EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 3. 2025

COM(2025) 88 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV,

o Akčnom pláne pre základné zručnosti

Akčný plán pre základné zručnosti

1. Prečo treba konať

Konkurencieschopnosť a sociálna súdržnosti Európy stoja na solídnych základných zručnostiach. O základné zručnosti sa opierajú aj iné kompetencie, ako je tvorivosť, kritické myslenie či ďalšie vzdelávanie, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia dospelých. Majú zásadný význam pre inovácie, vytváranie nových poznatkov a ich prispôsobovanie meniacemu sa prostrediu. Spôsobilosť v čítaní, matematike a vede 1 , ale aj digitálne a občianske zručnosti sú nevyhnutné na to, aby sa človek rozvíjal ako jednotlivec, aby sa vedel zorientovať v zložitom každodennom živote a na rýchlo sa meniacom trhu práce a aby sa v plnej miere zapájal do spoločnosti a bol súčasťou demokratického života a hospodárstva. Základné zručnosti sú predpokladom nezávislosti, lepšej informovanosti, pripravenosti, angažovanosti a aktívneho občianstva jednotlivcov, a tak prispievajú k ochrane našej demokracie a základných hodnôt v kontexte narastajúcej politickej polarizácie, narušenej dôvery v inštitúcie a zvyšujúcej sa manipulácie s informáciami. Absencia týchto zručností má negatívny dosah nielen na jednotlivcov, ale na aj na naše európske spoločnosti.

Priveľa krajín EÚ už desiatky rokov bojuje s klesajúcou úrovňou základných zručností žiakov. Približne každý tretí mladý človek vo veku 15 rokov má ťažkosti s porozumením matematike a jej aplikovaním v reálnych situáciách a vo vzdelávacom prostredí a každý štvrtý nerozumie základným textom alebo nedokáže uplatňovať jednoduché vedecké poznatky 2 . V porovnaní s Kanadou, Japonskom, so Spojeným kráľovstvom a s USA má EÚ nižšiu mieru najlepších výsledkov v čítaní a vo vedných disciplínach a druhú najnižšiu v matematike, čo vážne ohrozuje jej inovačnú kapacitu a dlhodobú konkurencieschopnosť. Problémy začínajú už v ranom období, keďže mnohí žiaci základných škôl bojujú s problémami a len málo z nich vyniká v čítaní, matematike či vedných disciplínach 3 . Najmenej 43 % ôsmakov dosahuje nedostatočné výsledky v základných digitálnych zručnostiach 4 a väčšina krajín vykazuje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zhoršenie alebo nevykazuje žiadne zlepšenie. V celosvetovom porovnaní EÚ výrazne zaostáva za najvýkonnejšími ázijskými ekonomikami. Okrem toho niekoľko krajín EÚ zaznamenalo u ôsmakov v rokoch 2016 až 2022 zhoršenie úrovne občianskych znalostí 5 .

Rovnako znepokojujúce sú nedostatočné základné zručnosti v odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) a u dospelých. Viditeľné rozdiely medzi žiakmi odborného vzdelávania a prípravy a žiakmi vo všeobecnom sekundárnom vzdelávaní sú v matematike a čítaní. Tým sa prehlbuje pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaných absolventov odborného vzdelávania a prípravy v určitých povolaniach v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM). Každý piaty dospelý v produktívnom veku v EÚ zápasí s čítaním a písaním a v jednotlivých krajinách sa prehĺbil rozdiel v základných zručnostiach medzi dospelými s najhoršími a dospelými s najlepšími výsledkami 6 . Hoci 90 % všetkých pracovných miest vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti, len 56 % dospelej populácie EÚ dosahuje túto alebo vyššiu úroveň digitálnych zručností 7 , čo výrazne zaostáva za cieľovou hodnotou 80 % do roku 2030 8 .

