Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

o Podnikoch sociálneho hospodárstva ako hybnej sile integrácie migrantov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2018/C 283/01)

Spravodajca:

Giuseppe GUERINI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	21. januára 2016
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	27. apríla 2018
Prijaté v pléne	23. mája 2018
Plenárne zasadnutie č.	535
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	186/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Vývoj migrácie v poslednom období vystavil skúške systém vstupu do Európskej únie a spustil ozajstné „záťažové testovanie“ politiky EÚ a členských krajín v oblasti migrácie, sociálnej oblasti i verejnej bezpečnosti.

1.2.

EHSV pokladá za nevyhnutné, aby európske inštitúcie spoločne s vládami členských štátov presadzovali koordinované politiky s cieľom dosiahnuť väčšiu jasnosť, udržateľnosť a účinnosť spôsobov, akými ľudia z tretích krajín môžu vstúpiť a usadiť sa v Európe, stať sa jej občanmi, či získať prístup k medzinárodnej ochrane. Výbor vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť migrantom, ktorí môžu byť ohrození sociálnym vylúčením, ako sú napríklad choré osoby, ľudia s duševnými ťažkosťami, zdravotne postihnuté osoby alebo starší ľudia.

1.3.

Podniky sociálneho hospodárstva dokázali uplatniť spoločné zásady vo svojej činnosti (1) (inkluzívnosť, doplnkovú podporu a ochranu najviac znevýhodnených ľudí) a konštruktívne sa chopiť výzvy, ktorú predstavuje pomoc migrujúcim osobám a zároveň zmobilizovať príslušné spoločenstvá a občanov.

1.4.

Táto tendencia podnikov sociálneho hospodárstva byť inkluzívnymi by sa mala väčšmi uznať, a preto EHSV žiada, aby Európska komisia uprednostnila tieto formy podnikania pri koncipovaní politík EÚ a programovaní európskych fondov, s osobitným dôrazom na vymedzenie európskeho pilieru sociálnych práv, ako bolo okrem iného zdôraznené na konferencii o sociálnom hospodárstve 16. novembra 2017 a na samite EÚ 17. novembra 2017 v Göteborgu.

1.5.

Podniky sociálneho hospodárstva vytvárajú kvalitné pracovné miesta v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, a to najmä s výrazným zastúpením pracovníkov z tretích krajín. V týchto podnikoch sociálneho hospodárstva má participatívny rozmer význam z hľadiska bezpečnosti a ochrany v momente, keď sa vytvára štruktúra hospodárskej činnosti, keďže vedie k vymaneniu sa z kontextu tieňovej ekonomiky a z nelegálnej práce.

1.6.

Podniky sociálneho hospodárstva majú teda kľúčovú úlohu, keďže pôsobia v oblastiach týkajúcich sa štyroch kľúčových aspektov integračného procesu migrantov: zdravie a asistencia; ubytovanie; odborná príprava a vzdelávanie (najmä posilnenie povedomia o právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z usadenia sa v Európskej únii); práca a aktívne začleňovanie migrantov do prijímajúcej spoločnosti.

1.7.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na svoju tendenciu pôsobiť v oblasti opatrovateľských činností, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva podniky sociálneho hospodárstva môžu okrem vytvárania nových pracovných miest uľahčovať a podporovať aj podnikanie migrantov a utečencov a ich prístup k hospodárskej činnosti. Európska únia musí naďalej podporovať podniky sociálneho hospodárstva ako jednu z hybných síl rastu a sociálneho a pracovného začlenenia migrantov. Výbor preto vyzýva európske inštitúcie, aby uprednostňovali politiky zamerané na podniky sociálneho hospodárstva, ako sa pripomína aj v príspevku k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2018 (2).

1.8.

Vzhľadom na dôkazy potvrdzujúce platnosť tézy, že podniky sociálneho hospodárstva sú plnohodnotnými aktérmi pri podpore profesijného a sociálneho začleňovania migrantov, výbor vyzýva EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili stimuly pre zamestnanosť, ku ktorým by mohli získať prístup podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sa zaoberajú začleňovaním do trhu práce.

1.9.

