6.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/77

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2, 3, 4, 6, 7 a 21,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 18 a 19,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

—

so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a k nemu pripojené protokoly a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím z 20. decembra 2006,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2014 o ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobenom teroristickými činmi,

—

so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie a ktorá sa zameriava na vyšetrovacie výbory v súvislosti s modelmi alebo postupmi mučenia alebo iných foriem zlého zaobchádzania,

—

so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Nasr a Ghali/Taliansko (Abú Omar) z februára 2016, Al-Nashiri/Poľsko a Husajn (Abú Zubaydah)/Poľsko z júla 2014 a El-Masri/bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko z decembra 2012,

—

so zreteľom na neskončené a prebiehajúce prípady pred Európskym súdom pre ľudské práva (Abú Zubaydah/Litva a al-Nashiri/Rumunsko),

—

so zreteľom na rozsudok talianskeho súdu, ktorým usvedčil a odsúdil na tresty odňatia slobody v neprítomnosti 22 agentov CIA, jedného pilota Air Force a dvoch talianskych agentov za ich úlohu v únose milánskeho imáma Abú Omara,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a jej členských štátov a Spojených štátov amerických z 15. júna 2009 o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a na budúcu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu založenú na spoločných hodnotách, medzinárodnom práve a dodržiavaní zásad právneho štátu a ľudských práv,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2011 o Guantáname: nadchádzajúce rozhodnutie o treste smrti (1), ďalšie uznesenia o Guantáname, z ktorých posledné je z 23. mája 2013 o hladovke väzňov (2), uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti (3) a usmernenia EÚ o treste smrti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o údajnom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov podľa predbežných výsledkov práce dočasného výboru (4), uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (5), uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP (6) a uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA (7),

—

so zreteľom na závery Rady z 5. a 6. júna 2014 týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012) (8), a na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014) (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA (10),

—

so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o vykonávaní Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá bola prijatá v marci 2015,

—

so zreteľom na skončené vyšetrovanie podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), ktoré sa týkalo nezákonného zadržiavania zo strany CIA a prepravy osôb podozrivých z účasti na terorizme, a na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy, aby mu všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, poskytli informácie o predchádzajúcich alebo prebiehajúcich vyšetrovaniach, relevantných prípadoch pred vnútroštátnymi súdmi alebo iných opatreniach realizovaných vzhľadom na predmet tohto vyšetrovania do 30. septembra 2015 (11),

—

so zreteľom na parlamentnú služobnú cestu na účely zistenia potrebných skutočností Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 24. a 25. septembra 2015 do Bukurešti (Rumunsko), a na príslušnú správu o tejto služobnej ceste,

—

so zreteľom na verejné vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z 13. októbra 2015 na tému Vyšetrovanie údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA,

—

so zreteľom na publikáciu z roku 2015 vypracovanú pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci s názvom Snaha o zodpovednosť? vyšetrovanie zo strany EÚ a členských štátov programu CIA na vydávanie a tajné zadržiavanie,

—

so zreteľom na otvorený list odborníkov OSN a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na ľudské práva z 11. januára 2016 adresovaný vláde Spojených štátov amerických pri príležitosti 14. výročia otvorenia väzenského zariadenia na Guantáname,

—

so zreteľom na nedávno prijaté uznesenia a uverejnené správy Medziamerickej komisie pre ľudské práva týkajúce sa ľudských práv osôb zadržiavaných na Guantáname vrátane ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, správu Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) z roku 2015, ako aj rozhodnutia pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA (O-000038/2016 – B8-0367/2016 a O-000039/2016 – B8-0368/2016),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ je založená na zásadách demokracie, právneho štátu, ľudských právach a základných slobodách, úcte k ľudskej dôstojnosti a dodržiavaní medzinárodného práva nielen v rámci svojich vnútorných politík, ale aj navonok; keďže je nevyhnutné, aby sa záväzok EÚ rešpektovať ľudské práva, posilnený nadobudnutím platnosti Charty základných práv Európskej únie a prístupovým procesom k Európskemu dohovoru o ľudských právach, odzrkadľoval vo všetkých oblastiach politík s cieľom zabezpečiť účinnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv;

