Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zosúladenie politík v oblasti klímy a energetiky z hľadiska priemyselných odvetví

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 353/10)

Spravodajca: Aurel Laurențiu PLOSCEANU

Pomocný spravodajca: Enrico GIBELLIERI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24.1.2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušný orgán	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	3.6.2019
Prijaté v pléne	17.7.2019
Plenárne zasadnutie č.	545
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	148/3/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európske priemyselné odvetvia náročné na zdroje a energiu majú pre priemyselné hodnotové reťazce EÚ strategický význam. Na základe politiky EÚ v oblasti zmierňovania dôsledkov zmeny klímy sa od týchto odvetví vyžaduje hĺbková transformácia a masívne investície zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

1.2.

Účelom súčasného systému obchodovania s emisiami (ETS) je podnecovať tieto investície stanovením ceny emisií skleníkových plynov, pričom príslušné požiadavky sú protichodné: 1) dosiahnutie cieľov v oblasti klímy si vyžaduje vyššie ceny, avšak 2) vonkajšia konkurencieschopnosť priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu si vyžaduje, aby sa dané odvetvia prispôsobili nízkym alebo dokonca nulovým cenám vonkajších konkurentov.

1.3.

V súčasnej situácii, keď sú ceny emisií skleníkových plynov na svetových trhoch rozdielne, EHSV znepokojuje riziko úniku uhlíka alebo investícií (pri presune výroby alebo investícií do krajín, na ktoré sa ETS nevzťahuje) v priemyselných odvetviach náročných na zdroje a energiu, ako aj riziko následného rušenia pracovných miest.

1.4.

Vo jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (1) EHSV požadoval zavedenie ETS na celosvetovej úrovni, aby sa vytvorili rovnaké podmienky medzinárodnej hospodárskej súťaže medzi priemyselnými odvetviami náročnými na zdroje a energiu. Nádej spojená s touto možnosťou však doteraz viedla k sklamaniu.

1.5.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zosúladiť priemyselnú a energetickú politiku s politikou v oblasti klímy s cieľom zmobilizovať obrovské investície, ktoré si vyžaduje prechod priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu na hospodársky model s nulovými emisiami uhlíka. Tento prechod by mal byť spravodlivý a do jeho vymedzenia a realizácie by mali byť aktívne zapojení sociálni partneri.

1.6.

Investície EÚ a členských štátov by mali mať vplyv na výskum, vývoj a inovácie a na zavádzanie technológií s nízkymi alebo nulovými emisiami CO2 do priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu, a to vrátane dodatočnej výroby elektriny, ktorú vyžadujú, a vzdelávania a odbornej prípravy ich pracovníkov. V rámci budúceho viacročného finančného rámca (2021 – 2027) by sa preto mali zvýšiť finančné prostriedky, ktoré sú na tento účel zahrnuté v návrhu Komisie týkajúcom sa Programu InvestEU, ako aj ďalších súvisiacich investičných programov.

1.7.

EHSV má v úmysle prispieť k úvahám o dlhodobej priemyselnej stratégii, ktorú požaduje Európska rada (2), a to preskúmaním technickej uskutočniteľnosti a právnej prípustnosti jednej z mnohých možností politiky, ktorá je v súčasnosti vo verejnej sfére. Ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení na hraniciach v súvislosti s vnútornými cenami emisií skleníkových plynov na základe obsahu emisií skleníkových plynov v základných kovoch, chemických látkach a materiáloch obsiahnutých v priemyselnom tovare. Poukazuje na to, že v stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému Trhové nástroje na prechod k hospodárstvu v EÚ s efektívnym využívaním zdrojov a nízkymi emisiami uhlíka (3) upozornil na potrebu preskúmať a prípadne zaviesť takýto mechanizmus v roku 2014, ale nedostal primeranú odpoveď od Komisie alebo Rady.

1.8.