Výbor so zreteľom na správu o pokroku opatrení predloženej v novembri 2017, potvrdzuje potrebu koordinovaného prístupu Únie a členských štátov (3). Predovšetkým je zrejmé, že v prípade absencie účinného systému vstupu pre migrantov bude naďalej dochádzať k zneužívaniu žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktorého sme boli svedkami v uplynulých rokoch. Výbor opätovne dôrazne pripomína, že prípady zneužitia systému medzinárodnej ochrany nie sú dôvodom na to, aby niektoré členské štáty zavádzali obmedzenia možnosti pre štátnych príslušníkov tretích krajín požiadať o azyl na svojom území.

1.10.

EHSV nabáda Komisiu a Radu, aby zaviedli lepšiu koordináciu so štátmi pôvodu a tranzitu migrácie s cieľom vytvoriť vyhliadky na zlepšovanie životných podmienok, najmä ľudí, ktorí sa vydávajú na cestu z ekonomických dôvodov alebo v dôsledku hladomoru či zmeny klímy, pričom by bola žiaduca dôraznejšia zahraničná politika EÚ voči krajinám, kde sú vojny, diktatúry a prenasledovanie dôvodom na útek obyvateľov.

1.11.

Výbor predovšetkým vyzýva EÚ, aby k problematike migrácie pristupovala zameraním sa už na príčiny, ktoré si vynucujú migráciu osôb, a to chudobu, konflikty, diskrimináciu, zmenu klímy. Takáto činnosť si nevyhnutne vyžaduje obnovený záväzok Európskej únie v oblasti diplomacie a medzinárodnej rozvojovej spolupráce, aj prostredníctvom náležitého „mimoriadneho investičného plánu pre rozvojovú spoluprácu“.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Podniky sociálneho hospodárstva zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre európske hospodárstvo a spoločnosť, stelesňujú bohatú rozmanitosť v rámci Únie a prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 budovaním inteligentnejšej, udržateľnejšej a inkluzívnejšej Európy (4).

2.2.

Podniky sociálneho hospodárstva výrazne prispievajú k riešeniu zmien, ku ktorým dochádza v spoločnosti. Podniky sociálneho hospodárstva pôsobia v mnohých sektoroch spoločnosti a vytvárajú inovačné iniciatívy s cieľom reagovať na rastúcu potrebu pomoci odkázaným osobám a starostlivosti o ne, predovšetkým pokiaľ ide o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím. V mnohých prípadoch to dokázali, pričom zvýšili zamestnanosť žien, a to nielen prostredníctvom ich priameho zapojenia do podnikov sociálneho hospodárstva, ale aj vytváraním nových služieb pre deti a rodiny (5). Podniky sociálneho hospodárstva zároveň presadzujú tvorbu pracovných príležitostí pre znevýhodnené osoby, s osobitným zreteľom na osoby, ktorým potenciálne vo veľkej miere hrozí sociálne vylúčenie, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby trpiace duševnými ťažkosťami alebo závislé od alkoholu a drog. Podniky sociálneho hospodárstva sú aj naďalej kľúčovým aktérom pri podpore európskeho sociálneho modelu (6)

2.3.

Medzi výzvami, ktorým EÚ čelí v uplynulých rokoch, má osobitné postavenie zvládanie rastúceho prílevu migrantov, v rámci ktorého milióny ľudí prekračujú hranice kontinentu, aby unikli pred vojnami, prenasledovaním, hladom a životnými podmienkami, ktoré sa stali neúnosnými v dôsledku zmeny klímy. Tento jav vystavil skúške systém prijímania členských krajín i politiku v oblasti migrácie, sociálnej oblasti i verejnej bezpečnosti. V istom zmysle prebieha „záťažové testovanie“ migračnej politiky EÚ; je dôležité využiť túto príležitosť na dôkladné preskúmanie reakcií, ktoré systém vyvoláva, a signálov, ktoré vyslal, s cieľom presadzovať opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a efektívnosti politických opatrení EÚ.

2.4.