B.

keďže v rámci posilňovania boja proti terorizmu sa rovnováha medzi rôznymi mocami v štáte presunula nebezpečne v prospech širších právomoci vlád na úkor parlamentov a súdov, čo vedie k nebývalému využívanie inštitútu mlčanlivosti a bráni verejným vyšetrovaniam údajného porušovania ľudských práv;

C.

keďže Európsky parlament opakovane požadoval, aby sa v rámci boja proti terorizmu rešpektoval právny štát, ľudská dôstojnosť a základné slobody, a to aj v kontexte medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, na základe zmlúv EÚ, Európskeho dohovoru o ľudských právach, ústav jednotlivých štátov a právnych predpisov pre oblasť ľudských práv;

D.

keďže Európsky parlament, ako výsledok práce svojho dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, rozhodne odsúdil program týkajúci sa vydávania a tajného zadržiavania osôb pod vedením americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), v rámci ktorého dochádzalo k viacnásobnému porušovaniu ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, únosov, mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, porušovanie zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako aj násilného zmiznutia, pri ktorom sa vyžíval európsky vzdušný priestor a európske územie zo strany CIA;

E.

keďže v záujme účinnej ochrany a podpory ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a zaistenia legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu je nevyhnutné vyvodiť za tieto skutky zodpovednosť;

F.

keďže Európsky parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie účasti členských štátov EÚ na programoch CIA pre tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie;

G.

keďže 9. decembra 2015 ubehol rok od uverejnenia štúdie užšieho výboru Senátu USA pre spravodajské služby (SSCI) o programe CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie a o používaní rôznych foriem mučenia zadržaných osôb službou CIA medzi rokmi 2001 a 2006; keďže v štúdii boli odhalené nové skutočnosti, ktoré posilňujú obvinenia, že niekoľko členských štátov EÚ, ich orgány a úradníci a zamestnanci ich bezpečnostných a spravodajských služieb boli zapojení do programu CIA pre tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, niekedy prostredníctvom korupčných praktík založených na vysokých peňažných sumách, ktoré poskytla CIA výmenou za ich spoluprácu; keďže uverejnenie štúdie neviedlo v USA k vyvodeniu žiadneho druhu zodpovednosti vo vzťahu k programom CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie; keďže USA žiaľ nespolupracovali v rámci vyšetrovania účasti Európy na programoch CIA a keďže nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči páchateľom;

H.

keďže Mark Martins, generálny prokurátor pre vojenské súdy v Zálive Guantánamo, uviedol, že k udalostiam uvedeným v zhrnutí štúdie SSCI o programe CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie naozaj došlo;

I.

keďže sa vykonala nová analýza na základe informácií obsiahnutých v zhrnutí SSCI, v ktorej sa potvrdili výsledky predchádzajúcich vyšetrovaní v súvislosti s účasťou viacerých krajín vrátane členských štátov EÚ a určili sa nové spôsoby vyšetrovania;

J.

keďže bývalý Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. októbra 2013 vyzval súčasný Európsky parlament, aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Európskemu parlamentu zveril Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

K.

keďže nedávno prijaté uznesenia a uverejnené správy Medziamerickej komisie pre ľudské práva týkajúce sa ľudských práv osôb zadržiavaných na Guantáname vyvolávajú obavy, že minimálne niektorým zadržiavaným osobám sa neposkytuje primeraná lekárska starostlivosť alebo rehabilitácia; keďže v správe OBSE/ODIHR z roku 2015 sa takisto vyjadrujú obavy v súvislosti s ľudskými právami v Guantáname vrátane odopierania práv na spravodlivé súdne konanie a keďže v rozhodnutiach pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie sa uvádza, že rôzne osoby nachádzajúce sa v Guantáname sú svojvoľne zadržiavané;

L.

