EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010TN0083

Vec T-83/10: Žaloba podaná 19. februára 2010 — Riva Fire/Komisia

Ú. v. EÚ C 100, 17.4.2010, p. 65–66 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/65


Žaloba podaná 19. februára 2010 — Riva Fire/Komisia

(Vec T-83/10)

2010/C 100/96

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Riva Fire SpA (Milano, Taliansko) (v zastúpení: M. Merola, M. Pappalardo, T. Ubaldi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

V prvom rade:

zrušiť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ vyšetrovanie preukáže, že všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré podporujú uvedené rozhodnutie, neboli pri prijímaní toho istého rozhodnutia predložené kolégiu komisárov,

v každom prípade zrušiť článok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza, že žalobkyňa sa účastnila stálej dohody a/alebo zosúladených postupov v súvislosti s kruhovou oceľou na výstuž do betónu vo forme tyčí alebo valcov, ktorých účelom alebo účinkom bolo stanovenie cien a obmedzení alebo kontroly výroby a predaja na spoločnom trhu,

v dôsledku toho zrušiť článok 2 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni pokutu vo výške 26,9 milióna eur.

Subsidiárne:

znížiť výšku pokuty 26,9 milióna eur uloženej žalobkyni v článku 2 napadnutého rozhodnutia prostredníctvom nového určenia výšky tejto pokuty.

V každom prípade:

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev K(2009) 7492 v končenom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania podľa článku 65 ESUO (COMP/38.956 — Výstuž do betónu, opätovné prijatie), ktoré bolo zmenené a doplnené rozhodnutím Európskej komisie K(2009) 9912 v konečnom znení z 8. decembra 2009. Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza osem žalobných dôvodov na zrušenie.

V žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemá právomoc rozhodovať o porušení článku 65 ods. 1 ESUO z dôvodu skutočností, ktoré spadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia aj po tom, čo skončila platnosť Zmluvy ESUO, a ukladať jej sankcie na základe článku 7 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), hoci sa tieto ustanovenia vzťahujú výlučne na porušenia článkov 81 a 82 ES (teraz články 101 a 102 ZFEÚ).

V žalobkyňa tvrdí, že sporné rozhodnutie porušuje článok 10 ods. 3 a 5 nariadenia (EHS) č. 17/62 (2) a článok 14 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu, že z rozhodnutia nevyplýva, že by sa Komisia riadne poradila s poradným výborom podľa vyššie uvedených článkov a že by tento výbor obdržal všetky informácie potrebné pre celkové vecné posúdenie protiprávneho konania vytýkaného podnikom, ktorým bolo toto rozhodnutie určené.

V žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 36 prvý odsek ESUO, keďže tým, že odmietla zverejniť kritéria, ktoré uplatnila na účel stanovenia výšky pokút, ktoré mali byť uložené, obmedzila možnosť adresátov výhrad predložiť ich vyjadrenia.

V žalobkyňa poukazuje na to, že sporné rozhodnutie porušuje články 10 a 11 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (3) v znení, ktoré bolo v celom rozsahu zmenené Komisiou, ako aj práva dotknutých podnikov na obhajobu, pretože po tom, ako Všeobecný súd zrušil pôvodné rozhodnutie Komisie, prijala Komisia opätovne napadnuté rozhodnutie bez toho, aby zaslala podnikom nové oznámenie o výhradách.

V žalobkyňa poukazuje na nedostatok a rozpornosť odôvodnení rozhodnutia v rozsahu, v akom na jednej strane Komisia obmedzuje na území Talianskej republiky relevantný geografický trh a na druhej strane tvrdí, že údajný kartel môže mať dopad na obchod v rámci Spoločenstva s cieľom uplatnenia zásady lex mitior.

V žalobkyňa poukazuje na to, že analýza Komisie, ktorá bola uvedená v rozhodnutí, vychádza z nesprávnych skutkových posúdení, ktoré viedli k nesprávnemu uplatneniu článku 65 ESUO, pokiaľ ide o rôzne aspekty vytýkaného protiprávneho konania, a to najmä účastníkov kartelu týkajúceho sa stanovenia základných cien kruhovej ocele na výstuž do betónu, stanovenia cenovej prirážky v súvislosti s priemerom, ako aj obmedzenia alebo kontroly výroby alebo predaja.

V žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nedostatočne odôvodnené (z dôvodu nedostatočného vyšetrovania), keďže jej bolo pripísané protiprávne konanie.

V žalobkyňa poukazuje na porušenie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, oznámenia o zhovievavosti vydaného Komisiou z roku 1996, usmernení Komisie pre výpočet pokút z roku 1998.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205)

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 17 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3)

(3)  Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).


Top