Integrácia nových prisťahovalcov je dynamickým procesom, ktorý sa mení v priebehu času a vyvíja sa spolu s hospodárskym, sociálnym a kultúrnym prostredím v krajine, v ktorej sa títo ľudia usadia. Tento proces stavia Úniu, členské štáty a európsku spoločnosť predovšetkým pred otázku, ako môžu občania tretích krajín vstupovať do EÚ a usadiť sa, žiť a pracovať v nej, i ako môžu získať medzinárodnú ochranu.

2.5.

Podniky sociálneho hospodárstva, hoci majú odlišnú podobu v rôznych národných kontextoch, dokázali uplatniť spoločné zásady vo svojej činnosti – inkluzívnosť, doplnkovú podporu a ochranu najviac znevýhodnených ľudí – a konštruktívne sa chopiť výzvy, ktorú predstavuje pomoc migrujúcim osobám.

2.6.

Spomedzi hlavných čŕt činnosti podnikov sociálneho hospodárstva treba vyzdvihnúť schopnosť aktivovať a zapájať príslušné miestne komunity vytváraním sietí a partnerstiev, ktoré zlepšujú vzťahy s ústrednými a miestnymi správami, s cieľom navrhnúť priebeh pomoci a začleňovania tak, aby ich miestne obyvateľstvo lepšie akceptovalo.

2.7.

Podniky sociálneho hospodárstva majú teda zásadnú úlohu, keďže pôsobia v oblastiach týkajúcich sa štyroch kľúčových aspektov integračného procesu migrantov: zdravie a asistencia; ubytovanie; odborná príprava a vzdelávanie (najmä posilnenie povedomia o právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z usadenia sa v Európskej únii); práca a aktívne začleňovanie migrantov do prijímajúcej spoločnosti. Podniky sociálneho hospodárstva a organizácie občianskej spoločnosti touto činnosťou vytvárajú priestor na stretnutia medzi európskymi občanmi a novými prisťahovalcami na uľahčenie ich dialógu, čím pomáhajú odbúravať predsudky a obavy.

3.   Migrácia v Európe: situácia v uplynulých rokoch

3.1.

Vytvoriť rámec pre migráciu je zložitý proces, keďže ide o jav, ktorý podlieha ustavičnému vývoju. Vojny, diktátorské režimy, zmena klímy, extrémna chudoba a deprivácia pripravili pôdu pre situáciu, ktorú v súčasnosti zažívame.

3.2.

Podľa OSN v roku 2015 viac než 244 miliónov ľudí, čo je 3,3 % svetovej populácie, prekročilo hranice svojej domovskej krajiny s cieľom nájsť politické útočisko, resp. „pohostinnejšie“ hospodárske a klimatické podmienky (7).

3.3.

V uplynulých rokoch sa zvýšil počet osôb, ktoré sa snažia dostať do Európy. V absolútnych číslach z údajov Eurostatu za rok 2015 vyplýva, že počet prisťahovalcov do EÚ-28 z nečlenských krajín dosiahol 2,7 milióna, z čoho bolo 56 % mužov a 44 % žien.

3.4.

Na mimoriadny prílev osôb obzvlášť vplýva nestabilita spôsobená vojnou, jednak v krajinách, ktorých prebieha konflikt, ako je Sýria, jednak v krajinách, v ktorých ešte proces povojnovej stabilizácie naráža na vážne ťažkosti, ako v Iraku a Afganistane. Práve z týchto krajín pochádzalo v roku 2016 približne 54 % migrantov, ktorí hľadali útočisko v krajinách EÚ (8).

3.5.

Okrem toho je naďalej značná migrácia osôb, ktoré vo svojej krajine pôvodu zápasia s nepriaznivými ekonomickými alebo environmentálnymi podmienkami. V mnohých prípadoch ide o ľudí pochádzajúcich z afrického kontinentu, teda o toky, ktoré výrazne zasiahla narastajúca nestabilita v krajinách na južnom pobreží Stredozemného mora.

3.6.

V tejto súvislosti systém pravidiel, ktoré stanovila Európska únia, odhalil isté medzery a ťažkosti, čo poukazuje na nedostatočné riadenie vonkajších hraníc Únie a neprimeranosť regulácie vstupov do EÚ a upozorňuje na potrebu revízie zásad a metód, ktorými sa riadi činnosť členských štátov.

3.7.

