Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii

[COM(2021) 823 final – 2021/0433 (CNS)]

(2022/C 290/09)

Spravodajca:	Krister ANDERSSON
Pomocný spravodajca:	Petru Sorin DANDEA

Konzultácia	Rada Európskej únie, 10. 2. 2022
Právny základ	článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	3. 3. 2022
Prijaté v pléne	23. 3. 2022
Plenárne zasadnutie č.	568
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	197/1/5

1.   Závery a odporúčania

1.1

Cieľom návrhu Komisie je transponovať v EÚ vzorové pravidlá GloBE zahrnuté do druhého piliera inkluzívneho rámca OECD/G20. EHSV oceňuje skutočnosť, že Komisia postupuje v súlade s medzinárodnými diskusiami a dohodami, a dôrazne podporuje jej ciele.

1.2

EHSV súhlasí s Komisiou, že „praktický účinok a spravodlivosť reformy spočívajúcej v zavedení globálnej minimálnej dane do veľkej miery závisia od jej celosvetového vykonávania“. Považuje za veľmi dôležité, aby boli rokovania úspešné a včas dotiahnuté do konca. Spoločné globálne vykonávanie bez tzv. goldplatingu je nevyhnutné na to, aby boli pravidlá účinné a aby sa nenarušila hospodárska súťaž.

1.3

EHSV rozhodne súhlasí s Komisiou, že „je nevyhnutné zabezpečiť jednotné vykonávanie vzorových pravidiel OECD v EÚ“ a že sa to „môže dosiahnuť len vtedy, ak sa právne predpisy prijmú centrálne a transponujú jednotne“.

1.4

Hoci má zásadný význam, aby na úrovni EÚ už prebiehali technické diskusie a prípravné práce, EHSV konštatuje, že OECD stále pracuje na príprave ďalších podrobných pravidiel a objasňovaní vymedzení pojmov. Členské štáty by preto mali byť pozorné a začleniť všetky odporúčania a pracovné výsledky z prebiehajúcich rokovaní OECD.

1.5

EHSV podporuje akékoľvek úsilie pri navrhovaní nového systému zamerané na zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov pre európske spoločnosti a daňové orgány. Úplné vykonávanie druhého piliera bude zložité a bude si vyžadovať dlhodobé a značné úsilie podnikov aj daňových orgánov. Očakáva sa, že OECD v nasledujúcich mesiacoch predloží dôležité pravidlá týkajúce sa bezpečných prístavov, zjednodušeného administratívneho podávania atď., ktoré by mohli uľahčiť vykonávanie nového daňového režimu pre podniky aj daňové orgány. Tieto pravidlá by mali byť zahrnuté v smernici.

1.6

EHSV sa domnieva, že osobitné daňové ustanovenia, ktoré prijímajú parlamenty v jednotlivých členských štátoch ako zámerné investičné stimuly a v záujme zamestnanosti, by nemali byť vzorovými pravidlami neutralizované. Je dôležité podporovať dosiahnutie ekologickejšieho a digitalizovaného hospodárstva, a v tomto úsilí by mali úlohu zohrávať aj dane.

1.7

EHSV žiada, aby smernica obsahovala ustanovenie umožňujúce uplatňovať smernicu o riešení sporov, a to aspoň v prípade sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa druhého piliera.

1.8

Výbor súhlasí s ukladaním sankcií za nedodržiavanie predpisov a vyzýva členské štáty, aby vykonávali dôkladné daňové kontroly s cieľom zabezpečiť úplný súlad s ustanoveniami smernice.

1.9

EHSV žiada revíziu zoznamu EÚ obsahujúceho nespolupracujúce tretie krajiny v súvislosti s daňovým balíkom.

1.10

EHSV by rád zdôraznil, že spravodlivé zdaňovanie nadnárodných spoločností je dlhodobou a pretrvávajúcou požiadavkou širokej verejnosti a očakáva rýchlu dohodu o druhom pilieri v EÚ a na celom svete.