EHSV odporúča Komisii, aby sa hlbšie zaoberala úvahami o tejto a ďalších možnostiach politiky, ako je reformovaný ETS, kompenzácia uhlíka na hraniciach (4), sadzba DPH upravená podľa uhlíkovej náročnosti (5), a aby ich porovnala, pokiaľ ide o: — vplyv na únik uhlíka a investícií, ak by sa v budúcnosti zvýšili ceny a znížila dostupnosť kvót ETS v EÚ, — právnu istotu v súvislosti s dodržiavaním pravidiel WTO, — prijateľnosť zo strany obchodných partnerov, — technickú uskutočniteľnosť, najmä vzhľadom na existenciu celosvetovo akceptovaných noriem zúčtovania a merania, ako aj spoľahlivých a uznávaných databáz.

1.9.

EHSV takisto odporúča Komisii, aby včas začala konzultácie s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, a zistila tak ich názory na zvažované možnosti.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.    Dilema politiky v oblasti klímy týkajúca sa priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu

Politika v oblasti klímy čelí ťažkostiam, ktoré vyplývajú z jej podstaty.

2.1.1.

Na jednej strane je zámerom tejto politiky výrazne znížiť emisie skleníkových plynov (zo spaľovania fosílnych palív aj z priemyselných procesov). Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, k čomu sa vyzýva v oznámení Komisie Čistá planéta pre všetkých. Vďaka tomuto zníženiu by sa malo globálne otepľovanie udržať výrazne pod hranicou 2 °C, podľa možnosti aj pod 1,5 °C, a to spôsobom, ktorý by bol zlučiteľný s poľnohospodárstvom schopným uživiť ľudstvo. V trhovom hospodárstve je veľmi účinným nástrojom stanovenie ceny emisií skleníkových plynov. Týmto spôsobom môžu hospodárske subjekty buď so ziskom investovať do zariadení alebo procesov zameraných na úsporu emisií (vrátane zachytávania, ukladania a využívania uhlíka), alebo môžu ušetriť finančné prostriedky tým, že znížia svoju spotrebu materiálov (napríklad používaním výrobkov s dlhšou životnosťou) alebo preorientovaním sa na nákup materiálov, ktoré produkujú menej emisií skleníkových plynov (ako sú recyklované materiály). Na to, aby bola táto metóda efektívna, musí byť cena emisií skleníkových plynov dostatočne vysoká a predvídateľná, aby stimulovala investície alebo viedla k zmene správania.

2.1.2.

Na druhej strane, náklady na energiu predstavujú vysoký podiel z celkových nákladov priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu: 25 % v prípade ocele, 22 – 29 % v prípade hliníka (6), 25 – 32 % v prípade skla (7).

2.1.3.

Ak sa náklady na energiu zvýšia z dôvodu vysokej ceny pridelenej na emisie skleníkových plynov v EÚ v porovnaní s cenami v iných častiach sveta a tiež z dôvodu rozsiahlych a včasných investícií do technológií s nízkymi alebo nulovými emisiami v priemyselných odvetviach náročných na zdroje a energiu a v rámci súvisiacich kapacít na výrobu elektriny, dopravu a skladovanie potrebných na zásobovanie daných odvetví energiou (8) – čo spôsobí vysoké amortizačné náklady –, ohrozí to vonkajšiu konkurencieschopnosť týchto odvetví so sídlom v EÚ. Napriek svojmu úsiliu o energetickú efektívnosť budú nakoniec vyrábať za vyššie ceny ako ich vonkajší konkurenti. Na týchto trhoch s veľmi štandardizovanými výrobkami vedie vyššia cena k strate trhového podielu, ako aj súvisiacich pracovných miest. Ak k tomu dôjde, emisie skleníkových plynov sa jednoducho presunú od výrobcov v EÚ na výrobcov v iných častiach sveta (ktorí sú často menej energeticky efektívni), čo nemá (prinajlepšom) žiaden vplyv na globálne emisie skleníkových plynov. Tento jav je známy ako únik uhlíka. V globálnom konkurenčnom prostredí, kde je cena emisií skleníkových plynov nulová, sa to premieta do potreby stanoviť čo najnižšiu cenu uhlíka, a to dokonca až nulovú. Tento jav sa ešte zhoršuje fenoménom tzv. úniku investícií. Dokonca aj pri nízkej cene emisií skleníkových plynov v EÚ už neistota ich vývoja brzdí investície do údržby a modernizácie priemyselných areálov odvetví náročných na zdroje a energiu, čo vedie k ďalšej veľmi znepokojujúcej strate konkurencieschopnosti výrobcov z EÚ. Únik investícií v priemyselných odvetviach náročných na zdroje a energiu, ktoré majú sídlo v EÚ, by sa výrazne zvýšil, ak by boli ceny emisií skleníkových plynov nielen kolísavé, ale aj vysoké.