Výbor sa mnohokrát zaoberal otázkou migračnej politiky (9) a víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá prijala európsku migračnú agendu. Konkrétne v správe z novembra 2017 prijala Komisia kroky na podporu väčšej koordinácie medzi krajinami EÚ a otvorenie dialógu so štátmi pôvodu a tranzitu migrácie (10). Výbor dúfa, že sa pristúpi k revízii mechanizmu kvót s ohľadom na jeho zložité uplatňovanie.

3.8.

Preto je dôležité, aby sa preskúmal súbor pravidiel umožňujúcich migrantom využiť legálne spôsoby vstupu do Únie a podarilo sa jednak chrániť žiadateľov o azyl, jednak poskytnúť príležitosť ľuďom, ktorí utekajú pred nepriaznivými klimatickými a hospodárskymi podmienkami, aby v Európe našli útočisko a prispievali k rastu Únie, so zárukou svojich práv. Takýto počin by bol vykonaním odporúčaní Organizácie Spojených národov pre migráciu, podľa ktorých je vo všeobecnom záujme, aby migrácia prebiehala bezpečným a zákonným spôsobom, radšej v riadenej podobe ako nezákonne (11).

3.9.

Výbor víta závery z neformálneho samitu hláv štátov a vlád v Göteborgu 17. novembra 2017, na ktorom sa diskutovalo o budovaní budúcnosti Európy so zameraním na rovnosť v oblasti zamestnanosti a na rast. Výbor takisto zdôrazňuje význam sprievodného podujatia s názvom „Úloha sociálneho hospodárstva v budúcnosti“, ktorým sa začalo pracovné stretnutie v Göteborgu a ktoré poukázalo na prínos sociálneho hospodárstva pri podpore opatrení Únie.

3.10.

Povzbudivá je aj dohoda medzi Radou a Európskym parlamentom, v ktorej sa v rozpočte na rok 2018 medzi prioritami pomoci Únie uznávajú „podpora hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, posilnenie bezpečnosti a riešenie výziev, ktoré vznikajú v dôsledku migrácie.“ (12).

3.11.

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby riešili problémy, ktoré sa zistili pri vykonávaní Dublinského nariadenia. Európsky parlament prijal 16. novembra 2017 uznesenie, v ktorom sa navrhujú pracovné usmernenia na revíziu tohto nariadenia s dôležitým odkazom na zapojenie všetkých členských krajín do stáleho a automatického mechanizmu umiestňovania.

4.   Premeniť výzvy na príležitosti: podniky sociálneho hospodárstva ako hybná sila pomoci a začleňovania

4.1.

Jedným z prvkov, ktorý bráni novým prisťahovalcom začať proces začleňovania, a tým prispievať k rozvoju hospodárstva a sociálneho života v hostiteľských komunitách, je neistota ich postavenia a prieťahy v skúmaní ich žiadostí o azyl.

4.2.

Odkázať nových prisťahovalcov na dlhoročnú humanitárnu pomoc bez toho, aby mali prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a príležitostiam na získanie príjmu, bráni rozvoju ich ľudského kapitálu a obmedzuje ich schopnosť pozitívne prispievať k hospodárstvu a spoločnosti hostiteľskej krajiny (13). V tejto súvislosti výbor prednedávnom zdôraznil rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú podniky sociálneho hospodárstva pri predchádzaní radikalizácii a propagovaní spoločných hodnôt, mieru a nenásilia (14).

4.3.

Výbor dúfa, že diskusia sa bude zaoberať potrebou overiť účinnosť existujúcich mechanizmov, ktoré umožňujú predkladanie žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o usadenie sa v Európskej únii z dôvodov zamestnania.

4.4.

Rovnako nevyhnutné je, aby sa EÚ problematikou migrácie zaoberala počínajúc jej príčinami, ktoré si vynucujú migráciu osôb, teda chudobou, konfliktami, diskrimináciou, zmenou klímy. Takáto činnosť si nevyhnutne vyžaduje obnovený záväzok Európskej únie v oblasti diplomacie a medzinárodnej rozvojovej spolupráce.

4.5.