2.   Súvislosti a návrh Komisie

2.1

Cieľom návrhu smernice o globálnej minimálnej úrovni zdaňovania nadnárodných skupín v Únii, ktorý predložila Komisia, je transponovať vzorové pravidlá OECD tak, aby sa v EÚ mohla vnútroštátne uplatňovať globálna minimálna daň [OECD/inkluzívny rámec (modelové pravidlá)] prostredníctvom jednotných pravidiel a vykonávania (1).

2.2

Stáročné vnútroštátne a medzinárodné pravidlá zdaňovania už nie sú vhodné pre niektoré z nových obchodných modelov, ktoré sa dnes používajú. Mnohé spoločnosti pôsobia v mnohých krajinách bez fyzickej prítomnosti a neplatia v týchto jurisdikciách daň z príjmu právnických osôb v rovnakej miere ako spoločnosti, ktoré tam sú fyzicky prítomné (2).

2.3

Verejné rozpočty sa v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 ocitli pod tlakom. Všetky tieto faktory prispeli k naštartovaniu procesu v OECD, ktorý je zameraný na riešenie problematiky narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS).

2.4

V nadväznosti na projekt OECD z roku 2015 týkajúci sa BEPS sa členovia inkluzívneho rámca G20/OECD dohodli na tom, ako riešiť problém rastúcich daňových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva.

2.5

Dohodnutý balík má dva piliere a vzťahuje sa na spoločnosti vo všetkých odvetviach. Druhý pilier je zameraný na skupiny podnikov, ktorých obrat dosahuje minimálne 750 miliónov EUR, pričom v prvom pilieri sa zavádza čiastočné prerozdelenie práv zdaňovania trhovým jurisdikciám a v druhom pilieri sa stanovuje minimálne efektívne zdanenie vo výške 15 % (3). Vzorové pravidlá OECD tvorí 70 strán veľmi zložitých a technických pravidiel vrátane 10 strán vymedzení pojmov s cieľom umožniť „spoločný prístup“ ku globálnemu minimálnemu zdaneniu.

2.6

Druhý pilier tvoria dve vnútroštátne pravidlá: i) pravidlo zahrnutia príjmov (IIR) a ii) jeho zabezpečovací mechanizmus, čo je pravidlo pre nedostatočne zdanené platby (UTPR), ktoré spolu tvoria globálne pravidlá proti narúšaniu základu dane (GloBE pravidlá), a pravidlo založené na zmluve – pravidlo o podliehaní zdaneniu.

2.7

Podľa návrhu sa vyžaduje, aby hlavný materský subjekt (UPE) zaplatil dodatočnú daň, t. j. vyrovnal podlžnosti za celú skupinu v jurisdikcii, v ktorej je rezidentom. Daňové výnosy bude teda vyberať táto jurisdikcia, čo znamená že dane a daňové výnosy budú v inej jurisdikcii. Krajiny nie sú povinné zvýšiť svoju sadzbu dane na minimálnu úroveň.

2.8

Keď sa hlavný materský subjekt nachádza v krajine, v ktorej sa neuplatňuje kvalifikované IIR, použije sa UTPR, v rámci ktorého sa od jurisdikcie, v ktorej nadnárodný podnik pôsobí, požaduje, aby podľa vzorových pravidiel primerane upravil daňovú povinnosť skupiny podnikov tak, aby sa vybrala celková dodatočná daň.

2.9

Alokácia celkovej dodatočnej dane príslušnej jurisdikcii je založená na podiele tejto jurisdikcie na celkovom počte zamestnancov a hmotnom majetku skupiny v jurisdikciách, ktoré uplatňujú ustanovenia UTPR.

2.10

Výpočet dodatočnej dane pre každú jurisdikciu zahŕňa vyňatie na základe ekonomickej podstaty, čo v konečnom dôsledku umožňuje zdaniť určitú sumu príjmov sadzbou nižšou, než je minimálna efektívna sadzba. Vyňaté príjmy sú prvotne stanovené ako suma 10 % miestnych mzdových nákladov a 8 % hodnoty miestne používaného hmotného majetku, pričom v priebehu 10 rokov sa znížia na 5 % z každého z týchto základov.