keďže prezident USA Barack Obama sa zaviazal zatvoriť do januára 2010 väzenské zariadenie v zálive Guantánamo; keďže 15. júna 2009 EÚ a jej členské štáty a USA podpísali spoločné vyhlásenie o zatvorení väzenského zariadenia v zálive Guantánamo a o budúcej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu založenej na spoločných hodnotách, medzinárodnom práve a dodržiavaní zásad právneho štátu a ľudských práv; keďže 23. februára 2016 prezident Obama poslal Kongresu plán na trvalé zatvorenie vojenského väzenia na Guantáname; keďže pomoc členských štátov EÚ pri presídľovaní niektorých väzňov je obmedzená;

M.

keďže po uverejnení štúdie Senátu žiadne zapojené členské štáty neuskutočnili úplné a účinné vyšetrovanie s cieľom postaviť páchateľov zločinov pred súd podľa medzinárodného a vnútroštátneho práva alebo vyvodiť zodpovednosť;

N.

keďže je poľutovaniahodné, že členovia parlamentného Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorí sa zúčastnili služobnej cesty na účely zistenia potrebných skutočností do Bukurešti, nemohli navštíviť budovu Národného registračného úradu pre utajované skutočnosti (ORNISS), ktorú údajne CIA využívala ako miesto tajného zadržiavania;

O.

keďže v uznesení Európskeho parlamentu z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA bol Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci poverený, aby v súčinnosti s Výborom pre zahraničné veci, a najmä Podvýborom pre ľudské práva, obnovili vyšetrovanie údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách zo strany CIA a aby o tom do roka podali správu na plenárnom zasadnutí;

1.

zdôrazňuje jedinečný význam a strategický charakter transatlantických vzťahov v období rastúcej celosvetovej nestability; zastáva názor, že tento vzťah, ktorý je založený na spoločných záujmoch, ako aj spoločných hodnotách, je potrebné ďalej posilniť na základe rešpektovania multilateralizmu, právneho štátu a riešenia konfliktov prostredníctvom rokovaní;

2.

opätovne zdôrazňuje svoje dôrazné odsúdenie používania rozšírených techník vypočúvania, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané a ktoré okrem iného porušujú právo na slobodu, bezpečnosť, humánne zaobchádzanie, ochranu pred mučením, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces, právnu pomoc a rovnakú právnu ochranu;

3.

vyjadruje, rok po uverejnení štúdie Senátu USA, vážne znepokojenie nad apatiou, ktorú prejavili členské štáty a inštitúcie EÚ pri uznaní viacnásobného porušovania základných práv a mučenia, ktoré sa odohrali na európskej pôde v rokoch 2001 a 2006, pri ich vyšetrovaní a postavení zúčastnených a zodpovedných osôb pred spravodlivosť;

4.

víta rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 23. februára 2016 vo veci Nasr a Ghali/Taliansko (44883/09), podľa ktorého talianske orgány vedeli o mučení egyptského imáma Abú Omara a očividne využili inštitút mlčanlivosti s cieľom zaistiť de facto beztrestnosť zodpovedných osôb; vyzýva taliansku vládu, aby zbavila mlčanlivosti bývalého veliteľa vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (SISMI), jeho zástupcu, ako aj troch bývalých členov SISMI, v záujme zabezpečenia nehateného výkonu spravodlivosti;

5.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v septembri 2015 sa do Rumunska uskutočnila iba jedna služobná cesta na účely zistenia potrebných skutočností za účasti širšieho politického spektra; požaduje viac služobných ciest na účely zistenia potrebných skutočností organizovaných Európskym parlamentom do tých členských štátov, ktoré sa uvádzajú v štúdii Senátu USA o programe CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie a ktoré sa spolupodieľali na tomto programe, napríklad Litva, Poľsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo;

6.