Revízia systému modrej karty, napriek jej pomerne obmedzenému doterajšiemu využitiu, môže takisto byť odpoveďou na potrebu nových možností na legálny vstup do Únie. Výbor poukázal na to, že je potrebná európska stratégia na prilákanie pracovnej sily z tretích krajín s cieľom zabezpečiť rast a prosperitu v Únii. Pri tom sa musia zohľadniť dôsledky migrácie v krajinách pôvodu prisťahovalcov, ktoré treba podporovať pri ďalšom rozvoji, a to nielen ich vzdelávacích systémov (15). EHSV navrhuje zvážiť rozšírenie okruhu potenciálnych prijímateľov modrej karty, berúc do úvahy najmä tých, ktorí chcú začať podnikateľskú činnosť a zároveň podporiť zameranie na sociálne podnikanie.

4.6.

V mnohých prípadoch sa občianska spoločnosť aktivizovala s cieľom podporovať zákonné a transparentné postupy v spolupráci s inštitúciami na miestnej, celoštátnej a medzinárodnej úrovni a vyslala povzbudivé signály. Projekt „humanitárnych koridorov“, ktorý v Taliansku realizovala komunita Sant’Egidio, Federácia evanjelických cirkví v Taliansku, Tavola valdese a talianska vláda, je dôležitým príkladom pilotného opatrenia. Táto skutočnosť umožnila od februára 2016 dodnes viac ako 1 000 ľuďom podať žiadosť o medzinárodnú ochranu a získať pomoc pri spracovaní žiadostí ešte predtým, než sa vydali na cestu do jedného z členských štátov EÚ (16).

4.7.

Je žiaduce, aby sa tieto pilotné projekty zohľadnili pri koncipovaní budúcich politík v oblasti prisťahovalectva. Mala by sa najmä zabezpečiť väčšia koordinácia medzi medzinárodnými inštitúciami, jednak na trvalé riadenie týchto foriem vstupu, jednak aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii medzi „niekoľkými vyvolenými“, ktorí môžu využívať humanitárne koridory s rozsiahlou ochranou aj počas nasledujúcich fáz prijímania, a mnohými inými osobami, ktoré sú vylúčené z týchto postupov a naďalej sa stávajú obeťami prevádzačov a ilegálnych postupov.

4.8.

Podniky sociálneho hospodárstva môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri činnosti zameranej na sociálne a pracovné začlenenie, keďže aktivujú potenciál migrantov, ktorí sa vo väčšine prípadov rozhodli opustiť svoju krajinu pôvodu práve s cieľom hľadať lepšie životné podmienky a pracovné príležitosti.

4.9.

V mnohých prípadoch bola uznaná významná úloha migrantov v Únii, pričom sa požadovalo napríklad posilnenie ich tvorivosti a inovačných schopností. Dosiahnutie tohto cieľa je predpokladom zvyšovania počtu pracovných miest, no zároveň podporuje aj internacionalizáciu výrobných odvetví a vytváranie väzieb, a to i obchodných, s krajinami pôvodu migrantov (17). Zvýšiť inkluzívnosť európskej hospodárskej a sociálnej štruktúry migrantov je preto dôležité aj v záujme zlepšenia účinnosti politík Európskej únie v prospech MSP, najmä pokiaľ ide o schopnosť reagovať na čoraz globalizovanejšie trhy, ako sa zdôrazňuje v stanovisku EHSV (18).

4.10.

Podniky sociálneho hospodárstva často zohrávajú dôležitú úlohu pre toto uznanie pozitívnej hospodárskej a sociálnej funkcie migrantov, keďže vytvárajú kvalitné pracovné miesta tak v sektoroch náročných na pracovnú silu, ako aj v oblasti technologických inovácií a digitalizácie. Medzi najdôležitejšie činnosti patria istotne tie, ktoré sú vykonávané v oblasti starostlivosti o osoby, pri zabezpečovaní dostupnosti sociálnych služieb, služieb starostlivosti o deti a všeobecne pomoci závislým osobám a osobám, ktorým hrozí sociálne vylúčenie. V mnohých prípadoch práve tieto sektory majú najväčší počet pracovníkov z tretích krajín.

4.11.

