku 29. mája 2020 budú prípadné pripomienky, ktoré by predložil, zohľadnené na účely nasledujúceho každoročného preskúmania sporných zoznamov namiesto toho, aby boli predmetom okamžitej analýzy, nie je v súlade s právom byť vypočutý.

87

V treťom rade žalobca tvrdí, že to, že sa Rada rozhodne preskúmať sporné zoznamy raz za rok, nie je v súlade s rozhodnutím 2013/255, zmeneným rozhodnutím 2015/1836, a nariadením č. 36/2012, zmeneným nariadením 2015/1828. Žalobca tvrdí, že v súlade s článkom 32 ods. 4 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, je Rada povinná preskúmať sporné zoznamy v pravidelných intervaloch a prinajmenšom každých dvanásť mesiacov. Každoročné preskúmanie je teda len časťou povinnosti preskúmania stanoveného týmito aktmi.

88

Rada spochybňuje tvrdenia žalobcu.

89

Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či právo žalobcu byť vypočutý bolo porušené tým, že lehota na predloženie žiadosti o preskúmanie bola príliš krátka, treba najprv uviesť, že táto lehota, čo je nesporné medzi účastníkmi konania, bola osem pracovných dní odo dňa uverejnenia oznámenia uvedeného v bode 13 vyššie v úradnom vestníku, teda od 18. februára 2020, až do končeného dátumu uvedeného v tomto oznámení na účely predloženia uvedenej žiadosti, teda 1. marca 2020.

90

Ďalej treba uviesť, že podľa článku 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012 „ak sa predložia pripomienky alebo zásadné nové dôkazy, Rada preskúma svoje rozhodnutie a dotknutú fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán príslušne informuje“. Okrem toho v odseku 4 tohto článku sa ďalej uvádza, že „zoznamy v prílohách II a IIa sa budú pravidelne prehodnocovať, najmenej však raz za 12 mesiacov“. Z toho vyplýva, že nariadenie č. 36/2012 nestanovuje časový limit na predloženie žiadosti o preskúmanie alebo pripomienok.

91

Nič teda nebránilo tomu, aby žalobca predložil kedykoľvek žiadosť o preskúmanie alebo pripomienky podľa článku 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828. V tejto súvislosti Rada oznámila, že odpovedala na uvedené pripomienky bez toho, aby čakala, kým uplynie rok.

92

Okrem toho treba pripomenúť, že povinnosť dodržať primeranú lehotu v rámci priebehu správnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečuje súd Únie a ktorá je prevzatá okrem toho ako zložka práva na riadnu správu vecí verejných v článku 41 ods. 1 Charty (pozri analogicky rozsudky z 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, EU:T:2006:111, bod 162, a zo 6. decembra 2012, Füller‑Tomlinson/Parlament, T‑390/10 P, EU:T:2012:652, bod 115). Z judikatúry takisto vyplýva, že keď dĺžka konania nie je upravená ustanovením práva Únie, musí sa „primeraná“ povaha lehoty posúdiť v závislosti od všetkých okolností každej veci, a najmä od významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci a správania účastníkov konania (pozri analogicky rozsudok z 28. februára 2013, Preskúmanie Arango Jaramillo a i./EIB, C‑334/12 RX‑II, EU:C:2013:134, bod 28 a citovanú judikatúru).

93

Na jednej strane Rada v tejto súvislosti poukazuje na to, že potrebovala lehotu troch mesiacov, teda od 1. marca 2020 až do dátumu uplynutia posledného predĺženia platnosti rozhodnutia 2013/255 podľa rozhodnutia 2019/806, teda do 1. júna 2020, aby vykonala každoročné preskúmanie. Takéto preskúmanie zahŕňa podľa Rady analýzu individuálnej situácie približne tristopäťdesiatich osôb a subjektov, ktorých mená sú uvedené na sporných zoznamoch. Na druhej strane Rada tvrdí, že odpovedá na predložené pripomienky a ponúka možnosť formulovať nové komentáre, takže počas tohto trojmesačného obdobia prebieha kontradiktórna komunikácia medzi ňou a osobami, ako aj subjektmi, ktoré predložili pripomienky.