2.11

Vzorové pravidlá OECD používajú ako základ na výpočet efektívnych sadzieb dane finančné účty, a to s komplexnými úpravami. Stanovuje sa v nich aj možnosť, aby jurisdikcia zaviedla výpočet vnútroštátnej minimálnej dodatočnej dane, pričom v tomto prípade sa dodatočná daň priraďuje tejto jurisdikcii, ktorá ju aj vyberie, a preto sa žiadne daňové výnosy neprevádzajú do inej jurisdikcie.

2.12

OECD už prisľúbila, že v prvom štvrťroku 2022 predloží komentár k vzorovým pravidlám s cieľom objasniť ich interpretáciu a vypracuje ďalšie usmernenia/objasnenia týkajúce sa bezpečných prístavov a administratívnych usmernení. Dajú sa očakávať ďalšie objasnenia.

2.13

Spoločný globálny výklad pravidiel a ich jednotné obsahové a časové vykonávanie budú rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o predchádzanie narúšaniu a zabezpečenie rovnakých podmienok, ako aj pre európsku konkurencieschopnosť (4).

2.14

Návrh Komisie, ktorý nadväzuje na oznámenie Komisie Zdaňovanie podnikov v 21. storočí, obsahuje len vzorové pravidlá GloBE zahrnuté v druhom pilieri inkluzívneho rámca OECD/G20. Prvý pilier nie je tak dobre rozvinutý ako druhý pilier. Táto časť balíka však môže byť predmetom inej smernice EÚ (5).

2.15

Rozsah pôsobnosti smernice je vymedzený na základe základných subjektov nachádzajúcich sa v Únii, ktoré sú súčasťou nadnárodných skupín podnikov alebo veľkých vnútroštátnych skupín, pričom konsolidovaný výnos skupiny presahuje 750 miliónov EUR v minimálne dvoch zo štyroch predchádzajúcich rokov.

2.16

V smernici sa stanovuje, že za okolností, keď sa hlavný materský subjekt nachádza mimo EÚ v jurisdikcii, v ktorej sa neuplatňuje kvalifikované pravidlo zahrnutia príjmov, všetky jeho základné subjekty v jurisdikciách s príslušným rámcom pravidla pre nedostatočne zdanené platby budú podliehať tomuto pravidlu. V takomto prípade budú základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúce sa v členskom štáte podliehať dodatočnej dani, ktorá bude rozdelená na základe dvojfaktorového vzorca vypočítaného podľa nízko zdaňovaných základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov.

2.17

Smernica zahŕňa pravidlá na určenie oprávneného príjmu, t. j. upraveného príjmu, ktorý sa zohľadní pri výpočte efektívnej sadzby dane. Pri výpočte tohto príjmu je potrebné použiť čistý príjem alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva za finančný rok. Vykonávajú sa stanovené úpravy rozdielu medzi finančným účtovníctvom a daňovým účtovníctvom, ktoré sú veľmi zložité. Hlavné úpravy sa týkajú požiadaviek na to, kedy sa majú vykazovať príjmy/náklady, ale napríklad ustanovenia o nízkych daniach pre patentové kolónky sa neuznávajú, hoci zrýchlené odpisy bežného majetku áno.

2.18

Načrtnuté sú pravidlá výpočtu upravených zahrnutých daní základného subjektu za finančný rok. Hlavnou zásadou pri priraďovaní zahrnutých daní je priradiť ich tej jurisdikcii, v ktorej boli vytvorené príslušné zisky podliehajúce týmto daniam. Na dodržiavanie tejto zásady sa v smernici stanovujú aj osobitné pravidlá v súvislosti s cezhraničnými daňami alebo v prípade stálej prevádzkarne, transparentného subjektu, kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, hybridného subjektu alebo daní z dividend.

2.19

V smernici sa efektívna sadzba vymedzuje ako pomer upravených zahrnutých daní základných subjektov skupiny k upravenému príjmu, ktorý dosiahli tieto základné subjekty skupiny v konkrétnej jurisdikcii za finančný rok. V súlade s globálnou dohodou a na zabezpečenie transpozície sa v smernici stanovuje minimálna efektívna sadzba dane na účely globálnych vzorových pravidiel proti narúšaniu základu dane vo výške 15 %.

