Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Blockchain a technológia distribuovanej databázy transakcií (Distributed Ledger Technology – DLT) ako ideálna infraštruktúra sociálneho hospodárstva

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

([…])

Spravodajca: Giuseppe GUERINI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	13.12.2018
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4.7.2019
Prijaté v pléne	17.7.2019
Plenárne zasadnutie č.	545
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	179/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV podporuje aktivity, ktoré navrhla Európska komisia na vytvorenie európskeho partnerstva pre blockchain, počínajúc Monitorovacím strediskom a fórom EÚ pre technológiu blockchainu.

1.2.

EHSV povzbudzuje inštitúcie, aby podporovali zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do monitorovacieho strediska a do európskeho partnerstva pre blockchain, pretože je zrejmé, že úspešný rozvoj technológie blockchainu a nových digitálnych infraštruktúr nie je len otázkou informačných technológií, ale predstavuje skutočný proces disruptívnej sociálnej inovácie.

1.3.

EHSV sa nazdáva, že organizácie sociálneho hospodárstva môžu prispieť k väčšej a uvedomelejšej informovanosti o potenciáli blockchainu práve v súvislosti s konvergenciou kultúrnej a metodologickej základne zameranej na formy otvoreného a participatívneho riadenia s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň transparentnosti a účasti všetkých občanov na rozvoji, ktorý tieto nové technológie môžu priniesť.

1.4.

Operačné aplikácie technológií blockchainu môžu výrazne zlepšiť výkonnosť organizácií sociálneho hospodárstva, z čoho majú prospech tieto organizácie, ich členovia a predovšetkým koncoví používatelia.

1.5.

Podnikateľské projekty založené na technológiách distribuovanej databázy transakcií (DLT) si vyžadujú solídne riadiace štruktúry, ktoré zabezpečia jasnosť úloh a zodpovedností a podporia spoluprácu medzi rôznymi zainteresovanými stranami.

1.6.

EHSV vyzýva verejné orgány, aby zabezpečili, že rozvoj technológie blockchainu bude prebiehať v súlade s pravidlami spracovania osobných údajov a kybernetickej bezpečnosti, pričom sa budú monitorovať riziká neprimeraného získavania alebo zneužívania údajov občanov a podnikov.

1.7.

Pokiaľ ide o zásadné zmeny, ktoré priniesli nové technológie, EHSV odporúča, aby boli občania a pracovníci primerane chránení, a to aj prostredníctvom náležitého zapojenia sociálnych partnerov, najmä pokiaľ ide o podmienky, za ktorých vykonávajú svoje povinnosti, a o prípravu primeraných plánov odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania.

1.8.

EHSV sa domnieva, že skutočné zapojenie organizácií sociálneho hospodárstva a občianskej spoločnosti je nevyhnutné, aby sa zaistilo, že veľké príležitosti, ktoré ponúkajú nové technológie, budú zamerané na zabezpečenie výhod, prístupu, transparentnosti a účasti pre všetkých, a nie len pre „novú elitu digitálneho hospodárstva“.

2.   Súvislosti a predmet iniciatívy

2.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy vychádza zo záverov luxemburského predsedníctva, ktoré obsahujú výzvu na preskúmanie inovačného potenciálu nových digitálnych technológií v sociálnom hospodárstve.

2.2.

Medzi týmito novými technológiami sa objavuje prelomový inovačný potenciál rôznych foriem technológie distribuovanej databázy transakcií (Distributed Ledger Technology – DLT), známych ako blockchain, ktoré umožňujú rozvoj veľmi zaujímavých aplikácií v rôznych oblastiach hospodárskej a sociálnej činnosti.

2.3.

Niektoré prvky týchto technológií robia z blockchainu digitálnu infraštruktúru, ktorú by mohli organizácie sociálneho hospodárstva využiť, aby lepšie dosiahli svoje ciele, zvýšili svoju schopnosť determinovať pozitívne sociálne vplyvy a podporili sociálnu inováciu.

2.4.