2.1.4.

Systém obchodovania s emisiami (ETS) je súčasným pokusom EÚ o stanovenie ceny emisií skleníkových plynov. Z väčšej časti je neúčinný: cena emisií skleníkových plynov je už roky veľmi nízka (aj keď sa nedávno zvýšila), avšak je dosť kolísavá na to, aby vyvolala únik investícií. Okrem toho je tento systém zložitý a plný výnimiek. Jedným zo štrukturálnych dôvodov tejto neefektívnosti a zložitosti môže byť skutočnosť, že systém ETS nebol schopný vyriešiť uvedené prirodzené ťažkosti spojené s protichodnými požiadavkami vysokých a nízkych cien emisií skleníkových plynov. Preto bude možno potrebné vyriešiť túto dilemu a zosúladiť protichodné politické ciele, ktorými sú: 1) zmiernenie zmeny klímy a 2) vonkajšia konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu, pričom pozornosť by sa mala v rámci dlhodobej priemyselnej stratégie, ktorú požaduje Európska rada, venovať aj všetkým ďalším cieľom politiky, ako je voľný a spravodlivý obchod.

2.2.    Prostriedky nápravy na hraniciach ako možné riešenie

2.2.1.

Možnosť, ktorú uprednostňujú inštitúcie EÚ pri riešení tejto dilemy, predstavuje jednotný globálny systém obchodovania s emisiami, v rámci ktorého by sa stanovovala celosvetová cena emisií skleníkových plynov. Avšak nádej spojená s touto možnosťou viedla k sklamaniu. Nedávny geopolitický vývoj smerom k unilateralizmu poskytuje len malú nádej, že sa takáto celosvetová dohoda dosiahne včas. Ustanovenia, ktoré stanovila Európska komisia (investovanie príjmov z ETS do priemyslu, podpora inovácií, bezplatné kvóty, oprávnenie členských štátov poskytovať kompenzácie za nepriame náklady atď.), nemusia poskytovať dostatočné záruky proti úniku uhlíka alebo investícií v situácii asymetrických politík v oblasti klímy a zvyšovaniu ambícií EÚ v oblasti klímy. Práve z tohto dôvodu sa ozvalo niekoľko hlasov, ktoré vyzývajú na prijatie alternatívnych prístupov, ktoré by ako možné riešenie viedli k zosúladeniu cieľov politiky v oblasti klímy s vonkajšou konkurencieschopnosťou priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu. Tieto prístupy sa týkajú koncepcie kompenzačných opatrení na hraniciach, ako ich definuje Svetová obchodná organizácia (WTO). Cieľom tohto stanoviska je preskúmať technickú uskutočniteľnosť a právnu prípustnosť takejto možnosti prostredníctvom konkrétneho návrhu.

2.3.

Podľa právnych zásad WTO by sa kompenzačnými opatreniami na hraniciach, ktoré sa týkajú vnútroštátnych daní zo spotreby, nemali diskriminovať vonkajšie hospodárske subjekty.

2.3.1.

Princíp kompenzačných opatrení na hraniciach spočíva v tom, že ak je v nejakej jurisdikcii stanovená vnútroštátna daň zo spotreby, existuje riziko, že miestni výrobcovia (na ktorých sa táto daň vzťahuje) budú v konkurenčnej nevýhode v porovnaní s ich vonkajšími konkurentmi (na ktorých sa táto daň nevzťahuje), a to na vnútornom trhu (kde je hospodárska súťaž medzi miestnymi výrobcami a dovozcami), ako aj na vývozných trhoch. Orgány tejto jurisdikcie môžu obnoviť spravodlivosť hospodárskej súťaže 1) uvalením dane z dovezeného tovaru a 2) vrátením dane z vyvezeného tovaru.