2.20

Na zníženie regulačného zaťaženia v situáciách, ktoré predstavujú nízke riziko, sa uplatňuje vylúčenie na minimálne sumy v rámci prístupu de minimis. To je prípad, keď zisky základných subjektov nadnárodnej skupiny podnikov v príslušnej jurisdikcii neprekračujú 1 milión EUR a výnosy sú nižšie ako 10 miliónov EUR.

2.21

Osobitné pravidlá sa uplatňujú, pokiaľ ide o fúzie, nadobudnutia, spoločné podniky a nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi. V smernici sa stanovuje uplatnenie prahovej hodnoty konsolidovaného výnosu pre členov skupiny, ktorí sú predmetom zlúčenia alebo rozdelenia. Keď nadnárodná skupina podnikov nadobúda alebo predáva základný subjekt v rozsahu daných pravidiel, takýto základný subjekt by sa mal počas daného roka považovať za súčasť oboch skupín s určitými úpravami hodnôt atribútov používaných pri uplatňovaní vzorových globálnych pravidiel proti narúšaniu základu dane (napríklad zahrnuté dane, uznané mzdové náklady, uznaný hmotný majetok, či odložené daňové pohľadávky v rámci globálnych pravidiel proti narúšaniu základu dane).

2.22

Smernica obsahuje ustanovenia o daňovej neutralite a distribučných daňových systémoch. S cieľom zabrániť nežiaducim výsledkom, ako je povinnosť odviesť neúmernú dodatočnú daň podľa pravidla pre nedostatočne zdanené platby v nadnárodnej skupine podnikov, sa v smernici stanovujú osobitné pravidlá na výpočet príjmu hlavného materského subjektu, keď je takýto subjekt subjektom s prvkom daňovej transparentnosti alebo podlieha režimu odpočítateľných dividend (6).

2.23

Smernicou sa stanovuje povinnosť, aby základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov, ktorý sa nachádza v členskom štáte, podal priznanie s informáciami na určenie dodatočnej dane, pokiaľ priznanie nepodá daná nadnárodná skupina podnikov v inej jurisdikcii, s ktorou má členský štát uzavretú dohodu príslušných kompetentných orgánov, ktorá by umožnila automatickú výmenu informácií o ročných daňových priznaniach. Požadované priznanie sa má podať do 15 mesiacov po skončení finančného roku, ktorého sa týka.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

EHSV víta Komisiou predložený návrh smernice zameraný na transpozíciu druhého piliera v rámci právneho systému EÚ a na celom vnútornom trhu. Dôrazne podporuje a oceňuje skutočnosť, že Komisia svoju prácu zosúladila s medzinárodnými diskusiami a dohodami. Konštatuje, že dohoda nemá vplyv na podniky, ktoré nedosahujú určité prahové hodnoty, ale že pravidlá sú všeobecné a budú sa podľa neho uplatňovať na stovky podnikov. Každá skupina podnikov, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti, môže mať viacero stálych prevádzkarní a dcérskych spoločností.

3.2

EHSV konštatuje, že spomedzi všetkých krajín, ktoré sú zapojené do rokovaní v inkluzívnom rámci, len štyri s týmto balíkom nesúhlasili, pričom 137 krajín globálnu dohodu podpísalo. Smernica EÚ o minimálnej dani môže poskytnúť ďalšie obranné opatrenia proti škodlivým praktikám BEPS, a EHSV naďalej podporuje a vždy podporoval ciele projektu v oblasti BEPS s cieľom zabezpečiť udržateľné verejné financie v EÚ.

3.3

EHSV súhlasí s Komisiou, že „praktický účinok a spravodlivosť reformy spočívajúcej v zavedení globálnej minimálnej dane do veľkej miery závisia od jej celosvetového vykonávania“. Považuje za veľmi dôležité, aby boli rokovania úspešné a včas dotiahnuté do konca. Spoločné globálne vykonávanie je nevyhnutné na to, aby boli pravidlá účinné a aby sa nenarušila hospodárska súťaž.