zdôrazňuje skutočnosť, že kľúčovou prioritou zahraničných vzťahov EÚ je a musí zostať transatlantická spolupráca na základe spoločných hodnôt, ako je podpora slobody a bezpečnosti, demokracie a základných ľudských práv; pripomína jasnú pozíciu z vyhlásenia USA a EÚ z roku 2009 v tom zmysle, že v rámci spoločného úsilia bojovať proti terorizmu sa musia rešpektovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, najmä z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, vďaka čomu budú naše krajiny silnejšie a bezpečnejšie; vyzýva USA, aby v tejto súvislosti vyvinuli maximálne úsilie a rešpektovali práva občanov EÚ rovnakej miere ako občanov USA;

7.

domnieva sa, že v rámci transatlantickej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu sa musia rešpektovať základné práva, základné slobody a súkromie, ako sú zaručené v právnych predpisoch EÚ v spoločnom záujme občanov na oboch stranách Atlantiku; vyzýva na pokračovanie politického dialógu medzi transatlantickými partnermi o otázkach bezpečnosti a boja proti terorizmu vrátane ochrany občianskych a ľudských práv s cieľom účinne bojovať proti terorizmu;

8.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako rok po uverejnení štúdie Senátu USA a prijatí tohto uznesenia Európskeho parlamentu, v ktorom boli USA vyzvané, aby vyšetrili a trestne stíhali opakované porušovanie ľudských práv v súvislosti s programami CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ v súvislosti s programom CIA, nebola vyvodená zodpovednosť voči žiadnym páchateľom a vláda USA nespolupracovala s členskými štátmi EÚ;

9.

opätovne vyzýva USA, aby aj naďalej vyšetrovali a trestne stíhali opakované porušovanie ľudských práv v súvislosti s programami CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie pod vedením predchádzajúcej vlády USA a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie, vydanie alebo účinné opravné prostriedky pre obete v súvislosti s programom CIA; nabáda SSCI, aby zverejnil svoju štúdiu programu CIA pre zadržiavanie a vypočúvanie; zdôrazňuje základný záver, ku ktorému dospel Senát USA, že násilné a nezákonné metódy uplatňované CIA neviedli k získaniu spravodajských informácií, ktoré by zabránili ďalším teroristickým útokom; pripomína svoje absolútne odsúdenie mučenia a násilných zmiznutí; ďalej vyzýva USA, aby dodržiavali medzinárodné právo upravujúce vyšetrovanie aktuálnych obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania v Guantáname zahŕňajúce viaceré žiadosti členských štátov EÚ o informácie týkajúce sa väzňov predtým držaných v tajných väzniciach a žiadosť osobitného spravodajcu OSN pre mučenie týkajúcu sa jeho mandátu na kontrolu Guantánama a vypočutie obetí mučenia CIA;

10.

vyjadruje poľutovanie nad ukončením vyšetrovania zo strany generálneho tajomníka Rady Európy podľa článku 52 Európskeho dohovoru o ľudských právach vzhľadom na to, že vyšetrovania vo viacerých členských štátoch zostávajú nevyriešené a že je v tejto súvislosti potrebné vykonať nadväzujúce opatrenia; opakuje preto svoju výzvu členským štátom, aby pri zabezpečení úplnej transparentnosti vyšetrili tvrdenia o existencii tajných väzenských zariadení na svojom území, v ktorých boli zadržiavaní ľudia v rámci programu CIA a aby trestne stíhali subjekty zapojené do týchto operácií vrátane verejných orgánov, zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo (vrátane uskutočnených platieb, ako sa uvádza v zhrnutí SSCI), a s poľutovaním konštatuje pomalé tempo vyšetrovania, obmedzenú zodpovednosť a prílišné využívanie inštitútu mlčanlivosti;

11.