2.3.2.

WTO akceptovala kompenzačné opatrenia na hraniciach týkajúce sa výrobkov – po splnení určitých podmienok a po príslušnom preskúmaní v roku 1970 (9) (Správa pracovnej skupiny pre kompenzačné opatrenia na hraniciach) – ako legitímne, pričom neboli vyjadrené žiadne obavy v súvislosti s protekcionizmom. Podľa týchto podmienok dané opatrenia nesmú diskriminovať vonkajšie hospodárske subjekty (články II-2a, III-2 a VI-4 GATT (10)), čo v tomto prípade znamená, že z dovezeného tovaru by sa nemala platiť vyššia daň ako z tovaru od miestnych výrobcov a daň z vyvezeného tovaru by nemala prevyšovať daň, ktorá už bola zaplatená na miestnom trhu.

2.4.    Plánované mechanizmy: transparentný systém účtovníctva pre vývozcov, dovozcovia platia iba za obsah emisií skleníkových plynov v základných materiáloch

2.4.1.

Mechanizmy, ktoré majú prispôsobiť všeobecnú koncepciu kompenzačných opatrení na hraniciach kontextu emisií skleníkových plynov, sú tieto: — na to, aby sa určila suma, ktorá sa má vrátiť vývozcom, sa v transparentnom systéme účtovníctva sledujú emisie skleníkových plynov obsiahnuté v jednotlivých priemyselných výrobkoch a uvádzajú sa v celom hodnotovom reťazci ako dodatočný riadok na faktúrach, — dovozcovia platia za emisie skleníkových plynov obsiahnuté v základných materiáloch použitých na výrobu priemyselných výrobkov, nie však za emisie skleníkových plynov použité na ich transformáciu alebo úpravu ani za ich logistický presun. Ide o veľmi dobrú metódu približného odhadu, pretože vyše 90 % emisií skleníkových plynov je zahrnutých v základných materiáloch, z ktorých sú vyrobené priemyselné výrobky. Táto skutočnosť predstavuje nesporný dôkaz pre colné orgány, ktoré určujú daňový základ (druh a hmotnosť jednotlivých materiálov). Takisto poskytuje dovozcom miernu výhodu, aby nemohli tvrdiť, že sú diskriminovaní. Tieto mechanizmy sú predstavené a podrobnejšie rozpísané nižšie.

2.5.    Náhrada ceny emisií skleníkových plynov obsiahnutých vo vyvezenom tovare je otázkou účtovníctva

2.5.1.

Tento systém by fungoval takto: V prípade, že priemyselné odvetvie náročné na zdroje a energiu musí zaplatiť za svoje emisie skleníkových plynov (buď formou kvót ETS zakúpených za premenlivú cenu za kilogram ekvivalentu CO2 na trhu, alebo v podobe uhlíkovej dane za pevnú cenu), musí túto platbu (a príslušný objem emisií skleníkových plynov) zaznamenať do svojho systému účtovníctva a uviesť ju svojim zákazníkom na faktúrach (vrátane amortizácie emisií skleníkových plynov obsiahnutých v príslušnom zariadení). Takto by sa znovu využil existujúci prepracovaný systém účtovania skleníkových plynov, ktorý bol vypracovaný v EÚ na výpočet bezodplatných kvót pre systém ETS a ktorý je jednoznačným prínosom. Skúsenosti s DPH získané za posledných vyše 50 rokov by mali preukázať technickú uskutočniteľnosť tohto systému prenášania nákladov.

2.5.2.

Ešte je potrebné stanoviť miesto v dodávateľskom reťazci, kde by sa táto platba mala začleniť do faktúr. Ak by sa preniesla na konečného spotrebiteľa, dôsledky by boli nasledovné: — navrhovaný systém by sa priblížil modelu vnútroštátnej dane zo spotreby, ako je DPH alebo spotrebné dane, v prípade ktorých WTO výslovne uznala legitímnosť kompenzačných opatrení na hraniciach, vďaka čomu by sa zvýšila právna istota, — zabránilo by sa penalizácii sprostredkovateľských podnikov, — stimulovalo by sa správanie spotrebiteľov zamerané na možnosti šetrnejšie ku klíme.