3.4

EHSV sa domnieva, že prvý a druhý pilier inkluzívneho rámca OECD/G20 by sa mali považovať za komplexný a vzájomne prepojený balík. Súlad pri vykonávaní oboch pilierov bude mať rozhodujúci význam. EHSV nabáda členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom OECD zintenzívnili svoje úsilie pri rokovaniach s cieľom dosiahnuť čo najskoršie globálne vykonávanie prvého piliera.

3.5

EHSV súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné konať na úrovni EÚ a že „je nevyhnutné zabezpečiť jednotné vykonávanie vzorových pravidiel OECD v EÚ“. Okrem toho súhlasí aj s tým, že „to sa môže dosiahnuť len vtedy, ak sa právne predpisy prijmú centrálne a transponujú jednotne“ (7). Zdôrazňuje, že je potrebné, aby smernica rešpektovala základné slobody a povinnosti a právomoci vyplývajúce zo zmluvy.

3.6

Skutočnosť, že sa všetky členské štáty buď zúčastnili na rokovaniach OECD/inkluzívneho rámca, alebo s ich výsledkom súhlasili, uľahčuje proces v EÚ. EHSV by rád zdôraznil, že spravodlivé zdaňovanie nadnárodných spoločností je dlhodobou a pretrvávajúcou požiadavkou širokej verejnosti a očakáva rýchlu dohodu o druhom pilieri v EÚ a na celom svete.

3.7

Hoci má zásadný význam, aby na úrovni EÚ už prebiehali technické diskusie a prípravné práce, EHSV konštatuje, že OECD stále pracuje na príprave ďalších podrobných pravidiel a objasňovaní vymedzení pojmov. Členské štáty by preto mali byť pozorné a začleniť všetky odporúčania a pracovné výsledky z prebiehajúcich rokovaní OECD, keďže by sa malo zabrániť tomu, aby boli potrebné doplnenia alebo zmeny smernice. Podobne je dôležité, aby EÚ dôkladne zvážila načasovanie vykonávania v jurisdikciách tretích krajín.

3.8

EHSV podporuje rozhodnutie Komisie stavať na podrobných prípravných prácach vykonaných na medzinárodnej úrovni a využiť posúdenie vplyvu OECD na vypracovanie návrhu, ktorý sa v súčasnosti skúma, bez toho, aby sa duplikovala práca tým, že sa vypracuje nové posúdenie vplyvu. Uvítal by však posúdenie vplyvu tých častí smernice, ktoré ju zosúlaďujú s právnymi predpismi EÚ. Žiada, aby sa takáto analýza vypracovala a sprístupnila verejnosti.

3.9

EHSV berie na vedomie a chápe potrebu dodržiavať požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ. Najjednoduchšou, avšak nie nevyhnutne jedinou metódou je rozšírenie ustanovení IIR na čisto vnútroštátne situácie.

3.10

EHSV súhlasí s Komisiou, že je žiaduce zapojiť obmedzený počet daňovníkov a že prahová hodnota 750 miliónov EUR je „v súlade so vzorovými pravidlami OECD, ako aj s požiadavkami práva EÚ“ (8), čím sa rešpektuje zásada proporcionality. Konštatuje, že táto prahová hodnota je v súlade s pravidlami pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov a smernicou ATAD.

3.11

EHSV súhlasí s Komisiou, že minimálna sadzba dane vo výške 15 % dohodnutá v inkluzívnom rámci OECD/G20 pre boj proti BEPS „predstavuje vyváženie medzi sadzbami dane z príjmov právnických osôb na celom svete“ (9). Je dôležité rešpektovať dohodu, ktorú dosiahli vlády, transponovať pravidlá a uložiť spoločnostiam, ktoré spadajú do rozsahu jej pôsobnosti, povinnosť platiť dodatočnú daň. EHSV tiež podporuje v súlade s dohodou OECD začlenenie vyňatia na základe ekonomickej podstaty v súvislosti s mzdovými nákladmi a hmotným majetkom a súhlasí s názorom Komisie, že „by sa praktikám BEPS pravdepodobne nedarilo“ (10) v prípade, keď prebieha skutočná hospodárska činnosť.