naliehavo žiada Litvu, Rumunsko a Poľsko, aby ako bezodkladnú záležitosť transparentne, dôkladne a účinne vyšetrili existenciu tajných väzenských zariadení CIA na svojom území, pričom plne zohľadnia všetky faktické dôkazy, ktoré boli zverejnené, postavili páchateľov porušovania ľudských práv pred súd, umožnili vyšetrovateľom dôkladne preskúmať sieť letov v súvislosti s vydávaním väzňov a vyšetrili aktivity kontaktných osôb, o ktorých sa vie, že tieto lety organizovali alebo sa ich zúčastnili, vykonali forenzné preskúmanie väzenských priestorov a poskytovania zdravotnej starostlivosti väzňom zadržiavaným na týchto miestach, zanalyzovali záznamy z mobilných telefónov a prevody peňazí, preskúmali žiadosti o status/účasť na vyšetrovaní potenciálnych obetí a zabezpečili, aby sa vzali do úvahy všetky relevantné trestné činy vrátane tých, ktoré sa týkajú prepravy zadržiavaných osôb, alebo zverejnili závery akéhokoľvek doterajšieho vyšetrovania;

12.

trvá na úplnom a rýchlom vykonaní rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva proti Poľsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko vrátane dodržiavania naliehavých individuálnych a všeobecných opatrení; pripomína žiadosť Výboru ministrov Rady Európy adresovanú Poľsku, aby od USA žiadalo a dostalo diplomatické ubezpečenia o neuplatňovaní trestu smrti a záruku spravodlivého súdneho konania, a aby vykonalo včasné, komplexné a účinné vyšetrovanie trestnej činnosti s cieľom zabezpečiť, že všetky príslušné trestné činy budú vyriešené vrátane tých, ktoré sa týkajú všetkých obetí, a postavilo páchateľov porušovania ľudských práv pred súd; víta preto zámer bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko zriadiť ad hoc nezávislý vyšetrovací orgán a vyzýva na jeho rýchle zriadenie s medzinárodnou podporou a účasťou;

13.

pripomína, že bývalý riaditeľ rumunskej tajnej služby Ioan Talpes pred delegáciou Európskeho parlamentu priznal, že v plnom rozsahu vedel o prítomnosti CIA na rumunskom území a dal súhlas s nájmom budovy pre ňu;

14.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, ktorým čelia vnútroštátne parlamentné a súdne vyšetrovania zapojenia niektorých členských štátov do programu CIA, a nenáležitou klasifikáciou dokumentov vedúcou k de facto beztrestnosti páchateľov porušovania ľudských práv;

15.

pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku z 24. júla 2014 výslovne uznal, že verejné zdroje a kumulatívne dôkazy, ktoré by pomohli objasniť zapojenie členských štátov do programu CIA pre vydávanie osôb, predstavujú prípustný dôkaz v súdnom konaní, najmä vtedy, keď sú štátne dokumenty vylúčené z verejného alebo súdneho preskúmania z dôvodu „národnej bezpečnosti“;

16.

víta doterajšie úsilie Rumunska a vyzýva rumunský Senát, aby odtajnil zostávajúce tajné časti správy z roku 2007, konkrétne prílohy, z ktorých vychádzali závery vyšetrovania rumunského Senátu; opätovne vyzýva Rumunsko, aby vyšetrilo tvrdenia o existencii tajných väzníc, trestne stíhalo osoby zapojené do týchto operácií zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo, a aby k ukončeniu vyšetrovania pristupovalo ako k naliehavej záležitosti;

17.

konštatuje, že údaje zhromaždené počas vyšetrovanie účasti Litvy na programe CIA pre tajné zadržiavanie, ktoré viedol Výbor litovského parlamentu pre národnú bezpečnosť a obranu (CNSD), neboli zverejnené a žiada ich sprístupnenie;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek viacerým žiadostiam (list predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci ministrovi zahraničných vecí Rumunska, a ďalšia žiadosť štátnemu tajomníkovi počas služobnej cesty na účely zistenia potrebných skutočností), nebolo účastníkom tejto cesty umožnené navštíviť budovu „Bright Light“, ktorá bola opakovane a oficiálne označená ako miesto zadržiavania;

19.

vyzýva všetkých poslancov Európskeho parlamentu, najmä však tých, ktorí zastávali vládne pozície v dotknutých krajinách počas trvania udalostí, ktoré sú predmetom vyšetrovania, aby v plnej miere aktívne podporovali vyšetrovanie týkajúce účasti členských štátov EÚ na programoch CIA pre tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie;

20.

vyzýva Komisiu a Radu, aby do konca júna 2016 podali správu na plenárnej schôdzi o následných opatreniach prijatých na odporúčania a požiadavky Európskeho parlamentu vznesené v rámci jeho vyšetrovania údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov agentúrou CIA v európskych krajinách a v jeho následných uzneseniach, a o výsledkoch vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré sa vedú v členských štátoch;

21.