2.5.3.

Ak nejaký podnik vyvezie tovar, ktorý zahŕňa náklady na emisie skleníkových plynov, musí následne zo svojho systému účtovníctva vypustiť emisie skleníkových plynov obsiahnuté vo vyvezenom výrobku a dostane za to od štátu náhradu (buď opätovným predajom zodpovedajúcich kvót ETS na trhu, alebo vrátením uhlíkovej dane) na základe objemu emisií skleníkových plynov obsiahnutých vo výrobku.

2.5.4.

Ak by sa zachovalo súčasné bezodplatné prideľovanie kvót v rámci ETS výrobcom v EÚ, ktorí dosahujú najlepšie výsledky, táto náhrada by sa vyplácala podľa priemerných nákladov na kvótu v ETS v rozsahu hospodárstva EÚ, a to na základe ceny na spotovom trhu a podielu bezodplatných kvót vydaných výrobcom z EÚ.

2.5.5.

Tento systém účtovníctva dokazuje, že vývozcovi sa vráti presná výška nákladov za všetky emisie skleníkových plynov, ktoré boli do výrobku začlenené v rámci celého dodávateľského reťazca. Vývozca tým nezískava neoprávnenú výhodu, a preto je systém v súlade s požiadavkami WTO. Táto spravodlivosť sa ľahšie preukazuje na jednotlivých prípadoch, keď je cena emisií skleníkových plynov pevne stanovená (ako v prípade uhlíkovej dane). Platí to však len v priemere, medzi špekulantmi na trhoch ETS, ktorí majú šťastie, a tými, ktorí ho nemajú, ako aj medzi vysoko- a nízkovýkonnými výrobcami z EÚ, ktorí dostávajú rôzne bezodplatné emisné kvóty, ak je cena emisií skleníkových plynov premenlivá (ako v prípade trhu ETS).

2.6.    Nápravné opatrenia vzťahujúce sa na dovezený tovar môžu vychádzať z obsahu emisií skleníkových plynov v obsiahnutých základných kovoch, chemických látkach alebo materiáloch

2.6.1.

Obsah emisií skleníkových plynov v priemyselnom tovare možno nájsť najmä v materiáloch, z ktorých je vyrobený. Obsah emisií skleníkových plynov v priemyselnom tovare možno rozdeliť do troch hlavných zložiek, z ktorých každá zodpovedá inej kategórii operácií vytvárajúcich pridanú hodnotu: — obsah emisií skleníkových plynov v základných kovoch, chemických látkach a materiáloch, z ktorých je daný výrobok priamo alebo nepriamo zložený (napr. oceľ, etylén, benzén, amoniak, kyselina chlorovodíková, sklo, drevo atď.), — obsah emisií skleníkových plynov v priemyselných postupoch, ktoré menia a formujú základné kovy, chemické látky alebo materiály (napr. polymerizácia, tvarovanie, obrábanie, rezanie atď.), — obsah emisií skleníkových plynov v logistike v rámci podniku alebo medzi jednotlivými prevádzkami v jednotlivých fázach vytvárania pridanej hodnoty.

Prevažná väčšina obsahu emisií skleníkových plynov v priemyselnom výrobku sa nachádza v obsiahnutých základných kovoch, chemických látkach a materiáloch (najmä vtedy, ak nie sú recyklované). Príklad strojovo spracovaného kusu ocele, v prípade ktorého energia použitá na spracovanie predstavuje 2,8 kWh (11), zatiaľ čo energia obsiahnutá priamo v materiáli (12) 117 kWh, t. j. 40-násobne viac, názorne ukazuje rádovú hodnotu relatívnej váhy týchto zložiek. V prípade hnojív, plastov, elastomérov, rozpúšťadiel, mazív a textilných vlákien sa prevažná časť obsahu skleníkových plynov v konečných výrobkoch nachádza v základných chemických látkach, z ktorých sú vyrobené, čo možno odvodiť z ich zloženia. To znamená, že celkový obsah emisií skleníkových plynov v priemyselnom výrobku sa môže približne odhadnúť na základe obsahu emisií skleníkových plynov v obsiahnutých základných kovoch, chemických látkach a materiáloch (13).