V niektorých oblastiach, ako napríklad v odvetví asistenčných služieb, medzi poľnohospodárskymi pracovníkmi, v stavebníctve a v sektore stravovania, však stále existuje mnoho prípadov neregulárneho zamestnávania. Práve to je dôvod, prečo je dôležité presadzovať pôsobenie podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré už preukázali, že zvládajú dôležitú funkciu začleňovania pracovníkov a legalizácie pracovných zmlúv, čím sa vyzdvihne úloha migrantov a zaručia práva pracovníkov v týchto odvetviach, v súlade s politikou EÚ v oblasti boja proti zneužívaniu štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby (19).

4.12.

V oblasti domácej starostlivosti, kde prevažuje prítomnosť žien zamestnávaných ako opatrovateľky priamo v domácnostiach, sa často vytvárajú podmienky, ktoré bránia ich ďalšiemu profesionálnemu rozvoju. Nedávna štúdia o určujúcich faktoroch podnikania migrantiek ukázala, že nedostatočné uznávanie ich zručností je jedným z prvkov, ktoré ich stimulujú, aby začali samostatne podnikať (20). Podniky sociálneho hospodárstva môžu v týchto oblastiach zohrávať dôležitú úlohu pri regularizácii práce migrantov a zvyšovaní príležitostí na ich rast, ak ich podporia vhodné verejné politické opatrenia.

4.13.

Mnohé podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sa venujú začleňovaniu znevýhodnených osôb do trhu práce, pôsobia v odvetviach, ktoré sú súčasťou tzv. obehového hospodárstva: zber a spracovanie triedeného odpadu, zhodnocovanie a opätovné použitie materiálov, sociálne poľnohospodárstvo, údržba verejnej zelene. Tieto oblasti sú dôležitou oblasťou zamestnanosti a metodika pracovnej integrácie, ktorú uplatňujú podniky, sa zdá byť obzvlášť efektívna aj pri začleňovaní migrantov.

4.14.

Zamestnávanie migrantov v mnohých prípadoch umožňuje zvrátiť procesy sociálneho vylúčenia a kultúrneho ochudobňovania Únie, a tým oživiť tradičné živnosti a remeslá v zložitom kontexte generačnej obnovy (21). A naozaj mnohé maloobchodné a remeselné podniky zakladajú práve migranti.

4.15.

V rámci projektov v oblasti poskytovania ubytovania migrantom uzavreli mnohé organizácie sociálneho hospodárstva dohody s ústrednými inštitúciami a miestnymi orgánmi na riešenie problémov, ku ktorým došlo v systéme, ako aj na uľahčenie distribúcie nových osôb vstupujúcich na územie zavedením pojmu „distribuované prijímanie“ s cieľom podporiť spravodlivé mechanizmy preberania zodpovednosti zo strany miestnych komunít (22).

4.16.

Pri týchto projektoch bolo prioritou začať so začleňovaním migrantov vrátane jazykových kurzov, hodnotenia zručností, či kurzov odbornej prípravy. To pomáha podporiť mechanizmy uznávania štúdia alebo odbornej skúsenosti získaných pred príchodom, ktoré zvyšujú možnosť zamestnania pre prisťahovalcov.

4.17.

Niektoré z týchto prípadov „distribuovaného prijímania“ prispievajú k obnove okrajových území, najmä v horských oblastiach, kde prítomnosť migrantov pomáha zachovať hospodársku činnosť a služby (počnúc školami), čo znižuje riziko vyľudňovania týchto oblastí. V každom prípade by takéto opatrenia mali byť sprevádzané politikami zamestnanosti a usídľovania, ak sa má zaručiť ich úspech.

4.18.

Podniky sociálneho hospodárstva môžu v tejto súvislosti vytvárať siete s tradičnou podnikateľskou sférou a umožniť migrantom začleniť sa do trhu práce prostredníctvom kurzov odbornej prípravy a osobitne prispôsobených stáží (23).

4.19.

Model, ktorý vytvorili družstvá je v tomto zmysle určite tým, ktorému sa vo výskume venovalo najviac pozornosti, pričom sa podrobne skúmala úloha družstiev vo vzťahu k migrantom. V týchto podnikoch sociálneho hospodárstva má participatívny rozmer význam z hľadiska bezpečnosti a ochrany v momente, keď sa vytvára štruktúra hospodárskej činnosti, keďže vedie k vymaneniu sa z kontextu tieňovej ekonomiky a z nelegálnej práce.