žiada posilniť pravidelný, štruktúrovaný medziparlamentný dialóg medzi EÚ a USA, najmä medzi Výborom Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a jeho príslušnými partnermi v americkom kongrese a senáte, s využitím všetkých možností spolupráce a dialógu, ktoré poskytuje transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD); v tejto súvislosti víta 78. zasadnutie TLD medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA, ktoré sa konalo 26. až 28. júna 2016 v Haagu, ako príležitosť na posilnenie tejto spolupráce vzhľadom na to, že spolupráca v oblasti boja proti terorizmu bude neoddeliteľnou súčasťou rokovaní;

22.

pripomína, že transparentnosť je absolútnym pilierom každej demokratickej spoločnosti a nevyhnutným predpokladom zodpovednosti každej vlády voči svojim občanom; je preto hlboko znepokojený rastúcou tendenciou zo strany vlád odvolávať sa na „národnú bezpečnosť“, pričom jediným alebo hlavným účelom je obmedzovanie verejnej kontroly zo strany občanov (ktorým sa vláda zodpovedá) alebo súdnictva (ktoré je strážcom práva krajiny); poukazuje na veľké nebezpečenstvo znefunkčnenia akýchkoľvek mechanizmov demokratickej zodpovednosti prostredníctvom účinného zbavenia vlády jej zodpovednosti;

23.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že záväzok prezidenta USA uzavrieť Guantánamo do januára 2010 nebol doposiaľ splnený; pripomína svoju výzvu orgánom USA, aby prehodnotili systém vojenských súdov s cieľom zabezpečiť spravodlivé súdne konanie, uzavrieť Guantánamo a zakázať mučenie, zlé zaobchádzanie a zadržiavanie na neurčito bez súdneho konania, a to za všetkých okolností;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláde USA sa nepodarilo naplniť jeden z jej hlavných cieľov týkajúci sa zatvorenia väzenského zariadenia na vojenskej základni USA v Zálive Guantánamo; podporuje každú ďalšiu snahu o prepustenie zadržiavaných osôb, ktoré neboli obvinené; vyzýva USA, aby sa zaoberali obavami vznesenými medzinárodnými orgánmi na ochranu ľudských práv osôb zadržiavaných na Guantáname vrátane prístupu k primeranej lekárskej starostlivosti a rehabilitácie obetí mučenia; zdôrazňuje, že prezident Obama vo svojom prejave o stave Únie z 20. januára 2015 opakovane potvrdil odhodlanie splniť svoj záväzok z kampane v roku 2008 a zatvoriť väzenie na Guantáname, a víta plán, ktorý poslal Kongresu 23. februára 2016; vyzýva členské štáty, aby poskytli azyl väzňom, ktorých prepustenie bolo úradne schválené;

25.

pripomína svoje presvedčenie, že trestné konania vedené na všeobecných súdoch predstavujú najlepší spôsob, ako vyriešiť štatút osôb zadržiavaných v Guantáname; trvá na tom, že osoby väznené v USA by mali byť bezodkladne obvinené a súdené v súlade s medzinárodnými normami a normami právneho štátu alebo by mali byť prepustené; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rovnaké normy týkajúce sa spravodlivého súdneho procesu by sa mali vzťahovať na všetkých bez rozdielu;

26.

vyzýva orgány USA, aby neukladali trest smrti osobám zadržiavaným v Guantáname;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, americkému zvolávaciemu orgánu pre vojenské súdy, ministrovi zahraničných vecí USA, prezidentovi USA, Kongresu a Senátu USA, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Medziamerickej komisii pre ľudské práva.