2.6.2.   Výpočet nápravného opatrenia uplatniteľného na dovezený tovar

2.6.2.1.

Na to, aby colné orgány zodpovedné za riadenie kompenzačných opatrení na hraniciach pracovali účinne a s právnou istotou, a to vo vlastnom záujme, ako aj v záujme dovážajúcej spoločnosti konajúcej v dobrej viere, musí sa stanoviť daňový základ aj sadzba dane s minimálnym priestorom na výklad či právne spory. Sadzba dane má v súvislosti s cenami emisií skleníkových plynov buď formu požiadavky na zakúpenie kvót ETS na objem emisií skleníkových plynov obsiahnutých v dovezenom výrobku za rovnakú cenu kvóty ETS, ako je výška náhrady pre vývozcov (v prípade trhovo orientovaného systému), alebo uhlíkovej dane (v režime s pevnou sadzbou).

2.6.2.2.

Daňový základ musí byť overiteľný analýzou samotného dovezeného tovaru, čo je najmenej sporný dôkaz. V danom prípade by bol ideálnym daňovým základom celkový obsah emisií skleníkových plynov v dovezenom tovare. Stanovenie celkového obsahu emisií skleníkových plynov v priemyselnom výrobku je náročné vzhľadom na zložitosť všetkých operácií s pridanou hodnotou, ktoré sa na danom výrobku vykonali v rámci celého hodnotového reťazca, pričom mnohé z nich nezanechávajú na samotnom výrobku žiadnu stopu. Navrhovanou možnosťou je použiť jednoduchú, ale fungujúcu metódu približného odhadu, ktorá je opísaná vyššie: celkový obsah emisií skleníkových plynov v dovezenom tovare sa približne určí na základe obsahu emisií skleníkových plynov v obsiahnutých základných kovoch, chemických látkach a materiáloch, čo sa obmedzuje na tie, ktoré predstavujú vyše napríklad 1 % celkovej hmotnosti. Mikroelektronika, ktorá aj napriek svojej nízkej hmotnosti vytvára veľký objem emisií skleníkových plynov, by tak bola zahnutá do výpočtov. Celkový obsah emisií skleníkových plynov v materiáloch prítomných vo výrobku sa vypočíta takto: hmotnosť jednotlivých druhov základných kovov, chemických látok alebo materiálov prítomných vo výrobku vo významnom množstve sa vynásobí intenzitou emisií skleníkových plynov tohto základného kovu, chemickej látky alebo materiálu (t. j. emisií skleníkových plynov obsiahnutých v každom kilograme daného základného kovu, chemickej látky alebo materiálu). Pre väčšinu základných kovov, chemických látok a materiálov bola stanovená priemerná intenzita emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých krajín. Tieto údaje sú k dispozícii v mnohých verejne dostupných databázach (uvedených napr. v protokole o skleníkových plynoch (14)), ktoré sú založené na prepracovaných metodikách posudzovania životného cyklu, a to vrátane Číny.

2.6.2.3.

S cieľom podnietiť a odmeniť nižšiu intenzitu emisií skleníkových plynov v jednotlivých zariadeniach, ako aj zverejňovať údaje sa navrhuje nasledujúci mechanizmus založený na pozitívnej reťazovej reakcii. — Ak môže výrobca spoľahlivo preukázať svoju skutočnú intenzitu emisií skleníkových plynov, potom sa táto hodnota uplatňuje aj na jeho výrobky dovážané do EÚ. Ak však žiadne takéto spoľahlivé údaje neposkytne, bude sa uplatňovať priemerná intenzita emisií skleníkových plynov krajiny pôvodu, pričom tento priemer sa vypočíta na základe zostávajúcej výroby a zostávajúcich emisií skleníkových plynov po odpočítaní tých, ku ktorým boli poskytnuté spoľahlivé údaje. — Vďaka tomu sa výrobcovia v danej krajine, ktorí sú najšetrnejší ku klíme, zapoja do tohto účtovania ako prví (aby neboli sankcionovaní uplatnením celoštátneho priemeru). Z tohto dôvodu sa celoštátny priemer – po vyčlenení týchto vzorných výrobcov z výpočtu – časom zhorší, čo podnieti ďalších výrobcov, aby poskytovali spoľahlivé údaje.