EHSV nabáda inštitúcie, aby podporovali zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do európskeho monitorovacieho strediska pre technológiu blockchainu, pretože pozitívny vývoj blockchainu a nových digitálnych infraštruktúr nemôže závisieť len od IT riešení ani samotného inžinierstva, ale zdokonaľuje sa len vtedy, ak vieme z týchto zariadení urobiť hnaciu silu pre prelomovú sociálnu inováciu.

2.5.

Je užitočné uvedomiť si, že technológie DLT zaručujú dôveru medzi partnermi orientovanými na spoluprácu a certifikujú najmä transakcie, nie obsah alebo kvalitu toho, čo je súčasťou blockchainu. Hoci niektoré optimistické hodnotenia tejto technológie ju definujú ako nový nosič dôvery, je potrebné jasne povedať, že technológia nemôže byť náhradou lojality a dôvery medzi stranami.

3.   Stručný opis technológií blockchainu a distribuovanej databázy transakcií

3.1.

Technológia blockchainu je IT protokol nakonfigurovaný v 90-tych rokoch minulého storočia. Jeho použitie vo veľkom meradle a jeho úspechy sú však spojené s rozšírením kryptomien, pričom najznámejšia je bitcoin. Bolo by však chybou stotožňovať blockchain len s kryptomenami. Vďaka kombinácii rastúcej kapacity výpočtovej techniky a analýzy údajov počítačových systémov, ako aj vďaka zlepšeniu prepojenia v Európe a neustálemu vývoju systémov umelej inteligencie exponenciálne rastie potenciál využívania technológie distribuovanej databázy na viacero účelov.

3.2.

Blockchain je súčasne kódom, t. j. komunikačným protokolom, aj verejnou databázou, v ktorej sú všetky transakcie uskutočnené medzi účastníkmi siete „zaznamenané“ s vysokým stupňom transparentnosti a nemenným spôsobom podľa postupného poradia.

3.3.

Toto poradie záznamov pozostáva zo súboru „blokov“ (častí kódu), ktoré sú vzájomne prepojené pomocou zašifrovania, na základe ktorého je každá časť bloku, ktorý tvorí reťazec, sledovateľná a nezmeniteľná. Tieto „prepojené bloky“ sú súčasne zaznamenané na každom zariadení, cez ktoré sa účastníci blockchainu pripájajú. Každý účastník predstavuje „ohnivko“ reťazca, ktoré pomáha overiť a archivovať vymieňané údaje.

3.4.

Týmto spôsobom sa transakcie uskutočňujú v horizontálnej forme a validujú ich viacerí účastníci, čo znemožňuje jednému prevádzkovateľovi upravovať alebo ničiť záznamy. Malo by to zaručiť bezpečnosť spracovania údajov a podporiť väčšiu vzájomnú dôveru medzi účastníkmi blockchainu zapojenými do distribuovaného a decentralizovaného procesu validácie. Blockchain sa teda stal zaujímavým nástrojom pre nové chápanie koncepcie bezpečnosti digitálnych transakcií.

3.5.

Z tohto dôvodu technológia blockchainu funguje predovšetkým ako infraštruktúra pre virtuálne meny, ale z rovnakých dôvodov môže mať aj sociálnu, kultúrnu a politickú a ekonomickú hodnotu. Akékoľvek iné použitie vo fyzickom a nevirtuálnom kontexte si však vyžaduje, aby sme si uvedomili, že DLT nezabezpečuje kvalitu obsahu, na ktorý sa vzťahuje. Inými slovami, je možné potvrdiť, že určitý výrobok prešiel bezpečným reťazcom v DLT, ale nie je možné povedať, že tento výrobok má skutočne dobrú kvalitu.

3.6.

Rôzni účastníci blockchainu vykonávajú priamu kontrolu nad časťou celého reťazca a týmto spôsobom sa blockchain stáva decentralizovaným systémom, v ktorom len ťažko môže „dominovať“ jediný aktér. Zvyšuje to bezpečnosť, pokiaľ ide o útoky alebo sabotáž, pretože ak by bol jeden z uzlov v reťazci napadnutý alebo poškodený, ostatné uzly „distribuovanej databázy“ by naďalej fungovali.

3.7.

