—

V tejto súvislosti žalobkyňa uplatňuje, že napadnuté nariadenie sa zakladá najmä na článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1831/2003 a v danom prípade neboli splnené podmienky tohto predpisu. Poukazuje najmä na to, že napadnuté nariadenie sa zakladá na domnienkach a že sa v skutočnosti konkrétne nezistil prenos odolnosti na antibiotiká ani produkcia toxínov z dôvodu použitia dotyčného prípravku.

—

Na tomto mieste žalobkyňa uvádza, že Komisia mala o jej žiadosti podanej na základe článku 10 ods. 2 v spojení s článkom 7 nariadenia č. 1831/2003 rozhodnúť podľa článku 9 ods. 1 toho istého nariadenia.

—

Žalobkyňa v tomto ohľade uvádza, že v niekoľkých povoľovacích konaniach už primerane a dostatočne preukázala, že doplnková látka, ktorú vyrába, nemá podľa článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1831/2003 škodlivé účinky na zdravie ľudí a zvierat alebo na životné prostredie. Komisia a EFSA toto tvrdenie navyše nevyvrátili.

—

Na tomto mieste tvrdí žalobkyňa v podstate, že napadnuté nariadenie sa nezakladá na riadnej a úplnej analýze rizík.

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti okrem iného tvrdí, že Komisia nemôže napadnuté nariadenie odôvodniť ani zásadou preventívnosti podľa článku 7 nariadenia č. 178/2002. Okrem toho uvádza, že napadnuté nariadenie porušuje požiadavky článku 7 ods. 2 nariadenia č. 178/2002 aj pri zohľadnení zásady preventívnosti.

—

Žalobkyňa vyčíta v uvedenej súvislosti porušenie práva byť vypočutý, nároku na spravodlivý proces a zásady proporcionality.

—

Na tomto mieste sa vytýka, že Komisia nedodržala dvojmesačnú lehotu stanovenú v článku 19 nariadenia č. 1831/2003 pre preskúmanie rozhodnutí alebo opomenutí EFSA a že rozhodla o žiadosti žalobkyne o preskúmanie stanoviska EFSA až po prijatí napadnutého nariadenia.