2.6.2.4.

EÚ by navyše mohla poskytovať technickú podporu zahraničným spoločnostiam pri zavádzaní spoľahlivých požadovaných systémov účtovníctva pre emisie skleníkových plynov, a naďalej si tak zachovať svoj priateľský postoj voči obchodným partnerom.

2.6.2.5.

Na to, aby sa bezohľadným subjektom zabránilo neoprávnene uvádzať nízku intenzitu emisií skleníkových plynov, platnú v jednom zariadení, aj v rámci výroby v inej prevádzke, mohol by sa vypracovať a využívať systém vysledovateľnosti, založený napríklad na technológii blockchain.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 71, 24.2.2016, s. 57, bod 1.9.

(2)  Závery Európskej rady z 22. marca 2019, EUCO 1/19.

(3)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 1.

(4)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov (2014/2211(INI)).

(5)  A. Gerbeti: CO2 in goods and European industrial competitiveness (CO2 v tovare a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu), Editoriale Delfino, 2014, a. Gerbeti: A Symphony for energy: CO2 in goods (Symfónia pre energetiku: CO2 v tovare), Editoriale Delfino, 2015.

(6)  A. Marcu, W. Stoefs: Study on composition and drivers of energy prices and costs in selected energy-intensive industries (Štúdia zloženia cien energie a nákladov na energiu v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj faktorov ovplyvňujúcich tieto ceny a náklady).

CEPS, 2016, k dispozícii na: http://ec.europa.eu/DocsRoom/documents/20355

(7)  C. Egenhofer, L. Schrefler: Study on composition and drivers of energy prices and costs in energy-intensive industries. The case of the flat glass industry, CEPS, 2014, k dispozícii na: https://www.ceps.eu/system/files/Glass.pdf

(8)  Podľa štúdie, ktorú vypracoval T. Wyns [Industrial Value Chain: A Bridge towards a Carbon Neutral Europe (Priemyselný hodnotový reťazec – most k uhlíkovo neutrálnej Európe), VUB-IES, 2018, k dispozícii na: https://www.ies.be/node/4758], ktorá mapuje 11 európskych priemyselných odvetví náročných na zdroje a energiu, by si rozsiahle zavádzanie technologických možností s nízkymi emisiami CO2 ročne vyžiadalo 2 980 TWh až 4 430 TWh dodatočnej elektrickej energie.

(9)  GATT (Všeobecná dohoda o clách a obchode), Report by the Working Party on Border Trade Adjustments (Správa pracovnej skupiny pre kompenzačné opatrenia na hraniciach), 1970, k dispozícii na: https://www.wto.org/gatt_docs/English/SULPDF/90840088.pdf, konkrétne body 4, 11 a 14.

(10)  K dispozícii na: https://www.wto.org/english/res_e/booksp_e/analytic_index_e/gatt1994_e.htm

(11)  Yohei Odaa a kol.: Energy Consumption Reduction by Machining Process Improvement (Zníženie spotreby energie zlepšením procesu obrábania), 3. konferencia organizácie CIRP, 2012, k dispozícii na: http://isiarticles.com/bundles/Article/pre/pdf/17172.pdf

(12)  Inventory of Carbon and Energy (IEC) (Súpis uhlíka a energie, EIC), k dispozícii na: http://www.circularecology.com/embodied-energy-and-carbon-footprint-database.html

(13)  Tieto emisie sú vo všeobecnosti pozitívne. V prípade udržateľne pestovaných prírodných materiálov (ako napríklad drevo) môžu byť negatívne.

(14)  Úplný zoznam databáz s údajmi emisiách skleníkových plynov pre rôzne materiály a procesy je dostupný na: http://www.ghgprotocol.org/life-cycle-databases