94

Treba uviesť, že lehota troch mesiacov na preskúmanie individuálnej situácie približne tristopäťdesiatich osôb a subjektov je relatívne krátka. Za týchto okolností stanoviť končený dátum na predloženie žiadostí o preskúmanie je legitímnym prostriedkom uplatneným Radou, aby sa zabezpečilo prijatie pripomienok a dôkazov predložených dotknutými osobami a subjektmi pred skončením fázy preskúmania a aby bol dostatok času na ich preskúmanie s vyžadovanou pozornosťou. Lehota dvanásť dní, ktorá vyplynula zo stanovenia končeného dátumu v predmetnom prípade, bola nepochybne krátka, keďže pre žalobcu z nej vyplývala povinnosť oboznámiť sa s oznámením a obsahom dôvodov zápisu a vypracovať pripomienky, ktoré mohli dopĺňať dôkazy. Na jednej strane však na predloženie žiadosti o preskúmanie nie je stanovená žiadna formalita. Takisto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, na účely predloženia takej žiadosti sa nevyžaduje byť zastúpený advokátom. Na druhej strane predložením žiadosti o preskúmanie sa medzi Radou a dotknutou osobou alebo dotknutým subjektom začína dialóg, ktorý nie je limitovaný ani v čase, ani pokiaľ ide o počet zaslaných listov. To znamená, že nič nebráni tomu, aby žiadosť o preskúmanie obsahujúca súhrnné pripomienky bola predložená v stanovenej lehote, a neskôr bola doplnená prípadne inými pripomienkami alebo inými dôkazmi v priebehu následnej kontradiktórnej komunikácie s Radou. Samotná lehota dvanástich dní, stanovená Radou v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku z 18. februára 2020 a uvedená v bode 13 vyššie, na predloženie žiadosti o preskúmanie neumožňuje prijať záver, že by bolo porušené právo žalobcu byť vypočutý.

95

V každom prípade, ako bolo preukázané v bode 91 vyššie a ako to uznáva Rada, nič nebránilo tomu, aby žalobca predložil takúto žiadosť alebo pripomienky kedykoľvek, aj po tomto konečnom dátume, v súlade s článkom 32 ods. 3 nariadenia č. 36/2012. V tomto zmysle končený dátum stanovený Radou v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku z 18. februára 2020 a uvedený v bode 13 vyššie musí mať iba čisto informačný charakter. Takáto informácia je užitočná, aby mohli dotknuté osoby a subjekty predložiť svoje žiadosti o preskúmanie predtým, ako skončí fáza preskúmania, čo je interný krok v rámci Rady, o ktorom nemôžu vedieť, a predtým, ako Rada prijme nové akty.

96

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu založené jednak na tom, že prípadné predložené pripomienky nie sú predmetom okamžitej analýzy, a jednak na tom, že Rada sa rozhodla preskúmavať sporné zoznamy iba raz za rok, treba najprv pripomenúť, ako bolo uvedené v bodoch 91 a 95 vyššie, že žalobca môže kedykoľvek predložiť pripomienky, na ktoré Rada odpovie bez čakania na uplynutie jedného roka.

97

Okrem toho treba uviesť, že podľa článku 34 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, je toto rozhodnutie predmetom stáleho sledovania, takže jeho platnosť je predĺžená alebo sa prípadne zmení, ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté. Dôkazom o tom je, ako správne zdôrazňuje Rada, že pôvodné akty boli prijaté nie po každoročnom preskúmaní vykonanom v súlade s článkom 32 ods. 4 nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, ale vo februári 2020.

98

Preto treba zamietnuť výhrady žalobcu založené na krátkosti lehoty stanovenej na predloženie žiadosti o preskúmanie pôvodných aktov a na tom, že Rada, keďže preskúmava zoznamy iba raz za rok, nepreskúmala okamžite jeho pripomienky.

[omissis]

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol takto:

 

1.

Žaloba sa zamieta.

 

2.

Pán Maher Al‑Imam je povinný nahradiť trovy konania.

 

Gervasoni

Frendo

Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. septembra 2021.

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( 1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

Top