Transakcie, ktoré sa vykonávajú v distribuovanej databáze vďaka blockchainu, sú sledovateľné a viditeľné pre všetkých účastníkov, takže operácie prebiehajú transparentne, bez zásahu „centrálneho orgánu“ alebo „tretej“ strany, ktorá by vykonávala funkciu povinného partnera alebo sprostredkovateľa. Avšak vývoj kvantových počítačov, ako aj teoretická možnosť „kontroly“ značného počtu sieťových uzlov, úplne nevylučuje riziká koncentrácie alebo kontroly DLT, ani neprimeraného získavania a koncentrácie údajov.

3.8.

Tieto funkcie umožňujú technológii blockchainu rozvíjať aj skutočné zmluvy o automatickom vykonávaní, tzv. „smart-contract“ (inteligentné zmluvy), ktoré umožňujú prispôsobiť a podrobne riadiť transakciu rýchlym a horizontálnym spôsobom. Takto sa certifikované základné informácie transformujú na vykonateľné právo, ktoré by mohlo ovplyvniť mnohé spoločenské, hospodárske a politické zvyklosti.

3.9.

Ide napríklad o možný vývoj digitálnej správy v súvislosti s voľbami a hlasovacími systémami, sociálnymi a zdravotnými službami a riadením verejného obstarávania.

3.10.

Kľúčové slová technológie blockchainu – decentralizácia, transparentnosť, partnerská účasť, spoľahlivosť a dôvera – nachádzajú mnohé podobnosti v hlavných organizačných formách, prostredníctvom ktorých fungujú spoločnosti a organizácie sociálneho hospodárstva. Platí to tým viac, že siete DLT sa vyvíjajú s vysokou schopnosťou interoperability, čo umožňuje používateľom využívať tieto technológie kolaboratívne z rôznych zariadení a nástrojov.

4.   Európska únia a blockchain

4.1.

EHSV podporuje činnosti, ktoré Európska komisia a mnohé členské štáty rozbehli s cieľom vytvoriť európske partnerstvo pre blockchain a pripája sa k týmto činnostiam. Je strategicky dôležité, aby Európa neprišla o svoju pozíciu v prebiehajúcej medzinárodnej hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o rozvoj všetkých digitálnych technológií, a podnecovala a podporovala spoluprácu medzi rôznymi verejnými a súkromnými aktérmi pri vytváraní európskej infraštruktúry pre blockchain.

4.2.

Európsky parlament sa takisto k týmto otázkam vyjadril, a to prostredníctvom uznesení 2017/2772 (RSP) a 2018/2085 (INI), pričom okrem iného žiadal Komisiu, aby podporila hodnotenie sociálneho vplyvu DLT.

4.3.

Rovnako dôležité bolo, že od 1. februára 2018 začalo pôsobiť Monitorovacie stredisko a fórum EÚ pre technológiu blockchainu (EU Blockchain Observatory and Forum), vytvorené Európskou komisiou, ktoré už uverejnilo viaceré tematické správy (1).

4.4.

EHSV je presvedčený, že v záujme správneho rozvíjania prínosov technológií blockchainu je tiež potrebné podporovať primeraný rámec pravidiel, ktoré budú stimulovať a posilňovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a organizovanou občianskou spoločnosťou tak, aby sa vytvorilo pozitívne sociálne, kultúrne a regulačné zbližovanie, potrebné na vytvorenie všetkých príležitostí na zlepšenie služieb a procesov vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore.

5.   Môže byť technológia blockchainu a decentralizovaná distribuovaná databáza transakcií vhodnou infraštruktúrou pre sociálne hospodárstvo?

5.1.

Ak je technológia blockchainu užitočným nástrojom na opätovné nastolenie dôvery v kontexte globálneho digitálneho hospodárstva, organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré tieto technológie využívajú, môžu prispieť k demokratizácii hospodárstva tým, že budú podporovať šírenie digitálneho sociálneho hospodárstva.

5.2.

Finančné krízy výrazne oslabili dôveru občanov vo finančné inštitúcie. Dôvera sa stala zriedkavým sociálnym úkazom a rastúce obavy o bezpečnosť údajov zozbieraných a uchovávaných niektorými veľkými hospodárskymi subjektmi túto dôveru ešte viac podkopávajú.