3.12

EHSV podporuje všemožné úsilie pri navrhovaní nového systému zamerané na zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov pre európske spoločnosti a daňové orgány. Úplné vykonávanie druhého piliera bude zložité a bude si vyžadovať značné množstvo času a úsilia. Daňové orgány budú musieť vyvinúť systémy a postupy na výpočet nových daňových povinností a výber daní. Okrem toho bude na zabezpečenie rýchlej implementácie potrebný primeraný a vyškolený personál a zároveň budú potrebné zdroje na ďalšie medzinárodné daňové kompetencie, ako sú záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia (Advanced Pricing Agreements – APA) a mechanizmy riešenia sporov. EHSV nabáda daňové orgány, aby začali s týmito prípravami alebo v nich pokračovali, aby sa mohol splniť harmonogram vykonávania (od januára 2023).

3.13

EHSV žiada, aby sa smernica o riešení sporov uplatňovala aspoň v prípade sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa druhého piliera. Tieto nové pravidlá riešenia daňových sporov sa uplatňujú od 1. júla 2019. Sú stanovené v smernici Rady (EÚ) 2017/1852 (11) a prinášajú výrazné zlepšenie riešenia daňových sporov, keďže zabezpečujú, že podniky a občania môžu spory týkajúce sa výkladu a uplatňovania daňových zmlúv riešiť rýchlejšie a efektívnejšie.

3.14

EHSV v súlade s dohodou OECD podporuje vylúčenie de minimis, ktorým sa vyníma subjekt nadnárodného podniku, ak zisk subjektu nepresahuje 1 milión EUR a výnosy sú nižšie ako 10 miliónov EUR. Tento strop bude možno potrebné časom prehodnotiť.

3.15

EHSV považuje za dôležité predložiť plánované pravidlá bezpečného prístavu dostatočne včas na to, aby sa mohli transponovať do konečnej smernice. Je to dôležité, aby sa zabránilo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu daňovníkov a daňových správ.

3.16

EHSV súhlasí so zámerom stanoviť na tento účel v smernici, že Komisia posúdi kritériá rovnocennosti IIR spolu so zoznamom jurisdikcií tretích krajín, ktoré spĺňajú kritériá rovnocennosti. Tento zoznam by sa menil delegovaným aktom.

3.17

EHSV berie na vedomie zámer, ktorý oznámilo francúzske predsedníctvo Rady EÚ, dotiahnuť rokovania do konca podľa možnosti pred nadchádzajúcimi francúzskymi voľbami v apríli 2022. EÚ by mala nabádať svojich obchodných partnerov, aby boli rovnako ambiciózni.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1

Je dôležité, aby ďalšie daňové ustanovenia, ktoré prijímajú parlamenty v jednotlivých členských štátoch ako zámerné investičné stimuly a v záujme zamestnanosti, neboli vzorovými pravidlami neutralizované. Nemali by sa obmedzovať pravidlá, ktoré už dlho platia, napríklad tie, ktoré umožňujú rýchlejší odpis fixných investícií, či týkajúce sa stimulov pre výskumno-vývojové činnosti alebo novších iniciatív na podporu rozvoja ekologickejšieho a digitalizovanejšieho hospodárstva. Platí to tak pre iniciatívy na oživenie hospodárstva v súvislosti s pandémiou, ako aj pre budúci technologický rozvoj, ktorý by sa mal podporovať.

4.2

Vykonávanie vzorových pravidiel GloBE v EÚ bude mať vplyv na existujúce ustanovenia smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD) a osobitne na pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ktoré by mohli interagovať s IRR, ktoré je základným pravidlom druhého piliera. Ako sa uvádza v oznámení Komisie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí (12), vlády sa pustili do prijímania nesúrodej mozaiky opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, ktorá ešte navýšila komplexnosť (13). Hoci nie je potrebné zmeniť smernicu ATAD (14), bolo by pre daňové správy aj podniky prospešné preskúmať efektívnosť kombinovaných pravidiel a administratívne zaťaženie vyplývajúce z nich.

4.3

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že transpozíciou vzorových pravidiel GloBE v EÚ by sa mohla pripraviť pôda na schválenie existujúceho návrhu na prepracovanie smernice o výplate úrokov a licenčných poplatkov (IRD).