Členské štáty musia prijať naliehavé opatrenia na riešenie nedostatku základných zručností. V roku 2024 prijala Rada v kontexte európskeho semestra odporúčania pre jednotlivé krajiny určené 15 členským štátom EÚ s cieľom zlepšiť úroveň základných zručností. Tento akčný plán je reakciou na zhoršujúce sa výsledky oblasti základných zručností medzi žiakmi a vzdelávajúcimi sa dospelými, ako aj na požiadavku klásť väčší dôraz na základné zručnosti v správach Draghiho 9 a Lettu 10 , v ktorých sa zdôrazňuje potreba zamerať sa na všetky fázy vzdelávania a všetky generácie, a to aj v súvislosti s úbytkom pracovnej sily v dôsledku demografických trendov.

Plán je kľúčovou iniciatívou Únie zručností a dopĺňa Strategický plán vzdelávania v oblasti STEM. Navrhujú sa v ňom konkrétne krátkodobé až strednodobé kroky pre EÚ a členské štáty s cieľom poskytnúť riešenia na zlepšenie základných zručností a podporiť excelentnosť, a to od raného veku po školské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých.

2. Súbor základných zručností

Zdroj: OECD: PISA 2022 Assessment and Analytical Framework (Rámec hodnotenia a analýzy v rámci PISA v roku 2022), PISA 2018 Assessment and Analytical Framework (Rámec hodnotenia a analýzy v rámci PISA v roku 2018) a PISA 2015 Assessment and Analytical Framework (Rámec hodnotenia a analýzy v rámci PISA v roku 2015)(pre gramotnosť, matematiku a vedu); Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (pre digitálnu oblasť a občianstvo) z roku 2018; IEA (2023), International Computer and Information Literacy Study (Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti). IEA (2022), International Civic and Citizenship Education Study (Medzinárodná štúdia o občianskom vzdelávaní).

Základné zručnosti sú predpokladom kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie 11 . Zvyšovanie celkovej úrovne základných zručností spočíva v zlepšovaní najlepších výsledkov a zabezpečení toho, aby všetky vzdelávajúce sa osoby vrátane osôb so zdravotným postihnutím a osôb zo znevýhodneného prostredia ukončili školskú dochádzku s dostatočnými základnými zručnosťami a aby dospelí dosiahli primeranú úroveň spôsobilosti.

Gramotnosť je základným predpokladom všetkého vzdelávania. Rozvoj jazykových zručností v ranom veku v obrovskej miere ovplyvňuje schopnosť čítať v budúcnosti, napriek tomu stále viac detí nastupuje do školy s obmedzenou znalosťou svojho rodného alebo vyučovacieho jazyka. Čítanie sa posúva z tradičných dlhých textov v papierovej forme na digitálny skrátený obsah, čím sa zužuje rozsah pozornosti čitateľov. Systémy vzdelávania musia brať ohľad na to, ako rôzne média ovplyvňujú rozvoj gramotnosti, a zároveň v záujme zlepšenia gramotnosti aktívne podporovať prácu so zložitejšími textami.

Matematické zručnosti majú zásadný význam pre každodenný život v našom technicky vyspelom svete. Sú základom logického a abstraktného myslenia. Tieto zručnosti vrátane finančnej gramotnosti jednotlivcom nielen zlepšujú vyhliadky na trhu práce, ale im aj umožňujú robiť informované rozhodnutia založené na údajoch a pomáhajú im rozvíjať umiernený prístup k podstupovaniu rizík, pričom posilňujú občanov v tom, aby počas celého života robili finančné rozhodnutia podložené dostatočnými informáciami. Nedostatočná spôsobilosť môže viesť k nízkemu záujmu o študijné odbory a pracovné miesta v oblasti STEM. Vzhľadom na vývoj technológií, výskumu v oblasti vzdelávania a meniace sa spoločenské potreby sa dnes kladie väčší dôraz na schopnosti vzdelávajúcich sa osôb riešiť problémy a na ich kritické myslenie, pričom pochopenie a aplikovanie matematických pojmov sa uprednostňuje pred samotným memorovaním vzorcov. Narastajúca miera využívania digitálnych nástrojov v matematike poukazuje na stále silnejšie prepojenie medzi matematickou a digitálnou gramotnosťou.