5.3.

Podniky sociálneho hospodárstva, ktoré charakterizuje veľká rozšírenosť, pevné zakotvenie na danom území a v miestnych komunitách, môžu zohrávať významnú úlohu pri podpore čo najväčšieho šírenia príležitostí medzi európskymi občanmi. Z tohto dôvodu môžu pozitívne prispieť k podpore etického a hodnotového zbližovania medzi sociálnym hospodárstvom a technologickými inováciami, smerom k modelu rozvoja, ktorý odráža spoločné záujmy.

5.4.

Konkrétne operatívne aplikácie blockchainu, ktoré si možno predstaviť v organizáciách sociálnej ekonomiky, sú rozsiahle.

5.5.

Začnime tým, že technológia, ktorá zvyšuje úroveň transparentnosti a dôvery, sa dá ľahko použiť na to, aby sa dary a zhromažďovanie finančných prostriedkov stali bezpečnými a sledovateľnými, čo umožní napríklad darcovi, ktorý financuje mimovládnu organizáciu, sledovať tok a použitie darovaných prostriedkov. Samotná mimovládna organizácia by mohla mať systém, ktorý umožní podrobne vykazovať tok výdavkov, pričom sa zabezpečí, že investované zdroje sa skutočne použijú na stanovené účely.

5.6.

Zavedením technológie blockchainu by mnohé organizácie sociálneho hospodárstva mohli výrazne zlepšiť a zabezpečiť a sledovať riadiace postupy združovania (konzultácie so spoločníkmi a hlasovanie) tým, že sa uľahčí účasť a zapojenie, a to aj v prípade, keď sa členovia nachádzajú na decentralizovaných územiach, alebo ich počet je taký vysoký, že to sťažuje tradičné schôdze.

5.7.

Mnohé kultúrne aktivity, od vzdelávania až po umenie, vykonávajú organizácie sociálneho hospodárstva. Združenia a družstvá, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním a odbornou prípravou, ako aj predstaveniami a umeleckými alebo intelektuálnymi produkciami, budú môcť používať technológiu blockchainu či už na to, aby sa aktivity na diaľku stali overiteľnejšími, alebo aby ich bolo možné prispôsobovať podľa potrieb užívateľov. No najmä v snahe zaručiť väčšiu jasnosť a istotu pre práva duševného vlastníctva a autorské práva, zapracovaním inteligentných zmlúv do prenosu obsahu.

5.8.

V oblasti odbornej prípravy a vzdelávania môže blockchain na certifikáciu zručností využiť buď zabezpečenie kvalifikácií a diplomov v digitálnom formáte alebo vydávanie digitálnych certifikátov, ktoré automaticky aktualizujú učebné osnovy pracovníkov alebo študentov.

5.9.

Veľmi dôležité sú aplikácie, ktoré možno očakávať v oblasti zdravotníctva, osobnej starostlivosti a sociálnej pomoci tak pre bezpečné uchovávanie údajov a informácií, ako aj pre prístup a identifikáciu asistovaných osôb. V týchto oblastiach existuje mnoho organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré sa venujú najodkázanejším občanom, dokonca aj v decentralizovaných oblastiach, kde dokáže možnosť inštalácie bezpečných systémov telemedicíny a pomoci na diaľku výrazne ovplyvniť kvalitu života ľudí.

5.10.

Tieto technológie si často vyžadujú zručnosti a zdroje, ktoré nie sú dostupné pre všetkých ľudí. Tým viac to platí pre najzraniteľnejšie osoby, ako sú starší ľudia, chudobní ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, neplnoletí a marginalizované rodiny. Pre tieto skupiny obyvateľstva, na ktoré máme povinnosť myslieť, môžu organizácie sociálneho hospodárstva predstavovať základný prístupový kanál.

5.11.