4.4

EHSV vyzýva na dôkladné monitorovanie účinnosti pravidiel a príslušných administratívnych nákladov. Členské štáty by sa mali vyhýbať nadmernému používaniu záväzných daňových stanovísk, ak sa nimi narúšajú ustanovenia globálnej dohody.

4.5

EHSV súhlasí s ukladaním sankcií za nedodržiavanie predpisov a vyzýva členské štáty, aby vykonávali dôkladné daňové kontroly s cieľom zabezpečiť úplný súlad s ustanoveniami smernice.

4.6

EHSV žiada revíziu zoznamu EÚ obsahujúceho nespolupracujúce tretie krajiny v súvislosti s uplatňovaným dohodnutým daňovým balíkom OECD.

4.7

EHSV by rád zdôraznil, že spravodlivé zdaňovanie nadnárodných spoločností je dlhodobou a pretrvávajúcou požiadavkou širokej verejnosti a očakáva rýchlu dohodu o druhom pilieri v EÚ a na celom svete.

---

(1)  Návrh smernice Rady o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v Únii, COM(2021) 823 final.

(2)  Rozsah, v akom niektoré tzv. digitálne spoločnosti platia dane z príjmov právnických osôb, a krajiny, v ktorých ich platia, analyzoval okrem iných aj Matthias Bauer v práci Digital Companies and Their Fair Share of Taxes: Myths and Misconceptions, ECIPE, február 2018, https://ecipe.org/publications/digital-companies-and-their-fair-share-of-taxes/?chapter=all.

(3)  OECD/G20 Base Erosion and Profit Shifting Project as Tax Challenges Arising from the Digitalisation of the Economy Global Anti-Base Erosion Model Rules (Pillar Two) Inclusive Framework on BEPS, https://www.oecd.org/tax/beps/tax-challenges-arising-from-the-digitalisation-of-the-economy-global-anti-base-erosion-model-rules-pillar-two.pdf. Prehľad pozri aj Jefferson VanderWolk, Squire Patton Boggs, Global Minimum Taxation for Large Multinationals, https://www.linkedin.com/feed/update/urn:li:activity:6884197871441207296/.

(4)  USA majú svoj vlastný globálny minimálny daňový režim – Global Intangible Low Tax Income (GILTI), súčasné právne predpisy však podľa Komisie nie sú v súlade s ustanoveniami IIR. USA momentálne prepracúvajú svoj režim GILTI tak, aby bol kompatibilný s druhým pilierom. OECD bude rokovať s USA a členmi inkluzívneho rámca o podmienkach rovnocennosti reformovaného režimu GILTI s druhým pilierom. Kým sa nedospeje k dohode o týchto podmienkach, európske podniky môžu byť v konkurenčnej nevýhode, hoci UTPR bude poskytovať určité krytie.

(5)  „S cieľom zabezpečiť jeho konzistentné vykonávanie vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane tých, ktoré nie sú členmi OECD a nezúčastňujú sa na inkluzívnom rámci, Komisia navrhne smernicu na vykonávanie piliera 1 v EÚ.“, COM(2021) 251 final, s. 9.

(6)  Pokiaľ ide o investičné subjekty, existujú osobitné pravidlá na určenie efektívnej sadzby dane, dodatočnej dane, možnosť zaobchádzať s nimi ako s daňovo transparentnými subjektmi a možnosť uplatňovať metódu zdaniteľného rozdelenia výnosov.

V súvislosti s distribučnými daňovými systémami sa v smernici stanovuje, že na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho subjektu v súvislosti so základnými subjektmi podliehajúcimi uznanému distribučnému daňovému systému sa daň z predpokladaného rozdelenia výnosov zahrnie do výpočtu upravených zahrnutých daní príslušných základných subjektov.

(7)  COM(2021) 823 final, s. 3.

(8)  COM(2021) 823 final, s. 3.

(9)  COM(2021) 823 final, s. 16.

(10)  COM(2021) 823 final, s. 16.

(11)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 29.

(12)  COM(2021) 251 final.

(13)  Pozri stanovisko EHSV na tému Zdaňovanie podnikov v 21. storočí. Zatiaľ neuverejnené.

(14)  COM(2021) 823 final, s. 2.