4.20.

Osobitná analýza, ktorú vykonala Medzinárodná organizácia práce, poukázala na oblasti, v ktorých má pôsobenie družstiev pozitívny vplyv na začleňovanie migrantov a utečencov. Patria medzi ne začleňovanie do trhu práce, opatera a starostlivosť, výchova a vzdelávanie, pomoc v každodennom živote a pri dosahovaní sebestačnosti, prístup na trh, prístup k financiám, právna pomoc a poradenstvo, pomoc pri uspokojovaní základných potrieb (24).

4.21.

Na prvom i druhom ročníku Európskeho dňa podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré EHSV zorganizoval v roku 2016 a 2017, preukázali vytypované prípadové štúdie pozornosť problematike migrantov (25) s dôrazom na využívanie možností odborného vzdelávania a profesijného začleňovania migrantov, najmä žien.

4.22.

Európska komisia takisto uznala dôležitosť podnikov sociálneho hospodárstva pri riešení výziev spojených s migráciou a v roku 2016 zamerala súťaž v oblasti sociálnych inovácií Social Innovation Competition na nápady v oblasti prijímania a integrácie utečencov (26). Výbor dúfa, že pozornosť, ktorú Komisia venuje iniciatívam v oblasti migrácie, nepoľaví časom a že sa stane prioritou pri koncipovaní politiky EÚ.

4.23.

Okrem dôležitej úlohy pri začleňovaní do trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave, ako aj pomoci sa mnohé podniky sociálneho hospodárstva takisto aktívne zapájajú do projektov na sprístupnenie ubytovania pre mnohých migrantov, najmä pre utečencov a žiadateľov o azyl. Tento model správy nehnuteľností zo strany podnikov sociálneho hospodárstva nadobudol významný hospodársky rozmer v krajinách ako Taliansko, kde ide o tisíce nehnuteľností daných k dispozícii na projekty v oblasti začleňovania, ktoré často slúžia aj na obnovu mestských štvrtí alebo okrajových oblastí.

4.24.

Napokon, podniky sociálneho hospodárstva a občianska spoločnosť ako celok vykonávajú rozhodujúcu činnosť v oblasti prístupu k zdravotníckym službám a starostlivosti, čím podstatne znižujú problémy prístupu k liečbe. Výbor vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plný prístup k systémom zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre migrantov bez diskriminácie na základe ich postavenia.

5.   Ďalšie úvahy stálej študijnej skupiny EHSV Podniky sociálneho hospodárstva

5.1.

Podniky sociálneho hospodárstva vďaka svojim osobitným sklonom citlivo zasahujú do oblastí opatrovateľskej práce, spravovania kultúrneho dedičstva a životného prostredia, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva. Tieto podniky môžu byť cenným spojencom pri presadzovaní politiky „ekologickej transformácie“ európskeho rozvojového modelu, keďže v týchto oblastiach činnosti okrem iného nachádzajú hlavný zdroj nových pracovných miest.

5.2.

Podniky sociálneho hospodárstva podporujú a zvyšujú ochotu podnikať a uľahčujú prístup k hospodárskej činnosti jednotlivcov bez ohľadu na to, či disponujú finančnými prostriedkami vo forme počiatočného kapitálu na začatie podnikania. Platí to predovšetkým pre družstevné podniky, a preto by bolo užitočné a dôležité, aby sa v programoch rozvojovej spolupráce EÚ, ktorú vykonáva Európska únia v rozvojových krajinách, zaviedli programy na podporu podnikov sociálneho hospodárstva.

5.3.

Vzhľadom na dôkazy potvrdzujúce platnosť tézy, že podniky sociálneho hospodárstva sú plnohodnotnými aktérmi pri podpore profesijného a sociálneho začleňovania migrantov, treba vyzvať členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorili stimuly pre zamestnanosť, ku ktorým by mohli získať prístup podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sa zaoberajú začleňovaním do trhu práce. Takéto stimuly by mohli byť platné dva roky v nadväznosti na uznanie postavenia osoby požívajúcej medzinárodnú ochranu.