Mnohé družstvá, ktoré pôsobia v odvetví poľnohospodárstva, zvažujú nové technológie, aby sa ich výrobky dali do určitej miery vysledovať a identifikovať s cieľom zabrániť podvodom a falšovaniu, ktoré poškodzuje výrobcov a spotrebiteľov. Technológia blockchainu by mohla ešte viac sprehľadniť vzťahy medzi poľnohospodárskym družstvom a jeho členmi, a zároveň by pomohla znížiť náklady na služby, ako je poistenie rizík spojených s prírodnými katastrofami.

5.12.

Ako je známe, prvé aplikácie blockchainu boli prijaté s cieľom vyvinúť kryptomeny a peer-to-peer platobné systémy. To by mohlo byť užitočné v sektore sociálneho hospodárstva na riadenie operácií tzv. crowdfundingu, ale aj doplnkových platobných systémov, ktoré sú užitočné pre mikroúverové operácie zamerané na osoby, ktorým banky neposkytujú úver, alebo na riadenie etických mikroinvestičných sietí na podporu komunitných hospodárskych okruhov.

5.13.

Environmentálne združenia a sociálne podniky sú tiež protagonistami v odvetví znižovania odpadu, zberu a diferencovaného spracovania odpadov. Aj v tomto kontexte sa potenciál distribuovanej databázy môže využívať na zlepšenie služieb pre občanov.

5.14.

Družstvá na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých je v Európe už viac ako 1 500 a do energetickej transformácie zapájajú viac ako 1 000 000 občanov, by mohli optimalizovať svoju distribučnú sieť a ich transformáciu pomocou technológie blockchainu.

5.15.

Energetický problém je pre blockchain veľmi dôležitým aspektom, pretože v súčasnosti simultánne zaznamenávanie dátových a blokových reťazcov vykonávané na viacerých decentralizovaných serveroch a zariadeniach zahŕňa veľmi vysoké výdavky na energiu, takže je stále potrebné optimalizovať využívanie energie, aby sa technológia blockchainu stala udržateľnejšou.

5.16.

Vzhľadom na to, že technológia blockchainu dokáže priniesť významný pozitívny vývoj, je dôležité upozorniť na nemožnosť zmeny údajov zaznamenaných prostredníctvom blockchainu, a preto je nevyhnutné, aby verejné predpisy zaručovali, že vývoj takejto technológie bude prebiehať v súlade s pravidlami upravujúcimi spracovanie osobných údajov („GDPR“) s osobitným odkazom na tzv. „právo byť zabudnutý“.

5.17.

Je dôležité, aby sa súčasné pravidlá týkajúce sa týchto otázok neustále prispôsobovali, či už priamo alebo interpretatívne, veľmi rýchlym technologickým zmenám. Len tak možno zabrániť tomu, aby pozitívny vývoj očakávaný od technológie blockchainu sprevádzal nepriaznivý vývoj a problematické dôsledky.

5.18.

Technológia blockchainu výrazne ovplyvní trh práce; zaniknú rôzne pracovné miesta, iné pracovné miesta sa zásadné zmenia, zatiaľ čo iné povolania môžu vzniknúť a vyvíjať sa vo vzťahu k ich súčasnej štruktúre. EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby boli pracovníci primerane chránení, a to najmä absolvovaním vhodných plánov odbornej prípravy a nástrojmi aktívnych politík v oblasti zamestnanosti so zapojením sociálnych partnerov.

5.19.

Obrovský potenciál nových digitálnych technológií a vysoké náklady na potrebné investície tiež vystavujú technológiu blockchainu riziku koncentrácie zariadení schopných zabezpečiť jej fungovanie. Popri potenciáli demokratizácie siete preto nie sú vylúčené riziká špekulatívneho získavania údajov a technologických sietí malým počtom hráčov alebo krajín schopných investovať veľké prostriedky. Preto je dôležité, aby existovali verejné intervencie na podporu participatívneho a dostupného rozvoja týchto technológií.

---

(1)  „Blockchain Innovation in Europe“ v júli 2018 a „Blockchain and GDPR“ v októbri 2018, „Blockchain for Government and Public Services“ v decembri 2018, „Scalabilità, interoperabilità e sostenibilità delle blockchain“ v marci 2019, „Blockchain and Digital Identity“ v máji 2019.