Vedecké zručnosti majú zásadný význam pre kritické myslenie a riešenie problémov a sú základným kameňom pokročilejšieho vzdelávania a kariéry v oblasti STEM. Včasné rozvíjanie vedeckého myslenia a spôsobilostí uľahčuje dosiahnutie dobrých výsledkov v týchto strategických oblastiach v neskoršom období. Solídna vedecká gramotnosť je nevyhnutná aj pre úspešnú zelenú transformáciu. Okrem toho je v dobe neustále narastajúcej manipulácie s informáciami potrebné osvojiť si dôkladné vedecké zručnosti, ktoré jednotlivcom umožnia kriticky hodnotiť informácie, odlišovať fakty od fikcie a vyvodzovať závery založené na dôkazoch. Vzdelávanie v oblasti vedy by malo odrážať technologický vývoj, a zároveň klásť dôraz na interdisciplinárnosť, kritické myslenie a riešenie problémov prostredníctvom učenia sa na základe objavovania a výziev v reálnom svete.

Širšie ponímanie základných zručností

Rozšírenie súboru základných zručností je nevyhnutné na riešenie výziev našich rýchlo sa rozvíjajúcich spoločností a hospodárstiev. Keďže technológia stále viac ovplyvňuje život a prácu, je nevyhnutné, aby sme digitálne zručnosti považovali za rovnako dôležité ako ostatné zručnosti. Zároveň je v záujme posilnenia a presadzovania demokratických hodnôt nevyhnutné už v ranom období podporovať občianske zručnosti.

Digitálne zručnosti zohrávajú v modernej spoločnosti a každodennom živote kľúčovú úlohu. Pomáhajú rozvíjať aj pokročilejšie zručnosti STEM, ktoré majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť, zatiaľ čo mediálna gramotnosť je kľúčom k aktívnemu a informovanému občianstvu. Narastá potreba zručností v oblastiach, ako je povedomie o kybernetickej bezpečnosti, umelá inteligencia, strojové učenie a veľké dáta. Okrem toho práca a vzdelávanie na diaľku zvýšili očakávania v súvislosti so spôsobilosťou nástrojov digitálnej spolupráce vrátane efektívnej a bezpečnej komunikácie online.

Občianske zručnosti a občianske znalosti majú zásadný význam pri podpore aktívnej účasti na živote v demokratických spoločnostiach, ale nie sú všade rovnako rozvinuté. Vďaka rýchlemu technologickému pokroku spojenému s rastúcou polarizáciou a šírením dezinformácií a misinformácií zohráva rozvíjanie občianskych zručností od raného veku významnejšiu úlohu než kedykoľvek predtým. Dievčatá neustále preukazujú vyššiu úroveň občianskych znalostí ako chlapci a žiaci pochádzajúci z prostredia s vyšším sociálno-ekonomickým postavením dosahujú v porovnaní s ostatnými výrazne lepšie výsledky. Nezávislé myslenie, chápanie demokratických procesov, rešpektovanie rozmanitosti a uvedomenie si udržateľnosti umožňujú ľuďom zapájať sa v plnej miere do občianskeho a spoločenského života a uplatňovať svoje práva a povinnosti.

3. Oblasti, na ktoré sa treba zamerať v snahe zlepšiť rozvoj základných zručností

Naliehavo treba vyvinúť úsilie na riešenie alarmujúceho poklesu úrovne rozvoja základných zručností. EÚ sa stále viac odkláňa od svojej cieľovej hodnoty, ktorou je menej ako 15 % 15-ročných žiakov s nedostatočnými výsledkami v oblasti základných zručností. Na zabezpečenie zmysluplnej zmeny a rýchleho zlepšenia je nevyhnutné zamerať sa na kritické faktory, ktoré spôsobujú pokles, a na silné politické nástroje.