5.4.

Treba mať na pamäti, že v nadchádzajúcich rokoch sa nepochybne zvýši počet migrantov, ktorí sa dajú do pohybu v dôsledku a z dôvodu veľkého dosahu zmeny klímy, ktorá má za následok rozšírenie dezertifikácie, hladomor a environmentálne katastrofy. Tento jav prinúti prehodnotiť umelé a diskriminačné rozlišovanie medzi utečencami, žiadateľmi o azyl a ekonomickými migrantmi, a to aspoň v prípadoch, keď títo migranti utekajú pred hladom a environmentálnymi katastrofami.

5.5.

Preto je napokon potrebné pokračovať v podpore trvalo udržateľného rozvoja a ekologickej transformácie, čo by tiež mohlo mať pozitívny vplyv na hospodárstvo, vyzdvihnutím príspevku podnikov sociálneho hospodárstva pri podpore rastu, začleňovania a blahobytu, ako sa zdôraznilo v nedávnych stanoviskách výboru (27).

---

(1)  O problematike úlohy podnikov sociálneho hospodárstva pozri aj Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 52 [nedostupné v slovenčine].

(2)  Príspevok EHSV k pracovnému programu Komisie na rok 2018, najmä bod 2.4.6 a nasl.

(3)  Správa o pokroku dosiahnutom v rámci európskej migračnej agendy.

(4)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22.

(5)  V mnohých prípadoch by tieto činnosti boli vykonávané v rámci rodiny takmer výlučne ženami, brániac im tak v zapojení do trhu práce.

(6)  Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 1.

(7)  https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N17/002/18/PDF/N1700218.pdf?OpenElement.

(8)  Údaje Eurostatu v Správe o medzinárodnej ochrane, ktorú vypracovala ANCI, talianska Caritas, Cittalia, nadácia Migrantes, ústredný orgán systému ochrany žiadateľov o azyl a utečencov SPRAR v spolupráci s UNHCR, pozri tiež http://ec.europa.eu/eurostat/web/asylum-and-managed-migration/data/main-tables.

(9)  https://www.eesc.europa.eu/sk/policies/policy-areas/migration-and-asylum/opinions.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(11)  Report of the Special Representative on Migration of the Secretary General of UN,, 3. februára 2017.

(12)  http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/11/18/2018-eu-budget-agreement-reached/.

(13)  UNHCR 2003, Framework for durable solutions for refugees and persons of concern, máj, Ženeva.

(14)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 11.

(15)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 75.

(16)  http://www.santegidio.org/pageID/11676/Corridoi-umanitari.html.

(17)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 16.

(18)  Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 15.

(19)  Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce, COM(2014) 221 final, Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 14, Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 1.

(20)  Corsi, M., De Angelis, M., Frigeri, D., pracovný dokument The determinants of entrepreneurship for migrants in Italy. Do Italian migrants become entrepreneurs by „opportunity“ or through „necessity“? Pozri aj MOP, Cooperatives and the world of work n. 2, „Cooperating out of isolation: domestic workers“ cooperatives“.

(21)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 16.

(22)  http://www.interno.gov.it/it/notizie/carta-buona-accoglienza-nuovo-modello-integrazione.

(23)  Interne spracované údaje, konzorcium Veneto Insieme. Bližšie informácie na stránke http://venetoinsieme.it/.

(24)  Literature review„Cooperatives and Refugees“, MOP 2016 (nezverejnené).

(25)  Predovšetkým projekt Okus Doma v roku 2016 a projekt Solidarity Salt v roku 2017 (pozri tiež https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/2nd-european-day-social-economy-enterprises).

(26)  http://ec.europa.eu/growth/content/4-social-innovators-win-%E2%82%AC200000-2016-european-social-innovation-competition-0_sk, pozri aj http://eusic-2016.challenges.org/how-is-europe-supporting-the-integration-of-refugees-and-migrants/.

(27)  Stanovisko na tému Podpora opatrení v oblasti klímy neštátnymi subjektmi, Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 35 a stanovisko na tému Nové udržateľné hospodárske modely, Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 57.