Najsilnejším prediktorom výsledkov, ktoré študenti dosiahnu, je aj naďalej sociálno-ekonomické zázemie. Alarmujúco vysoká je podvýkonnosť v oblasti gramotnosti, matematiky a vedy medzi znevýhodnenými študentmi (napr. v matematike na úrovni 48 %) a naďalej sa prehlbujú sociálno-ekonomické rozdiely, a to aj v oblasti digitálnych zručností. Obzvlášť zraniteľní sú študenti s migrantským pôvodom alebo so zdravotným postihnutím. V mnohých krajinách EÚ pandémia COVID-19 prehĺbila nerovnosti vo vzdelávaní a vážne ovplyvnila duševnú pohodu študentov, čo priamo ovplyvňuje ich motiváciu a schopnosť učiť sa. Je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na posilnenie základných zručností a podporu rovnosti a duševnej pohody, a to tak, že sa zníži miera opakovania ročníka na minimum, oddiali diferenciácia vo vzdelávaní a obmedzí zoskupovanie žiakov podľa schopností.

Na vzdelávacie výstupy má negatívny vplyv akútny nedostatok učiteľov a školiteľov, najmä pri predmetoch STEM. Pedagogická pracovná sila starne, pretože stále menej učiteľov nastupuje do tohto povolania. Vo väčšine krajín EÚ a na znevýhodnených územiach toto povolanie nie je atraktívne. Sú potrebné ďalšie politické opatrenia na zlepšenie odbornej prípravy učiteľov, zvýšenie atraktívnosti tohto povolania a na zabezpečenie toho, aby začínajúci učitelia dostali podporu, ktorú potrebujú, vrátane podpory pri riešení podvýkonnosti.

Klesajúca miera zapojenia rodičov v posledných rokoch, najmä medzi znevýhodnenými žiakmi, predstavuje značné ohrozenie úspechu pri učení. Na základe prieskumov PISA má priaznivé domáce prostredie zásadný význam pri podpore pozitívneho postoja žiakov ku škole. Vzdelávacie systémy, ktoré si udržali alebo zvýšili mieru zapojenia rodičov (napr. rodičia, ktorí sa z vlastnej iniciatívy informovali o pokroku svojho dieťaťa u učiteľa), zaznamenali lepšie výsledky najmä v matematike.

Hlavnou hrozbou pre akademické výsledky sa stáva digitálne rozptyľovanie. Mimoriadne znepokojujúci je všadeprítomný vplyv sociálnych médií: približne 30 % študentov v krajinách OECD na hodinách matematiky často rozptyľujú digitálne zariadenia, čo výrazne ovplyvňuje akademické výsledky aj duševnú pohodu. Hoci účinná integrácia technológií prostredníctvom umierneného využívania digitálnych zdrojov na vzdelávacie účely môže zlepšiť výsledky študentov, nadmerné používanie môže mať škodlivé účinky a digitálne rozptyľovanie by sa malo minimalizovať.

Priorizácia rozvoja základných zručností často naráža na preplnené učebné plány. V mnohých systémoch sa učebné plány v reakcii na nové spoločenské požiadavky pravidelne rozširujú, čo vedie k zanedbávaniu základných zručností. V záujme zlepšenia vzdelávacích výstupov je preto mimoriadne dôležité, aby sa dosiahla lepšia rovnováha medzi rozsahom učebných plánov a zameraním sa na základné zručnosti.

Na vzdelávacie výstupy majú vplyv rodové rozdiely. Dievčatá dosahujú lepšie výsledky v čítaní ako chlapci a ich výsledky patria s väčšou pravdepodobnosťou k najlepším vo všetkých krajinách EÚ. Chlapci však zvyknú mať najlepšie výsledky v matematike. Významnú úlohu však môžu zohrávať spoločenské očakávania a rodové stereotypy, čo vedie k rodovým rozdielom v kariérnych očakávaniach a ovplyvňuje špecifické postoje k danému predmetu, motiváciu a akademické výsledky. Okrem toho vyučovacie štýly a prostredie v triede môžu mať odlišný vplyv na chlapcov a dievčatá, čo poukazuje na potrebu rodovo citlivých vyučovacích prístupov.

Prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom období sa v jednotlivých krajinách a v rámci nich výrazne líši. To má vážne individuálne i spoločenské dôsledky, najmä pre znevýhodnené deti. Nedostatok zamestnancov, nedostatočný profesijný rozvoj a zlé pracovné podmienky aj naďalej predstavujú naliehavé výzvy, najmä na znevýhodnených územiach. Štvrtine európskych vzdelávacích systémov stále chýbajú vnútroštátne učebné plány pre pedagogickú prácu s malými deťmi. Včasné skúsenosti majú zásadný význam najmä pre budovanie sociálno-emocionálnych zručností, ktoré sú nevyhnutné pre odolnosť, duševnú pohodu, motiváciu, vzdelávacie výstupy a kapacitu celoživotného vzdelávania. Čoraz viac sa však u detí prejavujú sociálno-emocionálne ťažkosti a problémy s pozornosťou a nedostatočná kontrola impulzov v narastajúcej miere obmedzujú pripravenosť na školskú dochádzku.

V prípade odborného vzdelávania a prípravy má na rozvoj základných zručností negatívny vplyv nedostatok zdrojov a obmedzenia učebných plánov. Študenti s nedostatočnými výsledkami si často vyberajú programy odborného vzdelávania a prípravy s učebnými plánmi, v ktorých sa zvyknú zvýhodňovať odborné zručnosti pred základnými zručnosťami, resp. sú na takéto programy nasmerovaní. Školy odborného vzdelávania a prípravy majú často menej zdrojov, či už ide o finančné zdroje, kvalifikovaných učiteľov či technológie, a nie sú zamerané na nápravu nedostatkov v základných zručnostiach.

Pokrok v oblasti základných zručností dospelých si vyžaduje úspešne osloviť „najnedostupnejšie“ skupiny, ktorým hrozí značné riziko vylúčenia. Mnohé z týchto dospelých osôb mali zlé skúsenosti so školským vzdelávaním, čo na ne malo „stigmatizujúci účinok“, alebo čelia viacerým znevýhodneniam. Nízka miera účasti nízkokvalifikovaných, znevýhodnených a nezamestnaných dospelých na vzdelávacích činnostiach podčiarkuje potrebu dobre navrhnutých politík na podporu tých, ktorí sú najviac vystavení riziku vylúčenia z trhu práce. Úspešné politiky často uplatňujú holistický prístup spájajúci multidisciplinárne služby na podporu ľudí, ktoré zahŕňajú bývanie, zdravotnú starostlivosť, služby zamestnanosti a pomoc pre rodičov alebo opatrovateľov 12 .

4. Riešenie hlavných príčin

Naliehavo treba vyvinúť úsilie na podporu 18 miliónov žiakov s nedostatočnými výsledkami a 47,7 milióna dospelých s nízkou kvalifikáciou (vo veku 25 – 64 rokov) v EÚ. Členským štátom sa doposiaľ poskytuje stála podpora vo forme politických usmernení, možností spolupráce, finančnej a technickej podpory pri zlepšovaní kvality a rovnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj pri rozvoji základných zručností. Odporúčanie Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností 13 prinieslo určitý pokrok, ale v záujme efektívnejšieho riešenia tohto problému treba vyvinúť ďalšie úsilie. V odporúčaní Rady týkajúcom sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole 14 sa stanovil politický rámec pre opatrenia. Vyzdvihujú sa v ňom celoškolské prístupy, cielená podpora, priaznivé vzdelávacie prostredie a duševná pohoda v škole. Treba však urobiť viac a zamerať sa na tri hlavné oblasti:

I)posilnenie výučby a osvojovania si základných zručností;

II)podpora pedagógov;

III)podpora priaznivého prostredia.

4.1. Kľúčové opatrenia: Pilotne realizovať program na podporu základných zručností

Program na podporu základných zručností bude mať za cieľ riešiť nedostatky v základných zručnostiach u detí. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na spoločnom vymedzení správnych postupov, aby sa každému dieťaťu podarilo do konca povinnej školskej dochádzky dosiahnuť primeranú úroveň základných zručností. V rámci systému podpory by sa navrhol rámec účinných opatrení zameraných na včasnú intervenciu a individuálnu a prispôsobenú podporu počnúc školským vzdelávaním až po počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu.

Pri pilotnej realizácii programu na podporu základných zručností sa bude klásť dôraz na osvedčené opatrenia, ktoré budú prispôsobené situácii a potrebám jednotlivých krajín. Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

·mechanizmy včasnej identifikácie a pravidelné monitorovanie na vnútroštátnej, miestnej a školskej úrovni vrátane individuálneho posudzovania základných zručností a ponúk vhodných doučovacích kurzov, najmä pri kľúčových zmenách v procese vzdelávania žiakov, a to aj pri prechode na programy odborného vzdelávania a prípravy,

·vypracovanie plánov na zlepšenie základných zručností na úrovni školy vrátane dodatočného času na vzdelávanie a personalizovanej podpory s programami tútorstva a mentorstva,

·začlenenie výučby základnej gramotnosti a digitálnych zručností do počiatočného vzdelávania učiteľov vo všetkých predmetoch,

·príležitosti na profesijný rozvoj pre učiteľov v školskom a v odbornom vzdelávaní so zameraním sa na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a/alebo so zdravotným postihnutím; vytváranie špecializovaných funkcií, ako sú školskí mediátori a prostredníci medzi rodinou a školou, s cieľom posilniť spoluprácu medzi školami, učiacimi sa, rodičmi a komunitou,

·programy na podporu rodičov pri pomoci deťom pri učení a povzbudzovaní detí do učenia vypracované v spolupráci s inými oblasťami, ako je oblasť zdravotníctva, migrácie a ochrany detí,

·partnerstvá a spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, vzdelávacími agentúrami, odborníkmi, podnikmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť štruktúrované a reálne možnosti rozmanitého uplatňovania základných zručností.

4.2. Posilnenie výučby a osvojovania si základných zručností

Posilnením výučby a osvojovania si základných zručností sa zlepší úspech pri učení, vzdelávacie výstupy a duševná pohoda učiacich sa osôb. Je nevyhnutné, aby školy, ktoré zápasia so slabými výsledkami, preberali postupy a učili sa od škôl, ktorým sa podarilo zlepšiť základné zručnosti a vzdelávacie výstupy. Inovačné prístupy čoraz viac využívajú umelú inteligenciu, ktorá pomáha najmä pri navrhovaní personalizovaných vzdelávacích dráh a hodnotenia. Môže to byť prínosné tak pre žiakov s nedostatočnými výsledkami, ako aj pre tých s najlepšími výsledkami. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvoju silných zručností v oblasti gramotnosti, ktoré úzko súvisia so spôsobilosťou v iných základných zručnostiach a sú základom všetkého vzdelávania. Zásadný význam pri rozvíjaní zručností v oblasti gramotnosti má pomoc všetkým vzdelávajúcim sa osobám vrátane osôb zo znevýhodneného prostredia a osôb s migrantským pôvodom, ako aj osôb so zdravotným postihnutím.

Motivácia dospelých, aby sa vzdelávali, je náročná z dôvodu neochoty a obmedzených príležitostí. Tento problém je obzvlášť naliehavý, ak ide o zlepšovanie základných zručností po zlých skúsenostiach s počiatočným vzdelaním. Avšak vzhľadom na rýchle tempo zmien a na to, že po formálnom vzdelávaní strávia ľudia približne štyri desaťročia na trhu práce, je naliehavé nájsť spôsoby, ako tieto skupiny osloviť. Ako sa uvádza v Únii zručností, na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu dospelých, a to aj v prípade nízkokvalifikovaných osôb, je nevyhnutné zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov. Cieľom je, aby všetky dospelé osoby bez ohľadu na svoje postavenie v zamestnaní mali všeobecný nárok na individuálne vzdelávacie účty 15 .

4.3. Podpora pedagógov

Pedagógovia a vedúci pracovníci škôl na všetkých úrovniach zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zlepšovaní základných zručností. Na zvýšenie úrovne základných zručností je nevyhnutné zatraktívniť učiteľské povolanie a riešiť akútny nedostatok pracovných síl v tomto sektore. Vzhľadom na kľúčový význam rozvoja v ranom veku pre učenie a úspech v škole je potrebné vyškoliť pedagógov v sektore vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, aby vedeli podporiť deti v ich ústnej komunikácii a sociálno-emocionálnom vzdelávaní, ktoré sú vstupnou bránou pre rozvoj základných zručností. Je nevyhnutné, aby učitelia na všetkých úrovniach mali prístup k počiatočnému vzdelávaniu učiteľov založenému na výskume a dlhodobo udržateľnému kontinuálnemu profesijnému rozvoju zameranému na základné zručnosti. Investície do koučingu a mentorstva pre učiteľov, najmä pri ich nástupe do práce, sú účinné na zlepšenie ich vyučovacích metód. Okrem toho musia vedúci pracovníci škôl vyvíjať ďalšie úsilie na začlenenie gramotnosti a digitálneho vzdelávania do všetkých predmetov.

4.4. Podpora priaznivého prostredia

Rodičia, rodiny a širšia komunita vrátane zamestnávateľov zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvíjaní základných zručností detí, mladých ľudí a dospelých Prvými učiteľmi v živote detí sú rodičia a rodinní príslušníci, ktorí im prostredníctvom každodenných interakcií predstavujú jazyk, čísla a sociálne normy, formujú ich kognitívny a emocionálny vývoj a vštepujú im návyky pre ďalšie vzdelávanie. Zapojenie širšej komunity (vrátane mládežníckych organizácií, knižníc, múzeí, kultúrnych a športových organizácií, mimoškolských klubov a spoločností) proces vzdelávania ďalej rozširuje tým, že ponúka učenie sa praxou, praktické využitie zručností, pozorovanie rolových modelov a prístup k zdrojom. Toto zapojenie viacerých zainteresovaných strán je mimoriadne dôležité vzhľadom na pretrvávajúce prepojenie medzi sociálno-ekonomickým zázemím a výstupmi vzdelávania. Posilňovanie spolupráce medzi zainteresovanými stranami na podporu začlenenia je prioritou akčného plánu pre integráciu a začlenenie, strategického rámca EÚ pre Rómov a stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím.

Ďalšie prístupy sú kľúčové na podnietenie dospelých, aby sa zapájali do vzdelávacích činností, najmä v známych a dôveryhodných prostrediach (ako sú knižnice a komunity, kultúrne, športové, zdravotné centrá a centrá sociálneho začlenenia). Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj pracoviská a verejné služby zamestnanosti vrátane prispôsobeného profesijného poradenstva. Zabezpečenie adekvátnej verejnej infraštruktúry – priestorov, vybavenia a vhodného personálu – je nevyhnutné na posilnenie miestnych iniciatív, ktoré vytvárajú viac príležitostí na vzdelávanie a zabezpečujú napĺňanie potrieb dospelých s nízkou kvalifikáciou prostredníctvom rôznych partnerstiev.

5. Ako to zrealizujeme

V akčnom pláne sa opätovne potvrdzuje záväzok a ambícia EÚ podporovať kvalitné vzdelávanie pre všetkých. Na základe odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností 16 , odporúčania Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti 17 , a odporúčania Rady týkajúceho sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole 18 je jeho cieľom podporiť členské štáty pri urýchľovaní reforiem a dosahovaní významného pokroku v základných zručnostiach mladých ľudí a dospelých v záujme dosiahnutia transformačného posunu vpred.

Koordinácia medzi členskými štátmi sa bude ďalej posilňovať aj vďaka väčšiemu dôrazu na základné zručnosti v rámci Európskeho semestra v nadväznosti na reformy vo vzdelávaní a v zručnostiach, a to stanovením a monitorovaním strategických cieľových hodnôt v oblasti základných zručností na úrovni EÚ a prostredníctvom budúceho Európskeho monitorovacieho strediska zručností.

Vykonávanie akčného plánu sa začlení do štruktúr riadenia únie zručností. V prípade potreby sa v ňom zohľadnia odporúčania rady pre digitálne desaťročie týkajúce sa základných digitálnych zručností, ako aj odporúčania ďalších príslušných orgánov. V súčasnom viacročnom finančnom rámci bude akčný plán naďalej čerpať finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programu Erasmus+, Nástroja technickej podpory, Programu InvestEU a programu Horizont Európa. V budúcnosti sa z finančných prostriedkov EÚ budú naďalej podporovať investície do vzdelávania a zručností na úrovni EÚ. Využívaním najlepších postupov, pilotných projektov a skúseností získaných na úrovni EÚ, ako aj lepšou koordináciou s prioritami európskej politiky pridaná hodnota investícií v odvetviach, ktoré sú rozhodujúce pre európsku konkurencieschopnosť zvýši na maximum.

Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu a sociálnych partnerov, aby schválili Akčný plán pre základné zručnosti, aktívne podporovali jeho iniciatívy a prispievali k ich realizácii.

(1)

     Na základe výsledkov Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

(2)

     OECD (2023), Výsledky prieskumu PISA z roku 2022 (zväzok I), The State of Learning and Equity in Education, PISA (Stav vzdelávania a rovnosť vo vzdelávaní), PISA, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/53f23881-en .

(3)

     IEA (2023), Trends in International Mathematics and Science Study (Medzinárodná štúdia o trendoch v matematike a vo vede); IEA (2021), Progress in International Reading Literacy Study (Štúdia o pokroku v medzinárodnej úrovni čitateľskej gramotnosti).

(4)

     IEA (2023), International Computer and Information Literacy Study (Medzinárodná štúdia o počítačovej a informačnej gramotnosti).

(5)

     IEA (2022), International Civic and Citizenship Education Study (Medzinárodná štúdia o občianskom vzdelávaní a výchove k občianstvu).

(6)

     OECD (2024), Do Adults Have the Skills They Need to Thrive in a Changing World (Majú dospelí zručnosti, ktoré potrebujú, aby prosperovali v meniacom sa svete)? Prieskum zručností dospelých v roku 2023, štúdie OECD o zručnostiach, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/b263dc5d-en .

(7)

     Eurostat 2023.

(8)

     Politický program Digitálne desaťročie.

(9)

     Draghiho správa (2024): A competitiveness strategy for Europe (Stratégia konkurencieschopnosti pre Európu).

(10)

     Draghiho správa (2024): Much more than a market – Speed, Security, Solidarity Empowering the Single Market to deliver a sustainable future and prosperity for all EU Citizens (Oveľa viac než len trh – Rýchlosť, bezpečnosť, solidarita – Posilnenie postavenia jednotného trhu s cieľom zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a prosperitu pre všetkých občanov EÚ).

(11)

     2018/C 189/01.

(12)

     COM(2023) 439 final.

(13)

     2016/C 484/01.

(14)

     2022/C 469/01.

(15)

     2022/C 243/03.

(16)

     2016/C 484/01.

(17)

     2021/L 223/14.

(18)

     2022/C 469/01.